Petícia primátorov a starostov miest a obci Žitného ostrova okrem ďalších omylov o potrebe elektrickej energie sa zmieňuje aj o nevyužitom hydroenergetickom potenciáli malých vodných elektrárni. Súhlasím s názorom o nedostatočnom využívaní tohto cenného trvalé obnovovaného zdroja. Nahradiť budúcou výstavbou nových malých vodných elektrárni vybudované vodné dielo nie je možné. Je teoreticky nemožné nahradiť výrobu Vodného diela Gabčíkovo v malých vodných elektrárňach. Česko-slovenský podiel výroby na Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ale aj podiel samotnej vodnej elektrárne Gabčíkovo je zrovnateľný s výrobou všetkých vodných elektrární na Váhu. Priemerná ročná výroba u posudzovaných pripravovaných a prevádzkovaných malých vodných elektrárni je okolo dvoch gigawatthodín s priemerným výkonom okolo 0, 68 megavatthodín. Koncom roku 1988 bolo na Slovensku 43 malých vodných elektrárni s celkovým výkonom 37 megawattov a výrobou asi 69 gigavatthodín. Nahradiť len Gabčíkovo by znamenalo postaviť najmenej 770 takýchto priemerných malých vodných elektrárni. Nereálnosť takejto náhrady za už vybudovane vodné dielo je zrejmá. Naviac, na Slovensku podlá terajšej úrovne znalosti ani nie je také množstvo lokalít vhodných pre budúcu výstavbu.

Z dôvodov minimalizácie narastajúcich ekonomických a ekologických škôd na česko-slovenskom území, optimálneho využitá dostupného energetického potenciálu a vytvorenia nevyhnutných plavebných podmienok na toku Dunaja prijala vláda ČSFR dna 12. decembra 1991 rozhodnutie uviesť Vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky a dokončiť výstavbu tohto diela na území ČSFR.

Navrhujem do uznesnia: "Slovenská národná rada berie na vedomie informácie o súčasnom stave riešenia problematiky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, tlač SNR 239. Slovenská národná rada súhlasí s postupom riešenia výstavby Vodného diela Gabčíkovo, s postupom vlády Slovenskej repub-

liky a vlády ČSFR na území Českej a slovenskej Federatívnej Republiky. "

Ďakujem za pozornosť:. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Dubovanovi. Je to už štvrtý návrh uznesenia. Prosil by som všetkých, ktorí budú predkladať návrhy, aj tých, ktorí ich už predložili - pána poslanca Porubca, pána poslanca Plesníka, i pána poslanca Dubovana, keby mi ako predsedajúcemu schôdzky tieto svoje návrhy odovzdali.

Ako ďalší prehovorí pán poslanec Hajduk. Prihlásená je ďalej pani poslankyňa Bauerova.

Poslanec A. Hajduk:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

pozitívne riešenie aspoň čiastočného splnenia medzištátnej zmluvy po troch rokovaniach vládnych splnomocnencov, po troch rokovaniach vládnych delegácií a po viacerých pokusoch parlamentných výborov pre životné prostredie Federálneho zhromaždenia, ba ani po misii ministra Vavrouška nepostúpilo ani o krok. Nedošlo k spoločnému riešeniu, čo je prinajmenšom skeptické. Maďarská strana nerešpektujúc postupy v zmysle medzištátnej zmluvy a bez ohľadu na medzinárodnoprávne a hospodárske dôsledky jednostranným aktom a na základe Iracionálnych a vedecky nepreukázaných dôvodov rozhodla o nerealizovaní stupňa Nagymaros na svojom území. Súčasne sa však snaží obmedziť aj právo svojho zmluvného partnera o osude Gabčíkova, ktoré skoro po štrnástich rokoch výstav-

by, veľkých vynaložených nákladoch, je dnes pripravené v krátkom čase priniesť nášmu hospodárstvu a obyvateľom Podunajska účinky. Pri chýbajúcej klauzule zmluvy o Medzinárodnon súdnom dvore, ktorý má príslušnosť rozhodnúť sporné otázky, nám jedinú možnosť obrany poskytlo medzinárodne uznané právo na protiopatrenia, ktorých cieľom je spomalenie rastu škôd, ktoré už v súčasnosti presiahli sumu 15 miliárd korún, čo približne reprezentuje sumu doposiaľ investovaných nákladov.

