výboru, ďalší experti, zástupca investora, zástupcovia obcí, regiónov ovplyvnených výstavbou vodného diela a reprezentanti občianskych ochranárskych iniciatív, čiže spektrum názorov sme mali naozaj pestré. Informovali sme sa o plnení resp. neplnení celého radu relevantných uznesení, ktoré ako Federálne zhromaždenie, tak aj výbor pre životné prostredie k tomuto problému za uplynulé dva roky prijali. Oboznámili sme sa s informáciou o plnení 19 závažných podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktoré dala investorovi výstavby.
K písomnému materiálu, k informácii, ktorú teraz prerokúvame, by som okrem pripomienok, ktoré tu už odzneli, uviedol ešte niekoľko ďalších pripomienok. Vcelku pozitívne hodnotím, že nejde o taký tendenčný materiál, na aké sme boli v súvislosti s týmito vodnými dielami zvyknutí pred novembrom. Na druhej strane je fakt, že od objektívnosti ma stále ešte dosť ďaleko. Takže zopár pripomienok. Negatívne hodnotím, že prílohová časť neobsahuje všetky relevantné prílohy, napríklad závažné uznesenie Federálneho zhromaždenia č. 200. Informácia vytvára dojem, ako keby jediným možným riešením problému sústavy vodných diel bola realizácia pôvodného projektu, alebo dočasne, prostredníctvom tzv. dočasného riešenia so zdržou Hrušov výlučne na našom území.
Informácia venuje neprimerane malú pozornosť hodnoteniu environmentálnych, ekonomických, sociálnych a medzinárodnoprávnych dopadov realizácie tzv. dočasného riešenia. Ďalší bod, ktorý považujem za veľmi podstatný, je fakt, že informácia zamlčuje, že začatie stavebných prác na tzv. dočasnom riešení je okrem iného porušením uznesenia Federálneho zhromaždenia č. 200 z 3. októbra minulého roku, kde sa napríklad v bode 3/9 žiada od vlády ČSFR, aby po zhodnotení ekologických, ekonomických, sociálnych a medzinárodno-právnych dopadov spolupôsobila pri výbere takého variantu pokračovania výstavby sústavy vodných diel, ktorý by bol prijateľný pre
obidve zmluvné strany z hľadiska ekologického i ekonomického.
V informácii postrádame zdôvodnenie, prečo realizácia náhradného riešenia Vodného diela Gabčíkovo nie je porušením medzinárodnej zmluvy, keď sa v rámci neho budujú významné stavebné objekty, ktoré nie sú súčasťou spoločného zmluvného projektu z roku 1977. V informácii, ani v jej prílohách, nie je konkretizovaný spôsob financovania stavby a chýba v ňom čo i len zmienka o nutnosti krytia mnohomiliardových nárokov na realizáciu tzv. vyvolaných investícii. V informácii sa viackrát uvádza argument maliarskej strany o nožnom zabezpečení požadovanej splavnosti Dunaja, ktorú je údajne schopná zabezpečiť istá holandská inštitúcia pre rozvoj plavby. Chýba nám tu stanovisko česko-slovenskej strany k tejto ponuke. Za zmienku stojí aj fakt, že kapacitné možnosti efektívnych paroplynných elekrárni a teplárni sa v informácii na strane 7 neadekvátne bagatelizujú, keď sa tvrdí, že môžu iba nepatrne prispieť k celkovej výrobe elektrickej energie na Slovensku. To bude aktuálne o mesiac, keď tu budeme mat energetickú koncepciu.
V oblasti protipovodňovej ochrany sa problém rizika povodni na Dunaji pod Bratislavou nesprávne spája iba s nedokončením sústavy vodných diel. Vieme, aké chyby sa v nedávnej minulosti urobili pri smerovaní hrádze, napríklad to "zaškrtené" zúžené hrdlo tesne pod Bratislavou. Vodná doprava nie vždy a všade musí byť najekologickejším a najekonomickejším druhom dopravy, ako sa to uvádza na strane 14. Vieme, že sa chystá budovať prístavisko tankerov. Veľká intenzifikácia dopravy v tomto vodohospodársky exponovanom území nie je jednoznačne pozitívnym faktom. Na strane 15 sa poukazuje na to, že zabezpečenie plavby prostredníctvom bagrovania nie je riešením definitívnym. Je však nejaké ľudské technické dielo riešením definitívnym?
