účinné protipovodňové opatrenia, ale súčasne, aby bolo vybrané najekologickejšie riešenie, ktoré by v plnej miere rešpektovalo nutnosť splniť 19 podmienok predložených Slovenskou komisiou pre životné prostredie.

Zároveň naši poslanci považujú niektoré ultimatívne požiadavky maďarskej strany za nehorázne, napríklad hrozba zastavenia kontajnerovej prepravy a lodnej dopravy a podobne. Je nám veľmi ľúto, že sa riešenie problému dostalo do politických a ekonomických sporov. Mnohých z nás poslancov, zelených, poznáte. Poznáte i naše zmýšľanie. Piati poslanci Strany zelených na Slovensku, ktorí sme v slovenskom parlamente, patríme k tzv. národne orientovaným. V poslaneckej praxi sa snažíme skĺbiť národné s ekologickým a opačne. Takto pristupujeme i k problematike Sústavy vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Počuli ste nás na výboroch, počuli ste nás v kuloárnych rozhovoroch a polemikách. K hodnoteniu účinkov vodného diela na krajinu a k hľadaniu najekologickejšieho riešenia v tejto dobe sa už vracať nebudem. Náš výstup ste našli v našom návrhu uznesenia, ktorý museli prečítať až dvaja poslanci. Pred rokovaním totiž nastal akýsi čudný obrat. Pôvodne mal ako spoločný spravodajca vystúpiť pred rozpravou poslanec Peter Sabo. Nestalo sa tak. Mám dojem, že sa tu opäť manipulovalo, ako to už tu v parlamente býva zvykovým právom, aby nedajbože Zeleni nenabúrali niečo, na čom sa dá vytĺcť celkom slušný politický kapitál pred voľbami.

Náš parlament sa dostal do bodu, kedy sa už nemôže zachovať alibisticky, ale musí k problému vyriecť zásadný výrok. Berie tým teda na seba obrovský podiel zodpovednosti. Tých čiastkových zodpovednosti je tu úžasné množstvo. Pre krátkosť času sa dotknem len jedného problému - vody. Myslím, že riešenie podľa štúdie, ktorú citujeme v našom návrhu uznesenia, zachráni pitnú vodu pre Bratislavu. Ak tu podporíme neekologické alebo málo ekologické riešenie, berieme na

seba vážnu zodpovednosť za to, že sa budeme podieľať, hoci aj nepriamo na znečistení pitnej vody pre Bratislavu. Neviem, či vedúci kolektívu, ktorý spracoval štúdiu spomínanú v našom uznesení, pán inžinier Solga je Maďar alebo Slovák. V tejto chvíli mi je to jedno z hľadiska vyššieho princípu, pretože ich štúdia je doposiaľ najekologickejšia, je i pre Slovensko výhodná, len netreba mat v tejto chvíli široké ramená, treba uvažovať s chladnou hlavou.

A prosím vás, nevyužívajme tento problém na predvolebnú kampaň, robíme chybu. Nezabudnime na jedno, že čo je tu najekologickejšie, je pre Slovensko a pre Bratislavu tiež to najlepšie. Spýtajme sa mladých Bratislavčanov o päť, o desať, o pätnásť rokov, ako sa im žije, keď budú zháňať pre dojčatá dovážanú vodu vo fľašiach zo strachu, aby im dojča nezačalo modrieť. A potom sa prihlásme - ja som jeden z tých poslancov, ktorí prijali, prepáčte, šalamúnske výroky. Prihlásme sa, a berme nohy na plecia.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Budayovi. Bol by som rád, keby ste uvážlivejšie používali výroky o manipulácii. Pokiaľ to viete podložiť konkrétnymi vecami, potom to beriem. Hovoríte, že pôvodne mal byť spravodajcom pán Sabo. Predsedníctvo sa ráno týmto zaoberalo a zistilo, že pán Sabo sa dohodol s referentom Kancelárie Slovenskej národnej rady pánom Wallnerom, alebo pán Wallner s ním o tomto rozprával. Myslím, že nie je v zmysle rokovacieho poriadku, aby referent Slovenskej národnej rady určoval, kto má byt spravodajcom. A potom nejde o prerokovávanie zákona ani zákonného opatrenia, ide o informáciu. Čo sa týka zodpovednosti, myslím, že nám ju nemusíte zdôrazňovať. Tento parlament, táto vláda mu-

si brať za všetko zodpovednosť, nielen za Gabčíkovo. Ďakujem za vypočutie.

