a 1992 sú považované za spoločné príjmy a ako také delené pomerom 25: 40: 35 resp. 23, 5: 41, 5: 35 %. Problém delenia spoločných príjmov, daň z obratu, odvod zo zisku, poľnohospodárska daň zo zisku je v tom, že v súčasnosti uplatňovaný daňový systém nezohľadňuje miesto tvorby rozpočtových zdrojov, a teda ani neumožňuje presne vyčíslil výnosy dani pochádzajúce z územia Českej republiky a z územia Slovenskej republiky. Zdaňovacím miestom je šidlo podniku. Preto ak sídlo podniku je v Českej republike a jeho nižšie organizačné jednotky, závody, prevádzky a podobne sú na území Slovenskej republiky, účtovne sa výnosy daní vykazujú v Českej republike, hoci sú výsledkom podnikateľskej aktivity a práce ľudí na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenska poskytuje českej ekonomike veľký rozsah doplnkových výrob, asymetria je aj v tom, že kým slovenské podniky majú zanedbateľný počet svojich nižších organizačných jednotiek na území Českej republiky, české podniky s celoštátnou pôsobnosťou majú veľký súbor svojich nižších organizačných jednotiek na území Slovenskej republiky. Znamená to, že výsledky ekonomických činnosti týchto nižších organizačných jednotiek sú súčasťou výsledkov "materských podnikov". Treba poznamenať., že v súčasnosti sa na národohospodárskej úrovni neeviduje ani len počet spomínaných nižších organizačných jednotiek a rovnako tak rozsah zdrojov, ktoré vytvoria. Modelovo môžu na potvrdenie tejto skutočnosti poslúžiť údaje za I. polrok 1991. Účtovne bola za toto obdobie vykázaná tvorba zdrojov pochádzajúcich z odvodu zo zisku v českej republike 62 529 miliónov korún a v Slovenskej republike 16 658 miliónov korún. Podlá nej sa Česká republika podieľa na celkovej tvorbe 79 % a Slovenská republika 21 %. Ak však zohľadníme spomínané miesto tvorby zdrojov, proporcie sa výrazne menia. Podiel Slovenskej republiky na tvorbe odvodov zo zisku za ČSFR je po pripočítaní súm za spoločne podniky vyšší o 7 % a dosahuje 28 %. Z uvedeného je evidentne, že koncentrovanie takej
veľkej časti príjmov v rozpočte federácie skresľuje skutočný stav tvorby príjmov a vedie práve k takej rozdielnosti v rozdelení príjmov medzi republiky, aká sa ukázala v spoločenskej spotrebe na obyvateľa. Zároveň to vyvoláva úvahu o tom, že správnejší by bol spôsob takého financovania potrieb federácie, ktorý by zabezpečil potreby jej rozpočtu príspevkami republík, nie koncentráciou príjmov z ich ekonomík spojenou s opätovným rozdeľovaním do rozpočtov republík.
Orientačný prepočet všetkých reálnych príjmov rozpočtu Slovenskej republiky svedčí o tom, že skutočný podiel príjmov z rozpočtu federácie nepredstavuje za Slovenskú republiku iba 24, 3 %, ale až 31, 8 %, čo zhruba zodpovedá skutočnému podielu Slovenskej republiky na tvorbe národného dôchodku. Tomuto podielu by sa malo rovnať aj použitie vytvorených zdrojov v Slovenskej republike a malo by sa to prejaviť aj na návrhu jednotlivých kapitol rozpočtu v prospech použitia. Rozpočet, ktorý nerešpektuje tieto zásadné proporcie, stavia Slovensko republiku opätovne do role prosebníka, či chudobného príbuzného, ktorého najprv oberú o to, čo mu patrí, vezmú mu tým sebavedomie i osobnú hrdosť, obmedzia mu priestor i prostriedky na život, a potom ho veľkodušne zachraňujú pred biedou a jeho vlastnou zámerne privodenou neschopnosťou. Na dôkaz toho, že Slovenská republika nie je odkázaná na takýto spôsob živorenia, uvádzam nasledujúci obraz nožného rozpočtu Slovenskej republiky.
