Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Pán poslanec Kerti nie je prítomný. Slovo má pán poslanec Hübel. Pripraví sa poslankyňa Marhulíková.

Poslanec J. Hübel:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia,

diskutujeme o jednom z najzaujímavejších a najdôležitejších prác, ktoré vláda Slovenskej republiky predložila parlamentu na prerokovanie. Dovoľte preto i mne, aby som vyslovil zopár poznámok, pretože svojim spôsobom tento program zasahuje celú oblasť nášho života od narodenia až po starobu.

veľmi ma zaujali projekty riešiace jednotlivé oblasti života človeka a jeho vzťah k živej i neživej prírode. Ak dovolíte, pridal by som k nim ešte aspoň jeden projekt, a to projekt založenia, formovania a úlohy rodiny v spoločnosti. Napriek tomu, že určité fragmenty rodinného života a jeho význam pre spoločnosť sú obsiahnuté v iných navrhnutých projektoch, mal by sa tento projekt akosi samostatne vyzdvihnúť. Hovoril o ňom aj pán minister. V non by som veľmi uvítal, keby autori osobitne rozobrali a načrtli postavenie oboch rodičov a vyzdvihli postavenie matky v rodine. Mohol by to byt vhodný podnet pre rôznych odborníkov, ale i televíznych tvorcov, ktorí by mohli vyplniť hluché miesta vo vysielaní, a nahradiť často brakové programy, ktoré na obrazovke vidieť. Ak som sa zmienil o Úlohe matky v rodine, osobitne by sa mala riešiť otázka vysokej zamestnanosti žien u nás a jej negatívny vplyv na život v rodine. Krásnym

spôsobom niekoľkokrát o tom hovoril pán profesor Švejcar, ktorý matku a jej funkciu v rodine a spoločnosti postavil na najvyšší stupeň hodnôt. Bolo by dobré, ak by sa jej význam vyzdvihol v zmienenom projekte o rodine.

Druhá oblasť, ktorá ma zaujala, je stratégia rozvoja zdravia. Chcem poukázať na to, že sme v minulosti neustále prízvukovali komunisticky, a podľa mňa utopistický, nazeranie na spôsob života, a zanedbali sme tak telesný, ako aj duševný rozvoj človeka. Konštatujeme telesnú zaostalosť mladých ľúdí, ich chabú fyzickú kondíciu. Nuž ale pozrime sa, koľko hodín telesnej výchovy sa vyučovalo a vyučuje na školách, aká bola a je ich kvalita, koľko deti bolo z tých či oných, často i malicherných príčin, oslobodených od telocviku, koľko dievčat a chlapcov necvičilo iba preto, že boli obézni a hanbili sa vyzliecť do telocvičných úborov, aké boli a sú zariadenia telocvični, ak vôbec sú.

Spomínam si na svoje detstvo, keď nebolo telocvični, ani bazénov a krytých štadiónov, ale na lúke boli provizórne hrazdy a kruhy, na ktorých sme cvičili, súťaž v plávaní proti prúdu Kysuce, v lezení na stromy, beh lesnými cestami bosými nohami po strniskách a kameňoch boli úplnou samozrejmosťou. A to bolo ešte treba napásť dobytok a hydinu, obratiť seno na lúke, narúbať dreva, vyhrabať trosku z uhlia a trebárs i uchmatnúť kvaku alebo mrkvu zo susedovho polička, aby sme už celkom nevyzerali ako anjeli. A potom sadnúť a učiť sa pri petrolejke. A sme tu, schopní a ochotní ešte aj trošku požiť. Preto si myslím, že sa musíme usilovať

f

v rodine, v škole, po práci vytvárať také podmienky, a najmä realizovať také dobré projekty pre rozvoj telesnej kultúry a fyzickej zdatnosti, aby sme boli zdravší.

