Podpredseda SNR J. Zemko:

Žiadal by som pánov poslancov, aby dávali návrhy, ktoré sú v súlade s rokovacím poriadkom. Prosím, pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážené dámy a páni,

dovolím si malú technickú poznámku, trošku objasňujúcu a taký akýsi politický pohľad. Neberte ho nejak zvlášť ideologicky, chcem sa pozrieť na vec, ktorá sa tu deje. Vypočuli sme prejav, ktorý kritizuje vecné nedostatky priebehu privatizácie, ale zároveň mal taký podtón, akoby útočil na proces privatizácie ako celok. Záver, ktorý pán Plesník použil, bol v podstate brzdiaci alebo naozaj retardujúci celý tento nevyhnutný proces. Predstavme si, aké boli u nás majetkové zmeny za posledné desaťročia. Možno by som nemusel začínať tak hlboko, ako bol židovský, český, nemecký, maďarský majetok, atď., ale tam sa rozbehli masívne presuny majetku, deformácie prirodzených vlastníckych vzťahov. Potom priali vážnejšie kroky, bolo to znárodnenie, kolektivizácia a trvalo to 42 rokov. Teraz to chceme dostať naspäť do prirodzených vlastníckych vzťahov. Samozrejme, všetci si uvedomujeme, že je to proces komplikovaný, že to nejde tak lanko. Bolo aj tu spomínané, že znárodnenie trvalo dlho a že to tiež nebolo jednoduché. Z globálneho hľadiska prístupu k politike môžem zjednodušene povedať, že pravicová politika je schopná akumulovať kapitál, nahromadiť, majetok. Aby boli politické váhy vyvážené, sem-tam sa logicky strieda pravica-ľavica. Ľavica zvyčajne trošku ten majetok pomíňa, potom príde pravica, zasa sa akumuluje majetok. Ešte existuje aj komunistický prístup, Ktorý tento majetok takmer celkom prehajdáka. /Prejav nesúhlasu v sále. / Samozrejme, nikoho z prítomných nečiním vinným za prehajdákanie, je to spoločná vina tejto

spoločnosti, že sme proste takto dobačovali, ale uvedomte si, aké druhy politiky sa robia, akým spôsobom sa dá pozerať na vlastnícke vzťahy. Uvedomte si, aký historicky podstatný krok robíme pre reformu našej spoločnosti, a z toho hľadiska posudzujme privatizáciu.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Hrnko sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec A. Hrnko:

Ďakujem pánovi Tatárovi, že nám vysvetlil ekonomický koncept ODÚ VPN.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Ondruš. Poslanec M. Ondruš:

Chcel by som len poprosiť pána poslanca Plesníka. Pán Pirovits povedal, že nevie, aký je to predaj pod rukou. Ja to tiež neviem, keby nám to mohol vysvetliť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ako ďalší v diskusii vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Harna.

Poslanec A. M. Húska:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

ak dovolíte najprv pár poznámok k problematike malej

privatizácie. Myslím, že môžeme povedať - a tu práve nie je dobré zaťahovať ideologické bariéry, že niektoré veci v malej privatizácii sa jednoducho neosvedčili, resp. vytvorili podmienky pre latentné prítomné zneužitie. Objektívne je v ľudskej povahe táto vlastnosť daná. Napríklad môžem s trpkým zadosťučinením povedať, že sme v rozhovoroch s pánom Klausom a ľuďmi okolo neho boli veľmi silno proti tomu, aby boli uplatňované holandské dražby. Nakoniec sa predsa presadili a potvrdilo sa, že je to problematické. Hoci sme mali objektívne informácie od Interpolu, že okolo 20 % prípadov pri zisťovaní pôvodu peňazí sa len objasňuje, aj tak sme boli toho názoru, že by sa pôvod peňazí mal zisťovať. Ukázalo sa, že to bolo naliehavé, i keď viem, že cez sito prejde veľa špiny.

Ďalej si myslím, že práve pri takýchto zmenách majetkových vzťahov treba zvýšiť kontrolnú a revíznu činnosť. To je objektívne potrebný stav, a to sa, podľa mňa, nevykonalo. Rád by som uviedol príklad, čo dáva indície alebo signalizuje možnosť nesprávneho postupu. Stalo sa, že medzí prevádzkové Jednotky pre malú privatizáciu boli presunuté časti z veľkej privatizácie a hneď za tým nasledovala holandská dražba. Musíte uznať, že už samotný tento jav napovedá, že išlo často o konštrukty, ktoré sú veľmi nebezpečné a ktoré by sme nemali podporovať.

