dy za to budú musieť niesť znečisťovatelia. Doteraz všetko, čo je proti Gabčíkovu, má príchuť, blenu a závistí, ale aj neschopnosti maďarskej strany a podobne vybudovať Nagymaros. Však by sme im ho pomohli vybudovať ako dobrí susedia. Žiaľ, vyzerá to tak, že maďarská strana nás vydiera, aby sme jej div nedali za tú haťku v Dunakilite polovicu z vyrobenej elektrickej energie v Gabčíkove. Osobne som presvedčená, že ide o hospodársku i politickú sabotáž voči Slovenskej republike a jej obyvateľom. Rozpráva sa veľa okolo Gabčíkova na náš účet, pričom toto dielo už malo dávno svojou prevádzkou zdobiť pracovitosť a um našich ľudí. Moju domnienku potvrdzuje aj iracionálny postup maďarského parlamentu voči vlastným odborníkom v tejto veci. Vyzerá to tak, že miesto odborníkov na maďarskej strane majú rozhodovať diletanti či šarlatáni.

Vážená Slovenská národná rada, uchovajme si súdnosť, a verme našim i zahraničným odborníkom a podporme ich v dobudovaní tohoto diela podľa alternatívy C. V dnešných časoch nie sú zanedbateľné hospodárske možnosti. Napríklad obyvatelia priľahlých oblastí našej na juh obrátenej strany mohli byt z predaja produktov a služieb v rekreačnej oblasti milionármi. Veď v prípade uvedenia vodného diela do prevádzky a následných úprav budú plávať lode z celého sveta cez Dunaj, Rýn, Mohan. Tieto možnosti obyvateľstva tohoto regiónu zrejme z maďarskej strany nepodporujú. Radšej by v nich videli bírešov a nezamestnaných chudákov. Na vine je aj vláda Slovenskej republiky, že vedie slabú propagandu o výhodách Gabčíkova medzi obyvateľstvom napríklad Žitného ostrova, ktorým by to mali vysvetliť osobne členovia vlády Slovenskej republiky. Je tu aj veľké nebezpečenstvo, že v tomto chaporení a špekulovaní, bez náležitého odborného podkladu môže skončiť, ako hovoria Česi - skutek utek. Doma možno platí, že kto má moc, má rozum. Medzinárodne je to trochu inak. Osobne dôverujem našim odborníkom budujúcim vodné dielo Gab-

číkovo, a neprajníkom treba konečne povedať dosť. Máme také porekadlo, že "S každým sa raď, ale sebou sa riaď".

Na záver musím konštatovať, že v Prahe začala Konferencia bezpečnosti a spolupráce v Európe, ktorá nech nás inšpiruje, aby sa Slovensko konečne stalo s inými štátmi svojprávnym členom KBSE, lebo ide o anachronizmus škodiaci, ako vidíme, aj v tejto veci Slovensku. Urobme preto nápravu suverénne a zvrchovane v samostatnom Slovensku. Ľudová múdrosť hovorí: "Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. " Počúvajme väčšinu slovenského ľudu a nie tzv. tézy z obdobia stalinizmu, ľudí bez identity. Treba vedieť, k akému národu, k akej krajine patrime, aby sme boli ľudia a nie ako tí, čo neuznávali ani národ, ani rodinu, ani kultúru, a snažili sa mútiť rozum nášho ľudu. Bez vlastnej identity nemôžeme mat ani dôstojnosť vo vlastných očiach.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Vilčekovej. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Adamica. Pripraví sa pán poslanec Berényi.

Poslanec A. Adamica:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

ako podklad k dnešnému rokovaniu sme obdržali tlač číslo 239 obsahujúcu informáciu o súčasnom stave riešenia problematiky Sústavy vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, ktorú predložil na dnešné rokovanie pán predseda vlády Slovenskej republiky. Z informácie možno usúdiť, o akú zložitú problematiku ide a pred aké tažké rozhodovanie je postavená vláda

Slovenskej republiky. Z informácie sa tiež môžeme dozvedieť, čo viedlo vládu Slovenskej republiky ku konečnému rozhodnutiu dokončiť vodné dielo dočasným riešením na našom území pri súčasnom minimalizovaní prírodných, nepriaznivých ekologických dopadov. Chcel by som sa prihovoriť za to, aby sme všetci uznali, že rozhodnutie vlády bolo a je správne, a aby sme ho podporili bez ohľadu na to, ktorú stranu zastupujeme.

