zrealizoval týmto spôsobom, to je z hľadiska majetkového nástupníctva temer neusporiadateľné.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dobrovodský. Poslanec D. Dobrovodský:
Ďakujem. Interpeláciu odovzdám písomne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Hornyák. Pripraví sa pán poslanec Biely.
Poslanec J. Hornyak:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
svoju interpeláciu smerujem na ministra dopravy a spojov. V mene poslancov Slovenskej národnej rady - pani poslankyne Kondášovej, pani poslankyne Olejníkovej, poslancov pána Filippa, Kačmára, Nováka, Budaya, Komára, Ďurišina a Németa vás žiadam o prešetrenie sťažnosti vo veci príletu lietadla linky Bratislava - Košice dňa 23. 2. 1992, odletu lietadla linky OK 107 do Prahy dňa 24. 2. 1992, odletu lietadla linky OK 103 do Bratislavy dňa 24. 2. 1992. Našu sťažnosť predkladáme na základe informácií, ktoré nám poskytol vedúci pracovník Česko-slovenských aerolínií Ing. Milan Polášek v Košiciach v tomto znení: V nedelu 23. 2. 1992 o 17. 40 hodine bolo košické letisko pre nepriaznivé poveternostné podmienky vyhlásené ako nefunkčné. O 19. 30 hodine mala Správa letiska Košíc predložiť správu o očistení letiska, aby mohlo na základe platných predpisov odštartovať lietadlo
linky OK 103 z Bratislavy do Košíc, čo však správa letiska neuskutočnila. Posádka aj s cestujúcimi vyčkávali v Bratislave do 21. 00 hodiny, ale zbytočne. Nasledujúci deň, v pondelok 24. 2. 1992 tým, že odlety lietadiel z Bratislavy dňa 20. 2. 1992 boli odložené, došlo k deficitu lietadiel pre odlety linky OK 107 do Prahy a OK 103 do Bratislavy. O 6. 30 hodine bolo vyhlásené odloženie letu z technických príčin o 60 minút. Po dvoch hodinách pri poskytovaní raňajok Česko-slovenskými aerolíniami sme zistili, opätovne od pána Ing. Milana Polášeka, že technickou príčinou bolo opätovné neočistenie štartovacej resp. pristávacej dráhy Správou letiska Košíc. Podlá poskytnutých informácií sa práce začali o 6. 35 hodine, t. j. 5 minút po plánovanom odlete spomínaných lietadiel. Týmto hrubým porušením pracovnej disciplíny sa odlet oneskoril až o 4 hodiny.
Na základe uvedených a potvrdených informácií pánom Ing. Milan Polášekom je zrejmé, že ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Preto vás žiadame o vyhodnotenie a predloženie straty príjmov a škôd vzniknutých oneskoreným odletom lietadiel, ako aj prípojných lietadiel podlá medzinárodných vzťahov, ďalej o uvedenie vinníkov Správy letiska Košíc, ako aj výšky zosobnenej škody vzniklej z hrubého porušenia pracovnej disciplíny jednotlivých pracovníkov, ďalej o uvolnenie z funkcie vedúceho pracovníka Správy letiska Košíc z dôvodu neplnenia si svojich základných povinností vedúceho a z titulu marenia činnosti poslancov Slovenskej národnej rady, Federálneho zhromaždenia, štátnej správy, ako aj iných aktivít, o udelenie kárneho opatrenia s návrhom uvolnenia pracovníkov z pracovného pomeru správy letiska, ak mali predchádzajúce tresty. Podlá slov pána Ing. Milana Polášeka nie je to prvý prípad, o čom svedčia aj poznatky poslancov Slovenskej národnej rady. Preto vás žiadame o skoré vybavenie našej sťažnosti, aby sme zamedzili takýmto svojským prístupom k práci, hrubým porušeniam pracovnej disciplíny, marenia činnosti poslancov Slovenskej národnej rady,
Federálneho zhromaždenia, občanov, ktorí sú časovo viazaní pri svojich povinnostiach a hanobeniu činnosti stovkám pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju prácu poctivo a robia dobré meno našej leteckej doprave nielen doma, ale aj v zahraničí.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Biely. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Biely:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia poslanci,
vo svojom vystúpení interpelujem pána ministra školstva a tých pánov ministrov, ktorí sa podielajú na zriadení škôl a školských zariadení. Ide o ministerstvo hospodárstva, poľnohospodárstva resp. iné ministerstvá. K otázkam učňovského školstva hovorila včera pani poslankyňa Homolová a vyčerpávajúcim spôsobom charakterizovala problémy stredných odborných učilíšť. Hlásil som sa s technickou poznámkou, ale pán Mikloško ma zrejme nevidel, takže som nemohol reagovat doplnením niektorých problémov, čo sa týka učňovského školstva.