Nakoniec sa chcem dotknúť tej časti programu, v ktorej

sa hovorí o vplyve prostredia na zdravie našich občanov. Chcem byt úplne konkrétny, poukázať na tie vplyvy, ktoré sú

uvedené na obrázkoch a prílohách č. 3 až 8 tohoto materiálu, teda kontamináciu pôdy ťažkými kovmi, toxickými latkami, tuhými škodlivými časticami, vplyv ovzdušia, vody, ktoré sú príčinou ochorení, ako ich vidíte na prílohách číslo 4 až 8. Osobitne by som bol rád, keby ste si všimli rozsah týchto ochorení na strednom Spiši, najmä v oblasti Rudňan, ktorý je alarmujúci a vysoko nad úrovňou priemeru Slovenska. Preto i z tohto miesta prosím Slovenskú komisiu pre životné prostredie, ako aj vládu Slovenskej republiky, aby okrem projektov a programov, ktoré boli prijaté na ozdravenie celého stredného Spiša, celého tohto regiónu, sa osobitne posúdili požiadavky a projekty, ktoré obce Rudňany a ich okolie a obce Krompachy a ich okolie predložia na riešenie v najbližšom období.

Keď dovolíte, s ohľadom na to, čo som povedal, rad by som navrhol do uznesenia prijať pred bod 4, alebo namiesto bodu 4 a ostatné prečíslovať jeden bod, v ktorom by sa požiadala vláda o zaradenie ďalšieho projektu na založenie, formovanie a úlohy rodiny v spoločnosti.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubelovi. Slovo má poslankyňa Marhulíková. Pripraví sa pán poslanec Kmeť.

Poslankyňa O. Marhulíková:

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister,

zaujala ma pasáž na strane 12 materiálu Národného prog-

ramu podpory zdravia, kde sa konštatuje, že je potrebné - citujem: "zvýšiť dôraz na výchovu k zodpovednému rodinnému životu a rodičovstvu, ako aj k zodpovednému sexuálnemu správaniu". S týmto opatrením možno len súhlasiť, pretože je veľmi potrebné, žiada sa však vypracovať projekt resp. alternatívne projekty na jeho realizáciu. Veď ku koncu minulého režimu vznikla veľká polemika Kvôli tzv. sexuálnej výchove, a to zo strany mnohých občanov odmietanej, hoci takmer nikto z polemizujúcich laikov nevedel, aká je presne jej náplň. Predstavy jednotlivých ľudí boli veľmi odlišné, a môžeme konštatovať, že i dnes je názorová pluralita na túto otázku.

Vo vyspelých krajinách sa výchova k zodpovednému a plánovanému rodičovstvu deje už od začiatku výchovy, a to od materských škôl cez základné školy. Štát sa nezrieka zodpovednosti za oblasť výchovy deti k manželstvu a zodpovednému rodičovstvu. Teda je tu aj prevencia nežiadúcich javov v spoločnosti. Keďže táto výchova by mala rešpektovať názory rodičov, ktoré sú diferencované podlá sociálneho, vzdelanostného a koncesionálneho hľadiska, bude zrejme potrebné vypracovať alternatívne programy výchovy k manželstvu a zodpovednému rodičovstvu. V minulosti u nás, a to podotýkam, že z hľadiska odborníkov, bola táto výchova nedostatočná, a to snáď vyvolávalo i odpor časti veriacich. Podobne búrlivý nesúhlas sa objavil so sexuálnou výchovou v Poľsku, či v Rakúsku. Táto výchova bude musieť v našej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike rešpektovať nielen súčasné procesy akcelerácie, mládeže a nebezpečenstvo AIDS, ale aj normatívy základnej sexuálnej etiky rodičovskej populácie.