Podmienkou prípustnosti týchto opatrení je dočasnosť ich charakteru a snaha dosiahnuť aspoň čiastočné splnenie cieľov uzavretých a stále platných podľa zmluvy. V období rokov 1990 a 1991 boli na našej strane starostlivo preskúmané očakávané ekologické dopady diela resp. dopady ich zmiernenia, pričom sa komplexne vyhodnotila možnosť dokončenia stupňa Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Na základe striktne upravených kritérií sa zvýšila váha environmentálnych kritérií a doplnilo sa vodohospodárske hľadisko. Najvýhodnejšie boli alternatívy A a C. Poznamenávam, že najideálnejšie by bolo celé dielo dokončiť podľa pôvodného zámeru, t. j. alternatíva A resp. B v spolupráci s partnerom - s Maďarskou republikou.

V poslednom čase sa vedú diskusie o realizácii diela podľa variantu D. Štúdia tohto variantu bude ukončená v I. štvrťroku 1992. Bol by som veľmi rád, keby sme si ako poslanci neosvojovali právo na odborné posudzovanie jednotlivých variantov vodného diela. Práve naopak, máme dôverovať odborníkom, ktorých na Slovensku máme, a buďme na nich hrdí.

Niekoľko poznámok k alternatívam C resp. D. Rozhodujúcim momentom je skutočnosť, že Česká a Slovenská Federatívna republika má vôľu dodržať pôvodnú medzinárodnú zmluvu medzi zmluvnými partnermi. Jednostranné prerušenie prác zo strany Maďarskej republiky vedie zástupcov Slovenskej republiky vo

vedomí uzavretej zmluvy a rozsahu rozostavaných objektov k takému postupu prác a uvedeniu stavby do prevádzky, aby to nebolo v rozpore s obvyklosťami medzinárodných zmlúv. Investor pristúpil k pokračovaniu Vodného diela Gabčíkovo na území Slovenskej republiky s tým, že je predpoklad uvedenia takéhoto diela do prevádzky v termíne október 1992 podľa variantu C, čo bude znamenať prestavať v tomto roku cca 3, 5 miliardy Kčs.

V čom vidím nevýhody variantu D? Ako som spomínal, porušenie platnej medzinárodnej zmluvy, časový variant, keď v súčasnosti je iba štúdia, ťažko je teraz hodnotiť, kedy by bol realizovaný variant D. Ekonomicky to doposiaľ nie je zhodnotené. Mimoriadna závažnosť, je zvýšenie rizika ohrozenia bezpečnosti mesta Bratislavy pri povodňových stavoch. Ďalšie argumenty tu už rečníci mali, nebudem ich spomínať. Dočasné riešenie podľa alternatívy C umožni uviesť, dielo na našom území v termíne október 1992. Každý ďalší rok odsunu by zvýšil doterajšie straty. Nechcel by som to tu cele uvádzať.

Ešte v závere by som snáď spomenul, že na základe vyššie uvedených skutočností Slovenská komisia pre životné prostredie podlá § 14 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách na žiadosť investora vydala vodoprávne rozhodnutie k uvedeniu Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rozhodnutie obsahuje 19 podmienok, ktoré minimalizujú dopad na životné prostredie. Ich plnenie je v rôznych časových horizontoch. Investor stavby ich akceptuje a realizuje. Zároveň na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky ministerstvo lesného a vodného hospodárstva zabezpečuje cestou investora stavby, ktoré znižujú ekologické zaťaženie. Sú to vodovody, čistiarne a kanalizácie dotknutých oblasti.

Problém ohrozenia vodných zdrojov na Žitnom ostrove považujem za záležitosť, ktorá v rámci medzinárodného programu FARE sa sleduje a modeluje. Pripadne negatívne dopady možno technicky riešiť. Znova by som apeloval, nechajme tento priestor na posúdenie odborníkom. Na základe týchto rozborov súčasnej situácie a možných východísk považujem ako jediné konštruktívne riešenie vyjadriť podporu snahe vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vlády Slovenskej republiky uviesť urýchlene do prevádzky Vodné dielo Gabčíkovo dočasným riešením na našom území. Dal by som návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady v tomto zmysle: "Slovenská národná rada súhlasí s postupom vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uvedeným v uznesení z 12. 12. 1991 č. 794 a postupom vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. 12. 1991 č. 688 o zabezpečení realizácie uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením. "

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Hajdukovi. Prosím pani poslankyňu Bauerovu. Ako ďalší sa pripraví pán poslanec Sabo.

