pán minister Mikloš k tomu, vlastne k schváleným 20 až 30 t kontrolného balíka účasti v jednotlivých podnikoch a či on sám s tým súhlasí?
Podpredseda SNR J. Klepáč:
*
Pán poslanec Horváth. Poslanec V. Horváth:
Už sa mi tažko reaguje, lebo medzitým už bolo veľa rečníkov. Hovoríme, že nie je pripravená legislatíva. Je zaujímavé, že to hovoríme my, ktorí legislatívu tvoríme. To len tak na margo. Alebo federál, v poriadku. Iný problém je, že sme povedali, že na Slovensku je 184 investičných privatizačných fondov. Nie všetky sú slovenské, to je pravda, ale je ich 184. Myslím si, že nie je problém ich zverejniť, a každý človek, ktorý nejakým spôsobom dáva svoju kupónovú knižku alebo ju niekam chce dať, nech sa rozhodne. Človek, ktorý to chce dať do českého, nech ho dá. Kto je patriot, dá to do slovenského.
Na Slovenský protimonopolný úrad mám tiež niekoľko poznámok. Na Slovensku je registrovaných vyše dvoch miliónov držiteľov investičných kupónov. V investičných privatizačných fondoch je snáď 20 - 30 %. Pochybujem, že veľká privatizácia je momentálne privatizáciou privatizačných fondov. To je zatiaľ môj názor. Na druhej strane, čo urobil Slovensky protimonopolný úrad pre to, aby nejakým spôsobom propagoval a vysvetľoval ľuďom, aby išli do privatizácie sami alebo išli do privatizačných fondov? Ale posledne, najzávažnejšie - trošku by som polemizoval aj s ministrom, ale len na platforme, že vlastník, ktorý vloží svoju knižku do privatizačného fondu, sa stáva akcionárom. To je v poriadku. To znamená, že má hlasovacie právo. Ale Slovenskému protimono-
polnému úradu určite nemalo ujsť to, že ak napríklad Všeobecná úverová banka poskytne pôžičku, na tlačive je medzi riadkami napísané, že tento vlastník sa na 4 roky vzdáva práva s týmito akciami manipulovať. Tu, podľa mňa, mal protimonopolný úrad zasiahnuť, aby nedovolil Všeobecnej úverovej banke takto manipulovať s ľuďmi. Ovšem ďalších 183 fondov tieto podmienky nemá, tam by som to monopolne ťaženie nevidel.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
pán predseda protimonopolného úradu hovoril o personálnych a kapitálových prepojeniach v privatizačných investičných fondoch. Chcel by som sa opýtať odchádzajúceho pána premiéra, či má informácie o tom, že členovia vlády alebo vládni úradníci sú členmi takýchto predstavenstiev alebo správnych rád takýchto fondov, a ako sa to znáša s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 219.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Pán poslanec Trepáč.
Poslanec J. Trepáč:
Vážené poslankyne, poslanci,
pán minister Mikloš vo svojom poslednom vystúpení okrem iného hovoril, že teraz pre držiteľa investičného kupónu je rozhodujúce, aby si zvolil stratégiu, či chce byt aktívny alebo pasívny, teda, že sa môže rozhodnúť pre fond, byť pasívny, alebo počkať a sám ísť do nejakého konkrétneho podniku. Toto nie je pravda, pretože ako držiteľ investičného kupónu si môžem dnes vybrať podnik, ktorý je zaradený do prvej vlny, avšak po schválení privatizačného projektu v Piešťanoch sa stať štát, že tento podnik bude schválený na priamy predaj, tým pádom nebude už zaradený do kupónovej privatizácie, alebo može mať také nedostatky, že bude zaradený do druhej vlny. Tým pádom moja tutovka, podnik, padne a už nemám možnosť rozhodnúť sa pre iný. Keď chceme byť spravodliví voči jedným aj druhým, najprv by mali byt zverejnené všetky podniky, ktoré sú schválené do kupónovej privatizácie, a všetky investičné fondy.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Prokeš. Prosím kľud v sále. Poslanec J. Prokeš:
Dámy a páni,