Sú tu možné dve cesty súčasne. Ide o výchovné pôsobenie na mládež v školách, záujmových kluboch a podobne, a riešenie osvetovej práce na rodičov, ktorí by sa potom nespoliehali len na odborníkov, ale sami by mohli skĺbiť odborné poznatky so svojimi etickými normami. Je preto potrebne včas

riešiť otázku, či táto výchova môže alebo musí byť zverená do rúk odborníkov, to znamená psychológov, lekárov, sexuológov, ktorí budú takpovediac vpustení do výchovného procesu - deťmi sú dobre prijímaní, pretože dôverne diskutovať či polemizovať s učiteľom je oveľa zložitejšie - alebo školstvo bude trvať na tom, že to majú byť učitelia. Som toho názoru, že by to mali byť odborníci a predmet "výchova o rodine", by mali vyučovať oni. V prípade u učiteľov bude potrebná dôkladná postgraduálna príprava tých, ktorí budú predmet vyučovať, aby sa viac neopakovalo to, že napríklad bola zavedená výučba psychológie, čo je skutočnosť vysoko pozitívna, no začali ju učiť učitelia na to nepripravení a sú z toho bezradní. Nevedia si poradiť so zložitým textom učebnice, priblížiť ho gymnazistom, a ešte to majú aj známkovať.

Dúfam, že ak sa zaradí do učebných plánov všetkých typov škôl vyučovací predmet "výchova o rodine" - podporujem preto bod 10 návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady -, že sa táto výchova nestane známkovaným predmetom, pretože tu naozaj nejde o naučenie poznatkov, ale o ich prenos do postoja hodnôt mladého človeka, ovplyvnenie oblasti emocionality, a tu známka môže vyvolať odpor a nie požadovaný efekt. V prípade dospelého obyvateľstva, teda rodičov, je potrebné určiť inštitúciu, ktorej bude táto úloha zverená zo strany štátu. Dobrovoľne tu môže vysoko pozitívnu rolu zohrať ženské hnutie i ženské organizácie, no len samotné by však nemuseli v tejto oblasti postačovať.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Marhulíkovej.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, do diskusie je ešte prihlásených 5 poslancov, je možné, to sa ešte ďalší prihlá-

sia. Momentálne je jedna hodina, navrhujem urobiť obedňajšiu prestávku, a potom budeme pokračovat v rozprave.

Vyhlasujem prestávku do 14. 00 hodiny. /Po prestávke. / Podpredseda SNR L. Nagy:

Pokračujeme v rozprave. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kmeť z KDH. Pripraví sa pán poslanec Tatár.

Poslanec V. Kmeť:

Vážený pán predsedajúci,

vážení páni ministri,

ctené kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci,

dobrá práca sa chváli sama. Myslím si, že veľa slov tu na adresu Národného programu podpory zdravia bolo povedaných poslancami bez rozdielu politickej príslušnosti. Chcel som v tomto duchu vystúpiť, ale neurobím tak, zameriam sa len na pár poznámok a pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhov, ktoré k tomuto programu mám.

Dvadsiate storočie je charakterizované ako storočie priemyselnej revolúcie sO všetkými kladmi, ale musíme povedať, aj nedostatkami. Priemyselnú revolúciu sprevádzalo také postihnutie životného prostredia v globálnom charaktere, že oprávnene sa zamýšľame nad tým, ako z tejto situácie ďalej. Krajiny, ktoré sme voľakedy označovali ako kapitalistické alebo ako Západ, riešili problémy, ktoré táto priemyselná revolúcia priniesla, dá sa povedať v predstihu, komplexnejšie, a majú aj hmatateľné výsledky. U nás ako v krajine tzv. socialiatického tábora sa problémy riešili na papieri, nekonkrétne, všeobecne, vo všeobecných rovinách. Konštatovalo

sa, že áno, treba niečo urobiť, zlepšiť situáciu či už v ekológii, či už v zlepšení zdravotnej situácie, o ktorej treba otvorene povedať, že o jej zlom stave vedela aj vláda minulá.