Sú vyjadrené aj pochybnosti a nesúhlas niektorých oponentov s postupom a objektívnosťou pri výbere výsledného riešenia z navrhovaných 7 alternatív. Nechcem sa tu vyjadrovať, ku komisiám, ktoré sa zúčastňovali na tomto výbere, k ich zloženiu, počtu, či ich postup a metodika boli objektívne a správne, či mala za tieto komisie rozhodnúť ešte ďalšia tzv. syntetická komisia. Nechcem diskutovať o tom, koľko a akých odborníkov by ešte o tejto problematike malo rozhodovať, kde ich vziať a kto by ich mal určiť, aby ich rozhodovanie bolo správne a objektívne. O jednom som však presvedčený, že niektorí z oponentov budú spolu s maďarskou vládou a maďarským parlamentom spokojní len s takou komisiou, ktorá rozhodne, že vodné dielo treba zbúrať, alebo na niekoľko rokov oddialiť. Takto boli komentované aj výroky pána Vargu včera večer v televízii. Tieto stanoviská nás doteraz stáli už mnoho miliárd korún. Nechcem teda polemizovať o metodike rozhodovania, ale chcem poukázať na mýlnosť tvrdenia, ktoré niektorí oponenti vznášajú proti vodnému dielu.

Aj v predloženom materiáli, ktorý sme obdržali, tvrdia, že vodné dielo zničí prírodu, poľnohospodárstvo, lesy, rybné hospodárstvo, faunu a flóru a zdroj pitnej vody. Pritom opak je pravdou. Je známe, že už dnes v dôsledku neustáleho poklesu dna a hladiny vody v Dunaji, ktorý za posledné roky dosiahol hodnoty niekde až 1, 5 metra, a neúprosne ďalej pokračuje, vyschýnajú ramená Dunaja, vyschýnajú lesy, čím ja, samozrejme, ohrozená aj celá fauna, flóra a rybárstvo. Už dnes je v dôsledku používania chemikálii najmä v poľno-

hospodárstve znehodnotená podzemná voda na Žitnom ostrove do hĺbky až skoro 30 metrov, a tento proces ďalej pokračuje. Tieto argumenty však oponenti nechcú počuť, nechcú počuť ani to, že práve vodné dielo svojimi ekologickými opatreniami, ktoré sú už do projektu zabudované, a manipuláciou s prietokmi zabezpečí úroveň vody v koryte a v ramenách, a tým aj úroveň podzemnej vody tak, aby sa zachoval súčasný ramenný systém, lesy a celá príroda ako jedinečný prírodný fenomén aj pre budúcnosť.

Na dôkaz z toho, že toto je pravda, bola pred niekoľkými mesiacmi umožnená asi 55 odborníkom, novinárom, starostom Žitného ostrova a verejným činiteľom exkurzia na vodne diela na Rýne vo Francúzsku, ktoré sú úplne podobné Vodnému dielu Gabčíkovo. Všetci účastníci sa tam presvedčili, že vodné diela jedinečne zapadli do prírody, vytvorili sa tam bujné lužné lesy s rezerváciami vodného vtáctva, bohatého výskytu rýb. Poľnohospodárstvo má tam najvyššiu produktivitu v celom Francúzsku, a pitná voda, získaná z podzemnej vody, je najlacnejšia v celom Francúzsku. Obyvateľstvo získalo tiež pocit istoty pri povodniach oproti stavu spred vybudovania vodných diel. Podobná sa môžeme o jedinečnom zapadnutí vodných diel do prírody presvedčiť aj v Rakúsku. Výstavbou vodných diel na Dunaji Altenwort a Greifenstein povyše Viedne sa vytvorili jedinečné prírodné rezervácie a množstvo vzácneho vtáctva, napríklad kormoránov, živočíšstva, vznikli tam osady bobrov a bohatstvo rýb. Práve pri Viedni vodným dielom Freudnau, ktoré začínajú stavať, idú zachrániť lesy a prírodu na úseku Dunaja.

