pracovnej skupiny tretí stupeň zakladá. Neviem, či by druhý stupeň samosprávy mal byť tretím stupňom. Ak vládu berieme ako tretí stupeň, potom áno, ale ak by sme postupovali podlá tejto logiky, môže tu existovať len priamy vzťah - prvý stupeň obec, druhý stupeň vláda. To nie je trojstupňovo riadenie. Vládu nemožno brat ako tretí stupeň. A posledná veta - bude potrebné vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky. Prečítam ju celú: "Zároveň bude treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky ako základného kódexu našej spoločnosti a základu budúceho právneho procesu. " Je to posledná veta textu a pokladám ju za veľmi závažnú. Predsa k Ústave Slovenskej republiky sa budeme vyjadrovať. Ak tam budeme schvaľovať určité ustanovenia, potom už nebude možné niečo nového v tejto problematike urobiť. Obávam sa, že ak sa nezoznámime s materiálom, budeme pristupovať s dosť okliešteným poznaním veci.

Je tu ešte jeden problém, ktorý by som si dovolil povedať. Momentálne sú na riešení problematiky a stanovení koncepcie zainteresovaní vysokí štátni úradníci - pracovníci jednotlivých rezortov. Sú na to zriadené dve komisie - jedna je na riešenie územného členenia, druhá na problematiku štátnej správy. Možno aj to je problém, že tieto komisie tažko dochádzajú k nejakým výsledkom, pretože záujmy jednotlivých zúčastnených sú dosť kontradiktorné. Ak o tom budú rozhodovať ľudia, ktorí sú existenčne závislí na jestvovaní súčasných štruktúr, nebudú mat záujem, aby tam dochádzalo k nejakým redukciám. Skôr sa obávam, že tam nadobudnú prevahu z tejto tribúny už niekoľkokrát spomínané Parkinsonove zákony. Ak by sme pred tvorbou ústavy nerozviedli k tejto otázke diskusiu, myslím si, že nevyužijeme určitú príležitosť a prejavíme nedostatok vôle zaujať stanovisko a prebrať zodpovednosť za túto vec. Môže to priviesť k ešte väčšej destabilizácii spoločenského vedomia a vzťahu občana k štátu.

Na záver: Výbor pre štátnu správu a územnú samosprávu si dovolil vzniesť požiadavku, aby sa ako vecne príslušný alebo garančný mohol k tejto problematike vyjadriť predtým, ako sa predsedníctvo rozhodne, teda oddiali toto rozhodnutie o dva až tri týždne. Je zvykom, že k takýmto koncepčným materiálom sa vecne príslušné výbory vyjadrujú. Napríklad máme na program správu o priebehu privatizácie, a k nej sa bude vyjadrovať národohospodársky a rozpočtový výbor. Táto viac-menej prosba nebola vzatá na vedomie a predsedníctvo rozhodlo. K tejto veci sa výbor opát zišiel dvakrát v priebehu tohto pléna a prijal aj uznesenie, ktoré v bode c/ mi ukladá, aby som informoval Slovenskú národnú radu o výsledku rokovania výboru.

Výbor po a/ konštatuje, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nebralo do úvahy uznesenie Slovenskej národnej rady č. 143 z 11. júla 1991, v ktorom Slovenská národná rada odporučila vláde Slovanskej republiky prehodnotiť súčasný systém štátnej opravy s cieľom jej racionalizácie a vypracovať návrh na nové územné a správne členenie Slovenskej republiky do konca roku 1991, a súčasne žiadalo vládu SIovenskej republiky predložiť výborom Slovenskej národnej rady rozpracovanie odporúčaní. To je text, dovolím si malý komentár. Predsedníctvo zrušilo svoje uznesenie, ale nemôže zrušiť uznesenie pléna. O tom môže rozhodnúť iba toto zhromaždenie.

