Poslanec J. Varju:

Vážené kolegyne, kolegovia,

veľmi ma mrzí, že pán poslanec Tatár vo viacerých prípadoch spolitizoval vecný problém. Nemôžeme predsa dať rovnítko medzi transformáciou družstiev a zdravou výživou alebo vôbec otázkou zdravotníctva. Tieto súvislosti tu predniesol veľmi nešikovne. A čo sa týka protestných akcii, tam skutočne boli nanesené vecné problémy, konkrétne požiadavky uvedené v bodoch, a nikto tu nechcel ponechať, centralistický systém riadenia poľnohospodárstva. Neviem, kto o to vôbec bojoval, kto to žiadal. Mrzí ma, že takým spôsobom vystúpil kolega.

Ďakujem. Len toľko som chcel povedať ako poznámku. Podpredseda SNR L. Nagy:

Pani poslankyňa Keltošová. Pripraví sa pán poslanec Granec.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte, aby som stručne reagovala na mojich predrečníkov už aj vzhľadom k tomu, že problém okolo prerokúvania programu podpory zdravia vzišiel z našho výboru pre zdravotníctvo a sociálnu politiku, už aj preto, že som osobne na novembrovom pléne pripomínala, že tento program mal byť zaradený na rokovanie výborov, a nebol, predsedníctvo ho nezaradilo, už aj preto, že sme protestovali voči takémuto postupu, pretože ak by bol tento program prerokovávaný pred

rozpočtami, verím, že mnohé rezorty, aj mnohé výbory by nadväzne na to boli inak reagovali na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Dávam jednoznačne vinu predsedníctvu, že to zaradilo na program rokovania až pomerne neskoro, ale stalo sa.

Pán poslanec Tatár vo svojom úvodnom slove povedal, že keby tu boli páni ministri, museli by odpovedať, ako splnili uznesenia vlády číslo 659 zo dňa 19. novembra 1991, najmä pokiaľ ide o bod B písmeno c/. Dovoľte, aby som vám ho zacitovala: "Ukladá sa ministrovi zdravotníctva v spolupráci s ministrom financií premietnuť do návrhu rozpočtu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na rok 1992 a ďalšie roky požiadavky na zabezpečenie realizácie projektov Národného programu podpory zdravia. Termín do 30. novembra 1991. " Pán minister Rakús korektne, ako vždy, snažil sa uhájiť svojich kolegov ministrov, že v čase prípravy rozpočtu na rok 1992 ešte neboli všetky projekty hotové, ale my sme tento projekt, resp. tento program prerokovávali vo výbore už 17. októbra, čiže vedeli sme zhruba odhadnúť, o aký projekt pôjde. Vláda ho prerokovala a prijala uznesenie 19. novembra. Preto by som mala dve otázky. Vzhľadom k tomu, že termín bol do 30. novembra, chcela by som požiadať pána ministra financií, aby na zajtrajšom pléne v bode rozprava informoval plénum Slovenskej národnej rady ako splnil úlohu, ktorá mu bola uložená uznesením vlády č. 659 v bode 2 písm. c. Ďalej by som chcela vedieť presne finančný stav fondu národného zdravia, o ktorom sme hovorili tiež na decembrovom pléne.

Ak pán poslanec Tatár hovoril o politických rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú aj plnenie tohto programu, plne s ním súhlasím najmä v tej časti, pokiaľ ide o škody spôsobené závodmi v Žiari nad Hronom alebo magnezitkami v okrese Rožňava, ale pýtam sa potom, prečo neprešiel návrh na určenie percenta do fondu národného zdravia, prečo poslanci koa-

lície hlasovali proti tomu, napriek tomu, že do fondu kultúry sme odhlasovali pol percenta z rozpočtu. To bolo takisto politické rozhodnutie. Preto ma aj zaujíma, v akom finančnom stave sa momentálne fond národného zdravia nachádza, kto ho plní, resp. kto ho búda plniť.

Pokiaľ ide o samosprávu, samozrejme, samospráva by sa mala starať nielen o životné prostredie, ale aj o zdravotný stav svojho obyvateľstva, lenže zatiaľ vieme, že do pokladnice samosprávy plynie 13, 5 %, resp. bude plynúť 18, 5 % odvodov z príjmov obyvateľstva a z daní z obratu podnikov, ktoré sa nachádzajú na jej území. Samospráva má problémy s prežitím, takže očakávať, že bude môcť urobiť nejako zázraky pre zdravie obyvateľstva, pokiaľ bude mať takéto malé príjmy, je iluzórne. Ha to treba tiež politické rozhodnutie ako pomôcť samospráve, aby plnila tieto projekty.

