Slovenskej republiky na podporu zdravia obyvateľstva. Tam náš výbor navrhol odporúčať vláde rozšírenie tohto orgánu, rozšírenie jeho náplne aj explicitne o zdravé životné prostredie obyvateľstva. Takže to by som navrhoval zvážiť aj v uznesení.

Prečo to hovorím? Nejde tu, samozrejme, o to, nasilu vopchať pojem životné prostredie do každého uznesenia, do každého materiálu. Ide o to, že ako zdravie, tak aj životné prostredie ako dve nerozlučné entity majú rovnako nadrezortný, prierezový charakter. Životnému prostrediu sa toto uznanie dostalo vo vláde národného porozumenia, ale trvalo to krátko, potom sa znova degradovalo na rezort, ale je nám úplne jasno, nakoniec to vývoj potvrdzuje, že ako rezort nedokáže túto nadrezortnú problematiku v dostatočnej miere obhájiť. Podobne, ako by to nedokázal sám osebe rezort zdravotníctva. Preto tiež plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Hudec, ta rozhodne by bolo naprosto nežiadúce a v rozpore s tým, čo sa sľubuje v celom tomto programe, keby sa znova gestorom stal "len" člen vlády. Taktiež si myslim, že to musí byť predseda alebo prvý podpredseda vlády.

Prierezovosť, bohužiaľ, ako to tu viackrát naznačili moji predrečníci, ma zase premietla v prvom rade do slov a menej do činov. Už pri schvaľovaní rozpočtu sme poukazovali na to, že tam chýbajú práve takéto položky prierezového charakteru, ktoré by v podstate umožnili realizovať tie pekné slová aj z tohto národného programu. Takže sa pripájam k požiadavkám zamyslieť sa znovu nad tým, hľadať cesty aj v priebehu roka, ako zabezpečiť financovanie týchto prierezových zdravotníckych a preventívne zdravotníckych programov. Na druhej strana by som nadviazal na pána poslanca Hübla, že tu nepôjde len o nejaké masívne investície, ale že veľmi veľa sa dá dosiahnuť aj v neinvestičnej oblasti, a veľmi málo v tomto robí a dosiaľ robila osveta, školstvo,

masmédiá. V podstate propagácia zdravého životného štýlu tu takmer úplne absentuje.

Takisto by som chcel podporiť participáciu rezortu zdravotníctva resp. rady vlády na tvorbe ekonomických nástrojov. Napríklad daňová sústava môže v mnohom buď prospieť, ale na druhej strane poškodiť nášmu zdraviu, pokiaľ by bola chápaná úplne jednostranne, úplne trhovo, s klapkami na očiach, a neumožnila by nejaký variabilný prístup práve k podpore toho, čo je zdravé a k limitovaniu, obmedzovaniu toho, čo zdravé nie je.

A úplne na záver mi dovoľte vrátiť sa k jednému nášmu uzneseniu z jesene 1990, kedy sme odporúčali vláde, aby pri tvorbe ďalšej legislatívy rešpektovala čo najväčšiu nezávislosť a pružnosť orgánov hygienickej služby. Raz sme už toto uznesenie sami popreli pri malej novele zákona č. 20 o starostlivosti o zdravie ľudu. Máme možnosť to čiastočne napraviť pri veľkej novele. Skutočne sú to hlasy, takmer unisono hlasy z okresov, že sú havarijné situácie, kedy prílišná komplikovanosť, taká byrokatická okľuka, ktorú ten-ktorý podnet musí opísať, kým sa dovolá sluchu kompetentných, kým umožní nejaký aktívny zákrok, nám už spôsobila menšie katastrofy a môže spôsobiť veľké katastrofy. Nechcem tu stratiť nejakými jadrovými haváriami a podobne, ale keď si predstavíme, že by sme boli nútení ísť nejakou obrovskou okľukou v prípade riešenia takýchto akútnych vecí, naozaj by to mohlo dospieť k tým veľkým katastrofám. Takže, apelujem možno už na našich nasledovníkov, neviem ako je to s novelou zákona č. 20, aby si spomenuli na naše uznesenie, a aby sa obrátili na hygienu na okresoch, tá im najbezprostrednejšie môže dať informácie o tom, ako to skutočne chodí.