Poslankyňa E. Bauerova:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

musím sa priznať, že podobne ako mnohí z vás, aj ja som očakávala od predloženej informácie, že dostanem odpoveď na otvorené otázky, ktoré okolo vodného diela sa znova a znova vynárajú. Neviem, aké informácie vám sprostredkoval predložený materiál. Vo mne však jednostranné d očividne selektívne vybrané informácie prehĺbili pochybnosti, pretože som nedostala odpoveď na otvorené a rukolapné otázky.

Ak sa pokúsime pozrieť na problém vodného diela, ktorého myšlienka vznikla na prelome štyridsiatych a pätdesiatych rokov, a ktorého prvý projekt bol vypracovaný v polovici päťdesiatych rokov, určite uznáte, že ide o koncepciu, ktorá z hľadiska súčasných trendov hospodárskeho rozvoja v Európe a z hľadiska princípu trvalé udržateľného vývoja je prinajmenšom morálne zastaralá. Je teda naporúdzi otázka ako pri každej bežnej investícii, že ak sa vynoria nové hľadiska, ak sa zásadne zmení cenový a hodnotový systém, ďalší postup je potrebné prehodnotiť. Predložená informácia miesto toho však ponúka kategorický imperatív dokončiť stavbu. Aké sú však k tomu dôvody? Odborníci, ktorých sme stretli na rokovaniach výborov, by zrejme zopakovali svoje sugestívne odpovede: Kvôli komplexnému využitiu Dunaja. Zvažujme teda výhody.

1. Zabezpečenie podmienok plavby. Tento problém sa bežne rieši vo svete oveľa lacnejšie, nie tak predimenzovane ako v touto prípade. Kanál Rýn-Mohan, na ktorý sa aj predrečníci odvolali, je dimenzovaný pre plavbu lodi s ponorom 2, 7 m a nie 3, 5 m, ako plavebné komory na Dunaji.

2. Protipovodňová ochrana väčšinou sa tiež rieši iným spôsobom. Navyše, ochrana zároveň znamená aj hrozbu v podobe 6 až 18 m vodného stĺpu. O tomto som už na tomto mieste hovorila v prípade dostavania podľa variantu C. Hrádze sa nasýpali na holú pôdu, hrádza, ktorá nemá vlastné teleso.

3. Výroba čistej energie. Odborných výpočtov a odhadov som prečítala veľmi veľa. Aj tu ste mohli počuť niekoľko. Tieto odhady činia v energetickej bilancii l - 4, 5 %. Pán Porubec citoval hodnotu 4, 1 %. Nedostala som však odpoveď na otázku, aká bude efektívnosť výroby tejto energie, keď vieme, že priemerný prietok vody je okolo 2000 m3/s. Podľa iných odborných odhadov len 1800, vo väčšine roka však len 1200. Osemnásta podmienka Slovenskej komisie pre životné

prostredie určuje dotovať staré koryto 1300 m3/s v dynamickom prietoku vo vegetačnom období a 600 m3/s mimo vegetačného obdobia. Na plavbu a výrobu energie spolu by zostalo 700 až 1400 m3/s. Žiaľ, ani riaditeľ Výskumného ústavu vodohospodárskeho mi nevedel odpovedať na otázku, koľko z tohoto množstva je potrebné na zabezpečenie plavby pri priemernej hustote dopravy. Ak by sme teda ani nepočítali s množstvom vody potrebnej na zabezpečenie plavby, a ak vieme, že prevádzkovanie jednej turbíny vyžaduje 550 m3/s, môže byť v prevádzke z 8 zabudovaných turbín jedna nanajvýš dve turbíny.

Keďže dnes je iluzórne počítať s prevádzkovaním vodného diela na opičku, pretože je očividné a s veľkou určitosťou pravdepodobné, že Nagymaros nebude dostavaný, pretože tam sa už realizujú rekultivačné práce, o efektívnosti vodného diela fakticky nie je možné hovoriť. Na druhej strane však riziká, ktoré stavba prináša, sú prinajmenšom veľmi vysoké. Zostáva otvorenou otázkou, prečo aj tieto nie sú v informatívnej správe seriózne prehodnotené. Prečo pri syntetickom hodnotení jednotlivých variantov sa nezväzoval napríklad problém seizmicity. V tejto oblasti existujú tiež iba dohady. Dokonca aj experti Hydro-Quebecku, ktorých nie je možné považovať za odporcov vodného diela, usúdili, že v tejto súvislosti je potrebné urobiť ďalšie výskumy, pretože posledné merania sú z roku 1977. Na základe nich bolo posunuté umiestnenie samotného vodného diela o 600 m ďalej, pretože sa nachádzalo na zlomovej čiare.

