oznámil - citujem: "Podlá môjho názoru by však bolo možné na odstránenie majetkovej krivdy, ktorú dokumentujete vašou žiadosťou, iniciovať prijatie zákona Slovenskej národnej rady, ktorý by upravil navrátenie majetkových práv novovzniknutej Slovenskej lige, ak je oprávnenou organizáciou. Domnievam sa, že takéto riešenie, t. j. prijatie osobitnej právnej úpravy zákonom Slovenskej národnej rady umožňuje ustanovenie § 32 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. " Koniec citátu. No, bol som veľmi potešený a povzbudený. Slovenská národná rada postúpila môj návrh zákona vláde Slovenskej republiky na prerokovanie, ktorá s návrhom, na moje veľké prekvapenie nesúhlasila s odôvodnením, že - citujem: "Zastávame názor, že Slovenská národná rada nemôže v týchto prípadoch ísť nad rámec a rozsah federálneho zákonodarstva, pretože akákoľvek právna úprava vlastníctva je v kompetencii federácie. " Koniec citátu.

Na základe tohoto zamietavého stanoviska slovenskej vlády zo dňa 31. 12. 1991 číslo 4280/1991 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vydalo uznesenie č. 693 zo dňa 7. 1. 1992, v ktorom konštatuje, že návrh poslanca Slovenskej národnej rady Alfonza Adamicu na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o majetkovej reštitúcii Slovenskej ligy v Bratislave presahuje rámec a rozsah princípov doterajších reštitučných zákonov prijatých Federálnym zhromaždením ČSFR, že Slovenská liga z roku 1920 zanikla v roku 1948 zlúčením s Maticou slovenskou a že právna kontinuita Slovenskej ligy zaregistrovanej dňa 14. 5. 1991 na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na zaniknutú Slovenskú ligu nevznikla. Preto neprideľuje tento návrh na prerokovanie do výborov Slovenskej národnej rady.

Tu sa mi vnucuje porovnanie, o ktorom som sa včera zmienil v súvislosti so šľachtickým rodom Lobkovitzovcov v Českú, ktorým sa prinavráti 14 zámkov, hradov, kaštieľov, desaťtisíce umelecko-historických predmetov, zbierka skvost-

ných obrazov španielskych majstrov, knižnice, archívy a ďalšie cennosti v hodnote niekoľkých miliárd korún. Odpustite mi, prosím, vopred sa vám hlboko ospravedlňujem, ale pýtam sa, aký sme to vlastne najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky, ktorý nemá vo svojej zemi právo reštituovať ani len jeden jediný dom? Koľko si vlastne naša reprezentácia vyžobrala kompetencií v Mílovách? Dokedy budeme chodiť prosíkať cudzích a o naše vlastné? Slovenská vláda a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady mi už svoje odpovede dali. Už mi ostáva opýtať sa len vás, páni poslanci, či sa cítite byt členmi najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Ak áno, prosím, dokážte to, a schváľte môj návrh na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o majetkovej reštitúcii Slovenskej ligy v Bratislave, ktorý jej právom prináleží.

Ďakujem vám za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem pánovi Adamicovi. S tým domom to nie je také tažké ako s tými nájomcami, teda kto sa hlási za potomkov tej ligy. Viete, to je trošku problém.

Prosím pána poslanca Ásványiho. Poslanec L. Ásványi:

Vzdávam sa vystúpenia. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Sabu. Ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Hrnko.

Poslanec P. Sabo:

Vážené predsedníctvo,

vážený pán premiér, pán minister vnútra

a pani ministerka Woleková,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte, aby som sa vrátil k návrhu zmluvy z Milov z veľmi prostého dôvodu, že postoje viacerých politických subjektov, a medzi nimi aj postoje Strany zelených na Slovensku, sú často dezinterpretované a skresľované. Preto považujem za dôležité povedať, ako to skutočne je.

