Tieto zásady taktiež schválili všetky tri vlády práve s týmito hodnotami. Toľko snáď k zákonu o investičných spoločnostiach. To, že Slovenský protimonopolný úrad navrhoval iné taxy, že tieto nižšie hranice neboli nakoniec schválené, zrejme svedčí o tom, že neboli obhájené, keďže ani v slovenskej ani vo federálnej vláde tieto hranice schválené neboli a boli schválené tie vyššie.

Teraz by som si dovolil reagovať na niektoré vystúpenia, na niektoré ďalšie problémy, ktoré tu boli nanesené. Chcel by som povedať, že často sa na dokumentovanie a preukázanie tvrdení, ktoré sa tu uvádzajú, používajú čísla. Pri týchto číslach však často dochádza k veľmi veľkému zjednodušovaniu, ukážem to na príklade, ktorý hovoril pán poslanec Plesník. Hovoril, že je spravený prieskum podlá privatizačných projektov, ako by sa menila zamestnanosť, že by teda zamestnanosť klesala. Z toho vyvodil záver, zrejme veľmi jednoduchým prepočtom, že ak to teda bude postupovať podľa tých prieskumov, nezamestnanosť, nebude 800 tisíc, ako ju predpokladá vláda a má na ňu, na 800 tisícovú prostriedky, ale bude 1, 2 mil. alebo 1, 3 milióna. Zjednodušenie a neprípustné zjednodušenie spočíva v tom, že zamestnanost nie je ovplyvnená len privatizujúcimi sa podnikmi, ale aj novými investíciami, novými podnikateľskými aktivitami, a to nielen vo výrobnej sfére, ale aj vo sfére obchodu, služieb, ktorá je teraz poddimenzovaná a bude sa ďalej rozvíjať. To je príklad toho, keď sa skutočne zjednodušuje a používajú sa čísla, ktoré nie sú presné.

K číslam a k tomu, čo hovoril pán poslanec Húska, na zdokumentovanie toho, že pomer držiteľov investičných kupónov a pomer najmä investičných privatizačných fondov je v neprospech Slovenska - nie je to tak. Údaj, ktorý použil pán poslanec Húska, keď povedal, že investičných privazitačných fondov je 480: 156 resp. ku 184, nie je presný a nie je správny. Správny údaj znie: 300 investičných privatizač-

ných fondov v Českej republike a 184 privatizačných fondov v Slovenskej republike, čiže pomer je výhodnejší pre Slovenskú republiku, pretože je dokonca väčší ako l: 2, čo je pomer počtu obyvateľov.

Nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, aby som vás neunavoval a nehovoril dlho, vyjadrím sa len k uzneseniam a v podstate k návrhom, ktoré tu boli predložené na uznesenie. Uznesenie o tom, že je potrebné, aby prvá vlna začala až po prijatí zákona o investičných spoločnostiach, považujem za nie najšťastnejšie z toho dôvodu, že by to znamenalo z hľadiska legislatívneho procesu odsunutie začatia kupónovej privatizácie, teda prvej vlny minimálne o 4 až 5 mesiacov, možno až o 6 mesiacov. To by znamenalo veľké nebezpečenstvo vo viacerých smeroch. Myslím, že o tom svedči aj správa výboru pre obchod a služby, ktorá zdôraznila, že jedným z najväčších negatív privatizačného procesu je jeho predlžovanie a spomaľovanie. Teda negatívami spomaľovania a predlžovania by bolo najmä to, že by sa predlžovalo dnešné medziobdobie, v ktorom skutočne dochádza k masovým negatívnym javom, pretože existuje isté medziobdobie, kedy podniky majú zviazané ruky, pretože podľa § 45 zákona č. 92 o privatizácii nemôžu nakladať so svojím majetkom, čiže nemôžu ani reštrukturalizovať svoje podniky. Tento zákaz vlastne trvá až do doby privatizácie, čiže dochádza k tzv. spontánnej privatizácii, chýbajú mechanizmy kontroly vlastníkov, a dochádza skutočne k tomu, že ekonomika je zafixovaná, zotrvačné sa posúva, čo ma negatívne dopady na ekonomické výsledky celej ekonomiky a tým aj na život obyvateľov. Svedčia o tom aj ohlasy z podnikov, ktoré sa vyslovená dožadujú aj z hľadiska vlastných ekonomických záujmov, aby privatizácia postupovala čo najrýchlejšie, aby čo najrýchlejšie mali rozviazané ruky a mohli skutočne podnikať. To je len jeden z dôvodov. Dôvodov by sa našlo aj viac. Preto by som tento návrh neodporúčal prijať.

