znejú interpelácie poslancov, ktorí sa prihlásili dnes. Tých je momentálne 14, čiže spolu máme ešte 22 interpelácií.

Pán poslanec Trepáč, po ňom pani poslankyňa Keltošová. Poslanec J. Trepáč:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v dňoch 11. až 14. februára 1992 sa v Kyjeve konala medzinárodná konferencia o rozvoji zahraničných ekonomických vzťahov Ukrajiny a podnikateľstva. Tejto konferencie sa zúčastnilo 265 účastníkov z 22 krajín sveta. Jednou z delegácií bola i delegácia Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby, ktorej som bol vedúcim. I keď sa správa zo zahraničnej služobnej cesty predkladá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, myslím si, že o základných poznatkoch by mala byt už v predstihu informovaná i Slovenská národná rada, pretože sa domnievam, že naše skúsenosti z Ukrajiny môžu pozitívne ovplyvniť i vaše rozhodovanie pri hlasovaní o návrhu zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania nášho spoločného štátu.

V Ukrajinskej republike je zriadený generálny konzulát. Jeho generálnym konzulom je pán Róbert Harenčár. Ďalšími pracovníkmi sú traja konzuli a 10 pracovníkov technického personálu. Je charakteristické, že jediným občanom Slovenskej republiky je pán generálny konzul. Všetci ostatní pracovníci sú občanmi Českej republiky, vrátane sekretárky, takže korešpondencia sa v prevažnej miere vybavuje v českom jazyku. Možno si niekto povie, že na tom nič nie je, že sú i konzuláty, kde je situácia opačná. Nepoznám síce také, ale pripúšťam, že existujú. V tomto prípade však ide o to, že celý svet má enormný záujem o hospodárske styky s republika-

mi bývalého Sovietskeho zväzu a s Ukrajinou zvlášť, pretože má na to výhodné podmienky.

Z besedy so zástupcami obchodných organizácii som dospel k tomu názoru, že pri uzatváraní obchodných kontraktov sú české podniky výrazne preferované. Za všetky jeden príklad. Slovenský energetický podnik mal možnosť výmenným obchodom získať z Ukrajiny uhlie, čím by sa u nás získali ďalšie pracovné príležitosti. Pred podpísaním zmluvy sa však objavila pražská firma Metalimex, ktorá ponúkla 70 % ceny platiť valutami. Bartrový obchod tým pre slovenskú firmu padol. Nešlo tu o zámer presadiť pražskú firmu napriek výhodnej ponuke zo Slovenska? Nepoškodili sa záujmy slovenských podnikov, ktoré svoj tovar mohli výhodne umiestniť na ukrajinskom trhu? Môžeme povedať, že sa stratili mnohé pracovné príležitosti na Slovensku. I keď som uviedol iba jeden z príkladov, máme ich ako výsledok našej pracovnej cesty viac. Budú obsiahnuté v správe pre Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Dovoľte však ešte jeden príklad. V novembri minulého roku Ministerstvo zahraničného obchodu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vypracovalo a predložilo ukrajinskému partnerovi zoznam tovarov, ktoré môžeme vyviezť, a naopak, ktoré máme záujem z Ukrajiny doviezť. V súlade s doterajšou metodikou z uvedenej ponuky ukrajinská strana spracovala tzv. indikatívne spisky. Je charakteristické, že oproti pôvodným návrhom sa v ich definitívnej podobe vyskytlo minimálne zastúpenie výrobkov zo Slovenskej republiky. Otázka samozrejme znie, prečo je tomu tak? Možno nie náhodou sa pri rokovaniach zúčastňovali pracovníci Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, občania Českej republiky, pričom ako vzorka bol jediný zástupca Slovenskej republiky. Aby som nebol obvinený zo zavádzania, môžem uviesť, že túto informáciu mám od zodpovedných pracovníkov Ministerstva medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky.