Strana zelených na Slovensku prijala na svojom poslednom zjazde, ktorý sa konal v Spišskej Novej Vsi v januári, nasledovné stanovisko, ktoré bolo zaradené do programu vzhľadom na pálčivosť tejto otázky a ktoré si dovoľujem odcitovať. "Strana zelených na Slovensku podporuje spojenie dvoch rovnoprávnych a zvrchovaných republík Českej republiky a Slovenskej republiky v spoločnom štátnom útvare budovanom dôsledne demokraticky zdola s tým, že republiky delegujú časť svojich právomocí na spoločný orgán na základe štátnej zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou".

Dovoľujem si pripomenúť, že sme vychádzali čiastočne aj z uznesenia, ktoré prijala Slovenská národná rada, takže je to v súlade s dávnejším uznesením Slovenskej národnej rady. Chcel by som tiež povedať, že toto je stanovisko, ktoré predstavuje kontinuitu nášho postoja k otázke štátoprávneho usporiadania, ktorý sme na rozdiel od viacerých iných politických subjektov nemuseli meniť a predstavuje strednú cestu medzi radikálnymi postojmi, ktoré sú z obidvoch strán. Je iróniou, že práve vďaka tomu, že držíme strednú cestu, striktne požadujeme demokratický princíp výstavby spoločného Česko-Slovenska a máme záujem o skutočne racionálnu dohodu,

sme nezriedka obviňovaní z lavírovania či nacionalizmu. Dovoľte preto pár slov skôr ako sa konkrétne vyjadrím k obsahu návrhu zmluvy a k našim návrhom do budúcnosti.

Domnievam sa, že je veľmi zjednodušené tvrdenie, tak ako to už bolo dnes niekoľkokrát povedané, ale je to snáď potrebné zdôrazniť, že kto je za spoločný štát, je vlastne za zmluvu a opačne. Naopak, myslím si, že kto je za dohodu, hľadá také riešenie, ktoré by sa skutočne stretlo, a riešenie dvoch pólov, ktoré predstavujú krajné póly českej politickej scény a slovenskej politickej scény, ale aj dva póly Slovenskej národnej rady, sa nestretáva nikde inde, len na rozpade Česko-Slovenska. Takže toľko k tomu.

Chcem teda znovu zdôrazniť, že Strana zelených na Slovensku je jednoznačne za ďalšie spolužitie Českej republiky a Slovenskej republiky, ale na novom a spravodlivom základe. Pritom vychádzame z neodňateľného práva národov na sebaurčenie, z toho, že spoločné štátoprávne usporiadanie Českej republiky a Slovenskej republiky má zmysel vtedy, ak posilňuje a nie obmedzuje suverenitu, právomoci a bezpečnosť republík. To znamená, že kompetencie spoločného štátu musia byt dôsledne delegované zdola. Pri podieľaní sa na tvorbe spoločného návrhu ústavy sme sledovali princíp zvrchovanosti Slovenskej republiky, ku ktorému sa nakoniec prihlásilo aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na spoločnom rokovaní s Predsedníctvom Českej národnej rady. Bolo to v septembri 1991. Priestor, ktorý sme si ponechali, nie je v žiadnom prípade lavírovaním, ale je to priestor, v ktorom sa snažíme hľadať politické dorozumenie a prispieť k dohode. Isteže v kritických chvíľach sa názory vyhraňujú a polarizujú, a najmä od politickej strany sa očakáva jasný postoj. Jasnosť postoja by sa však nemala zamieňať za princíp čierno-bieleho videnia. Sme teda jasne za spolužitie, ale jasne jedine na spravodlivom základe.

K výsledkom rokovania v Mílovách najprv si dovolím stručne zhrnúť naše výhrady. Domnievame sa, že zmluva o spoločnom štáte musí byť právoplatným právnym dokumentom, ktorý musí byt uzavretý medzi republikami a nemôže byt nahradená akousi deklaráciou. Máme výhrady k časti, ktorá sa zaoberá životným prostredím, nakoľko vadne formulácie môžu viest jedine k pokračovaniu sporov, ktoré momentálne existujú medzi Slovenskou komisiou pre životné prostredie a Federálnym výborom životného prostredia, a ktoré majú v konečnom dôsledku za následok aj omeškanie environmentálnej legislatívy. So zreteľom na závažnosť zmluvy si myslíme, že je potrebné ju prijať kvalifikovanou, teda nie nadpolovičnou, ale trojpätinovou väčšinou hlasov národných parlamentov, aby bola skutočne na úrovni ústavného zákona.

