vujú oprávnený nárok bývalých vlastníkov, nie sú riešené nehmotné práva štátnych podnikov, napríklad patenty, zmluvy o užívacom práve a podobne, neriešený a nezabezpečený je prechod z právneho a evidenčného hľadiska zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, chýba zakladacia listina a štatút novovznikajúcej akciovej spoločnosti, základný privatizačný projekt nie je v súlade s novou legislatívou v porovnaní s Obchodným zákonníkom, pripadne Živnostenským zákonom a ďalšími, nie sú vyšpecifikované otázky hmotného, duševného a finančného vkladu zo strany jednotlivých účastinárov, počet a nominálna hodnota akcií, chýba vyšpecifikovanie prechodu pohľadávok, záväzkov a práv na nové subjekty, ak sa nedodržia ustanovenia Obchodného zákonníka, hrozí nebezpečenstvo zrušenia akciových spoločností príslušným súdom, chýba uvedenie spôsobu privatizácie, rozčlenenie celkového majetku určeného na priamy predaj, kupónovú privatizáciu a vklad do akciovej spoločnosti, konkurenčným privatizačným projektom sa vyberajú lukratívne časti štátnych podnikov a zostávajúca časť sa často stane nefunkčnou, konkurenčné privatizačné projekty, ale i základné privatizačné projekty, často neúmerne znižujú zamestnanosť a necitlivým spôsobom riešia prezamestnanosť.

Ukazuje sa, že metodické usmernenie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky bolo nedostačujúce. Spôsobilo to viacej nejasnosti napr. pri výpočte rezervného fondu.

Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy namieta voči odmietnutiu základného privatizačného projektu v prípadoch, kde nie je vysporiadaná otázka vlastníctva pôdy resp. reštitučného nároku na pôdu. Podobne tiež v prípadoch nedoriešenej delimitácie. Ďalším spomaľujúcim faktorom je, podľa spomenutého ministerstva, aj vyčkávanie na predloženie konkurenčných privatizačných projektov aj v prípadoch, keď objekt bol vybraný na priamy predaj. Závažná je požiadavka rezortu

na upresnenie osnovy a metodiky vypracúvania základného privatizačného projektu pre druhú vlnu privatizácie a premenovania gestorstva za privatizáciu štátnych majetkov a strojno-traktorových staníc vzhľadom na osobitnú situáciu v Slovenskej republike oproti Českej republike na Slovenský pôdny fond.

Urýchleniu procesu privatizácie by pomohlo:

- novelizovať zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a umožniť privatizovať aj majetok pod reštitučným nárokom. Povinná osoba /nadobúdateľ/ by riešil nároky pôvodného vlastníka s tým, že náhradu by poskytol Fond národného majetku;

- zosúladiť zákon o majetku obcí s legislatívnymi požiadavkami procesu privatizácie, najmä vo vzťahu k majetku bývalých podnikov založených národnými výbormi. Pretransformovaním do akciových spoločnosti sa stráca národný majetok. Naviac, nie je stanovené právne nástupníctvo majetkovej účasti štátu;

- riešiť spôsob účinnej kontroly dodržiavania ustanovení § 9 zákona 6. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, ktoré ukladajú orgánom štátnej správy, ktoré vykonávajú práva štátu týkajúce sa majetkovej účasti na podnikaní právnických osôb, zodpovednosť za vypracovanie privatizačných projektov týchto účastí;

- zlepšiť situáciu rezortov v procese posudzovania a schvaľovania privatizačného projektu;

- preklenúť rozpor medzi potrebou urýchľovania procesu privatizácie a možnosťou prihlasovania sa s nárokom na reštitúciu do 31. 12. 1992 podľa ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb.;

- známe prípady reštitúcii urýchlene vybavovať, aj zo strany pozemkových úradov a okresných súdov, aby tieto nebrzdili priebeh privatizácie;

- pri posudzovaní privatizačného projektu neuprednostňovať ponúkanú stopercentnú zamestnanosť, ale prihliadať i na rozvoj ekonomiky;

- neusilovať, sa o neúmerné maximalizovanie trhovej ceny pri prevode majetku, keďže následne vedie cez vysokú zadĺženosť nadobúdateľa k neúnosnému zvyšovaniu cien, niekedy až k bankrotu;

