Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák: Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré podnety, ktoré tu vznikli, pretože zdajú sa mi byť trošku, nechcem povedať zavádzajúce, ale dajú sa chápať všelijako. Pokiaľ si prvý podpredseda pán Ivan Čarnogurský mysli, že by sme nemali budúcej vláde nič ukladať, mal by BOB jednu otázku, ako potom mohlo uložiť terajšie predsedníctvo budúcej vláde rovnakú úlohu, ktorá je zapísaná v správe o činnosti predsedníctva. Tuto je navrhované iba v tom zmysle, že žiadame od vlády, aby to bolo tak. Prosím vás pekne, keď v predsedníctve to platí, nech aj v pléne to môže platiť tak, ako to rozhodnú páni poslanci.
Ďalej by som chcel vysvetliť pripomienku pána ministra Pittnera. Ide o to, aby pracovná skupina bola vytvorená do konca februára a do 15. apríla by predložila výsledky práce, čo sa už zdá byť v súlade s postupom vlády. Prosím vás pekne, tu nie je nijaký pokus o znevažovanie výsledkov práce komisií, ktoré zriadila vláda. Ide len o to, aby sa celý problém dostal na parlamentnú pôdu a mohli sme sa k nemu vyjadriť.
A dovoľte mi, aby som pre tých pánov poslancov, ktorí nemajú dnes pri sebe uznesenie Slovenskej národnej rady č. 143, odcitoval, o čo vlastne ide a ako celý tento problém vznikol. Tu je napísané, že sa vláde odporúča prehodnotiť súčasný systém štátnej správy s cieľom jej racionalizácie a vypracovať návrh na nové územné a správne členenie Slovenskej republiky do konca roka 1991. Ďalej Slovenská národná rada žiada vládu slovenskej republiky po prvé - predložiť do výborov Slovenskej národnej rady rozpracovanie odporúčaní
Slovenskej národnej rady a jej výborov k aktualizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do konca septembra 1991. Po druhé - predložiť Slovenskej národnej rade ku koncu funkčného obdobia správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Ďalej v bode E ukladá predsedom výborov Slovenskej národnej rady minimálne raz za dva mesiace prehodnotiť plnenie uznesenia Slovenskej národnej rady v ich pôsobnosti. Nás výbor nerobí nič, len plní úlohu, ku ktorej bol Slovenskou národnou radou zaviazaný. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu uznesenia.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Ak nie, rozpravu ukončujem a pristúpime k hlasovaniu o pozmeňovacích návrhoch.
Prvé pozmeňovacie návrhy predniesol pán poslanec Ftáčnik, a to "ruší uznášanie predsedníctva v časti 3. písm. f/" - ako ja to uvedené v návrhu. Hlasujeme teda o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentujeme sa.
/Prezenzovalo sa 106 poslancov. /
Kto je za preštylizovanie bodu B v navrhnutom uznesení tak, ako ho predniesol pán poslanec Ftáčnik? /Za návrh hlasovalo 65 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov. /
Konštatujem, že prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika sme prijali.
Druhý pozmeňovací návrh sa týkal bodu D, a síce namiesto termínu september 1992 uviesť október 1992. Prosím, aby sme sa prezentovali. /Prezentovalo sa 107 poslancov. /
Kto je druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika? /Za návrh hlasovalo 59 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov. /
Zisťujem, že sme prijali aj druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Ftáčnika.
Tretí pozmeňovací návrh sa týkal toho istého bodu D/1, kde namiesto slova "komisia" by malo byť slovo "skupiny". Je to technická pripomienka, nemusíme o nej hlasovať. To sa opraví.
Potom bol návrh pána ministra Pittnera, ale ten si nikto z poslancov neosvojil. Takže ideme k návrhu pána poslanca Čarnogurského. Pán prvý podpredseda, mohol by si zopakovať svoj návrh?
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Navrhoval som, aby v písmene D boli obidva body vypustené a miesto nich bolo uvedené: "aby vytvorila podmienky a zabezpečila prípravu návrhu zákona tak, aby bolo možné na ňom pokračovať zvoleným orgánom v ďalšom volebnom období".
Podpredseda SNR M. Zemko;
Nástojiš na tom, aby sme hlasovali? Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Návrh sťahujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán prvý podpredseda sťahuje svoj pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Zselenák sa vyjadril za to, aby sa toto uznesenie schválilo.
Pristúpime k hlasovaniu o prijatí uznesenia Slovenskej národnej rady k návrhu Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu na predloženie návrhu zákona o územnou a správnom členení Slovenskej republiky a predloženia ucelenej koncepcie organizácie a výkonu verejnej správy s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 112 poslancov. /
Kto je za prijatie navrhovaného uznesenia?