Splnenie takmer všetkých 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie sa odsúva na neurčito, resp. niektoré sa plnia, ale termín ich ukončenia nie je jednoznačne stanovený. V 19 podmienkach Slovenskej komisie pre životné prostredie je zmienka, aj to nepresná, len o maloplošných chránených územiach. Chýbajú opatrenia resp. požiadavky na zabezpečenie veľkoplošnej ochrany, ktorú propagujeme a ktorá sa medzinárodne propaguje už viac rokov. V informácii chýba zmienka o tom, v prepočte na aké priemerné prietoky sa počítali straty elektrickej energie pre česko-slovenské hospodárstvo. A napokon, sporným sa javí byť vzťah 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie k vodoprávnemu rozhodnutiu na prvú časť tzv. dočasného riešenia, vzhíadoa na diskutabilnosť prejudikcie alebo neprejudikcie výsledného riešenia touto prvou časťou.
Vo svetle vyššiepovedaného konštatujem, podobne ako už aj niektorí z predrečníkov, že odporúčania nášho výboru č. 44 z roku 1990 a č. 116 z roku 1991 sa plnia len vo veľmi obmedzenej miere, napriek ich pretrvávajúcej aktuálnosti. Pretrvávajú miestami až diametrálne odlišné stanoviská medzi expertami, zástupcami miest a obci, štátnej správy, ochranárskych iniciatív a podobne. Chýba komplexné, vecné a ekonomické zhodnotenie jednotlivých variantov ďalšieho riešenia problematiky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Pretrváva negatívne hodnotenie alternatívy C, resp. tzv. náhradného riešenia vodného diala zo strany členov stálej komisie expertov pri Výbore Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorí sa danou problematikou profesionálne dlhodobo zaoberajú. Neboli vyčerpané všetky možnosti rokovaní s maďarskou stranou, pričom spoločné riešenie by bolo neporovnateľne výhodnejšie, než pokus o jednostranné riešenie.
Z odporúčaní, ktoré tu ešte neodzneli, na doplnenie uznesenia, ktoré navrhovala Strana zelených, navrhujem ešte
doplniť: "Pokračovať v presadzovaní návrhu na vytvorenie spoločných česko-slovensko-maďarských odborných komisií so zapojenia nezávislých expertov ponúkaných zo strany Európskych spoločenstiev. Pri hodnotení vplyvov využiť medzinárodnú metodiku EIA v zmysle zákona Federálneho zhromaždenia o životnom prostredí. " Po druhé: "Zabezpečiť, urýchlené rozpracovanie a komplexné vyhodnotenie všetkých predložených alternatív riešenia Vodného diela Gabčíkovo. Prezentovať, pri rokovaniach s maďarskou stranou aj ústretové alternatívy. "
Dovoľte, aby som odcitoval, ak to stihnem, aspoň uznesenie Federálneho zhromaždenia č. 200 z 3. 10. 1991, ktoré sme navrhovali priložiť k týmto materiálom, ale nestalo sa tak. Žiada vládu ČSFR, aby v ďalších rokovaniach s Maďarskom ako druhou zmluvnou stranou využila novy priestor pre prerokovanie odborných problémov výstavby sústavy vodných diel, ktoré, ako vyplýva zo stanoviska troch výborov maďarského parlamentu prijatého po návšteve ministra Vavrouška, dostane pravdepodobne od parlamentu Maďarskej republiky vláda Maďarskej republiky. Zaujala jednozačné stanovisko k opakujúcim sa pochybnostiam ku kvalite prác uskutočnených na sústave vodných diel. Poverila Federálne ministerstvo kontroly urobiť v spolupráci s Ministerstvom kontroly Slovenskej republiky kontrolu hospodárenia s prostriedkami pridelenými z rozpočtu federácie na rok 1991 na výstavbu sústavy vodných diel a ich účelného vynakladania i v nadväznosti na prijatý variant výstavby.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, uplynulo 10 minút. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako posledný, okrem faktickej poznámky pána poslanca Porubca, sa prihlásil do diskusie pán poslanec Tatár. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Tirinda. V tom prípade odporúčam po faktic-
kej poznámke nafte rokovanie prerušiť, urobiť hodinovú prestávku a potom dokončiť, rozpravu a pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch uznesení.
