vážené poslankyne, vážení poslanci,

dovoľte mi, aby som tlmočil názor skupiny občanov z Rimavskej Soboty, ktorých zoznam tu mám. Sú to obyvatelia ulíc Školskej a Družstevnej, a vyšli s takou tematikou, ktorú som si po prerokovaní s nimi osvojil, a dovoľujem si ju predniesť na tomto fóre.

Dôrazne žiadame Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby pri vypracovávaní predpisov určujúcich kvalitu bývania bola zohľadnená poloha bytov z hľadiska stupňa znečistenia životného prostredia, v ktorom sa bezprostredne nachádzajú, v súvislosti s vyhláškou ministerstiev financií z 19. decembra 1991, ktorou sa od l. 7. 1992 zvyšuje tzv. čisté nájomné za byty o 100 %. V začiatočnom štádiu zaoberania sa otázkami zvýšeného nájomného v masmédiách sa totiž hovorilo o zohľadnení fenoménu životného prostredia pri kategorizácii bytov. Sme si vedomí toho, že v štátoch so zabehnutým trhovým mechanizmom vplyv znečistenia životného prostredia na určenie výšky nájomného pôsobí automaticky v súlade s ponukou a dopytom po bytoch, teda bez zásahu autority štátu. Toto zrejme u nás bude môcť fungovať až po vytvorení trhu s bytmi. Keďže iba na území Slovenskej republiky je štát vlastníkom 349 160 bytov, musí ako vlastník normatívne upravovať aj túto oblasť, pričom otázka životného prostredia by sa mala stať jednou z najrozhodujúcejších. Vieme, že recept na riešenie tohto problému nemôžeme jednoducho okopírovať od štátov s vyspelou ekonomikou a bude všetko záležať na profesnej zdatnosti tvorcov predpisov na riešenie problémov svojských postkomunistickým štátom.

Podlá informácií z dennej tlače ministerstvá financií v súčasnosti spracúvajú nový systém nájomného, ktorý má zohľadniť kvalitu bývania vo všetkých formách bývania. Oprávnene sa obávame, že fenomén životného prostredia nebude

v pripravovaných predpisoch náležite zohľadnený, hoci len na Slovensku sa ho týka niekoľko desiatok tisíc bytov. V ďalšom vás nechcem unúvať s konkrétnymi podmienkami týchto ulíc, a prešiel by som postupne k záveru.

Ako je tomu v našom prípade, ale aj v tisícoch podobných prípadov na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, mesto nemá možnosť toho času zmeniť dopravnú situáciu. Z uvedených dôvodov kategoricky požadujeme, aby v pripravovanom novom systéme nájomného bola zohľadnená otázka environmentu so všetkými súvislosťami. Pripomíname, že riešenie týchto otázok úzko súvisí aj s Listinou ľudských práv a slobôd, článok 35 ods. l, ktorej zásady sú ministerstvá povinné v prvom rade rešpektovať. Žiadame preto, aby pripravované predpisy obsahovali potrebné kritériá na uzatváranie zmlúv s nájomníkmi, a teda, aby aj súdy mali kvalitné podklady pre objektívne rozhodovanie v sporoch vzniklých z tohto titulu. Sme tiež presvedčení, že táto problematika, ktorá sa týka občanov celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a jej včasné a spravodlivé riešenie bude mat priaznivý vplyv na čiastočné uspokojenie značne rozvírenej hladiny občianskej nespokojnosti.