Pritom je potrebné povedať, že o tovar zo Slovenskej republiky je veľký záujem. Svedči o tom i dohoda firmy CEKO VSŽ, kde výmenným obchodom dohodli vývoz železnej rudy za 100 mil. Kčs. Aj z uvedených dôvodov si myslím, že návrh zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu, najmä v článkoch 11, 12 a 17 nie je pre hospodársky rozvoj Slovenskej republiky prijateľný. Ak chceme zabrániť alebo aspoň obmedziť diskrimináciu Slovenska v zahraničnom obchode, nemôžu zahranično-obchodné vzťahy podliehať výlučne federálnej právomoci. Napríklad, ak máme možnosť uzatvoriť výhodnú zmluvu na dodávku elektrickej energie z Ukrajiny, nemôžeme čakať na láskavé dovolenie z Prahy.

V závere môjho vystúpenia žiadam pani ministerku obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky, hoci je len krátko vo funkcii, prerokovat s ministrom zahraničného obchodu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spôsob zostavovania indikatívnych spiskov na Ukrajine. Súčasne žiadam, aby bol Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby o termíne tohto rokovania včas informovaný.

Ďalej žiadam ministra medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, aby predložil poslancom Slovenskej národnej rady prehľad zastúpenia občanov Slovenskej republiky na našich zastupiteľských úradoch tak, aby sa mohli porovnať zmeny oproti našej predchádzajúcej informácii, ktorú spracoval bývalý minister medzinárodných vzťahov pán Kňažko.

Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi Trepáčovi. Slovo má pani poskankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Košťál.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila s problematikou výstavby Ústavu kardiovaskulárnych chorôb. Táto problematika bola v našom výbore pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy prerokovaná ešte v januári 1991. Náš výbor vtedy prijal záver, že bude priebežne sledovať plán investičnej výstavby rezortu zdravotníctva a hľadať možnosti ako napomôcť k urýchleniu výstavby tohto zdravotníckeho zariadenia. Pre úplnosť uvádzam, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vypísalo ešte v roku

1990 medzinárodnú súťaž na prípravu, realizáciu a financovanie tejto stavby. Odborná posudzovacia komisia vo februári

1991 vyhodnotila obdržané ponuky. Ako najoptimálnejšiu vyhodnotila ponuku istej belgickej firmy, a poddodávateľmi mali byť naše dva podniky. Podiel slovenských podnikov na realizácii tohto projektu sa predpokladá vo výške až 45 %.

Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 23. júla vzala na vedomie predložený návrh a uložila ministrovi zdravotníctva, aby do 31. 8. vypracoval návrh spôsobu realizácie a financovanie tohto projektu. To sa aj stalo. Následne v tomto materiáli spracovanom ministerstvom zdravotníctva je uvedené poradie priorít investičného rozvoja financovaných zahraničnou kapitálovou účasťou v tomto poradí: dostavba národného onkologického ústavu a výstavba Ústavu kardiovaskulárnych chorôb. Na druhom mieste je detská nemocnica v Košiciach, na treťom rekonštrukcia nemocnice v Starom meste a dostavba Dérerovej nemocnice na Kramároch a na štvrtom je výstavba nemocnice v Piešťanoch. Pôvodné problémy nedostatočnej onkologickej kapacity boli z väčšej časti už vyriešené pridelením areálu bývalého Štátneho ústavu národného

zdravia na Kramároch. Táto získaná lôžková kapacita pokryla existujúci deficit. Je potrebné preto centrum dobudovať nezbytnými objektami pre ožarovaciu techniku, potrebnými komplementárni. Tento materiál bol spracovaný s príslušnými rezortami a 17. januára tohto roku bol predložený na úrad vlády. A teraz k veci. Podľa mojich vedomostí takto spracovaný materiál bol odsúhlasený v hospodárskej rade vlády 10. februára 1992, čo sa aj cituje v Národnej obrode 11. 2. 1992. Mám však otázku na pána predsedu resp. podpredsedu vlády, kedy sa tento spracovaný materiál dostane na schválenie vlády Slovenskej republiky? Bude to na budúci mesiac, v apríli, v máji?