Dovoľte teraz poznámky ku kupónovej privatizácii. Trh cenných papierov je veľmi vratkým trhom aj v oveľa konsolidovanejších ekonomikách napríklad na západe. Kto z vás sledoval západné hospodárske časopisy, vie, že zhruba od augusta minulého roku sa odohrali veľké aféry s maklérskymi firmami, ktoré nezákonným spôsobom manipulovali s cennými papiermi, a veľmi pripomínali niektoré postupy, ktoré sa objavujú u nás. Išlo o mimoriadne známe a kedysi na vysokú bonitu známe firmy Salamon Brothers alebo Namuru. To znamená, že treba naozaj veľmi dôkladne kontrolovať a legislatívne vy-

kryt celý proces, nenechať ho prebiehať takým volným spôsobom, akým ho nechávame my. Napríklad je evidentný nedostatok zákona o investičných privatizačných fondoch. Napriek tomu, že sa o tom hovorilo, v podstate nie je k dispozícii, a pritom sme vlastne v prvom kole toho priebehu. Potom nie div, že sa objavujú mnohé neregulérnosti.

Ďalej chcem upozorniť, že kupónová privatizácia mala uskutočniť nielen proces vytvorenia kapitálotvornej vrstvy, a to v čo najširšej spoločnosti, čo je celkom správne, ale mala za úlohu aj určitú satisfakciu - vrátiť ľuďom časť zo štátneho majetku, ktorá bola vlastne nahrabaná vo forme neoprávnene nízkych miezd. Túto funkciu mala vlastne uskutočniť kupónová privatizácia. Práve preto malo byť celkom jasne stanovené, že do kupónovej privatizácie, až do jej ukončenia, teda až do jej úplného transformovania kupónov na účastiny, až do uplynutia tzv. poistnej lehoty, nemal vstupovať zahraničný kapitál. Práve preto, že absentoval tento zákon, tento postup sa vykladá celkom voľne. Predsa pre vstup zahraničného kapitálu máme vybudované dvere kdesi inde, a nie, aby vstupoval oknom. To ja jednoducho celkom iná záležitosť. Argument, že nič sa nestane, lebo potom sa prestrihne pupočná šnúra medzi zakladateľom a správcom, nemôžeme predsa vážna vysloviť. Vieme, že celá agresívna reklama, ktorá prebiehala, bola apelátom na to, aby najmä starší ľudia nemysleli na to, aká je skutočná hodnota alebo možná hodnota kupónov po ich transformácií, ale aby mysleli na to, aby čim skôr dostali peniaze, veď aj tak nevedia, či sa dožijú výsledkov z týchto premien. Také obskúrne reklamy, ako sústavne robil Hardwardský fond, ktorý sľuboval každému desaťnásobok hodnoty, boli už v tomto prípade vážnym podvodom, pretože prinajlepšom dostane desaťnásobok ceny známky, nie desaťnásobok hodnoty. V podstate svojou ponukou sľubuje pätinu alebo tretinu hodnoty majetku. Rád by som preto upozornil, že by sme mali prijať také námety pre Federálne zhromaždenie, keďže je ešte teraz taká situácia, že je to v rukách Federálneho

zhromaždenia, aby bol takýto zákon rýchlo prijatý, aby sme mali právnu ochranu uvedených priebehov.

Všetky postupy posudzovania privatizačných projektov a konkurenčných privatizačných projektov už charakterizoval pán spravodajca. Nechcem ďalej k tomu hovoriť, mám len jednu poznámku. Len preto, že sme prijali veľmi krátky, až šibeničný termín, sa tieto kontroly, analýzy týchto projektov, robia metódami, ktoré vôbec nie sú dôstojne analytickým ekonomickým prácam, tobôž nie vtedy, keď vieme, že je známa nízka úroveň týchto projektov.