Faktická poznámka - poslanec Buday. Poslanec M. Buday:

Pán podpredseda, ospravedlňujem sa za tie slová o manipulovaní.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:

Vážený pán predsedajúci, dovolím si uviesť na pravú mieru vaše slová o tom, že pán poslanec Sabo sa dohodol s pánom Wallneron. Boli sme ním ako klub požiadaní, aby sme určili, kto bude spravodajcom ku Gabčíkovu, a nepátrali sme o tom, na základe akého popudu koná. Myslím si, že tu, v Slovenskej národnej rade, platia nejaké poriadky, a je otázkou predsedníctva, aby úradníci vykonávali pokyny predsedníctva. Myslím si, že nie je v obsahu náplne poslancov, aby si takéto veci overovali. Až do včera som bol držaný v tom, že budem k tejto informácii spravodajcom podobným spôsobom, ako bol pán poslanec Tatár spravodajcom k správe o Národnom programe podpory zdravia. Čiže to je presné, žiadna svojvoľná dohoda.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Chcel som len naznačiť to, že pána Wallnera predsedníctvo k tomu nezmocnilo, ani ho teda nepoverilo. Ale myslím si, že celé plénum to vzalo na vedomie, vec je vysvetlená.

Prehovorí pán poslanec Agárdy. Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Vladimir Ondruš.

Poslanec G. Agárdy:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené poslankyne, poslanci,

iste si teraz poviete, že zase jeden Maďar bude agitovať proti vodnému dielu Gabčíkovo-Nagymaros a zase jeden, ktorý chce narušiť energetickú bilanciu Slovenska a pripraviť Slovensko o to jedno percento elektrickej energie, čo by táto sústava dodala do energetickej siete Slovenska. Mýlite sa. Ani jedno, ani druhé neurobím, lebo si uvedomujem, že jedno katastrofálne zlé rozhodnutie totalitného režimu postaviť si betónový pomník nemôžeme anulovať ďalším zlým a možno ešte katostrofálnejším rozhodnutím.

Uvedomujem si, že kauza Gabčíkovo-Nagymaros napriek všetkým snahám rozumných ľudí, vodárov, ochranárov, energetikov, aj napriek všetkým snahám väčšiny obyvateľov tejto krajiny, sa stala problémom politickým. Stala sa tým problémom, z akých dôvodov kedysi v pätdesiatych rokoch začali tento kolos projektovať. Nebudem sa zo známych dôvodov zaoberať politickou stránkou veci. Nehodlám podporiť ani kalné úmysly užšie zainteresovaných - na západe sa tomu hovorí vodné lobby - z jednoduchého dôvodu. Nepoznám detailne technické pozadie problému, a o to menej politické zákulisie. Vien a vidím však jedno. Dôsledky výstavby vodného diela na prírodu a krajinu dosahujú v rámci Slovenska bezprecedentné rozmery. Z dostupných materiálov som zistil, že pri stavbe Kujbyševskej elektrárne premiestnili, doviezli, odviezli zhodné množstvo zeminy, skál a štrku. Pritom projektovaný výkon kompletnej Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros by bol len desatinou výkonu v Kujbyševe. Keď sa nepostaví stu-

peň Nagymaros, bude to ešte menej. Je to jednoduchá matematika efektívnych a neefektívnych investícií.

Z vládnych materiálov zase len treba vedieť čítať, že finančná návratnosť investície vo vyrobenej energii je v nedohľadnu. Snáď za sto rokov. Ešte ani nad touto anomáliou by som sa nepozastavil, veď možno máme krajinu tak bohatú, že takto stratené desiatky miliárd korún vyplatíme z bočného vrecka. Keď ale človek počuje o havárii stavidiel, ktoré po získaní spoľahlivých informácii môžeme kľudne prehlásiť za enormne poddimenzované, prebudila sa vo mne pôvodná profesia technika. Hneď som videl otázku výstavby vodného diela z iného zorného uhla. Nakoľko pracujem vo vodnom hospodárstve už nejaké to desaťročie, a dôverne poznám Podunajsko aj z mojich nezabudnuteľných stanovačiek pri Hrušove, dal som si zásadnú technickú otázku: Čo urobíme, ak zničíme z akýchkoľvek dôvodov najväčšiu zásobáreň pitnej vody strednej Európy, zničíme vodu, ktorú môžeme piť bez akejkoľvek úpravy, bez dusičnanov, bez mangánu a železa, bez rakovinotvorných trihalometánov, či je možné týchto niekoľko kubických kilometrov vysokokvalitnej pitnej vody zničiť, znečistiť, otráviť alebo poškodiť len do tej miery, že na pitie bez úpravy nebude vhodná, či je možné so stopercentnou istotou zistiť, technicky podložiť, že k tomu dôjde alebo nedôjde, či k tomu dôjde v takej a takej miere, následky budú také alebo také?