Na základe paralelného postupu výpočtu možných príjmov rozpočtu sa po zahrnutí všetkých potenciálnych výnosov daňových i nedaňových príjmov podľa zdrojov tvorby sídliacich a pôsobiacich na území Slovenskej republiky dá uvažovať a rozpočtovými príjmami v sume zhruba 166, 5 miliardy korún. Vychádzajúc z takejto sumy príjmov za predpokladu poskytnutia 18 miliárd korún ako príspevku na fungovanie terajšieho spoločného štátu, čo by bol spravodlivý podiel Slovenskej republiky, by ostalo na použitie 148, 5 miliardy korún. Evi-
dentné je, že pokrytie všetkých potrieb by si vyžadovalo cite väčšiu sumu, no zároveň tu bude priestor na vlastné rozhodovanie. A v tomto priestore je možné také rozdelenie, ktoré by napriek nevyhnutnej úspornosti umožnilo orientovať, časť prostriedkov rozpočtu na založenie rozvojovej hospodárskej politiky a tým aj na súbežné a perspektívne posilnenie riešenia vynárajúcich sa sociálnych problémov.
Na záver ni dovoľte vysloviť presvedčenie, že len taký štát ma nádej na prežitie, ktorý má utváranie politických a ekonomických podmienok vlastného života i rozvoja vo svojich rukách. A štátny rozpočet Slovenskej republiky je hlavnýn nástrojom utvárania takýchto podmienok.
Ďakujem. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. O slovo sa hlási minister Rakús. Minister zdravotníctva 68 A. Rakús:
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci,
jednak z pocitu vnútornej potreby, ale aj z toho dôvodu, že som bol včera vyzvaný, aby som zaujal stanovisko ku kapitole rozpočtu týkajúcej sa zdravotníctva, očitám sa v takej situácii, ktorá sa mi zdá síce ťažko riešiteľná, ale na druhej strane sa mi zdá, že je nemožné, aby som zase neinformoval o skutočnom stave potrieb rezortu zdravotníctva.
V návrh rozpočtu na rok 1992 v oblasti mzdových prostriedkov je zhoda, ale všetko ostatné je problematické. Ná-
vrh uvažuje s poklesom vecných výdavkov, t. j. neinvestičných prostriedkov bez miezd, oproti očakávanej skutočnosti roku 1991 o 0, 3%. V upravenom rozpočte sa nezohľadňuje 200 miliónov korún, tak ako boli schválené uznesením vlády, pričom ministerstvo zdravotníctva s uvedenými prostriedkami už ráta. Teda, ak by sa aj tieto prostriedky vzali do úvahy, pokles vecných výdavkov by bol až o 2, 6 %. Ak by sme mali vyjsť, z tejto skutočnosti, potom vlastne vychádzame z predpokladu, že v budúcom roku musíme očakávať pokles cien vstupov do zdravotníctva oproti roku 1991, alebo že by došlo k výraznému zvýšeniu kúpnej sily koruny, čo sa mi zdá byť nereálne. Po starostlivom a vecnom zhodnotení minimálnych požiadaviek nám teda vyšlo, že do rozpočtu neinvestičných prostriedkov by sme potrebovali nárast o 2, 16 miliardy korún.
K tomuto roku by som rád povedal, že určitým východiskom pri kalkulovaní na rok 1991 bolo to, že objem prostriedkov by nemal byt nižší ako v roku 1990. Pretože značne vzrástli ceny vstupov, v priebehu roku bol rozpočet v oblasti neinvestičných prostriedkov upravený takmer o 3 miliardy korún. Táto úprava ale nepredstavovala ani polovicu z toho, čomu sa rovnal faktický nárast vstupov do zdravotníctva v oblasti vecných výdavkov. Ak teraz ešte poklesne oproti roku 1991, dostávame sa na úroveň, ktorá nevyhnutne musí viesť - nech by sne robili čokoľvek - k zníženiu úrovne poskytovanej zdravotníckej starostlivosti.