Rád by som upozornil, že privatizácia je nielen kupónová, prebieha po celej šírke, preto vsugerovať jej príliš veľké zrýchlenie je hlboký omyl. Pán Klaus a jeho ľudia vo veľkom sa často dovolávali pani Tchatcherovej. Ona privatizovala len malý výsek hospodárstva, a privatizovala ho 12 rokov. To je skutočnosť, ktorú musíme brať na vedomie.

Rád by som teraz spomenul ešte jednu skutočnosť. Presadzovali sme, aby kupónová privatizácia prechádzala republikovým spôsobom, to znamená osobitne v Českej republike a osobitne v Slovenskej republike. Samozrejme, pán Ondruš sa usmieva, je proti tomu, ale takto sa usmieval aj pán Klaus a hovoril: "Preboha, čo to chcete, veď tým ochudobnite slovenského občana". A teraz by som rád povedal o niektorých skutočnostiach, ktoré napriek tomu, že sme teraz intenzívne apelovali na obyvateľstvo, aby sa zúčastnilo prvého kola, neuvoľnilo priestor len pre druhých, situácia je taká, že podiel držiteľov investičných kupónov je približne 5, 4: 2, 2, podiel zahrnutého majetku je l: 2 a podiel investičných privatizačných fondov je približne 480: 156, alebo 184 prihlásených. Čiže v každom prípade dochádza k jednostrannému toku cenných papierov do privatizačných fondov na druhej strane Moravy. To je objektívny stav. Uvidíte, až sa neskôr uskutoční dôkladná analýza priebehu prvého kola, bude

to celkom jasne potvrdené. Je to koniec-koncov fakt, s ktorým musíne rátať. Musíme predsa uskutočňovať kapitalovú ochranu územia. To je celkom legitimne, to nie je nepriateľské, a je to dokonca realistické. Ak to nerobíme, robíme chybu. Myslím si, že za tieto chyby nás bude posudzovať volič. O tom buďte ubezpečení.

Preto by som navrhoval, aby došlo k takým postupom, ktoré by zabezpečili predĺženie termínu registrácie, a nielen informáciou, že v krajských mestách, ktoré zase vytvárajú pútnické miesta za kupónmi, a celkom určite nie tak, ako sa nádejal pán Klaus, že by bolo najlepšie registračné miesta umiestniť na Snežke a na Lomnickom štíte. Odporúčam ďalej, aby sme naliehali na to, aby bol prijatý zákon o investičných privatizačných fondoch, aby bola stanovená ochranná lehota 3 až 5 rokov na nemožnosť vstupu zahraničného kapitálu do investičných privatizačných fondov. Pre budúcnosť, samozrejme, predpokladáme, že až budú ukončené všetky kolá, bude možné vzájomné prelínanie investičných fondov a zahraničného kapitálu, ale dovtedy, kým ide o prameňu vlastníckeho podielu zo štátu na našich občanov, by to nemalo nastať. A samozrejme, znovu to potvrdzuje skutočnosť, že slovenská vláda musí mať výkonné exekutívne oprávnenia aj v oblasti finančnej, lebo v opačnom prípade nemôže primerane a zodpovedne konať. V mnohých oblastiach totiž zodpovednosť ide ďalej za túto vládu, ide na federál, čiže treba mať zákonodarnú aj výkonnú moc kompletizovanú, keď máme komplexne zodpovedať za naše hospodárstvo.

To je všetko. Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Húskovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Harna. Pripraví sa pán poslanec Brestenský.

Medzitým prišiel pán predseda slovenského protimonopolného úradu pán Dolgoš. Vítam ho a navrhujem, aby vystúpil na konci našej diskusie.

Poslanec Š. Harna:

Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

budem stručný, pretože podstatu, čo som chcel tiež podrobnejšie rozviesť, tu už povedali predrečníci. Dovoľte mi začať prehlásením. Klub poslancov politického hnutia Spolužití, vychádzajúc z programu svojho hnutia bezvýhradne podporuje proces privatizácie, nakoľko vznik a rozvoj súkromného sektoru považuje za podmienku transformácie ekonomiky na trhovú. Podporujeme aj kupónovú privatizáciu napriek tomu, že vidíme nedostatky a úskalia tejto privatizačnej metódy. Považujeme však za nedostatočne pripravenú prvú vlnu kupónovej privatizácie, v ktorej ide o niekoľkostomiliardový majetok štátu a tiež a dôveru občanov v tento proces a o dôveru v trhovú ekonomiku. Vieme, že vlády tvrdia opak, že je všetko v poriadku. Nemôžu to však robiť s kľudným svedomím, keďže neexistuje zákon o investičných privatizačných fondoch, ktoré ako vidíme, hrajú teraz kľúčovú úlohu v privatizačnom procese. Neexistujú teda právna norma, ktorá by upravovala činnosť týchto spoločností a chránila občanov proti ich dravej špekulácii. Preto, že sa uplatňuje právny princíp "čo nie je zakázané, je dovolené", niektoré fondy si dovoľujú takmer všetko. Narýchlo schválená novela nariadenia vlády č. 383 z roku 1991 Zb. je len záplatou na dieru, cez ktorú už dávno odteká dôvera občanov a kapitál spoločnosti. Mame oprávnene obavy, že spomínané právne vákuum bude mať za dôsledok škandalózne odhalenia a dozvuky vo forme súdnych procesov a sporov. Toľko k tejto problematike.

Dovoľte mi ešte k ďalšej - náš klub chce totiž upozorniť na problém, ktorý sa začína prejavovať a ktorý vznikol v dôsledku agresívnej reklamy a nekorektných ponúk niektorých privatizačných fondov na odkúpenie občanmi nadobudnutých akcii za 10 tisíc až 20 tisíc korún po jednom roku. Podstata tohto problému je v tom, že do prvej vlny privatizácie sa v dôsledku uvedenej reklamy a ponúk investičných privatizačných fondov prihlásilo oproti očakávaným 4 miliónom občanov už vyše 7 miliónov, teda dvojnásobný počet. Tým sa dvojnásobne zvýšil dopyt po privatizovanom majetku. Ponúkaný rozsah majetku do prvej vlny privatizácie podlá sprav zo zasadnutia federálnej vlády z 30. 1. 1991 zostava však nezmenený, t. j. na pôvodnej úrovni 250 mld korún. Z uvedeného rezultuje, že vládou sľubovaných alebo naznačovaných priemerných 70 tisíc korún majetku, ktoré mali pripadnúť na jedného držiteľa investičných kupónov, sa znížilo na polovicu, t. j. na 35 tisíc korún. Dochádza teda k drastickej devalvácii investičných kupónov, ale devalvuje sa tým aj dôvera obyvateľstva v kupónovú privatizáciu. Sme toho názoru, že by z toho vláda mala vyvodiť potrebné závery a prijať, adekvátne opatrenia, t. j. zvýšiť primerane aj stranu ponuky.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Harnovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krajčovič.

Poslanec M. Krajčovič:

Pán predsedajúci, nemôžem súhlasiť, s vašim návrhom a dávam protinávrh, aby pán Dolgoš vystúpil hneď teraz, keďže prišiel. Keď už sme sa rozhodli, že ho vypočujeme, prosil

by som, keby sa teraz postavil k mikrofónu a povedal, čo má na srdci.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Myslím, že rokovací poriadok takto vec nerieši. Keď pán poslanec Plesník dal tento návrh, mal som tu prihlášky, ktoré som prečítal, a nehlasovali sme o tom, že by pán Dolgoš mal byt zaradený pred niekoho. Čiže zaraďujem ho do diskusie normálne v takom poradí, ako prišiel. Ak má niekto voči tomu výhrady, môže ich prípadne prejaviť. Ak týmto porušujem rokovací poriadok, žiadam, keby ste mi povedali kde, v ktorom bode. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Brestenský. Pripraví sa pán poslanec Masarik.