Myslím, že pán kolega Kružliak už hovoril o tom, že Československá socialistická republika sa formálne v roku 1977 pripojila k iniciatíve Svetovej zdravotníckej organizácie a zaviazala sa napĺňať program podpory a zlepšovania zdravotnej situácie obyvateľstva, ale takmer nič pre to neurobila. Až po revolúcii, vláda, ktorá prebrala zodpovednosť v týchto rezortoch, spracovala program, ktorý, ako už páni poslanci predo mnou skonštatovali, je potrebný, komplexný. Síce je mu čo vytknúť, ale treba mať na zreteli, že je to skutočne prvý takýto komplexný program. Je to program, ktorý rozsahom, obsahom aj časom prekračuje rámec ministerstva zdravotníctva, vlády Slovenskej republiky, parlamentu resp. jedného funkčného obdobia týchto inštitúcií, v tomto zmysle treba tento program chápať ako posolstvo našim nasledovníkom, ako výzvu, aby skutočne za päť minút dvanásť pristúpili k riešeniu. Viete, v životnom prostredí a vôbec, čo sa týka faktorov, ktoré pôsobia na zdravie, to by vedeli potvrdiť aj odborníci, sa dá veľmi rýchlo veľa pokaziť, ale náprava trvá dlho, cez generáciu, často generácie.

Ako odborník by som sa chcel vysloviť k jednej problematike, v ktorej som pracoval predtým ako som sa stal poslancom. Ako hydrogeológ som sa zaoberal aj kvalitou pitnej vody, ktorá je distribuovaná v sietiach. Odvažujem sa povedať, páni poslanci, panie poslankyne, že keby bolo v širšej miere publikované, v akom stave je zásobovanie pitnou vodou nielen na Slovensku, ale aj v širšom regióne, u nás, aj v iných štátoch na okolí, neexistovala by taká ľahostajnosť zodpovedných k stavu, ktorý sa v tomto odvetví nachádza, ktorý súvisí s určitým zanedbávaním jednak monitoringu kvality pitnej vody a na druhej strane aj s určitým podceňova-

ním úpravárenstva, úpravárenských technológii, teda výdobytkov vedy.

Aký je stav? Na dedinách väčšina obývateľstva je zásobovaná vodou z vlastných zdrojov. Plytké studne väčšinou do hĺbky maximálne 10 metrov, zriedka viac, vedia studne doslovne niekoľko metrov žumpa alebo septik alebo trativod likvidujúci odpadové vody. Následok, samozrejme, je zvýšený obsah dusičnanov a iných znečisťujúcich komponentov v podzemných vodách. Nie sú zriedkavé prípady, že regionálne v rámci dediny takáto podzemná voda nielenže nevyhovuje pre kojencov, kde norma hovorí o 15 mg dusičnanov, ale nevyhovuje ani pre zásobovanie obyvateľstva. Často sa stáva, že obsahuje viac ako 300 mg dusičnanov na liter, značné aj iné chemické znečistenia, samozrejme, bakteriálnu závadnosť, ktorá je tiež nebezpečná. Na druhej strane aj voda, ktorá je dodávaná do vodovodných sieti, nie vždy vyhovuje požiadavkám od roku 1990 sprísnenej normy pre pitnú vodu. V minulosti sa situácia riešila tým spôsobom, že príslušné orgány hygienickej služby povoľovali, dá sa povedať veľmi často, dokonca možno hovoriť aj o určitom pravidle, výnimku z kritérií pre pitnú vodu distribuovanú do siete. Výsledkom je asi to, že na Slovensku tažko nájdete vodovodnú sieť, ktorá je zásobovaná pitnou vodou, ktorá by vyhovovala kritériám tak, ako ju uvádza platná česko-slovenská norma. V tomto by si situácia žiadala zlepšenie. Tu treba povedať, že zlepšenie sa okamžite zrejme nedá zariadiť, treba zabezpečiť postupom času mnoho finančných prostriedkov, ale mohli by sme pre to urobiť prvý krok. Odporúčam teda, aby sa návrh uznesenia v bode 13 pod písm. a/ doplnil - prečítam znenie: "zabezpečiť distribúciu zdravotná nezávadnej pitnej vody najmä pre dojčatá". Ďalej by som pokračoval: "venovať zvýšenú pozornosť. upravárenstvu pitnej vody, kontrola a monitoringu znečistenia bodových zdrojov hlavne v obciach. "

