Podpredseda SNR J. Klepáč:

Prosil by som kľud v sále. Poslanec L. Porubec:

Množstvo vyrobenej elektrickej energie na hlavu obyvateľa v Slovenskej republike predstavuje 40 až 50 % v porovnaní s vyspelými štátmi západnej Európy. V Českej republike sa vyrába asi 23 t energie na hlavu obyvateľa viac ako v Slovenskej republike. Využívanie vodného energetického potenciálu v Slovenskej republike predstavuje iba 29, 3 % z celkových možností. Naproti tomu vyspelé európske štáty využívajú svoj hydroenergetický potenciál na 70 až 90 %. Teda, ak sa chce Slovensko zaradiť medzi vyspelé európske krajiny, musí nutne zvýšiť výrobu elektrickej energie, čo by prinieslo vzápätí aj zvýšenie životnej úrovne, pretože by elektrická energia prenikla akosi aj do domácnosti, na vykurovanie a podobné účely. Tieto skutočnosti svedčia jasne aj o životnej úrovni v porovnaní s vyspelými krajinami.

Ak sa Slovenská republika chce v tomto smere vyrovnať západným krajinám, musí jednoznačne urýchlene vylepšiť túto bilanciu. Počinom, ktorý by tento nepriaznivý stav vylepšil, je uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do chodu. Celkový energetický prínos Vodného diela Gabčíkovo by znamenal 4, 1 % všetkej vyrobenej elektrickej energie v SR a vylepšil by využitie hydropotenciálu v našej republike na 60 %. To už je celkom slušný európsky priemer. Tu si treba uvedomiť, že iba vodné elektrárne sú schopné tzv. špičkovej prevádzky. Špičková energia je aj o tretinu drahšia ako energia vyrobená za normálneho stavu veci, a naviac, prispieva k stabilizácii siete. Tu však netreba zabiehať do technických podrobnosti. Skrátka treba tomu veriť, je to tak.

Vodné dielo Gabčíkovo neznamená len energetický prínos. Jeho dobudovaním by sa dosiahlo odstránenie brodových úsekov na Dunaji medzi Bratislavou a Maďarskou republikou najmä v kilometroch 1724, 1711, atď. Tieto sú najnepriaznivejšie v celom splavnom úseku Dunaja. Ďalej by sa zabezpečila plavebná hĺbka 3, 5m potrebná pre morsko-riečne lode, zlepšili by sa nautické pomery, dobudoval by sa dôležitý úsek cesty transkontinentálneho prepojenia Rýn-Mohan-Dunaj, a toto by bola výhoda aj pre Maďarskú republiku. Mala by totiž tým pádom prístup k prístavu Rotterdam. Tu chcem upozorniť na nebezpečenstvo, že ak sa nezabezpečí splavnosť Dunaja v našom úseku, bude Dunajská komisia a Zväz západoeurópskych priemyselných komôr vymáhať miliónové pokuty za nedodržanie dohôd o splavností Dunaja. Okrem vylepšenia splavnosti bola by podunajská oblasť po dohotovení diela chránená pred záplavami. Všetci si spomíname, aké záplavy tu boli v roku 1965 a aké katastrofické následky mali. Dohotovenie vodného diela by zabránilo vymieľaniu dna Dunaja. Na území Slovenskej republiky predstavuje toto vymieľanie 10 cm za rok. To je príliš veľká hodnota. Tým je akútne ohrozený stav spodných vôd a tým aj existencia lužných lesov. Pri dokončení Vodného diela Gabčíkovo by sa zašanovalo 4 mil. ton hnedého uhlia. Tepelná elektráreň rovnakého výkonu ako Vodné dielo Gabčíkovo v pôvodnej podobe by spálila toľko kyslíka, koľko vyprodukuje 400 000 hektárový les, atď., atď.