Najväčšie problémy učňovského školstva sú vo financovaní. Preto prikladám určitý návrh na riešenie problémov z pohľadu istého pána riaditeľa zo Stredného odborného učilišťa v Zlatých Moravciach. Od 1. 1. 1992 stredné odborné učilište poľnohospodárske sa stalo príspevkovou organizáciou, a tým nastávajú aj určité tažkosti a problémy. Prevádzka stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho má byt krytá z tržieb od organizácií, pre ktoré sa žiaci učia,
a za štátne deti od štátu. Učilište vychováva pre 143 organizácií a má 231 štátnych detí z celkového počtu 760 žiakov. Z týchto 143 organizácií hradí náklady na žiakov iba 10 % organizácií, ostatné sú nesolventné, preto sú problémy. Týmito problémami vyvstávajú najmä problémy riadenia školy, najmä chod kuchyne, odborného výcviku a podobne. Hrozia prázdniny pre finančne nezabezpečenie prevádzky školy, nakoľko organizácie ani po súdnom rozhodnutí nebudú platiť. Dôvod: nesolventnosť podnikov a družstiev, proces privatizácie, transformácie podnikov a družstiev a podobne.
Zároveň sa žiada, aby náklady na jedného žiaka boli čo najnižšie, a preto je potrebné, aby žiaci nemali nárok na vreckové, čo tiež zaťažuje prevádzky približne sumou cca 140 tisíc, čo je za jeden školský rok l 400 tisíc. Je zaujímavé, že v Českej republike žiaci, ktorí navštevujú učňovské školy, vreckové nedostávajú. Pán riaditeľ tiež navrhuje, aby náklady na jedného žiaka, ktoré stúpajú, boli nejako redukované tým, že by sa znížila vyučovacia doba žiaka, teda nebola by tri a pol roka, ale aby táto učebná doba by bola znížená len na tri roky. To znamená, že by učni nekončili v decembri, ale normálne v júni, ako končí školský rok, pretože žiaci v podnikoch, ktoré sú nesolventné, kde sú problémy, zametajú, čistia a nevykonávajú odbornú prax, pre ktorú sú vedení. Východisko vidí pán riaditeľ aj v tom, že v Nemecku, Rakúsku, Belgicku a inde takéto učňovské školy sú rozpočtovými organizáciami. Preto žiada, aby aj naše zariadenia boli zahrnuté do rozpočtových organizácií.