všeobecne pár slov k otázke účasti zahraničného kapitálu v kupónovej privatizácii a k otázke nožných negatívnych javov v priebehu kupónovej privatizácie. Isteže, to nebezpečenstvo existuje. Pri každej činnosti existujú aj isté nebezpečenstvá a riziká, ale chcem povedať a musím povedať, že tieto nebezpečenstvá sa často umelo nafukujú, umele sa navodzuje atmosféra nedôvery voči privatizácii, voči kupónovej privatizácii, voči trhu ako takému. Súhlasím s tým, že sa na to treba pozerať kriticky, nakoniec, úlohou opozície je kriticky sa pozerať na činnosť vlády a kriticky ju aj hodnotiť, ale skutočnosťou je, že za krátke obdobie sa tu dosiahlo dosť z hľadiska príprav privatizácie aj napríklad z hľadiska zapojenia ľudí. Reagoval by som na margo toho, čo povedal pán poslanec Harna, že keď je veľa ľudí, devalvuje sa tým hodnota kupónov a dôvera občanov. Je to asi veľmi relatívne, pretože o dôvere občanov svedči ich vysoká účasť. Veď takmer každý, kto môže ísť do kupónovej privatizácie, je v nej už dnes zaregistrovaný. Isteže, kritický pristúp je potrebný, ale mali by sme hodnotiť aj pozitívne to, čo sa dosiahlo. A myslím, že sa dosiahlo dosť už napríklad z toho hľadiska, že u nás dochádza k nevídanému procesu, že 7 až 8 miliónov ľudí sa dnes zaujíma o to, čo je to akcia, čo sú dividendy, aké sú výhody podnikania cez fondy, individuálne a podobne.

Ešte mi dovoľte jednu konkrétnu poznámku k tomu, čo hovoril pán poslanec Brestenský ohľadne nezákonnosti postupu pri začatí registrácie pred schválením zoznamov privatizačných projektov. Tu ide skutočne o isté nedorozumenie, ktoré uznala aj generálna prokuratúra a generálny prokurátor v tom zmysle, že zoznam projektov je legislatívna skratka, ktorá sa začala používať v nariadení vlády o kupónovej privatizácii v § 3 ods. 2. Táto legislatívna skratka "zoznam projektov" v sebe zahŕňa zoznam podnikov. Zoznam podnikov bol zverejnený 1. novembra, teda v deň, kedy sa zadala registrácia kupónových Knižiek. Z praktického hľadiska, ak by to tak nebolo, nemalo by to ani svoju logiku. Vezmite si, že termíny

na predkladanie privatizačných projektov boli do 3O. októbra, teda nikto, kto vypracovával toto nariadenie, nemohol myslieť vážne, že registrácia by sa mohla začať až po schválení projektov, keď sa začala v čase, kedy projekty ešte neboli ani na svete, neboli ešte ani predložené. Skutočne išlo o legislatívnu skratku. Faktom je, že táto legislatívna skratka bola urobená nešikovne, preto čistý, striktný právny výklad bol taký, že nariadenie bolo porušené, ale vecne vlastne porušené nebolo, resp. bol spor o tom, či bolo alebo nebolo. Vyriešilo sa to novelizáciou nariadenia vlády.