Myslím si, že by sme si všetci mali uvedomiť a stále pripomínať, že zo všetkých zomretých pacientov 52 % zomiera na kardiovaskulárne ochorenia. Akékoľvek predlžovanie alebo zdržiavanie riešenia tejto situácie stojí aj ľudské životy. Myslím si, že projekt tejto výstavby nového Ústavu kardiovaskulárnych chorôb je podlá analýz odborníkov pripravený do detailov, preto nie je už možné z akýchkoľvek dôvodov odďaľovať konečné rozhodnutie. Prosila by som odpoveď do 30 dní.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Keltošovej. Slovo má pán poslanec Košťál. Pripraví sa pán poslanec Húska.

Poslanec P. Košťál:

Vážený pán predsedajúci, dámy, páni,

oslovili ma Záhoráci z Moravského Jána. Je to dedina medzi Malackami a Kútami. Už asi dva roky sa snažia o cestný hraničný priechod mostom cez Moravu s rakúskou stranou Hohenau. Bolo by to obojstranne ekonomicky výhodné, je tam

cementáreň v Rohožníku, ďalej v oblasti školstva, zamestnanosti, obchodu, turistiky, atď. Myšlienka má podporu aj na rakúskej strane, najmä v obchodníckej sfére, a pokiaľ sú moje informácie správne, bola by ochota aj finančne parcitipovať na tomto projekte. Osobne tiež podporujem realizáciu tohto projektu, nie preto, aby kamióny obchádzali Bratislavu cez Rakúsko, alebo aby sa skalické červené mohlo ľahšie vyvážať, ale preto, že prechod by bol prínosom pre celé Záhorie. Priatelia z Moravského Jána tvrdia, že súhlas ministerstva zahraničných vecí a ministerstva zahraničného obchodu majú. Dovoľujem si položiť otázky pánovi ministrovi dopravy Paulemu a pánovi ministrovi medzinárodných vzťahov Demešovi, či sa plánuje a kedy realizácia daného hraničného prechodu a v čom je problém pri realizácii tohto projektu.

A ešte mi dovoľte poznámku k tomu, čo hovoril pán poslanec Jakuš. Plne sa stotožňujem s prvou častou, čo sa týkalo otázky akútnej intoxikácie alkoholom. Naozaj sú s tým problémy. Najnovšie to súvisí aj s Listinou ľudských práv a slobôd a s novelou zákona číslo 2O z roku 1966 o zdraví ľudu. Vznikajú obrovské problémy aj s tzv. nariadenou liečbou chronických alkoholikov. Takže naozaj túto otázku treba riešiť už aj preto, že na Slovensku podlá analýz je zhruba 32 % problémových pijanov.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Košťálovi. Slovo má pán poslanec Húska. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerová.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

dňa 14. 2. 1992 bol v Národnej obrode uverejnený príspevok predsedu Slovenskej národnej rady pána Miklošku o perspektívach po odmietnutí milovského dohovoru na pôde Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Tam pán predseda na konci úvah uviedol nasledovné - citujem: "Prezident si je vedomý toho, že tým, že neprešli jeho návrhy vo Federálnom zhromaždení, do istej miery čosi stratil na súčasnej scéne vo Federálnom zhromaždení. Ale verí, a rovnako aj ja, že má ešte jednu šancu, a je pripravený zužitkovať, ju pred voľbami. Iba treba múdro odhadnúť, kedy by bolo najpríhodnejšie do zápasu politických síl vstúpiť. Otázkou je, či taká chvíľa ešte nastane, aby mohol vsadiť trebárs všetko na jednu kartu. " Koniec citátu. Nuž pán predseda, čo je to za karta? Vy viete, že prezident už viackrát vstúpil na scénu politického zápasu, a bohužiaľ, vždy jednostranne v prospech českých politických záujmov. Najviditeľnejší je tento zásah v jeho návrhu obmedziť možnosť slovenskej reprezentácie brániť sa voči majorizácii početnejšou českou reprezentáciou. To bol najrukolapnejší dôkaz, že pre slovenské záujmy niet už priestoru vo federatívnom usporiadaní. Pochopila to rozhodujúca väčšina všetkých politických síl na Slovensku, ktorým slovenský osud leží na srdci. Vy ste uviedli, že veríte s prezidentom v šancu, ktorá má zrejme zachrániť nerovnovážnu federalistickú situáciu.

