jení s duchovným poslaním má tento národ právo zabezpečiť jeho pozície, vrátiť mu jeho ukradnutý kredit, kultúru i medzinárodné postavenie. Toto sa dá len vytrvalou a dennodennou mravenčou prácou prevažne v teréne, a tu má Matica slovenská jedinečné a nezastupiteľné postavenie. Kultúrny, národný, výchovnovzdelávací i ekonomický program Matice slovenskej to zaručuje, no bez náležitých prostriedkov je ich úspech, ako dobre vieme, náležite ohrozený.
Princípy činnosti Matice slovenskej spájajú v sebe občanov všetkých politických, náboženských, spoločenských i sociálnych kategórii. Svojou štruktúrou predstavuje osobitný odborný i hospodársky model, ktorý ani u nás, ani v Európe nemá takmer obdoby. Ide vlastne o existenciu inštitučnej a spolkovej časti Matice Slovenskej, čiže o akýsi právny hybrid alebo organizáciu sui generis. Je teda povinnosťou tohto systému, aby pomohol, a najmä tomu, kto povznesie jeho kultúrnu i duchovnú istotu. A v tomto má Matica slovenská nezastupiteľné miesto. Navrhujem vyňať rozpočet Matice slovenskej z kapitoly ministerstva kultúry a zaradiť ho priamo do skupiny 4 výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rok 1992.
Vieme, že rozpočtový rok 1992 bude po všetkých stránkach náročný, a nebolo by vhodné, aby postihoval úlohy, o ktorých tu bola reč. Tento návrh nie je v rozpore so zákonom Slovenskej národnej rady č. 196/1991 Zb. o Matici slovenskej, ani so zákonom Slovenskej národnej rady číslo 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky, ani so schválenou novelizáciou tohto zákona.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Keďže poslanec Brestenský tu nie je, slovo má poslanec Košťál. Pripraví sa poslanec Filipp.
Poslanec P. Košťál:
Vážený pán predsedajúci, dámy, páni,
sme v prvom roku reformy zdravotníctva, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky na jeseň roku 1990. Teda meníme, upravujeme, opravujeme a prebudovávame. Všetci dobre vieme, v akom stave je zdravotníctvo, aký je zdravotný stav obývate lov Slovenskej republiky. Spolu to súvisí, a je potrebné zlepšiť jedno i druhé. Zdravotníctvo zmenou extenzívneho modelu na model intenzívny. Toto je jednoduchšie, s viditeľnými časovými kontúrami a nižšou potrebou financií. Zdravotný stav obyvateľov - to je podstatne zložitejšie, s časovými kontúrami 10-15 rokov, s potrebou zmien vo všetkých rezortoch a rovinách spoločnosti a s nepomerne vyššou potrebou financií. Toto umožní všetkým známy Národný program podpory zdravia, teda okrem iného čisté a kvalitné potraviny, pitná voda, vzduch, životný štýl, pracovné prostredie - niečo v ton zmysle, ako tu včera koncízne naznačil pán poslanec Huba. Bez týchto opatrení sa nedostaneme zo začarovaného kruhu. Zdravotný stav sa bude zhoršovať, počet chorôb sa bude neustále zvyšovať a tým bude narastať i potreba financií do zdravotníctva. To je, myslím, vcelku logické a pochopiteľné. Z týchto dôvodov má návrh rozpočtu na rok 1992 v kapitole zdravotníctvo nenapĺňa optimizmom.
Vážení kolegovia, dovoľte mi niekoľko úvah. Ak chcem niečo reformovať, musím vedieť, prečo, ako a za čo. Keď sa zvyšuje počet chorých, spoločnosť to niečo stojí, nehovoriac o dlhu 300 miliárd korún, ktorý už kolega spomínal. Viem
pochopiť, že nemáme na stavbu nových nemocnie. Treba však meniť a dopĺňať zdravotnícke prístroje, a tým nemyslím žiadnu kozmickú techniku, počítače alebo helikoptéry na dopravu chorých. Myslím na amortizované prístroje, často prvej generácie, ktoré vzhľadom na prísne normy v zdravotníctve treba zamieňat. Myslím na roentgeny, monitory, umelé obličky, sanitky, atď. Ďalej zmenou zloženia chorôb a tiež v súvislosti s predpokladanými zmenami v ústavnej sociálnej strostlivosti v prospech neštátnej treba meniť i štruktúru oddelení v nemocniciach. Ďalej zavádzaním nových diagnostických a liečebných metód zvyšujeme nielen šancu pomôcť a prežiť, ale znižujeme tiež prevádzkové náklady v nemocniciach skracovaním dĺžky hospitalizácie. Ďalej je potrebné doplniť vybavenie jednotlivých nemocníc na určitý štandard. Rozdiely sú výrazné nielen voči svetu, ale i v rámci Slovenska. Nehovorme tu o Charte ľudských práv, ak nemajú všetci pacienti rovnaké šance. A verte, že mnohé nemocnice sú v tomto smere výrazne chudokrvné. Toto všetko stojí peniaze, a mohol by som pokračovať.