V oblasti investičných prostriedkov bol náš pôvodný návrh rozpočtu zostavený podľa požiadaviek zdravotníckych organizácií v teréne a ako taký je odrazom nepriaznivého dopadu reštriktívnej politiky štátneho rozpočtu v roku 1991. Nedostatok investičných prostriedkov donútil totiž prakticky zastaviť výstavbu rozostavaných stavieb a dovolil uhrádzať, len splátky a dlžoby za dodávky zdravotníckej techniky, ktoré boli objednané v predchádzajúcich rokoch. Chcem len pri-
pomenúť, že v priebehu roku 1991 z 314 rozostavaných zdravotníckych stavieb na Slovensku sme museli zastaviť 296 stavieb. Podľa požiadaviek bola požadovaná potreba asi 8 miliárd korún, niečo cez 8 miliárd korún. V návrhu rozpočtu na rok 1992 predbežne schválenom vládou sa však v kapitole pre zdravotníctvo uvažuje s celkovým limitom investičných prostriedkov vo výške 2 miliardy korún, čo je oproti predloženému podstatný rozdiel, teda predstavuje to rozdiel 6 miliárd. Pritom sa uvažuje s tým, že 500 miliónov korún je potrebné rezervovať na splátky za zrealizované dovozy z predchádzajúceho obdobia a asi 200 miliónov za úhradu nákladov, ktoré sú dôsledkom zastavenia, teda sistácie rozostavaných stavieb v roku 1991. Na celú investičnú politiku v oblasti zdravotníctva teda zostáva 800 miliónov korún.
Z toho jednoducho vyplýva, že v starostlivosti o základné fondy v roku 1992 nenastane žiadne zlepšenie, ale naopak, nastane zhoršenie. Nebude realizovaná ani základná reprodukcia zdravotníckej techniky. Nebudú môcť byť začaté žiadne nove stavby a v prípade rozostavaných bude pokračovat ich spomaľovanie a u väčšiny z nich bude musieť dôjsť k úplnému zastaveniu a konzervácii. Ale aj tento krok bude následne vyžadovať investične prostriedky.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že za predpokladu, že rozpočet kapitoly zdravotníctva bude schválený v takom rozsahu, ako je navrhnutý, už teraz možno s istotou povedať, že v priebehu roka budeme musieť priebežne žiadať o úpravu štátneho rozpočtu tak, ako sa to stalo v priebehu tohto roka. Oprava v priebehu tohto roka predstavovala asi 3 miliardy korún. Považujem to za dôležité povedať preto, že nesiem zodpovednosť za rezort zdravotníctva. Táto zodpovednosť je limitovaná dvoma faktormi. Jednak faktorom legislatívnym, teda zdravotníctvo možno riadiť len do tej miery, do akej mu to povoľuje zákon, a na druhej strane ho možno riadiť, len do takej miery, aké má zdravotníctvo k dispozícii fi-
nančné prostriedky. Vzhľadom na to, že jediným zdrojom prijnov pre zdravotníctvo aj v tomto roku bude len štátny rozpočet, táto zodpovednosť je značne limitovaná. Prosím, keby ste si to aj vy všetci uvedomili, že ak zdravotníctvo nebude fungovať dosť dobre, bude to do značnej miery dôsledok toho, že MU neboli pridelené také finančné prostriedky, ako by minimálne potrebovalo.
Pán poslanec Ľupták tu vyjadril akýsi názor, že v zdravotníctve jestvuje značná "vata". Prosil by som, ak by vedel konkrétne poukázať a pripadne vyčísliť, kde tá "vata" je a koľko predstavuje, aby tak pripadne urobil.