ak dovolíte, odpovedal by som na otázku, ktorú položil pán poslanec Ľupták, 60 spraví fond, keď nebude môcť. vyplatiť? Vyhlási bankrot. A zrejme nebude jediný. Priznám sa, že keby som mal dosť peňazí, založil by som tiež takéto fondy, na ktoré by som sa pokúsil stiahnúť čo možno najviac kupónov, vyhlásil bankrot, a potom tí ostatní, tie akcie pôjdu veľmi hore. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je,
že registrácia a zaplatenie kupónovej známky predtým, než boli zverejnené príslušné projekty, je vlastne kúpenie si vstupenky do kina, keď neviem, čo budú hrať, a je otázka, či sa mi to vôbec bude páčiť. Tam presne nadväzujem na to, čo povedal pán poslanec Trepáč. Môže sa kľudne stať, že si nenájdem podnik, do ktorého by som chcel kupón investovať, a vlastne som nútený, lebo inak som dal tisíc korún nadarmo.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan:
Na pôde parlamentu vzniká spústa otázok a pochybnosti. Zrejme desaťtisíce otázok ešte budú vznikať medzi obyvateľmi. Pýtam sa pána ministra, či môže vláda všetky tieto informácia zverejniť, pretože zrejme to nejde cez rozhlas, a či môže vláda zariadiť, aby sa registrácia knižiek v priebehu mesiaca februára mohla robiť na registračných miestach a nie iba v krajských mestách.
Podpredseda SNR J. Klepáči:
Ďakujem. Má ešte niekto poznámku alebo sa hlási do diskusie? Pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
zrejme cela diskusia je naozaj v dobrej vôli, že chceme pomôcť procesu privatizácie. Nikomu tu nejde o to, aby sme privatizáciu chceli nejako odsúvať alebo ju komplikovať, ale
ukazujú sa asi dva okruhy problémov, s ktorými sa asi všetci stotožňujeme. Jeden okruh problémov je, že tu asi vznikla nekalá súťaž a nerovnaké podmienky pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú privatizácie. Myslím teraz na investičné privatizačné fondy, každý jeden. Jeden mal napríklad umožnenej príliš veľa reklamy, či mu to umožňovala finančná situácia alebo iné dôvody, a podniky vôbec nemohli robiť svoju reklamu, lebo nevedeli, či pôjdu do prvého kola privatizácie. Čiže nie sú tu rovnaké podmienky pre všetkých. Keď napríklad zoberieme analógiu pri voľbách politických strán, politické strany majú v televízii rovnaké množstvo času, aby sa mohli predstaviť spoločnosti, a tu vidíte, každý mal iné možnosti predstavovať sa, a dokonca niektorí, ako z týchto diskusii vyznieva, používali nekalé spôsoby reklamy.
Druhý problém, ktorý sa ukazuje s investičnými privatizačnými fondami, že pravidlá vyplývajúce z nariadenia vlády. Obchodného zákonníka a podobne, ktoré sú doteraz platné, nie sú dostatočné pre to, aby usporiadali činnosti investičných privatizačných fondov, nakoľko ide o špeciálne fondy obchodujúce s ceninami osobitného druhu alebo podnikajúce s ceninami osobitného druhu. Preto by som navrhol, aby sme sa pokúsili tieto dva problémy riešiť a prijať k nim nejaké uznesenie.
Navrhujem, aby napríklad bolo prijaté uznesenie, v ktorom by bolo uložené ministerstvu pre privatizáciu zabezpečiť, aby doterajšia registrácia investičných privatizačných kupónov bola považovaná za neplatnú, aby bolo umožnené občanom zmeniť, svoje rozhodnutie ovplyvnené nekalou reklamou. Po druhé, aby sa privatizačné predkolo uskutočnilo najprv s privatizovanými podnikmi a až po 14 dňoch po začiatku vkladov priamo do podnikov bolo povolené investičné privatizačné kupóny vkladať do investičných privatizačných fondov. Proste, aby sa obrátilo poradie pre tých, ktorí doteraz boli znevýhodnení. Po tretie, aby sa prijala zákonná úprava Slo-
venskej národnej rady, ktorá by usmerňovala činnosť investičných privatizačných fondov.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Chcú členovia vlády alebo pán Dolgoš odpovedať na otázky? Pán poslanec Sládek.