Som zvyknutý na technické myslenie, kde Ludolfovo číslo je 3, 14 a zopár miliónov desaťtinných miest, ktoré sa nikdy ani skupinovo neopakujú. Je mi jasná Plankova konštanta, ale nie je mi jasné, ako môžem niečo prehlásiť za dokonalé, keď nemám potrebný dôkazový materiál. Nikto mi zatiaľ nedal ani jeden dôkaz stopercentnej istoty, ba ani 95-percentnej. Nikto mi nepovedal, z čoho budeme zásobovať pitnou vodou tých 36 % obyvateľstva Slovenska, ktorí dostavajú buď priamo alebo nepriamo pitnú vodu bez nákladnej úpravy z riečneho pod-

ložia Dunaja, ktoré siaha až po Jelku, odkiaľ sa voda dopravuje až do Nitry s perspektívou až do Topolčian. Z vodných zdrojov Šamorín a Kalinkovo sa zásobuje viac než polovica Bratislavy, Bernolákovo, Senec, Svätý Jur, Pezinok, Modra a ich okolité obce. Vodný zdroj Gabčíkovo tesne pri hrádzi teraz produkuje 1000 litrov s perspektívou 3000 litrov, z čoho sú zásobené Nové Zámky, Kolárovo, s perspektívou Levice, Želiezovce, Kolta, Štúrovo. Nik hodnoverný nespočítal a dôkazní nepodložil, čo bude stáť úprava tejto vody, keď zničíne kvalitu podzemnej pitnej vody, a vôbec, do akej miery zasiahneme prírodu týmto moderným čínskym múrom 20. storočia.

Každé zlo je však na niečo dobré. Povodeň v minulom roku nám dala dôkazy. Niekoľko dní trvajúca vysoká hladina vykonala svoje. Prognózy odborníkov sa potvrdili, že pri tak vysokej hladine - podotýkam, že v zdrži a v kanáli bude vyššia - rýchlo dochádza ku zmenám kvality podzemných vôd. Túto skutočnosť vie namerať aj primeraný chemik-laborant, čo aj urobili. Holým faktom je aj skutočnosť, že storočné platany na ostrove v Komárne vysychajú, studne a násosky vodného zdroja Komárno dávajú menej a horšiu kvalitu, nakoľko vplyvom veľkopriemernej drenáže klesla spodná voda tak, na čo sa ani najstarší Komárňančan nepamätá. A ešte niečo. Drenážnu vodu bude treba z celého úseku vodného diela prečerpávať znovu do Dunaja. Laickým prepočtom som dospel k názoru, že z vyrobenej elektrickej energie sa prevažná časť spotrebuje na vlastnú prevádzku vodného diela a na pomocne činnosti, ktoré z charakteru stavby sú nevyhnutné a neodstaviteľné.

Z informácii, ku ktorým som mal prístup, som nemohol zistiť celkovú energetickú účinnosť vodného diela. Tento parlament dostal len toľko informácií, koľko mu dovolili dostať. Ak sa má tento parlament vyjadriť zodpovedne k materiálu vlády, potrebujeme napríklad vedieť, akým spôsobom sa dospelo k výberu hociktorého variantu dokončenia vodného

diela, kto ho posudzoval, ako hlboko je ponorený do vodnej lobby, po našom, z pozície akej funkcie to posudzoval. Kladiem ďalšiu otázku: Koľko nás budú stáť následne vyvolané investície, prípadný výpadok či zničenie úrody, alebo či vôbec dokázateľne dôjde ku zníženiu úrody alebo nie? Z čoho sa bude prípadný výpadok úrody hradiť a financovať? Alebo snáď chceme zničiť obilnicu Slovenska? Na kopcoch nám obilie nedorastie. Na kopcoch nie, ale pre zmenu tam sa dá stavať, vodné dielo pekné, masívne, postavené na skale. Voda uzavretá medzi naše krásne hory nikoho nestraší.