V predložených materiáloch, v číslach, ma udivuje disproporcia medzi požiadavkami ministerstva zdravotníctva a návrhom ministerstva financií. Dovoľte pár čísiel. Vecné výdavky menej o 2, 2 miliardy, neinvestičné výdavky menej o 2, 2 miliardy, investície menej o 6 miliárd, spolu menej asi o 8, 5 Miliárd. A tak neviem, či pracovníci ministerstva zdravotníctva sú neschopní vyčísliť reálne potreby zdravotníctva, alebo ich požiadavky sú až tak premrštené. Veď rozdiel 8, 5 miliárd korún je viac ako evidentný. Prosím, nediskutujme tu o tom, komu dané prostriedky zobrať a presunúť do zdravotníctva, ale o tom, či ich a koľko zdravotníctvo potrebuje.
Život a zdravie človeka sú výnimočné kategórie, ako som už nedávno spomínal. Ani zdravotníci sa nepýtajú pacientov, kde majú pre nich vziať liek, ktorý potrebujú. Pacienta to,
samozrejme, ani nemusí zaujímať. Neargumentujme tu ani tým, že do zdravotníctva dávanie viac ako v roku 1991, ale položme si otázku, či dávané dosť. Riedením predsa nemôžu byt celonárodné zbierky na chýbajúcu zdravotnícku techniku či potrebu liečby niekoho v zahraničí. Preto navrhujem zosúladiť, požiadavky ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií v predloženom návrhu tak, aby boli pokryté reálne potreby zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 1992 s ohľadom na vyššie uvedené.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp;
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
v zmysle výzvy pána Čarnogurského škrátim svoj príspevok na minimum. Preto hneď dovoľte navrhnúť, aby v § 6 bol celý odsek 3 vypustený. Podobne aj bod 4 v spoločnej správe navrhujem buď vypustiť alebo neprijať, pretože, podľa mňa, je priam neľudské zainteresoval štvrtinou, teda 25 % penále, pracovníkov daňových úradov osobne. Dokonca sa domnievam, že keby sa toto ustanovenie prijalo, naši daňovníci, podnikatelia, budúci živnostníci, nám poutekajú pred pohonom, ktorý by sa na nich u nás rozvinul. Domnievam sa, že by to dokonca zo strany štátu nebolo spravodlivé.
Chcel by som sa vyjadriť k žiadosti ministerstva kultúry, ktoré požaduje 100 miliónov korún na zabezpečovacie zariadenia na zabezpečenie múzeí, galérii, kostolov, s tým, že
by tieto peniaze - to je obrovská suma - mohli byt investované cez slovenské podniky a nie cez ministrom prezentovanú americkú firmu Pinkerton. Domnievam sa, že úroveň týchto zabezpečovacích zariadení by sa dala dosiahnuť, napríklad zakúpením licencie, pripadne niektorých komponentov, ktoré sa u nás vyrobiť nedajú. Ovšem pracovníkov, ľudí, odborníkov na elektrotechniku, zrejme máme dosť, a dokonca dosť nezamestnaných. Takže tými 100 miliónmi by sa dokonca dala riešiť aj otázka zamestnanosti, a zisk z týchto peňazí by zostal u nás. Tak by sme vlastne podporili cudzí štát.
Na záver dovoľte vyjadriť môj názor k problémom, ktoré vznikli pri spracovávaní rozpočtov medzi Českou republikou, Slovenskou republikou a federáciou. Som presvedčený, že všetky tieto politické spory a rozpory, ktoré hrozia dokonca ústavnou, vládnou krízou, atď., by sa dali vyriešiť pomerne jednoducho, a to oddelením daňových systémov našich republík, oddelením rozpočtov tým, že by sa na federáciu prispievalo z jednej i druhej republiky podľa dohodnutých pravidiel. Dokonca si dovolím povedať, že nepoznám spravodlivejáie riešenie.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Chmelo a pani poslankyňa Koptová.