/Hlasy z pléna, aby sa ešte pokračovalo v rozprave a faktických poznámkach. /
Dobre. Prosím, pán poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:
Chcel by som len uviesť tvrdenie pani poslankyne Tóthovej na správnu mieru. Tvrdila, že som udal taký nie korektný údaj, že vraj toto dielo nie je dokončené na 90 %. Odborníci tvrdia, že je to asi medzi 80 až 90 % naozaj dokončené. To je však dokončenie pôvodného variantu A. Samozrejme, že akýkoľvek iný variant si vyžiada ďalšie investície, práve asi tých 7 mld, ktoré pani poslankyňa Tóthová spomínala.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Sabo. Poslanec P. Sabo:
Dovoľte, spresnil by som to, pretože pán Porubec hovoril o možnosti spustenia vodného diela do prevádzky, takže bolo povinnosťou pani poslankyne Tóthovej uviesť to na pravú mieru. Ešte by som si dovolil pár námietok k prvému príspevku pána poslanca Porubca, pretože tam sa ozvali slová o nevyhnutnosti zvýšenia výroby energie na Slovensku, aby sme mohli vstúpiť do Európy. Myslím si, že vstup do Európy vyžaduje predovšetkým šetrenie energiou a vyžaduje, aby sme zmenili náš plytvajúci energetický systém národného hospodárstva. Ďalej sa v argumentoch pánov poslancov niekoľkokrát opakovalo vypočítavanie strát s tým, že sa zohľadňovala vý-
roba špičkovanej energie, ale pritom sami priznávajú, že keď sa a maďarskou stranou nedohodneme, vlastne Nagymaros nebude. Potom nechápem, na základe čoho sa potom predkladajú výpočty strát pri výrobe špičkovanej energie. Tá predsa bez Nagymarosu nie je možná.
Potom tu boli námietky ohľadne znečistenia spodných vôd. Chcem len uviesť konkrétny príklad. Po napustení vodného diela Altenwort, ktoré leží približne 80 km nad Viedňou, sa v okolitých studniach výrazne znížil obsah kyslíka a zvýšil sa obsah organických látok, železa, mangánu a amónnych iónov. A ešte sa chcem zmieniť o tom, že znečistenie vody Dunaja vôbec nie je porovnateľné zo znečistení vody Rýna. Uvedomme si, že 150-tisícové Petržalka dodnes vôbec nemá čističku. Pritom v Dunaji sa nachádzajú také zásadne znečisťujúce látky, ktoré sú uvedené na zozname americkej agentúry pre ochranu prostredia EPA.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, čas uplynul. Poslanec P. Sabo:
Považujem toto za faktickú poznámku, pretože sme nemali priestor, aby sme mohli na tieto argumenty reagovať.
Sú to látky karcinogénne, teratogénne, mutagénne. Neberme to, prosím vás, na ľahkú váhu. V nedávnych vystúpeniach sme sa dozvedali takú šokujúcu informáciu, že dnes máme chorého na rakovinu každého štvrtého občana republiky, podľa výhľadu do roku 2000 to bude každý tretí občan. Toto som mal na mysli, keď som hovoril, že hodnotová stupnica deväťdesiatych rokov musí byť zásadne iná ako hodnotová stupnica sedemdesiatych rokov.
