Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 131 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 62 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov. /
Konštatujem, že tento pozmeňovací návrh neprešiel.
Ďalší je pozmeňujúci návrh poslanca Košťála zameniť body 3 a 4, to znamená, aby informácia z rokovania o návrhu zmluvy predchádzala rozpravu k aktuálnym otázkam.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 130 poslancov. /
Kto je za túto výmenu?
/Za návrh hlasovalo 69 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov. /
Tento návrh prešiel.
Posledný bol pozmeňujúci návrh poslanca Baláža, ktorý navrhuje bod číslo 11, to znamená zriadenie univerzity v Nitre vylúčiť z rokovania.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 131 poslancov. /
Kto je za to, aby sme neprerokovávali zriadenie univerzity v Nitre?
/Za návrh hlasovalo 49 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov. /
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Dávam hlasovať o celom programe s tým, že nastala zmena vo výmene bodov 3 a 4.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 130 poslancov. /
Kto je za návrh programu?
/Za návrh hlasovalo 110 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 4 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili návrh programu. P r v ý m bodom programu sú Interpelácie a otázky poslancov.
Upozorňujem, že v rámci tohto bodu sa na minulom pléne prihlásilo 30 poslancov, na dnešnej schôdzi 9 poslancov. Prosím preto o čo možno najväčšiu stručnosť a konkrétnosť. Ako prvá sa na minulej schôdzi prihlásila pani poslankyňa Homolová. Pripraví pani poslankyňa Olejníková.
Poslankyňa Š. Homolová:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na jeden z mnohých
problémov školstva. Teda svoju interpeláciu adresujem pánovi ministrovi Pišútovi. V súčasnej dobe sa stredné školstvo zmieta v kŕčovitom chaose. Týka sa to nielen časti stredných odborných škôl, ale aj takmer všetkých odborných učilíšt, nakoľko došlo k popreplietaniu cieľov a poslaní ich jednotlivých typov. Posúďte sami:
Stredné odborné školy sa dostali do rozporu s potrebami trhového mechanizmu, preto sa usilujú o zmenu svojich študijných odborov, nakoľko strojársky, stavebný, potravinársky, chemický či iný je nezaujímavý, a usilujú sa získať taký študijný odbor, o ktorom si myslia, že bude perspektívnejší. Ministerstvo školstva tieto zmeny akceptuje, čím plní požiadavky škôl, ale nie potreby transformujúceho sa priemyslu a služieb. Je to boj o prežitie bez ohladu na budúcnosť ich absolventov. Otvárajú sa študijné odbory bez toho, aby sami vedeli profil absolventa, bez vytvorených podmienok, pričom dochádza k suplovaniu iných na to špecializovaných stredných odborných škôl. Mám za to, že by ministerstvo školstva nemalo dovoliť vzájomné popreplietanie špecializácií jednotlivých stredných odborných škôl, napríklad aby stavebné priemyslovky začali vychovávať ekonómov, ekonomické strojárov, strojárske elektrotechnikov a podobne. Treba zvážiť takýto tzv. postup sebazáchrany za každú cenu.
Značný chaos je v učňovskom školstve. Ministerstvo školstva ešte len tvorí komisiu, ktorá sa má zaoberať problémami stredných odborných učilíšt v nových podmienkach. Nedokázalo zachytiť nový hospodársky trend, nepredbieha mu, ale drobčí za ním. Necháva sa unášať záujmami stredných odborných učilíšt, ktoré pracujú v prospech úzkej personálnej sebazáchrany, najmä však nariekajú, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, kde si dovolím oponovať tým, že nepracujú koncepčne a štátnymi peniazmi plytvajú. Uvediem niekoľko príkladov a pokúsim sa oponovať. Aký je dnes výsledok študijného odboru na strednom odbornom učilišti? Je to ne-
úplný maturant, s plytkými teoretickými vedomosťami, či jednosmerne kvalifikovaný robotník? Potrebujeme dnes takýchto absolventov? Ich príprava je pre štát nákladná a v praxi sú neupotrebiteľní, nedokážu plniť výkony čo do kvality, a až vo výrobe sa začínajú učiť svojmu remeslu. Stálo by naozaj za úvahu nových žiakov prijímať iba do učebných odborov a nadaným absolventom stredných odborných učilíšť umožniť získať maturitu na stredných odborných školách. Predpokladám, že takáto maturita bude mať požadovanú úroveň i spoločenskú váhu.