Záverom by som povedal k tomu len toľko: Pitná voda alebo voda ako taká je život. Od toho, aká je kvalita pitnej vody, závisí následne aj kvalita celého potravinového reťazca. Kvalitné potraviny sa dajú vyrobiť len s použitím kvalitnej zdraviu nezávadnej pitnej vody.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem pánovi poslancovi Kmeťovi. Prosím pána poslanca Tatára. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.

Poslanec P. Tatár:

vážené dámy, vážení páni, vážení páni ministri,

prihlásil som sa ešte aj do diskusie, lebo považujem tento čas za veľmi dobre využitý, rozhodne nie za stratený. Je veľmi podstatné, že rozprávame na tejto pôde o takto vážnych, povedal by som najzávažnejších veciach. Rád by som sa veľmi krátko zmienil o dvoch okruhoch.

Uvediem niekoľko príkladov, ako môže politika, ako môže rozhodovanie ovplyvniť zdravie, na rozdiel od zdravotníctva, ktoré ho veľmi ovplyvniť nemôže. Už tu bolo viackrát povedané, že totalitný režim, socialistický režim založený na ideách, že to ide z jedného centra, a že niekto je múdrejší ako druhý, naozaj vedie k chorobe a nie k zdraviu. Prežívajú z toho všetky rozhodnutia - v Národnom programe podpory zdravia sú uvedené oblasti, to je 8 oblastí v katastrofálnom stave. Niektorých z nich by som sa mohol dotknúť a poukázať na isté druhy politických rozhodnutí. Napríklad problémy

Žiaru nad Hronom, ktoré sú nielen ekonomické a sociálne, ale aj ekologické, každý ich pozná. Toho roku sme v rozpočte odsúhlasili štátne dotácie pre tento podnik v celkovej výške 583 miliónov korún. Z istého hľadiska, aby sa dotiahlo to, čo sa tam začalo robiť v ozdravení prevádzok, je to dobré, je to dobré zo sociálneho hľadiska, ale má to aj veľké nevýhody. Nevýhody pre nás všetkých, že to ide z dani nás všetkých kvôli jednému zlému podniku, za ktorý, samozrejme, pracujúci podniku a obyvatelia okolia nemôžu. Druhá chyba je pre nich samotných, ako istý dlh do budúcnosti, lebo tak či tak sa to bude musieť riešiť iným spôsobom. Ak podnik bude naďalej neefektívny, tak či onak sa bude musieť hľadať iný spôsob, iné zameranie. Takéto politické rozhodnutia odďaľujú budúce dobré riešenia.

Iný príklad je vzťah sociálnych faktorov a faktorov životného prostredia k zdraviu. Ďalšou z katastrofických oblastí sú magnezitky v okrese Rožňava. Všetci vieme, ako ďaleko tam situácia došla, ako tam vyzerá príroda, aký je tam zdravotný stav. Jediná systematická štúdia vplyvu životného prostredia na zdravotný stav bola urobená v niektorých z týchto 8 oblastí na detskú populáciu. Tam sa ukazuje, že v okolí týchto magnezitiek je najvyššia detská chorobnosť zo všetkých porovnávaných miest Slovenska. K sociálnym faktorom by som chcel uviesť jednu osobnú skúsenosť. Ľudia, ktorí tam žijú a ktorí predtým žili na dedinách poľnohospodárskym životom, teraz ráno o 4. 00 hodine idú kosiť, poobede idú na poobedňajšiu smenu, neviem či stihnú spať, medzitým dvakrát cestujú, a ráno znova idú na tú lúku. Tam potom nie

je prekvapením priemerný vek okolo päťdesiatky, čiže, to je vzťah rôznych politických rozhodnutí na zdravotný stav. Nebudem pripomínať Rudňany a fakt, že vlastne pracovníkom tam koluje jed v krvi, a nakoniec aj tým ľuďom okolo.

