z Nitry, monsignor Ján Papco v Bojniciach, historik Ondrej Bešše z Prievidze a ďalší ešte pred nimi sa neúnavne domáhali a domáhajú navrátenia tohto národného kultúrneho skvostu, avšak bezvýsledne. Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vedú zdĺhavé rokovania, avšak očakávaný výsledok sa zatiaľ nedostavil. Prievidza, Bojnice - to je totiž môj rodný kraj. Mám preto mimoriadny záujem na vyriešení tohto takmer šesťdesiatročného problému. Pýtam sa preto pána ministra kultúry, keby tu bol, kedy sa vzácne ukradnuté oltárne obrazy vrátia z pražskej národnej galérie tam, kam podlá zákona a práva patria.

Pripomínam to tým viac preto, lebo rodu Lobkovicovcov bude vrátených 14 zámkov, hradov, kostolov a kláštorov. Uvedené je to v Rudom práve č. 27, a dá sa povedať, že Lobkovicovci sa takto stanú najbohatšími súkromnými vlastníkmi v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Okrem toho sa Lobkovicovcom vracajú desaťtisíce umelecko-historických predmetov, okrem iného knižnica, archív, ktorý má mimoriadnu historickú hodnotu najmä pre poznanie dejín českého národa v 17. storočí. Najväčšie skvosty však predstavuje zbierka obrazov španielskych majstrov, z ktorých niektoré doteraz boli pýchou Národnej galérie v Prahe. Toto všetko sa vráti Lobkovicovcom, ale bojnickej kaplnke a Bojnickému zámku 10 ukradnutých obrazov vzácneho maliara zo 14. storočia vyše 60 rokov sa ešte nikomu nepodarilo dostať spať.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec, ak môžem odpovedať na vašu interpeláciu, vaša otázka znela "kto dal zvesiť ten znak". Ak by ste mi položili interpeláciu, kde by bola otázka "kto ukradol ten

znak", tak by som mohol postupovať úradne, dal by som to šetriť, ale nedal som pokyn tento znak zvesiť a neviem, kde sa mohol podieť. Jediná odpoveď je, že tam dáme druhý znak. Čo sa týka tých obrazov, myslím, že vláda Slovenskej republiky by sa mala na to, samozrejme, pozrieť, len predtým by som odporúčal zistiť, či náhodou sa to neurobilo tak, že kópie sú na hrade a predsa tie originály sú naše.

Podpredseda SNR M. Zemko;

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Kerti a potom pán poslanec Dobrovolný. Páni poslanci, svojho času sme si odhlasovali, že pri interpeláciách nebudeme uplatňovať faktické poznámky.

Poslanec A. Kerti:

Vážený pán predsedajúci, predsa dovoľte jednu vetou. V tej budove je predsa stála ochranná služba, tak ako stade môže niečo zmiznúť?

Podpredseda SNR M. Zemko.

Prosím vás, nerozpútavajme vlnu faktických poznámok. Máme nesmierne veľa prihlásených do interpelácií.

Poslanec J. Dobrovolný:

Chcel by som len doplniť to, čo hovoril pán predseda. Tie originály sú naozaj v Prahe, ale to tu už bolo nadnesené asi pred pol rokom pani Poslankyňou Kmeťovou, a doposiaľ sa táto vec nedala do poriadku. Týka sa to aj závetu grófa Pálfyho, ktorý hovorí, že z Bojnického zámku sa nemá nič premiestňovať.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Adamica. Poslanec A. Adamica:

Ten štátny znak sa totiž nedá len tak zvesiť z klinca, lebo je na hliníkovej platni zvarený, alebo ako by som to povedal. Čiže to sa nedá, pán predseda, len tak zvesiť. A dúfam, že v Slovenskej národnej rade sa nekradne. /Smiech v sále. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Krajčovič. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics.