Ďakujem pekne.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pani poslankyňu Koptovú. Faktickú pripomienku má pani poslankyňa Badálová.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán podpredseda Slovenskej národnej rady,

vážení páni ministri,

chcela by som pár slovami zareagovať na vystúpenie predsedu výboru pre životné prostredie pána Hubu, a síce, že v predkladanom materiáli sa uvádza, že na zdravotnom stave obyvateľstva má 20-percentný podiel životné prostredie. bližšie to rozviedol pán predseda Huba, nebudem sa o tom zmieňovať. Chcem len podotknúť vo faktickej poznámke, že Slovenská národná rada schválila Štátny fond životného prostredia na jednotlivé ekologické opatrenia. Na 15. schôdzi Slovenskej národnej rady som vystúpila s interpeláciou, ktorou som žiadala pána Ministra Tirpáka, aby Slovenská komisia pre životné prostredie pravidelne informovala verejnosť, o poskytovaní a použití prostriedkov fondu na jednotlivé ekologické opatrenia. Keďže za uplynulý polrok takéto informácie napriek uisteniu pána ministra Tirpáka neboli uverejnené, žiadam, aby na najbližšom zasadaní Slovenskej národnej rady sme takúto informáciu dostali.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pani poslankyňu Koptovú.

Poslankyňa A. Koptová:

Vážená Slovenská národná rada,

dovoľte, aby som hneď v úvode navrhla svoje pripomienky. Navrhujem, aby sa bod číslo 7 uznesenia doplnil o dva odseky, a to: a/ zvlášť zvýšenú pozornosť venovať hladujúcim deťom a deťom závislým na toxických a drogových látkach, a b/ zabrániť, aby zákonné dávky určené na výživu detí rodičia zneužívali na iné účely.

Dovoľte, aby som vysvetlila príčinu, prečo tieto písmená navrhujem. Už vyše roka s učiteľmi a so zástupcami ministerstva školstva hľadáme vhodné spôsoby alebo formy, ako zabrániť rozširovaniu nového fenoménu v školách, fenoménu hladu. Chcem zdôrazniť, že hlad sa nedotýka len rómskych deti, ale podľa informácií učiteľov do školy začínajú chodiť aj nerómske hladujúce deti.

Kde sú asi príčiny? Vysoký počet rómskych občanov ešte pred rokom-dvoma ekonomicky aktívny, je dnes bez zamestnania. Zapadli do ochrannej sociálnej siete a poberajú sociálnu podporu. Tá vzhľadom na ich spôsob života zvyčajne nevystačí na základnú výživu, pretože veľa peňazí sa minie na nákup alkoholu a iných potrieb. Samozrejme, tento fakt najviac prežívajú deti, pretože tie potom nemajú zabezpečenú základnú výživu. Hľadali sme teda spôsoby, ako zabrániť, aby takýto nezodpovedný rodič dostával sociálnu podporu, aby zákonné dávky na výživu deti nešli do rúk rodičom, ale priamo do škôl, do školských jedálni. Vzhľadom na to, že legislatíva sa mohla interpretovať rôzne, aj pracovnici sociálnych úradov túto legislatívu chápali rôzne, nesiahali na tieto dávky, ale rodičom tieto sociálne dávky vyplácali, čo osobne považujem za veľmi zlé, za zbavovanie sa zodpovednosti za to, či dieťa bude vyživované alebo nie. Preto navrhujem, aby takto nezodpovední rodičia nedostávali do rúk kompenzačný

príspevok, ale aby tieto peniaze išlo priamo do škôl. Prečo by to malo byť zakotvené v uznesení? Pracovníci sociálnych odborov, a napokon aj samotní učitelia, aby sa zbavili istej zodpovednosti alebo konfliktov, s ktorými sa potom stretávajú v čase, keď si rodičia nárokujú tieto dávky, potvrdzujú rodičom, že deti chodia do školy, že sa učia, že rodič sa o svoje deti riadne stará, čo, samozrejme, nie je pravda. Tým vlastne umožňujú rodičom zneužívať tieto prostriedky opäť na nákup alkoholu. Učiteľ, aby sa vyhol konfliktu, to potvrdenie jednoducho potvrdí. Aby teda učitelia mohli mať akúsi ochranu, aby mali pocit, že za nimi aj ktosi stojí, takéto zakotvenie v uznesení by sme mali schváliť, najmä ak naša legislatíva je týmito pracovníkmi školstva i sociálnych

vecí voľne interpretovaná. Toto je jeden dôvod, prečo vlastne hladujúcim deťom treba pomôcť.