- veľké administratívne a iné účelové budovy /škôlky, kultúrne, sociálne zariadenia/ vyňať, z privatizácie, ponechať ich štátu na umiestnenie orgánov štátu za režijne náklady;

- ohraničiť majetkovú účasť investičných privatizačných fondov na akciách štátneho podniku-akciovej spoločnosti:

- definitívny zoznam registrovaných investičných privatizačných fondov zverejniť pred začiatkom predkola, t. j. pred 17. 2. 1992;

- stanoviť termín zverejňovania zoznamu akciových spoločnosti zaradených do kupónovej privatizácie;

- striktne dodržiavať nariadenia vlády prijaté k priebehu kupónovej privatizácie. Začatie registrácie občanov pred zverejnenia zoznamu privatizovaných podnikov bolo porušením predpisov a nekorektne;

- urýchlene doriešiť a legislatívne upraviť, dedičské konanie budúcich akcionárov;

- iniciovať Federálne zhromaždenie ČSFR na prijatie zákona o investičných privatizačných fondoch a doriešiť súčasne zmluvné vzťahy medzi zakladateľmi a správcami fondov.

Pomalý priebeh prípravy prevodu majetku štátu na iné osoby je sčasti odôvodnený zložitosťou procesu. Neuvážené zrýchľovanie procesu privatizácie by viedlo k ďalšiemu uvoľneniu legislatívnej disciplíny s rizikom potreby dodatočného riešenia veľmi chúlostivých a komplikovaných majetkoprávnych prípadov. Na druhej strane je žiadúca účinnejšia pomoc zainteresovaných rezortov v Úlohe zakladateľov a zvýšenie ich náročnosti pri príprave a posudzovaní privatizačných projektov štátnych podnikov. Musíme si uvedomiť, že proces znárodňovania napriek tomu, že k nemu stačilo prijať zákon alebo nariadenie vlády a vystaviť dekrét, prebiehal od roku 1945 až do roku 1959. Odštátnenie - privatizácia nemôže prebehnúť za jeden rok najmä z hľadiska bezpodmienečného dodržania zákonnosti a legislatívnej čistoty.

Vážená Slovenská národná rada, sústredili sme sa tentokrát len na proces veľkej privatizácie. Pokiaľ ide o malú privatizáciu, problémy s ňou spojené sú známe a viackrát boli kritizované i na pôde Slovenskej národnej rady. Keďže vo viacerých prípadoch ide o rôzne formy trestnej činnosti, oslovíme orgány činné v trestnom konaní. Súčasne preto uvediem iba základné údaje.

Proces malej privatizácie prebieha už viac ako 11 mesiacov. Do 26. 1. 1992 bolo Úspešne vydražených 7 716 prevádzkových jednotiek. Ich vyvolávacia cena bola 7 380 miliónov, ktorá licitovaním stúpla o l 902 miliónov, teda hodnota vydražených privatizačných jednotiek činí 9 285 miliónov. Celková úspešnosť dražieb v percentuálnom vyjadrení je 65 %, teda za toto obdobie bolo daných do dražieb 11 807 prevádzkových jednotiek, 4 091 bolo neúspešných z rôznych dôvodov.

Dražieb za vyvolávaciu cenu bolo 1971 v celkovej hodnote l 337 miliónov. Anglickou dražbou bolo vydražených 4 095 privatizačných jednotiek v celkovej hodnote 6 241 miliónov. Vyvolávacia cena z 2 656 miliónov stúpla licitovaním o 3 585 miliónov. Holandskou dražbou bolo vydražených l 650 prevádzkových jednotiek za l 706 miliónov, teda vyvolávacia cena 3 389 miliónov klesla o l 683 miliónov. Najväčší počet sprivatizovaných jednotiek bol v okresoch Bratislava-mesto 623, Košice 383, Žiar nad Hronom 299 atď., najmenej v okresoch Stará Ľubovňa 46, Svidník 81, potom nasleduje Veľký Krtia, Košice-vidiek a Trebišov. Čo sa týka počtu sprivatizovaných prevádzkových jednotiek v okresoch Slovenska, iba Bratislava-mesto prekročila hranicu 600 prevádzkových jednotiek a Košice-mesto 300.