Vážené panie poslankyne a poslanci, chcel som aspoň niekoľkými argumentami poukázať na to, že kampaň vedená proti Vodnému dielu Gabčíkovo je neopodstatnená a vo svojich dôsledkoch snáď aj neprajná, ako aj každé odďaľovanie uvedeného diela do prevádzky, čím nám vznikajú zase ďalšie mi-

liardové škody. Preto v tejto otázke jednoznačne podporujem úsilie vlády urýchlene dokončiť Vodné dielo Gabčíkovo.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Adamicovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Berényi a pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec J. Berényi:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som začal trošku históriou. Česko-slovenskí a maďarskí technici a politici od pätdesiatych rokov plánujú a od roku 1978 stavajú Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Začiatkom pätdesiatych rokov sa stal prísľub energetického využitia Dunaja ekonomicky aj politicky lákavý. Na pozadí nekritickej túžby ovládnuť popri dejinách aj prírodu metódou neomylnosti, nekvalifikovaných centrálnych rozhodnutí technologický optimizmus v prvej polovici nášho storočia v ZSSR a neskôr aj u nás prerástol do samoúčelnej gigantománie, ktorá dodnes nepodlieha racionálnej regulácii ani ekonomicky, ani voči prostrediu. Aj Dunaj sa má takto jednostranne technicky podrobiť. V roku 1952 boli hotové úvodné technické štúdie. V roku 1953 vláda vyzvala ČSAV zriadiť komisiu pre vodné hospodárstvo, ktorá nemala uvážiť vhodnosť či nevhodnosť výstavby, ale skôr prispôsobiť krajinu priehrade. Odvtedy zmohutnela gabčíkovská politickopriemyselná lobby. Zamestnanci a riaditelia Hydroconzultu sa postupne stali členmi vlády, napríklad Hanus, Margetin, Lokvenc - švagor Dušáka bol donedávna zmocnencom vlády.

Najprv bolo treba dielo presadiť politicky, získať, objednávku zo všeľudového socialistického vlastníctva. Projekt Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros pochádza síce z päťdesiatych rokov, ale za Novotného neboli peniaze. S nástupom federácie a Gustáva Husáka však nastal jednoznačný záujem dielo robiť. Dunaj je hraničnou riekou, a preto bolo treba zaangažovať Maďarov. Maďarskí politici sa však na rozdiel od vodohospodárov do diela nehrnuli jednoznačne. Dopomohol Chruščov a neskôr Brežnev. Sľubovala sa mu vodná doprava do západnej Európy. Odborné varovania o vážnom zásahu do pridunajských lesov a ich produkcie vzdorovali Hydroconzultu štyri roky. Nakoniec vypracovali projekt prestavby na iný typ lesa. Zmenou hladín spodnej vody nastane zníženie poľnohospodárskej produkcie. Presunuli sa štátne peniaze medzi rezort lesného a vodného hospodárstva a poľnohospodárstva. Biologická kritika sústavy vodných diel, ktorú vypracoval pán Holčík, bola bez diskusie umlčaná.

Bratislavskí ochranári v roku 1988 podávajú kompletný návrh národného parku Podunajska a publikujú 141 upozornení, varovných prognóz a odporúčaní na tému negatíva Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Vzniká občianska iniciatíva Dunajské vyhlásenie s podpismi tisícov ochranárov, popredných česko-slovenských ekológov a občanov na podporu návrhu medzinárodného trilaterálneho parku Podunajsko s požiadavkou zastaviť práce na stupni Nagymaros, zmeniť prevádzku stupňa Gabčíkovo a ďalšie návrhy a požiadavky. Priehradná lobby však odmietla dialóg. V roku 1988 boli v Budapešti viaceré verejné demonštrácie proti Sústave vodných diel Gabčíkovo-

Nagymaros, najmä proti priehrade v Nagymaros. Napriek tomu a napriek negatívnemu stanovisku Maďarskej akadémie vied ministerstvo životného prostredia a vodného hospodárstva jednostranne propagovalo technické výhody priehrady, a komunistický parlament hlasoval za výstavbu. Výstavba sa zrýchlila. V Nagymarosi sa preinvestovalo asi 10 % a v Gabčíkove asi

85 %.

