ženie komisie, ktorá rozhodovala a rozhoduje o pridelení financií pre vedecké projekty, zoznam návrhov a riešiteľských kolektívov, ktoré sa uchádzali o tieto projekty a zoznam tých, ktorým boli finančné prostriedky poskytnuté.
Podnet k tretej interpelácii som dostal od Ústredného výboru Slovenskej numizmatickej spoločnosti, ktorej som už 12 rokov členom. Adresujem ju ministrovi financií pánovi Jozefovi Dančovi a ministrovi kultúry pánovi Ladislavovi Snopkovi. Členovia Slovenskej numizmatickej spoločnosti sa oprávnene rozhorčujú nad rozhodnutím Štátnej banky česko-slovenskej o razbe pamätných strieborných mincí. Po prvý raz od roku 1945 sa stalo, že pri výbere námetov na pamätné mince bolo nielen diskriminované, ale takmer úplne ignorované Slovensko. Takýto postoj pri razbe pamätných mincí nebol uplatňovaný ani v čase centralizmu, ba ani počas celého obdobia komunistickej totality. Pri razbe sa vždy pamätalo aj na primerané zastúpenie razieb so slovenským námetom, s jeho históriou a inými národnými prejavmi. Pre konkrétnosť uvediem, že od novembra 1989 do konca roku 1992 bolo a bude celkom vydaných 15 pamätných mincí, z toho len jedna 50-koruna s námetom kúpele Piešťany je slovenského námetu. Veľmi podobná situácia je aj v ďalšom pláne, v ďalšej emisii na roky 1993, 1994, 1995. Preto by som rád poprosil najmä pána ministra kultúry, aby urobil niečo v tejto veci, aby sa aj týmto spôsobom mohla reprezentovať Slovenská republika medzi zberateľmi a v zahraničí.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Slovo má pán poslanec Kružliak. Pripraví sa pán poslanec Chmelo.
Poslanec Š. Kružliak:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážený slovenský parlament,
moja interpelácia je na pána ministra Kršeka. Je našim paniam poslankyniam a pánom poslancom známe, že na Slovensku je niekoľko dobrovoľných zväzov, ktoré sú pod patronátom ministerstva poľnohospodárstva. Sú to napríklad Slovenský zväz chovateľov, Slovenský zväz záhradkárov, Slovenský zväz včelárov, Roľnícky družstevný zväz a podobne. Moja otázka na pána ministra znie: Kto bude tieto zväzy v tomto roku financovať a z akých zdrojov? Druhá otázka: Sú povinné jednotlivé zväzy základných organizácií v tomto období sa riadiť uzneseniami ústredných výborov?
Chcem ešte k tomu zdôrazniť skutočnosť, že napríklad Slovenský zväz záhradkárov má pôdu pridelenú dohodou s bývalým užívateľom. K tejto pôde sa teraz vlastníci môžu hlásiť, to znamená, že sú to celkom iné pravidlá ako boli vtedy, keď tieto zväzy vznikali. Ale moje otázky sú najmä tie dve, ktoré som vyslovil.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Slovo má pán poslanec Chmelo. Pán poslanec nie je prítomný, stráca druhýkrát poradie. Prosím pána poslanca Findru. Pripraví sa pán poslanec Ľupták.
Poslanec J. Findra:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,
vo svojej interpelácii, ktorú adresujem ministrovi školstva, chcem upriamiť vašu pozornosť na vysokoškolský šport. Je všeobecne známe, že vo vyspelých krajinách vysokoškolský šport má výrazný podiel na rozvoji športu príslušnej krajiny. Aj u nás, a to je paradox, vysokoškolský šport sa svojho času relatívne výrazne podieľal na rozvoji športového života. Dnešný paradox je v tom, že v nových podmienkach v istom zmysle začína dochádzať k rozpadu vysokoškolského športu. Týka sa to predovšetkým kolektívnych športov. Uvediem na ilustráciu príklad z Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, ktorá vo viacerých kolektívnych aj individuálnych športoch mala zastúpenie v najvyšších športových súťažiach. Za obdobie posledných dvoch rokov odišlo z našej telovýchovnej jednoty, teda z Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici 8 basketbalistiek, 6 atlétov, 4 športoví gymnasti. Prečo k tomu dochádza? Jednoducho preto, že v nových právnych, ekonomických a spoločenských podmienkach majú študenti možnosť nájsť si iné angažmá. To znamená, že jednak zanechávajú štúdium, jednak odchádzajú do zahraničia ako profesionáli a jednak odchádzajú do civilných športových klubov ako štatutárni hráči, kde, pochopiteľne, majú podstatne vyššie platy.