Ako sa mohlo stať, že dodnes neboli seriózne prehodnotené jednotlivé varianty, iba na základe voluntaristického zvažovania závažnosti vybraných aspektov. Asi tak, že varianty, proti ktorým už druhý rok protestujú obyvatelia i primátori, starostovia regiónov, sa cynicky považujú z hľadiska sociálno-psychologického za najvhodnejšie. Celková konštrukcia váh je tiež viac ako pochybná. Pritom to nie

je problém akademickej diskusie, ale slúži pre výber najvhodnejšieho variantu, ktorý nás bude stať najmenej 23 miliárd.

Celkom nepochopiteľným v konečnom dôsledku zostáva zámer tejto stavby. Dostavanie variantu tzv. dočasného riešenia v dnešných cenách stojí ďalších 8, 5 miliárd korún. Z priloženej tabuľky sa dá iba usúdiť, že táto suma neobsahuje žiadne dodatočne vyvolané investície. Celkový ekonomický efekt stavby sa ukazuje byť mizivým a nepodstatným. Ekologizácia stavby, jej údržba a prevádzkovanie podľa odborných odhadov s veľkou pravdepodobnosťou bude vysoko stratová. Napriek tomu sa chystáme podstúpiť neprimerané riziká, najmä pokiaľ ide o ohrozenie zásob pitnej vody, ktorá je jedinečná v Európe a ktorá je oveľa strategickejšou surovinou ako jedno alebo 4 % elektrickej energie.

Vážení kolegovia, ide o otázky, na ktoré predložená správa ani mne, ani vám neodpovedá. Pre ich závažnosť však nemôžem predložený materiál akceptovať. Preto navrhujem, aby sme informáciu vrátili na prepracovanie. Navrhujem, aby bola ustanovená spoločná parlamentná komisia a komisia nezávislých odborníkov na preskúmanie kvality pripravených prác. Za nevyhnutné považujem tiež hľadanie spoločného riešenia v zmysle záverečného ustanovenia štátnej zmluvy s maďarskou stranou na základe konečne objektívneho vyhodnotenia všetkých aspektov jednotlivých variantov riešenia.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. Teraz vystúpi pán poslanec Sabó. Pripraví sa pani poslankyňa Vilčeková.

Poslanec P. Sabo;

Vážené predsedníctvo,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne a páni poslanci,

myslím, že je dobre, že po dlhom čase, keď sa už vedú diskusie o Gabčíkove tak v laickej, ako i v odbornej verejnosti, sa konečne dostal tento bod rokovania aj na program Slovenskej národnej rady. Je najvyšší čas, aby Slovenská národná rada k tomuto problému zaujala zodpovedné stanovisko. Chcem pred začiatkom svojho príhovoru pripomenúť, že Strana zelených na Slovensku už dávnejšie súhlasila s dokončením Vodného diela Gabčíkovo za podmienky nájdenia environmentálne prijateľného riešenia a dôsledného splnenia 19 podmienok stanovených Slovenskou komisiou pre životné prostredie na uvedenie vodného diela do prevádzky. To znamená, že odmietame čierno-biele videnie.

Dnes otázka v prípade Gabčíkova nestojí áno alebo nie, ale ako ho dokončiť s čo najmenšou stratou ekologických a ekonomických hodnôt. Ide o problém zdedený z minulosti, a verím, že dnes by sme už takéto dielo nestavali. Riešením preto nie je optimalizácia spočívajúca v kozmetických úpravách a vylepšeniach pôvodného projektu vodného diela, ale hľadanie východiska zo zlej situácie. To si však vyžaduje, aby všetci partneri boli prístupní počúvať argumenty svojho protivníka. Kým jedna skupina odborníkov projektantov hľadá dokončenie pôvodného konceptu s malými úpravami a maximálnym využitím realizovanej časti stavby, druhý prúd tvorený nielen ochranármi a zelenými, ale najmä vysokokvalifikovanými odbornými kruhmi, hľadá riešenie, ktoré by zabezpečilo pôvodné funkcie vodného diela pri súčasnej minimalizácii negatívnych vplyvov na prírodné prostredie. Práve odborne kruhy ekológov považujú priveľmi optimistické hodnotenie možnosti eliminácie týchto negatívnych vplyvov v prerokovanej