Chcem zdôrazniť jeden fakt, že návrh poslaneckého klubu Strany zelených je kompromisným riešením, ktorý nežiada nič iné, len otvorenie priestoru pre odborníkov-ekológov, ktorý in doteraz nebol poskytnutý, seriózne zhodnotenie najnovšej štúdie a otvorenie priestoru pre rokovania. Tam jedna stáť hovorí o tom, že môžu pokračovat práce na stavbe vodného diela, ktoré neprejudikujú výsledné riešenie. Čiže si myslím, že Slovensko skutočne nič nestráca, tu sa len otvára priestor, aby sa posúdilo nové riešenie. V prípade, že bude preukazné, bude to pre nás všetkých len dobre, a tento parlament bude môcť byť hrdý na to, že svojou politickou zodpovednosťou prispel k tomu, že sa našlo skutočne solídne východisko z tejto situácie.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, ďakujem za ďalší príspevok, to už naozaj nebola faktická poznámka. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Berényi.
Poslanec J. Berényi:
Ak dovolíte, k tomu by som dodal, že klub poslancov Maďarskej občianskej strany podporuje návrh uznesenia Strany zelených, považuje ho za kompromisný návrh a podporuje ho.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán Porubec. Poslanec L. Porubec:
Skutočne ma mrzí, že dochádzam do rozporu s mojimi kolegami zo Strany zelených, inak sme veľmi dobrí priatelia.
Ale odznel tu zase taký tieň demagógie. Variant C je schopný isť v takej kvázi špičkovej prevádzke. Čiže nie je pravda, že nie schopná isť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Tatár. Poslanec P. Tatár:
Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,
dúfam, že sa to pomaly uzavrie. Hovoríme o stavbe, ktorú sme zdedili. Môžeme to nazvať, že sme zdedili stavbu socializmu, lebo veľká väčšina týchto skoro 250 podobných priehrad je na území bývalého Sovietskeho zväzu alebo dokonca v rozvojových krajinách. V civilizovaných krajinách sa už pred istým časom takéto typy stavieb zastavili, ale my s tým dnes zápasíme a musíme to nejak rozumne vyriešiť.
Rád by som sa vrátil k výrokom viacerých našich ponovembrových politikov z roku 1990, ktorí hovorili, že dnes už by sne túto stavbu nestavali, dnes by sme ju začínali inak, dnes by sme sa k tomu stavali inak. Musíme to však riešiť. Chcel by som pripomenúť, čo je to zvyk. Jednoducho ta stavba tam je a postupne si na ňu aj verejnosť zvykla. Poviem príklad. Moja vlastná babička hovorí, že má veľmi rada paneláky, lebo sú lepšie ako to, čo bolo predtým. Dnes už vieme, že je aj lepšie a lacnejšie bývanie, ako "sú paneláky, ale medzitým čas jednoducho uplynul.
Myslím, že otázka tu dnes nestála tak, či áno alebo nie. Otázka tu je, ako isť ďalej. Námietky boli, že neísť len variantom C, ale hľadať aj nejaké kompromisne riešenie. Ukázalo sa, že naozaj kompromisné riešenie by bolo najekolo-
gickejšie, a tým pádom aj dlhodobo najlacnejšie, najvýhodnejšie. Ukázalo sa, že problém je v neochote maďarskej strany. Tu by som rád povedal, že veľmi často sa stáva aj nám, že sa nevieme dohodnúť. Tu je to zahraničný partner, s ktorým sa nevieme dohodnúť. Mali by sme sa naučiť lepšie politicky vyjednávať a pokojnejším spôsobom hľadať kompromisy. Poviem jeden príklad. Hovorí sa, kto je tu odborník, kto neodborník, a aké výhody toto dielo má. Hovorí sa o povodni ako takej - všeobecne. Samozrejme, veľká priehrada pojme do seba dosť veľa vody, spolu bude povodni v tej oblasti oveľa menej. Samozrejme, pojme do seba isté množstvo vody. Priehrada nezmenšuje objem vody. Takže malé povodne nebudú, tým ich spolu bude menej. Keby priala obrovská voda, ako 500-ročná, 1000-ročná, samozrejme, že sa tam nezmestí. Keď ideme do detailov - nie je dobré tu riešiť odborné veci.