Z toho vychádza, a to je jadro mojej interpelácie, že by som žiadal príslušné oddelenie ministerstva školstva, aby v spolupráci s vysokými školami vypracovalo - ak tak môžem povedať - nové pravidlá hry. Možné prístupy k zlepšeniu stavu, aký som tu veľmi stručne a iba v základných tézach naznačil, by som videl aj na vysokých školách tak, aby vysoké školy v spolupráci s ministerstvom školstva mohli dávať
športovcom vyššie štipendiá. Domnievam sa, že výška štipendia športovcom by sa mala pohybovať okolo 2 tisíc, teda zhruba v rozpätí medzi 2 000 až l 500 Kčs. V kompetencii vysokých škôl môže byt napríklad to, že by sa študentom-športovcom, ktorí si zároveň plnia aj svoje študijné povinnosti, prednostne a prípadne aj zdarma poskytovalo ubytovanie v internáte. Ďalej - a to je už vec ministerstva, ale do istej miery opäť aj v spolupráci s vysokými školami, ale aj s gymnáziami športového zacielenia - by bolo treba zladiť ciele, metódy a formy prípravy talentovanej mládeže od športových tried cez športové gymnáziá až po vysokoškolské telovýchovné jednoty alebo kluby.
Možno by sa dalo uvažovať - to dávam na úvahu - právne zaviazať rodičov resp. športovca napríklad zmluvou, ak študuje na športovom gymnáziu, aby sa po ukončení športového gymnázia stanovil finančný obnos pri odchode do zahraničia, resp. sa presne vymedzili poplatky za ceny získané na súťažiach. Jednoducho, aby sa tu nemohlo loviť v "mútnych vodách", a ak smiem použiť slangový výraz "handlovať". Ide o to, aby športovec, ktorý je pripravovaný za štátne peniaze, za peniaze štátu, ich primerane vrátil výkonmi v reprezentácii Slovenskej republiky, či už ako študent vysokej školy alebo potom prípadne ako podnikateľ, živnostník.
Suma sumárum odporúčam v tejto interpelácii ministerstvu školstva, príslušnému oddeleniu, aby v spolupráci s vysokými školami v krátkom čase vypracovalo presné pravidlá hry ako organizovať a dotovať vysokoškolský šport, aby tu nedošlo k nepríjemnému rozkladu športu práve na takých inštitúciách, ktoré apriórne by mali vychovávať športovcov aj pre reprezentáciu.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Findrovi. Slovo má pán poslanec Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Huba.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, vážená vláda,
vyhláška vlády Slovenskej republiky č. 15 z roku 1992, to znamená, že bola prijatá začiatkom tohto roku, je vyhláškou, kde sa hovorí o nájomnom. Hovorí sa, že od 1. 7. má byt zvyšované nájomné za byty. V súvislosti s prípravou tejto vyhlášky sa hovorilo, že bude zrušená nadmernosť, čo bolo určitou nádejou najmä pre dôchodcov, pre manželské dôchodcovské páry a ešte väčšou nádejou pre osamelých dôchodcov. Žiaľ, toto sa nestalo. Viete dobre, že všetko, čo v jednom byte je nad 12 m2, je nadmerné. Čiže, keď nejaký dôchodca má dvojizbový byt a od 1. 7. bude platiť o 100 % viac aj za nadmernosť, dávam otázku tomuto plénu a kompetentným vo vláde, aby skúsili odpovedať, čo má robiť dôchodca, keď len pre ilustráciu poviem, že výdavky na dvojizbový byt so všetkými nákladmi - hovorím aj o rádiu, televízii, plyne, elektrine - budú l 400 Kčs. Vieme, aké sú dôchodky, vieme, že najmä u týchto vrstiev, ktoré sú odkázané, sú v rovine 2 000 a niečo cez 2 000 korún. Z čoho potom majú dôchodcovia žiť?