K závažnej otázke, ktorú nastolil u majetku, kde správca resp. zakladateľ podniku je v Českej republike, ale tento podnik má svoje sídlo aj v Slovenskej republike, že existuje dohoda, že privatizačné projekty bude schvaľovať české ministerstvo - zakladajúce a privatizácie, to nie je dohoda, to vyplýva zo zákona. Naopak, dohodli sme s českým ministerstvom privatizácie nad rámec toho, čo ukladá zákon, že vo všetkých prípadoch budeme tieto privatizačné projekty pred schválením konzultovať, že podlá možnosti bude mať druhá strana právo veta, že tá strana, kde je šidlo zakladateľa, neschváli projekt v rozpore so stanoviskom druhej strany.

Ešte k otázke, ktorú nastolil pán poslanec Masarik ohľadne pomeru počtu zaregistrovaných a pomeru majetku. Skutočne je to tak, pomer, ako to aj on povedal, je l: 2, 26, pomer podľa počtu obyvateľov by bol 1: 2. Keď si však vezmeme, že ešte v decembri bol tento pomer 1: 5, treba povedať, že tento pomer sa vyrovnal, aj keď ešte nie absolútne. Keďže číslo, ktoré spomínal, bolo k 28. decembru, registrácia potom ešte pokračovala 3 dni. V posledných dvoch dňoch sa už registrovalo absolútne zhruba rovnako na Slovensku a v Čechách, čiže relatívne na Slovensku dvakrát rýchlejšie. Dá sa predpokladať, že za posledné tri dni sa tento pomer ešte zmenil v prospech pomeru podľa počtu obyvateľov. Neviem, aký je presne, to budeme vedieť zajtra resp. v ponde-

lok, a keďže registrácia pokračuje v krajských mestách ešte aj vo februári, dá sa predpokladať, že pomer zaregistrovaných sa bude zhruba rovnať pomeru počtu obyvateľov. Ak by tomu tak nebolo, návrh, ktorý dal, možno zrealizovať, a dokonca by to neznamenalo ani veľký odklad kupónovej privatizácie, možno ani žiadny. Z hľadiska technického to nie je problém, skôr je to problém z hľadiska toho, že by bolo dobré tento pomer vyrovnávať, nie znížením hodnoty majetku na slovenskej strane, ale zvýšením hodnoty na českej strane, čo vyplýva vlastne z toho, že veľký počet zaregistrovaných a stály počet majetku by pri znížení majetku spôsobil, že pomer by sa ešte zhoršil, a na jedného občana by pripadalo menej majetku.

Ďalej tu bola otázka, či sme schopní zásadne zvýšiť objem tohoto majetku, keďže sa zúčastňuje dvakrát toľko ľudí, ako sme predpokladali. To je problém zložitejší. V základných privatizačných projektoch máme majetok do kupónovej privatizácie zhruba za 10O miliárd korún. Podlá dohôd máme zabezpečiť minimálne za 70 miliárd a sme schopní zabezpečiť ho zhruba v rozsahu 80 maximálne 90 miliárd, pretože niečo sa stratí tým, že niektoré projekty nebude možné schváliť do začatia prvej vlny, pretože sú tam napríklad neukončené delimitácie alebo iné problémy, ktoré sa nedajú uzavrieť a vysporiadať do začatia tejto vlny, ale v zásade by sme rozsah tohto majetku mohli zvýšiť. Otázne bude, či ho bude môcť zvýšiť Česká republika. To záleží od toho, akú rezervu tam majú. Myslím, že vtedy, keď mali pôvodné zoznamy podnikov, bola tam ešte rezerva 18 až 20 miliárd.

Ešte mi dovoľte už naozaj poslednú poznámku na záver ohľadne vzťahu medzi investičnými privatizačnými fondami a správcami týchto fondov. Často sa to tu zamieria a mieša. Je to skutočne dosť zložité, pretože správcovia investičného fondu sú vlastne tí, ktorí dnes robia reklamy. Je iná právnická osoba ako sú samotné investičné privatizačné fondy.