Ešte z titulu svojej profesie by som si dovolil upozorniť, že táto otázka by mala byt riešená v troch rovinách, a to záťaž fyzikálna, záťaž chemická a záťaž radiačná, ktorá v poslednom čase tiež vstupuje do popredia. Preto žiadam pána ministra financií, aby tieto otázky zohľadnil pri konštituovaní nových predpisov, čo sa týka nájomného.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Kertimu. Slovo má pán poslanec Tatár. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec P. Tatár:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

obraciam sa vo svojej interpelácii k pánom ministrom Belcákovi, Tirpákovi, Oberhauserovi, Šimkovi, Kršekovi, Paulemu a Dančovi. Sú to štyri rôzne okruhy. Prvý je trochu vrátenie sa späť k akejsi polemike, ktorá tu vznikla, a vyzerala zdanlivo osobne, čo sa týka konkrétne martinských strojární, ale je to vlastne problém aj ďalších podobných podnikov. Podlá mňa a nás tu vôbec nešlo o nejaký osobný problém, ale ide o zlý, starý prístup k riešeniu tejto otázky, keď podnikový management jednoducho za veľa mesiacov nie je schopný efektívne riešiť takýto problém smerom k štátnym orgánom alebo smerom dovnútra podniku a istým spôsobom zodpovednosť vykonáva v danom momente rezortné ministerstvo. Rád by som na to upozornil, že je to naozaj chyba na podnikovej úrovni a chyba v kontrolnej funkcii rezortu.

Druhý okruh je taký, o ktorom som sa tu zmieňoval. Ďakujem pekne za odpoveď pánom ministrom Tirpákovi a Oberhauserovi, ktoré boli vo všeobecnej rovine. Išlo o to, že projekty v okrese Komárno, ktoré boli budované s pôvodne plánovanou výstavbou častí Nagymaros, sa majú presmerovať na rekultiváciu, ekologické a ďalšie podobné stavby tak, ako sa už o tom viackrát hovorilo. Nakoniec, 5. decembra minulého roku sa na Okresnom úrade v Komárne stretol inžinier obložinský a ďalší so zástupcami okresu, a dospeli ku konkrétnym riešeniam, ako je výsadba stromov, skládok, odkanalizovanie obcí, výstavba čističiek, sieť pozorovacích zariadení, úprava územia a ochrana územia, odvodňovacie drény, kanalizácia, ozelenenie plôch, úprava zemníkov na ľavom brehu Váhu, úprava archeologických vykopávok a mnoho ďalších konkrétnych riešení. Dotýkajú sa obcí Kolárovo, Komárno, Marcelova, Iža,

Patince, Kravany nad Dunajom, Čičov, Trávniky, Klížska Nemá, Veľké Kosihy. Všetky tieto konkretizované závery odovzdám obom pánom ministrom osobne. Doplňujem svoju predchádzajúcu informáciu o naliehanie na konkrétne riešenia, ktoré majú zhruba objem asi 560 miliónov korún.

Tretí okruh sa týka problémov pozemkových úprav, problémov transformačného zákona, ktorý je nanajvýš aktuálny. Rozdelil by som to na tri prosby, tri požiadavky alebo tri návrhy. Prvým z nich je zriadiť tam, kde je to možné, bud' na obvodných úradoch alebo pri jednotlivých obecných alebo mestských úradoch väčších miest, ktoré sú schopné toto zabezpečiť vo vlastnej réžii, detašované pozemkové knihy. To vyrieši situáciu, lebo na momentálnych pracoviskách zvýšením počtu pracovníkov a pracovných hodín by sa nedosiahlo zvýšenie vybavovania týchto komplikovaných naliehavých záležitostí. Ide o detašované pozemkové knihy na úrovni obvodov, prípadne miest a mestských úradov.

Druhá prosba smeruje k tomu, a tu by som veľmi rád podporil pána poslanca Galandu, aby sa venovala primeraná pozornosť informácii o transformačnom zákone, čo sa týka roľníckych družstiev, pretože podlá všetkých mojich osobných skúseností je nesmierna neinformovanosť, a naopak, činnosť prevažnej väčšiny súčasných predsedov družstiev proti zmyslu transformačného zákona. Z tohto pohľadu ide aj o isté zdržovanie alebo branie zákona do vlastných rúk a jeho dezinterpretáciu, istým spôsobom aj zavádzanie. Verejnosť by mala byt plne informovaná o povinnostiach družstva, o právach majiteľov pôdy alebo iného inventára, aj členov družstiev. Týmto sa obraciam s prosbou aj na médiá, od televízie počnúc, aby zintenzívnili reálnu vysvetľovaciu informačnú činnost, pretože politika, ktorou sa podarilo tento zákon presadiť, smeruje k občanovi, a mal by mať informáciu. To isté sa týka bytových družstiev, kde očakávame už definitívne vykonávacie predpisy, tam tiež chýbajú informácie.