Nechápem, prečo ministerstvo školstva ponechalo starú štruktúru učebných odborov. Súčasný trh práce nepotrebuje úzkoprofilovaného robotníka. Majiteľ stavebnej firmy má záujem o pracovníka, ktorý ovláda profesiu tesára, murára, prípadne aj maliara. Automechanik musí byt aj karosár, autoelektrikár a podobne. Je luxusom vychovávať v súčasnosti za štátne peniaze málo upotrebiteľných absolventov, a práve preto mnohých pre nezamestnanosť. Zvážme, či je racionálne a pre štát výhodné vychovávať na poľnohospodárskych stredných odborných učilištiach maturantky rodinnej školy, na strojárskych učilištiach zakladať obchodné akadémie, ba dokonca gymnáziá. Stavebné stredné odborné učilištia získavajú povolenia na zriadenie hotelovej školy, stredné odborné učilištia služieb otvárajú odevné priemyslovky, teda dokonalý zmätok, z ktorého hrozí nebezpečenstvo, že výchova robotníka bude úplne vedľajšia.
Nezodpovedným mrhaním štátnych peňazí sú duplicity tých istých učebných odborov na rôznych učilištiach v tom istom meste či regióne. Takmer každé učilište, bez ohľadu na špecializáciu či potreby trhu vychováva automechanikov. Dve i tri stredné odborné učilištia majú rovnaké učebné odbory a sú často kapacitne nevyužité. Len jednoduché sústredenie učebných skupín do jedného môže preniesť nezanedbateľné finančné úspory a získanie učebných budov, nie však redukciu
žiakov a učiteľov. Voľné kapacity, ktoré sú ukryté v stredných odborných učilištiach, potrebuje najmä naše základné školstvo. Veď podľa reálneho odhadu sa týmto uvoľní najmenej jedno zo štyroch učilíšť. Ešte výraznejšie je to v domovoch mládeže. Veď keby sa jeden naplnil na plnú kapacitu, ostali by ďalšie dva-tri voľné, nakoľko tieto sú niekde obsadené iba na 20 - 30 %.
Nemalým problémom je alternatívne učňovské školstvo. Súkromné učilištia materiálne a finančne živoria pod tvrdou monopolnou politikou štátnej školskej správy, ktorá si podľa správania neželá konkurenciu, a niet sily, okrem konkurečných súkromných učilíšť, ktorá by prinútila štátne učňovské školstvo k vyššej úrovni, ináč by si nedovolili vychovávať mnohé - prepáčte - nepodarky. Prax dokazuje, že mnohí absolventi štátnych učilíšť nie sú pripravení na svoje povolanie pri terajšej úzkej špecializácii a niet veľkej záruky, že to bude lepšie i v prípade širšie profilovaných učebných odborov.
Ministerstvo školstva by malo prehodnotiť svoj negatívny postoj k súkromným učilištiam, pomôcť im, alebo ich úplne zlikvidovať, ale nenechať ich živoriť. Dovoľte mi uviesť fakty. Súkromné učilištia nevlastnia priestory, a štátne, i keby ich mali, ich neposkytnú, a keď, tak za nehorázne nájomné. Štátne učilištia sú finančne veľmi nákladné. Jeden tzv. žiak, ktorý je bez organizácie, stojí školskú správu mesačne okolo 1500 korún. Takýchto žiakov je na učilištiach 70 % a ich počty narastajú. Ďalšie výdavky tvoria mzdy, vecné náklady a podobne, ktoré činia takú istú sumu. Súkromným učilištiam štátna školská správa prispieva na uvedené reálne výdavky iba necelými 10 percentami a v tomto roku sa má toto nízke percento podstatne znížiť. V Čechách si viac cenia súkromnú výuku dorastu, refundujú im až 75 % všetkých reálnych neinvestičných výdavkov. Dovolím si otázku, prečo to nedokážeme aj na Slovensku? Či nepotrebujeme mladý odborný