Vážené poslankyne a poslanci, svoju fantáziu som ešte Úplne nepustil na slobodu. Okrem rýdzo technicky závažných otázok, na ktoré ani ja, ani vy, vážené poslankyne, poslanci, sme nedostali odpoveď, by som vedel položiť politickej reprezentácii aj trasľavejšie otázky, napríklad politické. Z uvedených dôvodov to neurobím napriek tomu, že ako som už spomínal, gabčíkovský problém prestal byt problémom technickým a už dávno je problémom politickým. Je problémom politickým na škodu veci, od toho momentu, keď tak slovenská, ako aj maďarská strana zistila, že dobre hlboko zaťala sekeru. Jedni si to hneď priznali, druhí neskôr, niektorí vôbec nepriznali, že zaťali. Ale to na veci nič nemení, sekera je tam na mocenský príkaz niekoho vyššieho, aby zvečnil slávne časy jednej historickej éry. Umierajúc nás ešte núti, aby sme pri zvečnení aj asistovali. V jednom vás však môžem uistiť, že kým nebudem mať všetky informácie k tomu, aby som v tomto parlamente mohol zodpovedne k veci zaujať stanovisko, nedám svoje meno pre ďalšie spreneverené miliardy len tak naverímboha, zo zlosti, lebo mi niekto nedovolí zobrať si hračku, ktorú som chcel mať na vlastné potešenie.

Teraz ma napadá myšlienka, čo urobíte vy, vážené poslankyne a poslanci, keď budúcnosť dokáže, že a] druha strana mala v niečom pravdu, keď tá malá pravda nás bude stáť ďalších desať či dvadsať miliárd, a navyše, to všetko bude

potrebovať elektrickú energiu. O zekologizovaní následkov ani nebudem hovoriť, veď zasa nemám informácie, aby som ich hodnoverne vyčíslil. Tu by som citoval jedného amerického vedca, ktorého sa opýtali, či sa dá zrealizovať vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros. Po chvíli premýšľania a preštudovania problému povedal: Dajte mi podklady a dostupné informácie, ukážte mi pár miest, a potom poviem. Keď mu to dali, povedal: Keď človek chce, všetko sa dá, ale nie tu a nie za 20 miliárd.

Vážené poslankyne a poslanci, už by som mal končiť, ale nedá mi nespomenúť ešte dva fakty. Prvým faktom je, že sa nás nikto neopýtal, či chceme stavať alebo nie. Zrazu však od nás chcú zodpovedné stanovisko k tomuto prípadu. Po druhé - akosi mi tu chýba v rozhodovacom procese osobná zodpovednosť. Každý je múdry - stavbu dokončiť tak či onak, ale zodpovednosť zobrať na seba, to teda nie. Nik nechce riskovať. Prečo po tomto nešťastnom prípade niekto nevstal a nepovedal: Osobne ručím, že všetko dobre dopadne. Nejak tak, ako to urobil Churchill v druhej svetovej vojne, a tam išlo o viac. Len o jedno vás prosím. Nerozhodujme v zajatí emócii. Tie časy sú už preč, keď sme si to mohli dovoliť. Jedine logická úvaha a chladná hlava nás dovedie k cieľu, ktorý bude každému vyhovovať. Kým sa však toto nestane, osobne toto veľdielo podporiť neviem a nemôžem. K tomu totiž potrebujem mandát svojich voličov, čo som dodnes nedostal. Ani jeden z nás nemôže tvrdiť, že majú alebo nemajú pravdu. Vžite sa do ich kože, choďte sa pozrieť na stavbu vodného diela, a uvidíte, nakoniec aj priznáte, že som mal pravdu. Prepáčte, že som svoje vystúpenie prekročil o 9 sekúnd.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Slovo má pán poslanec Ondruš. Pripraví sa pán poslanec Dubjel.