Žiadal by som vládu a dávam jej to ako popud, aby ešte do platnosti tejto vyhlášky o nájomnom sa týmto zaoberala, aby problém dôchodcov bol riešený už z toho dôvodu, že zatiaľ nemáme legislatívne vyriešené, ako by si mohli byt vymeniť, keby bolo dosť jednoizbových bytov, ale nie je ich dosť, ani legislatívne to nie je doriešené. A zase si myslím, že nemôžeme byť takí krutí, aby sme jedného človeka nú-
tili bývať v jednoizbovej kutici, kde by nemal podmienky pre návštevu svojich vnúčat resp. svojich detí. To je jeden okruh.
Ďalej sa v poslednom čase veľa hovorí o zásobovaní federácie ropou. Momentálne sa hovorí o piatich alternatívach riešenia dopravných ciest. V krátkosti ich zopakujem. Ide o Ingolstadt Kralupy-Litvínov, kde je investícia, ako viete, okolo 4OO mil. dolárov a musí sa ťahať 33O km potrubia. Kapacita je približne 10mil. ton ročne, uvažuje sa s využívaním 6 mil. Potom je tzv. severná cesta tiež v Čechách, Loina-Litvínov, kde sú investície 1OO mil. Cez územie Slovenskej republiky máme Družbu. Potom je tu Adria a uvažuje sa o spojení Transpetrol a AVP, čiže Slovnaft Schweechat s investíciou 50 mil. V súvislosti s týmto mám otázku na ministerstvo priemyslu, v akom stave je rozpracovanosť jednotlivých alternatív, či na financovaní výstavby Ingolstadt Litvínov sa podieľa aj federálna vláda, alebo je to len vyslovene investícia českej vlády. Ak sa na tom podieľa federálna vláda, to nás už musí zaujímať, a akým podielom. Po tretie - čo mieni slovenská vláda podniknúť, aby sme neboli napríklad závislí na Ingolstadte. Veľmi dobre vieme, že Ingolstadt sa stavia najmä preto, aby Česká republika nebola závislá na týchto ropovodoch. Štvrtá otázka - Transpetrol, akciová spoločnosť s celoštátnou pôsobnosťou - zaujímalo by ma, aká je jeho úloha v týchto diverzifikačných projektoch, najmä ak ide o trasy a o zásobovanie cez Českú republiku, lebo zdá sa, že tam dochádza k veľkým obštrukciám. Ďalej - čo mieni vláda robiť s ropovodom Družba, ktorý si vyžaduje investíciu na prekládku, potom si vyžaduje technické investície do technologických a ekologických úprav? Ide najmä o strategické sklady a o manipulačné zásobníky.
Ešte, ak dovolíte, jedna oblasť. Na jar 1991 bolo prijaté uznesenie vlády, neviem jeho presné číslo, ale nebude problém ho zistiť, kde bola založená komisia Ministerstva
financií Slovenskej republiky a Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, ktorá mala za úlohu zisťovanie pohľadávok Slovenska voči Nemecku v rokoch 1939 až 1945 v súvislosti so zmluvou medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Nemeckom. Mám v tejto súvislosti otázky, keďže sa má budúci týždeň táto zmluva vo Federálnom zhromaždení prijímať, aké sú výsledky práce tejto komisie, k akým číslam sa došlo, ako sa výsledky tejto komisie aplikovali pri spracovávaní tejto zmluvy, aký vplyv na tieto požiadavky má terajšie znenie zmluvy, ako som spomenul, najmä v súvislosti s termínom kontinuita Československa od roku 1918 a v súvislosti s tým neriešenie majetkových vzťahov.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Slovo má pán poslanec Huba.
Poslane M. Huba:
Vážený pán predsedajúci,
vážené plénum Slovenskej národnej rady,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
na decembrovej schôdzi Slovenskej národnej rady sme rozhodli, že rozpočet kapitoly Slovenskej komisie životného prostredia bude posilnený o čiastku 208 mil. Kčs na úkor položky na financovanie ústredí ostatných ústredných orgánov štátnej správy a z položky na financovanie úradov všeobecnej miestnej štátnej správy. V Zbierke zákonov č. 581/1991 som s prekvapením zistil, že sa tento presun prostriedkov do publikovaného zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991 nepremietol. Zákon bol teda publikovaný v podstatne inej podobe, než v akej ho
toto plénum schválilo. Moja otázka na pána premiéra a pána ministra financií znie: Ako sa to mohlo stať a ako a dokedy sa tento problém chce vyriešiť?