dorast? Úzka špecializácia tzv. štátnych učňov je menej prijateľná. Ako som uviedla, jeho mesačné náklady činia okolo 3000 korún, a na konci tohoto vzdelávania je otvorený problém - buď rekvalifikácia alebo nezamestnanosť, čo je pre štát ďalší výdavok. V štátnych učilištiach sa mzdy učiteľov, majstrov, vychovávateľov hradia v plnej výške, v súkromných sa táto úhrada odmieta, i keď ide o školopovinných žiakov, kde vidím určitú diskrimináciu. Žiaci štátnych učilíšť dostávajú dotáciu na ubytovanie, za toto platia 60 korún mesačne, ale súkromní žiaci platia 600 korún, ktoré musia hradiť rodičia, a podobne je to so stravovaním. Za to, že si súkromný podnikateľ vezme učňov na odborný výcvik, platí mu štátne učilište mesačne 1000 korún. Súkromnému učilišťu takéto výdavky školská správa nerefunduje. Vidím i v tom nebezpečne likvidujúci faktor konkurencie. Súkromník dostáva za učňa 1000 korún mesačne, hoci, keď sám bol učňom, nikomu nič neplatil. Súkromné učilište takúto možnosť nemá. Musí vyžiť zo školného od rodičov, ktoré činí 600 až 800 korún na žiaka za mesiac. Rodičia, pochopiteľne, požadujú vyššiu kvalitu výuky, pretože školné platia. Kto takúto kvalitu požaduje od štátnych učilíšť? Veď ju nedokážeme dobre skontrolovať.
Ďalšia diskriminácia súkromných učilíšť - v súčasnej dobe refunduje školstvo v plnej výške mzdy majstrom aj vysoko solventných závodov, keby sa však niektorý závod rozhodol dať svojich žiakov na teoretické vyučovanie súkromnou formou, úhradu za mzdu školská správa odmietne. Ak závod nechce prísť o nemalé mzdové prostriedky, musí prijať podmienky štátnej školskej správy a svojich žiakov dávať iba do štátnych učilíšť. Zdá sa mi to protizákonný donucovací prostriedok, na ktorý by sa mal pozrieť aj protimonopolný úrad. Som presvedčená, že štát musí chcieť školstvo alternatívne, aby mohol prinútiť štátne školstvo chovať sa slušne, kvalitne, trhovo. Túto konkurenčnú funkciu má plniť súkromné školstvo, ale iba za predpokladu, že budú mať rovnaké materiálne a fi-
nančné podmienky pre svoju prácu. V opačnom prípade štátna školská správa zlikviduje snahu konkurovať štátnemu monopolnému školstvu, pričom súkromné školstvo je pre štát najlacnejšie.
Je viac ako isté, že po skončení veľkej privatizácie nebudú mať závody záujem o zriaďovanie učilíšť, pokiaľ všetky výdavky spojené s ich prevádzkou nebudú z daňových či iných nie ziskových prostriedkov. Závody majú zavedenú deľbu práce, do ktorej možno bez väčších ťažkosti za krátku dobu zaškoliť pracovníka a robotníka vyučeného vo všetkých profesiách, budú požadovať iba služby, a pre tieto sú vhodné súkromné učilištia. Nuž, začnime sa správať trhovo. Po zmenách vlastníckych vzťahov v obchode a službách je vidieť prvé pozitívne výsledky. Zdravá konkurencia je možnosť výberu nielen kvality, ale aj výsledku práce.
Dovoľte mi ešte niekoľko slov na adresu pani ministerky Wolekovej. V minulej dobe som navštívila jediný detský domov v našom okrese. Riaditeľ tohoto domova ma poprosil, aby som sa prihovorila za deti, ktoré vychádzajú z ich radov ako dospelí, aby som predniesla niekoľko poznatkov, ktoré, myslím, že stoja za pozornosť. Ide predovšetkým o sociálnu stránku a ďalšie zabezpečenie detí, ktorým sa končí náhradná ústavná výchova v detských domovoch, na ktorú ma spomínaný vedúci domova upozornil. Pracujú s deťmi, ktoré zo sociálnych, zdravotných, pedagogických a iných dôvodov nemôže vychovávať vlastná rodina. Preto je nutné o to viac im pomôcť a postarať sa o ich ďalšie živobytie, aby sa znova nevrátili do toho prostredia, z ktorého sme ich zobrali, lebo je málo podnetné a pre deti nevyhovujúce.