Z celkového počtu vydražených prevádzkových jednotiek išlo o dražbu budovy do súkromného vlastníctva, t. j. 14, 6 % z úspešných dražieb privatizovaných jednotiek. V l 929 prípadoch išlo o dražbu budovy a pozemku do súkromného vlastníctva, t. j. 27, 7 % z úspešných dražieb privatizovaných jednotiek. Celkový podiel holandských dražieb v Slovenskej republike k úspešným dražbám činí 21, 4 t. Najväčší podiel holandských dražieb k počtu úspešných dražieb bol v okresoch Stará Ľubovňa 54, 3 %, Bardejov 37, 1 %, potom nasleduje Trebišov, Považská Bystrica, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom a Senica. Najmenší podiel holandských dražieb k počtu úspešných dražieb bol v okrese Michalovce 8, 2 %, Košice-mesto 8, 4 %, Lučenec 10, 0 % atď.

Vážení prítomní, to je v krátkosti stručná informácia o priebehu procesu malej privatizácie v Slovenskej republike ku dňu 30. januára 1992. Pokiaľ by boli zo strany poslancov Slovenskej národnej rady námietky resp. pripomienky, prosím, aby nám boli odovzdané písomne na ďalšie posúdenie.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Žingorovi. Do diskusie k tomuto bodu sa prihlásili štyria poslanci: pán poslanec Plesnite, pán poslanec Húska, pán poslanec Harna a pán poslanec Brestenský. Prosím pána poslanca Plesníka, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Húska.

Poslanec J. Plesník:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

na úvod dovoľte krátke motto: Hospodárska kriminalita grandióznych rozmerov, proti ktorej je nedávne masové rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve len chlapčenským huncútstvom. Je to veľmi skrátené, je to vytrhnuté z kontextu, a netvrdím, že to patri k tejto problematike presne a zviazane, avšak súčasný pohľad na prípravu prvej vlny kupónovej privatizácie ma núti, aby som vyslovil niekoľko zamyslení.

Ak si pripomenieme niektoré state programového vyhlásenia, či už vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo vlády Slovenskej republiky, účelom procesu transformácie na byt definovať kto a ako bude doterajší národný majetok obhospodarovať a využívať lepšie a úspešnejšie pre tvorbu dôchodkovej základne ako doterajší anonymný vlastník - štát. I z týchto dôvodov bola predkladaná kupónová privatizácia ako jedna z najrýchlejších a najvhodnejších foriem pre túto transformáciu vlastníckych vzťahov. Jej doterajší priebeh, najmä prípravy prvej vlny však ukazuje, že nie všetko, čo sme nazvali, že sa spraví rýchlo, so sebou prinieslo i požadovanú zodpovednosť, požadovanú kvalitu prípravy. Čoraz viac sa stretávame na verejnosti s vyjadrením, že

tento najdemokratickejší spôsob sa začína zamieňať s najšpekulatívnejším, čoraz viac sa začína hovoriť o novej monopolizácii tentoraz finančnej, kapitálovej, o možných spôsoboch odnárodňovania.

I v tejto súvislosti sa obraciam na naše predsedníctvo a chcem ho požiadať, aby predložilo tomuto plénu návrh, - aby to bolo ono, kto predloží tento návrh, aby sa na tomto rokovaní zúčastnil i predseda slovenského protimonopolného úradu, ktorý, ako vieme, predkladal určitú správu o príprave privatizácie do vlády. Myslím, že tak závažná problematika ako je informácia o príprave veľkej privatizácie by sa bez jeho účasti nemala udiať. Preto by som prosil, som ochotný prerušiť svoje vystúpenie, aby parlament vyslovil svoje súhlas, aby pán Dolgoš mohol byť urýchlene prítomný na tomto rokovaní.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Aby mohol byt prítomný alebo mohol aj vystúpiť? Treba to formulovať jasne, lebo na galérii môže byt ktokoľvek prítomný.

Poslanec J. Plesník;

Spresňujem, aby mohol vystúpiť, a informovať o stanovisku Slovenského protimonopolného úradu.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Čiže pán poslanec v zmysle § 20, ktorý hovorí, že so súhlasom Slovenskej národnej rady môžu v rozprave vystúpiť ďalší pozvaní predstavitelia politického, hospodárskeho a kultúrneho života, dáva návrh, aby sa prerokovávania tohto bodu programu zúčastnil aj predseda Slovenského protimonopolného úradu pán Dolgoš.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Mám pocit, že v sále je málo ľudí, ale skúsime prezentáciu.