Ďalej čítam uznesenie výboru: b/ odporúča Slovenskej národnej rade, aby nesúhlasila s časťou správy o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady uvedenou v tretej časti pod písm. F. Odporúča Slovenskej národnej rade, aby zaviazala vládu Slovenskej republiky predložiť návrh zásad zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a ucelenú koncepciu organizácie a výkonu verejnej správy /organizáciu ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, organizáciu a výkon miestnej všeobecnej

a špecializovanej štátnej správy, ich vzájomných väzieb, stanovenie rozsahu právomocí samosprávy, zabezpečenie inštitucionálnych predpokladov výkonu regionálnej politiky/ v termíne do septembra 1992. Ďalej výbor odporúča Slovenskej národnej rade, aby prijala uznesenie, ktorým poverí osobu nezávislú na vláde Slovenskej republiky zriadiť pracovnú skupinu zloženú z poslancov Slovenskej národnej rady a odborných vedeckých pracovníkov, ktorá komplexne posúdi problematiku zmeny územného a správneho členenia Slovenskej republiky a tým, že

1. zaviaže vládu Slovenskej republiky, aby členom pracovnej skupiny vytvorila nevyhnutné predpoklady pre fungovanie,

2. stanoví termín zriadenia komisie do 15. marca 1992, ktorá predloží správu o činnosti do 15. apríla 1992 plénu Slovenskej národnej rady.

Mám tu ešte návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady, ale tento čítať nebudem. Prípadne, ak sa prikloníte k tomu, že treba o tejto veci diskutovať, v ďalšej diskusii by som si znovu dovolil prihlásiť sa o slovo.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Sládek, aby sme to všetci správne pochopili, v podstate si komentoval bod F správy o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady a v rámci tohto komentára si nás oboznámil s uznesením výboru pre štátnu správu a územnú samosprávu. Čo navrhuješ? Predkladáš nejaký návrh na zmenu v uznesení?

Poslanec V. Sládek;

V texte uznesenia výboru som to čítal - nesúhlasí s bodom F v tretej časti.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Dobre. A čo navrhuješ? Poslanec V. Sládek:

Navrhol som diskusiu a mám aj návrh uznesenia pre plénum Slovenskej národnej rady. To som hovoril.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Dobre. Hlási sa pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško:

Mám faktickú poznámku. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady malo svoj pravidelný kontakt v tejto záležitosti s ministerstvom vnútra. Bolo informované o stave prípravy prác. Minulý rok nám bolo naprosto jasné, že táto problematika nesmie presiahnuť do predvolebného zápasu, pretože sa stane jeho predmetom a bude to na úkor veci. Podľa toho, ako sme boli informovaní, bolo jasne konštatované, že celá táto problematika presahuje možnosť rýchleho riešenia, že sú to veci, ktoré treba radšej pozdržať ako urobiť zle, pretože územno-správne delenie Slovenska je záležitosť, ktorá sa nebude robiť na rok-dva, ale na dlhé obdobie. Z toho dôvodu skrátenie termínov, ktoré navrhuje pán poslanec Sládek do 30. 9. 1992, považujem za vec, ktorá by štátnu správu dostala kdesi mimo. Nevieme, či vláda vôbec bude schopná tuto prácu urobiť, pretože v júni sú voľby. Myslím si, že termíny, ktoré navrhlo ministerstvo vnútra, ktoré predsedníctvo

prijalo, sú reálne. Sú to termíny politické, ktoré vychádzajú z celej reality toho, že idú voíby, že sa bude ustanovoval nová vláda. A táto vláda po mesiaci svojho nastúpenia má odrazu do 30. septembra podať takú zásadnú vec, ako je územno-správne členenie Slovenska? Či predsedníctvo porušilo v niečom uznesenie pléna, to neviem, nevylučujem, ale to sú vecí, ktoré sa dajú napraviť. To je politická realita, ku ktorej sme sa museli nejako vyjadriť, a vyjadrili sme sa tak, ako som povedal. Myslím si, že sme sa vyjadrili správne.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Hlásia sa páni poslanci v poradí: Kerti, Galanda, Okres, Strýko, Zselenák, Ľupták.