Poslanec M. Krajčovič:

Vážená Slovenská národná rada,

keďže sme si už vypočuli technológiu zvesenia štátnych znakov, dovoľte mi pár slov. Je mi to veľmi nepríjemné, ale moju interpeláciu budem musieť opakovať, pretože už v decembri som ju raz položil. Týkala sa všetkých ministrov. Musím sa v tomto okamžiku ospravedlniť novej pani ministerke, ktorej rezort ako jediný odpovedal na túto moju interpeláciu, aj keď nemal vtedy ministra. Takže mi dovoľte ešte raz, aby to bolo aj v zázname, interpelovať predsedu vlády, ministra vnútra, ministra spravodlivosti, ministra hospodárstva, ministra priemyslu, ministra lesného a vodného hospodárstva, ministra poľnohospodárstva, ministra stavebníctva, ministra spojov, ministra financií, ministra kontroly, ministra zdravotníctva, ministerku práce a sociálnych vecí, ministra medzinárodných vzťahov, ministra školstva, ministra kultúry, ministra pre privatizáciu, generálneho prokurátora, predsedu

najvyššieho súdu, predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie aj predsedu Slovenskej národnej rady, ako sa postupuje v ich rezortoch pri napĺňaní zákona č. 451 z roku 1991, teda lustračného zákona. Ako postupujú v jednotlivých rezortoch, kedy bude tento proces ukončený a v súčasnosti v akom je to stave?

Ďalej mi dovoľte veľmi krátko povedať pár slov k otázke, ktorú už považujem za svoju. Je to v podstate kauza, ktorú vedieme už takmer rok s pánom ministrom hospodárstva, ktorý práve prišiel, a som veľmi rád, že si to môže vypočuť. Dostal som odpoveď na interpeláciu, ktorú som podával, a nemôžem súhlasiť s niektorými vecami. Nemôžem súhlasiť s tým, ako pán minister hovorí o tom, že osobne mám asi na mysli a najviac na srdci otázku personálneho riešenia celého problému. Nebola to pravda. Mne išlo o to, aby sa v Martine skutočne spravilo všetko pre to, aby konverzia prebehla čo najrýchlejšie a čo najúčinnejšie. To, že sme začali tento problém riešiť 4. 7. 1991, tiež nie je celkom tak, pretože prvé interpelácie a prvé stretnutia prebehli trošku skôr, a na základe toho bolo zvolané to stretnutie. Čo sa týkalo mojej interpelácie ohľadom riaditeľa tohto podniku, ktorý je už chvála Bohu odvolaný, nešlo o to, že som mal záujem odvolať ho kvôli jeho bývalej straníckej príslušnosti, ale išlo o to, že tento človek v tejto funkcii si nesplnil svoje úlohy. Po tomto termíne 4. 7. mal dva mesiace na to, aby dodal určité analýzy, ktoré mal dodať nielen na ministerstvo, ale všetkým subjektom, ktoré sa tejto porady zúčastnili. Tieto analýzy som dodnes nedostal. Takže na vysvetlenie asi toľko, čiže nesúhlasím s touto častou odpovede. Ďakujem pánovi ministrovi, že sa už tam konečne naplnil proces, že riaditeľ bol odvolaný, že bol vypísaný konkurz, a dúfam, že v blízkej budúcnosti bude vymenovaný správny muž, ktorý to tam vyrieši.

V odpovedi ma zaujala jedna vec, ktorá môže byt dnes veľmi dvojsečnou zbraňou. Je to ten nešťastný projekt lom-