Navyše, rozhodujeme o takých vážnych veciach, ako je rozpočet. Ak ste si všimli, na tento rok na stavbu Gabčíkova okrem údržby v rozsahu niekoľko desiatok miliónov korún nebolo rozpočtované nič, ale bola tam poznámka, že môže ísť o prípadné štátne obligácie, ktoré by mohli isť až do výšky 4 mld korún. Takže rozhodujeme o veľmi vážnych veciach z dani všetkých obyvateľov. Hovorili sme aj o zodpovednosti, ktorý variant odobrime alebo neodobrime. Bola postavená otázka, či si zoberieme na zodpovednosť, že pôjdeme týmto smerom.
Z toho, čo som povedal, navrhujem, aj keď už bolo povedané, že s maďarskou stranou je to dorokované, a to, čo sa asi najlepšie v tomto momente dá urobiť, z ich strany nie je možné urobiť, aby sme ešte "nehádzali flintu do žita", aby sme sa nevzdávali optimálneho riešenia, ktoré v súčasnosti je možné, aby sme sa ako slovensky parlament obrátili na maďarský parlament, aby sme využili autoritu, ktorú mame a ktorú sami pred sebou tak radi deklarujeme, a hľadali možné kroky dohody a riešenia, aby sme s najčistejším štítom
riešili toto od začiatku nepodarené dielo, aby sme ním nemali zaťažené svedomie. Samozrejme, myslím si, že o predložených návrhoch by sne mali vyjadriť svoj názor hlasovaním. Nebudem preberať svoj vlastný postoj alebo postoj klubu k jednotlivým návrhom uznesení. Venujem sa len jednému. Ide o 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktoré, samozrejme, platia, ale mohli by byt posvätené aj našim parlamentom. Toto sú moje návrhy, vysvetlenie. Naozaj to neberme buď-alebo, ale hľadajme najlepšie riešenie.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Pán poslanec Tirinda.
Poslanec P. Tirinda:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
vážené kolegyne a kolegovia,
podávam jeden pozmeňujúci návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady v tom prípade, ak by návrh mojej kolegyne pani poslankyne Eriky Bauerovej nebol schválený. V tom prípade podporujem návrh uznesenia Strany zelených na Slovensku s tým, že predkladám rozširujúci návrh pod bodom D, kde slovenská národná rada žiada vládu Slovenskej republiky - a teraz ide pozmeňujúci návrh - pridať ďalší odsek "najneskôr do 30. marca 1992 podala písomnú správu Slovenskej národnej rade o finančnej a technickej pripravenosti investora na splnenie 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie uvedených v liste do dňa 25. 6. 1991" - a je tam presná citácia. Súčasne odovzdávam predkladaný návrh písomne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Tirindovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Gašpar;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
myslím, že sme si vypočuli už celú škálu názorov k danej téme, takže svoj príspevok chcem obmedziť len na položenie zrejme kľúčovej otázky k celej problematike rezonujúcej vo väčšine vystúpení, adresovanej slovenskej vláde. Čo môže a je schopná urobiť pre to, aby nielen obmedzila, ale úplne vylúčila možnosť znehodnotenia vodných zdrojov na Žitnom ostrove v súvislosti s dokončením sústavy vodných diel?
Keď vezmeme do úvahy, že v budúcnosti až 50 % slovenská by malo byt zásobované z vodných zdrojov predmetného územia, je zrejmé, že odpoveď na položenú otázku má existenčný význam pre našu budúcnosť. Musíme si so všetkou zodpovednosťou uvedomiť, že prijatím uznesenia rozhodujeme nielen o sebe, ale predovšetkým o generáciách, ktoré prídu po nás.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Dubjel.