Prosím, pán Ľupták - faktická pripomienka. Poslanec I. Ľupták:

Neostáva mi nič iné, len jednoznačne súhlasiť, s tým, čo hovoril pán predseda parlamentu. Tento proces nemôžeme urýchliť, nemôžeme ho zase robiť, nejakou "hr" metódou. Myslím si, že terajší parlament nemôže zadávať úlohy vláde, ktorá vznikne z júnových volieb.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Faktická pripomienka - poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek:

Vážená Slovenská národná rada, zrejme ste ma nepočúvali, keď som čítal ten text. Čítal som ho pomaly. Tu nejde o realizáciu územného členenia alebo reformy štátnej správy. Všade, vo všetkých krajinách, ktoré sa pre túto cestu roz-

hodli, tento proces je procesom, ktorý trvá aj desiatky rokov. Tento proces je potrebné začať, je potrebné dať tonu smerovanie. Je mi veľmi ľúto, ale to, ako vyzerá uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, mi pripomína nejaký osvietenský centralizmus, že niekto tu do dvoch rokov bude schopný pochopiť tento problém vcelku a urobiť ho. Je to taká suma práce, ktorá sa neukončí - možno sa mýlim, ale trúfam si predpovedať - ani po piatich alebo po šiestich rokoch. Treba tento proces začať. Ak si niekto mysli, že za dva roky skúšaním súčasného stavu zaručí taký model, s ktorým bude spoločnosť spokojná 20 až 30 rokov, tak sa hlboko mýli.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Pán poslanec Zselenák, pokiaľ sa hlasité s faktickou pripomienkou, musíte sa hlásiť tak, aby som tomu rozumel, že ide o faktickú pripomienku.

Pán poslanec Kerti. Poslanec A. Kerti:

Písmeno CH odsek 3 - informácia o plnení úloh vo výstavbe Budovy Slovenskej národnej rady: l. Aký je stav? 2. Čo s toho vyplýva, že uznesenie nebolo splnené? 3. Čo je to za výraz, že vyzvalo ministra? Vyzývame alebo ukladáme? K tomu by som prosil vysvetlenie.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán predseda Mikloško. Predseda SNR F. Mikloško;

Vzhľadom na naše skúsenosti so stavbármi šetrime slova-

mi. Uložiť ministrovi, aby do 23. marca dokončil novú Budovu Slovenskej národnej rady, sa nám zdalo byt mrhaním slovami, tak sme ho vyzvali.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka. Poslanec R. Hofbauer:

Prepáčte, pán predseda, ale tomuto už vôbec nerozumiem. Predsa v investičnej výstavbe neexistujú výzvy alebo proklamácie. Existujú hospodárske zmluvy, ktoré sa dodržiavajú alebo nedodržiavajú, ktoré sa penalizujú alebo platia. Tam sú predsa striktné právne vzťahy. Neviem, či možno dodávateľa vyzvať, a ten môže povedať, že nie alebo ako. Takýto model je asi neprijateľný, takéto vysvetlenie nemôžeme akceptovať.

Predseda SNR F. Mikloško;

Bohužiaľ, nie je prítomný prvý podpredseda Slovenskej národnej rady pán Čarnogurský, ktorý by vám vedel povedať celý priebeh, lebo ho viedol. Neviem, čo by som k tomu dodal. Minister povedal, že urobí všetko pre to, aby to bolo skončené. Slovenská národná rada musí uložiť, aby to skončil? Neviem si to dobre predstaviť.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Žingor. Poslanec R. Žingor:

Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predseda, dnes som bol informovaný, že existuje nejaký kontrolný zá-

pis, že na prerokovávaní výstavby novej Budovy Slovenskej národnej rady sa zúčastnil pán JUDr. Kordoš, tento zápis by mal byt k dispozícii.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán poslanec Galanda. Poslanec M. Galanda:

Vážená Slovenská národná rada, chcel by som reagovať na to isté, čo tu už načal kolega poslanec Sládek. Poviem aj prečo. Keď nesedím vo výbore alebo na pléne Slovenskej národnej rady, som doma a stretávam sa so starosťami a ľuďmi na obvodných úradoch. Poviem vám otvorene, že väčšina z nich je nespokojná. Takisto sú nespokojní aj občania, lebo to, čo ja v obvodnej alebo okresnej štruktúre, nestojí momentálne za veľa. A to je aj naša zásluha. Snáď by sa patrilo, keď sme urobili chybu, snažiť sa redukovať, napraviť čo sa dá, kým tu ešte tu sme.