Tretí okruh sa týka pozemkov. Prosil by som urýchlene vytvoriť podmienky na plné fungovanie pozemkového fondu, vrátane informovanosti, aby tá časť pozemkového vlastníctva, ktorá pripadá štátu, sa mohla rýchlejšie dostať k užívateľovi a majiteľovi.

Štvrtý okruh sa týka Bratislavy a jej okolia. Ide o to, že dopravná situácia v Bratislave je sťažená geografickými okolnosťami, 80 % emisií je tu z dopravy. Následky znečistenia ovzdušia na zdravotný stav najmä detí, ale aj dospelých, sú známe. Navyše, je dobre známy akýsi boj alebo napätie obcí okolo Bratislavy a Bratislavy samotnej o prejazd kamiónovej dopravy. Tu vlastne niet porazeného alebo víťaza, jednoducho sa to nedá reálne dobre zvládnuť, ak sa neprikročí k jednej náročnej investícii, ktorou je tunel popod Karpaty, ktorý by časť týchto problémov dokázal vyriešiť. Preto sa obraciam na vládu ako celok alebo príslušných ministrov, aby čo najskôr rátali s takýmto projektom.

Ďakujem pekne za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Kým príde k rečníckemu pultu, dovolím si uviesť mená prihlásených s interpeláciami: pán poslanec Homola, pán poslanec Petko, pán poslanec Haťapka, pán poslanec Dobrovodský, pán poslanec Brňák, pán poslanec Marko. To sú poslanci, ktorí sa prihlásili dnes, a ešte sú ďalší ôsmi, ktorí zostali z minulej diskusie, ktorí stratili poradie, a to páni poslanci Gašpar, Paučo, Buday, Černák, Miškovský, Pokorný, Kružliak a Chmelo.

Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyňa G. Kaliská: Vážení prítomní,

mám niekoľko interpelácií. Prvá bude na ministra Tirpáka, ministra Snopka a pána podpredsedu vlády Zászlósa. Chcela by som vedieť, aký je záver komisie nezávislých odborníkov vo veci, komu má patriť správa slovenských jaskýň. Osobne sa stotožňujem so stanoviskom pána ministra Snopka, že prevádzkovanie a spravovanie jaskýň prináleží ministerstvu kultúry a štátny dozor, kontrola a metodické usmernenie vo oblasti ochrany prírody prináleží Slovenskej komisii pre životné prostredie. Tento výsledok ma zaujíma predovšetkým preto, že nová štruktúra štátnej ochrany prírody, ako pri mojich osobných rokovaniach uviedol pán minister Tirpák, stojí kvôli jaskyniam. V našej republike sa zmenilo už všeličo, ale jedna vec, žiaľ, nie. Stále existuje Ústredie štátnej ochrany prírody ako administratívno-byrokratické centrum pre správy chránených krajinných oblastí, správy národných parkov a odborné ústavy ochrany prírody. Veľmi ma zaujímajú finančné náklady všetkých pracovísk, správ a odborných ústavov ochrany prírody na poštovné, cestovné a za telefonické hovory s Mikulášom za rok 1991. O časovej strate už by som nerada hovorila. S touto problematikou jaskýň mám ďalšiu otázku na ministra Snopka. Rada by som vedela, kto sa jaskyniam venuje na jeho ministerstve, aké má príslušný pracovník odborné vzdelanie resp. koľko pracovníkov ministerstva sa venuje problematike jaskýň.