A na záver: Pred prijatím nedobrej alebo nedotiahnutej zmluvy radšej uprednostnime doterajší ústavný stav s tým, aby sa otázka zmluvy a česko-slovenského vyrovnania riešila po voľbách, alebo sa prípadne riešila na ďalších rokovaniach predsedníctiev Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady ešte v zostávajúcom čase. Sme jednoznačne proti radikalizácii vývoja na obidvoch stranách česko-slovenského politického spektra a proti prijímaniu radikálnych riešení. Strana zelených na Slovensku podporí jedine ústavné spôsoby riešenia problému štátoprávneho usporiadania. Predložený návrh zmluvy teda nespĺňa naše požiadavky a podlá nášho názoru neposkytuje záruky spravodlivého riešenia problému spolužitia Českej a Slovenskej republiky. V takomto stave ho preto odmietame, ale zdôrazňujem, že to nie je odmietnutie spolužitia. Dovolím si spomenúť príklad. Hovorilo sa tu dnes o Maastrichte. Európski zelení patria k tým politickým subjektom, ktorí jednoznačne presadzujú proces európskej integrácie, a napriek tomu sa tiež jednoznačne postavili proti poslednej zmluve z Maastrichtu. Neznamená to, že tieto procesy sú jednoduché a môžu byt priamočiaro vysvetľované. V každom prípade podporujeme myšlienku obnovenia rozhovorov

medzi predsedníctvami. Uviedol by som konkrétnejšie naše návrhy, čo by sme si predstavovali, že by malo byt v zmluve zahrnuté a čo v nej nie je, aj s krátkym odôvodnením, a tým by som skončil.

Po prvé - podlá nášho návrhu by bolo potrebné prvý odsek preambuly nahradiť textom "Česká národná rada v mene Českej republiky a Slovenská národná rada v mene Slovenskej republiky", pretože napriek ľúbivosti pojmu "ľud" nejde o právny termín, a zmluva by mala byť jasne uzavretá medzi republikami.

Ďalší pozmeňovací návrh vychádza z návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktoré prijalo ešte 7. januára 1992, teda celkom nedávno, a v tomto návrhu bola zaradená hlava I, ktorá znela: "Účastníkmi tejto zmluvy sú Česká republika a Slovenská republika. " Táto hlava na rokovaní v Mílovách vypadla. Domnievame sa, že je nevyhnutné k nej sa vrátiť a zaradiť ju tam.

Ďalší návrh sa týka oblasti životného prostredia. V článku 12 návrhu zmluvy sa totiž hovorí o zásadných veciach životného prostredia. Skrátka, vágny text, ktorý hovorí o zásadných veciach životného prostredia, chceme nahradiť textom: "Spoločnému štátu v oblasti zákonodarnej moci vo veciach životného prostredia prináleží prijímať základný zákon o životnom prostredí, zákon o ochrane vôd, zákon o odpadoch, zákon o ochrane ovzdušia a zákon o jadrovej bezpečnosti s tým, že zákonná úprava v týchto oblastiach neobsahuje úpravu výkonu štátnej správy. " O čo ide? Vágne pomenovanie "zásadné veci životného prostredia" viedlo k dlhodobému sporu medzi Slovenskou komisiou pre životné prostredie a Federálnym výborom pre životné prostredie, ktorý je úplne pomýlený, pretože dnes je prakticky nemožné, a osobitne v našej republike s veľmi zlým životným prostredím rozlíšiť, ktoré veci životného prostredia sú zásadné a ktoré sú nezásadné.

Neobstojí ani tvrdenie, že za zásadné je možné považovať otázky upravené legislatívou Európskeho spoločenstva, nakoľko legislatíva Európskeho spoločenstva zatiaľ v oblasti životného prostredia nie je systematická a zďaleka ju celú nepokrýva. Naviac, často upravuje otázky, ktoré sú u nás riešené pomocou predpisov nižšej právnej sily. Domnievame sa preto, že budúcim sporom môže zabrániť taxatívny výpočet toho, čo v zákonodarnej oblasti patrí do právomoci spoločného štátu a čo nie.