Druhým okruhom problémov, s ktorým som sa v poslednom čase stretla, a považujem ho za veľmi významný, sú ekologicky ohrozené lokality. Asi pred pol rokom, viete dobre, bola ekologická havária v Rudňanoch. Osobne som informovala ministerstvo zdravotníctva o prípadných následkoch tejto havárie a žiadala som, aby ministerstvo zdravotníctva urobilo aspoň základnú zdravotnícku prehliadku detí a osôb, ktoré v bezprostrednej blízkosti skládky ešte stále žijú. V odpovedi na jednu interpeláciu pán minister odpovedá, že ministerstvo tak učinilo. Podľa mojich vedomosti však neviem o tom, že by tam bola akákoľvek zdravotnícka prevencia alebo by sa tam boli uskutočnili akékoľvek prehliadky.

Asi pred mesiacom si poslanec Českej národnej rady pán Holomek poslal výsledky laboratórnych vzoriek materiálov, ktoré pri ekologickej havárii odobrali. Pracovnici brnenského laboratória konštatovali, že s niečím podobným sa ešte nestretli. Myslím si, že ministerstvo zdravotníctvo ešte stále má šancu urobiť túto základnú zdravotnícku prehliadku

u ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti tejto skládky, a pomôcť im, ak tú pomoc potrebujú.

To je všetko, čo som chcela povedať. Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Jakuš a pán poslanec Hubel sa hlásia s faktickými pripomienkami.

Poslanec J. Jakuš:

Do pripravovaného uznesenia by som si dovolil navrhnúť jednu zmenu v bode 11. V bode 2. 7. 4 sa tam navrhuje slová "troch rokoch" nahradiť slovami "troch až štyroch rokov". To je také (nečitateľné) - troch až štyroch rokov. Navrhujem "troch" vyčiarknúť a nechať tam "štyroch rokov". O čo ide? V materiáli je "ekonomickými a sociálnymi opatreniami podporovať výchovu deti v rodine aspoň do troch rokov ich života". Navrhujem teda do štyroch rokov. V roku 1986 totiž bolo prijaté opatrenie, kde sme predĺžili poskytovanie materského príspevku do troch rokov života. Dá sa povedať, že to bolo politické rozhodnutie. Tu chcem dokumentovať, aký kladný dopad môže mať politické rozhodnutie na zdravotný stav obyvateľstva. Napríklad v našom regióne na Kysuciach znamenalo toto opatrenie bezprostredné zníženie hospitalizovanosti deti o 19 % a počet detí v ambulanciách klesol za rok o 30 000, z 320 000 na 200 000 vyšetrení v detských ambulanciách. Čo to znamená? To znamená, že deti zostali pri matke a neboli doslova tlačené do zdravotníckej starostlivosti, boli zdravšie. Dnes sme konštatovali, že pokles stále trvá, ale tento pokles sa už dá dať do súvislosti aj s nárastom nazamestnanosti. To znamená, že matky zostávajú pri deťoch z titulu nezamestnanosti, čo teda nie je žiadúci jav. Keď máme politicky rozhodovať, nie je žiadúce, aby sme nezamestnanosť zvyšovali, ale zamestnajme tých, ktorých zamestnáme,

aby sme in dali také prostriedky na živobytie, aby uživili aj matky doma pri deťoch, a aby sme im trebárs predĺžili materský príspevok do štyroch rokov. Takže navrhujem toto v uznesení špecifikovať na 4 roky.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Hübel - faktická poznámka. Poslanec J. Hübel:

Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na vystúpenie pani poslankyne Koptovej. Som skutočne veľmi rád, že sama vyšla s týmto návrhom. Úprimne povedané, týmto návrhom sme sa už istú dobu zaoberali, ale dosť tak s ostychom, a nechceli sme vystúpiť, aby to nevyzeralo, že zase niekto iný ako z rómskej národnosti chce tento problém takýmto spôsobom riešiť, i keď si, samozrejme, nemyslím, že riešenie bude ľahké, pretože odlíšiť zodpovedných a nezodpovedných rodičov bude dosť problematické. Niektorí, práve ti zodpovední, lebo máme aj takých rómskych občanov, ktorí sú veľmi zodpovední a vzorne sa starajú o svoje deti, môžu namietať, že sa o deti starajú a príspevok na deti potrebujú a chcú. To je jedna vec. Takže by som z tohoto miesta chcel podporiť návrh pani poslankyne Koptovej. Bolo by potom potrebné to nejakým spôsobom legislatívne dotvoriť.