Ďalšia interpelácia je opát na ministra Tirpáka, a je to vo veci vzťahu okresných úradov životného prostredie k odvodným úradom. Zákon Slovenskej národnej rady č. 595 z roku 1990 o štátnej správe v životnom prostredí nezakazuje, aby obvodné úrady boli samostatné ekonomické, hospodárske celky. Z praxe však vyplýva, že väčšinou okresné úrady sa chovajú k obvodným úradom ako k svojim poddaným. Naprí-

klad prednostka Okresného úradu životného prostredia v Poprade vydala upozornenie pre všetky obvodné úrady životného prostredia, že akékoľvek otázky priamo na Slovenskú komisiu pre životné prostredie sú zakázané, možno ich podať len cez okres, osobné návštevy pracovníkov obvodov dokonca musia byt prekonzultované a odsúhlasené okresným úradom. Pán minister, vyšiel takýto pokyn zo Slovenskej komisie životného prostredia, alebo je to len iniciatíva okresu? Vie niekto v komisii o tejto iniciatíve? Ďalej vás interpelujem vo veci, ako vyrieši Slovenská komisia pre životné prostredie práve toto ekonomicko-hospodárske postavenie obvodov, ktoré sú vlastne základom výkonu štátnej správy v území, a dokedy teda toto riešenie situácie bude trvať.

Ďalšia interpelácia je opätovne na ministra Tirpáka. Týka sa veľmi konkrétnej veci, a to jedného povolenia v národnom parku Vysoké Tatry. 2. 4. 1991 obvodný úrad životného prostredia vydal nesúhlasné stanovisko z hľadiska záujmov ochrany prírody a vodohospodárskych záujmov k zadaniu stavby hotel, Kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici. Dôvody: nárast lôžkovej kapacity o 80 lôžok, výrub stromov, neriešené vodohospodárske otázky, ako napríklad odvedenie splaškových vôd do jestvujúcej čističky odpadových vôd bez riešenia jej zvýšenej kapacity. 2. 6. 1991 Slovenská komisia pre životné prostredie, príslušný odbor ochrany prírody, dáva podrobné odmietavé stanovisko, kde upozorňuje, že zamýšľaná dostavba pamiatkovo chráneného domu je v rozpore s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 391, konkrétne v bodoch I/6, I/7 a II/5. Toto stanovisko bolo vydané ešte pred územným resp. stavebným konaním. Správa národného parku 19. 6. podala námietku proti rozhodnutiu o umiestnení tejto stavby s odvolaním sa práve na stanovisko Slovenskej komisie pre životné prostredie. Záporné stanovisko dal i Urbion, Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania v Bratislave. 29. 7. 1991 sa obvodný úrad životného prostredia odvoláva proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Starého Smokovca zo dňa

10. júla 1991 vo veci umiestnenia stavby rekonštrukcia a prístavba Kúpeľného domu v Tatranskej Lomnici. Avšak na rokovaní v auguste 1991 Správa TANAP-u už mení svoje stanovisko a súhlasí s nárastom lôžok o 80 postelí. Upozorňujem, že nová prístavba bude mat suterén a tri nadzemné podlažia, pričom stará budova má len dve podlažia. Je potrebné trvalé odňatie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, súhlas na to však už vydal príslušný obvodný úrad všeobecnej štátnej správy v Poprade.

Ďalší z dôvodov, prečo treba túto dostavbu rozšíriť o lôžka je, že tento Kúpeľný dom je samostatne ekonomicky neefektívny. Mne sa však javí ako zlý sen takto argumentovať v prípade národných parkov. Je pravdou, že rozhodnutie Okresného úradu pre životné prostredie v Poprade zo 7. septembra 1991 pozmeňuje prvostupňové rozhodnutie v tom, že nárast 80 lôžok je potrebné vykryť odpisom tohto počtu v rámci reprofilácie ubytovacích kapacít v Tatranskej Lomnici, ale podľa mňa je to veľmi mechanický prístup. Znovu opakujem - v národnom parku. Preto, vážený pán minister, je v uznesení vlády č. 391 explicitne uvedené, že 80 lôžok je dovolené zriadiť pri rekonštrukcii objektu Kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici, aj v rozhodnutí o stavebnej uzávere zo dňa 26. septembra 1990 ešte bývalého ONV Poprad. Na Slovenskej komisii pre životné prostredie sú všetky dotknuté odbory spokojné s týmto vydaným rozhodnutím?