Ďalším vážnym problémom všetkých typov škôl je dodržovanie pracovného času, ktorý je aj u pedagogických pracovníkov určený všeobecne záväzným právnym predpisom, a to v rozsahu 42, 5 hodín týždenne. Okrem priamej vyučovacej resp. výchovnej povinnosti, ktorá je u rôznych typov a druhov škôl rozdielna, niektoré zriaďovateľské subjekty nútia učiteľov, aby zotrvali v objekte školy 8, 5 hodiny denne. Napríklad na
Strednom odbornom učilišti strojárskom v Zlatých Moravciach pán riaditeľ pri rozhovore tvrdil, že takéto nariadenie dostal od Dr. Skaláka ústne z ministerstva hospodárstva. Neviem, či takého ústne nariadenie môže byt závažným pre vedenie školy. Myslím si, že takýto výklad dodržiavania pracovného času je nesprávny. Nezohľadňuje psychohygienu učiteľa, pracovnú tvorivosť a podobne. Týmto spôsobom sa nedajú nahradzovať nedostatky v osobnosti učiteľa. Povolanie učiteľa sa nedá získať ničím. Sú to proste charakterové a morálne vlastnosti. Takéto spôsoby riadenia si osvojujú aj iní riaditelia na iných typoch a druhoch škôl, čo považujem za nesprávne.
Tretí školský okruh by som chcel zahrnúť do oblasti platov a zvýšenia platov učiteľov. Mnohé učiteľské kolektívy z okresov Spišská Nová Ves, Martin, Nitra a iných posielajú petície Slovenskej národnej rade, lepšie povedané výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorého som členom, i na úrad vlády, a dožadujú sa zvýšenia platov. Z dennej tlače som sa dozvedel, že aj po zvýšení po valorizačnom k 1. 9. 1991 priemerná mesačná mzda v školstve činí 3 455 Kčs. V porovnaní so zdravotníctvom je to o 300 Kčs menej. V súčasnej dobe v českej republike sú nepokoje v oblasti školstva. Česká republika, najmä odborové zväzy pracovníkov školstva, boli pripravené vyhlásiť štrajkovú pohotovosť. Ako sa dozvedáme z masmédií, k 1. 2. 1992 došlo v Českej republike k zvýšeniu platov učiteľov, a to valorizáciou 31 %. Pýtam sa, načo čaká naše ministerstvo školstva? Na podobné nepokoje ako boli organizované alebo sa pripravovali v Čechách? Máme podklady v petíciách, kde učitelia zdôvodňujú nízke platy, že budú odchádzať do iných rezortov. Len v okrese Česká Lípa od tohoto roku odišlo 70 učiteľov. Preto by som apeloval na ministerstvo školstva, aby nečakalo na zákon o platových pomeroch pracovníkov rozpočtových a niektorých príspevkových organizácií. Tento zákon bude zaradený na marcové zasadanie Federálneho zhromaždenia, ale treba informovať učiteľskú
obec, učiteľskú verejnosť, a nesľubovať len v Učiteľských novinách, že k 1. 1. 1992 bude zvýšenie platov, k 1. 4. 1992 bude zvýšenie platov, k 1. 7. 1992 bude zvýšenie platov. Vydala sa platová listina, sú vydané jednotlivé tarifné skupiny, ale realizácia týchto platov je v nedohľadne.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Bielemu. Slovo má pán poslanec Brňák. Pripraví sa pán poslanec Marko.
Poslanec P. Brňák;
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,
moja otázka je adresovaná najmä predsedovi vlády Slovenskej republiky a okrajovo aj podpredsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Klepáčovi a ministrovi pre medzinárodné vzťahy pánovi Demešovi.