V druhej veci sa na mňa obrátili pracovníci Obvodného úradu pre životné prostredie vo Zvolene. Ich apel sa týka pomerne často diskutovaného problému znečistenia územia bývalou Sovietskou armádou v priestore Sliač-Vlkanová. K najväčšiemu znečisteniu došlo v priestore skladov pohonných hmôt Vlkanová, na letisku, garážových dvoroch a v pomocnom hospodárstve. Išlo o znečistenie komunálnym odpadom a ropnými látkami. Hydrochemické rozbory podzemných vôd ukázali znečistenie látkami PCB, benzénom, toulénom, aromatickými uhlovodíkmi a ďalšími. Bola zistená kontaminácia vôd a rastlín ortuťou. Bolo vyvŕtaných skoro 300 vrtov a zatiaľ bolo z podzemia odčerpaných 336 tis. litrov ropných látok. Chemické znečistenie podzemných vôd dosahovalo v niektorých vrtoch tisícky miligramov ropných látok na liter, pričom limit je 0, 05 miligramu na liter. Mocnosť ropných látok na hladine podzemných vôd miestami dosahuje až 130 cm. Kontaminácia podzemných vôd ropnými látkami dosahuje takú úroveň, že je bezpodmienečne nutné urýchlene sanovať toto územie. Pri tejto sanácii treba mat na zreteli, že podzemné vody v oblasti obsahujú nebezpečné aromatické uhľovodíky a halogénne deriváty uhľovodíkov, nevynímajúc polychrólované bifenyly.
Znečistené horninové prostredie sa stalo hrozbou liečivých minerálnych vôd, ktorých vnútorné pásmo hygienickej ochrany II. stupňa sa prekrýva s lokalitou tohto znečistenia. Z prieskumu vyplýva možnosť kontaminácie vo väčších hĺbkach. Ďalším vážnym problémom je kontaminácia pôdy ťažkými kovmi. Je potrebné od ropných látok sanovať objem okolo 200 tis. m3 zeminy a od ťažkých kovov treba očistiť plochu okolo 260 tis. m2. Popri tom je neustále treba odčerpávať a čistiť podzemné vody. Toto obrovské množstvo práce vyžaduje adekvátne finančné zabezpečenie. Podlá správy z prieskumu
znečistenia z roku 1991 je na sanáciu a monitoring potrebných najmenej 600 mil. Kčs. Moja otázka na pána premiéra vlády Slovenskej republiky v tejto súvislosti znie, či sa vláda Slovenskej republiky chce spoliehať a čakať zrejme len na hypotetickú možnosť náhrady škôd zo strany právneho nástupcu bývalého Sovietskeho zväzu, alebo uvažuje v spolupráci s vládou ČSFR s riešením tohto akútneho problému z domácich zdrojov resp. s využitím západnej zahraničnej pomoci. Pracovníci úradu životného prostredia vo Zvolene upozorňujú, že existujú seriózne firmy, ktoré sú pripravené zapojiť sa do riešenia tohto problému, ak finančné krytie bude doriešené.
Dovoľte upriamiť vašu pozornosť na tretí problém. Je to problém Dreveníka, ktorým sa Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody zaoberá systematicky prakticky od svojho vzniku. Od pracovníkov profesionálnej ochrany prírody, dobrovoľných ochranárov z okresu Spišská Nová Ves mám informácie, že sa porušuje dohodnutý postup pri postupnej likvidácii ťažby travertínu atakujúcej štátnu prírodnú rezerváciu Dreveník. Vzhľadom na mimoriadnu hodnotu tohto chráneného územia interpelujem v tejto veci pána premiéra, pána ministra výstavby a stavebníctva, pána predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie a pána predsedu Slovenského banského úradu.
A posledný problém, s ktorým sa na mňa obrátil zástupca primátora mesta Ružomberok, sa týka upozornenia a žiadosti, ktorú si dovolím odcitovať a ktorú si zároveň osvojujem. "Rozhodnutím bývalej Štátnej technickej inšpekcie ochrany ovzdušia Slovenskej republiky, inšpektorátu pre územie Stredoslovenského kraja č. 866/90 zo dňa 31. 7. 1990 mal štátny podnik SCP Ružomberok vykonať nasledujúce opatrenia na zlepšenie životného prostredia v Ružomberku: 1. vybudovať zariadenie na likvidáciu chlórnych exalátov z bielenia sulfátovej buničiny, 2. zabezpečiť kontinuálne meranie úniku chlóru.