Poslanec V. Ondruš:

Vážená Slovenská národná rada. vážení členovia vlády,

je to iste náhoda, že vystupujem práve po pánovi poslancovi Ágárdym, ale mám úplne opačný názor. Po prvýkrát som hovoril o Vodnom diele Gabčíkovo v tejto sále hádam pred dvomi rokmi. Už vtedy som varoval pred politizáciou problému a navrhoval som, aby posudzovanie ďalšej výstavby zostalo v odbornej rovine. Žiaľ, nestalo sa tak. V priebehu týchto dvoch rokov sme boli často svedkami vytlkania politického kapitálu a roznecovania vášni v súvislosti s ďalším osudom vodného diela. Stačí spomenúť napríklad len vystúpenie pána Dušana Slobodníka v Slovenskej televízii, kde obvinil predstaviteľov v Českej republiky z odporu voči vodnému dielu s cieľom udržať závislosť Slovenskej republiky na dodávkach elektrickej energie zo severných Čiech. Skutočne to bol argument hodný osobitnej ekonomickej školy.

Krátko po menovaní vlády národného porozumenia už 19. decembra 1989 zastavil vtedajší minister lesného a vodného hospodárstva na môj podnet práce súvisiace s dokončením vodného diela dočasným riešením. Usilovali sme sa najsť cestu ďalšieho postupu v dialógu odporcov a zástancov výstavby vodného diela a vytvorili sme odborne komisie pre posudzovanie jednotlivých otázok. Súčasne vláda Slovenskej republiky usilovala o nadviazanie rokovaní a predstaviteľmi vlády Maďarskej republiky a nájdenie spoločného riešenia otázok minimalizácie ekologických rizík. Žiaľ, postoj predstaviteľov Maďarskej republiky bol po cele roky nekonštruktívny a neviedol k žiadnemu riešeniu, dokonca ani k novým východiskám postupu. Maďarská republika nepredložila žiadne argumenty o hroziacej ekologickej katastrofe a odmietla aj spoluprácu odborníkov Európskeho spoločenstva. Ak niekto nedokáže podrobiť svoje dôvody nestrannému posúdeniu expertov, vydáva

svedectvo o svojich snahách oddialiť rozhodnutie, pripadne žiadne neprijať, a torpédovať dohodu.

Medzitým naše odborné komisie pokračovali vo svojej práci, a je skutočnosťou, že ich výsledky neposúdila syntetická skupina, na ktorú sa toľko poukazuje, a tak ako znel pôvodný dohovor z čias vlády národného porozumenia. Minister lesného a vodného hospodárstva vlády Slovenskej republiky, ktorá bola menovaná po voľbách v roku 199O, dal prednosť odbornému posúdeniu konštituovanej Slovenskej komisie pre životné prostredie ako centrálnemu orgánu pre veci životného prostredia. I keď tento postup zodpovedá kompetenčnému zákonu, nepovažoval som ho za najšťastnejší, pretože obmedzil možnosti otupovať ostrie sporov medzi odporcami a zástancami ďalšej výstavby a zúžil priestor pre zainteresovanie niektorých odborníkov i verejnosti na hľadaní riešenia. Tento postup sa odrazil v politizácii problému, v demonštráciách aktivistov zelených i niektorých skupín obyvateľstva v okolí vodného diela.

Treba však uviesť, že je obtiažne viest rozhovory s odborníkmi i predstaviteľmi verejnosti, ktorí všetkých zástancov dokončenia vodného diela obviňujú zo stalinskej megalománie a príslušnosti k technokratickej lobby, a za nezávislých odborníkov považujú iba odporcov výstavby vodného diela. Nuž, ale prečo by mali byť práve ochrancovia životného prostredia iní, ako celá spoločnosť, ktorú stále charakterizuje čiernobiele videnie a hľadanie nepriateľov? Dnešné vystúpenie pána poslanca Sabu bolo úplne iné. Takéto postoje by boli iste viedli skôr k hľadaniu kompromisu, ako útoky v tlači a bitky s policajtami.

Z uvedených dôvodov som bol jediným členom slovenskej vlády, ktorý hlasoval proti návrhu na dokončenie vodného diela podľa navrhovaného variantu C v jeho vtedajšej podobe v decembri 199O a žiadal som komplexne dopracovanie návrhu.