Čo sa týka našich priorít, vlastne sme už upustili od toho, že by sme nejako uprednostňovali stavebné investície, okrem nevyhnutných, a celú oblasť všetkých priorít sme sústredili na nákup resp. obnovu zdravotníckej techniky. Tá však z tohto schváleného rozpočtu nebude možná. Vyšli sme s istou iniciatívou, a istou predstavou o tom, že by sa možno v rámci úverovej politiky čosi dalo dosiahnuť, ale podlá predbežných rokovaní to vyzerá tak, že niektoré rezorty, špeciálne rezort ministerstva financií, nesúhlasí s takou možnosťou, takže akési záchranné koleso, ktoré by sme v tejto oblasti mohli eventuálne takto získať, je tiež spochybnené. Chcem teda na záver povedať, že ak rozpočet bude schválený v takejto podobe, aby ste si uvedomili všetky dôsledky, ktoré z toho pre zdravotníctvo vyplývajú.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský: Ďakujem. Pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko;
Vážený predsedajúci,
vážená vláda,
vážený zvyšok parlamentu,
dovoľte, aby som vám precital stanovisko klubu poslancov Slovenskej národnej strany k návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtových kapitol Slovenskej republiky na rok 1992. Tým, že vláda Slovenskej republiky si osvojila rozpočet na rok 1992 na základe dohôd z tzv. malej finančnej rady z 19. 11. 1992, a podlá zmenených pomerov medzi republikami a federáciou, ktorá pokladáme za neodôvodnené, a podľa všetkého sú aj v rozpore s pôvodnými dohodami, vytvorila rámec pre rozpočet a jeho vnútornú Štruktúru. Základným nedostatkom predloženého návrhu rozpočtu je to, že v nedostatočnej miere načrtáva podmienky na získavanie väčších dodatočných zdrojov v príjmovej časti. Odôvodnený je iba predpoklad, že sa nepodarí naplniť ani uvažovanú úroveň príjmovej časti a že predpokladané príjmy budú nižšie.
Celkový objem rozpočtu je tažko prekročiteľný za súčasného zachovania daného štátoprávneho postavenia Slovenska, preto pozmeňujúce návrhy idúce nad rámec rozpočtu sú nereálne. Reálne a odôvodnené sú len presuny medzi jednotlivými kapitolami. To ale predpokladá inú koncepciu štátneho rozpočtu a jeho priorít zo strany samotnej vlády, ktorá je ale viazaná so svojím programom a zámermi za predpokladu, že štátny rozpočet je zhmotnením vládnej predstavy koncepcie reformy i dlhodobej stratégie rozvoja Slovenska.
Za neprijateľné považujeme, aby v rozpočte, teda v zákone, boli uvádzané 2 miliardy z federálneho rozpočtu na národnosti, keď prostriedky budú použité inak. Zakladá to precedená, formality rozpočtu, teda zákona, a naviac to môže mat nepredvídateľné politické následky doma i v zahraničí. Keďže
sme presvedčení, že predložený rozpočet je výrazne krízový, nepočíta s väčšími prostriedkami na rozvojové programy, ale snaží sa len riešiť najožehavejšie problémy bez reálneho programu zmeny, sme voči nemu značne skeptickí.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Weiss má faktickú poznámku. Poslanec P. Weiss:
Dámy a páni, - vážená vláda,