Poviem ešte aj druhý dôvod. Je to správa vecí verejných. Mám nejaké informácie o tom, koľko ľudí pracovalo na bývalých národných výboroch. Mám aj informácie, koľko ľudí dnes pracuje na okresných a obvodných úradoch, či už v miestnej štátnej správe alebo v špecializovanej. Prirátajme k tomu ďalších ľudí, ktorí sú na obecných úradoch a mestských úradoch. Poviem vám otvorene, správa vecí verejných je platená z peňazí občanov. Preto by sme sa mali zamyslieť nad tým, či takto pripravíme pravidlá hry na hru, ktorú si platia sami občania. Okrem toho, čo tu hovoril kolega Sládek, by som navrhol aj niečo iné - vyčleniť na niektorom z plén Slovenskej národnej rady jeden bod, kde sa budeme venovať otázke správy vecí verejných, problematike štátu dovnútra.

Poviem aj ďalší dôvod. Včera bol v Národnej obrode publikovaný materiál - vlastne tri modely územno-správneho členenia Slovenska. Ak chcené, aby ten materiál bol efektný a s dobrým výsledkom niekedy prerokovaný, musíme vstúpiť teraz do diskusie so starostami, so zamestnancami štátnej správy, predstaviteľmi rezortov. Musíme k tomu pripraviť podklady. Keď to už nestihne táto Slovenská národná rada, aby tí, ktorí prídu po nás, mali kvalitné materiály, aby sa neopakovala situácia, že minulý rok sa rozdeľovali peniaze podľa materiálov bývalých ONV, KNV a Urbionu, a delenie majetku a delenie peňazí na obce dopadlo tak ako dopadlo. Preto si dovolím požiadať predsedníctvo, aby zaradilo na niektoré jarné plénum samostatný bod - problematika verejnej správy a veci, ktoré s tým súvisia. Pre nás, poslancov z toho vyplýva úloha kontaktovať sa s ľuďmi u nás doma na okresoch, atď.

Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:

Pán minister Pittner. Minister vnútra SR L. Pittner;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

vítam túto diskusiu o územnom a správnom členení, a chcel by som vám dať takéto vysvetlenie. Sú ustanovené a vyše roka fungujú dve komisie, ktoré sú zriadené pri vláde. Jedna komisia je pre vyhodnotenie funkčnosti miestnej samosprávy a štátnej správy a druhá komisia je zriadená pre riešenie návrhu územného a správneho členenia, ktorý prerokuje vláda. Následne vláda to predloží Slovenskej národnej rade. Táto komisia je zložená nie z úradníkov, ale zo zá-

stupcov ústredných orgánov, miestnej samosprávy, organov Združenia miest a obci Slovenska, ale aj poslancov slovenskej národnej rady. Jedným z členov tejto komisie je aj pán poslanec Sládek. Pokiaľ ide o činnosť týchto dvoch komisii, úzko na seba nadväzuje, súvisí. Sú tam vytvorené pracovné teamy. Pokiaľ ide o územné a správne členenie, sú tam tri teamy, ktoré boli aj vo včerajšej Národnej obrode prezentované tými tromi modelmi usporiadania, a tieto teamy majú zadané úlohy. V marci vám predkladáme správu o stave riešenia a v závislosti na nej harmonogram ďalšieho postupu prác. Boli vypracované podklady, analýzy, ktoré ešte treba doplniť o ekonomické zhodnotenie jednotlivých variantov územného a správneho členenia.

Súhlasím s pánom poslancom Sládkom v tom, že vo svete sú skúsenosti, že kvalitné usporiadanie územnej a štátnej správy nie je proces nejakého revolučného rozhodnutia, ale je to proces dlhodobého skúmania všetkých vplyvov, ktoré potom vedú k optimu. Predpokladáme teda, že v septembri 1993 vláda predloží Slovenskej národnej rade návrh zákona o územnom a správnom členení. Aj tak to bude veľký úspech, ak sa to v takomto rozsahu podarí kvalitne splniť. Nekvalitne to môžeme dať aj do týždňa, ale nebral by som za to zodpovednosť z toho dôvodu, že keď si pozriete aj včerajšie zdôvodnenie tých troch modelov, na každom modeli je určitá plusová, ale aj mínusová hodnota. Hneď na prvé prečítanie najmä ako poslanci, ktorí pracujete v teréne, vidíte, že každý z týchto modelov ešte má svoje nedopovedané fakty. Napríklad prvý model predpokladá na základnom stupni tzv. verejnú správu, čiže zlúčenie terajšej miestnej samosprávy a miestnej štátnej správy.