/Za návrh hlasovalo 76 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov. /
Zisťujem, že sme prijali návrh uznesenia Slovenskej národnej rady, ktorý pripravil Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu.
Ďalšie návrhy uznesenia sa tykali bodu 11 správy. Prvý predniesol pán poslanec Okres a doplnil ho pán poslanec Mi-
ček. Neviem, páni kolegovia, či sa vám podarilo spojiť tento návrh do jedného. Prosil by som niektorého z vás, aby ste ho opäť predniesli.
Poslanec M. Miček:
Išlo v podstate o to, aby sa v bode 11 zaradilo nové písmeno B, ktoré by znelo: "Predložiť záverečnú správu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady... atď. poslancom Slovenskej národnej rady do začiatku 22. verejnej schôdze Slovenskej národnej rady" a písmeno B by sa zmenilo na písmeno C, kde v poslednom riadku by bol text, ako tam pokračuje.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, musím vás prerušiť. Nemôžme robiť zmenu v samotnej správe, môžme prijať iba uznesenie Slovenskej národnej rady v tejto veci.
Poslanec M. Miček:
Zmenu nerobím. Chcem, aby vzhľadom na to, že správa bola odtajnená, poslanci ju dostali pred začatím schôdze.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Zrejme žiadate, aby sa prijalo k tejto veci uznesenie. Poslanec M. Miček;
Aj tak to môžeme urobíť. Žiadam, aby bola predložená správa poslancom, aby ju mohli posúdiť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Okres to ako právnik upresni. Poslanec M. Miček:
On má niečo iné. Poslanec P. Okres:
Vážená Slovenská národná rada,
je mi ľúto, že sme nemali čas skontaktovať sa s pánom Mičekom z toho dôvodu, že pán predsedajúci mi o tomto bode hovoril pri začatí rokovania. Navrhujem uznesenie, na základe ktorého by Slovenská národná rada mohla objektívnejšie posúdiť správu, ktorá nám bude predložená v budúcnosti, a síce: "Slovenská národná rada prijala nasledovné uznesenie k správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 20. decembra 1991 do 27. januára 1992, tlač SNR číslo 247, časť správy v bode 11 písm. A a B. Mení sa
rozhodnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady takto:
A. O zbavení utajenia správy Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady o výsledkoch posúdenia činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 17. 11. 1989 a podkladov, ktoré sú obsiahnuté vo výpovediach svedkov prizvaných na rokovanie branno-bezpečnostného výboru, prednesenej predsedom výboru Františkom Javorským na neverejnej schôdzi Slovenskej národnej rady zo dňa 4. 11. 1991.
B. Prerokovať záverečnú správu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady o výsledkoch posúdenia činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na 22. schôdzi, ktorej rokovanie k tomuto bodu bude verejne.
Včera som tento problém špecifikoval širšie. Neviem o ton, aspoň pri týchto našich konaniach som osobne nikdy nevidel nejaký tajný spis z vyších orgánov, ktorý by bol označený náležitosťami tajný alebo prísne tajný. Stretol som sa len s takými materiálmi, ktoré spočívali vo výpovediach svedkov, teda, že som ich osobne počul. Možno pán predseda nášho výboru mal možnosť alebo veci sám zabezpečoval, teda aj písomné liatiny z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo z Federálneho ministerstva vnútra. Potom to svedčí o tom, že branno-bezpečnostný výbor nebol svojim predsedom oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré použil pre správu. Nie je rozprava, ale chcem ozrejmiť, prečo by som chcel, aby boli odtajnené v tejto správe prepisy magnetofónových pások.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. V každom prípade musím k tomuto uzneseniu otvoriť, rozpravu, lebo je to nové uznesenie, ktoré doteraz neodznelo.
Poslanec M. Miček:
To bola prvá časť uznesenia. Ja navrhujem druhú časť, ktorá by znela, aby záverečná správa bola predložená poslancom Slovenskej národnej rady do začiatku 22. verejnej schôdze. To je ako požiadavka.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Takto sa to nedá prijať. Musíme mať presne znenie uznesenia. Pán poslanec Miček, váš návrh pán poslanec Okres zahrnul do svojho návrhu uznesenia. Podobne ako pri predchádzajúcom návrhu uznesenia je povinnosťou otvoriť rozpravu k tomuto bodu. Chce sa niekto k tomuto bodu vyjadriť? Pán poslanec Balún.