Odporcom Vodného diela Gabčíkovo odpoviem ešte na niektoré ich, podlá môjho názoru, pochybne argumenty. Voda. Úvahy o možnosti znehodnotenia využívaných zdrojov pitnej vody v Kalinkove, Hamuliakove, Šamoríne a v Gabčíkove nie sú reálne a sú podložené nepreukázanými hypotézami. Prognóza katastrofálneho zhoršenia kvality podzemnej vody je okrem iných dohadov založená na úplne falošnom predpoklade o zmene aktívnej kyslíkovej bilancie vody v zdrží na pasívnu. Po skúsenostiach napríklad z Francúzska, ale aj u nás, sa obsah kyslíka v plytkých zdržiach naopak, spravidla zvyšuje. Ďalší

argument - vraj dôjde k nejakej nestabilite v psychosociálnej sfére. Miestni obyvatelia žijú v danej oblasti od nepamäti v symbióze s Dunajom. Pocit života na ostrove im určite nie je taký cudzí, ako tým, ktorí túto obavu vymysleli. Periodické záplavy v minulosti vystrieda istota, že ich vodne dielo ochráni.

Vážení páni poslanci, snažil som sa uviesť aspoň niekoľko argumentov z celej veľmi rozsiahlej plejády, ktoré jednoznačne hovoria za to, aby sa vodne dielo GabčíkovoNagymaros dokončilo. Najlepším argumentom v tomto smere je však skúsenosť. Medzi Strasbourgom a Bazilejom bolo vybudovaných 8 vodných diel rovnakej koncepcie, ako Vodné dielo Gabčíkovo. Skúsenosti z nich: Lužné lesy sa tak rozrástli, že vodné diela z priľahlých komunikácii vôbec nevidieť. Celá oblasť sa stala doslova rajom rybárov. Tu chcem upozorniť, že výlov rýb z Dunaja postupne klesá a speje k zániku. Ďalej na týchto dielach medzi Strasbourgom a Bazilejom nevznikli žiadne problémy so spodnou vodou. Práve naopak, 74 % obývate lov z priľahlých oblastí čerpá pitnú vodu z okolia týchto priehrad, 54 t priemyselnej vody Alsaska sa čerpá z týchto podzemných vôd. Skúsenosti z Rakúska: Vodné diela Greifenstein, Altenwort majú upravený a tečúcou vodou oživovaný ramenný systém, podobne ako je to navrhovane pri Vodnom diele Gabčíkovo. Tieto ramena sa stali doslova eldorádom vodného vtáctva. Naviac tam bola vysadená rodinka bobrov. Tá sa rozrástla dnes už do stáda, ktoré ráta 100 členov. K tomu niet čo dodať. Bobor je známy tým, že akonáhle vznikne nejaká, čo len najmenšia ekologická nerovnováha, okamžite sa vytratí z toho priestoru, kde vznikla.

Skúsenosť z našej republiky: Ako prototyp Vodného diela Gabčíkovo bolo postavané Vodné dielo Madunice na Váhu. Na ňom bola odskúšaná celá problematika daného typu vodného diela. Už z tohoto vidieť serióznosť projektantov, ktorí pristupovali k riešeniu tejto úlohy. Najskôr si to vyskúšali

v Maduniciach. Tam to tak perfektne funguje, že dokonca bahno, ktoré sa tam usádza, sa berie na liečivé účely.

Doteraz som hovoril o Vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros, teda o ton diele, ktoré by sa malo postaviť podľa zmluvy medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Maďarskou republikou. Žiaľ, nedodržanie tejto zmluvy zo strany Maďarskej republiky, ktorá bola uzavretá v septembri 1977, nedovoľuje v plnej miere využiť vlastnosti tohoto dnes už na 90 % dohotoveného vodného diela. Pre Slovensku republiku je krajnou nutnosťou uviesť toto dielo do prevádzky. Preto bola Česká a Slovenská Federatívna Republika nútená dať na vypracovanie a vzápätí posúdiť niekoľko alternatív možnosti dokončenia Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Tých alternatív je 8. Dovoľte, aby som ich v kocke porovnal.