Pre obidve tieto úlohy bol stanovený termín do 31. 12. 1991. Ani jedno opatrenie nebolo do stanoveného termínu splnené. Úniky škodlivín najmä chlóru a merkaptanov do ovzdušia patria medzi najväčšie problémy životného prostredia v Ružomberku a okolí a vážne ohrozujú zdravotný stav obyvateľstva. Prosím vás o pomoc pri riešení tohto problému. " Koniec citátu. Reagujúc na tento podnet interpelujem v tejto otázke pána ministra Oberhausera.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Chce ešte niekto z poslancov vystúpiť? Pán poslanec Dubovan.
Poslanec K. Dubovan:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, ctený parlament,
federálna vláda minulý týždeň schvaľovala privatizačné projekty Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej investičnej a rozvojovej banky Bratislava. Schválila zároveň členstvo predstavenstiev dozorných rád. Podľa iformácií výber týchto členov nezodpovedá celospoločenským kritériám. Tento zoznam nebol vopred konzultovaný so slovenskými orgánmi. Keďže ide o rozhodujúce rozhodnutie, ktoré môže rozhodným spôsobom ovplyvniť chod týchto inštitúcií, je žiadúce, aby na týchto miestach boli zodpovední ľudia. Týmto interpelujem pána podpredsedu Vavru, aby nás informoval o zložení predstavenstiev dozorných rád.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Dubovanovi. Hlási sa ešte niekto k prvému bodu? Pani poslankyňa Vilčeková.
Poslankyňa A. Vilčeková:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
vo svojej interpelácii sa obraciam najmä na pána ministra obrany ČSFR Ľuboša Dobrovského a pána premiéra Slovenskej republiky. V minulých dňoch prebehli správy v našich masmédiách, ale i v zahraničných, kde naši predstavitelia vo federálnom parlamente upozorňovali branné a bezpečnostné výbory Federálneho zhromaždenia, a osobitne federálneho ministra obrany, na katastrofálny stav úrovne bojaschopnosti Česko-slovenskej armády, osobitne v jej dislokovaných útvaroch na Slovensku. Je to v situácii, keď mnohí predstavitelia vlád okolitých štátov využívajú každú príležitosť na zvýraznenie miesta a úlohy svojich vlastných ozbrojených síl, a to nielen verbálne. Nemali by sme zabúdať, že za existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov bol tento štát objektom okolo desiatky agresívnych útokov s tragickými dôsledkami. V tejto situácii pôsobí skoro tragikomicky vystúpenie federálneho ministra obrany ČSFR Ľuboša Dobrovského v masmédiách o zámysle zrušiť Vysokú vojenskú pedagogickú školu v Bratislave a namiesto nej vytvoriť nejaký doškoľovací inštitút pre poddôstojníkov. Podlá jeho slov česká a slovenská armáda potrebuje dobrých vykonávateľov, k čomu nepotrebuje vzdelanie. Dovoľte mi, aby som predsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi obrany touto cestou položila otázku - to slovenskí dôstojníci budú zase získavať vzdelanie iba na vysokých vojenských školách, akadémiách v Českej republike, a tak v duchu čechoslovakizmu prechádzať procesom odnárodňo-
vania, ako to bolo typické pri výchove veliteľského zboru Česko-slovenskej armády v minulých viac ako 70 rokoch? Jednotky a útvary, zväzky armády dislokované na Slovensku potrebujú veliteľov vychovávaných v duchu úcty, lásky a spätosti k svojmu národu, ľudu a krajine.
Pán federálny minister obrany asi to myslí v intenciách zabezpečovania konverzie zbrojnej výroby na Slovensku. Slovenské továrne výrobu zastavia a výrobné linky sa odmontujú a odtransportujú, čo sa v mnohých prípadoch robí ako v dvadsiatych rokoch, do Českej republiky, kde budú pokračovať vo výrobe. Napríklad i kontakty na výcvik zahraničných leteckých špecialistov, ktoré mala Vysoká vojenská škola v Košiciach, je tiež pre Federálne ministerstvo obrany výhodné presunúť ku Prahe, a tak pripraviť i túto školu na likvidáciu. Prečo by sa výchova veliteľského zboru Česko-slovenskej armády nemohla robiť iba v rámci duchovných intencií čechoslovakizmu v prostredí, kde je to po všetkých stranách zabezpečené?