Dnes tam skutočne existuje prepojenie, aj vlastnícke aj personálne, pretože zakladateľ menoval predstavenstvo a dozornú radu a vložil základný kapitál 100 tisíc do každého investičného privatizačného fondu, ktorý je už dnes samostatnou akciovou spoločnosťou, samostatnou právnickou osobou. Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie sa stopercentnými vlastníkmi každého investičného privatizačného fondu stávajú len občania, ktorí vkladali do tohto fondu svoje kupóny. Na kupóny má nárok len česko-slovenský občan. Čiže po skončení prvej vlny sa stopercentnými vlastníkmi každého investičného privatizačného fondu stávajú česko-slovenskí občania. Vzťah medzi fondom a správcom je v tom, že správca ich majetok spravuje, teda obhospodaruje to portfólio akcií, a oni mu za to odvádzajú odmeny, ktoré sú kvantitatívne stanovené. Zároveň ale fond cez svoje predstavenstvo a svoju dozornú radu kontroluje činnosť správcu. Druhá otázka je a faktom je, že títo správcovia sa budú pokúšať a pokúšajú sa aj dnes uzatvárať také zmluvy, aby mohli odkúpiť akcie od týchto akcionárov a stať sa tým aj vlastníkmi alebo čiastočnými vlastníkmi týchto fondov. Skutočnosťou tiež je, že naši občania ako vlastníci týchto akcii budú môcť tieto akcie predať hocikomu inému, ak budú volne obchodovateľné, a tým pádom ich nebudú apriori predávať správcovi, ale budú ich predávať tomu, kto ponúkne najvýhodnejšie podmienky.

Chcem vám povedať jednu vec, keď hovoríme o vstupe zahraničného kapitálu do ekonomiky cez kupónovú privatizáciu. V zásade my sme dávali do kupónovej privatizácie buď celé podniky, alebo časť podnikov. Ak sme dávali celé podniky, boli sme si vedomí, že štát nemusí mať majetkovú účasť na týchto podnikoch, ak sme dávali časť na kupóny a časť ostalo v majetku štátu, tam je zabezpečená majektová účasť. Čiže, ak tieto akcie budú predané hoci aj do zahraničia zahraničným investorom, nevidím v tom žiadny problém. Keďže akcie budú majetkom ľudí, a už Listina základných práv a slobôd zakladá právo disponovať so svojím majetkom, právo nakladať

B týmto majetkom, obmedzovanie týchto vlastníckych práv je neprípustné. Tam, kde je záujem štátu, aby mal dohľad nad činnosťou podnikov, sa to rieši tým, že tam ostáva majetková účasť štátu, v ostatných prípadoch nie. Jediné riziko, ktoré tu je, aby občania tieto akcie nepredali príliš lacno v čase ponukového šoku, ku ktorému iste dôjde po skončení prvej vlny. Tam treba robiť aj istú informovanosť a propagáciu v tom zmysle, že aj keď trhová hodnota akcii po skončení prvej vlny nemusí byť veľmi vysoká, po relatívne krátkom čase, keď sa podniky stabilizujú, by táto trhová hodnota akcii mala stúpnuť. Zásadný problém v tom však nevidím, pretože verím v ľudský rozum, v rozum každého jednotlivca. A o tom, že ľudia rozum majú, svedčí aj ich účasť v kupónovej privatizácii.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska. Poslanec A. M. Húska:

Vážení, rád by som upozornil pána ministra, že som hovoril ešte o niečom inom. Je potrebne mat stále na mysli nielen podiel držiteľov investičných kupónov navzájom 1: 2, ale aby v tomto proporčnom podiele boli aj investičné fondy napríklad podľa zakladateľov. Tam je miesto l: 2 skôr l: 10 podiel českých fondov alebo českých zakladateľov pri fondoch, ktoré sú vytvárané u nás. Totiž, my máme záujem, aby český kapitál prišiel, aj zahraničný kapitál, ale prečo do kupónovej privatizácie? Predsa do iných podmienok, do ktorých chceme. Keď už budú stabilizované a ukončené všetky kolá, je celkom prirodzene, že začne trh cenných papierov, že začne prirodzené "čenčovanie", ako sa hovorí