Alternatíva AB zatiaľ neprichádza do úvahy, pretože maďarská strana odmietla akúkoľvek spoluprácu na dobudovaní vodného diela. Alternatíva G znamená úplnú likvidáciu. To je, prosím, nezmysel, pretože by pritom vznikli ďalšie nenahraditeľné a nenapraviteľné ekologické škody. Naviac, tato likvidácia by stála asi 20 mld Kčs, takže určite firmy by si mohli napchať vrecká, ako to hovorí pán minister Klaus, ktorý tvrdí, že nejaké firmy si tu chcú napchávať vrecka tým, že chcú dokončiť toto vodné dielo. Variant F - tu je návrh, aby sa celé dielo zakonzervovalo. To je prosím, prepáčte, že sa tak vyjadrím, nezmysel. Keby sa toto dielo zakonzervovalo a príde povodeň, môže dôjsť ku katastrofickej situácii. Varianty DA, DC a E - tieto varianty neumožňujú návrat k variantu A, teda k variantu, ktorý je stvrdený zmluvou medzi Česko-Slovenskom a Maďarskou republikou. Sú načisto nepoužiteľné, pretože by znamenali vlastne odstúpenie od tejto medzištátnej zmluvy, a Maďarskej republike by sa tým vlastne poskytla možnosť zablokovania akéhokoľvek uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Prosím, apelujem na poslancov, aby si toto veľmi dobre uvedomili.

Zo všetkých navrhovaných variantov ostáva ako použiteľný iba variant C, teda prakticky variant, ktorý si osvojila slovenská vláda. Mnohých to asi prekvapuje, že opozičný poslanec, ktorý je večne proti slovenskej vláde, sa jej teraz zastáva. Myslím si, že urobila múdry krok, treba sa jej zastať a podporiť túto vládu.

Pán minister Vavroušek dáva znova návrhy, aby sa zastavilo dobudovanie Gabčíkova vo variante C, a dáva návrh ďalších variantov. Naviac, v hospodárskej zmluve, ktorú uzavrel s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, myslím, uplatnil klauzulu o povinnosti spracovateľov utajovať všetky informácie o študovanom riešení, čo je teda vo vodohospodárskom výskume načisto neslýchaný postup.

Vážení poslanci, dovoľte mi ešte, aby som sa vyjadril, prečo je celkom nevhodné oživovať nejaký variant DC alebo DA tak, ako si to praje pán minister Vavroušek a niektorí odporcovia dohotovenia Vodného diela Gabčíkovo. Po prvé - po 14 rokoch výstavby a necelý rok pred uvedením do prevádzky tak rozsiahleho diela je každá zásadná zmena koncepcie načisto nevhodná, aj keby bola preukázaná jej vyššia výhodnosť. Po druhé - každá z alternatív D je nevýhodnejšia z hľadiska energetických účinkov. Prakticky je úplne znemožnený návrat k pôvodnej koncepcii diela podľa platnej zmluvy. Po tretie - alternatíva D je menej výkonná aj z plavebného hľadiska. Po štvrté - alternatíva D menej účinne zabezpečuje protipovodňovú ochranu. Toto je veľmi vážny argument. Po piate - zúžená zdrž podstatne redukuje možnosti rekreačného využívania. Po šieste - riešenie podľa alternatívy DA vyžaduje výstavbu mnohých veľkých objektov inundácií so zložitým zakladaním v tesniacej vani. Tieto objekty sú nákladné a vyžadujú niekoľko rokov výstavby, ktoré by odsunulo uvedenie Gabčíkova do prevádzky. Alternatívy DB vyžadujú výstavbu 25 km nových hrádzí smerovaných cez prehĺbený terén materiálo-

vých jám, takže potreba štrkopieskov je takmer trojnásobná ako pri variante C. Tento materiál možno získať len otvorením ďalších materiálových jám. Riešenie DB by pritom vôbec nevyužívalo vybudované hrádze žarte. Po siedme - dočasné riešenie možno uviesť do prevádzky koncom roku 1992, to je teda riešenie, ktoré si osvojila slovenská aj federálna vláda. Každý rok odsunu by zvyšil doterajšie straty o ďalších 5 až 6 mld korún za rok. Po deviate - predĺženie výstavby v alternatívach D by zvýšilo nároky na financovanie dostavby. Po desiate - alternatíva D mení koncepciu Gabčíkova a upúšťa od realizácie Nagymarosu. Predložením a presadzovaním tejto alternatívy by ČSFR prakticky odobrila postup maďarskej republiky a stratila by nárok na úhradu spôsobených škôd. Po jedenáste - prínosy zúženej zdrže na kvalitu podzemných vôd sú fiktívne, nepreukázané a zníženie teoretickej pravdepodobnosti zneužitia v alternatíve DB nie je adekvátne zhoršeniu ochrany Bratislavy a spôsobeniu ekonomických škôd národnému hospodárstvu. Po dvanáste - realizácia alternatív D je závislá od súhlasu Maďarskej republiky. To je mimoriadne závažný argument. Maďarská republika je jednoznačne za to, aby sa vo výstavbe vodného diela nepokračovalo, a dohody s ňou, bohužiaľ, doteraz nie sú akosi možné.