Aj menej informovaní u nás vedia o propagandistickej kampani, ktorá sa v zahraničí vedie proti Slovensku. Politické, ekonomické, vojenské i kultúrne dôsledky toho sú známe. O Slovensko našťastie prejavujú pozitívny záujem viaceré dôležité osobnosti, ako to nedávno dokumentoval aj Nový čas, kde boli uvedené citáty z listu pána Hoyera, predsedu Komisie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý vlani ešte 4. decembra poslal premiérovi pánovi Čarnogurskému tento list. Tento americký kongresman pán Hoyer v liste doslova urguje, aby sa Slováci dištancovali od negatívnych javov Slovenského štátu 1939 - 1945, aby sa Slováci nestotožňovali s režimom tohoto štátu, ak sa dnes rozhodnú pre samostatnosť. Popri sympatickej snahe pána Hoyera je zreteľná jeho
značná neinformovanosť o dnešných skutočných pomeroch na Slovensku. Premiér Ján Čarnogurský tak mal v rukách vynikajúcu príležitosť urobiť prielom do informačnej bariéry, do dusiaceho filtra, cez ktorý prechádzajú informácie o nás do sveta. Predseda vlády Slovenskej republiky však nechal pána Hoyera "trochu čakať". Za šesť týždňov konečne na list odpovedal, ktorú odpoveď doteraz utajuje, akoby išlo o súkromnú korešpondenciu. Ján Čarnogurský má asi na to dôvod, ktorý do značnej miery vysvetľuje správa pána Hoyera predsedajúcemu americkému senátu. V tejto správe pán Hoyer informuje kongres o svojom liste a žiada, aby bola do kongresového protokolu zapísaná udalosť, o ktorej zrejme referuje vo svojom liste Ján Čarnogurský, a to prehlásenie skupiny disidentov v roku 1987 k porušovaniu ľudských práv a k deportáciám za Slovenského štátu. Pán Hoyer uvádza, že za tento svoj postoj bol Ján Čarnogurský perzekuovaný a vyjadruje potešenie z uistenia premiéra, že stojí za týmto prehlásením i dnes.
List premiéra Jána Čarnogurského nie je k dispozícii, ale ak chceš niečo vedieť o pekárovi, kúp si jeho chlieb. Ak je výsledkom listu slovenského premiéra uvedená aktivita pána Hoyera v kongrese, dovolím si pochybovať buď o snahe premiéra vlády Slovenskej republiky využiť ponúkanú šancu pre Slovensko, alebo pán Hoyer zle odhadol situáciu a nevyzdvihol priority, špeciálne Deklaráciu Slovenskej národnej rady k deportáciám. Celý prípad vyvoláva niekoľko závažných otázok. Či informoval premiér Ján Čarnogurský Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady a podpredsedu Jána Klepáča, ktorý má gesciu nad týmto výborom, a či vie o celej tejto korešpondencii aj minister pán Demeš, alebo ide skôr o súkromnú korešpondenciu pána premiéra? Samotný list od pána Hoyera bol však adresovaný Jánovi Čarnogurskému ako premiérovi vlády. Premiér odpovedal kongresmanovi pánovi Hoyerovi za nediplomatický dlhú dobu. Možno náhodou, možno nie práve v čase, ked' sa skupina poslancov obrátila na členov kongresu
Spojených štátov, a osobitne na pána Hoyera so žiadosťou o vyslanie pozorovateľov na Slovensko.
Ak sa má zaviesť do análov kongresu Spojených štátov postoj premiéra Jána Čarnogurského k Slovenskému štátu, ako je možné, že pán Hoyer nežiada predovšetkým o podobný zápis dotýkajúci sa slobodne zvolených reprezentantov všetkých občanov Slovenska, teda Slovenskej národnej rady? Ešte za premiéra Mečiara sa totiž plénum Slovenskej národnej rady ospravedlnilo obetiam deportácií. Do úvahy prichádza len jediné vysvetlenie. Slovenský premiér tento historický akt z nie zanedbateľným medzinárodným významom jednoducho zamlčal a postaral sa o vyzdvihnutie svojej osoby. "Mlčanie" slovenského premiéra tak prispelo k ďalšiemu konzervovaniu nepravdivého obrazu o Slovensku. Alebo sa pán premiér Ján Čarnogurský bojí, že ak by Slovensko vo svojom liste bránil, napadnú ho predstavitelia maďarských strán a Demokratickej strany tak, ako nedávno podpredsedu Slovenskej národnej rady pána Klepáča? List Jána Čarnogurského, predsedu vlády Slovenskej republiky jednému z najvýznamnejších členov kongresu Spojených štátov by nemal zostať ďalej tajomstvom. Pravda totiž nezvykne mat krátke nohy. Pokiaľ pán premiér nemá k uvedenému konštatovaniu dôvody osobitného zreteľa, k tomu, aby nereagoval, navrhujem mu, aby vhodným spôsobom zverejnil obsah predmetného listu v pléne Slovenskej národnej rady.