Poslanec K. Dubjel:
Nedá mi, aby som sa neprihlásil na slová svojich predrečníkov. Svojim spôsobom žasnem, že chceme nasilu naťahovať
tento tak dlho odborníkmi prerokovávaný problém do ďalších a ďalších dimenzií. Po druhé žasnem, že poslanci Slovenskej národnej rady podporujú variant, ktorý je vyslovene promaďarský. Keby som dnes bol Maďarom, na variant D skočím všetkými prstami, zmením v parlamente rozhodnutia, atď. Pre maďarskú stranu výhodnejšie riešenie ako variant D ani nie je. Preto sa čudujem, že to obhajujú poslanci Slovenskej národnej rady.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Dubjelovi. S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Berényi a pán poslanec Buday.
Poslanec J. Berényi:
K pánovi predrečníkovi by som chcel dodať, že my už dávno budeme mŕtvi a ešte stále 300 inžinierov bude riešiť problém Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Buday a pán poslanec Huba - faktické poznámky.
Poslanec M. Buday:
Pánovi poslancovi Dubjelovi chcem povedať, že nie je to promaďarské riešenie, pretože tu je ohrozene najmä slovenské územie.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Huba.
Poslanec M. Huba:
Myslím si, že s hodnotami to niekedy máme dosť pomýlené. Niekedy sa mi už zdá, že vyhlasujeme za vlastenca toho, komu sa podarí zničiť väčší kus lesa, väčší kus prírody, znehodnotiť viac podzemných vôd. Neviem, ako v záchrane podzemných vôd alebo v národnom parku Podunajsko môžeme hľadať výhody pre tú alebo ono stranu. Keď toto riešenie sľubuje zlepšiť vodohospodárske pomery, alebo keď sľubuje menej ohroziť podzemné vody, aké je to riešenie, pre koho výhodné? Myslím si, že pre obidve strany a pre celú strednú Európu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Dubjel. Poslanec K. Dubjel:
Chcem zareagovať na pána Hubu. Technicky je možné pri variante C vyriešiť všetky ekologické požiadavky, aké si len zaželajú, je to vec technická. Preto nevidím dôvod, aby takto reagoval, čiste ekologicky, pretože to nie je len problém ekologický. Ak tam dáme tisíc ekológov na tisíc rokov, tisícprvý rok budú mať ešte o čom rokovať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Buday. Poslanec M. Buday:
Ešte k pánovi poslancovi Dubjelovi SOB zabudol dodať, že to, čo som povedal, že je ohrozené najmä slovenské uze-
nie, že náš návrh nie je promaďarský, hovorím aj vtedy, keď sa považujem - prepáčte mi za výraz - za veľmi tvrdého Slováka.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Hlási sa ešte niekto? Pán poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:
Dávam návrh na ukončenie tejto neplodnej debaty. Podpredseda SNR M. Zemko;
Presne to som chcel urobiť, pán poslanec. Ak sa do rozpravy nikto nehlási, ukončujem rozpravu k tomuto bodu. Bolo by možno dobré, keby sa v rámci prestávky stretli Kluby a poradili sa o návrhoch uznesení k tomuto bodu. Po prestávke ešte prehovorí pán premiér a budeme hlasovať o návrhoch uznesení. Pokračujeme o 14. 30 hodine.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
rozprava k informácii o súčasnom stave riešenia problematiky výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a o ďalšom postupe vlády Slovenskej republiky s prihliadnutím na riešenie ekologických otázok bola pred prestávkou uzavretá. Teraz pokračujeme v prerokovávaní tohto bodu. O slovo sa prihlásil predseda vlády pán Čarnogurský. Prosím o kľud v sále, aby sme mohli pokračovať.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
diskusia k informácii vlády o problematike výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros bola obsiahla a priniesla mnohé podnety alebo otázky na vládu. Na všetky podnety nebudem reagovať, pretože bolo ich veľmi veľa a navzájom sa prekrývajú. Reagoval by som na niektoré, ktoré považujem za závažnejšie, dôležitejšie. V druhej časti by som sa chcel niekoľkými vetami zmieniť, o problematike tzv. variantu D, ktorú niektorí poslanci najmä zo Strany zelených prezentovali ako alternatívu, ktorá by sa javila schodnou v prípade Vodného diela Gabčíkovo.