Je to smutné, vaše miesto ako reprezentanta slovenského vrcholného zastupiteľského zboru má byt na strane emancipačného prúdu, ktorý odvrhuje subdominantné postavenie Slovenskej republiky ako nedržiteľa medzinárodno-právnej subjektivity. To spôsobuje, že slovenský národ naďalej je chápaný v styku s inými národmi ako nesvojprávna etnická skupina a jeho republika ako provinčný región. To je dôsledok štátotvornej povahy federácie, ktorá navonok je unitárnym štá-

tom, a teda štátom, ktorý bráni sebaurčovaciemu právu slovenského národa. Že prezident, ktorý má stáť nad zápasiacimi stranami a nad ich záujmami chce pred voľbami - citujem "vsadiť všetko na jednu kartu", a to zrejme na kartu federatívneho obmedzenia zvrchovanosti Slovenskej republiky, to považujem za povážlivé, no ešte za povážlivejšie pokladám to, že vy ako predseda slovenského zastupiteľského zboru sa s touto kartou stotožňujete. Objektívny osud dejín celkom určite takú kartu, ktorá sa stavia proti prozreteľnosťou danému právu sebaurčovacej emancipácie odsudzujú ako falošnú. Na každú falošnú kartu je tromf. Varujem pred jej použitím. Jednostranný protiemancipačný vstup pred voľbami zo strany hlavy štátu je neospravedlniteľná ignorancia nadstraníckej funkcie prezidenta. Je to aj ignorancia vôle väčšiny zastupiteľskýcn orgánov, a som presvedčený, že je to aj ignorancia vôle väčšiny slovenského obyvateľstva.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Húskovi. Slovo má pani poslankyňa Bauerova. Pripraví sa pán poslanec Agárdy. Nie je prítomný. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslankyňa E. Bauerova:

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

mám tri otázky, pokúsim sa ich formulovať stručne, lebo o niektorých súvislostiach týchto problémov hovoril pán kolega Batakovics.

Prvá otázka je na pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. V zmysle zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, keď došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným z dedičov zo zákona, a tento nebol zaviazaný na vysporiadanie dedičských podielov ostatných dedičov z tohto majetku, a došlo tým k zníženiu podielu ostatných dedičov, vysporiada toto zníženie dedičských podielov štátne notárstvo bezplatne na návrh podaný do 19. februára podlá § 40. Podlá informácie z pozemkových úradov Slovenskej republiky, štátnych notárstiev, ako aj občanov, štátne notárstva neprerokúvajú vysporiadanie dedičských podielov, nakoľko ešte začiatkom februára sa riadili usmernením ministerstva spravodlivosti zo dňa 26. septembra minulého roku, keď sa predpokladalo, že dôjde k novele zákona. Pýtam sa pána ministra, dokedy mienia štátne notárstva prerokovat a vysporiadať znížené dedičské podiely žiadateľov, nakoľko doteraz to neprerokúvali a ide o niekoľko tisíc až desaťtisíc žiadostí.

Po druhé: V zmysle platných predpisov k preukázaniu vlastníctva je potrebná majetková podstata, výpis z pozemkovej knihy alebo vlastnícky list. Vlastnícke listy boli založené len pre intravilán a nehnuteľností v extraviláne boli vedené podlá majiteľov len v pozemkovej knihe na štátnom notárstve. Z rôznych príčin, najmä však zavinením vojnových udalostí sa stratili alebo zničili pozemkové knihy niektorých obcí. Občania týchto obcí sa právom dožadujú riešenia tejto otázky. V týchto obciach totiž sa desaťročia poľnohospodárske pozemky neprerokúvali v rámci dedičského konania, alebo sa prerokúvali len čiastočne v intravilánoch. To znerovnoprávňuje občanov týchto obcí v procese reštitúcie, či už podlá zákona č. 229, č. 330, ale aj v procese transformácie poľnohospodárskych družstiev podlá zákona č. 42. Len v okrese Nové Zámky sa nenachádza pozemková kniha 5 katast-

rálnych území. Pýtam sa pána ministra, ako a dokedy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dorieši preukázanie vlastníctva v tých obciach, katastroch, kde sa nenachádza pozemková kniha?