V ďalšom urgujem odpoveď predsedu Slovenskej národnej rady na otázku, ktorú som položil ešte na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady. Na oživenie pamäti túto otázku opakujem. Kedy bude plénu Slovenskej národnej rady predložená fundovaná správa o plnení úloh ustanovenej komisie pod vedením poslanca Brndiara v súvislosti s dodržiavaním jazykového zákona v praxi? Niektoré stanoviská členov tejto komisie, s ktorými som mal možnosť sa oboznámiť, sú dokonca v rozpore s prijatým jazykovým zákonom, napríklad pokiaľ ide o záležitosti dvojjazyčného označovania názvov miest a ulíc. Na túto
otázku mi nebola daná odpoveď do dnešného dňa.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi. Slovo má pán poslanec Marko. Pripraví sa pani poslankyňa Zelinová.
Poslanec P. Marko:
Vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
prvá moja interpelácia smeruje na ministra Mikloša. Na základe informácií o zaregistrovaní držiteľov investičných kupónov k 31. 1. 1992 bol pomer držiteľov investičných kupónov v Slovenskej republike a Českej republike l: 2, 29, čím dochádza k prerozdeleniu majetku zaradeného do veľkej privatizácie v prospech Českej republiky viac ako o 7 miliárd korún. Na minulom pléne pán minister Mikloš prehlásil, že dôjde k zmene pomeru vstupu majetku z Českej republiky a Slovenskej republiky v rovnakom pomere ako bude pomer zaregistrovaných držiteľov investičných kupónov. Zaujíma ma, či už došlo k uvedenému prerozdeleniu, pretože ide o vysokú čiastku prevyšujúcu 7 miliárd korún, a ak nedošlo, kedy k tomuto prerozdeleniu dôjde.
Druhá moja interpelácia smeruje na predsedu vlády Slovenskej republiky. Otázka tranzitného plynovodu je diskutovaná už v rôznych rovinách vyše roka. Z otázky čisté hospodárskej sa postupne stále viac stáva otázka politická. Podnik s vysokými ziskami 14 až 15 miliárd korún sídli v Českej republike a je napojený na rozpočet Českej republiky. Na Slovensko bolo za rok 1991 prevedených len 1, 3 miliardy korún. Podľa dohôd v Židlochoviciach mala vzniknúť akciová
spoločnosť so sídlom v Bratislave. Doteraz sa však tak nestalo. V tejto súvislosti kladiem dve otázky:
1. Kedy vznikne akciová spoločnosť na Slovensku v zmysle dohôd, ak česká strana bude naďalej brániť, vzniku akciovej spoločnosti ako bude vláda Slovenskej republiky postupovať, a či sa aj táto dohoda z českej strany zaradí medzi tie dohody, ktoré česká strana nedodržala?
2. Aký je názor vlády Slovenskej republiky na už existujúci návrh zákona o vlastníctve k tranzitnému plynovodu, ropovodu a k energetickým sieťam?
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Markovi. Slovo má pani poslankyňa Zelinová. Pripraví sa pán poslanec Doboš.