informácií za úplne nepodložené. Pripomínam, že doteraz nebol žiadnou komplexnou štúdiou dokladovaný a podložený výber variantu C, tzv. dočasného riešenia na našom území, ktorý z hľadiska ochrany podzemných vôd a záchrany ramennej sústavy Dunaja a priľahlých ekosystémov nie je šťastným riešením, a o ktorom sa tu hodne hovorilo. Stále sa pritom operuje najmä finančnými stratami, ale dosial nie sú vyčíslené náklady, koľko by nás stála úprava vody v prípade znehodnotenia vodných zdrojov, nehovoriac o tom, že úpravne vody zatiaľ nie sú ani postavené.

Je zrejmé, že dokončenie stavby podlá pôvodného projektu počítajúceho s vyrovnávacím stupňom Nagymaros je nereálne. Maďarská strana na to nepristúpi, a niet sa jej čo príveľmi čudovať. Keby rozostavanosť vodného diela na našom území bola tak nízka ako v Maďarsku, asi by sme už ani my na súčasný technokratický variant nepristúpili. Špičková energia z Vodného diela Gabčíkovo teda nebude. Myslím si, že pokiaľ sa čím skôr zbavíme tejto ilúzie, tým skôr budeme schopní prísť k nejakému rozumnému kompromisnému riešeniu. Nedáme sa však mýliť maďarským postojom, pretože vodné dielo ovplyvňuje, a nie pozitívne, nie predovšetkým maďarské územie, ale predovšetkým kus Slovenska, a záujmy obidvoch strán v tomto prípade sú teda neporovnateľné.

Určitým východiskom z tejto zložitej situácie môže byt nové riešenie podlá prace autorského kolektívu inžiniera Solgaja z Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave s názvom "Štúdia vplyvu zúženej zdrže Hrušov na prírodné prostredie". Zúženia zdrže, zmenšenie jej objemu, zmena systému prúdenia vody k lepšiemu a ďalšie výhody znižujú najmä riziká dopadov sedimentácie znečisťujúcich látok na dne zdrže a ich negatívneho ovplyvnenia podzemných vôd. Po odbornej stránke by bolo možné vymenovať ďalšie výhody, a bolo by možno predostrieť množstvo argumentov najmä k vystúpeniu pá-

na poslanca Porubca. Vzhľadom na to, že môj prejav je obmedzený na 10 minút, dovoľujem si pokračovať.

Z environmentálneho hľadiska ide zatiaľ o najlepší návrh, ktorý súčasne zabezpečuje - a to chcem zdôrazniť - tak ochranu proti povodniam, zabezpečuje plavbu a zabezpečuje aj prijateľný energetický výkon. Zabezpečuje teda všetky základné funkcie pôvodne plánovaného vodného diela. Na realizáciu tohto tzv. modifikovaného D-variantu je, samozrejme, nutný súhlas maďarskej strany, nakoľko zahŕňa aj stavbu na maďarskom území a jeho záber telesom zdrže. Apelujeme preto na otvorenie nových rokovaní s maďarskou stranou, nakoľko uvádzaná koncepcia predstavuje serióznu možnosť, prielomu smerom ku kompromisnému riešeniu, ktoré je schopné zblížiť stanoviská projektantov vodného diela, ako aj ekológov, a podľa nášho názoru je schopné zblížiť stanoviská slovenskej a maďarskej strany.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

plne súhlasím s pánom poslancom Hajdukom, že plénum Slovenskej národnej rady nie je najvhodnejším miestom na odbornú diskusiu o mimoriadne komplikovaných technických problémoch interdisciplinárneho charakteru, ani miestom rozoberania zložitých ekologických otázok opäť interdisciplinárneho charakteru o dopadoch vodného diela. Ako poslanci nemáme odbornú kvalifikáciu na posúdenie jeho vplyvov. Túto úlohu prenechajme expertným skupinám odborníkov. Našou povinnosťou je však zabezpečiť vytvorenie priestoru pre objektívne uplatnenie ich vplyvu. Tento priestor zatiaľ nie je dostatočný najmä pre tých odborníkov, ktorí sa zaoberajú ekologickými otázkami. Čo však nám v plnom rozsahu zostáva, je politická zodpovednosť a politické rozhodnutie v tejto otázke. Berieme na seba všetky riziká, na ktoré nás títo odborníci upozorňujú. Mali by sme preto rozhodovať veľmi uvážlivo, so zreteľom na zmenenú stupnicu hodnôt deväťdesiatych ro-