bardini. Pán minister vo svojej odpovedi píše asi toľko, že to posudzovali odborníci nielen priamo vo fabrike, ale aj odborníci z jeho rezortu a vo vláde, vláda dala na tento projekt garancie. Martinskí strojári teda dostali úver 2, 5 miliardy pre v podstate asi 1000 pracovníkov. Je tam vysvetľované aj to, čo hovoril pán riaditeľ na predošlej porade, že si budeme musieť odvyknúť od toho, že budeme zamestnávať veľa ľudí. Súhlasím s tým, že keď sa chceme presadiť na zahraničnom trhu, musíme začať vyrábať kvalitne a najmä produktívne. Čiže k istému znižovaniu pracovných stavov má dochádzať. Mám však informáciu, a chcem sa teraz znova spýtať pána ministra, čo si o tom myslí, že vo veľmi krátkom čase bude v ZŤS Martin prepustených 1000 robotníkov a k 1. 6., teda týždeň pred voľbami, bude prepustených 3, 5 tisíc ľudí. Chcem sa spýtať, ako si to pán minister vysvetľuje a či sú tieto informácie pravdivé. Mám taký pocit, že ak sa niečo také má udiať, má to rýdzo politický charakter, pretože to je týždeň pred voľbami.

Situácia v Martine je veľmi vážna. Musím sa priznať, že konečne po niekoľkých výzvach som aj ja navštívil túto fabriku. Vedel som vždy o tom, že proces konverzie nie je jednoduchý, ale zdá sa mi, že práve v súvislosti s projektom lombardini môže nastať istý zvrat situácie, o čom som hovoril, že sa môže stať dvojsečnou zbraňou, pretože nový riaditeľ a nový managment tejto fabriky nemá so zaradením projektu lombardini do tejto fabriky nič spoločného. Vysoké náklady, ktoré tu sú, sa môžu obrátiť proti vláde v tom smere, a v tom vidím aj súvislosť s prepúšťaním pracovníkov, že sa bude z Martina požadovať oveľa viac miliárd, pretože pokiaľ jeden projekt má 2, 5 miliardy pre 1000 pracovníkov, môžeme si vyrátať, koľko miliárd môže tento podnik žiadať pre 10 tisíc pracovníkov, ktorí tam sú.

A na záver môjho vystúpenia mi dovoľte ešte zareagovať na isté veci. Chcel by som sa spýtať pána ministra ohľadom

formy tejto odpovede, kde sa napríklad na strane 3 píše - citujem: "A to nielen z podnikovej sféry, ale aj odborníkov z centrálnych orgánov /o ktorých pravdepodobne nemáte najlepšiu mienku/. " K strane 4 by som sa chcel spýtať pána ministra, kde a kedy som vo svojej interpelácii použil výroky - citujem: "výroky a invektívy pred plénom Slovenskej národnej rady na pracovníkov ministerstva, a teda nepriamo aj voči mne osobne, ktoré vo svojej interpelácii používate, nepovažujem za vhodné zo strany poslanca Slovenskej národnej rady... atď., a že sa netreba nechať unášať emóciami. Osobne by som bol veľmi rád, keby mi pán minister zodpovedal, kedy som podliehal emóciám a kedy som používal invektívy pred plénom buď na jeho osobu alebo na osoby pracovníkov ministerstva.

Ďakujem za slovo. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Krajčovič, dovoľte, aby som vás upozornil, že v odpovediach pánov ministrov na otázky z 19. schôdze sa v odpovedi pod číslom 14 adresovanej pánovi poslancovi Ondrušovi hovorí práve o uplatňovaní zákona č. 451 Zb. z roku 1991. Ide totiž o podobnú otázku zo strany pána Ondruša, ako ste položili vy. Čiže tam je odpoveď aj na vašu otázku.

Poslanec M. Krajčovič:

To je v poriadku, ale tiež som mal dostať odpoveď. Podpredseda SNR M. Zemko:

Dobre, zariadime to. Pán poslanec Bartakovics. Pripraví sa pán poslanec Brestenský.