v odbornej hantírke, ale dovtedy nie. Hovoriť napríklad o viere v zdravý rozum, keď pri každom registračnom mieste v predizbe sedel jeden agent Harwardu, ktorý vysvetľoval babkám, ako môžu prísť k desaťnásobku, je celkom neprirodzený stav. Umožniť také monopolné výsady ľuďom cez cele dni registrácie bez zásahu, bez toho, aby ministerstvo zistilo tento nešvár, zakročilo a povedalo, že takéto monopolné výsady jeden fond nesmie mať, to sú vážne problémy.

A ešte chviľu. Samozrejme, máme tu väčších odborníkov na kapitálový trh, to je nesporné, ale chcel by som povedať, že aj stanovenie limitov štátneho podielu treba vyhlásiť buď podlá princípu golden share alebo inverzne tak, aby na jednotlivé odbory boli stanovené podmienky, v ktorých bude jasné, aký podiel ingerencie štátu uchovávame v jednotlivých priemyselných alebo hospodárskych odboroch. To všetko je regulovatelné, ale má svoj čas, a nikdy nie takým spôsobom, že by sme pripustili cez dezinformáciu ľudí a prílišný chvat neprípustné neregulérnosti.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Snopko. Registrujem faktické poznámky pána Brestenského, pána Klimana, pani Oravcovej, pána Horvátha.

Poslanec L. Snopko:

Vážené predsedníctvo, vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

objavujú sa tu názory, že pomer kupónovej privatizácie

v rámci federácie je nevýhodný pre Slovenskú republiku. Rád by som upozornil na jeden fakt, Ktorý kritici kupónovej privatizácie nejak obchádzajú. Spočíva v tom, že kupónová privatizácia na Slovensku bola slovenským občanom sústavne spochybňovaná. Ak ten pomer je taký, ako hovoria niektorí rečníci, vinu na tom nesú tí, ktorí presviedčali slovenských občanov, že sa netreba zúčastňovať na kupónovej privatizácií. Teraz sa nemožno tváriť - my nič, my muzikanti. Prezrieme si noviny z minulých období, tam nájdené mená tých, ktorí privatizáciu spochybňovali. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Prosím, pán poslanec Ftáčnik. Poslanec Ľ. Ftáčnik:

Vážené poslankyne, poslanci,

dovoľte niekoľko poznámok k vystúpeniu pána ministra. Hovoril o pomeroch 10, 20 a 40 % a, návrhoch protimonopolného úradu, ktoré podľa neho neboli obhájené. Ani byť nemohli, pretože predseda protimonopolného úradu nebol prizvaný na rokovanie vlády, ktoré sa zhodou okolnosti uskutočnilo tu, v priestoroch Slovenskej národnej rady. O týchto pomeroch vláda rozhodla nám nie celkom neznámym pomerom 10: 6 vzhľadom na to, že nebola kompletná. Kto teda mal záujem na tom, aby tie čísla boli vyššie ako boli pôvodne navrhované, keď napríklad aj vláda Českej republiky horný limit 40 % pre združenie jednotlivých účastí fondov stanovila na 25 %? Takže, aby sme hovorili celkom otvorené.

Hovoríme tu o nedôvere voči privatizácii. Nejakým spôsobom chváliť privatizáciu a hovoriť o tom, že je legislatívne urobená tak, aby vytvárala rovnaké šance pre všetkých, to snáď nebudeme môcť urobiť. Tí, ktorí to kritizova-

li, tento proces kritizovali v príprave zákona. Neviem, koho mal pán Snopko na mysli, že spochybňoval privatizáciu. Ak sa mám vyjadriť za seba a za svojich kolegov, hovorili sme áno, pravidlá sú stanovené tak, ako sú stanovené, my sme mali iný názor, ale zúčastnite sa, pretože lepšie je zúčastniť sa ako sa nezúčastniť. Možno pán Snopko počul niečo iné, možno nám dá konkrétny príklad. Myslím si, že s nedôverou je taká otázka - pán Ásványi hovoril o vstupenke do niečoho lepšieho. Je len otázka, aby občan mal dôveru zaručenú zákonom.