Pokiaľ ide o zmienenú haváriu, chcel by som informovať, že boli urobené určité opatrenia, ktoré sú provizórne a celkovú situáciu do budúcnosti neriešia. Bola tam nanesená polyuretánová pena, ktorá zabraňuje priamemu styku každého s týmto materiálom, ale tento problém treba riešiť a doriešiť ho zásadným spôsobom, najmä odstránením týchto materiálov a ich spracovaním na výrobky, ktoré sa žiadajú. Chcel by som ešte povedať, že sú určité projekty zo strany obce. Jeden z nich rieši aj otázku zásobovania vodou, a chce riešiť

aj otázku zásobovania vodou rómskej osady, ktorá tam je, eventuálne budúcej osady, ktorá by mohla prísť do úvahy. Chcel by som len znova poprosiť Slovenskú komisiu pre životné prostredie, aby tieto projekty posudzovala prioritne, pretože ak to bude inak, zase sa tie prostriedky nedostanú tam, kde sú problémy najpálčivejšie.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Košťál - faktická pripomienka. Poslanec P. Košťál:

Chcem podporiť pani Koptovú v otázke hladujúcich detí tých nezodpovedných rodičov, ktorí prepíjajú ich detské prídávky. Osobne si nemyslím, že sa to týka len rómskych detí. Bude treba nájsť mechanizmus ako to riešiť, aby rodičia to neprepíjali. V správe je niekde napísané, že na Slovensku je evidovaných 32 % tzv. problémových alkoholikov alebo pijanov. To si treba uvedomiť, z dospelého obyvateľstva je to každý tretí.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /

Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra Rakúsa, či sa chce vyjadriť k rozprave?

Minister zdravotníctva SR A. Rakús:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

vzhľadom na pokročilosť času aj na prítomnosť si myslia, že z mojej strany nie je veľmi potrebné otvárať veľmi rozsiahlu diskusiu, a ani ani nie je žiadúce, aby som odpovedal na všetky pripomienky, námety, ktoré poslanci vyslovili. Dá sa povedať, že väčšina z nich buď už je zahrnutá v Národnom programe podpory zdravia, alebo sa s nimi ráta, alebo sú také, že ich možno akceptovať a buď ich do niečoho zahrnúť, alebo vytvoriť pre ne aj samostatné projekty. Preto by som sa len pár vetami pokúsil odpovedať na niektoré otázky, ktoré boli adresované priamo na mňa.

Pán poslanec Jakuš sa pýtal, koľko ľudí je na sekretariáte rady vlády na Národnom ústave hygieny a epidemiológie a ako sú vyčlenené prostriedky. Zatiaľ sú traja ľudia, ktorí tam fungujú. Očakáva sa, že na to budú určení ešte dvaja - traja podlá určitého profesného vymedzenia. Peniaze sa vyčleňujú z rozpočtu rezortu ministerstva zdravotníctva s tým, za časť projektov sa presúva z Ústavu zdravotnej výchovy. Samotný rezort má vyčlenené prostriedky a finančnú rezervu na to, aby mohol kryt to, čo je v jeho kompetencii a v jeho moci.

Naše úlohy, ktoré boli termínované jednak do 30. novembra a tri ďalšie do 31. decembra - môžeme sa im potom venovať, podrobnejšie, ale môžem povedať, že sú splnené, teda aspoň v rozsahu, v ktorom to môžeme garantovať. Bola tam jedna námietka, že programy by mali byt rozčlenené na dlhodobé a krátkodobé. Chcel by som povedať, že v tejto fáze ide o projekty a súčasťou týchto projektov sú určité etapy, určité kroky. Tieto kroky vlastne budú mat realizáciu niekde

krátkodobú, niektoré následnú a niektoré dlhodobú, takže to bude súčasťou už konkrétnych projektov.

Pánovi poslancovi Hudecovi by som chcel povedať, že ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že som predsedom rady, pretože radu schvaľovala vláda a na tom schvaľovacom procese sa odvtedy nič nezmenilo. Za predsedu rady bol schválený podpredseda vlády, ja som podpredsedom. Zrejme to si budeme musieť medzi sebou vyjasniť.