Poslanec Š. Bartakovics:

Vážená vláda, vážený parlament,

tak ako vo väčšine svojich posledných interpelácií, i v tejto sa budem zaoberať zákonmi, ktoré sa týkajú prinavrátenia pôdy a majetku. Mám dve konštatácie. Pozitívne treba hodnotiť, že počas politických a hospodárskych reforiem v našom štáte sa do života dostali tri dôležité zákony upravujúce a napomáhajúce prestavbu práve v poľnohospodárstve

- zákon o pôde č. 229, zákon Slovenskej národnej rady č. 330 z roku 1991 a transformačný zákon. Ovšem druhá moja konštatácia je poľutovaniahodná a bolestná. Uplatňovanie týchto zákonov v praxi brzdia veľké sily, politické a úradnícke. O týchto prekážkach som už trikrát hovoril v ctenom parlamente na adresu vlády i príslušných ministerstiev. Ovšem okrem písomných odpovedí na moje interpelácie príslušné orgány neurobili nič v záujme zlepšenia situácie. Len pripomínam, ako sa mohlo očakávať zlepšenie, keď platný nami už odsúhlasený paragraf zákona sa odvážil pozastaviť práve hlavný ochranca našej zákonnosti - ministerstvo spravodlivosti. Ako je známe, je to § 40 zákona č. 330.

Je poľutovaniahodné, že z mojich predošlých sťažnosti ani jednu nepočul pán ministerský predseda, a tak predpokladám, že ani o nich nevie. Som hlboko presvedčený, že v opačnom prípade by nepripustil, aby sa nevyriešili oprávnené požiadavky našich niekdajších vydrancovaných roľníkov. Bol by trval na dodržaní zákona poskytnúť morálne a hmotné zadosťučinenie za niekdajšie krivdy, netrpieť svojvoľný postup úradov, a snáď ani to, čo vo svojej odpovedi na moju interpeláciu napísal minister spravodlivosti 29. októbra 1991

- citujem: "Problém nedostatočného obsadenia štátnych notárstiev je, žiaľ, pozostatkom právneho nihilizmu z obdobia totálneho režimu. " Koniec citátu. A tak i naďalej zostávame

my, poslanci terčom pred našimi voličmi. Nerobíme žiadne opatrenia, nie sme dôslední, nerobíme kroky v záujme ochrany zákona, nie sme nikým - znie kritika.

Vážený pán predseda, vážená vláda,

doteraz som držal informatívne prednášky o týchto zákonoch vo viac ako 50 obciach od Šamorína po Komárno, od Levíc po Veľké Kapušany. Naposledy som bol v Štúrove, kde si ma vypočulo 470 niekdajších vydrancovaných, potupených roľníkov. Viete si predstaviť, že na také starostlivo a disciplinovane pripravené stretnutie naše ministerstvo poľnohospodárstva nedokázalo vyslať nikoho? Takisto štátne notárstvo a geodézia okresu Nové Zámky. Hla, naše úrady pracujúce v znamení hesla "všetko pre občana". A veru v tomto prípade by sa veľmi zišlo nášmu ministerstvu vidieť a počuť, do akej miery je ešte i teraz ponižovaný občan bojujúci o svoje oprávnené vlastníctvo. Necháme ho, aby sa ponižoval až po zem, keď za používanie svojej pôdy pýta malý podiel - musím použiť výraz árendu. Pýtam sa, prečo na toto nevydá naše ministerstvo poľnohospodárstva nejaký predpis, nejaké nariadeniťt snáď najmladšiemu notárovi ministerstva spravodlivosti pánovi doktorovi Ladislavovi Kováčovi za jeho smelosť, že prišiel na toto stretnutie.

Do akej miery sa zaujímajú občania o tieto zákony dokazuje i nasledovný list, ktorý mi v týchto dňoch poslalo 107 občanov, plný sťažností a prosieb. Vypočujte si ho. "Vážený pán poslanec, my, občania chcejúci si vybaviť uplatnenie majetkového práva, a zároveň vaši voliči, sa obraciame na vás so sťažnosťou no i s prosbou. Dúfame, že naša sťažnosť sa stane predmetom zváženia a prosba bude riešená k našej spokojnosti. Bol prijatý zákon o pôde a majetkovom práve, ktorého uplatnenie je termínovo viazané a spojené so získaním