/Prezentovalo sa 48 poslancov. /

Prosím predsedov klubov o spoluprácu. Vážene Kolegyne, kolegovia, prosím, zaujmite miesto v sále.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 90 poslancov. /

Zopakujem návrh. Pán poslanec Plesník dal návrh, aby v zmysle S 20 nášho rokovacieho poriadku mohol v rozprave k tomuto bodu programu vystúpiť predseda Slovenského protimonopolného úradu pán Dolgoš.

Kto je za návrh pána poslanca Plesníka?

/Za návrh hlasovalo 63 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov. /

Konštatujem, že sme návrh pána poslanca Plesníka schválili. Prosím pracovníkov Kancelárie Slovenskej národnej rady, aby pána predsedu Slovenského protimonopolného úradu pozvali do sály. Ďakujem.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia, vopred nevyslovujem žiadny súd, vopred nevyslovujem žiadnu domnienku, ktorou by som chcel niekoho konkrétne obviňovať. Vyslovujem len niekoľko úvah nad tým, s čím sa stretáva verejnosť, a otázky, ktoré sú na mňa ako na poslanca zo strany občanov kladené.

Za jeden z najväčších nedostatkov celého priebehu prípravy na prvú vlnu kupónovej privatizácie a vôbec privatizácie považujem jej legislatívnu nepripravenosť. Už kolega Žingor v správe výboru pre obchod a služby spomenul negatívny vplyv reštitučných zákonov, najmä zákonov o pôde, ktoré celý proces urýchlenej prípravy privatizačných aspektov spomaľujú, a v ktorom sa odzrkadľuje, že federálne vláda najmä pri predkladaní jednotlivých zákonov túto skutočnosť nebrala do úvahy. Pripomeňme si, že aj my sme museli novelizovať zákon č. 253 o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veľkej privatizácii, aby sa vytvoril priestor pre vypracovávanie konkurečných privatizačných projektov. Myslím však, že rozruch, ktorý vyvolali Marketingové ťahy niektorých investičných privatizačných fondov, ukázali, že najvážnejší deficit je v právnych predpisoch, ktoré by mali upraviť postavenie investičných spoločností a investičných fondov, mali by upraviť burzu kupónového trhu a reglementovať následnú burzu cenných papierov s náležitým zakotvením ochrany drobného akcionára.

Je zaujímavé, že i keď tieto normy z veľkej časti boli už v prvom polroku 1991 pripravené, celý tento proces sa odsúva vlastne až do tohto obdobia, a v podstate všetko to sa malo riešiť vládnym nariadením. Pýtam sa sám seba a kladiem si otázku, prečo takýmto spôsobom budujeme základy právneho štátu? Možno, že odpoveď nájdem vo vyjadrení svojho kolegu, poslanca Federálneho zhromaždenia, ktorý je vo funkcii federálneho ministra financií, ktorý znevážil právnu hodnotu tohoto dokumentu - vládneho nariadenia - vyjadrením, že je právnym perfekcionalizmom požadovať, aby sa registrácia mohla uskutočňovať až po vydaní schválených privatizačných projektov. Ak si uvedomíme, že toto vládne nariadenie, i po schválení jeho novely včera vo vláde naďalej podporuje či preferuje postavenie investičných fondov, a najmä neprehľadne definuje kupónovú burzu, uvedomme si, že znova je to Federálne ministerstvo financií, ktoré má právomoc usmerňovať

predkladanie množstva majetku na burzu. Teda tento proces nie je prehľadne a jasne upravený pre subjekty, ktoré vstupujú na trh, na jednej strane ponuku, ktorú ponúka štát a dopyt, ktorý vytvára občan. Vytvára sa vo mne otázka: Nedôjde tu opätovne k jednostrannému výkladu tohoto vládneho nariadenia v prospech kohosi, kto bude mat záujem, aby kupónová burza dopadla tak, ako má záujem?

Chýbajú tu i legislatívne obmedzenia pre vstup zahraničného kapitálu na priamu - nazývam ju kupónovú či sekundárnu burzu cenných papierov, a to najmä v prvou období po emitovaní akcii sprivatizovaných podnikov. V zmysle hesla "Čo nie je zakázané, je dovolené" sa tu tak otvára široký priestor najmä špekuláciám skupovania akcii takpovediac pod rukou, a to najmä zo strany tých, ktorí majú plné valutové vrecko.