Tento postoj zodpovedal celkovej línii vlády Slovenskej republiky, i môjmu osobnému, urýchlene dokončiť vodné dielo pri minimalizácii ekologických rizík. Navrhovaný variant C bol postupne modifikovaný a jeho realizácia je dnes podmienená 19 požiadavkami zo stanoviska Slovenskej komisie pre životné prostredie. Nevidím inú možnosť riešenia celého problému vodného diela ako jeho urýchlené dokončenie. Problémom je však v akej podobe. Jestvuje variant C ako reálne dokončiteľný a jestvujú varianty dokončenia za súhlasu či spoluúčasti Maďarskej republiky. Niet sporu o tom, že najvýhodnejšie ekonomické i ekologické riešenie je vo variantoch vyžadujúcich spoluúčasť maďarskej strany. Je však paradoxom, že práve stanovisko Maďarskej republiky, ktorá už niekoľko rokov argumentuje záujmom ochrany životného prostredia, vedie v skutočnosti k opaku, neumožňuje prijať optimálne riešenie vo vzťahu k životnému prostrediu a poškodzuje Slovensko i celú federáciu významne ekonomicky.

Dnešné návrhy na ďalšie posúdenie variantu D, ktoré predkladajú poslanci, by mohli zaviazať vládu Slovenskej republiky uznesením Slovenskej národnej rady, nemôžu však zaviazať vládu Maďarskej republiky. Vláda Slovenskej republiky usilovala o spoločný postup po celé dva roky, ale žiaľ, bezvýsledná. Kľúč k optimálnej ochrane životného prostredia drží v rukách parlament a vláda Maďarskej republiky. Jej doterajší postup ma však nepresviedča, že jestvujú možnosti zmeny jej stanovísk, že jestvujú možnosti zmeny stanovísk zo strany predstaviteľov Maďarskej republiky.

Chcel by som ešte na záver upozorniť na stanovisko skutočne nezávislého odborníka Prof. Muchu z pracovnej skupiny "podzemná voda", ktorý hovorí, že vodné dielo je možné využiť, ale i zneužiť pri riešení problémov v Podunajskej nížine. V každom prípade je nutné hľadať hlavné ekologické optimum, a to predovšetkým v otázkach podzemnej vody, pretože je kľúčom i k mnohým ďalším otázkam. Je určite možne nájsť

symbiózu či umelú ekologickú rovnováhu prijateľnú pre prírodu, vodné dielo, i človeka. Priznajme si, že prírodná ekologická rovnováha na Žitnom ostrove neexistuje a neexistovala už pred začiatkom výstavby vodného diela. Skúsme využiť vodné dielo i na ochranu prírody. Možno sa to teraz podarí k všeobecnej spokojnosti. Jeho neuvedenie do prevádzky nerieši hlavné ekologické problémy v tejto oblasti.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Ondrušovi. Slovo má pán poslanec Dubjel. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec K. Dubjel:

Vážená Slovenská národná rada,

padlo tu mnoho argumentov pro a proti. Veľmi dobre charakterizoval situáciu môj predrečník, takže ostáva mi len s nim súhlasiť. Nebudem rozvádzať a vyťahovať množstvo materiálov, ktoré som nazhromaždil. Dokonca táto stavba ma zaujímala do tej miery, že som si ju celú prešiel od hrádzi až po turbíny. Vyčítam trochu Slovenskej národnej rade, že keď sa daný návrh prerokovával vo výboroch, neposadil všetkých poslancov do troch autobusov, a všetko sme to neprešli, aby bolo každému jasné, aké veľké dielo slovensky národ na svojom území doteraz postavil, ako málo chyba do jeho ukončenia.

K variantu D mám len maličkú poznámku. Snáď je ekologickejší, ale doslova ženia medzinárodnú vodu na maďarský mlyn, to znamená na ich turbíny. Na našom území postavíme hrádze, naším územím povedieme vodu, a zavedieme ju do maďarskej elektrárne, a podľa toho, koľko vody si cez ňu pus-

ti, do nášho kanála pusti len toľko vody, koľko jej zvýši. To znamená, že automaticky dávame kľúč k vode do maďarských rúk, čo pri situácii, ktorá dnes je, že sa nedodržiavajú zmluvy, je veľmi zlé riešenie. Preto dávam návrh na veľmi krátke uznesenie. Som za uznesenie podľa tlače 239. Po druhé, že Slovenská národná rada súhlasí s postupom vlády Slovenskej republiky pri riešení problémov uvedením vodného diela do prevádzky. Po tretie - konštatuje, že postup delegácii vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri rokovaní s maďarskou stranou zodpovedá smernici na rokovanie s maďarskou stranou a boli vyčerpané všetky možnosti. Duplikujem, že boli vyčerpané všetky možnosti, už niet asi o čom rokovať, pričom spoločné riešenie bolo neporovnateľné výhodnejšie než riešenie jednostranné, do ktorého nás maďarská strana rokovaním donútila. V uvedenej situácii je alternatíva C najvýhodnejším riešením a nebráni maďarskej strane v budúcnosti dielo dokončiť podľa pôvodného projektu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Poslankyňa Z. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne, poslanci,