Poslanec F. Balún:
Chcel by som pripomenúť, že celá správa branno-bezpečnostného výboru by sa nemala analyzovať v uznesení predsedníctva. Pokiaľ ide o nejaké problémy v rámci branno-bezpečnostného výboru, tiež by sa nemali riešiť v uznesení predsedníctva, to sa ma vyriešiť iným spôsobom, než navrhuje pán Okres. Ak áno, potom tiež môžeme na verejnom alebo neverejnom zasadnutí. Myslím si, že správa, ktorá je predložená, je konštruktívna. Som proti tomu, aby sa prijímali ďalšie dodatky. Potom prijmeme jedno uznesenie, ktoré bude špecificky zamerané iba na správu branno-bezpečnostného výboru. Pokladám to za určitú demagógiu a deštrukciu činnosti branno-bezpečnostného výboru. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Okres. Poslanec P. Okres:
Nechcem polemizovať, so svojím kolegom, ale keď hovorí, že správu charakterizuje ako konštruktívnu, objektívnu, potom to znamená, že čítal podkladové materiály. Štyria členovia branno-bezpečnostného výboru nesúhlasili s obsahom tejto správy, hoci na začiatku rokovania o tejto veci bolo povedané, že správa bude prijatá konsenzom. Chcel by som opraviť ďalšieho kolegu nášho výboru, ktorý povedal, že štrvtého novembra taká dohoda nebola, že bol v tom čase v Spojených štátoch amerických, takže nevie o tom, či sme takú dohodu mali. Páska, ktorou som chcel potvrdiť moje tvrdenie, že to musí byť jednohlasné, sa po mojej urgencii stratila, bola vymazaná, tak ako sa stratila aj ďalšia páska, keď som si ju chcel znova vypočuť, zase sa stratila a bola vymazaná.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Balún. Poslanec F. Balún:
Hovoril som o správe predsedníctva a nie o správe branno-bezpečnostného výboru.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták:
Nie som členom branno-bezpečnostného výboru, čiže nevidím tak do toho, ale som členom predsedníctva, a v predsedníctve sa hovorilo o odtajnení správy. To znamená, že na verejnosť sa už legálne dostanú správy, ktoré boli do určitého momentu tajne. Keby si niekto chcel dať zdokumentovať to, či je správa pravdivá alebo nie, mal by sa k tomu dostať. O tom sme hovorili aj včera. Keďže schvaľujeme správu predsedníctva a nič iné, a ide o odtajnenie, potom, pán poslanec, musíme o tomto odtajnení teraz tu hovoriť.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Chce sa ešte niekto vyjadriť v tejto rozprave? /Nikto. /
Ak nie, rozpravu uzatváram. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Okres.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto ja za prijatie návrhu uznesenia tak, ako ho predniesol pán poslanec Okres?
/Za návrh hlasovalo 46 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov. /
Zisťujem, že návrh uznesenia pána poslanca Okresa sme neprijali.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták. Poslanec I. Ľupták:
Pán predsedajúci, keďže ste nespomenuli, že včera som aj ja mal pripomienku, rád by som ju zopakoval. V bode B: "Prerokovať záverečnú správu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady o výsledkoch posúdenia činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 17. novembra 1989 na prvej verejnej schôdzi jesenného zasadania slovenskej národnej rady roku 1992.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, budeme hlasovať, o návrhu pána poslanca Ľuptáka. Prezentujeme sa.
/Prezentovalo sa 102 poslancov. /
Kto je za návrh uznesenia tak, ako ho predniesol pán poslanec Ľupták?
/Za návrh hlasovalo 28 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov/.
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. /
Zisťujem, že návrh uznesenia, ako ho predniesol pán poslanec Ľupták, sme neprijali.
Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu.
Šestnástym bodom programu je
Návrh na__zmenu člena Komisie__Slovenskej národnej rady
pre kontrolu činnosti služby ochrany ekonomických záujmov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač SNR 248. Ma niekto z vás otázky, alebo pripomienky k predloženému návrhu?
/Neboli. /
Ak nie, dávam hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorý mate na predloženom materiáli.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 101 poslancov. / Kto je za navrhnuté uznesenie? /Za návrh hlasovalo 80 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov. /
Zisťujem, že sme navrhnute uznesenie schválili.
Sedemnástym bodom programu je Informácia o priebehu a výsledkoch procesu privatizácie. Odovzdávam slovo pánovi podpredsedovi Klepáčovi. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím predsedu Výboru Slovenskej národnej rady pre obchod a služby pána Žingora, aby nám podal informáciu.