Po politických zmenách maďarský parlament v marci 1989 zastavil inverzibilné práce v Nagymarosi. Neskoršie, skôr na to, sa bratislavskí ochranári otvorene postavili za zastavenie doterajšieho projektu vodných diel, medziiným aj listom vláde Slovenskej socialistickej republiky. Česko-slovenská strana naopak udržiavala v lete 1989 stupňované tempo prác. Česko-Slovensko sa ďalej pýšilo veľkosťou stavby. Začali vysychať studne v niektorých oblastiach, následkom čoho dnes treba dobudovať čerpacie a zavlažovacie zariadenia. V auguste 1989 Maďari zastavili práce aj na pravobrežných súčastiach diela Gabčíkovo. Vodohospodárska lobby v slovenskej vláde sa však funkčne nezmenila. Minister lesného a vodného hospodárstva Veselý reprezentoval predtým investora Vodného diela Gabčíkovo. Zmocnenca vlády pre vodne dielo Lokvenca vystriedal mladší vodohospodár Ing. Kocinger. Diskusia sa zámerne posúva z polohy odbornej do politickej a národnostnej. V decembri 1989 Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky ustanovilo dve skupiny expertov. Ani ich práca však nebola ušetrená pokusov manipulovania ich priebehu a výsledkov. Pritom v Gabčíkove výstavba horúčkovito pokračovala. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva dalo 5. februára 1990 vláde návrh na pokračovanie výstavby v zmysle dobudovania Vodného diela Gabčíkova, ba dokonca so zámerom neskôr sa vrátiť k Nagymarosu. Podlá dohodnutého postupu však komisie, ktoré ministerstvo lesného a vodného hospodárstva zriadilo, odovzdali výsledok svojej práce až týždeň na to, ako ministerstvo predložilo návrh na pokračovanie stavby. Inak závery komisie boli voči starému projektu Vodného diela Gabčíkovo zamietavé.

Po slobodných voľbách dna 14. 9. 1990 boli na ministerstve lesného a vodného hospodárstva menovane odborne komisie. O tom už tu bola reč, nebudem ich vymenovávať. Ich cieľom bolo objektívne posúdenie predloženého alternatívneho riešenia tak, aby sa eliminovali nepriaznivé dopady vodného diela na prostredie a minimalizovali ekologické rizika.

O tom už bola tiež reč, že poslednú pracú by mala vypracovať syntetická komisia. Celkovú syntézu prác odborných komisií však neurobili. Minister lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky Ing. Oberhauser v rozpore a dohodnutím vlastného ministerstva predložil 29. 12. 1990 na rokovanie vlády materiál, v ktorom odporúča alternatívu C opierajúcu sa najmä na výsledky ekonomicko-výrobnej a medzinárodnoprávnej komisie.

Problematiku interpretuje odteraz, povedzme, celá vláda výrazne technokratický, ignoruje výsledky prác ostatných odborných komisií. V materiáli sa bez akejkoľvek bližšej špecifikácie udáva, že odporúčaná alternatíva C bude dopracovaná tak, aby minimalizovala ekologické riziká. Materiál ďalej nezohľadňuje ani hygienicko-epidemiologické problémy, na ktoré upozorňuje ekologicko-environmentálna komisia. Vtedy som sa obrátil s interpeláciou na pána ministra Oberhausera, prečo nebola zriadená syntetická komisia, a dovolím si citovať, akú som dostal odpoveď. Odpoveď znela tak, že nebol čas na inštalovanie syntetickej komisie, ktorá však nemôže náhradiť formu štátnej expertízy. Vláda prijala uznesenie k informácií s tým, že štúdia k alternatíve C musí byť prerokovaná s príslušnými orgánmi, a teda aj so štátnou expertízou. Syntetická komisia nemôže nahradiť stanoviska a rozhodnutia kompetentných orgánov a organizácií. Pýtam sa, ako môže minister v takejto ekologickej bombe odpovedať tak, že nebol čas na inštalovanie syntetickej komisie, keď to bol

predtým práve návrh ministra lesného a vodného hospodárstva.

Ďalej by som chcel poukázať na to, že výbor pre životne prostredia a ochranu prírody, o čom už hovoril aj pán poslanec Sabo, tiež sa touto problematikou zaoberal. Aj dvakrát. Mám poruke uznesenia, prvé je z 24. októbra, kde žiada vlády ČSFR a Slovenskej republiky podporovať také riešenie, ktoré minimalizuje negatívne dôsledky na produkčné a reprodukčné

schopnosti krajiny Podunajska. Žiada plne akceptovať výsledky pracovných skupín nezávislých expertov z prvého štvrťroka 1990. Žiada rešpektovať aj názory miestnych obyvateľov z podunajskej oblasti. Druhé uznesenie je z 22. marca, kde konštatuje nedodržanie vopred dohodnutého postupu konečného vyhodnotenia práce pracovných komisií č. l a 5 a výberu optimálnej alternatívy. Ďalej konštatuje skutočnosť, že Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky navrhovaná a následne vládou Slovenskej republiky preferovaná alternatíva C nezodpovedá záverom ani jednej z komisii z prvého štvrťroku 199O, ani záverom a odporúčaniam komisii 2, 3, 4 zo štvrtého štvrťroka 1990, a odporúča urýchlene vytvoriť syntetickú komisiu nezávislých odborníkov, o čom som už rozprával.