Ešte je jedno vákuum, na ktoré chcem upozorniť. Je to absencia zákona o štátnej službe, ktorý by zamedzoval pôsobenie štátnych úradníkov v súkromných spoločnostiach. Treba povedať, že i schválená novela vládneho nariadenia síce obsahuje ustanovenia, ktoré tomuto zamedzujú, avšak si myslím, že tak, ako sa dokázalo v predchádzajúcom období nerešpektovať uznesenie vlády Slovenskej republiky k tomuto, neviem, či vládne nariadenie bude pre niektorých ministrov dostatočne záväzným právnym dokumentom.

Nespokojnosť možno vysloviť, aj s tým, čo sa deje na ponukovej stránke novovytvárajúceho sa trhu. Vo viacerých vystúpeniach sme upozorňovali, že v koncepcii transformácie sa podceňuje príprava ponukovej stránky. Potvrdzuje to nielen fakt, že na konkurenčné projekty sa časový priestor musel dostatočne upravovať, ale najmä skutočnosť, že privatizačne projekty sa tvorili v čase, keď vláda nemala z hľadiska hospodárskeho rozvoja definované stratégie rozvojových a útlmových programov, podielu účasti zahraničného kapitálu v jed-

notlivých odvetviach, zásady regionálneho rozvoja či zásady trhu z pohľadu vnútornej ochrany a vstupu na zahraničný trh. Tento deficit spôsobil, že mnohé privatizačné projekty, koniec-koncov tak, ako to tu kolega Žingor uviedol, obsahujú stratégie v rozsahu a kvalite dostupných informácii a schopnosti podnikového managementu, teda de facto mnohokrát ich záber sa znižuje len na určité štatistické zrovnávanie základných údajov so stratégiou výhľadu obchodných transakcií na 2 až 3 mesiace. A priznajme, že neraz podnikový management, čo síce na druhej strane môžeme kvitovať ako schopnosť týchto managerov, zneužíva tieto svoje znalosti na vypracovávanie konkurenčných privatizačných projektov oproti tým, ktoré sám bol z pohľadu zakladateľa povinný vypracovať.

Ak naviac pripočítame, že celú túto fázu posudzovania privatizačných projektov komplikujú spomínané reštitučné vyrovnania, dostávame jasný obraz, prečo dnes, keď sa vlastne de facto mala uzatvoriť registrácia na kupónovú privatizáciu, občan nepozná rozsah, ale najmä kvalitu ponukovej stránky. Kladiem si otázku, čo to znamená pre radového občana? Skúsim také malé prirovnanie. Vstupujete do predajne, kde pred vstupom od vás pýtajú zaplatiť vstupenku s tým, že si potom môžete vybrať tovar, aký sa vám bude ľubiť, a budete sa môcť rozhodnúť pre ten-ktorý tovar, ale nikto vám nepovie, že touto drahou vstupenkou vstupujete do predajne, kde tovar nie je možno ešte vôbec vybalený, na mnohých tovaroch sú nepravé nálepky, a tak de facto kupujete mačku vo vreci. Podľa mňa tu neobstojí ani vyjadrenie, že oných tisíc bodov zaplatených tisíckorunovou kupónovou známkou tvorí len akúsi protiváhu omnoho vyššej hodnoty, ktorú takto môžeme získať. Ale pýtam sa, je toto prístup na seriózny trh? Je toto férový prístup skutočného trhového princípu? Podľa mňa, je to zneužívanie dôvery zákazníka a je to otvorenie priestoru pre špekulantov a priekupníkov. A potom si ešte zrovnajme druhú stránku, že vlastne i ono bombastické reklamovanie marketingových ťahov - nazývam ich bankové štátne fondy

- či iných investičných privatizačných fondov, ktoré ponúkajú niekoľkonásobky, je vlastne len akýsi sprostredkovaný výlet do zatiaľ prázdnych skladov tejto predajne. Uvedomme si, že to, čo nám ponúkajú tieto investičné privatizačné fondy, je zatiaľ len hŕstka klamú.