Vrelé súhlasím s pánom poslancom Košťálom nielen preto, že je lekár, ale aj preto, že sa stotožňujem s tým, čo povedal, že výživová politika sa musí štát politikou vlády. Výživová politika však sama osebe obsahuje určité komponenty, ktoré sa nedajú jeden od druhého oddeliť - napríklad dotácia cien základných potravín - vieme, že máme také sociálne skupiny, ktoré si už jednoducho nemôžu dovoliť všetky základné potraviny, dotácia poľnohospodárstva na výrobu týchto potravín, dotácia spracovateľského priemyslu, potravinárskeho priemyslu, ďalej kontrola kvality dovážaných potravín, často predražených a nekvalitných, ochrana spotrebiteľa, ochrana trhu. Predsa vieme, že západné krajiny aj členovia Európskeho spoločenstva si tvrdo bránia svoje potravinárske trhy. Naša vláda to nerobí. Takže hovoriť o politických rozhodnutiach v súvislosti s plnením predloženého Národného programu podpory zdravia je, vážené kolegyne a kolegovia, nanajvýš aktuálne, ale myslím si, že bolo by treba nielen o tom hovoriť, ale aj prijímať konkrétne kroky. Preto znova opakujem moju žiadosť, aby zajtra pán minister financií informoval

poslancov o tom, v akom stave je fond národného zdravia, a akým spôsobom jednotlivé rezorty mienia prispievať do tohto fondu resp. akým spôsobom zohľadnil uznesenie vlády, ktoré som citovala, v. rozpočte na tento rok.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk/.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Graneca. Pripraví sa pani poslankyňa Rozinajová.

Poslanec E. Granec:

Vážený pán predsedajúci,

vážené predsedníctvo,

vážení členovia vlády,

vážené poslankyne a

vážení poslanci,

ako lekár, ktorý pracuje v zdravotníctve 30 rokov, vidím a cítim, že tento rezort bol a je doposiaľ kdesi na periférii záujmov. Nakoniec svedči o tom aj táto naša sála, kde odhadujem, že je prítomných cca 40 - 50 poslancov. Číže aj v radoch poslancov nášho parlamentu je biedny záujem o zdravie nás všetkých. Preto je mi celkom trápne hovoriť, nechtiac sa opakovať, v mnohých kritických poznámkach a návrhoch na realizáciu mojich predrečníkov. Nechcem podceňovať predchádzajúci zákon, ktorý sme prerokovávali, ale pomer 107 prítomných pri jeho prerokúvaní s tými, ktorí tu sedíme, ma skutočne zaráža, a potvrdzuje to, čo som v úvode povedal.

Zdravia ja to najcennejšie, 60 človek má a je nenahraditeľné. Proces transformáciu v zdravotníctve, pochopiteľne, len veľmi pomaly naberá správny kurz a tempo. Naši ľudia

akoby boli vo vzťahu k zdravotníctvu ešte stŕpnutí, zakonzervovaní z minulých 4O rokov. Je tu iste veľa objektívnych i subjektívnych faktorov, ktoré tu nemienim rozvádzať. Treba si ale rázne uvedomiť to, čo tu už bolo povedané, že zdravotný stav nášho obyvateľstva je skutočne veľmi zlý, keď nechcem použiť silnejší výraz, a podmienky, v ktorých naši zdravotníci pracujú, sú pri svojej náročnosti, a zodpovednosti absolútne neúnosné. Nechcem ich tu tiež teraz rad-radom vymenúvať. chcem len z tohoto miesta alarmovať, všetkých - vládu, vás, poslancov, prostredníctvom vás všetkých občanov, okrem najmenších deti, za ktorých nesieme zodpovednosť, nielen proklamáciou, aby si dopredu uvedomili. Ak chce niekto kritizovať rezort zdravotníctva, takých je tiež dosť. A ten, kto chce brat na zodpovednosť, môže, ale dopredu poviem, že neoprávnene, lebo samotné zdravotníctvo, tak ako to tu už tiež odznelo, nikde na svete nemôže samostatne efektívne a na úrovni existovať. Len komplexným prístupom celej spoločnosti a plným zainteresovaním sa môže zdravotníctvo vykonávať svoju funkciu, ktorá mu prináleží, preto i Svetová zdravotnícka organizácia niekoľkokrát, opakovane zdôraznila prioritu štátnych štruktúr a vlád pri riešenie všetkých otázok dotýkajúcich a majúcich vplyv na zdravie. Je preto žiaduce, aby nielen zdravotnícke, ale všetky rezorty, ktorých činnosť má akýkoľvek dopad na zdravie, sa aktívne zaangažovali na udržiavaní a zlepšovaní zdravia. Začať sa musí od tej najzákladnejšej prevencie. No vyžaduje to zmenu v myslení, postoja každého k sebe samému, k vlastnému podielu zodpovednosti za svoje zdravie. A tu je úloha, povinnosť a zodpovednosť vlády, nás parlamentu, masmédií, podnikov, podnikateľov atď.