Poslanec R. Brestenský:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy, vážení páni,

dovolím si vysloviť určitú nespokojnosť s predloženou informáciou. Domnievam sa, že mnohé problémy, ktoré naznačila, neriešila dosť dôsledne a presne. Jeden z týchto problémov je porušenie právneho poriadku, Česko-slovenský právny poriadok, či sa nám páči alebo nepáči, platí na území celej federácie, vo veci kupónovej privatizácie stanovil nasledovné: podľa § 10 ods. l a ods. 2 nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 383 z roku 1991 Zb. o vydaní a použití investičných kupónov, ktoré bolo vydané po dohode s vládou Českej republiky a s vládou Slovenskej republiky na základe splnomocnenia § 46 ods. 2 zákona č. 92 z roku 1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, stanovil, že akt registrácie je možný až po zverejnení zoznamu projektov. Pri tomto za zoznam projektov je nutné

považovať schválené privatizačné projekty. A teda jednoznačne začatie registrácie kupónových knižiek na základe zoznamu podnikov a akciových spoločnosti zaradených do prvej privatizačnej vlny, ktoré uvažujú s privatizáciou kupónovou metódou, zverejneným Federálnym ministerstvom financií takým spôsobom, ako to bolo, vlastne nie je naplnené. Preto dávam podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby preskúmal protiprávnosť konaní ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a v jeho zastúpení pána ministra Mikloša. To je po prvé.

Po druhé - existuje dohoda, o ktorej som sa dozvedel úplne náhodou. Na území Slovenskej republiky existuje hnuteľný i nehnuteľný majetok, ktorý je v správe, podčiarkujem v správe hospodárskych subjektov, ktorých sídlo je na území Českej republiky. Sú to napríklad hospodárske subjekty Elektrovod, Technomat, Ferona, obchodné zariadenia. Tu vraj existuje dohoda, podľa ktorej o privatizácii tohto majetku •a bude rozhodovať na Ministerstve privatizácie českej republiky a príslušných ministerstvách, ktoré sú zakladateľmi týchto organizácii. Proti takémuto spôsobu musím rozhodne protestovať a žiadam, aby táto dohoda bola podložená a vysvetlená pánom ministrom.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánu poslancovi Brestenskému. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Masarik. Pardon, pán poslanec Ásványi - faktická pripomienka.

Poslanec L. Ásványi:

Dovolím si poznamenať k prvej časti vystúpenia pána poslanca Brestenského. Hovoril o tom, že informácia výboru

pre obchod a služby nie je úplná. Konkrétne vytýkal, že sme nepostrehli porušenie zákona. Mám písomne tú istú informaciu, ktorú čítal náš predseda. Na strane 9 vo štvrtej zarážke je - striktne dodržiavať nariadenia vlády prijaté v priebehu kupónovej privatizácie. Začatie registrácie občanov pred zverejnením zoznamu privatizovaných podnikov bolo porušením predpisov a nekorektné. Teda to, čo napádal, je práve v informácii.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Pán poslanec Masarik. Poslanec J. Masarik!

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, kolegyne a kolegovia,

dovoľte, aby som upozornil na jeden z kľúčových problémov, ktorý predchádza prvej vlne veľkej privatizácia. Týmto momentom je registrácia kupónových knižiek, registrácia oprávnených osôb, presnejšie pomer, v ktorom sa zaregistrujú a budú investovať svoje investičné kupóny občania Českej republiky a Slovanskej republiky. Je známe, že pomer majetku, ktorý ponúka do veľkej privatizácie Česká a Slovenská republika, je 2: l, čo je zároveň pomer počtu obyvateľov oboch republík. Číselne by Česká republika mala poskytnúť majetok v hodnote 140 mld, Slovenská republika v hodnote 70 mld. Možno na pán minister Mikloš opraví a tie číslo spresní.

Pozríme sa na to, akým spôsobom sa rozdelí štátny majetok do rúk akcionárov českej republiky a Slovenskej republiky, ak pomer zaregistrovaných obyvateľov sa bude líšiť od hodnoty 2: l a pritom pomer vkladaného majetku bude 2: 1. Predpokladám, že Slovenská republika ponúkne tých 70 mld.

Predpokladám zároveň, že privatizácia bude prebiehať štatisticky rovnomerná, teda predpokladám, že trhová hodnota majetku Českej republiky a Slovenskej republiky bude rovnaká. Ako to teda bude vyzerať podľa papierových predpokladov? Ak by bol pomer registrovaných osôb z Českej republiky a Slovanskej republiky 3: l, a vieme, že tento pomer trval prakticky celý december a začiatkom januára, potom zo 70 mld slovenského majetku sa 17, 5 mld, teda 25 % presťahuje do rúk akcionárov Českej republiky. Pri pomere 2, 26: l zo 70 mld slovenského majetku stratíme veľkou privatizáciou 7, 5 mld, t. j. približne 10, 5 t. Tento pomer 2, 26: l som si nevybral náhodou, ide tu o stav k 28. januáru, teda o stav tri dni pred ukončením registrácie v registračných miestach. Zdá sa, že tento rozdiel je nepatrný, ale jeho dopad je naozaj taký, ako som uviedol. Stačí si vziať kalkulačku a urobiť jednoduchý prepočet.