opakovane sa tu ozvali výzvy k zodpovednosti, ba aj mentorovanie na adresu poslancov, ktorí prejavili nespokojnosť s tým, ako bol rozpočet predložený, ako sa prerokúval vo výboroch, a najmä akú má kvalitu. Nechápem tieto hlasy koaličných poslancov, veď tento rozpočet je výsledkom činností ich vlády. Odzrkadľujú sa v ňom výsledky vládnej koncepcie transformácie národného hospodárstva i konkrétnej hospodárskej politiky na federálnej i slovenskej úrovni. Ak je vládna koalícia s týmto rozpočtom spokojná, ak zastáva názor, že je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, nech si ho teda schváli, aj v tej podobe, v akej bol predložený. Ale prečo do spoluzodpovednosti za tento rozpočet, po tých argumentoch proti nemu, ktoré v diskusii odzneli, sa zaťahuje opozícia? Veď to nie je ústavný zákon. Strana demokratickej lavice každopádne túto hru odmieta. Naši poslanci tu dali konkrétne návrhy, a mali by sme vytvoriť podmienky, aby sa o týchto návrhoch, aj o ďalších návrhoch mohlo hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Ešte sa hlási pán minister Kršek. Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:
Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní,
chcel by som stručne zareagovať na niektoré záležitosti k rozpočtu, ktorý bol prerokovaný vo výboroch, a v rozpočte ministerstva poľnohospodárstva a výživy boli nejaké úpravy. V spoločnej správe 224a, v bode 5 sa odporúča znížiť výdavky o 114 miliónov Kčs, z toho 74 miliónov dotácii na zúrodnenie pôdy a 40 miliónov výdavky na pozemkové úpravy. Chcem sa k uvedenému vyjadriť preto, lebo výbor pre životné prostredie a ochranu prírody na svoje rokovanie neprizval zástupcu ministerstva poľnohospodárstva a výživy, čím by sa veci boli dali na pravú mieru a nemusel by som o tom hovoriť teraz.
Pred likvidáciou Štátnej melioriačnej správy k 31. 12. 1991 sme urobili inventúru rozostavaných stavieb a zistili sme, že na dokončenie treba 527, 5 milióna Kčs. Preto sme preverili každú stavbu individuálne a zistili sme možnosti, ktoré z týchto stavieb možno sistovať, v ktorých nepokračovať, a sumu 527 miliónov sme upravili tak, že na stavbách, ktoré sú za polovicou, ktoré treba dokončiť, je potreba 295 miliónov Kčs, z čoho na sistaciu stavieb, ktoré nebudú pokračovať, ktorých je 19, je 23 miliónov Kčs. S prihliadnutím na problémy v rozpočte a po konzultácii s ministerstvom financií sme upravili sumu na 224 miliónov Kčs, čo je menej ako polovica z potreby na ukončenie stavieb. Ak by sa krátila ďalšia časť o 75 miliónov Kčs, ako navrhuje výbor pre životne prostredie, zostali by peniaze iba na izoláciu
a ochranu rozostavaných stavieb a nemohli by byt ukončené akcie, kde na ukončenie chýba iba malá časť, napríklad na úpravu toku Potôčky-Poprad chýba necelých milión Kčs.
Situácia okolo vrátenia 40 miliónov Kčs pre pozemkové úpravy je ešte horela. V schválenom zákone Slovenskej národnej rady č. 330 o pozemkových úpravách, ktorý nadobudol platnosť. 19. 8. 1991, sa v § 18 uvádza, že vypracovanie projektov pozemkových úprav a vytýčenie pozemkov vlastníkov je hradené zo štátneho rozpočtu. Výpočet vychádzal z toho, to v roku 1992 sa musia urobiť prakticky všetky projekty, na čo je potrebné vyčleniť 289 miliónov Kčs. Po úpravách prihliadnutím na to, že nemáme ešte toľko pracovníkov, aby tieto projekty mohli byt v plnej miere vypracované hneď v prvom roku, sme sa s Ministerstvom financií dohodli na Krátení na jednu polovicu, teda z 289 miliónov sa do rozpočtu dalo 140 miliónov. Ak by sa tento rozpočet znížil o ďalších 40 miliónov, ako navrhuje výbor, tento objem by nestačil ani na časť projektov a na vytyčovanie pozemkov by nezostala žiadna čiastka, či by sa prakticky úplne zastavila privatizácia v poľnohospodárstve, poľnohospodárskej pôdy, a zákon č. 330 o pozemkových úpravách by bol prakticky zmrazený. Preto odporúčam, aby zo spoločnej správy 224a bod 5 nebol schválený.