Vytváranie zdravého životného a pracovného prostredia, zabezpečenie zdravej racionálnej výživy, dostatočnej pohybovej aktivity, duševnej hygieny, v neposlednom rade zásadný boj proti všetkým druhom toxikománie, drogovej závislosti, vrátane alkoholizmu a fajčenia, to sú základne nosné pilie-

re, ktoré musíme postaviť. Predložený národný program podpory zdravia predstavuje materiál, ktorý má veľmi široký záber, dá sa povedať vyčerpávajúci. V danom zábere nemôže byt ani iný ako je, teda značne všeobecný. Má, pochopiteľne, dosť úskalí. Jedno z najväčších práve vidím v zainteresovanosti všetkých rezortov na vytváraní zdravia a v zabezpečení ich vzájomnej koordinácie. Tu práve už dnes vidím prvé problémy. Je nemožné, a iste sa s tým ani neuvažovalo, skôr sa asi len pozabudlo, že financovanie tohoto programu nemôže robiť len ministerstvo zdravotníctva. Na financovaní projektov vyplývajúcich z Národného programu podpory zdravia sa okrem vypracovania vlastného návrhu projektov musia ako garanti podieľať všetky zainteresované rezorty, tak ako to majú uložené, ako predrečníčka uviedla, uznesením číslo 659 z 19. novembra pod bodom C/1. Keďže sa tak pri príprave rozpočtu na rok 1992 nestalo, mala by sa táto otázka v najkratšom čase poriešiť a termín konkretizovať.

Ďalej sú to termíny rozpracovania jednotlivých projektov podlá priloženého harmonogramu. Sú veľmi blízke, od 31. marca do 30. júna 1992. Neviem, dúfam, že sa na tom intenzívne pracuje, aby sa tieto termíny dodržali, ale bojím sa, že tomu tak nebude v takej miere, ako by to malo byt pripravená.

Národný program podpory zdravia je dokument otvorený, čo je, samozrejme, nevyhnutné. Ak má byt optimálne účinný, musí zachytávať dennú dynamiku a trendy v tých najširších súvislostiach života, tažko dopĺňať tak široko koncipovaný materiál v zásadných otázkach, avšak predsa mi v pôvodnom materiáli chýbali dva prvky. Jednak to bola absencia problematiky starostlivosti o staršiu generáciu, ktorá u nás predstavuje cca 900 tisíc obyvateľov, a kde analýzy z blízkej minulosti ukázali jednoznačne trend vysokého zhoršovania zdravotno-sociálnej situácie starších ľudí. V programe Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravie pre všetkých do roku

2000 je celý rad bodov, ktorý sa vzťahuje na staršiu generáciu, a nám predložený Národný program podpory zdravia nadväzuje na tento program Svetovej zdravotníckej organizácie. Myslím, že nie je potrebná podrobnejšia argumentácia, snáď len niekoľko čísiel pre zaujímavosť. Momentálne je u nás 38 t ľudí vo veku nad 60 rokov relatívne zdravých, 32 % chronicky chorých, 21 % je chorých, ktorí sú ohrození orgánovou dekompenzáciou alebo zlyhaním psychosociálnej adaptácie a 9 % je vážne chorých s opakovaným orgánovým zlyhaním, čiastočne alebo celkom imobilných, osamelých, skrátka odkázaných na pomoc. Ukazovateľom kvality úrovne každej spoločnosti je jej postoj a starostlivosť o tých najslabších, t. j. deti, chorých, zdravotne postihnutých, starých ľudí. Preto i v našom výbore pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy sme iniciovali, a v spoločnom návrhu uznesenia je tento problém zahrnutý medzi projekty samostatne.