Možno konštatovať, že závery zo začiatku roka 1990 na posúdenie vplyvov Vodného diela Gabčíkovo neboli rešpektované, dokonca neboli rešpektované ani zo štvrtého štvrťroka 1990, aj napriek tomu, že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody na to poukázal. Pýtam sa ďalej, aká je potom úloha parlamentu, aká je úloha výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, keď má návrhy, keď má odporúčania, a vláda to nerešpektuje.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec, váš čas uplynul. Ako ďalší prehovorí pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Kružliak. Rešpektujem rokovací poriadok.

Poslanec R. Hofbauer;

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážený pán predseda vlády,

členovia vlády, dámy, páni,

o problematike Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros v tejto snemovni sa už hovorilo nie raz. Sám som uplatnil v rámci interpelácie na ministra lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky pána Viliama Oberhausera rad otázok, na ktoré som dostal, a tým aj celý poslanecky zbor Slovenskej národnej rady, vyčerpávajúce odpovede vo veciach povodňovej katastrofy rokov 1965, ochrany územia Žitného ostrova pred veľkými vodami, postupného zaklesňovania toku Dunaja v dôsledku zmeny charakteru toku vodnými dielami v Rakúsku, na režim tzv. "hladových vôd", odtrhávania poklesu trvalej hladiny podzemnej vody od spodnej časti kapilárnych vrstiev pôdy Žitného ostrova, zabezpečenia plavby a aj energetického využitia tohoto úseku Dunaja. Považujem preto za bezpredmetné viesť, tu rokovania a dišputy o odborných technických otázkach tohto diela. Stalo sa tak za štvrťstoročie prác našich i maďarských hydrológov, na základe ktorých sa vybralo také riešenie, aké je v súčasnosti na našom území v podstatnom rozsahu realizované. Toto riešenie bolo posúdené ako optimálne federálnou štátnou expertízou, jej závery schválila federálna vláda, a po vzájomnej dohode s maďarskou stranou takéto riešenie sa stalo predmetom medzištátnej zmluvy medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. K môjmu predrečníkovi by som doplnil iba toľko, čo neuviedol, že ešte v rokoch 1987-1988 maďarská strana nástojila na urýchlení výstavby, a naša strana s touto neľahkou úlohou súhlasila.

Súčasné úvahy maďarskej strany nevznikli ako výhrady technického či ekologického charakteru, pretože tieto námietky maďarská strana do súčasnosti vôbec nijako nekvantifikovala a nešpecifikovala. Nebudem sa preto nimi zaoberať, pretože nie je možné polemizovať s čimsi, čo nebolo zdokumentované a predložené. Za dojímavú a úzkostlivú považujem starostlivosť ministra vlády Českej a Slovenskej Federatív-

nej Republiky pána Vavrouška, ktorý nie je oficiálnym hovorcom našej strany s maďarskými partnermi. Takými sú totiž predseda slovenskej vlády a zmocnenec vlády za ČSFR. Každá návšteva pána Vavrouška v Maďarsku je následne doprevádzaná ďalším stupňovaním útokov maďarskej strany na spoločne dohodnutú stavbu. Po každej takejto akcii sa na našom území vzduje vlna rôznych iniciatív, ako je Euroreťaz, Deti Zeme, Trend dvetisíc a ďalšie, z ktorých prevažná časť má svoje ideologické centrá mimo nášho územia. Bolo by veľmi zaujímavé, ak by z nášho územia Slovenska či Čiech sa organizovali akcie napríklad proti výstavbe vodného diela Freudenau pri Viedni, či proti splavneniu rieky Tisy. Vrelé by som to Deťom Zeme či Euroreťazi odporúčal, vrátane informovania o láskyplnosti rakúskych či maďarských policajtov k takýmto akciám.