Ďalej ešte by som chcel povedať jednu poznámku ku kráteniu, ktoré navrhol rozpočtový výbor. Kde nebolo presné vysvetlenie, prečo stúpli výdavky v kapitole 5 správa, teda tam, kde sú učňovské školy, že v minulom roku sme tam mali 14 800 tisíc a v tomto roku sa požaduje 121 miliónov. Bolo to z toho dôvodu, že úpravou zákona došlo v učňovskom školstve k zmene. Neinvestičné prostriedky, ktoré boli doteraz plánované v rezortoch, v tomto roku prešli na ministerstvo školstva, čiže v poľnohospodárstve bolo v roku 1991 plánovaných 376, pre rok 1992 zostáva 23. Opačná situácia bola u investičných prostriedkov, kde tieto boli kryté z ministerstva školstva a v tomto roku prešli na rezorty. Keď sme
urobili inventúru rozostavaných stavieb stredných odborných učilíšť, zistili sne, že na dokončenie rozostavaných stavieb je potrebných 113 miliónov Kčs a na dokončenie alebo na rekonštrukciu a modernizáciu treba 16 miliónov Kčs, čiže potrebujeme celkom 129 miliónov. Preto by som odporúčal a zároveň prosil, aby sa toto krátenie zo 121 miliónov o 21 Miliónov nedodržalo, aby bolo tak., ako je v pôvodnom rozpočte z toho dôvodu, že by sme veľmi uškodili najmä učňovskému školstvu. A bolo by veľmi zlé, keby sa v budúcom roku nemohla dokončiť investičná výstavba, najmä dokončenie čističiek odpadových vôd, stravovacie zariadenia a ďalšie.
Ešte k celkovému rozpočtu jednu pripomienku. I keď ako člen vlády by som mohol povedať, že vo vláde bol rozpočet schválený, teda mali by sme s ním súhlasiť, je tu jeden akýsi lapsus, že sme hádam jediná republika, kde je poľnohospodárstvo ziskové, teda výdavky sú 8 miliárd a príjmy skoro 11 miliárd, čiže sme ziskoví v rozsahu 2, 5 miliardy. Vychádzalo sa z toho, že príjmy sa plnili prakticky na doraz, čiže do maxima, a u výdavkov sa počítalo, že dotácie budú tvoriť tak ako v minulom roku okolo 10 mld korún, čim by náš rozpočet bol prakticky nula k nule. Tým, že namiesto 10 mld dostávame 7, 5 mld dotácii, stávame sa plusovými 2, 6 miliardami.
Mal by som teda jednu prosbu, ak by bolo možné pri prerozdelení získať čiastku aspoň 0, 5 miliardy, ako to už vo včerajšom vystúpení požadovala pani poslankyňa Kondášová, na fond trhovej regulácie republiky. Ďalej mám požiadavku, aby sa to, 60 sa má odvádzať z vyrovnávacích dávok, ktoré budú platiť od 1. januára, odvádzalo do fondu trhovej regulácie republík a aby sa to neodvádzalo do federálneho fondu trhovej regulácie. Ak by sme mali v tomto fonde 500 miliónov, táto čiastka by sa v priebehu roka mohla zvýšiť tým, že sa budú dovážať niektoré potravinárske výrobky. Malí by sme tak možnosi regulácie trhu slovenských výrobkov a čiastočne by
sa tým dali vyrovnať aj horšie prírodné podmienky, ktoré má Slovenská republika.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Huba.
Poslanec M. Huba: Dámy a páni,
nechcem zdržiavať, ale musím reagovať na vystúpenie pána ministra. Je možné, že si nevšimol bod 17. Nič nebráni, aby sa tieto prostriedky do poľnohospodárstva vrátili na skutočnú ekologizáciu poľnohospodárskej výroby a krajiny. Rezort si ich môže nárokovať v Štátnom fonde životného prostredia, pripadne tento presun uskutočniť. Prechovávame totiž dosť hlbokú nedôveru k fondu zúrodnenia poľnohospodárskej pôdy, pretože jeho zásadné tendencie sa vlastne od minulosti neveľmi zmenili. Tu sa spomínali zase regulácie tokov a podobne. Ak naozaj pôjde o proklamovane ekologizovanie poľnohospodárstva, nič nebráni tomu, aby sa z fondu životného prostredia potom prispelo na tieto účely - zdôvodnené, odborne doložené a posúdené radou fondu.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Kružliak. Potom pán minister Oberhauser.