Ďakujem za pozornosť. Súčasne by som prosila, žiadam jasnú, podrobnú konkrétnu odpoveď.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Vilčekovej. Slovo má pán poslanec Kardoš.
Poslanec F. Kardoš;
Interpeláciou na pána ministra Rakúsa odovzdám písomne. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do bodu interpelácie?
/Nikto. /
Ak nie, vyhlasujem prvý bod nášho programu za skončený.
Druhým bodom programu sú
Odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov Slovenskej národnej rady.
Dovoľte, aby som poprosil vážených členov vlády, ktorí sa zdržujú v parlamentných kuloároch, aby zaujali svoje miesta v zasadacej sieni. Ďakujem za porozumenie.
Pýtam sa členov vlády, či chcú na prednesené interpelácie a otázky poslancov z dnešnej schôdze odpovedať teraz, alebo v zmysle rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady zašlú odpovede písomne? Pani ministerka Woleková.
Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
pani poslankyňa Nosková vo svojej interpelácii upozornila na známy problém dvojkoľajnosti riadenia oddelení sociálnych vecí, ktoré sú súčasťou všeobecnej štátnej správy, no metodicky a rozpočtovo sú zabezpečované z ministerstva práce a sociálnych vecí. Je to problém, ktorý sme v latentnej podobe pociťovali počas celého minulého roku, no ktorý nadobudol veľmi presné a prísne kontúry začiatkom tohto roka po prijatí zákona o rozpočte federácie. Zo svojej pozície musím povedať, že sa opäť potvrdilo to známe a overené, že každé zlo je na niečo dobré. Vysoká náročnosť úloh, ktoré pred oddeleniami sociálnych vecí vyvstali, bola dôvodom k tomu, že obe ministerstvá, tak ministerstvo práce a so-
ciálnych vecí, ako aj ministerstvo vnútra, začali oveľa intenzívnejšie ako predtým spolupracovať na riešení konkrétnych problémov v metodickom, personálnom, priestorovom i materiálnom vybavení úradov. O tom sa mohli presvedčiť aj členovia výboru pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy, ktorí do svojho januárového programu operatívne zaradili aj našu informáciu o súčinnosti úradov práce a oddelení sociálnych vecí pri skúmaní sociálnej odkázanosti tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí po 6 mesiacoch evidencie na úradoch práce stratili nárok na hmotné zabezpečenie a nebolo im sprostredkované zamestnanie.
Táto téma bola i predmetom mojej cesty po 4 okresov východného Slovenska pred dvoma týždňami, a táto téma je systematicky sledovaná aj našou tlačou. Nemôžem povedať, že zvýšený nápor práce na oddeleniach sociálnych vecí prebieha bez problémov, ale naše poznatky mi dovoľujú povedať, že súčinnosť úradov práce a oddelení sociálnych vecí je vo väčšine okresov veľmi dobrá a že situáciu zvládli. Ministerstvo práce a sociálnych vecí má na tom svoj významný podiel predovšetkým tým, že už v auguste minulého roku vyhlásením sociálnej práce za verejno-prospešnú prácu sme posilnili oddelenia a ústavy o viac ako 300 ľudí, ktorí boli predtým nezamestnaní. V jeseni minulého roka sme začali aj potrebné rekvalifikačné kurzy. Hneď na začiatku januára sme pripravili potrebné metodické materiály i konzultácie. Treba na tomto mieste oceniť i veľmi operatívne riešenie niektorých funkcionárov všeobecnej štátnej správy i samosprávy pri rozširovaní priestorov pre oddelenia sociálnych vecí, ale aj pri technickom vybavení pracovísk výpočtovou technikou. Spolu s ministerstvom vnútra sa usilujeme o čo najrýchlejšie systematické riešenie všetkých existujúcich problémov.