Aké sú problémy detských domovov? Po ukončení základného vzdelania prihliadať na to, že dieťa je postihnuté tým, že musí vyrastať mimo svojej vlastnej rodiny, a teda umožniť mu plynulejšie dostať sa do stredných škôl, prípadne do
stredných odborných učilíšť. Našou hlavnou úlohou pre dieťa je zabezpečiť kvalitnú prípravu na budúce povolanie, vytvoriť pre deti, ktoré ukončia ústavnú výchovu náhradné ubytovanie, pokiaľ nezískajú svoj vlastný byt, a to nejako prednostne. Predstavujeme si to tak, že štátna správa či samospráva by mala prideliť pre účely detského domova niekoľko bytov, kde by sa deti zdržiavali do úplného osamostatnenia. Totiž tým, že deti, ktoré dovŕšia 18 rokov a nemajú sa kam obrátiť, zostávajú v domovoch, a tým vlastne blokujú miesta pre tie deti, ktoré by po uvolnení mohli nastúpiť do tejto pestúnskej starostlivosti. Zaviazať miesto trvalého pobytu dieťaťa, aby po ukončení ústavnej výchovy poskytlo adekvátne ubytovanie, prípadne podnik, súkromníka, takouto povinnosťou. V opačnom prípade naše úsilie o prevýchovu dieťaťa je zbytočné a dieťa sa mnohokrát vracia do nevyhovujúceho prostredia. Pri odchode dieťaťa prosíme presadiť, aby každé dieťa malo nárok na osobnú výbavu. Doteraz to bola čiastka 5000 korún, v súčasnej dobe je táto čiastka nevyhovujúca.
Ďakujem vám za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán minister chce hneď odpovedať. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút;
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená pani poslankyňa,
ďakujem pekne za interpeláciu. O prevažnej väčšine týchto veci vieme. Súhlasíme s väčšinou toho, čo bolo povedané, je to presne to, čo sa snažíme odstrániť. Myslím tým úzku špecializáciu, problémy so zamestnaním po skončení, problémy s financovaním. Je to dané dvojkoľajnosťou financo-
vania, pretože ministerstvo školstva platí učiteľov teoretických predmetov a refunduje mzdy majstrov, ale z druhej strany určovanie výšky miezd majstrov beží cez zriaďovateľov. O nenaplnených učilištiach tiež vieme, rokovali sme o tom vo vláde, a teraz pripravujeme materiál, kde by sa táto otázka mala riešiť. V niektorých učilištiach vychádzajú tomuto problému v ústrety viac, v niektorých menej.
Dovolil by som si poznamenať, že niekedy, keď sa povie stredné odborné učilište, automaticky sa povie, že za všetko na stredných odborných učilištiach je vinné ministerstvo školstva. Iste vám je známe, že máme okolo 350 učilíšť, z toho asi v 50 prípadoch je zriaďovateľom ministerstvo školstva, v ostatných zriaďovateľmi sú iné rezorty. Bol by som vám veľmi vďačný za podrobnosti v prípadoch, ktoré ste uvádzali o nedostatočnej podpore súkromných stredných odborných učilíšť. Treba prejsť prípad po prípade a pozrieť sa, v čom sa stala chyba. Inak ďakujem fakticky za podporu tendencií, ktoré ministerstvo školstva celú dobu má.
Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pani poslankyňa Olejníková. Pripraví sa pán poslanec Sečánsky.
Poslankyňa M. Olejníková:
Vážená Slovenská národná rada,
moja interpelácia je adresovaná pánovi ministrovi vnútra. V čase správy o stratách zbraní informácia z televíznych novín o vytvorení tzv. podzemnej vojenskej organizácie veľmi nepriaznivo rozvlnila hladinu verejnosti. Strach z možných ozbrojených konfliktov je namieste. Žiadam pána ministra
vnútra o informácie, ktorými by mohol vysvetliť správy o rastúcom počte zbraní medzi obyvateľstvom Slovenskej republiky. Napríklad konkrétne sa hovorí, že v poslednom čase v okrese Nitra bolo vydaných asi 2000 povolení na držanie guľovej zbrane. Ako a na základe akých kritérií sa ľudia mohli stať ich majiteľmi? Zdá sa to byt totiž priveľký počet v jednom regióne. Kto a na akom podklade umožnil vydať povolenie na nosenie týchto zbraní? Ako je zabezpečená ochrana obyvateľstva pri takom ozbrojovaní, a čo robí konkrétne ministerstvo vnútra, aby držitelia zbraní neboli členmi jedného názorového prúdu a nezneužili ich proti obyvateľstvu samému?