Ďalším, pre mňa citlivým bodom je starostlivosť o ženy. Na to by som chcel tiež položiť akcent. Myslím si, že sme našim ženám veľa dlžní. Myslím tu nielen na starostlivosť zdravotnícku, ale na komplexnú starostlivosť sociálnozdravotnícku. Skutočne by sme mali prezentovať v našom praktickom dosahu a programe to, že máme úctu, že si vážime naše ženy. Preto navrhujem v uznesení do bodu 12 medzi projekty zaradiť starostlivosť o ženu a dieťa s tým, že v pôvodnom bode, Ktorý je koncipovaný ako starostlivosť o deti a mládež, by sa deti vypustili a zostala by len starostlivosť o mládež.

Konečne vec, ktoré ma trápi, ktorá je zahrnutá, ale tiež potrebuje praktické riešenie, ktorá doteraz v nasej spoločnosti bola do krajnosti zanedbaná, je starostlivosť o zdravotne postihnutých. To je skutočne tiež slušné kvantum ľudí, ktorých toľko nestretané, ktorých si nevšímame, a ktorí by si vyžadovali našu pozornosť.

Na zaver snáď ešte jednu poznámku. Tento týždeň sme prerokovávali niektoré zákony, pri ktorých sa v určitých súvislostiach spomínal predaj alkoholu, tabakových výrobkov. Bol to zákon o miestnych poplatkoch, kde som dal pozmeňovací návrh zvyšujúci poplatok pri prevádzke tohto sortimentu. Akcentoval som to negatívnym vplyvom na zdravie. Väčšina poslancov tento návrh neakceptovala. Predkladám teda druhý návrh, ktorý síce je miniatúrnym a snáď i ťažko porovnateľným s tým predchadzajúcim, ale ako prvý príspevok nášho parlamentu k Národnému programu podpory zdravia by mohol byt určitým prejavom zmeny myslenia vo vzťahu k nášmu zdraviu. Počas našich zasadnutí sú priestory chodieb hojne využívané na rôzne pracovné i oddychové účely. Intenzita či frekvencia fajčenia je u niektorých poslancov značná, lebo to, čo v týchto priestoroch dýchame blížiac sa k večeru, je temer nedýchateľné. Iste to ma vplyv i na zvýšenú únavu, bolesti hlavy, predráždenosť a podobne. Preto navrhujem plénu, aby sna zvážili racionalitu poškodzovania si vlastného zdravia, zdravia nás všetkých. Môj návrh spočíva teda v tom, aby sme dohodli, že na chodbách sa fajčit nebude, a fajčiť sa bude vo vyhradených uzatvorených miestnostiach.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím pani poslankyňu Rozinajo-

vú. Pripraví sa pán poslanec Kerti.

Poslankyňa H. Rozinajová: Vážené dámy, páni,

dovoľte len veľmi stručne dve pripomienky k Národnému programu podpory zdravia. Všetci sme uvítali tento program ako program, ktorý sa dotýka prakticky nielen nás všetkých.

ale každého občana. Dovoľte mi však pripomienku k problematike žien. Práca žien - tak sa nazýva časť, ktorú tento program rieši v dvoch krátkych odsekoch, pristupuje k žene len ako k pracovníčke v zamestnaní. Zastávam stanovisko, že úloha matky a starostlivosť o dieťa je zo spoločenského hľadiska rovnako dôležitá ako zamestnanie, a že kumulácia materstva s osemhodinovou prácou v zamestnaní zákonite vedie k fyzickej aj psychickej preťaženosti žien, čo sa odzrkadľuje na ich zdraví, ale súčasne aj na kvalite rodinnej výchovy.