Tretia moja otázka je adresovaná pánovi ministrovi poľnohospodárstva a výživy. V zmysle zákona č. 330 pozemkové úrady zabezpečujú pozemkové úpravy na vysporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou uvedeného zákona. Podlá informácií z okresov ministerstvo poľnohospodárstva a výživy zabezpečuje v tomto roku pozemkové úpravy len asi v 40 katastroch. Podlá hrubého prepočtu potom pozemkové úpravy v zmysle § a citovaného zákona by boli ukončené za 50 rokov. Samozrejme, to znemožňuje akékoľvek investície a dlhodobé uvažovanie s danými pozemkami. Pýtam sa pána ministra, dokedy ministerstvo poľnohospodárstva a výživy uvažuje ukončiť pozemkové úpravy v Slovenskej republike, to znamená vo všetkých katastrálnych územiach obcí.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Slovo má pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Galanda.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

v rámci tohto bodu sa obrátim k dvom okruhom problémov. Prvým z nich je problematika realizácie ustanovenia zákona

č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady pre výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Slovenskej republiky a Českej republiky. Uvedenou interpeláciou som sa v rámci 21. schôdze Slovenskej národnej rady písomne obrátil na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského, na ministra výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky pána Bútoru a na predsedu Slovenskej národnej rady pána Františka Miklošku. Od prvého z menovaných som dostal odpoveď, ktorú nie je možné akceptovať. Ďalší dvaja páni na moju písomnú interpeláciu dosial nereagovali. Chcem pripomenúť, že lehota odpovede na interpelácie poslancov je 30 dní, je stanovená zákonom. Ministrovi školstva, mládeže a športu pánovi Pišútovi sa podarilo odpovedať mi po 156 dňoch od podania interpelácie. Dúfam, že uvedení páni stihnú nielen odpovedať, ale predovšetkým jednoznačne uzavrieť problematiku, ktorá bola predmetom mojej interpelácie.

Predseda vlády pán Ján Čarnogurský v odpovedi uviedol, že na základe listu predsedu Slovenskej národnej rady bol listom zo 16. septembra 1991 číslo 1431/91-S/46 predložený Lustračnej komisii Slovenskej národnej rady kompletný zoznam členov vlády, ich námestníkov a pracovníkov úradu vlády na vykonanie lustrácií. Výsledok práce komisie do dnešného dňa oznámený nebol. Takúto odpoveď nie je možné považovať za vecné vybavenie mojej interpelácie. Ak v tomto štáte bol prijatý a vydaný federálny zákon s federálnou pôsobnosťou, nie je mysliteľné, aby jeho plnenie bolo zo strany slovenskej vlády, slovenského zákonodarného zboru a zo strany vedenia slovenského parlamentu ignorované. Navyše, celé tzv. vysvetlenie je dokumentom čohosi úplne iného.

Zákon č. 451/1991 bol prijatý v novembri 1991. V septembri 1991, keď toto podanie bolo údajne poslané, nebol dôvod obracať sa z úrovne predsedu Slovenskej národnej rady na Lustračnú komisiu Slovenskej národnej rady, ktorá navyše

nie je zmocnená na lustrovanie vlády Slovenskej republiky, ale výlučne poslaneckého zboru Slovenskej národnej rady. Na preskúmanie spôsobilosti okruhu dotýkaných osôb podlá zákona č. 451/1991 je zmocnená v zmysle zákona samotná vláda. Z tohto vysvetlenia, ktoré som obdržal, vlastne vyplýva, že vo veci plnenia tohto federálneho zákona z postu vlády Slovenskej republiky sa nielen, že nevykonalo nič, no celá záležitosť vyvoláva nie náhodou dojem zámerného zahmlievania skutočností. Odpoveď na moju interpeláciu preto hodnotím negatívne a žiadam dôrazne ako zo strany predsedu vlády Slovenskej republiky, tak aj zo strany predsedu Slovenskej národnej rady nič iné, iba plnenie príslušného federálneho zákona.