Na základe uvedeného rozboru súčasnej situácie možno odporučiť ako jediné konštruktívne riešenie vyjadriť podporu snahe oboch vlád urýchlene uviesť do prevádzky Gabčíkovo dočasným riešením na našom území a všetky technické, ekonomické, ekologické i medzinárodnoprávne problémy riešiť rokovaním za účasti expertov Európskeho spoločenstva.

Vážení poslanci, panie poslankyne, ďakujem za pozornosť, ale ešte nekončím. Mám návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady, teda bolo by to z 31. januára:

"Slovenská národná rada

1. konštatuje, že je potrebné uviesť Vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky v čo najkratšom čase, aby sa tak zamedzilo miliardovým stratám v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, aby sa tak zabezpečila návratnosť investícií vynaložených na toto vodné dielo. Slovenská národná rada víta postup vlády Slovenskej republiky v otázke uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky tzv. dočasným riešením;

2. Slovenská národná rada súhlasí s uznesením slovenskej vlády č. 384/1991 a plne ho podporuje;

3. Slovenská národná rada zaväzuje vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila pri dobudovaní vodného diela splnenie 19 požiadaviek Slovenskej komisie pre životné prostredie;

4. Slovenská národná rada odporúča slovenskej vláde udržiavať kontakty s vládou Maďarskej republiky pri snahe presvedčiť zmluvnú stranu o nutnosti dokončiť Vodne dielo Gabčíkovo-Nagymaros v pôvodnej verzii podlá zmluvy zo septembra 1977, nakoľko takýto postup by zabezpečil okrem energetického prínosu aj splavnenie Dunaja riečno-morskými plavidlami, čo by bolo vzhľadom na spojenie Dunaj-Mohan-Rýn prospešné pre obe zmluvné strany.

Slovenská národná rada neodporúča vláde Slovenskej republiky, aby sa zaoberala ďalšími variantami návrhov na uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, pretože okrem iného by došlo k nežiadúcemu predĺženiu nečinnosti dnes už na 90 % dokončeného vodného diela, následkom čoho by vznikli pre Slovenskú republiku neúnosné hospodárske straty. "

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Porubcovi. Mám technickú pripomienku. Bod, ktorý prerokúvame, je informáciou o súčasnom stave riešenia problematiky vodných diel. Dostali ste ju ako informáciu č. 239. Na titulnej strane tejto informácie je i návrh uznesenia, čiže o tomto uznesení v zmysle rokovacieho poriadku budeme hlasovať ako o prvom. Samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku každý poslanec má možnosť predložiť ďalšie pozmeňujúce návrhy. Takto chápem aj návrh pána poslanca Porubca. Dovoľujem si ešte upozorniť na to, že nie sme výkonným, ale zákonodarným orgánom. Preto by som bol rád, keby v uzneseniach sme sa nedotýkali technických detailov, spôsobu stavieb, vyjadrovania sa k jednotlivým variantom a podobne. Ďakujem za porozumenie.

Faktická poznámka - pán poslanec Brndiar. Poslanec I. Brndiar:

Vážený pán predsedajúci, podľa § 16 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme čas trvania diskusného príspevku obmedzili na 10 minút.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Návrh bol podaný, § 16 ods. 5 hovorí, že Slovenská národná rada sa môže na návrh poslanca uzniesť bez rozpravy na obmedzení rečníckej doby, ktorá nesmie byť kratšia ako desať minút. Návrh bol podaný na to, aby sme v rozprave k tomuto bodu programu obmedzili diskusné príspevky na 10 minút. O návrhu dávam hlasovať.

Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 70 poslancov. /

Ľutujem, nemôžeme hlasovať. Predpokladám, že by predsedovia poslaneckých klubov mohli zvolať poslancov. Dám o tom hlasovať po ďalšom príspevku. Faktickú poznámku má pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo;

Vážený pán predsedajúci, plénum Slovenskej národnej rady má, samozrejme, právo odsúhlasiť, akýkoľvek návrh. Chcem však upozorniť na fakt, že pokiaľ bol daný dostatočný časový priestor pánovi poslancovi Porubcovi, ktorý uviedol množstvo argumentov, a ďalší poslanci nebudú mať možnosť práve z dôvodu obmedzenia na tieto argumenty reagovať, budú určitým spôsobom diskriminovaní.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Sabo, nedal som tento návrh. Rokovací poriadok takýto prípad, aký ste navrhli, nerieši. Hovorí však jasne, že o návrhu poslanca bez rozpravy rozhodneme hlasovaním. Ďakujem predsedom poslaneckých klubov. Myslím, že je nás v tejto chvíli dostatok, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. Pre tých, ktorí chýbali, zopakujem, že pán poslanec Brndiar dal návrh, aby v priebehu rozpravy o tomto bode programu rečnícka doba nepresiahla 10 minút. O tomto ideme hlasovať.

Prosili prezentáciu.

/Prezentovalo sa 99 poslancov. /

Kto je za návrh poslanca Brndiara na obmedzenie rečníckej doby na 10 minút?

/Za návrh hlasovalo 61 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. /

Konštatujem, že návrh pána poslanca Brndiara Slovenská národná rada schválila. Od tejto chvíle teda diskusné príspevky budú trvať 10 minút.

Ešte faktickú poznámku k ďalšiemu programu. Pokiaľ sa nevyčerpá program schôdze v priebehu dneška, berieme to tak, že pokračujeme v rokovaní zajtra, pripadne pozajtra. Budúci týždeň totiž odchádza desaťčlenná komisia Slovenskej národnej rady na prípravu ďalších návrhov k zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, teda budeme to musieť cez víkend skončiť.

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Plesník. Pripraví sa pán poslanec Dubovan.

Poslanec J. Plesník:

Vážené kolegyne, kolegovia,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

je nepochybné, že každé technické dielo realizované v krajine zmení jej ráz, a to tým viac, čim je jeho rozsah väčší. To sa, samozrejme, týka aj sústavy vodných diel. Je len prirodzené, že výstavba vodného diela značne zmenila pôvodný ráz životného prostredia Žitného ostrova. Fakt, ktorý sa dnes - ak ho nazvem skratovým riešením uvedenia do pôvodného stavu - už ani nedá odstrániť. Na druhej strane sa tiež ukázalo, a potvrdzujú to tiež stanoviská našej vedeckej obce, že aj pôvodný koncept projektu sústavy vodných diel našiel na podklade nových poznatkov i modelových analýz svojich oponentov v modifikovaných výsledkoch riešenia smerujúcich k minimalizácii ekologických dopadov na okolitý environment.

Ťažko je v tejto súvislosti hodnotiť, jednostranné rozhodnutie Maďarskej republiky o zastavení prac na sústave vodných diel ako pozitívne pre ochranu životného prostredia, keď doteraz, ako to dokumentuje predložená správa, neboli predložené vedecky podložené dôvody, ktoré viedli vládu Maďarskej republiky k postupnému zastaveniu všetkých prac na výstavbe sústavy vodných diel. Správa jasne uvádza, že zo strany maďarského partnera ide o závažné porušenie záväzkov vyplývajúcich z medzištátnej zmluvy. Naša verejnosť v nedávnej krátkej minulosti sa preto v súvislosti s vodným dielom stretávala vlastne len s konfrontáciou názorov vedeckej obce a občianskych iniciatív.

Treba uviesť, že i oných 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktoré boli stanovené v rámci vodoprávneho konania pre zadanie dočasného riešenia, vopred naznačilo, v čom tkvie podstata pripomienok k výstavbe vodného diela. Je však na škodu veci, že ako vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tak vláda Slovenskej republiky v uplynulom období nedostatočne naplnila odporúčania výborov životného prostredia vo Federálnom zhromaždení a v Slovanskej národnej rade k vytvoreniu odbornej komisie, ktorá by syntetizovala odborníkov z radov nositeľov projektového riešenia, ale i oponentov, a vyhodnotila ekologické, ekonomické, sociálne a medzinárodnoprávne dôsledky všetkých uvažovaných variantov dostavby vodného diela, a spolu s vypracovaním rozboru financovania jednotlivých variantov takto definovala manévrovací priestor pre jednotlivé zmluvne rokovania s Maďarskou republikou.