Na druhej strane, keď sa kladie otázka, čo možno v tejto verejnej správe robiť pri našich jestvujúcich možnostiach a pri právnych vymedzeniach, ktoré tu platia, vznikajú rozpaky. Spočiatku napríklad obce, mestá alebo dediny cez pri-

mátorov a starostov presadzovali model, ktorý bol obdobný modelu bývalých národných výborov, lebo mali zafixovanú predstavu, že predseda MNV alebo ONV rozhodoval o všetkom. Preto spočiatku bola z ich strany vážna požiadavka, aspoň vo väčšine prípadov, aby na tieto obecné zastupiteľstvá a magistráty boli sústredené rozhodovacie konania, zmierčie konania, ustanovenia o stavebných povoleniach i ďalšie a ďalšie veci. Nakoniec zistili, že pri 2 800 obciach je to jednoducho nerealizovateľné. Dnes už takéto požiadavky nekladú.

Na druhej strane sa ukazuje, že ak spočiatku sa zdalo, že obvodné a okresné úrady všeobecnej štátnej správy sú nefunkčné, dnes obyvatelia v naprostej väčšine prípadov úplne pozitívne hodnotia fungovanie obvodných úradov. Je tu problém s druhým stupňom miestnej samosprávy. Tento problém rieši jeden z tých variantov, a to práve ten tretí, tým, že na úrovni žúp by mali byť potom župné snemy so župnou radou, ktoré by mali charakter druhostupňového orgánu miestnej správy. Sú tam ďalšie veci. Napríklad ekológovia majú veľmi vážne výhrady voči prvému a druhému variantu usporiadania miestnej štátnej správy a územného členenia vzhľadom na to, že sa im to javí len ako administratívne, nevystihujúce tie aspekty. Takisto napríklad sú pripomienky aj k tretiemu variantu, kde sa hovorí, že je neekonomický. Na to sa ukazuje ďalší podvariant, ktorý by riešil aj ekonomickú stránku tým, že by tam bol prvý stupeň obvodný úrad a druhý stupeň by bola župa. Tým by sa vlastne z terajších 125 obvodov uvažovalo len so 77 a z terajších 38 okresných úradov len asi so 16 alebo 17 župami.

Samozrejme, ekonomické zdôvodnenie je nevyhnutné, na tom sa pracuje. Chcem vás ubezpečiť, že tu nejde o to, že sa predpokladá, že koncový termín september 1992 sa dostaví automaticky. Harmonogram, ktorý bude predložený v marci, presne definuje postupové kroky. Ide len o to, že to naozaj

nemožno unáhliť, ak chceme, aby sme sa dostali k usporiadaniu, ktoré vydrží aspoň 50 rokov. Vo svete sa to dáva ako limit, ak má byť usporiadanie funkčné, ak má mať aj optimálne ekonomické dopady, pretože všetky zmeny, ktoré sa udejú v územnom a správnom členení, sú aj ekonomicky nesmierne náročné.

Ďalší problém je všeobecná štátna správa a špeciálna štátna správa. Faktom je, že od prvej vlády po novembri 1989 až doteraz špeciálna štátna správa má tendenciu správať sa veľmi autonómne a veľmi sa rozrastá. Na druhej strane aj z ich strany je kritika na všeobecnú štátnu správu. Kde všeobecnej štátnej správe vyčítajú to isté. Všetky tieto veci majú zvážiť, objektívne posúdiť práve tieto dve komisie, ktoré sú preto aj tak zložené, aby sa vylúčil pohľad nejakého úradníka, ktorý si bude hájiť svoje kreslo, alebo len umelca alebo historika, etnografa, ekológa, ktorý to bude chcieť vidieť len zo svojho pohľadu. Preto je to také národné, ale preto je to aj nádejné, že sa to dopracuje k optimu. Domnievam sa, že už to, čo bolo o tom zverejnené, ukazuje, že územné a opravne usporiadanie sa naozaj blíži k optimu, že už dnes sa začína rysovať, asi ktorý variant by najlepšie vyhovoval jednak občanom, a to aj z hľadiska etnického, ale aj z hľadisko štátnej správy, pretože ak sa štátna správa nepriblíži k občanovi, štát prestáva byt funkčným.