V januári 1992 stratilo z dôvodu platnosti nového zákona nárok na hmotné zabezpečenie asi 90 tisíc uchádzačov o zamestnanie. Podlá predbežných údajov približne jedna tre-
tina z nich sa stala klientami oddelení sociálnych vecí. Na poradách so zástupcami okresov v priebehu tohto týždňa si tieto čísla upresníme a prijmeme spolu s ministerstvom vnútra ďalšie rozhodnutia pre zabezpečenie činnosti oddelení sociálnych vecí.
Dovolila by som si ešte vo svojom vystúpení reagovat na interpeláciu pána poslanca Bieleho. Chcem upozorniť, že priemerný plat pracovníkov v školstve v roku 1991 bol 3 650 Kčs, čo je trocha vyšší, ako uvádza on. Oproti roku 1990 je to zvýšenie o 600 Kčs. Za celý rok 1991 to znamená zvýšenie indexom 119, 7, keď priemerné napĺňanie smerného rastu miezd v Slovenskej republike bolo iba 116, 6. Ak v poslednom štvrťroku, oproti poslednému štvrťroku 1990 bol za všetky odvetvia index 129, 4, v školstve to bol index 146, čo znamenalo priemerný plat 4 562 Kčs. Pritom je potrebné zobrať do úvahy, že v rezorte školstva je mimoriadne vysoký podiel nepedagogických pracovníkov s nižšími príjmami ako je priemer, takže príjmy pedagogických pracovníkov boli oveľa vyššie, ako uvádzané priemerné hodnoty. Nemyslím si preto, že by sme mali narušovať celý starostlivo a zodpovedne pripravovaný prechod rozpočtovej sféry na nový platový systém a riešiť odmeňovanie pracovníkov v školstve mimoriadnymi opatreniami. Sme presvedčení, že začiatkom marca prijme Federálne zhromaždenie zákon o platových pomeroch pracovníkov v rozpočtovej sfére. V nadväznosti na to predkladáme vláde Slovenskej republiky hneď v marci na schválenie návrh nariadenia vlády o odmeňovaní v rozpočtových organizáciách, ktoré sa dotýka aj pracovníkov školstva. Počítame teda s účinnosťou od 1. 4. 1992 tak, ako tomu bude aj v Českej republike.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani ministerke Wolekovej. Slovo má pán minister Kršek.
Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážený pán predsedajúci, vážený slovenský parlament,
interpelácie na mňa boli najmä k otázkam vysvetľovania a interpretovania zákona č. 42, teda trasformačného zákona, aby sa ľudia čím skôr dozvedeli, ako v intenciách tohto zákona postupovať. Tu by som chcel povedať, že vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, keď všetci vieme, že bol šitý dosť horúcou ihlou, nie sú ešte podpísané, preto sme ich nechceli zverejňovať, ale mali by sme ich dostať v priebehu dnešného dňa už podpísané so všetkými doplnkami. Žiaľ, neuplatnila sa tam požiadavka slovenského ministerstva poľnohospodárstva, teda v § 5 nie je udané, kto by mal viest zakladajúcu schôdzu. Je len v ods. l povedané, že predstavenstvo družstva je povinné zvolať oprávnené osoby na valné zhromaždenie pre voľbu transformačnej rady. Nakoľko tu ide o záležitosť väčšiny obyvateľstva Slovenska tým, že prakticky každý obyvateľ je nejakým dedičom alebo vlastníkom pôdy, dožadovali sme sa, aby bola zabezpečená spravodlivosť, aby túto schôdzu viedol zástupca obce, či už starosta alebo zástupca štátnej správy, teda pracovník ministerstva poľnohospodárstva. Toto sa nedostalo do zákona ani do nariadení, dostane sa to len do odporúčania. Presnú interpretáciu zverejníme v denníkoch, najmä v Roľníckych novinách, aj v niektorých ďalších, ktoré budú ochotné zverejniť tieto vysvetlivky k zákonu ešte v priebehu tohoto týždňa.
Čo sa týka informácie všetkého obyvateľstva, chceme z ministerstva, ja osobne aj s vedúcim právneho oddelenia prejsť prakticky všetky okresy Slovenska, zvoláme porady zástupcov obcí a predstavenstiev družstiev, kde dáme jednotný výklad, aby neprichádzalo k nejakým disproporciám. Keďže je veľmi krátke obdobie, o čom sa tu hovorilo, aby vlastníci mohli dokázať, že sú vlastníkmi pôdy, bude pre valnú hromadu