Jeden iný vzťah by som chcel povedať. Je to vzťah premeny smerom k demokracii, je to vzťah samosprávy a rozhodo-

vania o zdraví. Znova uvediem príklad z minulosti. V Trnovci nad Váhom a v desiatkach ďalších obci sú skládky veľkých chemických podnikov - môžeme spomenúť Budmerice a bratislavské chemické závody -, ale spomínam Trnovec a Duslo Šaľa. Tam sú skládky z Dusla. Fakt je taký, že keď je sucho a vietor, obec je zahalená v čiernom kúdole prachu. Samospráva a samotní obyvatelia, ktorí tam bývajú dodnes, nemali prostriedky, nemali mechanizmy, nemali politické a demokratické páky na to, aby sa niečomu takému zamedzilo. K tomuto smerujeme aj my, aby sa čo najmenej takýchto veci mohlo stávať, aby naozaj obyvateľ mohol rozhodnúť o tom, v čom chce žiť, pretože tam už nikto nepochybuje, že je to nezdravé, a nikto z tých, čo tam žijú, to nechce. A tu zase je potrebné napríklad urobiť aj proces privatizácie. Ak by Duslo Šaľa nemalo za chrbtom silu štátu, ak by pokuty za všetko, čo robia nekvalitné prevádzky, znášal niekto konkrétny, nemusím ďalej vysvetľovať, že by sa tento cyklus zastavil, a to, čo ľudia naozaj potrebujú, by sa mohlo začať realizovať.

Jedným z ďalších politických rozhodnutí, ktoré sa dúfam už nikdy nebude opakovať, bolo umiestnenie Slovnaftu vedľa Dunaja, nad zdroje pitnej vody. Motivácia bola vtedy politická, aby Bratislava mala veľa obyvateľov, aby to bolo dôstojné socialistické hlavné mesto.

Rovnaké príklady možno uviesť aj vo výžive a vo výrobe potravín. Rád by som sa ešte zastavil pri jednej veci. V tomto parlamente sme už diskutovali o problémoch poľnohospodárstva. Vtedy, to bolo minulý rok, boli avizované prebytky poľnohospodárstva. Bolo avizované, že ak sa naruší štruktúra poľnohospodárstva ako bola doteraz vybudovaná, kolektívna a direktívne riadená a vlastne nepriamo poštátnená, že budeme hladovať. Dnes sme počuli, že sa vlastne prejedáme, vtedy sme o tom hovorili rovnako, takže táto demagogická diskusia, či hladujeme alebo nehladujeme, bola naozaj nemiestna. Vtedy hovorili v súvislosti s poľnohospodárstvom

o kvalite výživy. Ti, ktorí poriadali nátlakové štrajkové akcie za zachovanie direktívneho, centralizovaného poľnohospodárstva, ktoré nám, spotrebiteľom diktuje. Čo by sme malí jest, či je to zdravé alebo nezdravé, robia takú politiku - dáme vám veľa, aj keď je to mizerné, aj keď je to nezdravé, aj keď to vedie k chorobe. Táto politika sa musí tiež obrátiť. Znova by som pripomenul proces transformácie družstiev, ktorý sme už nastúpili, a ktorý je potrebné dôsledne urobiť pre naše zdravie, nielen pre ekonomiku samotnú. potom spotrebiteľ-občan, ktorý si kupuje potraviny, naozaj nebude vystavený diktátu takto poňatého poľnohospodárstva. Verím, že čoskoro to bude naopak, že výrobcovia, budú musieť alebo budú chcieť vyrábať to, o čom bude v informovanej spoločnosti, informovanej o tom, to je zdravé, záujem.