Poslednú veľmi krátku interpeláciu mám na pána premiéra Čarnogurského. Vo Federálnom zhromaždení bola prerokovaná a následne prijatá obranná doktrína ČSFR. Má slovenská vláda túto doktrínu k dispozícii? Ak má, pýtam sa, či je ju možné nám predložiť. Jednou zo snáh slovenskej vlády bolo aj premiestnenie určitých obranných zložiek na územie Slovenska. Pokiaľ viem, deje sa to, aj keď s určitými sklzami a ťažkosťami, ale zaujíma ma, ako je Slovenská republika pripravená vo sfére infraštruktúry na tento presun a aké má vlastne na

to Slovenská republika kompetencie. Kladiem túto interpeláciu na základe skutočnosti, že keď sme boli na poslaneckom prieskume vo Zvolene, tam nám práve hovorili, že boli predislokované určité útvary, ale majú závažné problémy s bytmi, zamestnaneckými príležitosťami pre rodinných príslušníkov a podobne.

A využívam ešte možnosť, keď som za týmto pultom. Poprosila by som pána premiéra - adresovala som vám písomnú interpeláciu v novembri minulého roku, potom som vás poprosila a pripomenula vám to 7. januára tohto roku. Odpovedali ste 17. januára s tým, že upozorníte na to svojich dvoch príslušných ministrov, ale dodnes som na to nedostala odpovedí. Preto si vás dovoľujem požiadať, aby ste to urýchlili, lebo podlá rokovacieho poriadku už sú lehoty ľudovo povedané prešvihnuté. A o to isté prosím pána ministra Belcáka. Písala som vám interpeláciu 7. januára, dodnes som na ňu nedostala odpoveď. Preto som bola tak dlho za týmto pultom, keďže na písomné interpelácie sa voľajako nedajú dopátrať odpovede.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni. Vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme už vyše štyroch hodín bez prestávky. Buď by sme mali urobiť prestávku a potom pokračovat, alebo si stanoviť termín, kedy dnešné rokovanie ukončíme. Navrhujem dnes rokovanie ukončiť. /Prejav všeobecného súhlasu v sále. /

Prerušujem dnešné rokovanie. Pokračujeme zajtra o 9. 00 hodine.

Druhý deň rokovania 22. schôdze Slovenskej národnej rady

25. februára 1992

Podpredseda SNR M. Zemko:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

pokračujeme v rokovaní 22. schôdze Slovenskej národnej rady, a to v interpeláciách a otázkach poslancov.

Prečítam ešte raz mená poslancov prihlásených do bodu interpelácie. Sú to pán Agárdy, pán Homola, pán Petko, pán Haťapka, pán Dobrovodský, pán Brňák, pán Marko a potom pán Gašpar, pán Paučo, pán Buday, pán Černák, pán Miškovský, pán Pokorný, pán Kružliak, pán Chmelo. Prv než dám slovo prvému poslancovi prihlásenému do rozpravy pánovi Ágárdymu, ešte udeľujem slovo na informáciu pánovi poslancovi Mackovi.