Poslanec V. Sládek;
Mám opäť procedurálnu otázku a vlastne otázku na vysvetlenie nášho hlasovania. Plénum Slovenskej národnej rady prijalo svojím hlasovaním rozhodnutie, ktoré si veľmi ctím, že pán Dolgoš, v podstate po vysvetlení pána premiéra teraz ako súkromná osoba, vystúpi pred plenom Slovenskej národnej rady. Neviem, zrejme ak má dostať podľa nášho rokovacieho poriadku slovo, to hlasovanie bolo také, že sme ho kooptovali za člena parlamentu alebo člena vlády. Lebo dokonané bolo, vystúpil, povedal, čo má na srdci, a tým to podľa mňa končí.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ešte dobre, pán poslanec, že ste povedali podľa vás. /Potlesk. / Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Myslím si, že je úplne prirodzené, keď pri prerokovávaní takejto závažnej otázky, kde sa točia milióny a miliardy, sú zúčastnené obidve stránky, ktoré sú platené štátom a zodpovedajú za určité úseky činnosti súvisiace s privatizáciou, a že my, poslanci, máme možnosť vypočuť si ich názory. To by
malo byť v parlamente úplne normálne. Nevidím dôvod, prečo by pán Dolgoš nemohol počúvať našu diskusiu, a prípadne ešte sa k nej druhýkrát vyjadriť.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Predpokladám, že pán Dolgoš je stále predsedom Slovenského protimonopolného úradu. Pán premiér, správne uvažujem? Áno.
Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Navrhujem po ukončení dnešného alebo zajtrajšieho rokovania, aby si pán Dolgoš sem sadol a besedoval s nami o tomto probléme. To môžeme. Budeme sa pýtať, bude nám odpovedané.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec, podľa § 20 sme drvivou väčšinou hlasov odsúhlasili prítomnosť a vystúpenie pána Dolgoša. Poslanci mali na neho otázky, takže je prirodzené, aby na ne odpovedal tak, ako na ne bude odpovedať, pán minister Mikloš. Prečo je tu istý záujem to znemožniť? Chceme vedieť o týchto veciach pravdu alebo nie? /Potlesk. / Máme tu bod informácia o priebehu a výsledkoch procesu privatizácie. Ak títo ľudia, myslím, že minister a predseda protimonoplného úradu sú najpovolanejší, majú nám k tomu čo povedať, potom myslím, že ich máme vypočuť.
Prosím, pán Dolgoš.
Predseda Slovenského protimonopolného úradu Ľ. Dolgoš:
Ak dovolíte, len krátko, aby som nevzbudzoval ešte väčšiu nevôľu. Budem odpovedať na otázky. Bohužiaľ, nezapamätal som si mená, som tu prvýkrát.
Bola otázka, čo robil protimonopolný úrad s takými praktikami, ako je vynucovanie si postúpenia istých práv zo strany držiteľov investičných kupónov zo strany Všeobecnej úverovej banky. Musím povedať, že toto je nekalá súťaž, nepatri to nášmu úradu. Skutočne sa nechcem vyhovárať, ale nie sne v tomto prípade kompetentní zasiahnuť.
Ďalej, čo robil Slovenský protimonopolný úrad, aby vysvetľoval ľuďom, že majú možnosť investovať aj do podnikov. Nuž Slovenský protimonopolný úrad zrejme by nemal slúžiť, ako tlačová agentúra. Urobili sme jediné, čo sme mohli, predložili sme vláde Slovenskej republiky návrh, aby sa predkolo stalo súčasťou privatizačnej vlny. Ak by sa to bolo dosiahlo, kupónová privatizácia by sa nebola spustila skôr, než by boli známe informácie nielen o fondoch, ale aj o privatizovaných podnikoch. To je naozaj jediné, čo sme urobiť mohli.