Predovšetkým by som vám chcel v tomto záverečnom slove poďakovať za záujem, ktorý ste prejavili - nemyslím účasťou, lebo podlá nej by som mohol usudzovať skôr opačne, ale diskusnými príspevkami - o Národný program podpory zdravia, aj za jeho ocenenie. Myslím si, že v nás ešte existuje istý pozostatok, že sa niečo, čo je vynikajúce, musí trocha znížit, a to, čo ja veľmi zlé, sa nejakým spôsobom prikrášli, aby boli vo všetkom skôr priemerní. Tieto slová adresujem tam, kde sa hovorí, že národný program je veľmi dobrý, ale mohol by byť lepší, alebo, že je mu síce čo vytknúť, ale inak je vynikajúci a podobne. Myslím si, že to je ten pozostatok, aby sme niečo veľmi nepochválili a iné zasa príliš nepohanili. Aspoň mne sa to tak javí. Celkom neskromne poviem, že Národný program podpory zdravia je naozaj veľmi dobrý, že v tejto situácii a v zložení, v akom sme ho mohli vytvárať, asi bol vytvorený optimálne. Ďakujem poslancom, ktorí sa takomto zmysle vyjadrili a naše úsilie takto ocenili.

Ešte k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej - síce sa obrátila s otázkou na ministra financií, a myslím si, že je správne, aby k tomu minister financií zaujal stanovisko. Pre informáciu by som však chcel povedať, že fond zdravia nebol vytvorený, pretože práve ministerstvo financií malo zásadné námietky proti jeho vytvoreniu. Štátny fond zdravia, ktorý nebude špecifikovaný tak, aby slúžil pre Národný program

podpory zdravia, ale pre potreby rezortu, a v rámci potrieb rezortu budú mocť byť jeho prostriedky použité aj na určitú časť programov, ktoré súvisia so zdravotníctvom, by mal byť vytvorený. Vláda by mala 4. februára prerokovať, zákon o Štátnom fonde zdravia.

Ešte raz vám ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali tomuto národnému programu. Myslím, že to je naozaj dôležité. Myslím si, že ste naozaj pochopili, že realizácia takéhoto programu nemôže byť vecou zdravotníctva. Zdravotníctvo môže byt jeho iniciátorov, jeho metodickým usmerňovateľom, jeho Monitorom, prípadne do istej miery aj jeho kontrolórom, ale nemôže byť zodpovedné za jeho plnenie tak, ako to pochopila aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá v jadrovom programe Zdravie pre všetkých do roku 2000 sa neobracia na rezorty zdravotníctva jednotlivých krajín, ale na vlády týchto krajín.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi ministrovi Rakúsovi. Prosím pána poslanca Tatára, aby viedol hlasovanie k návrhu na uznesenie. Zároveň prosím poslancov, ktorí sú na chodbách, aby sa vrátili, lebo mám obavy, že nie sme uznášaniaschopní.

Poslanec P. Tatár:

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

máme dve možnosti. Buď pôjdeme do radu, ako je návrh uznesenia napísaný, ale vopred upozorňujem, že nemám presné znenie všetkých pripomienok, pretože mi ich všetci neodo-

vzdali, alebo navrhujem, aby sme pokračovali v inom bode program a sO všetkými navrhovateľmi by sme dali dohromady definitívny návrh uznesenia a tým, že ho v najbližšom možnom čase predložíme na hlasovanie. Väčšina pripomienok je veľmi dobrá, vylepšuje návrh a môže byť zapracovaná do návrhu. Navrhujem pokračovať v programe. Prosím všetkých, ktorí mali pripomienky, aby mi ich odovzdali písomne.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;

Ďakujem poslancovi Tatárovi. Ďalším bodom programu je správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Mali by sme hlasovať o tom, že prerušíme tento bod rokovania a dokončíme ho až po ďalšom bode.

Prosím prezentáciu.

/Prezentovalo sa 79 poslancov. /

Kto ja za tento návrh?

/Za návrh hlasovalo 74 poslancov. /

Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /

Kto sa zdržal hlasovania?

/Hlasovania sa zdržali 3 poslanci. /

Konštatujem, že návrh bol prijatý. To znamená, že pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

Správa o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobia od 20. decembra 1991 do 27. januára 1992.

Správu ste dostali ako tlač 247.

Má niekto z vás otázky alebo pripomienky k predloženej správe? Pán poslanec Sládek.

Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,

chcel by som sa dotknúť tretej časti predloženého materiálu, kde Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vzalo na vedomie, a bodu F, ktorý sa týka problematiky správy veci verejných. Mne sa zdá, že aj v tomto pléne sme dosť veľa kritizovali predchádzajúci politický systém pre rôzne nedostatky. Dosť vážne boli výhrady proti rezortizmu a nadraďovaniu rezortných záujmov nad záujmy celospoločenské. Pritom neblahosť rezortizmu bola v tom systéme aspoň korigovaná jednotnou politickou vôľou politickej reprezentácie. Toto asi dnešnému Slovensku nie je blízke, že by tu bola taká politická vôľa.

Pri hodnotení doterajšej reformy bývalých národných výborov treba povedať, že nebola riadne pripravená, ani nemohla byť. Úlohu rozbiť bývalé národné výbory diktovala politická nutnosť. Avšak pri hľadaní nového, vhodného modelu, ktorý by vytvoril predpoklady pre také samozrejmé inštitúty demokratickej spoločnosti, ako je samospráva a decentralizovaná vlastná štátna správa, chýbali základné poznatky z fungovania vyspelých demokracií. Z toho, čím disponovala veda a ústredné orgány štátu, sme si osvojili princíp oddelenia štátnej moci a štátnej správy, a vytvorili sme najnevyhnutnejšie predpoklady pre fungovanie obecných samospráv. Postupne sme začali získavať obraz o tom, čo vlastne chceme. Lenže medzitým sme novú koncepciu verejnej správy budovali. Vychádzali sme z uceleného modelu funkčne a systémovo bezrozporového, ale z pôvodného materiálu návrhu reformy národných výborov, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra v mesiacoch január a február 1990, a stále v tom aj pokračujeme. Iste si mnohí pamätáte postupnosť - najprv zákon o voľbách

do orgánov miestnej štátnej správy, potom zákon o miestnej štátnej správe, potom postupne právnu úpravu o špecializovaných organoch štátnej správy a nakoniec zákon o majetku obci. Toto všetko bez konkrétneho poznania budúceho finančného a daňového mechanizmu, vyjasnenia vlastníckych vzťahov, konečnej podoby usporiadania ústredných orgánov a bez dostatočného zreteľa na finančnú a materiálnu náročnosť budúcej verejnej správy. K tomu sa pridala dôrazne postavená požiadavka na zmenu územného členenia. V tom období vláda ešte pripomínala, že priebeh reformy národných výborov bude sprevádzať až 20-percentné zníženie počtu pracovníkov bývalých národných výborov. Z povedaného je zrejmé, že okrem nesporných pozitív došlo a muselo dôjsť i k mnohým chybám, k odstráneniu ktorých je potrebné urýchlene vytvoriť predpoklady.

Súčasný stav vidím nasledovne: Postupne sa rozvíja činnosť obecných samospráv, ktoré však zápasia, dúfajme, že s prechodným nedostatkom finančných prostriedkov. Vedľa nej však funguje i miestna štátna správa so širokým aparátom pracovníkov tak vo všeobecnej štátnej správe, ako v dekoncentrovaných špeciálnych úradoch. Pritom pri koncipovaní samosprávnych orgánov nebol dostatočný priestor pre komplexné posúdenie, aký súbor kompetencií vlastne tieto organy potrebujú. Pôvodná kompetencia bývalých národných výborov sa mechanicky rozdelila medzi samosprávy a všeobecnú štátnu správu, a postupne ako pribúdali, medzi jednotlivé špecializované štátne správy.

Pozrime sa, ako to vyzerá s počtom pracovníkov pôsobiacich vo verejnej správe. Ako veľmi hrubý príklad môže poslúžiť stav v sídlach obvodných úradov. Ak stredne veľké mesto malo na bývalom mestskom národnom výbore približne 40 pracovníkov, dnes v podstate ten istý počet pracuje na mestskom zastupiteľstve, taký istý počet vo všeobecnej štátnej správe a zhruba v dvoch-troch úradoch špecializovanej štátnej sprá-

vy pracuje po dvadsať úradníkov. Tento stav je alarmujúci. Ak budeme pracovať s približnými číslami, iné zatiaľ k dispozícii zrejme nie sú, nemám ich, a neviem, či ich niekto má, musí ísť minimálne o 60 a viacpercentný nárast. A to som ešte veľmi opatrný. Ani pri minimálnych počtoch netreba preukazovať ako veľmi tento fakt zaťažuje štátny rozpočet. Tu asi aj možno nájsť časť prostriedkov, ktoré chýbajú k účinnejšej dotačnej politike vo vzťahu k obciam. Okrem toho rozdelenie kompetencii v tejto podobe sa často prejavuje rôznymi presahmi, dochádza ku kompetenčným konfliktom, a čo je notoricky známe, občan sa v spleti úradov veľmi tažko orientuje.