Poslanec R. Žingor:
Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
proces zmeny vlastníckych vzťahov prostredníctvom privatizácie národného majetku je stredobodom pozornosti občanov, politických strán a hnutí. Často, takmer na každej schôdzi Slovenskej národnej rady, bol proces privatizácie kritizovaný pre jej pomalý priebeh, ale i pre jej viaceré negatívne sprievodné javy. Slovenská národná rada na svojej 20. schôdzi v decembri minulého roku poverila Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby sledovať priebeh privatizácie národného majetku a na každej schôdzi Slovenskej národnej rady počas jej terajšieho jarného zasadania podávať, informáciu o svojich zisteniach.
Vychádzajúc z uvedeného uznesenia výbor písomne požiadal hospodárske rezorty, aby výboru mesačne podávali informácie o priebehu, stave a výsledkoch procesu privatizácie s tým, že informáciu do 15. dna nasledujúceho mesiaca prerokujú na porade vedenia ministerstva za účasti poslanca Slovenskej národnej rady - člena nášho výboru. Túto požiadavku splnili ministerstvo obchodu, ministerstvo priemyslu, minis-
terstvo poľnohospodárstva a ministerstvo pre správu a privatizáciu. Je na škodu veci, že zatiaľ požiadavku nesplnili ministerstvo stavebníctva a ministerstvo hospodárstva.
Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku na požiadanie výboru umožnilo priamu účasť a previerku priebehu schvaľovacieho procesu privatizačných projektov priamo na detašovacom pracovisku ministerstva v Piešťanoch dna 22. januára 1992. Tu bol prítomný aj predseda vlády Slovenskej republiky a páni ministri riadiaci rezorty priamo dotknuté privatizáciou.
Keďže ide o prvú informáciu výboru, pre vašu lepšiu informovanosť sa trochu podrobnejšie zmienim o postupe schvaľovania privatizačných projektov.
Na predloženie základných privatizačných projektov pre prvú vlnu privatizácie bol stanovený termín do 31. 10. 1991. Základný privatizačný projekt mohol vypracovať, štátny podnik, z jeho poverenia iná fyzická alebo právnická osoba, ale aj zakladateľ. Základný privatizačný projekt podniku posúdil zakladateľ a predložil Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky do 30. 11. 1991. Do tohoto termínu mohol predložiť konkurenčný privatizačný projekt každý záujemca o štátny podnik, pripadne jeho časť. Podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky je oprávnené a zodpovedné za schválenie a zverejnenie privatizačného projektu. Len v prípade priameho predaja majetku určenej osobe - okrem predaja formou verejnej súťaže alebo dražby - predkladá privatizačný projekt na schválenie vláde.
V záujme nerušeného priebehu zložitého procesu preverovania, a posudzovania privatizačných projektov ministerstvo zriadilo detašované pracovisko v Piešťanoch. Pracuje tu 47
odborných pracovníkov ministerstva a 36 externých pracovníkov, vrátane odborníkov na výpočtovú techniku. Na nezávislé a odborné posúdenie privatizačného projektu boli vytvorené tri samostatné skupiny. Prvý úsek posudzuje projekty po stránke právnej a dodržania zákonnosti, druhý úsek organizačnú stránku, reštrukturalizáciu, spojitosť a životaschopnosť jednotlivých častí podniku, tretí úsek posudzuje ekonomicko-finančné hľadiská obsiahnuté v privatizačnom projekte.
Každý základný privatizačný projekt, i konkurenčný privatizačný projekt prejde všetkými troma úsekmi, z ktorých každý vypracuje vlastné stanovisko. Na posúdenie privatizačného projektu je stanovených 10 dodatočných kritérií. Sú v ton: majetkové vysporiadanie, spôsob privatizácie, vývoj zamestnanosti, monopolné postavenie, reštrukturalizácia náplne činnosti, vplyv predloženého konkurenčného privatizačného projektu. Privatizačný projekt prejde takto každým úsekom. Príslušný námestník podľa rozdelenia podnikov pripraví konečné stanovisko na spoločné rokovanie troch námestníkov. Potom pozvú navrhovateľa privatizačného projektu a podľa odsúhlaseného stanoviska ho požiadajú o jeho prípadne doplnenie, pripadne prepracovanie základného privatizačného projektu, a o spracovanie obsahu alebo podmienok uvedených v konkurenčnom privatizačnom projekte. Určuje sa spravidla 14-denný termín na prepracovanie. Po opätovnom predložení nasleduje nové kolo posudzovania so spoločným konečným posúdením a s návrhom na odsúhlasenie alebo zamietnutie privatizačného projektu a následne sa predloží ministrovi pre správu a privatizáciu na podpis.