A bola tu ešte otázka, prečo som rezignoval. Musím sa vrátiť k rokovaniu vlády, ktoré bolo 21. januára, kam sme predkladali správu o fondoch s našimi opatreniami. Je pravda, ako povedal pán minister Mikloš, že sa o tých limitoch pomerne dlho rokovalo. Netrúfam si povedať, či hodinu alebo viac. Čo však bolo zarážajúce, že sa rozprava ukončila návrhom pána ministra Mikloša, aby sa hlasovalo. To hlasovanie bolo vlastne politickým hlasovaním, ako o tom hovorí aj pomer 10: 6, jeden sa zdržal. Súhlasím s pánom podpredsedom Vavrom, ktorý stále hovoril a hovorí, že ekonomické problémy by sa nemali riešiť hlasovaním, ale skôr argumentáciou. Treba sa zamyslieť, aj nad tým, prečo pán minister Mikloš tak vehementne zastával zdvihnutie týchto limitov, prakticky ich
zdvojnásobenie. Naozaj treba povedať, že tých 40 % znamená v drvivej väčšine prípadov kontrolný balík. Zrejme si to uvedomila aj česká vláda, pretože jej navrhovaný limit bol vo výške 25 %. To bola posledná kvapka do istého môjho rozpoloženia, pretože som si uvedomil, že v tomto politickom kontexte tažko presadzovať účinné protimonopolné opatrenia. Preto po zvážení veci som o týždeň odovzdal pánovi premiérovi svoju rezignáciu. Hneď v ten deň sa mi správnosť tohto rozhodnutia potvrdila, pretože 28. opäť bolo zasadnutie vlády, ktoré už bolo k tomu návrhu, ktorý prišiel z federálnej vlády. Nie je pravda, ako tu hovoril pán Mikloš, že som sa toho zasadnutia zúčastnil. Nebol som prizvaný.
Ďakujem, to je všetko. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Pán minister Mikloš.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Ak dovolíte, budem iba reagovať na otázky a na posledné tvrdenia pána predsedu Dolgoša. Ak som tvrdil, že pán Dolgoš bol 28. vo vláde, je to omyl, to som netvrdil. Hovoril som, že bol vo vláde 21., kde vláda rozhodla o týchto číslach a kde sa o nich aj veľmi dlho diskutovalo. 28. skutočne vo vláde nebol. To, že tam nebol, je vecou organizačného odboru úradu vlády, myslím si, a nie ministerstva privatizácie.
K tomu, že sa o číslach hlasovalo, že o odborných ekonomických otázkach by sa hlasovať nemalo, s tým plne súhlasím. Ale situácia vôbec nevyzerala tak, že pri tej hodinovej diskusii - neviem, či trvala presne hodinu, ale určite trvala aspoň hodinu - by pán Dolgoš bol prednášal vecne argumen-
ty, a ja alebo niekto iný by sme ich boli odbíjali návrhmi na hlasovanie. Tam sa hodinu alebo viacej ako hodinu vecne argumentovalo, ale keď som videl, bol som presvedčený o ton, že táto diskusia je absolútna neplodná, pretože argumenty sú stále tie isté, a jednoducho nikam nevedie, mohla by trvať aj dva dni a dve noci, navrhoval som, aby sa to ukončilo hlasovaním. Osobne som popri pánovi predsedovi diskutoval najviac, a keď som videl, že táto diskusia nikam nevedie, bolo to možné riešiť jedine hlasovaním.
Otázku vôbec nemožno stavať tak, ako ju tu staval aj pán poslanec Ftáčnik, v záujme koho bolo prijať, tieto vyššie čísla, prečo tieto vyššie čísla presadzoval. Bolo to v záujme normálneho zdravého rozumu a normálnych podmienok na podnikanie. Raz SOB to tu už povedal a zopakujem to ešte raz, že v návrhu zásad zákona o investičných spoločnostiach, ktorý prijali všetky tri vlády, aj slovenská vláda niekedy začiatkom decembra tohto roku, sú presne tieto čísla, ktoré nakoniec vláda Slovenskej republiky aj schválila, aby sa zapracovali do nariadenia vlády o kupónovej privatizácii, sú to čísla, ktoré sú bežné v podobných zákonoch o investičných spoločnostiach v trhových ekonomikách. Isteže, 40 % v mnohých prípadoch bude stačiť na dosiahnutie dominantného vlastníctva, ale dominantného vlastníka v jednom podniku. A nám predsa o to ide, aby v jednotlivých podnikoch vznikali dominantní vlastníci. S údivom dnes sledujem mnohé diskusie, keď často tí istí ľudia, ktorí na jeseň varovali pred kupónovou privatizáciou, to prinesie nesmierne a neprípustné rozptýlené vlastníctvo, dnes varujú pred monopolizáciou vlastníctva. Existuje nebezpečenstvo monopolu v rámci výrobného odboru. Na to slúžia práve tieto obmedzenia, aby ho eliminovali. Je 184 fondov len na Slovensku, 300 fondov v Čechách. Všetky tieto fondy budú podnikať na spoločnom trhu, dúfam, v celej federácii, takže skutočne si myslím, že tieto obmedzenia sú dostatočné. Nakoniec to potvrdzujú aj čísla, ktoré platia v iných krajinách.