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Sečánský. Pripraví sa pani poslankyňa Kmeťová.
Poslanec M. Sečánsky:
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister zdravotníctva,
tak ako ostatných občanov nášho štátu, aj mňa znepokojuje nepriaznivý až varujúci zdravotný vývin nášho obyvateľstva. Náš pokles v celkovom zdravotnom stave na jedno z posledných miest v Európe je priamou výzvou na skvalitnenie starostlivosti o zdravie na všetkých úsekoch ľudskej činnosti. Preto som privítal Národný program podpory zdravia ako program riešenia uvedeného nepriaznivého stavu a budem podporovať aj jeho realizáciu. Som toho názoru, že táto bude možná len vtedy, ak sa zmení myslenie a konanie zdravých ľu-
dí, ako zdravotníckych profesionálov, tak aj ostatných, predovšetkým vo vedúcich funkciách, ak si väčšina z nás uvedomí, že zdravie je nenahraditeľná hodnota nielen individuálna, ale aj spoločenská.
Rád by som, vážený pán minister, zameral vašu pozornosť na skupinu ľudí, ktorým aj predložený program venuje len okrajovú pozornosť - na diabetikov. Podlá údajov uvedených v programe je na Slovensku zo 100 000 obyvateľov 3 697 diabetikov, čo v absolútnych údajoch znamená, že v rámci Slovenskej republiky je touto chorobou postihnutých približne 200 000 ľudí. Z toho len v Bratislave ich žije okolo 20 OOO. Kladiem si otázku, či vláda urobila naozaj účinné opatrenia nie na elimináciu tejto choroby, ktorá je nevyliečiteľná, ale aby umožnila chorým na diabetes správnu životosprávu a zabezpečila im dostatočnú zdravotnú starostlivosť?
Poukážem len stručne na niektoré rezervy, prípadne možnosti pri riešení tejto problematiky. Je všeobecne známe, že diabetik musí sústavne dodržiavať lekárom predpísanú diétu v stravovaní, to znamená konzumovať odporúčanú zeleninu, hovädzie mäso a iné na cukry nenáročné potraviny a nápoje. Netreba hádam dokazovať, že táto diéta je finančne oveľa náročnejšia ako normálne stravovanie. Dávam vám, pán minister, podnet na úvahu: Nebolo by vhodné a správne všetkým diabetikom prispievať na diétne stravovanie primeranou mesačnou paušálnou sumou?
Ďalšou známou skutočnosťou je, že obchod predáva úplne nedostatočný sortiment diabetických výrobkov, ako potravín, tak aj nápojov. To predpokladá predovšetkým zabezpečiť ich výrobu. Viem, že tažko je normatívne zaviazať obchodníkov prípadne výrobcov k takejto činnosti. Východiskom z tejto situácie by bolo možno zriadenie špeciálnych diabetických predajní v mestách a vo väčších obciach, kde by sa výrobky diabetikom predávali so zľavou. Tieto predajne by mohli mať
alebo vo vlastníctve alebo v užívaní zväzy diabetikov. Spočiatku by ovšem k tomu potrebovali pomoc vášho ministerstva.
Veľmi účinným prostriedkom boja s cukrovkou je absolvovanie kúpeľnej liečby najmä v Bardejovských kúpeľoch, v nádhernom prostredí produkujúcom liečivé vody, ktoré nám doslova závidí celý svet. Prekvapuje ma však nevhodné umiestnenie diabetikov do domu Helios, ďaleko od stravovní a kúpeľného domu. Pacienti musia 5, 10-krát denne v čase-nečase absolvovať trasu medzi týmito objektami. Tvrdenie, že diabetici potrebujú pohyb, je v tomto prípade naivné. Predsa je rozdiel medzi pohybom, ktorý je nútený, a pohybom, ktorý spôsobuje radosť a vyvoláva pohodu. Viem, že do Heliosu sa investovalo nemálo finančných prostriedkov, aby ako-tak vyhovoval požiadavkám účinnej liečebne. Aj napriek tomu dávam návrh na umiestnenie pacientov bližšie ku kúpeľnému domu. Prv bývali vo Fontáne a v Ozóne. Nie je to možné aj teraz? Vašu odpoveď, pán minister, očakávam do 30 dní.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Sečánskemu. Slovo má pani poslankyňa Kmeťová. Pripraví sa pani poslankyňa Nosková.