Preto dovoľte, aby som navrhla, aby projekty, ktoré sú uvedené v danom materiáli, boli obohatené o nový projekt prehĺbenia starostlivosti o ženu-matku z hľadiska ohrozenia jej zdravia vplyvom fyzickej a psychickej preťaženosti z dvojitej funkcie matky a zamestnanej ženy, lebo tieto úlohy z hľadiska náročnosti, myslím, že o tom nikto nebude polemizovať, zodpovedajú vlastne dvom zamestnaniam, odporúčam, aby v tomto projekte boli načrtnuté aj také problémy, ako je možnosť ženám pracovať na skrátený pracovný úväzok, zaviesť kĺzavý pracovný čas, a matkám, ktoré majú školopovinné deti, predĺžiť pracovnú dovolenku o jeden týždeň. Bolo síce konštatované, že ženy žijú dlhšie ako muži. Štatistika je iste neúprosná, pevne verím, že nám to naši muži nezávidia, ale sa domnievam, že nie je zanedbateľné, či tento dlhší vek má žena ako zdravý jednotlivec alebo ako stále chorľavý. Preto je potrebné z hľadiska prevencie urobiť všetko, aby aj žena, i keď dlhšie žije, prežívala tento vek ako zdravý jednotlivec.

Druhý problém, ktorý ma tu zaujal, je otázka výchovy mládeže pre usporiadaný rodinný život. Tento projekt sa nazýva príprava na rodinný život, na výchovu k rodičovstvu. Tento projekt je v materiáli daný do zodpovednosti ministerstva zdravotníctva. Pán minister už poznamenal, že bude presunutý na Ministerstvo školstva, čo treba hodnotiť veľmi

pozitívne. V tomto projekte je veľmi nutné zmeňiť komponent príprava na komponent výchova, lebo medzi výchovou a prípravou je veľmi odlišný kvalitatívny rozdiel. Kým príprava je viac-menej charakteru informatívneho, výchova je charakteru formátívneho, a v našom prípade ide o formatívnu stránku mládeže pre usporiadaný rodinný život. Je celkom samozrejmé, že takáto problematika má širší záber a spadá do kompetencie ministerstva školstva.

Nemôžem súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané, aby do pedagogického procesu boli pripustení pedagogicky nekvalifikovaní ľudia. Myslím, že táto požiadavka tu bola už mnohokrát nastoľovaná. Práve z toho titulu sme mohli pozorovať toľko protestov u rodičov a negatívny postoj k otázkam výchovy mládeže pre rodinný život, že mnohokrát nešetrným spôsobom, nepedagogickým prístupom boli objasňované mnohé obsahové záležitosti, ktoré spadajú do tejto oblasti. Aj v príprave tohto materiálu vidno, že v otázkach, ktoré sa týkajú výchovy mládeže, neboli prítomní pedagogicky vzdelaní ľudia. Iba tak sa mohol projekt nazvať miesto výchovy prípravou, iba tak môže tu frekventovať pojem o akomsi novom vyučovacom predmete, ktorý by sa mal nazývať výchova o rodine. To je pojem, ktorý vôbec namôžeme pochopiť z odborného hľadiska, lebo nemôžeme niekoho vychovávať o rodine, môžeme niekoho vychovávať pre rodinu. Z hľadiska nepresnosti týchto pojmov, ktoré sa tu tradujú už najmenej 20 rokov, zavádzanie výchovy mládeže pre rodinný život a výchovy k rodičovstvu do škôl bolo nepedagogickým prístupom.

Chcem teda zhrnúť, aby projekt výchova pre život v rodine bol zásadne ponechaný pedagogicky vzdelaným odborníkom a patril zásadne na prvom mieste do kompetencie ministerstva školstva. Po druhé odporúčam, aby boli projekty obohatené o nový projekt, a síce pre otázky ženy-matky. celý tento ma-

teriál možno len privítať, a vzhľadom na isté pripomienky, ktoré tu boli, odporúčať poslancom, aby sme ho prijali.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Kertiho. Pripraví sa pán poslanec Huba.

Poslankyňa H. Rozinajová:

Ak dovolíte, chcela by som ešte dodať, že sa tu toľko apelovalo na zdravotnú stránku, a pozrime sa sami na seba, ako vyzeráme. Dnes sme mali obedňajšiu prestávku, ale boli kluby, keď nie sú kluby, tak je niečo iné. Sne tu prakticky od rána do 16. 00 - 17. 00 hodiny bez obeda. Takto je človek vyčerpaný, a absolútne nedodržiavame hygienu práce. Toto by sme predsa mali zohľadniť aj v našom poslaneckom sneme.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Kerti. Pripraví sa pán poslanec Huba. Ako posledná do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Koptová.