V druhom okruhu som sa chcel zmieniť o veciach prevencie nádorov. Bol vám rozdaný leták Ligy proti rakovine, o ktorej sa zmienim potom v závere. Je všeobecne známe, dokladuje to aj Národný program podpory zdravia, že je to druhá najčastejšia príčina smrti u nás, a čo je najalarmujúcejšie, jej výskyt a dôsledky neustále narastajú. V správe k Národnému programu podpory zdravia sa hovorí: "Nádorové ochorenia na Slovensku zaznamenávajú taktiež vzostup. Kým v roku 1968 bolo na Slovensku 12 353, v roku 1980 prekročil počet 15 tisíc a v roku 1990 20 tisíc novozistených ochorení. Po 7 rokoch zomiera na zhubné názory okolo 11 tisíc obyvateľov. " Potom sú tam vymenované najčastejšie druhy rakoviny, u mužov predovšetkým nádory pľúc, rastie tiež počet zhubných nádorov kože, hrubého čreva, konečníka, močového mechúra. U žien sa

na prvé miesto dostali zhubné nádory prsníka, kože a ženských pohlavných orgánov. Sú tam tabuľky, ktoré ukazujú tento vzostupný trend. V tejto správe je tiež tabuľka 9, ktorá ukazuje počet pracovníkov vykonávajúcich práce podlá druhu najvýznamnejších pracovných rizík v Slovenskej republike. Sú tam chemické karcinogény, ktorým v roku 1988 bolo vystavených 6 792 mužov a 3 981 žien, v roku 1990 už to bolo S 731

mužov a našťastie o niečo menej žien ako v roku 1988, teda l 675.

Čo sa týka nádorov, tam je zhruba 80 % ich výskytu ovplyvniteľných všetkými faktormi, o Ktorých tu dnes bola reč. Je to výživa, ktorá môže obsahovať všetky typy karcinogénov pochádzajúcich z poľnohospodárstva, z aditív, z konzervačných látok, z umelých hnojív, z pesticídov. Informované obyvateľstvo by malo vedieť, že napríklad niektoré pliesne produkujú tzv. afladoxíny, ktoré sú nesmierne silné karcinogény. Takže nejde len o odstránenie takých, ktoré sa tam dostávajú výrobou, ale aj byt informovanými, čo jest a to nejesť.

Takisto nepríjemne dôležité pre rakovinu je fajčenie, a takisto celý spôsob života. Poviem vám taký jednoduchý reťazec príčin. Ak je niekto dlhodobo chronicky stresovaný, má to vplyv na poškodzovanie jeho imunity. Poškodenie imunity má vplyv na zvýšený výskyt zhubného bujnenia. Takže spôsob života je na neposlednom mieste. Rád by som povedal ďalší príklad. Ženy, ktoré dojčia, v neskoršom veku majú menej rakovinu prsníka. Tu akoby civilizácia obchádzala prírodu, keď svojim prístupom k životu, akousi módou sa tomu populácia vyhýba, a takto to potom môže dopadnúť. Celá prevencia by sa dala rozviesť na primárnu, ktorá je oveľa dôležitejšia. To je odstránenie všetkých príčin. K tomu by ešte patrilo žiarenie, infekčné choroby a neviem čo všetko. Druhou je sekundárna prevencia, včasné cielené zisťovanie možného výskytu rakoviny u ľudí, kde sa vyskytuje častejšie alebo na rizikových pracoviskách. Sú to predovšetkým preventívne prehliadky najmä u rizikových skupín. U nás je jasné, ktoré druhy nádorov sú najčastejšie, takže prevenciu by bolo potrebné zamerať týmto smerom. Jednoduchšie je to u ženských typov rakoviny. Je zaujímavé, že napríklad v Japonsku je vysoký výskyt rakoviny žalúdka. Je tam v obľube a akýmsi národným zvykom jesť. veľa údeného mäsa. Dym, a to, čo z neho pochádza, má

karcinogénne účinky, má to akýsi vzťah k zvýšenému výskytu rakoviny žalúdka. Japonci veľmi systematicky robia preventívne gastrofibroskopické vyšetrenia žalúdka celej populácia. Majú tú výhodu, že vyrábajú veľké množstvo kvalitných gastrofibroskopov, ktoré u nás tak strašne v zdravotníctve chýbajú. Robia to v takom rozsahu, ako sa u nás robievalo štítkovania pľúc. Každý má o sebe založený nejaký register. Čiže primárna prevencia má predovšetkým vyradiť faktory, ktoré spôsobujú rakovinu.