Spomeňte si na skúsenosti z malej privatizácie. Tiež sme do nej išli s tým, že všetko je pripravené, všetko je v poriadku. A potom bolo akési rozčarovanie z holandských dražieb, z mafii a zo všetkého, čo predpisy jednoducho umožnili. Pýtame sa teda, že ak nie je zákon o investičných privatizačných fondoch, o investičných spoločnostiach, je to v poriadku, nedôjde k nejakým manipuláciám, nedôjde k nejakým prehmatom? Toto je otázka, že občania prejavili, že majú záujem už na základe rôznych dôvodov, ale sme schopní dnes zodpovedne povedať, že legislatívne je všetko v poriadku? Počul som vyjadrenie pána Ásványiho, ku ktorému sa pán minister zhodou okolnosti nevyjadril, že výbor pre obchod a služby konštatoval, že bol porušený zákon, resp. predpisy, ktoré boli pre oblasť privatizácie schválené vo vláde, boli obchádzané.

Konkrétna otázka podniky versus fondy. Bolo tu spomínané, za zoznam podnikov bol zverejnený. Áno, dozvedel som sa ho od agenta Harwardského privatizačného fondu, ktorý mi ho tajne ukázal, keď som si bol registrovať svoju knižku. Možno je mojou chybou, že nečítam správne noviny, ale otázka je, či občan dnes vie, kam by mohol investovať svoje kupóny, čo sa týka priamej účasti bez účasti vo fondoch. Napriek tomu, že zoznam bol publikovaný, pán minister povedal, že niektoré podniky sa nedostanú do zoznamu, pretože im neschválili privatizačné projekty. Takže súvis medzi podnikom a jeho pro-

jektom zrejme nejaký je. To znamená, že do privatizácie pôjde až ten podnik, ktorého projekt bol schválený. To, že tieto projekty nie sú známe, a čaká nás predkolo 17. februára, nie je náhodou dôvodom na to, že ktosi preferuje fondy a nie sú známe informácie o podnikoch, do ktorých by občania mohli investovať? Zdá sa, že otáznikov je naozaj viac, a mali by sme byť schopní k tomu zaujať veľmi jasné a veľmi ostré stanovisko skutočne len tým smerom, aby sme v občanovi vytvorili dôveru, že zákonom sú chránené jeho práva a že nebudú môcť byť obídené. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Viacerí poslanci mi ukazujú trojku, zrejme majú na mysli tri minúty. Musím ich odkázať na § 19. Prečítame si ho. Členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady a členom vlády Slovenskej republiky sa udelí slovo kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdze.

Ďalšie poradie je pán Ľupták, Mikloš, Sládek, Snopko. Poslanec I. Ľupták:

Ak dovolíte, zmienim sa v krátkosti o tom, čo hovoril pán minister, že účasť držiteľov investičných kupónov na Kupónovej privatizácii ja prejavom dôvery tejto metóde. To nie je prejav dôvery tejto metóde, ani tým, to ju vypracovali, ale ja to prejav dôvery Harwardskému privatizačnému fondu, ktorý začal sľubovať 10 tisíc. Ovšem neviem, čo budú robiť tieto privatizačné fondy o rok, ak uzavrú zmluvy a budú musieť tých 10 tisíc korún vyplatiť, ak už teraz vieme, že skutočná hodnota majetku, ktorá sa ponúka, je 30 tisíc korún, a v rámci recesie, ktorá aj podľa vládnych expertov bude pokračovať ešte aspoň rok, bude mať o tok hodnotu 10 - 15 tisíc korún. Som zvedavý, čo budú potom robiť privati-

začné fondy, či im vôbec bude niekto dávať pôžičky, keďže nemajú za sebou majetok, a či vôbec budú schopne vyplatiť terajším držiteľom investičných kupónov 10 tisíc alebo 15 tisíc korún. Jednoducho im ich nevyplatia, lebo u nás je celkom bežné, vidine to pri samotných podnikoch, že dlhy sa nesplácajú.