Poslanec Š. Macko:

Vážení kolegovia,

máme v úmysle, ak sa nám to podarí a nezasiahne nejaká nepredvídaná okolnosť, na aprílové plénum zaradiť zákon o lesoch. Vzhľadom na to, že viacerí z vás nemajú dostatočné informácie, aby mohli zaujať zodpovedné stanovisko, ponúkame vám nasledovnú vec. Pred rokovaním vo výboroch o zákone o lesoch, pokiaľ budete mať záujem, by sme usporiadali odbornú exkurziu, poslanecký prieskum na jeden až dva dni, v ktorom by sme vás zoznámili s problematikou lesa všeobecne, pokiaľ ide o imisnú záťaž a o tieto záležitosti, aj troška podrobnejšie. Prosil by som tých, ktorí by mali záujem o takúto formu poslaneckého prieskumu, keby sa záväzne prihlásili pri prezentácii, a pred rokovaním výborov by sme

vás na to pozvali. Čo to asi bude obsahovať? Stretli by sme sa vo Zvolene asi o 10. 00 hodine v deň, na ktorý sa dohodneme. Tam by ste dostali všeobecnú informáciu. Išlo by sa do zaujímavých lokalít, kde sa dá posúdiť minulé hospodárenie, do niektorých výskumných objektov, kde by sme videli ako hospodárenie má vyzerať, a potom by sme sa na druhý deň zastavili vo Vysokých Tatrách v lesoch, ktoré sú ohrozené imisiami, kde je evidentné poškodenie. Ubytovanie by bolo pravdepodobne v moteli Hybe, a večer by sme mohli mat diskusiu po skupinách na témy, ktoré by vás v tejto súvislosti zaujímali. Hovorím to preto, aby ste sa mohli v priebehu týždňa rozhodnút či sa tejto exkurzie zúčastníte alebo nie. Ktorí budete mat záujem, podpíšte sa na listine, ktorá bude na prezenčnom stole.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Agárdy. Pripraví sa pán poslanec Homola.

Poslanec G. Agárdy:

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,

interpelujem pána ministra vnútra vo veci zápisu mena novorodenca do matriky. Vo veci uvediem príklad, ktorý je čerstvý a je z Nových Zámkov. Občanovi sa narodil syn. Na matrike vyplnil tlačivo v slovenskom jazyku podlá predpisu, ako meno dieťaťa uviedol Károly, čo vlastne je po slovensky Karol. Matrikárka mu nevyhovela s odôvodnením, že mená, ktoré majú svoju slovenskú podobu, musia byt zapísané po slovensky. Ďalej sa odvolávala na nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. VVS 3-1221 z roku 1970, ako aj na

zákon o rodine, teda č. 428/1990 Zb., § 3, ktoré však záležitosť neriešia. Uvedená požiadavka občana nekoliduje ani s jazykovým zákonom, nakoľko tlačivá vyplnil v slovenskom jazyku, teda v úradnom jazyku. Jedine meno dieťaťa zapísal tak, ako si to želá ako rodič. Považujem tento prípad za porušovanie rodičovských práv. Práve tak by mohol dať svojmu synovi meno napríklad holandské Henning, alebo ruské Leonid, alebo anglické John. Ak sa tu narodí cudzincovi dieťa, napríklad Arabovi, predsa sa zapisuje do matriky nie v slovenčine. Žiadam pána ministra, aby vec uviedol na správnu mieru v súlade so základnými ľudskými právami a rodičovskými právami.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Agárdymu. Slovo má pán poslanec Homola. Pripraví sa pán poslanec Petko.

Poslanec P. Homola:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

na niekoľkých predchádzajúcich schôdzach Slovenskej národnej rady som podával interpeláciu na zohľadnenie klimatických podmienok severných okresov Slovenskej republiky oproti južným. Dôkazom toho je terajšie obdobie. Ak niekto z vlády neverí, nech sa páči pozrieť si severné okresy, aká je tam zima, a ako je tu v Bratislave. Chcel by som a musím upozorniť pána ministra financií, že nikdy, opakujem, nikdy som nežiadal, aby severným okresom boli dotované ceny palív. Jednoznačne som vždy žiadal finančné príspevky na meranie a reguláciu bytov, zateplenie bytov a rodinných domov. Mi-

nisterstvo financií vždy na tieto moje otázky zodpovedne neodpovedalo, akoby si stále kládlo len podmienku, že žiadam dotácie palív. To vôbec nie je pravda.