Teraz dovoľte, aby som stručne odpovedal na otázky, ktoré konkrétna boli vznesené na moju osobu. Čo sa myslelo, keď som povedal, že podľa možnosti právo veta pre tú stranu, v ktorej republike je podnik alebo čase podniku a sídlo tohto podniku je v Českej republike, teda privatizačný projekt schvaľuje český orgán. Podlá možnosti právom veta sa myslelo to, že je to výraz dobrej vôle týchto dvoch republík, pretože ak by sne išli striktne podľa zákona, tá republika, v ktorej je len závod, ale sídlo podniku je v inej republike, nemá vôbec právo alebo povinnosť sa k tomu vyjadrovať. Čiže je to dobrá vôľa zo strany obidvoch ministerstiev, že sme sa na tom dohodli. To, že sme nestanovili stopercentné pravo veta, je dané práve tým, že to zákonne podložené nie je. Ubezpečili sme sa, že si budeme vychádzať v ústrety a podľa možnosti nebudeme navrhovať na schválenie projekty, ktoré sú v rozpore so stanoviskom opačnej strany.
K otázke pani poslankyne Oravcovej, či považujem za správne, že zákon o investičných spoločnostiach bude schválený až po prvej vlne - vo svojom prvom slove som povedal, že považujem za dostačujúce, ak zákon o investičných spoločnostiach bude schválený pred ukončením prvej vlny, a to z toho dôvodu, že najdôležitejšie ustanovenia, ktoré v zákone o Investičných spoločnostiach sú, sa dostali práve včera do nariadenia vlády o kupónovej privatizácii. Stanovisko k 20 a 40 percentám som povedal pred chvíľou.
Pán poslanec Trepáč sa pýtal, že ak si dnes vyberie podnik, do ktorého by chcel ísť, a tento podnik sa náhodou nedostane do kupónovej privatizácie, čo potom, že je znevýhodnený. Do kupónovej privatizácie sa nedá isť tak, ani keby ste dnes zoznamy mali, že dnes si vyberiem jeden podnik, pôjdem doňho a nevyberám si ďalšie, nezväzujem po každom kole ďalšie možnosti, z jednoduchého dôvodu, že takýto podnik môže byť z kupónovej privatizácie napríklad po prvom alebo
po druhom kole vylúčený preto, že tam bude taký veľký dopyt, že tých l 000 bodov by nestačilo na získanie ani jednej akcie. V takomto prípade takýto podnik bude stiahnutý. Ďalšie dôvody sú tie, že budú podniky, kde dopyt nebude až tak veľký, aby musel byť stiahnutý, ale bude tak veľký, že keď ste si pôvodne mysleli, že sa tam oplatí investovať svojich l 000 bodov, pri zvýšení ceny adekvátne zvýšenému dopytu to už výhodná nebude, a budete musieť tak či tak skúmať, kam ich vložíte, a v iných podnikoch bude zase prevaha ponuky nad dopytom a ceny budú klesať. Preto je skutočne rozhodujúca to, že v kupónovej privatizácii sa nedá apriórne dopredu rozhodnúť, do ktorého podniku pôjdem, pretože to bude treba zvažovať podľa pohybu cien akcií v jednotlivých kolách.