Súbežne s rovnakým postupom sa posudzujú predložné konkurenčné privatizačné projekty. Ak je výsledok kladný, predkladateľovi základného privatizačného projektu sa uloží pri dopracovaní základného privatizačného projektu zapracovať, aj obsah konkurenčného privatizačného projektu ako súčasť prie-
behu privatizovania časti štátneho podniku, pripadne jeho vybranej činnosti alebo aj celého priebehu privatizácie. Predkladateľovi konkurenčného privatizačného projektu sa dáva možnosť pri dražbe, verejnej súťaži alebo pri priamom predaji uplatniť svoje ambície uvedené v konkurenčnom privatizačnom projekte.
Konečné súhrnné stanovisko obsahuje tri časti. V prvej, všeobecnej časti sa uvádzajú predkladatelia, stručná charakteristika základného privatizačného projektu, spôsob, akým má prebehnúť privatizácia, pripadne v čom mení predložený konkurečný privatizačný projekt, prípadne doplňuje základný. V druhej časti sú uvedené pripomienky, kritika nedostatkov a dôvody neschválenia privatizačného projektu. Najčastejším nedostatkom je majetkovo-právne vysporiadanie. V tretej, záverečnej časti, sa ukladá spravidla dopracovanie privatizačného projektu, zapracovanie obsahu konkurečného privatizačného projektu s prísľubom na dodatočné odsúhlasenie alebo zamietnutie celého návrhu privatizačného projektu.
Naviac, Slovenský protimonopolný úrad výberovo dohliada na proces schvaľovania a vyjadruje sa k základným privatizačným projektom, vychádzajúc zo zákona o hospodárskej súťaži. Ako príklad možno uviesť nesúhlas s fúziou štátneho podniku Slovnaft Bratislava so štátnym podnikom Benzinol, pripadne VSŽ Košice so štátnym podnikom Sandrik. Ak už som spomenul návrh na fúziu Slovnaft-Benzinol, na porade ministra priemyslu pána Holčíka v pondelok 27. januára sa dohodlo, že situáciou sa pokúsime pohnúť z miesta na spoločnej porade oboch spomenutých podnikov, ministerstiev priemyslu, pre správu a privatizáciu národného majetku, Slovenského protimonopolného úradu a nášho výboru.
V doterajšom priebehu bolo v prvej vlne celkove predložených 736 základných projektov, z toho do 27. 1. 1992 bolo posúdených 436 základných privatizačných projektov. Dna 5.
12. 1991 bol zverejnený zoznam 58 podnikov a ich základné privatizačné projekty na priamy predaj resp. na predloženie konkurenčného privatizačného projektu do 5. 2. 1992. Na posúdenie zostáva do 15. 2. 1992 ešte 242 základných privatizačných projektov. Úlohou uvedených pracovníkov ministerstva pre správu a privatizáciu je, že do uvedeného termínu budú posúdené všetky základné privatizačné projekty štátnych podnikov, ktorých časť imania má byť privatizovaná formou kupónov.
Napriek popísanej zložitosti posudzovania privatizačného projektu dosiahnutý výsledok, najmä z hľadiska zostávajúceho počtu základných privatizačných projektov na posúdenie, považujeme stav za nedostačujúci, priebeh za pomalý, meškajúci.
V kupónovej privatizácií bolo k 28. 1. 1992 zaregistrovaných v Slovenskej republike 2 059 742 občanov, z toho v Bratislave 315 069 a v Košiciach 142 404 občanov. K 22. 1. sa vytvorilo v Slovenskej republike viac ako 180 investičných privatizačných fondov a z nich iba 135 bolo zaregistrovaných s právom preberať kupóny od majiteľov knižiek.
Nedostatky zisťované v privatizačných projektoch: Prvé privatizačné projekty predkladane od septembra 1991 mali veľmi nízku úroveň. Z mnohých desiatok posudzovaných bol schválený iba jeden, i ten sa týkal naturálnej reštitúcie. Najčastejšie sa vyskytujú tieto nedostatky: chýba preukázanie spôsobu nadobudnutia vlastníctva štátom, majetkovo ne-
vysporiadaná dražba v evidencii nehnuteľností, v privatizačnom projekte nie je uvedený celý majetok štátneho podniku, neuvádzajú alebo neriešia sa nároky fyzických a právnických osôb na reštitúciu, pozemky, ktoré tvoria súčasť užívanej plochy štátnym podnikom, nie sú vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, teda nemôžu byt predmetom privatizácie a prejdú do správy Slovenského pôdneho fondu, alebo predsta-