Poslankyňa H. Zelinová;
Vážená a milá celá naša Slovenská národná rada,
najokrídlenejším slovom týchto našich dní je trh a jeho mutácie - trhová, trhové, trhový. Dovoľte mi teda, aby som bola aj ja dve minúty trhová a svoju interpeláciu pre pána premiéra Slovenskej republiky mu podala písomne. Vyzývam zároveň aj ostatných pánov poslancov, ktorí sú tu prítomní, ako aj tých, ktorí tu nie sú a mali by byť, aby ma nasledovali. Lebo "time is money". To je všetko.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Zelinovej. Slovo má pán posla-
nec Doboš. Pripraví sa pán poslanec Gašpar. Poslanec L. Doboš:
Vážená Slovenská národná rada,
mám otázky na pána ministra kultúry a pána Porubjaka, podpredsedu vlády. Slovenská národná rada dňa 20. 12. 1991 schválila štátny rozpočet Slovenskej republiky. Na návrh poslancov klubu Spolužitie a MKDM Slovenskej národnej rady schválila účelové prostriedky určené pre národnostnú tlač, zoskupenie divadlá a knižná kultúra vo výške 140 mil. korún. Boli sme radi a dúfali sme, že z hľadiska finančného zabezpečenia tento rok bude sľubnejší ako vlaňajší. Žiaľ, doposiaľ konečné rozhodnutie ministerstva kultúry o rozdelení nepoznáme. Klub poslancov MKDM a Spolužitie sa obrátil listom na ministra kultúry v tejto záležitosti. Odpoveď sme dodnes neobdržali. Vzhľadom na kritický stav v uvedených oblastiach národnostnej kultúry z hľadiska ich finančného zabezpečenia aj touto cestou opätovne žiadame pána ministra kultúry, aby v čo najkratšom čase informoval poslancov nášho klubu ako sa tieto prostriedky rozdelia na stanovené účely, ale aj o tom, kedy, lebo redakcie nemajú peniaze, prevláda neistota, nervozita, nevedia, na čom sú.
Druhú otázku mám na pána podpredsedu Porubjaka. Podlá našich informácií spomenutú sumu 140 mil. korún ministerstvo kultúry vysvetľuje tak, že je to určené výlučne na dotácie kultúry, menovite zoskupenie divadlá, na kultúrnu tlač, na detské časopisy a na knižnú kultúru. Pýtam sa pána podpredsedu, čo s ostatnou národnostnou tlačou? Z akých prameňov budú dotované noviny s iným profilom?
Ďakujem pekne.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobosovi. Slovo má pán poslanec Gašpar. Pripraví sa pán poslanec Paučo.
Poslanec J. Gašpar:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
keďže posledné dve pléna vypadol bod interpelácie, otázok sa nazbieralo viac, prosím o trochu trpezlivosti. Chcem interpelovať vládu Slovenskej republiky ohľadne zamýšľaného predaja 6 obchodných domov Prior v mestách Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Žilina a Prešov kanadsko-americkej firme CAMARD. Chcem zdôrazniť, že ide o 6 najväčších obchodných domov na Slovensku. Prvou otázkou je cena, za ktorú sa jednotlivé obchodné domy majú predať. Je zrejmé, že keby ich firma CAMARD chcela postaviť dnes, stálo by ju to podstatne viac, ako za ne má zaplatiť, nehovoriac už o časovom sklze a o tom, že by nemohla získať pozemky v centrách miest.
Druhou otázkou je, aký tovar sa v obchodných domoch bude predávať. Nie je ťažké si predstaviť, že nízkymi cenami zahraničného spotrebného tovaru môže byť ohrozené, ak už nie úplne hospodársky zlikvidované, množstvo domácich výrobcov, čo sa prejaví tvrdými následkami na zamestnanosti obyvateľstva. Aké má vláda záruky, že sa tak nestane? Ak neexistujú v tomto smere jasné záruky, a tie, pokiaľ viem, neexistujú, pokladám za neprijateľné, aby ich vláda Slovenskej republiky predávala zahraničnej firme. Pokladám za lepšie privatizovať ich ako napríklad účastinnú spoločnosť. Na získanie účastí možno zainteresovať naše banky a výrobné podniky. Prosím k tejto veci aspoň o informatívnu odpoveď pána Mikloša, ministra pre správu a privatizáciu národného majetku a pani
Kotovú, ministerku obchodu a cestovného ruchu ešte na tejto schôdzi Slovenskej národnej rady vzhľadom na blížiaci sa termín podpisu kúpnej zmluvy.