kov oproti rokom sedemdesiatym, kedy výstavba Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros začala. Ak sa dnes vyslovuje pochybnosť o varovaniach vedcov-ekológov, prosím, uvedomme si, že stopercentné dôkazy môže podať len skutočnosť, nie modely.

Myslíme však na to, ako sa oproti varovaniam vedcov podstatne zrýchľujú degradačné procesy na celej zemi. Stále rýchlejšie pokračuje degradácia celej biosféry a deštrukčné procesy pritom zasahujú stále väčšie oblasti. Je zrejmé, že mocenská vojenská koncepcia bezpečnosti preto bude musieť byť v blízkej budúcnosti doplnená a možno aj úplne nahradená koncepciou ekologickej bezpečnosti. Do oblasti stratégie prežitia patri aj ochrana našich zásob podzemnej vody, ktorá je dnes už celosvetove strategickou surovinou. Rovnako významným aspektov je zohľadňovanie takých ukazovateľov kvality života, ako je zachovalé prírodné prostredie a čo najmenej narušená ekologická stabilita krajiny.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti predkladá poslanecký klub Strany zelených na Slovensku plenu SIovenskej národnej rady návrh uznesenia k predloženej informácii a ďalšiemu postupu výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo, ktorého cieľom je vytvorenia časového priestoru pre zváženia a posúdenie nového riešenia a rokovanie s maďarskou stranou. Návrh je kompromisný a domnievam sa, že prijateľný. Slovensko ním nič nestráca a môže strašne veľa získať. Prosím o prepáčenie, že sa pred poslancov dostal nepodpísaný návrh, rozdali sme ho v časovej tiesni, nakoľko až včera sme sa dozvedeli, že spravodajská správa k tomuto bodu nebude. Dovoľte preto, aby som tento návrh uznesenia prečítal.

Uznesenie Slovenskej národnej rady k informácii o súčasnom stave riešenia problematiky výstavy Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a o ďalšom postupe vlády Slovenskej

republiky s prihliadnutím na riešenie ekologických otázok, tlač SNR č. 239:

"Slovenská národná rada

A. berie na vedomie informáciu o súčasnom stave riešenia problematiky výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a o ďalšom postupe vlády s prihliadnutím na riešenie ekologických otázok s týmito pripomienkami:

a/ v informácii sa príliš optimisticky hodnotia možnosti eliminovať negatívne dopady Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na prírodné a životné prostredie, pričom komplexná štúdia hodnotiaca vplyvy variantu C z environmentálneho hľadiska dodnes nebola vypracovaná,

b/ pri výpočte škôd sa nie dosť preukazne považuje za česko-slovenskú škodu celá kapacita nožnej výroby elektrickej energie, bez ohľadu na nároky ako maďarskej strany na časť vyrobenej energie, tak aj ekosystémov na adekvátny prietok, uvažuje sa aj so špičkovaním výroby energie, čo nie je reálne. "

Ďalej je v papieroch, ktoré sme rozdali, aj návrh, aby Slovenská národná rada zobrala na vedomie vyjadrenie zástupcov Slovenskej komisie pre životné prostredie o plnení 19 podmienok daných investorovi výstavby. Nakoľko zástupca Slovenskej komisie pre životné prostredie doteraz v pléne nevystúpil, tento návrh z uznesenia sťahujeme.

B. Slovenská národná rada oceňuje všetky iniciatívy, ktoré vedu k zblíženiu stanovísk česko-slovenskej a maďarskej strany k problematike budúcnosti Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

C. Konštatuje, že postup vlády Slovenskej republiky pri rokovaní s maďarskou stranou zodpovedá prijatej medzinárodnej zmluve, ale dosial neboli vyčerpané všetky možnosti rokovania s maďarskou stranou, pričom spoločné riešenie by bolo neporovnateľne výhodnejšie, než pokus o riešenie jednostranné. "

Vláda Slovenskej republiky nedostatočne využila odporúčania Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody zo dňa 22. marca 1991 ä. 116, najmä čo sa týka posúdenia a vyhodnotenia záverov a odporúčaní komisii z I. štvrťroka 199O a komisií l, 5, ktoré pôsobili v druhom polroku 1990, syntetickou komisiou nezávislých odborníkov. O tomto probléme sa zmienila pani poslankyňa Bauerova a predpokladám, že sa k nemu vráti aj pán poslanec Huba ako predseda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody.