A ešte k momentu, že slovenská tlač a vôbec na Slovensku sa kupónová privatizácia spochybňuje resp. bola spochybňovaná viac ako v Čechách. Dúfam, že ešte dnes stretnem jedného pána, ktorý údajne má spracované české a slovenské denníky, zhodou okolnosti mi to spomínal, kde jednoznačne má dokázaná, že české denníky a noviny spochybňovali kupónovú privatizáciu viac ako slovenské. Tu by som ani netvrdil, že je to spochybňovanie. Nemýľme si spochybňovanie s konštruktívnou kritikou.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán minister Mikloš.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,

chcem veľmi stručne reagovať na pripomienky pána poslanca Ftáčnika, Nie je to tak, že návrh novelizácie nariadenia vlády bol schválený tak, že tam nebol prizvaný predseda protimonopolného úradu, pretože vláda o tomto návrhu - bol to návrh Slovenského protimonopolného úradu, ktorý išiel v spolupráci s návrhom českého ministerstva a slovenského ministerstva - rokovala 21. januára, teda minulý týž-

deň, a práve tam po veľmi dlhej diskusii, ktorá trvala minimálne hodinu, nakoniec slovenská vláda 0 rozhodnutie o tých hodnotách 10, 20 a 40. Druhé zasadnutie vlády, ktoré, sa konalo 28. januára, teda tento týždeň v utorok v tejto budove, v malej zasadačke, to už bolo len vyjadrenie ku konkrétnemu zneniu návrhu novelizácie, ktorý prišiel z Federálneho ministerstva financií, ktorý navrhoval tie isté kvantitatívne čiastky, ktoré predtým navrhla Slovenska vláda. Takže k týmto čiastkam sa vláda vyjadrovala za prítomnosti predsedu protimonopolného úradu.

K poznámke pána poslanca Ftáčnika, že som neodpovedal na otázku pána poslanca Ásvanyiho, odpovedal som na ňu v odpovedi na otázku pána poslanca Brestenského, pretože mali totožné otázky. Tykalo sa to legislatívnej skratky zoznamov a projektov.

K problému, že nie sú schválené privatizačné projekty - faktom je, že by bolo lepšie, keby tieto projekty boli schválené, ale v zásade platí, že na rozhodovanie, či do kupónovej privatizácie chcem ísť cez investičný privatizačný fond alebo cez konkrétny podnik, je v zásade dôležité rozhodnutie podľa toho, akú podnikateľskú stratégiu volím, či chcem ísť aktívne alebo pasívne, či sprostredkovane alebo bezprostredne. Z hľadiska podnikov už z toho dôvodu, že mechanizmus vytvárania ceny akcii ide cez ponuku a dopyt, málokto, kto chce podnikať, sa môže dopredu apriori rozhodnúť, do ktorého podniku vloží svoje kupóny. Ak sa v podniku bude situácia vyvíjať tak, že dopyt bude veľký, bude prevyšovať ponuku, cena sa bude neustále meniť, a v ďalších iných podnikoch bude cena klesať, podľa toho sa bude meniť aj podnikateľská stratégia. Faktom je, že v kupónové] privatizácii ani ti, ktorí sa chcú rozhodovať individuálne, nemôžu sa dopredu rozhodnúť, do ktorého podniku pôjdu podlá zoznamov schválených projektov. To bude proces v rámci jednotlivých kôl. Dnes je dôležité rozhodovanie o stratégii, či cez fond

alebo cez podnik. A na to nie je nevyhnutný zoznam schválených projektov, aj keď uznávam, že ak by bol k dispozícii, je vždy lepšie mať viac informácii ako menej.