Otázka pre pána Pittnera, ministra vnútra: Aké je národnostné zloženie vo výkonných zložkách Policajného zboru v jednotlivých národnostne zmiešaných okresoch, a to aj čo sa týka zastúpenia vo veliteľských funkciách?
Otázka pre vládu Slovenskej republiky: Prečo sa v Prahe opäť vyťahuje problém Transpetrolu a aké stanovisko zaujme vláda Slovenskej republiky k tejto veci?
Otázka pre pána ministra dopravy: Ako vyzerá situácia s rušením železničných trati na Slovensku? Aké stanovisko zaujíma ministerstvo dopravy a vláda Slovenskej republiky k programu elektrifikácie železničnej dopravy, kde z 3 530 km tratí, ktoré majú byť elektrifikované, sa uvažuje na Slovensku len s 850 km?
Otázka pre vládu Slovenskej republiky: Aká je situácia s redislokáciou armády na Slovensku? Aký je v súčasnosti početný stav vojakov a jednotlivých druhov bojovej techniky? Ako je zabezpečená v súčasnosti protivzdušná obrana Slovenska? Z pochopiteľných príčin sa celé desiatky rokov čerpalo viac prostriedkov na zabezpečenie obrany českých krajín vzhľadom na ohrozenie z vtedajšieho Západného Nemecka. Obranyschopnosť Čiech a Moravy je teda na vyššej úrovni než obranyschopnosť Slovenska. Stačí spomenúť, koľko miest má zabezpečenú protivzdušnú obranu v Čechách a koľko na Slovensku. Na Slovensku je to len Bratislava. Koľko prostriedkov by bolo potrebné uvolniť pre Slovensko, aby sa jeho obranyschopnosť vyrovnala českým krajinám, a do akého termínu či časového horizontu chce slovenská vláda toto vyrovnanie zabezpečiť? Chcem na záver len podotknúť, že dnes na Slovensku sa realizuje len asi desatina celého vojenského rozpočtu
ČSFR, čiže približne dve tretiny slovenského príspevku idú na dotáciu armády v Českej republike.
Otázka na vládu Slovenskej republiky: Svetová výstava EXPO 92 v Seville bude po takmer 35 rokoch opäť na európskom kontinente. Je tu iste ideálna príležitosť predstaviť Slovenskú republiku svetu ako štát, ktorého národ má svoju vlastnú históriu a kultúru. Chcem sa opýtať, čo sa urobilo pre to, aby návštevníci zo všetkých kontinentov mohli Slovensko a náš národ konečne objaviť a poznať, aby sme boli zviditeľnení pred svetom? Neviem, ako má vyzerať česko-slovenský pavilón, ale domnievam sa, že tretina výstavnej plochy patrí Slovensku, kde sa prezentuje podlá svojich predstáv, kde máme ako národ možnosť vyjadriť svoju národnú identitu. Dúfam, že na mape Českej a Slovenskej Federatívnej republiky bude jasne farebne odlíšená Slovenská republika a Česká republika, aj s nápismi na svojich republikových územiach. V slovenskej časti expozície by mala byt aj veľká mapa Slovenskej republiky. Ďalej by ma zaujímalo, ako vyzerá propagačný materiál? Ide o to, čo urobila vláda Slovenskej republiky pre to, aby návštevníci bez problémov pochopili, že náš spoločný štát je ako spoločné manželstvo. Tvoria ho dva nestotožniteľné subjekty. Pokiaľ by však samostatná slovenská expozícia v pavilóne neexistovala na primeranej ploche, pokiaľ by nebolo možné umiestniť tu vlastnú mapu Slovenskej republiky, navrhujem, aby sme zrušili slovenskú časť na výstave v tomto pavilóne a vybrané exponáty premiestnili do budovy restaurantu Slovakia stojaceho samostatne na hlavnej pešej tepne, a z neho urobili samostatný slovenský pavilón. Nepochybne tak urobíme pre propagáciu Slovenska viac, ako by sme zostali v spoločnom pavilóne. Chcem však veriť, že to nebude potrebné.