Pán poslanec Cyril Ivan sa pýtal, ako a či sa zverejnia informácie o podnikoch. Informácie o podnikoch budú k dispozícii na registračných miestach a na podatelniach, budú k dispozícii po schválení privatizačných projektov pred začatím prvého kola kupónovej privatizácie. Budú tam v tlačenej forme a zrejme aj v takej forme, že si to občan bude môcť vyhľadať v počítači. Budú tam súhrnné formuláre z privatizačných projektov, kde budú najdôležitejšie údaje o podniku.
Či slovenská vláda môže zariadiť, aby registrácia pokračovala aj vo februári nielen v krajských mestách. Je to v kompetencii Federálneho ministerstva financií. Mohli by sme to žiadať a nemusel by to byť veľký alebo neriešiteľný problém. Na druhej strane si myslím, že to nie je nevyhnutné. Svedčí o tom aj pokles registrovaných v poslednom týždni. Najväčší nápor na registračné miesta bol v druhej dekáda januára. V poslednom týždni februára už počet zaregistrovaných podstatne poklesol. To svedčí o tom, že absolútna väčšina ľudí, ktorí chcú ísť do kupónovej privatizácie, je už zaregistrovaná. Pre tých niekoľko tisíc alebo desiatok.
tisíc, ktorí to ešte nestihli, som presvedčený, že budú stačiť krajské mestá.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi, o slovo sa prihlásil predseda vlády pán Čarnogurský.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
chcel by SOM odpovedať na otázku pána poslanca Weissa, ktorá sa týkala účasti členov vlády, námestníkov alebo vyšších funkcionárov vládnych orgánov v správnych radách, dozorných radách a v podobných orgánoch investičných fondov. Skôr, než konkrétna odpoviem na túto otázku, rád by som pripomenul, že obdobnú otázku, pán poslanec Weiss, ste položili asi pred pol rokom na účasť členov vlády, proste týchto kvalifikovaných osôb v správnych radách, kontrolných podnikov, akciových spoločností a podobne. Vtedy som vás informoval o tom, že slovenská vláda prijala uznesenie, zaoberala sa týmto problémom a zaujala taký názor - neviem, či aj členovia vlády, ale v každom prípade minimálne námestníci Ministrov, prípadne vedúci odborov a ďalšie nižšie funkcie, môžu byť členmi správnych rád, dozorných rád a podobne podnikov a spoločností, kde štátny majetok na kvalifikovanú účasť. Ak si dobre pamätám na to uznesenie, spomínalo sa tam 50 %, dá sa to overiť v tom uznesení. Vláda pritom vychádzala z toho, že práva táto osobná účasť vládnych úradníkov je spôsobom kontroly týchto organizácii vzhľadom na to, že je tam štátny majetok. Isteže, dalo by sa to kontrolovať kontrolnými or-
gánmi, pošleme tam ministerstvo kontroly alebo iné kontrolné orgány, ale nazdávam sa, že účinnejšou kontrolou je, keď je priamo v riadiacich orgánoch takýchto spoločnosti kvalifikovaný vládny úradník. Vtedy som vás informoval o tomto uznesení vlády, pokiaľ si pamätám, plénum to prijalo. Nazdávam sa aj teraz, že je to pragmaticky správne rozhodnutie.
Pokiaľ ide o vašu konkrétnu otázku, ak sa nemýlim, minulý týždeň som obdržal zo Slovenského protimonopolného úradu prehľad účasti v správnych radách, v dozorných radách a v podobných orgánoch investičných fondov. Zatiaľ sme sa ani vo vláde, ani v predsedníctve vlády týmto nezaoberali. Mimochodom, Slovenský protimonopolný úrad predložil tento prehľad na základe uznesenia predsedníctva slovenskej vlády, že to vypracuje a že mi to predloží. Budeme sa tým zaoberať aj z hľadiska uznesenia, ktoré som spomínal, a síce, že vo viacerých týchto investičných fondoch je účastný štátny kapitál prinajmenšom z toho hľadiska, že ich založili banky alebo poisťovne a podobne, ktoré sú buď štátne podniky alebo akciové spoločnosti s prevahou štátneho kapitálu. Z toho hľadiska opäť pragmaticky zvážime, či je v súlade so záujmami štátu, alebo to nie je v súlade so záujmami štátu, aby mali takúto účasť. Poznamenávam, že podľa tohoto prehľadu nikto z členov vlády tam nie je. Sú tam niektorí námestníci a rangovo nižší vládni úradníci. Toľko na vašu otázku.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi premiérovi. Pán poslanec Moravčík a potom pán poslanec Weiss.