množstva overených dokladov. Získanie týchto dokladov je za súčasných podmienok a súčasnej situácie na geodézii a pozemkovo-knižnom úrade v Komárne, kde je stránkový deň raz do týždňa, takmer nemožná, niekoľko rokov trvajúca úloha, vlna nervového napätia. Preto už mesiace každú stredu od skorých ranných hodín tu stojí v rade 1OO-150 ľudí. Z tejto masy ľudí dostane poradové číslo len 50 ľudí, čo je vypísané aj na dverách ako upozornenie. Ostatní môžu opakovať tento postup s pribúdajúcimi ďalšími čakateľmi celé mesiace vždy v stredu, lebo iné dni sa so stránkami nedajú ani do reči. Takto možno o rok získame výpis z pozemkovej knihy, ktorý ešte treba identifikovať na geodézii. Tento postup je podobný tomu predošlému - státie v rade, poradové čísla vydané na niekoľko mesiacov dopredu atď. A potom prichádza to ostatné, vybavovanie u ďalších orgánov s ich svojskými problémami i požiadavkami.

Pravdepodobne toto zdĺhavé a nervovo náročné vybavovanie sa skráti pre niekolko vyvolených ľudí. Možno preto dokázali prijať zákony s takýmto krátkym termínom. Nevychádzali z reality, ale stavali na osobné záujmy. Žiaľ, toto je len tá menšia časť ľudí. Väčšinu dostali tieto a im podobné nariadenia do takmer nemožnej situácie. Je hodno sa nad tým zamyslieť, prečo uplatnenie majetkového práva viazali k nereálnym termínom. Vecí vtedy, keď nám zobrali majetok - píšu ďalej - nebol potrebný ani doklad, ani termín. Práve dosť bolo vydržať vyhrážanie, deportácie, vynútené podpisy. A teraz takto ťaháme za kratší koniec povrazu.

Prečo naši tvorcovia zákonov a poslanci najprv nevytvorili podmienky? Len za vhodných podmienok je možné určiť i termín. Prečo nevychádzali z reality? Chápeme i jediného pracovníka z pozemkovo-knižného úradu, že aj on je človek, ale aj my sme ľudia. Skutočne, nie je schopný sám za jediný deň v týždni splniť požiadavky toľkých ľudí. Ak ste už vy-

tvorili a odsúhlasili termínový zákon, prečo ste nemysleli na to, aby na týchto pracoviskách, kde treba získať toľké množstvo dokladov, urobili preradenie pracovných síl, prijali nových či dočasných pracovníkov? Ak by sa to bolo stalo, bol by býval realizovateľný napríklad na pozemkovo-knižnom úrade stránkový deň trikrát v týždni. Takto by nevládla ani taká kriticky napätá sitácia, ktorá sa vytvára medzi čakajúcimi pred spomínanými úradmi.

Vážený pán poslanec, veľmi pekne vás prosíme, aby ste tlmočili, vybavili našu požiadavku. Interpelujte v záujme realizácie nasledujúcich bodov: 1. na usporiadanie majetkovo -právnych vecí nech nie je stanovený konečný termín, 2. nech geodézia a pozemkovo-knižné úrady zamestnajú viac pracovných síl na vybavovanie a vydávanie dokladov, ich prípravu, 3. nech spomínané úrady zavedú stránkové dni aspoň trikrát do týždňa, 4. vydávanie dokladov, ako i opatrenia spojené s vybavovaním nech sú bezplatné, 5. v ďalších vybavovacích postupoch nech nehľadajú zbytočné prekážky, 6. nech ich práca sa vždy stavia na realite.

Za vašu snahu a vybavenie horeuvedených bodov k našej spokojnosti vám z úprimného srdca ďakujú vaši voliči a všetci tí, ktorí si chcú svoje majetkové práva usporiadať.

Az ö nevükben megköszönöm - v ich mene ďakujem, že ste ma vypočuli.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Bartakovicsovi. Slovo má pán poslanec Brestenský. Pripraví sa pán poslanec Hamerlík.