Myslím, že je nám všetkým jasné, že je neprijateľne, aby sa Slovensko takýmto spôsobom zbavilo 10 % svojho bohatstva, majetku, ktorý je výsledkom práce rúk a umu našich dedov, otcov a synov. Chcem preto požiadať, pána ministra Mikloša, aby nás informoval o tom, koľko majetku ponúka Slovenská republika alebo obe republiky do prvej vlny veľkej privatizácie, o jeho názore na tento problém a o spôsobe riešenia, a aj jeho názore na spôsob riešenia, ktorý navrhne, pretože sa domnievam, že ešte stále nie je neskoro. Chcem ho požiadať, aby jeho ministerstvo po ukončení registrácie držiteľov investičných kupónov upravilo podiel štátneho majetku, ktorý Slovenská republika poskytne do kupónovej privatizácie, aby to bolo v rovnakom pomere, ako budú zaregistrovaní občania Českej republiky a Slovenskej republiky v prípade, že tento pomer bude pre Slovenskú, republiku nepriaznivý, i keď si uvedomujem, že sa tým spomalí priebeh prechodu štátneho majetku do rúk jednotlivcov, i to, že môj pohľad je v istom zmysle zjednodušujúci, pretože trhová hodnota a úč-

tovná hodnota majetku oboch republík sa v priebehu privatizácie môže meniť.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Masarikovi. Tým sme vyčerpali prihlášky do diskusie. Chce sa vyjadriť v diskusii pán minister Mikloš, alebo najprv prehovorí pán predseda Dolgoš?

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Chcel by som sa vyjadriť až potom. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem. Prosím teda pána predsedu Slovenského protimonopolného úradu pána Dolgoša, aby sa ujal slova.

Predseda Slovenského protimonopolného úradu Ľ. Dolgoš:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení poslanci,

vo svojom vystúpení by som vás chcel upozorniť na jeden jav, ktorý je pre vývoj našej ekonomiky varovný a podlá hodnotenia Slovenského protimonopolného úradu nebezpečný. Ako viete, Slovenský protimonopolný úrad od začiatku chápal privatizačný proces ako proces, ktorý nemá znamenať, len administratívnu zmenu vlastníctva, ale ako proces, v ktorom by sa malo vytvoriť konkurenčné prostredie, v ktorom by malo

dôjsť k obnove dynamiky ekonomiky, a ako proces, v ktorom by sa mala vytvoriť domáca podnikateľská vrstva. Treba povedať, že v tomto našom snažení sme dosť často narážali na prekážky, najmä v ušili o isto účelnú dekoncentráciu našej prebujnelej organizačnej podnikovej štruktúry. Teraz sme svedkami ďalšieho deformujúceho javu. Sme svedkami toho, že privatizácia sa redukuje na kupónovú privatizáciu, a kupónová privatizácia sa redukuje na privatizáciu prostredníctvom investičných privatizačných fondov.

Pred časom sme na Slovenskom protimonopolnom úrade robili analýzu prihlásených investičných privatizačných fondov. Výsledky tejto analýzy sme spracovali do správy pre vládu Slovenskej republiky. V tejto správe sme navrhli isté opatrenia. Tieto opatrenia boli opodstatnené tým, že v tom čase neexistovala žiadna právna úprava činnosti investičných privatizačných fondov, a výsledky, ktoré sme z nasej analýzy získali, hovorili tak o personálnom, ako aj kapitálovom prepojení, a dávali tušiť vznik pomerne silných finančných skupín, čo by mohlo ohroziť vlastnícku štruktúru trhu. Len tak pre občerstvenie. Medzi naše opatrenia patrilo 10-percentné obmedzenie účasti jedného investičného fondu na majetku jedného emitenta, jedného podniku a 20-percentné obmedzenie pre skupinu fondov, ktoré patria jednému zakladateľovi. Ďalej sme navrhovali, aby sa predkolo stalo súčasťou privatizačnej vlny. Tým sme chceli dosiahnuť to, aby sa nákup prostredníctvom fondov neorganizoval skôr, kým občania nebudú mat dostatok informácií o samotných objektoch v privatizácii, kým nebudú zverejnené informácie o podnikoch, pretože takto by mohlo dôjsť k veľkému zvýhodneniu investičných fondov na úkor priameho investovania.