Len toto som vám chcel povedať, aby ste nezískali dojem, že sa v tejto veci nič nerobí. Naopak, veď konieckoncov aj pán poslanec Sládek sa zúčastňuje práce tej komisie, vidí sám a musí potvrdiť, že nikto neprichádza s natoľko presvedčivým riešením, aby to už teraz bolo možné uzatvoriť.

Ďakujem vám.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda Nagy mi dal takýto zoznam prihlásených: páni Okres, Strýko, Zselenák, Miček, Krajčovič. Prosím, pán poslanec Okres.

Poslanec P. Okres:

Vážený pán predsedajúci,

Vážená Slovenská národná rada,

vážení zástupcovia vlády,

dovoľte, aby som povedal pár slov k niečomu inému, a síce k bodu 11 písm. A na strane 17 správy predsedníctva. V záujme objektívneho prerokovania správy nášho výboru odporúčam, aby v treťom riadku písm. A za letopočtom bola vsunutá vsuvka tohto znenia: "a podkladov použitých pre jej vypracovanie", a ďalej bude pokračovať "prednesenej predsedom výboru Františkom Javorský... " atď. K písmenu B by som povedal, že takáto správa by mala mat určitý časový horizont, teda prerokovaná povedzme na budúcom pléne alebo na marcovom pléne. Taktiež navrhujem, aby sme ako výbor mali určite termínové hranice. Aby sme túto činnosť nemuseli ďalej preťahovať, navrhujem, aby bola prerokovaná na februárovom plene Slovenskej národnej rady.

A ešte k poradovému číslu 12 v ukladacej časti by ma zaujímalo, čo sa skrýva objemové alebo výdavkové pod sumou l 890 000 neinvestičných výdavkov a 34 858 000 investičných výdavkov. Toto je suché číslo, je to pomerne vysoká cifra, hádam by sa patrilo, aby sme vedeli, čo za tým je.

Ďakujem.

Podpredseda SNR H. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Strýko. Poslanec M. Strýko:

Pán minister hovoril o probléme územného členenia, veciach, ktoré sÚ už do značnej miery známe, o ktorých sa už bežne diskutuje v tlači, takže široká verejnosť je o tom informovaná. Preto si myslím, že slovenská národná rada v tejto chvíli by sa ocitla ako posledná, ktorá sa bude vôbec baviť o tomto probléme, o ktorom už sa baví celé Slovensko. Druhá dôležitá vec je, že plénum Slovenskej národnej rady rozhodlo o Istej veci svojim uznesením. Neviem, či vôbec je možné, aby predsedníctvo či ktokoľvek toto rozhodnutie pléna nerešpektoval, zrušil, pripadne nezobral do úvahy, pokiaľ tak neurobíme sami. Teda myslím si, že toto uznesenie treba, pochopiteľne, rešpektovať, nehovoriac o takej maličkosti, že už v júni minulého roku sme mali byť oboznámení s návrhom na toto územné členenie. Ako sa akcentuje predovšetkým v otázkach štátnej správy, myslím si, že je málo zaujímavé, málo dôležité a málo cenné pre obce a mestá. Mestá a obce nepotrebujú vedieť, kde budú hranice, tykadlá ministerstva vnútra, to znamená štátnej správy. Potrebujú tieto hranice poznať preto, ako správne pán minister povedal, aby sa mohla už konečne konštituovať regionálna samospráva.

Sme jednou z mála krajín vo svete, kde bola schválne, umelo navodená taká situácia, že regionálna samospráva ne-

f

existuje. V civilizovaných krajinách regionálna samospráva býva súčasťou ústav, u nás dnes prebieha diskusia o Ústave Slovenskej republiky. Myslím si, že takáto informácia pravé pred prijatím ústavy by bola veľmi dôležitá, aby sa uvažovalo, hoci nie ešte s jasným členením, ale s princípom regionálnej samosprávy, aj v Ústave Slovenskej republiky. Skutočne, Slovensko je v tejto chvíli naprostou raritou.