Poslanec R. Brestenský:

Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,

udalosti v novembri 1989 priniesli zásadné zmeny v spoločenskom systéme nášho štátu. Zrušením monopolu jednej strany sa menia i pohľady na náš právny poriadok. Jedným zo základných pohľadov je zrušenie centralistického riadenia všetkých spoločenských vzťahov, na ktoré bol ako nástroj používaný štát, a vo výkone riadenia jeho orgány. Jedným zo základných faktorov tejto zmeny je zrušenie štátneho monopolu vlastníctva výrobných prostriedkov, aktívneho majetku, a neobmedzeného vlastníctva iného majetku neštátnymi subjektami včítane občana. Zmenil sa vzťah a vzájomné postavenie občana a štátu. Aspoň dúfam, že to tak je. Tým sa mení i predtým preferované len formálne zákonom obmedzované a stanovené nadradené postavenie štátnych orgánov voči občanovi a voči neštátnym subjektom. Tieto zmeny sa premietli i v právnych predpisoch najvyššej právnej sily, čiastočne v zmenách Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a v ústavných zákonoch platných na jej území. Závažným právnym predpisom vyjadrujúcim uvedené zmeny je Listina základných práv a slobôd uvedená ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Ústavný zákon stanovuje základné práva a slobody, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú činnosť a možnosť uplatňovania kompetencií orgánov štátnej správy, ako i povinnosť dodržiavania rôznych predpisov, včítane zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci najmä neštátnymi subjektami.

V legislatívnom programe vlády na druhý polrok - a podčiarkujem - 1990 bolo i spracovanie návrhu zákona o bezpečnosti práce. Návrh zákona dodnes nie je spracovaný, a samo-

zrejme, ani predložený na prerokovanie Slovenskej národnej rade. V čom tkveje problém? Problém tkvie v tom, že nielen v tejto oblasti, ale i mnohých iných oblastiach štátnej správy - v tomto prípade som analýzu urobil podrobne

- vlastne ustanovenia Listiny základných práv a slobôd ustanovujú, že dňom 31. decembra 1991 strácajú účinnosť ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s touto listinou. Ďalej je tam ustanovené, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Teda sféra slobody človeka je prvoradá, preto štátna moc môže zasahovať len pokiaľ je na to splnomocnená zákonom

- tento problém by bol v štátnej správe väčšinou vyriešený, ale najmä v medziach zákona a spôsobom ustanoveným zákonom. Je stanovené, že zákonom musia byt ustanovené i prípadné obmedzené práva a právom dotknuté záujmy tak po stránke procesnej, čo ako-tak je vyriešené, tak aj po stránke hmotnej, čiže vecnej. Ďalej je tam ustanovené, že povinnosti možno ukladať iba na základe zákona, v jeho medziach, a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

Pokiaľ si tieto ustanovenia čiastočne zanalyzujeme s jestvujúcim právnym poriadkom v oblasti bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení, predpokladám, že musíme prísť k záveru, že je hrozne veľa povinností, ktoré sú uložené subjektom podzákonnými normami, teda vyhláškami, technickými normami a podobne. Pokiaľ by zákon o bezpečnosti práce, ktorý mal byt spracovaný v druhom polroku 1990, bol býval spracovaný v rozsahu, ktorý dnes vlastne je uvedený v rôznych predpisoch nižšej právnej sily, tento problém v tejto oblasti štátnej správy, kde máme medzinárodné záväzky, ktoré sme prijali ratifikovaním dohovorov MOP, by nebol. Mám informácie, že pán podpredseda vlády Zászlós v januári tohto roku dokonca zastavil práce na vypracovávaní tohoto návrhu zákona. Je faktom, že spracovatelia tohto zákona urobili ukrutnú chybu. Opísali totiž hlavu 5 Zákonníka práce, kde narazili na odpor Federálneho ministerstva práce a so-

ciálnych vecí, že to sú zásadné úpravy, ktoré podlá zákona, teda novely a kompletného znenia zákona č. 143 o federácii, patria do kompetencie federácie. Ale v oblasti bezpečnosti práce je mnoho ďalších povinností, ktoré sa ukladajú subjektom, ktoré by sa v tomto zákone mali objaviť. Preto sa pýtam neprítomného pána podpredsedu Zászlósa, ktorému som obsah mojej interpelácie oznámil už na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady, akým spôsobom sa v tomto bude postupovať a dokedy vláda naplní svoj program nesplnený ešte v druhom polroku 199O?