Ďalšia časť tohto pozmeňovacieho návrhu, o ktorej som hovoril, hovorí o tom, že zákonná úprava v týchto taxatívne vymenovaných veciach životného prostredia neobsahuje súčasne aj úpravu výkonu štátnej správy v týchto oblastiach. Zaradenie tejto časti textu vyplýva z toho, že sa to dá vysvetľovať tak, že časť štátnej správy by vlastne mohol vykonávať Federálny výbor pre životné prostredie. Domnievam sa, že je opäť v záujme stabilnosti budúcich vzťahov, aby to bolo jasne povedané, čo komu patrí.

Posledné dva návrhy - ak mi ich ešte dovolíte, vážení kolegovia, predniesť - sa týkajú toho, aby v texte zmluvy ostal druhý odsek čl. 31, ktorý hovorí o tom, že zmeny ústavy týkajúce sa pôsobností zverených spoločnému štátu nadobudnú účinnosť až po vyslovení súhlasu zákonodarnými orgánmi Českej republiky a Slovenskej republiky. Tento súhlas nahrádza spolurozhodovanie senátu v parlamente spoločného štátu. Pokiaľ ste si všimli, je táto časť v návrhu zmluvy podčiarknutá a napravo je pripísané, že Predsedníctvo Českej národnej rady sa k tomuto textu nevyjadrilo. Neviem, či sa medzitým ten postoj zmenil, domnievame sa, že toto je veľmi zásadný text do budúcnosti, aby všetky ďalšie zmeny boli odsúhlasované národnými radami. Je to jednoznačne v záujme republík.

Posledný návrh sa týka toho, aby zmluva bola prijatá trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov, to je článok 34, pretože sme presvedčení, že pokiaľ hovoríme o zmluve, mala by mat charakter najvyššieho právneho dokumentu spoločného štátu alebo spoločného štátneho zväzku.

Toto sú naše výhrady. Prosil by som všetkých, ktorí prípadne interpretujú náš postoj ako postoj, ktorý smeruje k rozbíjaniu Česko-Slovenska, aby zobrali do úvahy tieto výhrady, pretože ide o konkrétne veci. Pokiaľ tieto konkrétne veci budú po obsahovej stránke - nehovorím, že po formálnej - do návrhu zmluvy nejakým spôsobom zapracované, mienime ju podporiť.

Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:

Vážený pán predseda,

vážená vláda v zastúpení pánom premiérom,

vážené plénum,

pôvodne som pokladal vec ohľadom štátnej zmluvy resp. takzvanej štátnej zmluvy vybavenú uznesením, ktoré sme prijali po bode číslo 3, avšak keď som si vypočul ohnivé a dramatické vystúpenie prvého podpredsedu vlády pána Porubjaka, ktoré je skutočne hodné veľkého dramatika, nedovolí mi, aby som nepredniesol aj môj príspevok k tejto otázke.

Dnes sa máme vyjadriť k dokumentu, ktorý sa z jednej strany pokúšajú kvalifikovať ako zmluvu, z druhej strany, teda zo strany, kde by mal byt náš zmluvný partner, len ako

nejaký dokument resp. zákonodarnú iniciatívu. Pri podrobnom rozbore predloženého dokumentu musí každý nezaujatý odborník, ale aj vzdelaný laik konštatovať, že to zmluva nie je, že je to nezáväzný, nič neobsahujúci a najmä nič neriešiaci dokument. Dokonca možno povedať, že vo svojej ideologickej a politickej časti možno tento dokument kvalifikovať ako antideklaráciu, teda taký dokument, ktorý z hľadiska zahraničnopolitického popiera existenciu slovenského národa a z vnútropolitického mu upiera právo byť nositeľom práva. Tvrdenie o tom, že je to zmluva, je zavádzanie slovenskej spoločnosti a zo strany jej obhajcov hlboko protidemokratické odopieranie suverenity svojmu vlastnému národu. Dejiny nepoznajú v civilizovanej a právnej spoločnosti taký jav, že jedna politická reprezentácia odoprie svojmu vlastnému národu právo na rovnaké miesto medzi ostatnými národmi. Toho sme boli svedkami iba v období ranného kolonializmu, aj to len dočasne. Som presvedčený, že nielen história odsúdi túto nečestnú protinárodnú hru, ale budú to už nasledujúce voľby.