Ešte kategorickéjšiu výhradu uplatňujem voči predsedovi Slovenskej národnej rady vo veci uplatnenia tohto zákona vo vzťahu k Slovenskej národnej rade, pretože na túto vec mi neodpovedal. A rovnako kategorickú výhradu, dámy a páni, uplatňujem voči ministrovi výstavby a stavebníctva pánovi Bútorovi. Je tragikomické, ak vedúci oddelení a referenti ministerstiev a nižší vedúci pracovníci menovaní do funkcií podliehajú súkolesiu lustrácií, zatiaľ čo generálny riaditeľ Hydrostavu pokojne zotrváva vo svojej funkcii napriek faktu, že ako u jedného z mála občanov tohto štátu záznam o pozitívnej spolupráci so Štátnou bezpečnosťou v registri zväzkov potvrdil osobne federálny minister vnútra pán Ján Langoš. Nežiadam preto nič iné, iba aby na občanov v tomto štáte platili jednotné pravidlá aplikácie zákonov, pretože situáciu existencie rovnoprávnych a rovnoprávnejších obyvateľov už sme tu mali.

Druhou otázkou je vystúpenie pána poslanca Miroslava Kusého v Česko-slovenskom rozhlase 15. februára 1992. Vystúpenie pána poslanca Kusého je zaujímavé, preto z neho odcitujem nasledovné podstatné časti: "Národospasitelia sú nebezpeční demokracii aj národu, pretože sú presvedčení o tom,

že iba oni poznajú jediný správny návod na záchranu národa, a sú rozhodnutí spasiť ho podľa tohoto návodu bez ohľadu na to, či s tým národ súhlasí alebo nie. Spasiteľ je totiž už svojím predurčením autokrat, nie demokrat. Nepýta sa národa, čo by chcel, ale prikazuje mu, čo musí chcieť. Ináč nebude spasený. A ďalej - dnes tu však máme už nových národospasiteľov. Napríklad taký pán Mečiar, ktorý už od chvíle svojho odvolania z postu premiéra tvrdí, že má vo vrecku zázračný recept ako sa vyhnúť ťažkostiam dnešného krízového obdobia, ako sa šmahom zbaviť nezamestnanosti, inflácie a vhupnúť rovno do prosperity a blahobytu. Zatiaľ to však nechce prezradiť. Až ma znovu zvolíte, potom poviem. " Toľko citácia.

Myslím, že netreba komentovať, že takéto tvrdenie pán Vladimír Mečiar nikdy neuviedol. Chápem, že niektoré strany a hnutia v predvolebnej kampani sa utiekajú k ľubovolným metódam a tvrdeniam. Pokiaľ takéto reči odznievajú na úrovni známej humoristickej relácie "Čo týždeň dal" a pokiaľ v tzv. vzorke občanov Slovenska za Slovákov hovorí skupina federálne orientovaných umelcov, ako to bolo 23. februára 1992, z ktorých máloktorý má ročný príjem vyjadriteľný menším obnosom ako šesťciferným, je to vec federálnej televízie, federálneho programu a samotných federálnych účastníkov. Poslucháči si môžu urobiť vlastný názor, alebo televízor jednoducho vypnúť.

Z tohoto miesta som už raz vyjadril názor a poznatok, že kvalitná firma s výbornými výrobkami propaguje svoju kvalitu, zatiaľ čo firma málo kvalitná, so zlými výrobkami, ktorá sa nemá čím pochváliť, aspoň na kvalitnú konkurenciu nadáva. Svedkami podobného procesu sme aj v súčasnosti na našej politickej scéne.

V prípade pána poslanca Kusého však ide o čosi iné, pretože tu nejde o umelca, ide o člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady, a navyše, o vedúceho Kancelárie prezi-

denta republiky v Bratislave. Žiadam preto pána poslanca o zdokumentovanie jeho výrokov v Česko-slovenskom rozhlase autorizovanými výrokmi a stanoviskami pána Vladimíra Mečiara. Nie neautorizovanými výstrižkami typu redaktorov Lidových novín. Na základe takto zdokumentovaného tvrdenia a výrokov naše hnutie bude postupovať v súlade so zákonmi a v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože ochrana osobnosti má byt atribútom právneho štátu, a to aj v prípade opozičných politikov.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Slovo má pán predseda. Pripraví sa pán poslanec Galanda.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:

Pán predsedajúci, mám otázku, či je teraz rozprava alebo interpelácie a otázky poslancov. Rozprava je v ďalšom programe, tak dodržiavajme program.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Pán predseda. Predseda SNR F. Mikloško;

Vážený pán poslanec Hofbauer,

dostal som váš list, v ktorom sa odvolávate na zákony a na presné znenie rokovacieho poriadku. Skôr ako zaujmem stanovisko, prečo mám odpoveď až dnes tu, ktorá vám mala byt

odoslaná, neviem, prečo nebola. To je jedno. Chcem povedať, že Slovenská národná rada urobila všetko v zmysle lustračného zákona. Predsedníctvo zmapovalo tie orgány, ktoré mu patria, a požiadalo Federálne ministerstvo vnútra o vykonanie lustrácií.

Čo sa týka vášho listu, vzhľadom na to, že práve vy sa dožadujete presnosti, chcem povedať, že váš list bol napísaný tak zmätočné, tak sa o nič neopiera v rokovacom poriadku, že som to dal legislatíve. Legislatíva vám odpovedá, že najprv by ste mali spresniť, na základe čoho ma oslovujete. Bohužiaľ, musel som prejsť do takejto formálnej polohy, pretože práve vy ste chceli formálne mňa akoby zatlačiť. Takže dostanete list, a budeme si takto chvíľu dopisovať. Potom vám odpoviem to, čo vám hovorím teraz ústne, že všetko sme už dávno vykonali.

Čo sa týka pána Húsku, mal som interview v Národnej obrode. Hovoril som tam ešte o karte, ktorú pán prezident má v rukách. Dovolil by som si ponechať isté nevyslovené vety. Nemyslím si, že všetko musí hned' každý povedať. Ubezpečujem pána poslanca Húsku, že pre Slovensko z toho nič zlé nehrozí.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi predsedovi. Slovo má pán poslanec Galanda. Najprv má faktickú poznámku pán poslanec Chmelo.

Poslanec J. Chmelo:

Mám poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera. V § 89 rokovacieho poriadku sa jasne hovorí, koho môžeme interpelovať. Nie poslanec poslanca. A domnievam sa, že predsedajúci schôdze má podlá § 21 odobrať slovo poslancovi, ked' sa odchyľuje od prerokúvanej veci.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Dobre. Budeme podľa toho postupovať. Prosím, pán minister Belcák.

Minister hospodárstva SR J. Belcák;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

predpokladal som, že k problematike, ktorú už niekoľkokrát v slovenskom parlamente otvoril pán poslanec Krajčovič, nebudem musieť hovoriť, ale musím reagovat na jeho vystúpenie. Keď pán poslanec hovoril, bol som práve s pánom podpredsedom vlády na inštalácii ministerky obchodu a cestovného ruchu. Chcel som hneď reagovať na pána poslanca, ale odišiel, teraz prišiel, tak využívam túto príležitosť.

V prvom rade by som chcel povedať, že pokiaľ ide o uplatňovanie lustračného zákona, dali sme odpoveď na adresu pána Ondruša, pánovi poslancovi môžeme dať z toho kópiu. Predpokladali sme, že keď je to v materiáloch pre poslancov Slovenskej národnej rady, že to bude postačovať jedenkrát.

Ale dovoľte mi reagovat na problém, ktorý pán poslanec naniesol. Myslím si, že Slovenská národná rada nie je miestom na to, aby sme podrobne rozoberali problematiku projektu lombardini a ďalších vecí, pretože k tomu treba konkrétne podklady, a nemožno si vzájomne medzi poslancom a ministrom vymieňať názory na opodstatnenosť, efektívnosť alebo neefektívnosť tohoto projektu. Reagoval by som predovšetkým na to, že pán poslanec nie je spokojný s tým, čo som napísal v odpovedi, pokiaľ ide o jeho vystúpenie. Áno, vlastnou rukou som do odpovede napísal, že jeho výroky a invektívy na pracovníkov ministerstva, a teda nepriamo aj voči mojej osobe, považujem za nevhodné ústavného činiteľa. Budem citovať