Poslanec Š. Kružliak:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážený slovenský parlament,
na základe vystúpení našich ministrov zdravotníctva a poľnohospodárstva by som odporúčal, aby sme sa zamysleli nad rozpočtom, ktorý máme predložený, pretože tieto dva rezorty sú také vážne, že fakty, ktoré tu boli hovorené, by sme nemali prehliadať.
Chcel by som ešte reagovať na niektoré fakty, ktoré tu odzneli včera. Aj napriek tomu...
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, na faktickú poznámku máte len tri minúty. Poslanec Š. Kružliak:
To sú všetko faktické poznámky. Som v parlamentnej skupine, ktorá robí dozor nad dodržiavaním zákona o úradnom jazyku. Včera sa hovorilo o tom, koľko peňazí by malo byt určených pre národnostné školstvo. Domnievam sa, že pokiaľ sa tých 1, 5 miliardy použije len pre národnostné školstvo, potom ešte tam treba doplniť nejakú čiastku, asi do 2 miliárd, lebo dúfam, že potom z celkovej čiastky pre školstvo sa pre národnostné menšiny nebudú používať. Proste tú 1, 5 miliardu treba pripočítať k rozpočtu, ktorý má školstvo, a spravodlivo to rozdeliť presne na hlavu. Tak si aspoň myslím, pretože v oblasti, kde som chodil na poslanecké prieskumy, som vôbec nezbadal, že by národnostné školstvo bolo nejakým spôsobom diskriminované. Práve naopak, zbadal som, že tam, kde sú Slováci v menšine, sú otázky veľakrát dosť vážne. Myslím si,
že s tým sa ešte budeme musieť zaoberať v spoločnej správe, ktorú skupina predloží Slovenskej národnej rade.
Chcel by som reagovať na to, čo tu pred chvíľou povedal pán Weiss, že rozpočet, ktorý je tu predložený, je výsledkom práce našej vlády. Domnievam sa, že dôsledky a problémy, o Ktorých tu hovoríme, ktoré vláda má, zasahujú trochu hlbšie dozadu do histórie.
Ďakujem za pozornosť. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Teraz je prihlásený pán minister Oberhauser. Ak dovolíta, skôr ako znovu začne táto séria vystúpení, chcem dať jeden konkrétny návrh. Tu už nič neodzneje, len znovu sa tu zdôvodňujú alebo vysvetľujú veci, ktoré už desatkrát odzneli. Odporúčam, aby sme rozpravu ukončili /potlesk/, aby sme poverili spravodajcu pána poslanca Harnu, zástupcov ministerstva financií, námestníka Bosáka a ostatných, ktorí tu sú, aby zoaumarizovali všetky návrhy, ktoré tu odzneli. Medzitýn by sme mohli prerušiť prerokúvanie tohoto bodu a odporúčam, aby sme vyriešili dva veľmi dôležité problémy, ktoré treba hlasovaním uzavrieť, a to návrh kandidátov na sudcov ústavného súdu federácie a návrh členov federálnej rady rozhlasu. Ak by medzitým nebola táto skupina so sumarizáciou hotová, urobili by sna prestávku. Po skončení sunarizácie odporúčam, aby sa znovu stretli zástupcovia politických klubov, pretože riešenie sa nedá urobiť matematicky, dá sa uroblt iba politicky. Po závere, ktorý urobia zástupcovia politických klubov, by sme sa vrátili a povedali, akým systémom budeme hlasovať o všetkých prednesených návrhoch a ako to dať do poriadku.
Pán poslanec Harna - faktická poznámka.