Dejiny Slovákov za posledných 200 rokov sú naplnené tvrdým zápasom za obhájenie svojej vlastnej existencie, svojej vlastnej suverenity, ktorá by bola vyjadrená vo vlastnom suverénnom štátnom útvare, nehovorím štáte, ale štátnom útvare. S ľútosťou musím konštatovať, že to neboli vždy príslušníci cudzích národov, ktorí sa stavali tejto prirodzenej línii na odpor a bránili jej realizáciu. Som presvedčený, že to bolo možné len preto, že predchádzajúce režimy boli v národnostnej otázke hlboko protidemokratické. V demokracii táto politika nenájde miesto, a podlá môjho názoru nie je ďaleko doba, keď táto vyschnutá ratolesť slovenského stromu definitívne odpadne zo zdravého kmeňa.

Poďme však k predloženému dokumentu. Nechajme ho hovoriť, nech vydá svedectvo sám o sebe. Predovšetkým svedčí o tom, že česká strana nie je ochotná akceptovať existenciu slovenského národa v zmysle medzinárodného práva a uznať mu

tým právo na sebaurčenie so všetkými dôsledkami. Inak by nemohla skostnatele odmietať zmluvný princíp, princíp právnej zmluvy, ktorá by kvalifikovala účastníkov zmluvy, rozdelila by jednoznačne právne záväzky, určila spôsob ich plnenia i sankcie, ktoré by nastali v prípade porušenia zmluvy. Tvrdenie, že v našom poriadku nie je na to opora, teda myslené v ústavnom poriadku, je zavádzajúce a nepravdivé. Hovoríme predsa, že chceme budovať našu štátnosť na nových základoch, teda bolo by nám treba vrátiť sa tam, kde sa začal náš vzťah deformovať, na samý začiatok. Masaryk povedal, že štáty sa udržujú myšlienkou, z ktorej vznikli. On sám i všetci jeho nasledovníci však chceli tento štát - mám na mysli Československo - a naďalej aj chcú udržať na základe podvodu. Je smiešne si myslieť, že na konci 20. storočia je možné udržať jeden národ v područí iného národa len na základe podvodu resp. strachu. To sa môžu všetci tí Žantovskí, Klímové, Hofmanovci a im podobní natrápiť do úmoru. Pravda nakoniec aj tak vyjde najavo.

Ďalej nám tento dokument ukazuje, že časť politikov, ktorá sa dostala do zákonodarných zborov na volebný program pod heslom "Šanca pre Slovensko" si v skutočnosti dala za ciel všetky šance Slovenska likvidovať a omnoho pevnejšie a jednoznačnejšie ho pretvoriť na provinciu unitarného štátu, ako tomu bolo doposiaľ. Jej kroky od volebnej machinácie s Jánom Budajom a ďalšími populárnymi osobnosťami, ktoré potom postupne odkopávala, až podnes, to jednoznačne dokumentujú. Z ich strany často počuť, že vo voľbách nikto nedostal mandát rozbiť federáciu. V tejto súvislosti by som zdôraznil, že na druhej strane vo voľbách nikto nedostal mandát na likvidovanie štátoprávneho postavenia Slovenska a jeho degradovanie na pražskú provinciu. Je to tragikomický výsledok politiky ODÚ VPN a jej koaličných partnerov, že v čase, keď ostatné národy realizujú svoje práva a rozbíjajú okovy bývalých komunistických ústav, dostali Slovensko do tej polohy,

že musí pre seba obhajovať aspoň tie práva, ktoré mu garantovala v štátoprávnej rovine bývalá komunistická ústava.