Ďalšia dôležitá vec je, že tu nemusíme brat do úvahy predovšetkým naše volebné obdobie. Je tu aj volebné obdobie tých, ktorých sa to týka najviac, teda volebné obdobie samospráv. Primátori a starostovia už v tejto chvíli chcú vedieť alebo zaoberať sa problémom možnosti regionálnej samosprávy a čo z toho vyplýva. Myslím si, že to, čo pán Sládek navrhoval, sa nijako nedotkne kvality práce. Tu sa len rozbehne diskusia o tom, čo sa týka miest a obcí. Bude sa diskutovať možno aj o rok, ale má sa o tom diskutovať aj v rámci diskusie o Ústave Slovenskej republiky. Preto navrhujem, aby plénum Slovenskej národnej rady sa predsa len stotožnilo s uznesením výboru pre štátnu správu a územnú samosprávu, osvojilo si ho hlasovaním. Nedeje sa nič proti kvalite prác na týchto návrhoch. Toto navrhujem.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák:

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

najprv trošku osobne. Určite ma asi nebudete považovať za nejakého netrpezlivého, ktorý sa nevie dočkať, až sa mu dostane slova, ale chcel by som predsa len povedať, že zo zadných radov, aj keď je tam nie príliš výhodné sedieť, vidno, kto sa predo mnou hlási. Hlásil som sa do tejto rozpravy práve preto, lebo pán Sládek hovoril o týchto veciach, chcel som sa vyjadriť k veci štátnej správy ako prvý. Prosím pekne, aby v budúcnosti takéto veci boli akceptované. Medzitým tu odzneli iné príspevky, s inými problémami, tiež ich ak-

ceptujem v tomto bode, ale bolo by dobré, keby predsedajúci tieto veci akceptoval. Okrem toho neviem, či je v rokovacom poriadku upravené, ako sa mám hlásiť, keď ide o faktickú pripomienku. Pokiaľ mi to niekto vysvetlí, v najbližšom období sa toho budem držať.

Teraz dovoľte k predmetu problému. Nie je zvykom, aby sa výbor parlamentu Slovenskej národnej rady v nejakej veci zhodol tak, ako k tomu došlo tentokrát vo výbore pre štátnu správu a samosprávu. A nie je to ani náhoda. Chcel by som povedať, že už od vzniku, odkedy sne začali v tomto volebnom období pracovať, v našom výbore s najlepším úmyslom vznikali rôzne pochybnosti o tom, či nastúpená cesta kreácie štátnej správy je správna, a niekoľkokrát sne aj nášho pána predsedu Sládeka poverili, aby s týmito argumentami v predsedníctve vystúpil. On to aj vo väčšine prípadov presne, striktne urobil, a naše návrhy neboli akceptované. Tak prosím vás pekne, majme to na zreteli. Teraz nechcem do celého tohto problému, aby som, nedajbože, neohrozil jeho pozitívne schválenie, zaťahovať nijaké iné politické ambície, či iné zámery, len stručne by som uviedol, že vecná existencia tohto problému by mohla byt aj dôvodom, aby som z tejto tribúny vyslovil, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie, alebo by mohla byt aj príčinou, aby som obvinil predsedníctvo, že miesto toho, aby striktne trvalo na dodržaní uznesení Slovenskej národnej rady, ktoré všetci máte k dispozícii, hľadá iné riešenia, ktoré nezodpovedajú celkov tomu stavu, aký tu dnes je. Prosím vás, toto nemienim, ani teraz tak neurobím. Ide mi o to, prosím vás pekne, aby sa celý tento problém už konečne riešil tak, ako sa má. To, že sme sa dostali do závozu, a že štátnu správu síce vykonávame, ale ju vykonávame neefektívne, je nám už všetkým jasné, o tom už hádam netreba diskutovať. Preto je to usporiadané tak neefektívne, lebo absentovala koncepcia vlády týkajúca sa výkonu štátnej správy ako celku. Keby táto koncepcia bola, už by sme vedeli