Poslankyňa D. Kmeťová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
moja interpelácia, ktorú som mala pripravenú ešte na minulú plenárnu schôdzu, sa týkala takisto novely zákona č. 581, § 4 ods. 3, teda rozpočtu, ktorý sa týka obcí. Len pre ozrejmenie vám chcem povedať, že pre naše mesto, teda Prievidzu, kde viac ako 12 tisíc občanov odchádza pracovať do iných daňových obvodov, to už aj po odpočítaní nezamestna-
neckých vplyvov znamená o 13 miliónov korún nižší príjem do rozpočtu mesta. Celoslovenský príjem na jedného občana bol stanovený na 890 korún. V Prievidzi to teraz bude predstavovať sumu o 550 korún menej, teda len 340 korún.
V piatok minulý týždeň som sa zúčastnila stretnutia zástupcov ZMOS Hornej Nitry. Okrem pripomienok ku kompetenciám vo vzťahu ku štátnej správe a samospráve, ktoré odzneli najviac ku všeobecnej štátnej správe, k úradom životného prostredia, obcí, ďalej k zdaňovaniu príjmov štátnej správy, ktorá je zdaňovaná len 10 %, kritické slová odzneli aj na rozpočet. Starostovia a primátori tvrdili, že takýto stav ich len rozvadí, a jednoznačne súhlasia s poukazovaním výnosu z dane zo mzdy a poľnohospodárskej dane z objemu miezd a odmien podlá trvalého bydliska. Dozvedela som sa, že ministerstvo financií chystá novelu zákona č. 581. Chcem sa preto opýtať, v akom znení a kedy bude predložená. Dnes som tu počula, že je prichystaný aj návrh poslancov na novelu. Primátori a starostovia Hornej Nitry hovorili, že rozprávali s novým riaditeľom odboru ministerstva financií, ktorý im povedal, že túto novelu už ministerstvo financií má. Na záver vás chcem poprosiť o zváženie vášho stanoviska pri prijímaní novely, samozrejme, jej urýchlené prijatie, pretože obce takto skutočne po štvrťroku prídu o značné príjmy. Viete, jedna vec je istá. Urobiť chybu je zlé, ale zotrvať v nej je nezodpovedné.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Kmeťovej. Slovo má pani poslankyňa Nosková. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslankyňa V. Nosková:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
moje otázky smerujú k pani ministerke Wolekovej. Od začiatku roku platí novelizácia zákona o podpore v nezamestnanosti. Vznikol tým zvláštny stav. Oddelenie sociálnych vecí obvodného úradu je metodicky riadené ministerstvom práce a sociálnych vecí, ale organizačne je začlenené do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Existujú dva rozpočty, dva rozdielne prístupy v odmeňovaní, v mzdovej politike, technickom zabezpečení, medzi pracovníkmi oddelenia sociálnych vecí a ostatnými pracovníkmi obvodného úradu. Je možné vypracovať novelizáciu, aby oddelenia sociálnych vecí boli postavené na úroveň úradov práce a správy sociálneho zabezpečenia, priamo pod ministerstvo práce a sociálnych vecí samostatne alebo ako jeden celok?