Chcem uviesť, ešte jednu poznámku k tomu, čo doteraz vláda nedešifrovala v súvislosti s kupónovou privatizáciou. Uvedomujem si, že za túto poznámku môžem byt označený ako sociálny demagóg. Ak sa robilo porovnanie privatizačných projektov, ktoré sú vypracované na rezorte hospodárstva a priemyslu, vychádzali zaujímavé porovnania, 50% privatizačných projektov predpokladá, že úroveň zamestnanosti zostane na pôvodnom stave, cca 25 % týchto privatizačných projektov však počíta s poklesom zamestnanosti o 5 až 3O % a len asi 2O % privatizačných projektov počíta s nárastom zamestnanosti, avšak treba povedať, že s horizontom rokov 1994-1995. Ako je však táto skutočnosť nárastu nezamestnanosti premietnutá do úrovne štátneho programu riešenia nezamestnanosti, keď oných 11 mld vo federálnom rozpočte kryje náklady v prepočte na cca 8OO až 9OO tisíc nezamestnaných, čo pri prepočtoch, ktoré predpokladajú privatizačné projekty, by malo dosiahnuť hranicu l 200 tisíc až l 3OO tisíc nezamestnaných. Nie, týmto nechcem strašiť, chcem len poukázať, že na jednej strane treba brat i veľmi seriózne prognózy týchto privatizačných projektov. No na druhej strane, to môžem považovať za akýsi skrytý zámer, scenár, ktorý koniec-koncov mal aj svoju svetovú podobu vo Veľkej Británii, kedy sa vytvoril neúmerný sociálny tlak, a drobný akcionár v záujme vylepšenia si sociálnej situácie bol ochotný odpredať svoju akciu pod rukou. Komu ju odpredával, kto ich takto skupoval, to je snáď otázka aj na predsedu Slovenského protimonopolného úradu, ktorý už určité indície v správe pred vládu predložil.

Považujem za potrebné preto aj dešifrovať, u koho aká je miera zodpovednosti za tento stav. Skúsim to dať v tomto poradí: Skúsme si dať odpoveď, ako za otázku koncepcie, priehľadností, legislatívnej pripravenosti sa zasadila politická reprezentácia Slovenska v orgáne, Ktorý za ňu zodpovedá, teda vo federálnej vláde. V druhej rovine si skúsme zodpovedať, aká je miera zodpovednosti vlády Slovenskej republiky za celú prípravu procesu transformácie, najmä z tých pohľadov, ako som tu menoval, teda dostupnosti informácii pre spracovateľov privatizačných projektov. Skúsme si odpovedať, ako naplnil svoje poslanie rezort a jeho minister, ktorý zodpovedá za správu a privatizáciu národného majetku, aby sa neprejavovali monopolistické, špekulantské a iné deformačné javy. A napokon do našich vlastných radov: Ako hájili záujmy radového občana-voliča ich volení zástupcovia, naši kolegovia páni poslanci Sládek, Kotrus a Jaroslav Ivan, ktorých pán minister Mikloš navrhol do vrcholového riadiaceho orgánu, komisie pre kupónovú privatizáciu, aby pomohli zabezpečiť nerušený a právne čistý priebeh kupónovej privatizácie?

Verím, že minimálne na tieto štyri otázky sa tu dnes rozvinie diskusia a nájdeme na ne odpovede. Som za pragmatistický pohľad pri hľadaní východísk z tejto zapletenosti, a otvorene hovorím, že v programe Strany demokratickej ľavice sme sa nikdy od transformácie neodťahovali. Uvedomujem si, to prvá vlna kupónovej privatizácie sa zastaviť nedá, ani by to nebolo rozumné, ale chcem, aby sme z prvej vlny nespravili privatizačného strašiaka pre naše terajšie i budúce generácie, ktorým by sne v podstate postavili trhový mechanizmus do svetla nenávratností. Odporúčam, aby záver správy výboru pre obchod a služby bol prijatý týmto parlamentom vo forme uznesenia. Naviac odporúčam, aby boli prijaté ešte nasledovné pripomienky: Žiadať vládu, aby iniciovala dopracovanie legislatívnych uprav postavenia investičných spoločností a investičných fondov, burzy trhu akcií za kupó-

ny a sekundárneho trhu akcii, aby iniciovala otvorenie prvej vlny kupónovej privatizácie až po prijatí týchto legislatívnych Oprav, a aby sa prijala zásada, že druhá vlna kupónovej privatizácie sa začne až po zhodnotení dopadov a všetkých náležitosti prvej vlny kupónovej privatizácie.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. V zmysle § 19 sa o slovo prihlásil predseda vlády pán Čarnogurský.