Poslanec A. Kerti:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som k tejto závažnej problematike pohovoril o jednej zložke zdravotníckych služieb resp. zdravotníctva, a to o zložke, ktorá je známa už vyše 40 rokov ako

hygienická služba. Pokiaľ ste si všimli, Národný program podpory zdravia o tejto službe explicitne nehovorí. Všetci ale iste veľmi dobre viete, že ide o celoplošne veľmi dobre organizovanú službu na Slovensku, ktorá v každom okrese má svoje sídlo, odborných pracovníkov a vo veľkej väčšine okresov aj kvalitné laboratórne vybavenie na sledovanie jednak mikrobiologických, jednak chemických ukazovateľov životného, pracovného prostredia, biologických materiálov. Táto služba má zhruba 3800 pracovníkov a už od začiatku roku 1990 bolo jasné, že to bude zložka zdravotníctva, ktorá bude musieť prejsť najväčšími zmenami, najväčšou prestavbou. Iste si všetci spomínate na skutočnosť, že nejeden z vás už bol ovplyvnený pracovníkmi hygienickej služby v rôznych smeroch, aby sa uplatnili nejaké vplyvy. Svoje vystúpenie chcem zamerať na to, aby som vás upozornil resp. oboznámil s možnosťami ďalšej činnosti hygienickej služby.

V minulosti táto služba predstavovala aj štátnu zdravotnú správu s veľmi presne vymedzenými a velikými kompetenciami, ale nielen zdravotnú, ale pokiaľ si spomínate, vo veľkej miere obsahovala aj starostlivosť resp. zodpovednosť za životné prostredie. Národný program podpory zdravia, pokiaľ si všimnete na strane 14 v bodoch 3 a 4 hovorí o výskume v rámci Národného programu podpory zdravia zameranom predovšetkým na prehlbovanie poznatkov o zdraví a faktorov podmieňujúcich zdravie. A potom sa to konkretizuje v ďalších bodoch. V nasledujúcom období bude práve táto výskumná činnosť, ktorá nie je ani základná ani aplikovaná, ale myslím, že dosť špecifická, hlavnou náplňou hygienickej služby, a tu už by som to mal pomenovať správne - preventívneho lekárstva, čiže základnej prevencie v zdravotníctve. Jej úloha by bola syntetizovaní bodmi, ktoré tiež máte v materiáloch na strane 4 životné prostredie, kde sa majú monitorovať jednotlivé zložky životného prostredia, monitorovať zdravotný stav obyvateľstva a vykonávať epidemiologické štúdie zamerané na odhaľovanie príčin zmien zdravotného stavu vplyvom životných

a pracovných podmienok. Podobne bude náplňou pracovné prostredie, kde to bude treba vykonávať podobným spôsobom.

Čo sa týka výživy, celkom krátko by som chcel poukázať na skutočnosť, že je nemysliteľné, aby zdravotníctvo vykonávalo základnú kontrolu kvality potravín, či už po biologickej stránke, alebo prítomnosť cudzorodých látok v potravinách. Tu musíme dôsledne presadzovať - a národný program podpory zdravia veľmi konkrétne s tým počíta v bodoch l, 3 a 4, že tieto látky majú sledovať a zodpovedať za to výrobcovia. Štát v tomto smere zabezpečí len superkontrolu, akou cestou, to je ešte otázka viac-menej otvorená, v súvislosti s týmto výskumom potom musí k tomu pristúpiť aj sledovanie samotného zdravotného stavu. Na to doteraz slúžila zdravotnícka štatistika, a určitú úlohu v minulosti mala aj zdravotná osveta, ktorá už teraz nefunguje. Práve tieto ústavy hygieny a epidemiológie ako pracoviská, povedal by som, preventívneho lekárstva musia syntetizovať všetky tieto údaje a poskytovať údaje o zdravotnom stave komplexne, o minulosti, o súčasnosti a v rámci sledovania programov a prognóz aj vyhliadky do budúcnosti.

Nebolo by dobré, keby nová legislatíva v zdravotníctve túto náplň presmerovala zase do oblasti štátnej správy, ako bola niekedy hygienická služba. Som toho názoru, že úplne by postačilo, keby hygienická služba plnila všeobecnú odbornú činnosť, štátny zdravotný dozor, a to by mohlo byt jej druhou hlavnou náplňou. Počet pracovníkov, ktorý som spomenul, je dostatočný, aby tieto úlohy vedela zabezpečiť, ale na druhej strane bude potrebná zabezpečiť veľmi kvalitnú a, podľa mojej mienky, veľmi rýchlu rekvalifikáciu, aby sme tieto úlohy zvládli.