Druhú interpeláciu mám na pána generálneho prokurátora. V právnom štáte zásadnými pravidlami správania sa a posudzovania sú zákony, a prípadne, ak sú tam splnomocnenia a zákonom vymedzené hranice, i predpisy nižšej právnej sily. Som presvedčený, že zákon platí pre všetkých, teda zákon platí i pre každého člena vlády Slovenskej republiky. Ako je vám, dámy a páni, známe, v decembri 1990 sme schválili zákon č. 593/1990 Zb. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky ma rok 1991. V tomto zákone v § l sú stanovené príjmy, výdavky a prebytok. Existujú však v zákone 592/1990 Zb., v rozpočtových pravidlách určité splnomocnenia pre vládu a transformačné cez vládu na ministra financií. Pokiaľ nie sú známe dostupné údaje, nikto, ani tento parlament, ba dokonca na základe splnomocnenia ani vláda v priebehu roku 1991 neupravila v § l ods. 5 stanovený prebytok štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991. Preto dávam podnet generálnej prokuratúre, aby prešetrila porušenie zákona č. 593/1990, § l ods. l, 2 a 5 členmi vlády a vedúcimi ostatných ústredných štátnych orgánov s prihliadnutím na § 17 ods. 3, § 17 ods. 2, § 21, § 22 a § 31 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Slovo má pán poslanec Ásványi. Pripraví sa pán poslanec Chmelo. Pán poslanec Asványi tu momentálne nie je, ani pán poslanec Chmelo. Prosím pána poslanca Hudeca.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážený predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

budova Akadémia Istropolitana sa stala podnetom vážnych i menej vážnych, ale aj tých najtrúchlivejších úvah nad osudom niektorých kultúrnych inštitúcií. Deravosť a nedomyslenosť niektorých federálnych zákonov týkajúcich sa reštitúcií sú už aj bez diskusie zrejmé. Ignorancia národných kultúrnych pamiatok, nedostatočná ochrana školských zariadení, to sú len dva argumenty hovoriace v tomto prípade za veľa. Zdá sa, že v tomto prípade našiel dostatočné riešenie podpredseda našej vlády pán Porubjak. Vnucuje sa však otázka, či celý problém národnej kultúrnej pamiatky a sídla Vysokej školy múzických umení bude uspokojený v záujme slovenskej kultúry alebo v prospech tzv. oprávnených osôb, ktoré si sčasti nárokujú majetok pôvodne získaný arizovaním. Pýtam sa, či sa tento problém, ak vôbec majú tieto osoby nárok na vrátenie tohto majetku, ktorý je už vari celkom iný než ten, na ktorý majú nárok, nedá riešiť podobne, ako vyriešili v Prahe problém budovy Karolína? V tejto veci som žiadal písomne pána predsedu vlády Slovenskej republiky i pána predsedu Slovenskej národnej rady o zákrok, iste v medziach zákona, ale zdá sa, že riešenie je v nedohľadne.