Dobudovaním a uvedením do prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa nesporne ovplyvni ráz krajiny a životného prostredia. Niet totiž takej stavby, ktorá by nemala vplyv na územie, či už ide o stavbu veľkú alebo hoci iba o plot okolo chalupy. Okrem primárnych dôsledkov stavby v území každá stavba má aj svoje nesporné sekundárne dôsledky, a to pozitívne aj negatívne. Aj veľké hydrotechnické stavby majú pozitívne sekundárne dôsledky, napríklad Zemplínska Šírava či Liptovská Mara. Sekundárne negatívne účinky sú eliminované tiež sekundárne - pozri vodne dielo Kráľová na Váhu. Tunely aj hrádze a priehrady bývajú doinjektované, teleso diaľnice sanované a ozeleňované, takže i Vodne dielo Gabčíkovo nemôže byť definitívne hotové a dohotovené po uvedení do prevádzky. Veď aj Oravskú priehradu upravujeme a skvalitňujeme takmer polstoročie po jej vybudovaní.

Úvahy o návrate územia Žitného ostrova do pôvodného stavu sú zaujímavé, no zrejme nemôže byt zhoda o tom, čo je vlastne pôvodný stav. Pred výstavbou dunajských hrádzí z čias Márie Terézie či inžiniera La Franconiho? Alebo pred

výstavbou odvodňovacích kanálov a čerpacích staníc? Pred rozoraním medzí a vyrúbaním remíz v pätdesiatych rokoch? V ochrane ekológie čo uprednostniť, vtáctvo či ryby, lužné lesy či lesostepí? Kultúrna krajina sa vyvíja a formuje nepretržite, počas celého osídlenia ľudstvom, a v tomto parlamente nie je možné dať jednoznačne jedinú možnú bodku za jediným možným riešením. Také totiž, dámy a páni, vôbec neexistuje.

Na našom území sa nachádza veľké množstvo realizovaných stavieb, z ktorých každá predstavovala výrazný zásah do územia. Mlyn v Kvačianskej doline a jeho prívodný náhon v minulých storočiach nepredstavovali nič iné, než drasticky zásah do horského kaňonu výstavbou svojim spôsobom derivačného kanála a svojim spôsobom hydroenergetického diela. Krásne jazerá v Štiavnických vrchoch nie sú nič iné, ako umelo vybudované tajchy s hrádzami a haťami, ktoré úplne zmenili hydrogeologické pomery a hydrologický ráz celého regiónu. Pozitívne. Pražské metro, aj každý železničný tunel, plnia nielen dopravnú funkciu, ale aj sekundárnu drenážnu funkciu. Lesné železničky v Čiernom Balogu i Vychylovke, no aj diaľnica, sú dopravné stavby, ktoré výrazne ovplyvnili ráz krajiny a ktoré do nej tak vzrástli, že bez nich si už krajinu v pozitívnom zmysle ani nevieme predstaviť. Značná časť z uvádzaných stavieb, ktoré som spomenul, sa nie náhodou stala predmetom pamiatkovej ochrany.

Nejdem tu polemizovať či zdôvodňovať dostavbu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. O tomto totiž niet čo polemizovať. Vodné dielo Gabčíkovo je totiž vybudované a je nožné ho iba logicky dobudovať a uviesť do prevádzky. Čim rýchlejšie, tým lepšie. Niet totiž horšieho negatívneho dopadu do územia, než hydrotechnická stavba, ktorá je vybudovaná a ktorá nie je v prevádzke. Ak však obyvatelia Žitného ostrova sú čímsi ohrozovaní, tak je to hlavne riziko katastrofálnych povodní, ktoré teraz nie je príliš veľkou módou

pripomínať. Nuž a dovoľte pripomenúť skutočne ekologickú časovanú bombu Žitného ostrova, ktorým je takmer 30 rokov starý neudržiavaný ropovod Českej republiky vedúci Slovenskou republikou, havária ktorého visí ako Damoklov meč nad našim najväčším zásobníkom pitnej vody.

V súvislosti s predloženou správou mi preto chýba odpočet našej vlády, z akých dôvodov sa prestalo v príprave a nezačala sa výstavba preložky ropovodu zo Žitného ostrova a jeho zaokrúhľovanie prípojkou Schweechat Bratislava. No ide o problematiku, ktorá presahuje rámec predkladanej informácie.