Poslanec Ž. Harna;
Pán predsedajúci, neviem, či hodina na to bude stačiť, pretože tie návrhy budeme musieť vybilancovať, nedá Ba o nich hlasovať tak, ako odzneli v časovom poradí, lebo sú protichodné a navrhujú veľmi rôzne riešenia. Chceli sme pre pánov poslancov pripraviť utriedený prehľad, aby sme videli, aké návrhy odzneli, aby sme sa pri hlasovaní vedeli orientovať. Inak by sa hlasovanie nedalo uskutočniť. Obávam sa, že hodina na toto utriedenie bude málo.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán poslanec, povedal som najmenej hodinu, nemal som odhad. Je logické, že kým nebudete mat uzáver, nemáme o čom rokovať. ide o postup, ktorý som navrhol, a odporúčal by som ho odhlasovať. Pokračovat budeme potom ďalej v programe.
Prihlásený je pán minister lesného a vodného hospodárstva, pán poslanec Berényi chcel predniesť návrh za MNI, ďalej sa hlási pán minister Pišút a pán poslanec Gašpar. Prosím vás, ako predsedajúci musím dať slovo každému, kto sa hlási, ale vidíte sami, že to nevedie k ďalšiemu riešeniu.
Aj keď dáme odhlasovať navrhovaný postup, podľa § 19 ministri majú právo kedykoľvek vystúpiť. Odporúčam, aby pokračoval pán minister Oberhauser, potom pán minister Pišút a hlási sa aj pán minister Snopko.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážený predsedajúci.
ak dovolíte, poviem niekoľko slov k námetom, ktoré od-
zneli od poslancov, aby sme veci uviedli na pravú mieru. Chcel by som na úvod povedať, že poslanci neskladali osobitne sľub koaličný a osobitne sľub opozičný, takže si myslím, že každého poslanca viaže rovnaký sľub pri každom prerokúvaní zákona. Je to aj zákon Slovenskej národnej rady o rozpočte na rok 1992, aby každý povedal tie poznámky, ktoré v záujme zlepšenia tohoto zákona vedú k jeho väčšej kvalite a vyváženosti, lebo všetci budeme žiť z tohoto rozpočtu. Takže v tomto zmysle celkom nerozumiem tomu, čo sa predtým hovorilo. Myslím si, že je povinnosťou každého zaujať k tomu jasné stanovisko.
Druhou poznámkou, ktorú by som chcel povedať, je, že nielen vláda, ale aj poslanci Slovenskej národnej rady a Federálneho zhromaždenia významne ovplyvnili tvorbu rozpočtu. Napríklad v lesnom hospodárstve tu bolo povedané, že treba rezervovať 980 miliónov na povinný prenájom, ktorý vyplýva zo zákona č. 229. Takisto 150 miliónov je potrebné rezervovať na to, čo má štát zaplatiť zo svojich prostriedkov na majetkové premeny pri pozemkových úpravách. Takisto ak dôjde k ďalším takýmto schváleniam vo Federálnom zhromaždení alebo Slovenskej národnej rade, a budú to robiť poslanci, ovplyvni to tvorbu rozpočtu. Je tu otázka reštitúcii. V lesnom hospodárstve odhadujeme, že na reštitúcie by bolo potrebné okolo 9 mld Kčs. Viete, že lesný pôdny fond nie je možne používať na majetkové reštitúcie, čiže tieto reštitúcie asi budú musieť ísť z niečoho iného. To sú práve veci, o ktorých vlastne rozhodli poslanci schválením zákonov, ktoré majú odozvu aj v tvorbe rozpočtu. Pred touto dilemou stojíme práve pred schvaľovaním rozpočtu, kde tieto otázky nie sú jednoznačne riešené.
Druhý balík otázok súvisí s hospodárskou politikou. Na jednej strane sme schválili určitú investičnú výstavbu, počítame, že sa vydajú obligácie, bude sa riešiť komplexná bytová výstavba. Táto potrebuje inžinierske siete. Tam sme