Predseda vlády SR J. Čarnogurský:

Vážená Slovenská národná rada,

chcem vás informovať, že začiatkom tohoto týždňa pán Dolgoš mi doručil rezignáciu na svoju funkciu predsedu Slovanského protimonopolného úradu. Túto svoju žiadosť, odôvodnil nemožnosťou prijímať účinné protimonopolné opatrenia. Tak je napísané v písomnej žiadosti, ktorú mi doručil. Čisté z formálneho hľadiska je stále predsedom Slovenského protimonopolného úradu s tým, že na budúci týždeň v utorok predložím túto jeho žiadosť na zasadnutie vlády, a vláda o nej rozhodne. Považoval som za potrebné vás informovať vzhľadom na rozhodnutie, že vystúpi pán Dolgoš.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Pirovits.

Poslanec L. Pirovits:

Poznačil som si pár slov. Predaj akcii pod rukou - neviem, čo to znamená. Vieme, aké sú akcie na majiteľa, ktoré možno predať voľne, sú akcie na meno, ktoré možno predať za určitých podmienok. Neviem, čo je to predaj akcii pod rukou. Čo ponúkajú investičné privatizačné fondy, kto za to zodpovedá - ponúkajú to, čo chcú. Sú to samostatné právne subjekty. Úroveň zamestnanosti poklesne o 5 až 30 % - kto za to zodpovedá? Dostupnosť informácii pre privatizačné projekty - je zákon, práve novelizovaný, kto za to zodpovedá, jednoznačne zakladateľ alebo podnik. Neviem, prečo sa valí táto zodpovednosť na ten subjekt, kde ani podlá zákona nepatrí. Počúvame to, je to krásna správa, možno sa niekoho aj krásne dotkne, ale mňa nie. To som chcel vysloviť touto faktickou poznámkou.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Prosil by som pána poslanca Plesníka i ďalších, ktorí by dávali nejaký návrh uznesenia, aby tieto pripomienky doručili predsedovi výboru pre obchod a služby pánovi Žingorovi, aby sme na základe toho mohli viesť hlasovanie.

Faktické poznámky - pán poslanec Ásványi a pán poslanec

Chmelo.

Poslanec L. Ásványi:

Vážené dámy a páni,

po vypočutí reči pána poslanca Plesníka sa vyjadrujem

tak, že s mnohými jeho konštatovaniami súhlasím. Aj vo výbore pre obchod a služby som sa takto vyjadril. Nakoniec, je to uvedené aj v informácii, ktorú predniesol predseda výboru. Teda je pravdou, že legislatívna príprava nebola dokonalá, alebo nie dobrá, alebo má medzery. Pýtam sa, prijali sme už vôbec - to zhadzujem aj sám seba - taký zákon, ktorý si nežiada dodatočnú úpravu? Keď prijímame zákon o jednej veci, ktorá nebola nikde na svete skúšaná, že by akurát tento zákon nemal byť doplnený? Rozmýšľal som o záveroch, ktoré robil pán Plesník, ako sme národ dobehli, atď. Myslím si, že keby sme urobili referendum o tom, či chceme žiť v absolútne vysokej životnej úrovni, hádam ani vtedy by sa neprihlásilo 7 miliónov občanov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj s tisíckorunovou vstupenkou. Tak prosím vás, kde sme tu podviedli ľudí? Bol by som veľmi rád, keby túto reč, ktorú pán Plesník predniesol, by bol hovoril pred 3-4 mesiacmi, aby sa prihlásilo menej ľudí, lebo pri delení by sa mi ušlo viac.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo;

Po vypočutí informácie pána premiéra navrhujem, aby sme prehodnotili svoje stanovisko ohľadne pána Dolgoša. Domnievam sa, že nebýva ani zvykom dať hlasovať v rámci prejavu poslanca za mikrofónom. Keďže sme nevedeli o tom, 60 sa udialo, a pán premiér nám to teraz povedal, navrhujem, aby sme o tom okamžite hlasovali.