Až v januári tohto roku som sa dozvedel, že vláda na svojom rozhodnutí schválila, že bude hradiť 80 % výdavkov na zateplenie bytov, no dodnes v dostupných materiáloch nie je uvedené, ako a z čoho sa majú tieto prostriedky čerpať. Žiadam pána ministra, aby mi na túto otázku odpovedal. Ďalej ho žiadam odpovedať, prečo neboli do tejto skupiny zaradené aj rodinné domy, ktorých je v severných okresoch pomerne viac ako panelových bytov. Myslím, že týmito opatreniami by sme sčasti odstránili obrovskú nezamestnanosť týchto okresov, a takéto opatrenia by neboli prechodného, ale stáleho charakteru.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Homolovi. Slovo má pán poslanec Petko, ktorý síce vystúpil už včera, ale bol dvakrát prihlásený. Nie je mi jasné, či chce dvakrát interpelovať. Pán poslanec nie je tu. Slovo má pán poslanec Haťapka. Pripraví sa pán poslanec Dobrovodský.

Poslanec P. Haťapka:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

vážené poslankyne a poslanci,

dovolím si interpelovať pána ministra poľnohospodárstva a výživy ohľadom pomoci pri rehabilitácii a majetkovom usporiadaní obnoveného Spolku včelárov Slovenska. Iste nemusím pripomínať, že rok 1948 bol rok, v ktorom došlo k veľkým

spoločenským a politickým zmenám. Postupne sa znárodňovali, poštátňovali všetky dovtedy existujúce spolky, spoločenstvá, združenia, jednoty a podobne. Logicky s vtedajším trendom bolo potrebné po februári 1948 prebudovať aj slobodné, desaťročia trvajúce spolky včelárov Slovenska. Ústredie Spolku včelárov Slovenska malo svoje sídlo v tom čase v Prievidzi, bolo v rukách slovenských včelárskych buditeľov, verných nasledovníkov a pokračovateľov v duchu zakladateľa a národného buditeľa kňaza Štefana Závodníka. Už v roku 1949 sa v stanovách Spolku včelárov Slovenska objavuje úvaha o prípadnom úradnom rozpustení spolku a jeho likvidácii z moci úradnej - pozri § 19 písmeno b/ vtedajších stanov. Táto úradná moc nastupuje ofenzívu vyhláškou Ministerstva vnútra č. 348/1951 Ú. v. I, ktorá vysvetľuje zákon č. 68/1951 Zb. Včelári, aby ešte čo to zachránili, prijímajú na základe tzv. slobodného rozhodnutia opäť nové stanovy, ale už ako Jednoty slovenských včelárov. Táto jednota sa už riadi všadeprítomnou zjednocujúcou silou Národného frontu, a táto spoločensko-politická sila už v roku 1953 zväzuje včelárov Slovenska do jednotnej kontrolovateľnej organizácie Československého zväzu včelárov.

Po presadení väčších kompetencií Komunistickou stranou Slovenska na Slovensko, včelári Slovenska v slovenskom Národnom fronte podporujú tzv. dobrovoľný prechod pod ochranné perute Národného frontu pod názvom Slovenský zväz včelárov. A to už bol signál, aby do ústredných orgánov Slovenského zväzu včelárov boli presadené nové kádre, úradníci, ktorí plnia zverené úlohy. Bola to skôr odmena za budovateľské úsilie či už straníckych alebo mládežníckych organizácií. Tieto zmeny a nezákonné postupy v konečnom dôsledku spôsobili likvidáciu Spolku včelárov Slovenska, jeho zariadení, napríklad výrobné družstvo včelárskych potrieb v Prievidzi, došlo k zmene užívateľa včelárskej kultúrnej aj národnej ustanovizne v Kráľovej pri Senci, včelárskeho domu na Obchodnej ulici v Bratislave, včelárskej budovy na Svrčej uli-

ci v Bratislave a ďalších hnuteľných a nehnuteľných statkov Slovenského včelárskeho spolku. 21. októbra 1990 sa na Slovensku obnovila činnosť Spolku včelárov Slovenska. Rozdiel medzi zrušeným Spolkom včelárov Slovenska po roku 1948 a obnoveným, terajším je v tom, že obnovené spolky, ktoré sa prihlásili k dedičstvu otcov, v majetkovej podstate začínajú prakticky od nuly. Majetok vtedajšieho Spolku včelárov Slovenska nadobudnutý po desaťročia ešte aj dnes žijúcimi členmi - včelármi spolku spravuje Slovenský zväz včelárov.