Krátko k priebehu rokovania vlády slovenskej republiky. V podstate naše návrhy boli prijaté s tým, že limity sa zdvojnásobili. To znamená, že limit pre jeden investičný fond bol 20 % a pre skupinu fondov 40 t. Pri tomto čísle

treba povedať, že 40 % skutočne spravidla v kupónovej privatizácii bude znamenať kontrolný balík. To znamená, že je to opatrenie, ktoré nič nerieši.

Situácia sa ďalej ešte zhoršila, keď včera federálna vláda prijala konečné znenie svojho nariadenia. V tom nariadení sa tie dva limity zakotvili, teda 20 % a 40 %. Navyše je tam klauzula, ktorá splnomocňuje Federálne ministerstvo financií urobiť, z týchto limitov výnimku. Vzhľadom na existujúce silné kapitálové skupiny je tu naozaj nebezpečenstvo, že budú isté skupiny preferované, a môže to mať veľmi negatívny dopad na štruktúru našej ekonomiky.

Problém teda ostal otvorený. Rovnako šalamúnske riešenie sa našlo v prípade predkola, pretože predkolo sa nestalo súčasťou privatizačnej vlny a vlastne sa spustí len na základe toho, že bude zoznam investičných fondov. Predĺžila sa síce lehota o 14 dní, počas ktorých bude trvať predkolo, to však na podstate nič nemení, pretože ak fondy začnú prijímať kupóny, individuálnemu investorovi neostane nič iné, len investovať cez kupóny, čo je zjavné znevýhodnenie individuálneho investora. Pre krátkosť času vás nebudem ďalej zdržiavať. Odpovedal by som na prípadné otázky. Chcel som vlastne celým vystúpením len podčiarknuť závažnosť situácie a potrebu jej riešenia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi Dolgošovi. Do diskusie sa prihlásil pán minister Mikloš.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi stručne reagovať na niektoré poznámky a vystúpenia, ktoré tu odzneli. Isteže je faktom, že zákon o investičných spoločnostiach, ale nielen zákon o investičných spoločnostiach, ale mnohé ďalšie zákony, ktoré upravujú fungovanie trhovej ekonomiky a vôbec spoločnosti, potrebujeme akútne a čo najskôr. Faktom je tiež, že mnohé zákony meškajú. Konkrétne, keď hovoríme o zákone o investičných spoločnostiach, treba povedať, že návrh zásad tohto zákona bol prerokovaný vo všetkých troch vládach, teda slovenskej, českej aj federálnej, bol schválený a teraz sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu. Je možné aj potrebné, aby čo najskôr boli schválené nielen zásady, ale aj samotný zákon, a podlá mňa, je možné, aby zákon o investičných spoločnostiach bol schválený skôr, ako sa skončí prvá vlna kupónovej privatizácie, ako sa teda budú rozdeľovať akcie. Myslím si, že je to časový horizont, ktorý je akceptovateľný, pretože tie ustanovenia, ktoré inak sa nachádzajú v zákone o investičných spoločnostiach, a ktoré sú nevyhnutné už teraz, sa dostali do nariadenia vlády o kupónovej privatizácii. To je pravé to obmedzenie dané troma číslami: 1O %, 20 % a 40 %.

K číslam a k návrhom, ktoré dával Slovenský protimonopolný úrad, ktoré nakoniec schválila vláda Slovenskej republiky aj federálna vláda v konečnom znení nariadenia vo vyšších taxách, vo vyšších hodnotách, treba povedať, že tie hodnoty, ktoré schválila nakoniec federálna vláda na svojom včerajšom zasadnutí, a ktoré navrhovala aj vláda Slovenskej republiky, teda 1O, 20 a 40, sú hodnoty, ktoré boli navrhované aj v zásadách zákona o investičných spoločnostiach.