Takže len toľko, ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek;

Vážená Slovenská národná rada,

dovolil by som si mať iba procedurálnu poznámku. Plne sa stotožňujem s návrhom pána poslanca Ftáčnika, ktorý povedal, že máme zaujať k tomu stanovisko. Podľa mňa by mohlo byť aj razantné, ale prosil by som jednu vec, aby sme to stanovisko formulovali so znalosťou problematiky. Pokiaľ mi je známe, poslanci Federálneho zhromaždenia majú dostať materiál o stave kupónovej privatizácie, o ktorom budú rokovať 17. februára. Boli tu uvádzané domienky, čísla, ktoré nie sú overené, pretože určité skutočnosti sa ešte museli časovo uzavrieť. Dovoľujem si preto navrhnúť, a to navrhujem na hlasovanie, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali, a preložili ho až ha dobu, keď sa poslanci Slovenskej národnej rady budú môcť oboznámiť s materiálom, ktorý prerokúvajú poslanci Federálneho zhromaždenia, aby sme neboli v chimérach, aký je stav v Českej republike, aký je stav v Slovenskej republike, aby sne mohli vychádzať z nejakých čísel, z nejakých overených faktov. Naše stanovisko potom nebude skreslene poznaním iba časti pravdy, ale budeme mať väčšiu sumu informácii, a potom tá razancia bude aj čímsi podložená.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Keď som dobre porozumel, pán poslanec Sládek dáva návrh na ukončenie rozpravy, ale sú tu ešte faktické poznámky - Brestenský, Kliman, Oravcová, Horváth, Weiss, Trepáč, Prokeš.

Po osobnej konzultácii sa pokúsim zrekapitulovať návrh pána poslanca Sládeka. Navrhuje, aby správu o kupónovej privatizácii, ktorú dostali poslanci Federálneho zhromaždenia, dostali aj poslanci Slovenskej národnej rady. Do času, kým sa a nim oboznámia, navrhuje prerušiť prerokovávanie tohto bodu a zrejme vrátiť sa k nemu na budúcej schôdzi.

Takto bol podaný návrh, budeme o ňom hlasovať.

Prosia prezentáciu.

/Prezentovalo sa 91 poslancov. /

Kto je za návrh pána poslanca Sládeka?

/Za návrh hlasovalo 42 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /

Konštatujem, že návrh poslanca pána Sládka neprešiel.

Pokračujeme teda v rade faktických poznámok. Ako ďalší sa hlásil pán Brestenský.

Poslanec R. Brestenský:

Vážené dámy, vážení páni,

kupónovú privatizáciu som vždy podporoval a nikdy som ju ako takú nespochybňoval, ale dovolím si dve poznámky. Po

prvé - porušenie právnej normy prišlo v čase, keď platilo citované vládne nariadenie, a dovolím si podotknúť, že účelový výklad právnej normy si dovolia považovať za účelovú obranu. Čo sa týka pojmov, ktoré tu boli použité, neviem, čo to je, ako povedal pán minister, "podľa možnosti pravo veta" vo veci privatizácie majetku subjektov na Slovensku, ktoré majú šidlo v Českej republike.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:

Pri svojom vystúpení pán Dolgoš ponúkol zodpovedanie prípadných našich otázok. Mám jednu: Prečo rezignoval na svoju funkciu?

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pani poslankyňa Oravcová. Poslankyňa H. Oravcová:

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

mám dve otázky na pána ministra Mikloša: Či ako slovenský minister pre privatizáciu považuje za správne, že zákon o investičných spoločnostiach bude schválený až po prvej vlne privatizácie, či to nie je zámerné a či to nebude neskoro? Druhú otázku mám v súvislosti s vystúpením pána Dolgoša, predsedu Slovenského protimonopolného úradu. Vieme všetci, že slovenský protimonopolný úrad bol vytvorený na to, aby sa napomohlo vytvoreniu konkurenčného prostredia, aby sa obmedzili monopoly, ak nie Úplne odstránili. Aké stanovisko ma