Ďalším nepríjemným faktom je to, že nevytvorením druhého stupňa samosprávy sme prakticky rezignovali na reálnu regionálnu politiku. Vytvorená štruktúra verejnej správy nemá vytvorené ani na miestnej, a už vôbec nie na vyššej úrovni koordinačné mechanizmy, a teda stredový uzol riadiacich aktivít, ktorý by umožnil racionálne vynakladanie finančných prostriedkov a racionálne usmerňoval aktivity a záujmy území. Nedoriešené je aj inštitucionálne pôsobenie vzťahu štátu a obce. Civilno-správny úsek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dnes v podstate iba čiastočne, v určitých oblastiach riadi chod všeobecnej štátnej správy, a nemá právomoci, ako ani žiadny iný orgán, aby zastupoval štát vo vzťahu k obciam. Štátu zostal len inštitút prijímania zákonov, ktorý môže upraviť správne pomery v obciach, avšak chýba už i mechanizmus kontroly dodržiavania týchto zákonov. Pritom vieme, že vyspelé štáty - Francúzsko, Spolková republika Nemecko a mnohé iné takéto orgány majú, pričom vôbec nejdú nad rámec obmedzovania samostatnosti obci stanovený v európskej charte miestnej samosprávy. V prospech takého orgánu svedči aj to, že v súčasnosti nemá kto formulovať základnú politiku vzťahu štátu k obci, realizovať prostredníctvom zákonodarnej iniciatívy aj oprávnené záujmy obci vzťahujúce sa k zákonodarstvu, nehovoriac už o tom, že právomoci ministerstva

vnútra v oblasti miestnej štátnej správy a polície predstavujú nežiadúcu koncentráciu výkonnej moci.

K bodu uvedenému v materiáli, ktorý prerokúvame, v tretej časti pod písmenom F mám niekoľko poznámok. Vláda SIovenskej republiky sa pred poslancami Slovenskej národnej rady zaviazala riešiť, tento problém. Bolo to pri prerokúvaní zákona číslo 517 z roku 1990, ktorý som už pri zostavovaní programu súčasného pléna spomínal, a takisto pri diskusii o plnení a aktualizácii programového vyhlásenia vlády slovenskej republiky. Vtedy sme prijímali medzi témami uznesenia č. 143 termín 11. júla 1991. To už bol druhý termín, pretože Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aj keď plénum hovorilo, že príjme uznesenie, neprijalo ho. Pri zákone 517 predsedníctvo dalo túto úlohu vláde, kde jej vyslovene uložilo pripraviť tento maateriál k 30. júnu minulého roku. Potoa, pri prerokúvaní aktualizovaného vládneho programu už bolo iba odporúčanie vypracovať návrh do konca roku 1991. Teraz, týmto uznesením, ktorým Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zrušilo svoje uznesenie č. 180 z 28. novembra, sa vlastne iba uložilo vláde Slovenskej republiky znovu riešiť problém v ďalšej budúcnosti. Prakticky to znamená, že ak tento materiál bude predložený k 30. septembru roku 1993, realizácia môže začať, ak sa nejaké zákony na jeho základe prijmú, najskôr v lete 1994.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rozhodlo na základe jemu predložených materiálov. Chcel som, aby sa s nimi zoznámili aj poslanci, ale neprešlo to. Dovolím si citovať veľmi stručne a iba jednotlivé vety, takže vytrhujem to z kontextu. Sú tu také formulácie, aby sa zabezpečila koordinácia ich riadenia z centra. Neviem, ako chcené regionálne problémy riešiť koordináciou riadenia z centra. Ďalší, vyslovene vytrhnutý text - zriadenie tretieho stupňa v územnej štátnej správa je návratom k predchádzajúcemu stavu. Pritom sa hovorí, že predložený koncepčný návrh druhej a tretej