Otázka pre pána Belcáka, ministra hospodárstva: Na konci minulého roku ste konštatovali, že agentúra pre medzinárodné investície pri Federálnom ministerstve hospodárstva
pre Slovensko nezabezpečila žiaden zahraničný kapitál, aj keď ide o federálny orgán. Pýtam sa pána ministra, či spomenutá agentúra naďalej pracuje len pre české krajiny, alebo sa nebodaj na situácii niečo zmenilo?
Otázka pre pána ministra vnútra: Uplynulé dva roky môžeme hodnotiť na Slovensku z rôznych hľadísk. Jedno z nich môže byt aj také, ako sa vyvíjala a vyvíja situácia na národnostne zmiešaných územiach. Ako vieme, 20 rokov tu Matica slovenská nemohla vyvíjať svoju činnosť, čo sa negatívne prejavilo na povedomí slovenskej časti obyvateľstva. Teraz to síce možné je, ale činnost Matice slovenskej na týchto územiach naráža na množstvo problémov. Postavenie Slovákov na juhu Slovenska zhoršilo prijatie jazykového zákona a komunálne voľby, keď sa do miestnych zastupiteľstiev nedostali poslanci podlá pomerného zastúpenia národností. Jednou z veľmi viditeľných aktivít niektorých miestnych zastupiteľstiev na národnostne zmiešaných územiach bolo a je premenovávanie ulíc, ktoré vyjadrujú, či pripomínajú niečo slovenské. Aký to má dopad na národné vedomie obyvateľov slovenskej národnosti, si každý vie predstaviť, nehovoriac o tom, že obsadzovanie mnohých pracovných miest je závislé, aj keď nie oficiálne, na znalosti maďarčiny. Keďže neexistuje prehľad o zmenách názvov ulíc v obciach ležiacich na národnostne zmiešaných územiach, chcem požiadať ministerstvo vnútra, aby ho vypracovalo. Mal by obsahovať pôvodné názvy a nové názvy, ako aj ešte neprijaté navrhované zmeny. Zmena názvov ulíc je z dlhodobého hľadiska záležitosť závažnejšia ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Považujem preto za nevyhnutné, aby takýto prehľad mal slovenský parlament k dispozícii čo najskôr. Dúfam, že táto požiadavka nájde pochopenie nielen na ministerstve vnútra, ale aj u celej vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. Slovo má pán poslanec Paučo. Pán poslanec Paučo nie je prítomný, stráca druhý raz poradie. Pán poslanec Černák.
Poslanec D. Černák:
Odovzdám písomne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Miškovský. Nie je prítomný, stráca druhý raz poradie. Pán poslanec Pokorný.
Poslanec J. Pokorný:
Vážená Slovenská národná rada,
pán predsedajúci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
prvú interpeláciu mám na pána ministra Jozefa Kršeka a súvisí s polychlórovanými bifenylmi. Keďže niektoré pramene uvádzajú, že na Slovensku prakticky neexistuje potravina živočíšneho pôvodu, v ktorej by nebol obsiahnutý aj PCB, prosím ho o kompletnú informáciu, kde všade na Slovensku sa produkuje mlieko s nadlimitným obsahom PCB, ako sa spracováva a na čo sa používa.
Druhú interpeláciu adresujem pánovi ministrovi Ivanovi Tirpákovi. Dovoľujem si požiadať o presný prehľad hospodárenia s finančnými prostriedkami Slovenskej komisie pre životné prostredie za rok 1990 a 1991, ktoré boli určené na granty, vedecko-výskumné úlohy, expertízy na základe hospodárskych zmlúv resp. iných dohôd a koľko z nich bolo venovaných pre štátnu ochranu prírody. Ďalej ma zaujíma personálne zlo-