Poslanec J. Moravčík:
Dovolím si jednu poznámku na margo toho, čo povedal pán premier. Nepovažujem osobnú účasť vysokých úradníkov v štatutárnych orgánoch spoločnosti, ktorú kontroluje štát, za
optimálnu, pretože sa to vlastne podobá na to, čo bolo najväčšou slabinou riadenia štátneho vlastníctva v minulosti, a to je byrokratizácia ekonomického rozhodovania. Z tohoto hľadiska sa domnievam, že pre ekonomické procesy, kde je najdôležitejší ekonomický úsudok, takáto miera byrokratizacie alebo prelínania byrokratického aparátu s menežmentom, domnievam sa, nie je vôbec pozitívna a ani pragmatická.
Pokiaľ ide o odpovede pána ministra Mikloša, hoci sa odvoláva na zdravý rozum, jeho argumenty, pokiaľ ide najmä o otázku koncentrácie, nie sú práve také presvedčivé, pretože ak sne v minulosti mali 120 alebo 130 VHJ, ktoré vlastne kontrolovali celú ekonomiku, a teraz, keď takýmto stanovením čísel podielu účasti umožníme značnú koncentráciu ekonomického rozhodovania o fondoch, domnievam sa, že to nie je racionálna a nie je to v súlade s princípom privatizácie, pretože práve privatizáciou chceme docieliť, aby ekonomické procesy boli viac rozptýlené, aby tam bola súťaživosť. Pokiaľ sa argumentuje percentami v zahraničí, to je celkom iná poloha, pretože v zahraničí predsa neprivatizujú takouto formou, prostredníctvom investičných fondov, takú obrovskú časť národného majetku. To je celkom v inej polohe. Z tohoto hľadiska sa domnievam, že výhrady, ktoré tu mal pán Dolgoš, sú plne opodstatnené.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Weiss, potom pán poslanec Miroslav Ondruš. Poslanec P. Weiss:
Dával som tú otázku kvôli tomu, že vládni úradníci jednoducho disponujú určitými informáciami, s ktorými nedisponuje bežný občan. V tejto súvislosti, ak teda prijmem logiku výkladu pána premiéra, že štát má záujem mat určitý dohľad nad tým, ako sa nakladá so štátnym majetkom, vzniká otázka,
či vládni úradníci, ktorí sú v týchto predstavenstvách, dozorných radách, dostali menovacie dekréty od príslušných ústavných činiteľov, teda svojich ministrov. Vzniká potom aj ďalšia otázka. Pán premiér vlastne pripustil, že v týchto privatizačných fondoch resp. u ich zakladateľov je štátny kapitál. Domnievam sa, že problém je už v tom, že prostredníctvom tohoto štátneho kapitálu niektoré privatizačné fondy si mohli robiť takú reklamu, ktorej cena je za sekundu l 000 korún, a iné fondy toto robiť nemohli. Vzniká tu jeden logický rozpor. Privatizácia má za cieľ štátny majetok dostať do súkromných rúk. A teraz vzniká otázka, aký interes môže mat vládny úradník, teda predstaviteľ štátu, keď sedí v predstavenstve, aby štátny majetok ostal v rukách štátu, alebo aby prešiel do súkromných rúk kohosi? Kto to bude?
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Miroslav Ondruš. Poslanec M. Ondruš:
Nie BOB ekonóm, ale myslím, že nie je nim ani pán Moravčík. Keď bolo 120 VHJ, logicky si medzi sebou nekonkurovali, nemali dôvod. Svoju činnosť mali naplánovanú, každá vedela, čo bude vyrábať, komu to predá, čiže konkurencia nebola. Dnes 184 privatizačných fondov nemá naplánovanú činnosť ústredným výborom, zjazdom, čiže logicky si asi konkurovať budú. To je asi dosť nevhodný príklad.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Snáď sa zhodneme aspoň v tom, že investičný privatizač-