Objektívne však treba uviesť, že to, čo v súčasnosti determinuje ďalší postup prác na dostavbe a ďalšie zmluvné rokovania s maďarským partnerom, nie je rozhodnutie našej strany o pokračovaní o dočasnom variante, ale je to predovšetkým neprístupnosť maďarského parlamentu splnomocniť vládu Maďarskej republiky k naplneniu medzištátnej zmluvy, a to

v ekologicky a ekonomicky najvhodnejšom varianta. Treba uviesť, že na základe vyjadrenia ako predkladateľov tak aj oponentov projektu, aspoň tak som to pochopil, sa ukazuje, že optimalizácia dopadov na životné prostredie bude najpriechodnejšia iba za účinnej spolupráce oboch zmluvných strán. Predlžovanie tohto ekologicky nerovnovážneho stavu pri dostavbe a neuvedení vodného diela do prevádzky neuškodí len ekonomicky, ale najmä sa prehlbuje destabilita životného prostredia celého Žitného ostrova.

Rozhodnutie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Slovenskej republiky o nutnosti dostavby preto v tomto smere považujem za logické. Avšak s ohľadom na odporúčania výborov životného prostredia vo Federálnom zhromaždení a v Slovenskej národnej rade je žiaduce, aby vlády zabezpečili ďalší postup prác na doterajšom dočasnom riešení na našom území v takom slede, aby ich charakter a rozsah umožnil v nadchádzajúcich rokovaniach vládnych delegácii využiť alternatívne riešenia, výsledky onej syntetizovanej skupiny odborníkov, samozrejme, ak to bude v prospech uspešnosti rokovania pri naplnení a zachovaní charakteru medzištátne] zmluvy.

Obraciam sa preto na vás, kolegyne, kolegovia, aby sme k takémuto postupu riešenia formou uznesenia Slovenskej národnej rady dali jasne vyjadrenie maďarskému parlamentu, že našim záujmom je využiť, všetky schopnosti odborníkov pre takú dostavbu vodného diela, ktorá bude v prospech občanov celej podunajskej oblasti. A vlastne toto uznesenie by malo byť i našou iniciatívou, že takúto iniciatívu očakávame i zo strany maďarských kolegov v parlamente. Odporúčam preto, aby bolo prijaté uznesenie v intenciách uznesenia, ako ho prijal výbor životného prostredia k tejto problematike.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Dubovan. Pripraví sa pán poslanec Hajduk.

Poslanec K. Dubovan:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

panie poslankyne, páni poslanci,

inštalovaný výkon vodných elektrárni na Slovensku je 1655 megawattov. V roku 1989 vyprodukovali 2 597 470 megawatthodín elektrickej energie. Vysoké manévrovacie schopnosti zariadenia vodných elektrárni umožňujú ich využívanie v dobe najintenzívnejších zmien elektrického zaťaženia. Tým sa umožňuje rovnaké zaťaženie tepelných a jadrových elektrárni, zvyšuje sa hospodárnosť a bezpečnosť ich prevádzky, spoľahlivosť, zásobovanie národného hospodárstva a domácnosti energiou. Energia vodných elektrárni je cenná nielen priamou úsporou paliva.

Vodné elektrárne zabraňujú značnému zvýšeniu výronu škodlivých látok do ovzdušia pri znižovaní objemu spaľovaného paliva v tepelných elektrárňach. Orientačne výpočty ukazujú, že len v roku 1989 sa prevádzkou vodných elektrárni do ovzdušia z tepelných elektrárni nedostalo naviac kysličníkov síry 62 tisíc ton, kysličníkov dusíka 18 tisíc ton, popolčeka 12 tisíc ton, nedošlo k záberu pôdy na uskladnenie popo-

la, nespotrebovali sa tony kyslíka.

Hydroenergetické objekty sú spravidla objektami komplexného využitia. Pri ich budovaní sa berú do úvahy otázky dopravy, rozvoj závlah, priemyselne a poľnohospodárske zasobovanie vodou, zabránenie zaplav a povodni, rozvoj rekreácii a podobne. Súvisiace problémy s čistotou vody treba riešiť

u znečisťovateľov, teda odstrániť, príčiny a nie následky, ako sú mnohé terajšie tendencie. Hydroenergetika po prevedených opatreniach v technológii nie je znečisťovateľom, naopak, prevádzka turbín okysličuje vodu.