Žiaľ, peripetie s národnou kultúrnou pamiatkou Akadémia Istropolitana nie sú jediné. Budova Reduty, v ktorej sídli Slovenská filharmónia, bude slúžiť pre slovenskú pobočku viedenského kasína za nevýhodne "dohodnuté" nájomné 80 tisíc amerických dolárov ročne, čo nepokryje viac ako pätinu finančného schodku tejto špičkovej kultúrnej inštitúcie, ktorá sa bude musieť utiahnuť. Prečo nájom, ak už k nemu muselo prísť, sa neuskutočnil konkurzom? Iste by sa našiel aj iný, najmä kultivovanejší záujemca, ktorý by neplánoval stavebné úpravy a nerušil by prostredie priestorov, koncertov tak, ako to mieni čudný nájomca, ktorý mimochodom zamestnal ekonomického námestníka Slovenskej filharmónie, len čo s ním podpísali zmluvu o tomto prenájme. Ovplyvní agresívne kasíno aj našich pamiatkárov? Všetci vidíme ako kníhkupectvá miznú sťa tohtoročný sneh, ako aj v tých, čo ešte vydržali, sa predávajú háby a bačkory, drogistický tovar. Pýtam sa, či a kto dal do prenájmu moderné, na mieru vybudované kníhkupectvo na rohu Vazovovej a Krížnej ulice /bývalá Steinerova ulica/ firme FIAT, ktorá musí predávať svoje automobily akurát v strede mesta, veď kníhkupectvá môžu ísť na ulicu, na perifériu mesta i záujmu človeka. Jestvuje nejaké systémové opatrenie na ochranu knihy? Pýtam sa to aj v tej súvislosti, že momentálna právna úprava, ktorá napríklad hovorí o povinných výtlačkoch, nie je vlastne ničím iným iba dodatočnou naturálnou daňou. Keď si uvedomíme, že vydavateľ, ktorý by bol optimálnym vydavateľom v našich podmienkach, by mal vydať ročne 15 alebo 30 kníh, keď si to vynásobíme počtom povinných výtlačkov, keď priemerná cena knihy nákladovo je povedzme 50 korún, zistíme, že ide o veľmi peknú naturálnu daň, ktorú dodatočne musí vydavateľ odovzdávať z titulu takejto zákonnej úpravy.

Podobne je to aj v prípade záujemcu o podporu z fondu Pro Slovakia. Len v prípade literatúry musí platiť správny poplatok, ktorý ho oprávňuje, aby sa mohol uchádzať o príspevok zo štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Onedlho bude-

me svedkami zvýšenia poplatkov za spoje. Všade vo svete sú isté úľavy, ktoré sa týkajú poplatkov za pošty a spoje, keď sa to týka, povedzme, kultúry, vedeckej literatúry a krásnej literatúry. Pýtam sa, či na takéto momenty mysli aj súčasný rezort?

Za všetky ďalšie otázky sa spýtam ešte aspoň na situáciu okolo školy úžitkového výtvarníctva - je to bývalá Škola umeleckého priemyslu v Bratislave. Budovu na Palisádoch žiada vrátiť jej pôvodný majiteľ - evanjelická cirkev a. v. s tým, že v nej mieni zriadiť cirkevnú školu. Iste, že škola má záujem, aby sa táto otázka vyriešila, na druhej strane však nemôže budovu uvolniť, keďže sa ani po roku nepodarilo nájsť vhodné náhradné priestory. Uvažovaný náhradný rozostavaný objekt vývojových dielní Slovenskej akadémie vied na Patrónke potrebuje na dostavbu asi 60 miliónov korún, a doriešiť niektoré majetko-právne otázky medzi Slovenskou akadémiou vied a Ministerstvom školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky. Paradox školy spočíva v tom, že o svoje pôvodné priestory prišla aj pre svoje protifašistické postoje ešte pred dobou možných reštitučných nárokov podlá dnešných právnych noriem. Moja otázka na pána ministra školstva a na pána ministra kultúry znie: Ako chcú riešiť tento problém? Chápem všetky zložitosti a náročnosti našej doby, ani ony však nemôžu zbaviť povinnosti jednoznačne riešiť tieto horúce a ďalšie horúce problémy kultúry.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hudecovi. Slovo má pán poslanec Trepáč. Vystúpením pána poslanca Trepáča predbežne vyčerpáme interpelácie z 21. schôdze. Preto predbežne, lebo 8 poslanci stratili poradie a prídu na rad až potom, keď od-