Pretože ide o záležitosť, kde je určitým garantom ministerstvo poľnohospodárstva, dovolím si po žiadať pána ministra o pomoc pri riešení tohto problému. Na dôkaz, že ide o záležitosť nielen okrajovú, predkladám petície z obnovených regiónov včelárskych spolkov Slovenska. Sú to stovky, možno tisícky podpisov za úplnú rehabilitáciu obnovených spolkov včelárov Slovenska, a tým aj za navrátenie resp. spravodlivé vysporiadanie majetku Spolku včelárov Slovenska.

Keď mám príležitosť, dovolím si interpelovať pána ministra dopravy a spojov v nasledovnom probléme, ktorý sa dotýka železničnej dopravy. Rýchlik Tatran č. 101, ktorý má odchod z Bratislavy o 16. 35 hodine, a rýchlik č. 100, ktorý má odchod z Košíc o 15. 30 hodine, nemá zastávku v Kraľovanoch, jedinej železničnej stanici okresu Dolný Kubín, to znamená celého oravského regiónu, ktorou prechádza hlavná železničná trať. Takto je región s viac ako 100 tisíc obyvateľmi ochudobnený a prakticky odpísaný od dôležitého železničného spoja. Pritom občania Oravy, predovšetkým študujúca mládež, ale aj ďalší občania, dochádzajú do zamestnania do Bratislavy, a tento výhodný spoj sotva môžu využiť. Kým na Liptove má tento spoj dve zastávky, pričom jedna bola zriadená a zdôvodňovaná prítomnosťou sovietskych vojsk, obyvatelia Oravy sú prakticky z tohto spoja vylúčení. Núdzovou náhradou je už spomínaná zastávka v Ružomberku, ale autobusový prípoj je až za poldruha hodiny po príchode Tatranu,

a naviac, autobus ide len 17 km do Dolného Kubína. Takto cesta na hornú a strednú Oravu, a to je len niekoľko desiatok km, kombináciou ďalších spojov trvá pre cestujúcich dlhšie ako z Bratislavy do Ružomberka. Najjednoduchším riešením, samozrejme, z pohľadu cestujúcich, by bola zastávka na železničnej stanici Kraľovany a odtiaľ prípoj do Trstenej. V prípade vážnych komplikácií - to ale musí posúdiť ministerstvo dopravy a spojov - riešením, ale len čiastočným, by bol autobusový pripoj k rýchliku Tatran v Ružomberku, ktorý by premával do Trstenej aj do Námestova. Preto by som za pravidelne cestujúcich požiadal pána ministra dopravy a spojov, aby do pripravovaných cestovných poriadkov zohľadnil aj tieto dôležité potreby oravského regiónu.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Haťapkovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Brestenský;

Vážené dámy, vážení páni,

otázka Slovenského zväzu včelárov a Spolku včelárov Slovenska má jeden základný a zásadný problém. Spolok včelárov Slovenska totiž vznikol takým spôsobom, že včelári individuálne vystúpili zo zväzu a individuálne vstúpili do spolku miesto toho, aby vystúpili kolektívne, a tým preukázali svoje právne nástupníctvo. Keďže ide o združenie občanov, štátny orgán nemôže do tejto veci vstupovať, a z toho vzniká vážny problém, s tým plne súhlasím, ale keďže niekto celý ten systém znovuustanovenia Spolku včelárov Slovenska právne