S akými ambíciami a závermi chodí naša vládna garnitúra do Maďarska rokovať na úrovni najvyššieho vládneho zastúpenia, aby si tam nekonkrétne pohovorili s maďarským ministrom bez kresla? Akým právom vlastne maďarský partneri nerešpektujú platnú zmluvu, zato nešetria ultimatmi na našu stranu? Aj z tohto faktu, domnievam sa, je nutne vyvodiť jednoznačný poznatok. Zoberme už konečne na vedomie, že za našou južnou hranicou máme suseda, ktorý nás nielen neberie vážne, no usiluje sa nám vnútiť svoj nadradený postoj. Ako tradične. Ak náš zmluvný partner nie je ochotný plniť svoje zmluvne záväzky, tak si to už konečne zoberme na vedomie s plnou vážnosťou a dôslednosťou. A nielen pre súčasnosť, ale najmä pre budúcnosť, a to pri uzatváraní akýchkoľvek ďalších zmlúv a dohôd.

Nakoľko skoro každý z mojich predrečníkov predkladal nejaký návrh uznesenia, dovoľujem si ho predložiť aj ja. Navrhujem, aby bolo prijaté uznesenie, aké je predložené v informácii, ktorú predložila vláda Slovenskej republiky tomuto parlamentu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Hofbauerovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kružliak. Pripraví sa pán poslanec Buday.

Poslanec Š. Kružliak:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážený slovenský parlament,

pri analýze Sústavy vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros boli prednesené rôzne aspekty, ktoré pre vodné dielo bezosporu znamenajú. Za náš klub hovoril pán poslanec Dubovan, ktorý sa zameral na otázku energetiky, pán Hajduk sa zaoberal ekologickými otázkami a ja by som sa aspoň v krátkom vstupe zmienil o otázke splavnosti.

Každý štát, ktorým prechádza významnejšia rieka, ktorá može slúžiť ako plavebná magistrála, je povinný starať, sa o jej prevádzkyschopnosť. Táto povinnosť pre našu republiku spolu s Maďarskou republikou vyplynula na Belehradskom dohovore v roku 1948. Ako je odbornej verejnosti známe, úsek Dunaja medzi Bratislavou a Nagymarosom po stránke splavnosti vyžadoval, aby sa mu venovala náležitá pozornosť. Bolo to odporúčanie Dunajskej komisie, ktorá požiadala ČSFR a Maďarskú republiku, aby zlepšili plavebné podmienky medzi Bratislavou a Budapešťou. Tak sa stalo, že na základe požiadavky Dunajskej komisie bola v roku 1978 podpísaná osobitná zmluva medzi ČSFR a Maďarskou republikou o realizácii zlepšenia plavebných pomerov, čo sa aj uskutoční vodným dielom o dĺžke cca 48 km.

O potrebe riešiť otázky splavnosti Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou svedčí aj skutočnosť, že v roku 1991 bol tento úsek splavný z 365 dni len 44 dní. V čase nesplavnosti

je potrebné prepravovaný tovar prevážať kamiónovou dopravou, čo je ekologicky nevhodné a podstatne drahšie. Požiadavky medzinárodnej verejnosti na zlepšenie splavnosti Dunaja na spoločnom úseku medzi ČSFR a Maďarskou republikou sa ešte zvýšia po prepojení Dunaja s Rýnom, čo by malo byť uskutočnené v septembri 1992. Na túto skutočnosť, nás vyzvala už v roku 1990 Únia 90 západoeurópskych obchodných a priemyselných komôr so sídlom v Strasbourgu.

Na základe uvedených skutočností odporúčam, aby vodné dielo bolo urýchlene dokončené v zmysle prijatých zásad nasej slovenskej vlády, ako aj vlády federálnej. Zároveň odporúčam, aby sme prijali uznesenie, ktoré vláda predložila.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Buday. Pripraví sa poslanec Agárdy.

Poslanec M. Buday:

Vážený pán predsedajúci, milé dámy,

vážení páni poslanci, vážení zástupcovia vlády,

moje vystúpenie nebude oproti niektorým veľmi pragmatické. Strana zelených na Slovensku, väčšina jej členskej základne, predsedníctvo strany í poslanci Slovenskej národnej rady už pred dlhšou dobou zaujali zásadný obrat v nazeraní na dnes riešenú problematiku. Rezultátom tohto obratu je informácia, že Strana zelených na Slovensku je za dobudovanie Vodného diela Gabčíkovo, je za to, aby sa produkovala energia, aby sa zásadne vylepšila lodná doprava, aby boli