Ďalej dovoľte pokračovať v návrhu uznesenia. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec, váš čas v tejto chvíli uplynul. Poslanec P. Sabo;

Ak by ste dovolili, pán predsedajúci, som schopný to prečítať, za dve minúty. Je to dokončenie návrhu uznesenia.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ľutujem, nerád by som bol z pléna obvinený, že porušujem rokovací poriadok. Pán poslanec Pokorný - faktická poznámka.

Poslanec J. Pokorný:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

dovoľte mi, aby som využil faktickú poznámku a pokračoval v predložení návrh uznesenia poslaneckého klubu Strany zelených na Slovensku.

"D. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby sa urýchlene, najneskôr do 29. 2. 1992 zaoberala alternatívnym riešením hrušovskej zdrže podľa "Štúdie vplyvu zúženej zdrže Hrušov na prírodné prostredie", ktorú vypracoval kolektív Výskumného ústavu vodného hospodárstva Bratislava; aby vypracovala porovnanie finančných nákladov doterajšieho navrhovaného dočasného riešenia a alternatívneho riešenia zdrže Hrušov podľa ekonomických, sociálnych, medzinárodno-právnych a environmentálnych dôsledkov oboch uvažovaných variantov a konkretizovala možné spôsoby financovania dostavby Vodného diela Gabčíkovo, vrátane vyvolaných investícii; aby po pripomienkovom konaní zodpovedných orgánov a organizácií požiadala vládu ČSFR, aby vládna delegácia urýchlene opäť vstúpila do rokovania s vládou Maďarskej republiky a predložila jej nový spôsob riešenia vyplývajúci z tejto štúdie, ktorá bola vypracovaná s cieľom minimalizácie negatívnych vplyvov na životné prostredie; aby v spolupráci s maďarskou stranou vytvorila komisiu odborníkov za účasti nestranných expertov z ES, ktorí by posúdili doterajšie navrhované dočasné riešenie a alternatívne riešenie so zúženou zdržou z hľadiska environmentálneho, ekonomického, sociálneho a medzinárodnoprávneho; aby zabezpečila, aby všetky práce na vodnom diele podľa variantu C na našom území pokračovali v takom slede a rozsahu, aby sa v prípade akceptovania alternatívneho riešenia zdrže Hrušov maďarskou stranou nevytvorili stavebne prekážky pre dostavbu zúženej zdrže Hrúzov podľa uvádzanej

štúdie kolektívu VÚVH; aby preverila projekty a stav riešenia čistiarní odpadových vôd mesta Bratislavy, osobitne Petržalky, ako aj priľahlých obcí, ktorých odpady idú priamo do Dunaja a viazala uvedenie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky na dokončenie čistiarní odpadových vôd.

E. Slovenská národná rada žiada Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby navrhlo maďarskej strane výmenu parlamentných delegácii, ktoré by rokovali o Vodnom diele Gabčíkovo, a aby do 30. 4. 1991 informovalo plénum slovenskej národnej rady o výsledkoch rokovania s maďarskou stranou s tým, že vláda Slovenskej republiky predloží podkladové materiály pre rokovanie slovenskej parlamentnej delegácie. "

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Vilčeková. Pripraví sa pán poslanec Adamica.

Poslankyňa A. Vilčeková:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky, vážení hostia,

z doterajšej diskusie o vodnom diele Gabčíkovo vyplýva spoločenská potreba unikátne dielo dokončiť. Nemôžeme brať. do úvahy všelijaké mätúce plátky, aké nám občas niekto i anonymne podhodí. Z nich cítiť neprajnosť a neznalosť veci alebo úmysel, aby Slovensko a jeho ľud sa nemal lepšie. Podlá odborníkov Gabčíkovo má stanovený limit až 4 000 m3/s výtoku, preto úvahy o stojatých vodách prinajmenej pod hladinou vôd neobstoja. Ostatné vývody sa dotykajú štruktúry čistiacich systémov mimo nádrže, keď za znečistenie a nakla-