Varovný je osud aj tých, ktorí s myšlienkou štátnej zmluvy prišli. Sľubovali slovenskému občanovi, že mu zabezpečia rovnoprávne a suverénne postavenie medzi inými národ-

4

mi, že zabezpečia tento vzťah štátnou zmluvou medzi republikami ako štátnymi celkami. Keď sa presvedčili, že s českou stranou nie je možné dosiahnuť dohodu, v ktorej by uznala existenciu slovenského národa v zmysle medzinárodného práva, teda v ktorej by sa zriekla svojho imperialistického postoja voči Slovensku, namiesto toho, aby vyvodili čestné dôsledky z tohto zistenia a povedali národu, že takáto dohoda s českou politickou reprezentáciou nie je možná, kapitulovali na celej čiare. Zo strachu pred zodpovednosťou z tohto zistenia, snáď, radšej začali presviedčať národ, že čierne je biele a z dnešného pohľadu je to maximálne dobré. To však nie je ani čestné ani demokratické. Národu treba hovoriť vždy pravdu. Už sme tu mali režimy, ktoré si mysleli, že radšej pekné klamstvo, ako škaredá pravda. Kam to dotiahli, netreba hovoriť.

Poďme však k samotnej zmluve. Aby sme ju ako zmluvu mohli klasifikovať, musela by mat náležitosti zmluvy, ktoré sú porovnateľné s obvyklými zmluvami takéhoto charakteru. Nebudem hovoriť, že táto zmluva pripomína zmluvy, ktoré Washington podpisoval s indiánskymi kmeňmi, a nie zmluvy, ktoré by boli hodné našej vyše tisícročnej právnej tradícii /prejav nesúhlasu v sále. / Ďakujem za upozornenie. Budem si druhýkrát dávať pozor. Slovenský ľud, a takisto aj český ľud, nie je neorganizovanou masou nepríslušnou žiadnemu územiu, nie je indiánskym kmeňom ani obyvateľstvom brazílskeho pralesa. Má svoju štátnu organizáciu v čase i priestore, a tou je Slovenská republika. Jedine organizované a suverénne spoločenstvo - to je štát, v našom prípade to je Slovenská republika - môže prijímať zmluvy s právnou účinnosťou

a so sankcionovanou platnosťou. Iné zmluvy majú rovnakú hodnotu v štátoprávnej i ústavnej oblasti ako tie, ktorými boli garantované práva Indiánov, teda severoamerických Indiánov.

Nebudem sa dotýkať konkrétností, ktoré sú v predloženom dokumente obsiahnuté. Treba však konštatovať, že podlá znenia textu je jediným suverénom federácia. I rozdelenie kompetencií je urobené tak, že v skutočnosti o nich rozhoduje federálny parlament. Je to teda jednoznačný ústup od koncepcie budovania štátu zdola, ba dokonca článok 23 umožňuje rozsiahlu centralizáciu v tých oblastiach, ktoré doteraz boli výlučne spravované republikami. Celkove o tomto dokumente možno povedať, že nemôže byť základom štátoprávneho budovania Slovenskej republiky, ale môže sa stať úspešným základom na degradovanie Slovenska na provinciu unitarného štátu. Článok 8 dokonca vychádza v ústrety novodobým Dvorčákovcom, aby mohli Slovensko rozčleniť krížom-krážom, ako to bude vyhovovať mocenskému centru.

Nakoniec by som ešte povedal, že Slovenská národná strana vychádzala vo svojej politike vždy z princípu legality a legitimity, a preto za legitímny ústavný záväzok bude pokladať iba taký, ktorý v Slovenskej národnej rade získa trojpatinovú, teda kvalifikovanú väčšinu.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:

Pani poslankyňa Olejníková má faktickú poznámku. Poslankyňa M. Olejníková:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľujem si nadviazať na svojho predrečníka, pána Hrn-

ku, ktorý veľmi vhodne pripomenul, že treba hovoriť pravdu. Chcela by som povedať, ak teda sa drží tohto hesla, mal by národu hovoriť pravdu a neodvádzať, ho demagogicky inými cestičkami.

Bolo tu povedané veľa na adresu zmluvy. Mnohí rečníci obsahom svojich vystúpení však vo mne vzbudili dojem, že návrh zmluvy o štátoprávnom usporiadaní nedočítali, prišli vždy iba k prvému odseku preambuly. Chcela by som využiť právo poslanca, a dovoľte odcitovať časť, ktorú by mal každý počuť už aj preto, že masmédiá, najmä rozhlas, budú tlmočiť tu prednesené slová, a občania sa dodnes nedozvedeli, čo v zmluve je. Dozvedeli sa iba postoje - obalovo a neodcitované. Takže, aby sme prešli k tomu, čo v zmluve konkrétne je, pre tých, ktorí náhodou nestihli čítať aj ďalšiu stranu.