Čo sa týka jednotlivých programov, tieto programy sú veľmi reálne, ale aj samotné regióny majú svoje problémy. Dovolil by som si v krátkosti vás oboznámiť, zrhuba čo obsa-

huje taký regionálny program, ktorý je už konkrétne na svete, nám ho pred sebou. Keď ide o zaťažené územie, bude sa sledovať zaťaženosť dospelého obyvateľstva, neprofesionálne exponovaného, profesionálne exponovaného, retrospektívne sledovanie demografických a zdravotníckych štatistík, zhodnotenie záťaže prostredia konkrétnymi noxami, a to ovzdušie, pôda, voda, potraviny, atď., epidemiologické klinické sledovanie zdravotného stavu obyvateľstva, kde by som námatkove vypichol sledovanie celkovej chorobnosti, dispenzárnu starostlivosť, imunologické vyšetrovanie detí, imunologické vyšetrovanie vybranej skupiny dospelej populácie, genotoxikologické vyšetrovanie vystavených určitému riziku, atď. Čiže, ako vidíte, pokiaľ je iniciatíva, náplň je k dispozícii a programy sa môžu uplatňovať. Pochopiteľne, že návrh týchto programov prejde určitým konaním na rezorte, kde sa k nemu vyjadria, pripadne poopravia, ale myslím, že hlavné vklady sú v tom, že tieto programy sa rozbiehajú.

Záverom mi dovoľte pár slov ešte k jednej otázke. Moji predrečníci viackrát spomínali magnezitky. U nás v zdravotnom a sociálnom výbore prešiel pozmeňovací návrh, aby do tejto oblasti bola zaradená aj oblasť, "mesačnej krajiny", pokiaľ ju poznáte, Hnúšťa-Hačava. Bohužiaľ, po viackrát opakovanej žiadosti sa to neudialo. Preto sa ešte aj teraz pokúsim navrhnúť, aby na strane 4 v bode 1. 1 životné prostredie v odseku, kde je Stredný Spiš a Jelšava-Lubeník, sa doplnila oblasť Hnúšťa-Hačava. To by bol môj konkrétny pozmeňovací návrh.

Záverom mi dovoľte, aby som vás ešte raz upozornil, že by bolo veľmi užitočné, keby sme v krátkom čase očakávanú legislatívu v zdravotníctve, čo sa týka prevencie v zdravotníctve, sa pokúsili ako poslanci vyriešiť v tomto duchu.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pána poslanca Hubu, aby sa ujal slova. Pripraví sa pani poslankyňa Koptová ako posledná.

Poslanec M. Huba:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

patril som k tým, ktorí si veľa sľubovali od prerokúvania tohto bodu vzhľadom na to, že si myslím, že je logické, ak nás neosloví už ani alarmujúca diagnóza stavu nášho zdravia, neviem si celkom dobre predstaviť, čo nás môže osloviť, a čo vyburcovať. Tento nezáujem v sále, napriek tomu, že odznelo pomerne veľa diskusných príspevkov, neviem, či mám pripísať nejakému zlyhaniu pudu sebazáchovy, alebo rezignácii na vlastné sily a možnosti, vecí ak by sme nerezignovali, aj týmto uznesením by sme mohli zasiahnuť do vývoja stavu nášho zdravia.

Veľká väčšina toho, čo som chcel povedať, tu už odznela, a naraz kvalifikovanejšie, ako by som to dokázal povedať ja. Osobne sa hlásim, a myslím si, že to môžem povedať aj v Mne výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, k tým predrečníkom, ktorí veľmi pozitívne hodnotili predložený materiál, i samotný Národný program podpory zdravia. Vedú ma k tomu minimálne tri dôvody. Jednak je to serióznosť pripravenosti celého materiálu, jednak pomerne bohatá dokuMntacia, ktorá sleduje vývojové trendy, ktoré sú možno ešte alarmujúcejšie ako samotný momentálny stav nášho zdravia. Potom sú to konfrontácie so zahraničím, a to naše neustále prepadávanie sa v porovnaní s porovnateľnými štátmi. Po tretie je to prierezovosť a pulz nadrezortnosti, ktorý sleduje celý materiál, a ktorý sledoval aj vytvorenie Rady vlády