Myslím si, že tiež chýba legislatívne opatrenie, ktoré by zákonne riešilo priznávanie opakovaných peňažných dávok sociálnej starostlivosti, diferencovanie výšky životného minima pre jednotlivé skupiny občanov, ktorí doteraz nikdy nepracovali, ktorí sú nezamestnaní z titulu organizačných zmien a rôznej životnej úrovne. Zatiaľ je to všetko na individuálnom posúdení pracovníkov. Malo by to byť riešené aj zákonom. Vedela pani ministerka, aký bude dopad zákona č. 578/1991 Zb. na oblasť sociálnej starostlivosti? Zákon rieši len činnosti úradu práce po skrátení poverenia hmotného zabezpečenia z 12 na 6 mesiacov bez dopadu na sociálnu starostlivosť v pôsobnosti obvodného úradu. Žiadna nadväznosť. Napríklad z Úradu práce Brezno prejde v prvej vlne asi 2 400 občanov na sociálne oddelenie, predpoklad do konca roka je cez 6 000. Z tohto titulu je enormný nárast práce na oddelení sociálnych vecí, keď sa neposkytujú len dávky so-
ciálne odkázaným občanom, ale musia sa skúmať aj majetkové pomery a sociálna situácia priamo v domácnostiach. Ako bude riešené technické zabezpečenie počítačmi? Oddelenie nemá žiadne. Úrad práce má celú počítačovú sieť.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Noskovej. Slovo má pán poslanec Porubec. Pripraví sa pán poslanec Paučo.
Poslanec L. Porubec:
Vážené predsedníctvo, vláda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
poslanci, ktorých zaujíma osud Slovákov na juhu Slovenska, si určite všimli, že útlak Slovákov neustále narastá. Uvediem niekoľko argumentov, ktoré potvrdia toto moje konštatovanie. V okrese Rimavská Sobota je 20 obcí, ktoré nemajú slovenskú škôlku, to znamená, že slovenské deti musia chodiť do maďarských škôlok, a keď chcú absolvovať predškolskú výchovu, chtiac-nechtiac sa musia naučiť po maďarsky. To je trápna vec. Občan, Slovák, občan tejto republiky nemá možnosť nechať vychovávať svoje deti vo svojom vlastnom jazyku. Ďalej, pre vyučovanie slovenského jazyka nie sú zabezpečení slovenskí učitelia. Tvrdí sa tu, že to nie je žiadna chyba, však pravopis ich naučí hocikto poriadne. Isteže, technické záležitosti áno, ale fonetiku nie, a lásku k slovenskej literatúre, to už určite nie. Pritom mám otázku na pána ministra školstva. Chcem vedieť, koľko obcí v Slovenskej republike nemá slovenskú škôlku. Druhá otázka - koľko je takých učiteľských miest, kde slovenčinu nevyučujú slovenskí učitelia?
Útlak Slovákov sa prejavuje aj v inej rovine. Napríklad noviny Štúrovo a okolie v čísle l obsahujú deväť článkov len v maďarčine. Niektoré z týchto článkov sú jasným dôkazom iredentistických snáh niektorých funkcionárov maďarskej národnosti. Oznamy domu osvety v týchto novinách sa publikujú zásadne v maďarčine, takže Slovák, keď sa chce kultúrne vyžiť, musí sa naučiť po maďarsky. To je hanebný stav veci. A tak sa pýtam, ako je možné, že národ, ktorý dal divým Hunom jednu tretinu slovnej zásoby, naučil ich siať, orať a európsky žiť, je na svojom vlastnom štátnom území takto utláčaný?
Na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady som podal interpeláciu na vládu Slovenskej republiky v otázke premenovávania ulíc a miest na juhu Slovenskej republiky a o porušovaní zákona o jazyku. Dostal som odpoveď z ministerstva vnútra, napríklad takúto: Pokiaľ sú názvy ulíc riadne označené aj názvami v úradnom jazyku, nemajú orgány štátnej správy možnosť zasahovať. Na moju prvú interpeláciu asi spred dvoch mesiacov som dostal z toho istého ministerstva takúto odpoveď: Ani jeden z týchto zákonov teda nedovoľuje používanie dvojjazyčných názvov... atď. Bol by som rád, keby mi pán minister vysvetlil tento rozpor. Ešte chcem povedať, že z legislatívneho odboru vlády Slovenskej republiky som dostal takisto odpoveď v tom zmysle, že je vylúčené používanie dvojjazyčných nápisov. Takže mám otázku na pána ministra vnútra, aby mi tieto rozpory vysvetlil, a bol by som rád, keby tu konečne niekto zaujal postoj k výkladu tohoto zákona. Vyzvedal som sa, či vôbec Slovenská republika má nejaký orgán, ktorého úlohou by bolo autoritatívne vysvetľovať takéto zákony. Taký orgán asi neexistuje. Nikto mi nevedel poradiť, ani najvyšší funkcionári tejto republiky.
Ďakujem, to je všetko.