Dovoľte mi úvodom povedať, že vláda v problematike sústavy vodných diel za trvalú metódu posudzovania, prerokúvania a rozhodovania považuje metódu trvalého dialógu. Tento dialóg chápeme smerom do vnútra štátu, vnútroštátne s inými politickými stranami, s odbornými zoskupeniami, so skupinami ochrancov životného prostredia a s kýmkoľvek, kto sa kvalifikovaným spôsobom prihlási o takýto dialóg s vládou, a považujeme ju za vhodnú a správnu metódu aj smerom navonok, predovšetkým voči Maďarskej republike.
Pokiaľ ide o Maďarskú republiku, uskutočnili sa tri kolá rokovania, ktoré som spomenul vo svojom úvodnom prejave. Pri poslednom kole rokovaní, ktoré sa uskutočnilo začiatkom decembra v Budapešti, naša delegácia oboznámila maďarskú stranu so všetkými variantami, ktoré mala slovenská vláda, aj federálna vláda takpovediac na stole začiatkom minulého roku, keď sa rozhodovali o ďalšom postupe v tejto záležitosti. Oboznámili sme a týmito variantami maďarskú delegáciu a v priebehu ďalšieho rokovania, keď sme sa viac-menej dohodli na vytvorení komisie expertov za účasti medzinárodných
expertov, sme sa zhodli na tom, že ktorákoľvek strana, čiže maďarská aj česko-slovenská, by mala právo zadávať tejto komisii akékoľvek úlohy, otázky alebo žiadať ju o posúdenie, dobrozdanie ku ktorémukoľvek okruhu otázok. Tým chcem povedať iba toľko, že vláda sa naozaj neuzatvára ani polemickým hlasom voči ďalšiemu postupu v prípade sústavy vodných diel.
Pokiaľ ide o vnútroštátne veci, sám som absolvoval niekoľko porád so zástupcami odborných ústavov, predovšetkým Výskumného ústavu vodného hospodárstva, stretol som sa so zástupcami regiónu okolo Gabčíkova, ktorá skupina zahrňovala aj zástupcov ochrancov životného prostredia. Dohodli sme sa s nimi, že ako oni, tak aj zástancovia dokončenia Vodného diela Gabčíkovo vypracujú svoje stanoviská k niektorým osobitne dôležitým problémovým okruhom a uskutoční sa verejná diskusia. Verejná diskusia sa zatiaľ neuskutočnila preto, že zástupcovia organizácií na ochranu životného prostredia - ak to môžem tak povedať - neboli schopní prezentovať svojich reprezentantov na takomto stretnutí a prezentovať svoje stanoviská.
Teraz k niektorým čiastkovým otázkam, ktoré tu vznikli. Pán poslanec Huba povedal, že na rokovaniach s maďarskou stranou by sme mali prezentovať aj ústretové alternatívy. Ako som povedal, na poslednom rokovaní v decembri v Budapešti sme prezentovali všetky alternatívy, ktoré posudzovala slovenská vláda s tým, že samozrejme, dokiaľ by maďarská strana prejavila záujem pripadne podrobnejšie prediskutovať alebo nechať preskúmať ktorúkoľvek z týchto alternatív, sme na to pripravení. V uznesení Federálneho"zhromaždenia á. 200 z minulého roku sa hovorí, že federálna vláda by mala využiť priestor získaný ministrom Vavrouškom, jeho prejavom v maďarskom parlamente. Musím konštatovať, že maďarský parlament doteraz nezmenil svoje uznesenie z apríla minulého roku, ktorým vlastne uložil maďarskej vláde rokovať, diskutovať s nami iba o zrušení zmluvy a dokonca likvidácie tých