Ešte poviem posledný príklad vo vzťahu k politike alebo k prijímaniu zákonov, k akejsi stratégii. Sú to rizikové pracoviská. Napríklad u človeka, ktorý lopatou hádže azbest do nejakého stroja, možno vo vysokom percente garantovať, že do nejakých 5 až 7 rokov dostane rakovinu pľúc. On to však neprestane robiť, a nevyženiete ho z tohto miesta ani tou lopatou, pretože dostane za to svojich neviem koľko tisíc korún. A pritom vie, čo mu hrozí. V Národnom programe podpory zdravia je veľmi dobre rozpracovaný práve problém týchto rizikových pracovísk, kde nejde o to, aby sa formálne obmedzoval ich počet, alebo aby sa nejakou administratívnou metódou znížili, ale tá filozofia by mala smerovať skôr k tomu, aby neboli tieto príplatky, aby zamestnávateľ alebo výrobca bol povinný zabezpečiť zdravú robotu. K takejto práci patri nejaký automat a nie človek.

Teda narastajúci počet výskytu rakoviny u nás a jej smrteľných dôsledkov sa týka predovšetkým výroby, životného prostredia, pracovného prostredia, spôsobu života, oveľa viac ako zdravotníctva. Týka sa to celej našej populácie. Preto je veľmi chvályhodné, a tým by som to aj uzavrel, že u nás vznikla už skoro po novembri 1989 Liga proti rakovine. Zhodou okolností v Bratislave je centrum pre celé Česko-Slovensko. Bola to aj prvá liga, ktorá vznikla vo východnom bloku, pretože v Európe sú už tieto ligy združené

v európskej organizácii, majú vždy spoločný program. Ha tento rok je to spoločný boj proti fajčeniu.

Zacitujem z letáku, ktorý máte rozdaný: "Liga proti rakovine je nezávislou charitatívnou organizáciou. Rozsah jej pôsobenia bude závisieť výlučne od zapojenia verejnosti. " Čiže ide o celospoločenskú svojpomoc, nesprostredkovanú pomoc priamo tam, kde je to potrebné, zásah tam, kde je to treba, a peniaze dávajú ľudia samí na seba. Ešte by som pripomenul, že to nie je len fond, ale liga má štyri okruhy činnosti. Prvým je informovanosť a výchova obyvateľstva, druhým je prevencia, o ktorej som zbežne hovoril, tretím je pomoc pacientovi, čiže skvalitnenie diagnostických, terapeutických, rehabilitačných procedúr, snaha získať niektoré prístroje, atď. a štvrtý okruh je pomoc výskumu v onkológii. Samozrejme, takýchto neštátnych inštitúcii, nadácii a fondov vzniká viacero aj v iných oblastiach starostlivosti o zdravie a kvalitný spôsob života. Poukazom na veľmi dobrú zainteresovanosť verejnosti o seba sami, poukazom práve na túto Ligu proti rakovine ako vzor pre isté správanie sa v starostlivosti o zdravie by som skončil tento svoj vstup.

Na záver mám jednu malú technickú poznámku. Prosím tých, ktorí majú pozmeňovacie návrhy do uznesenia, pred hlasovaním ich spolu zosumarizujeme.

Ďakujem pekne.

Podpredseda SNR L. Nagy:

Ďakujem. Prosím pani poslankyňu Keltošovú. Pripraví sa pán poslanec Granec. Pani poslankyňa, prosím chvíľočku strpenia, pán poslanec Varjú má faktickú poznámku.