Hlava I Základné ustanovenia článok l totiž v odseku l hovorí: "Základom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je dobrovoľný zväzok národných štátov slovenského a českého národa založený na práve na sebaurčenie každého z nich. " Odsek 2 hovorí: "Spoločný štát je tvorený Slovenskou republikou a Českou republikou. Obe republiky majú v spoločnom štáte rovnoprávne postavenie. "

V článku 2 odsek 1: "Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Českej republike je Česká národná rada. Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Slovenskej republike je Slovenská národná rada. "

Na adresu pána Hrnku chcem povedať, že spoločný štát je vybudovaný na zásadách demokracie - to hovorí čl. 3 - a základné práva a slobody a ich záruky sú uplatňované rovnako na celom území spoločného štátu v súlade s Listinou ľudských práv a slobôd. Teda nevidím tu rozpor s tým, po čom túžime.

Mali by to vedieť občania doma, a keďže sa to nemohli doteraz dozvedieť z vašich výrokov, považovala som si za povinnosť to tu odcitovať.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Pán poslanec Chmelo, pán poslanec Ivan, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Brestenský.

Poslanec J. Chmelo;

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, Slovenská národná rada,

opakovanie je matka múdrosti, hovorí staré príslovie. Preto nadviažem na pani kolegyňu Olejníkovú a dovolím si citovať hlavu I Základné ustanovenia, čl. l, aby sme si to všetci zafixovali, aby sme si to zapamätali a potom argumentovali vecne a jasne. "Základom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je dobrovoľný zväzok národných štátov slovenského a českého národa založený na práve sebaručenia každého z nich. "

Predseda SNR F. Mikloško:

Navrhujem, aby to poslanci opakovali. /Smiech a potlesk v sále. /

Poslanec J. Chmelo;

Môže byť. Odsek 2: "Spoločný štát je tvorený Slovenskou

republikou a Českou republikou. Obe republiky majú v spoločnom štáte rovnoprávne postavenie. "

Odsek 3: "Obe republiky rešpektujú navzájom svoju zvrchovanosť a zvrchovanosť spoločného štátu. Každá z oboch republík môže zo spoločného štátu vystúpiť alebo ho môže súhlasne rozdeliť. Môžu tak urobiť iba na základe priameho vyjadrenia vôle väčšiny svojich občanov všeobecným hlasovaním. " Dámy a páni, však tu je to. Tá vôľa ľudu môže byť prejavená práve v tomto, v referende tak, ako je konštatované v preambule.

Článok 2 odsek 1: "Predstaviteľom národnej zvrchovanosti, svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom štátnej moci Českej republiky je Česká národná rada. " Odsek 2: "Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším orgánom štátnej moci Slovenskej republiky je Slovenská národná rada. "

Článok 31. Pán kolega Sabo tu hovoril o nezáväznosti, takisto pán Hrnko a niektorí d'alší. Odsek 1: "Základným zákonom spoločného štátu je ústava, ktorú prijme zákonodarný orgán spoločného štátu. Ústava spoločného štátu má vychádzať z tejto zmluvy. Ústava spoločného štátu nadobudne účinnosť až po vyslovení súhlasu zákonodarnými orgánmi Slovenskej republiky a Českej republiky. " V čom je tu pochybnosť, čo sa týka záväznosti? Trvanie platnosti tejto zmluvy bude dovtedy, pokiaľ budú existovať tri ústavy, pokiaľ bude existovať Česká a Slovenská Federatívna Republika.

A ešte na záver - pán Hrnko tu prirovnával náš národ a český národ k Indiánom, indiánskym kmeňom a kmeňom z brazílskeho pralesa. Tomu nerozumiem. To sú menejcenní ľudia? Už sme tu mali jedného takého pána, dostal sa k moci v roku 1933 v Nemecku, ktorý postavil svoj národ na vyššiu platformu ako boli ostatní, a na základe toho potom tých ostatných