V ďalšom sa budem zaoberať, tým, aký je vlastne energetický prínos Gabčíkova. Mnoho oponentov výstavby spochybňuje potrebu energetického výkonu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako jedného z úžitkov. Asi 30 % je energia z vodného diela. Uvádzajú rôzne riešenia ako možno tuto výrobu nahradiť. Dovoľte mi preto uviesť niekoľko údajov potrebných pre posúdenie reálnosti odporcami výstavby navrhovaných náhradných riešení. Opakovane na rokovaní 22. 4. 1991 s maďarskou stranou bolo medziiným zo strany Maďarskej republiky konštatované, že neprevádzkovaním Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros tak na slovenskej ako i na maďarskej strane vzniknú výpady na množstve elektrickej energie. Keď berieme do úvahy rôzne stavebné alternatívy, na oboch stranách to činí 1000 gigawatthodín ročne. Toto množstvo reprezentuje zhruba 3 % potreby elektrickej energie Slovenska.

Pre porovnanie, v roku 1990 bola na Slovensku výroba elektrickej energie takáto: SEP vyrobil 20 346 gigawatthodín, z toho tepelné elektrárne S 933 gigawatthodín, čo je 29, 2 %, jadrové elektrárne 12 035 gigawatthodín, čo je

59, 1 %, vodné elektrárne 2 377 gigawatthodín, čo je 11, 7 í. Podiel výroby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros by bol pri našom podiele 50 % l 876 gigawatthodín, čo je 9, 2 %. Podiel výroby len vodnej elekrárne Gabčíkovo pri našej účasti 61, 8 t by bol 1685 gigawatthodín, čo je 8, 3 %. Dodaná elektrická energia národnému hospodárstvu a domácnostiam na Slovensku bola 25 201 gigawatthodín. Na tejto hodnote potom účasť vyrobenej energie v rámci SEP je: tepelne elektrárne

22, 2 %, jadrové elektrárne 38, 8 %, vodné elektrárne 8 %. Podiel výroby Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na cel-

kovej dodávke elektrickej energie by bol pri našom 50 % podiele 7, 4 %, podiel výroby len vodnej elektrárne Gabčíkovo pri našej účasti 61, 8 % na celkovej výrobe by bol 6, 7 %.

Maďarskí energetici už viac rokov skúmajú možnosti, ktoré by mohli prichádzať do úvahy ako náhrada za takto ušlú elektrickú energiu. Z preskúmaných možnosti sa javí najhospodárnejšie, keď na rôzne vykurovanie alebo zohrievanie slúžiace plynové teplárne vybavíme predradnou plynovou turbínou na výrobu elektrickej energie. Táto nám môže eliminovať spomenuté straty na elektrickej energii, pričom nárast potreby plynu z takto prevádzkovanej predradnej trubíny v celoštátnom meradle je zanedbateľný. Česko-slovenská strana sleduje otázku zvýšenia účinnosti využívania palív plynu cestou integrovaných paroplynových zariadení. Rozhodujúcim prínosom takéhoto riešenia je zvýšenie účinnosti elektroenergetickej časti. Pri združenej výrobe elektrickej energie a tepla sú zároveň čiastočne riešené aj problémy ochrany životného prostredia.

Účinnosť pri výrobe tepla je vysoká. Ako vieme, pri výrobe elektrickej energie sa pohybuje na úrovni okolo 33 %. V kombinovanej prevádzke je možné energetickú účinnosť zvyšiť až na hodnotu blízku 50 %, čiže asi na 45 %. Potom pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla napríklad pri pomere výkonu 1: 1 je potrebné 2, 2-krát väčšie množstvo plynu ako pri výrobe rovnakého množstva tepla. Sú to síce čísla orientačné, presné môžu dodať odborníci, dokladajú však neudržateľnosť názoru na zanedbateľnosť nárastu spotreby plynu. Gabčíkovo je postavané, nové energetické zdroje s parametrami Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros by bolo treba investične vybudovať, zabezpečiť a zaplatiť zvýšenie dodávky plynu. Teda opäť ide o skreslenú informáciu bez posúdenia reálnosti návrhu a posúdenia, čo by nás to stálo.