skôr než začnem svoje krátke vystúpenie, chcela by som reagovať na poznámku pána poslanca Ondruša, ktorý na margo pána poslanca Sabu povedal, že škoda, že stanovisko aké prezentoval dnes, Strana zelených neprezentuje dlhšiu dobu. Chcem ho opraviť a tvrdiť, že Strana zelených ma stabilný

názor na Gabčíkovo. Už od leta tvrdíme, že sme za dokončenie Gabčíkovo, ale za striktného dodržania 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie. To znamená, že nám ide o dokončenie Gabčíkovo, ale s minimalizáciou dopadu na životné prostredie. Keďže sa objavila nová štúdia, ktorá by umožnila dokončenie ešte s menšími negatívnymi dopadni na životné prostredie, neznamená to, že chceme teraz zastaviť práce na Gabčíkove alebo zmeniť názor, chceme len využiť možnosť, aby bola táto štúdia posúdená, aby sa posúdilo, či toto nie je lepšie riešenie, ako ktoré sme doteraz vymysleli. Myslím si teda, že stanovisko Strany zelených je v tomto nemenné a trváme na svojom.

Chcem poukázať, na niektoré vážne skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšej rozpravy. Ide o vecné nedostatky v argumentácii obhajcov vodného diela, v doterajších prístupoch k dokončeniu, vrátane obhajoby predbežne vládou Slovenskej republiky odporúčaného variantu C. K uvedeným faktorom patria chýbajúce spracované a vyhodnotené prace o ekologických variantoch a nesprávne vyhodnocovanie škôd vyplývajúcich z predchádzajúcej predstavy špičkového vodného diela. Ďalej sú to nepodložené tvrdenia, že iba vodné dielo nás ochránilo od nebezpečenstva povodní, že iba variant C poskytuje Slovensku perspektívu ďalšieho rozvoja. Korunou nepravdivých tvrdení napríklad pána poslanca Porubca je však veľmi ľahkovážna prezentácia vodného diela ako dokončeného na 90 %. Vieme, že najnižšie odhady pre dokončenie sa pohybujú okolo 3, 5 miliardy a realistické až okolo 8, 5 miliardy Kčs a viac. Doteraz je prestavaných 15 mld, to znamená, že je to podstatne viac ako 10 %, ktoré chýbajú na dokončenie. Kto potom tvrdí, že do roka je možné tento finančný objem prestavať, vedome alebo nevedome toto plénum zavádza, pretože predchádzajúcich 15 mld sme investovali do Gabčíkova, ale podotýkam, že v priebehu 14 rokov.

Vážená Slovenská národná rada, apelujem ešte raz na vašu politickú zodpovednosť a občianske svedomie, aby ste svojim rozhodnutím rešpektovali fakty a nepodliehali mystifikácii. Slovensko bez variantu C nebude Slovenskom bírešov, ako poznamenala pani poslankyňa Vilčeková, pretože rozhodnúť sa múdro je výsadou a znakom múdrych a sebavedomých zástupcov slovenského ľudu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko.

Ďakujem pani poslankyni Tóthovej. Slovo má pán poslanec Huba. Pripraví sa poslanec Tatár.

Poslanec M. Huba:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

netajím sa tým, že na zaskočil 10-minútový limit, ale na druhej strane mi pomohli moji predrečníci, ktorí povedali veľa z toho, to som chcel povedať, obmedzenie cítim v tom, že nemažem polemizovať s veľkým počtom argumentov alebo kvázi argumentov, ktoré tu odzneli. Myslím, že to ani nie je celkom vhodná pôda na to, aby sme tu viedli nejakú rýdzo odbornú dišputu, aj keď by nebol problém väčšinu argumentov

spochybniť.

Vrátim sa do 16. januára, keď sme zvolali zasadanie výboru pre životné prostredie a ochranu prírody k tomuto bodu programu. Bola tam skutočne reprezentačná zostava na čele s námestníkom ministra lesného a vodného hospodárstva pánom Jamborom, vládnym splnomocnencom Kocingerom a ďalší. Takisto tam boli prizvaní členovia stálej komisie expertov z nášho