Poslanec J. Chmelo:
K vystúpeniu pána poslanca Filippa - z jeho prvého bodu vyplýva, že podporuje všetkých tých živnostníkov a súkromných podnikateľov, ktorí nepriznávajú dane.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Poslankyňa Koptová - faktická poznámka. Poslankyňa A. Koptová:
Prepáčte, že zdržujem, ale pán predkladateľ mi hovorí, že včera došlo k nedorozumeniu takým technickým nedostatkom pri mojom navrhovaní, preto som nútená moje návrhy zopakovať. Založenie, prevádzka, umelecké projekty rómskeho profesionálneho divadla 10 miliónov Korún. V celom rozsahu zabezpečiť ekonomické, priestorové a personálne podmienky na to, aby sa od 1. septembra 1992 mohli otvárať nulté prípravné ročníky základných škôl pre detí z jazykovo znevýhodneného prostredia. Ide o výučbu a osvojenie si úradného jazyka či iného vyučovacieho jazyka ako úradného, 10 miliónov korún. Po tretie - vytvoriť podmienky na prevádzku rómskeho konzervatória v Košiciach a vytvoriť predpoklady na budovanie rómskeho národnostného školstva. Pôvodne som navrhovala zabezpečiť v celom rozsahu, ale pán Harna hovorí, že tam musí byť. suma. takže navrhujem 50 miliónov korún. Vyčleniť statný príspevok v podobne rôznych foriem pôžičiek na pomoc sociálne ohrozeným skupinám obyvateľstva pri riešení havarijného stavu bývania a pri riešení bývania a ochrany života v ekologicky ohrozených lokalitách. Tu navrhujem 100 miliónov korún. Z fondu životného prostredia zabezpečiť v obciach a osadách bez verejného vodovodu výstavbu vhodných vodných zdrojov a rekonštrukciu všetkých hygienicky závadných zdrojov ohrozujúcich zdravie a život občanov. Tu navrhujem 50 Miliónov korún. Verím, že toto už bude spresňujúca informácia.
Ďakujem.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Vytrvale sa hlásia ďalší poslanci do rozpravy, takže neviem, kedy sa dostaneme k vlastnému riedeniu. Prihlásený je poslanec Ondruš, poslanec Galanda, poslanec Prokeš. Pán minister Snopko má faktickú poznámku.
Minister kultúry SR L. Snopko:
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
na vysvetlenie problému s ochrannými systémami našich múzeí, galérii a kostolov - samozrejme, že ochraňovať ich budú naši ľudia, ale niekde sa musia vyškoliť a niekto ich to musí naučiť, a Pinkertonovci sú v tomto najlepší na svete. A k tomu druhému - my vyrábame kladky, vyrábame fabky, vyrábane rôzne uzatváracie prostriedky, ale nevyrábame elektroniku, a tú potrebujeme do našich múzeí a galérii. Bohužiaľ, potrebujeme ju akútne a hneď teraz, pretože potom, keď už budú prázdne, bude neskoro - kým sami vyvinieme vlastné prístroje.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Poslanec Ondruš. Poslanec V. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády, dámy a páni,
na včerajšom rokovaní pán poslanec Jakuš na základe prítomnosti v sále konštatoval malý záujem poslancov o rokovanie o rozpočte. Mohlo to byť tiež inak? Na včerajšom roko-
vani odzneli skôr snahy o získanie politického kapitálu a nie o vecné riešenie problémov /potlesk/. Myslím, že dnes sa diskusia predsa len posúva ku konkrétnym návrhom. Dali by sa citovať napríklad oslavné, plamenné alebo útočné prejavy pána poslanca Hofbauera z čias, keď patril k vládnej koalícii - vtedy v prospech ekonomickej reformy a federácie /potlesk/, dnes, po polroku opačne. Nemyslím, že takéto prístupy skutočne prispeli k nejakej dohode o rozpočte.
Podobne tu odznelo množstvo návrhov na zvyšovanie jednotlivých časti rozpočtu, len odznelo málo návrhov, ktorým rezortom alebo kde tie peniaze vziať. Kto by nesúhlasil s paušálnym návrhom na zvýšenie rozpočtu rezortu zdravotníctva o 2 miliardy korún, ako to tu predniesla pani poslankyňa Keltošová, len neodpovedala, ktorým rezortom a odkiaľ sa majú tie peniaze vziať, či z dotácii na poľnohospodárstvo, na školstvo alebo z prostriedkov na oživenie ekonomiky. Žiadam preto o zodpovednosť a hľadanie racionálnych kompromisov. Odzneli tu návrhy na riešenie problémov životného prostredia. Kto by bol proti? Navrhla sa úspora zo strany všetkých rezortov. Znamená to od navrhovateľa, že aj zo zdravotníctva, zo školstva, z ministerstva spravodlivosti? Na úkor čoho, Zboru nápravnej výchovy? Nestačila nám nedávna tragédia? Alebo na úkor policajného zboru? Skutočne musíme hľadať racionálne kompromisy.
Problémom nášho rozpočtu na rok 1992 je práve skĺbenie vyrovnaného rozpočtu a vytvorenie makroekonomického rámca pre rýchly a úspešný prechod k hospodárskej prosperite s nevyhnutnými opatreniami na zastavenie poklesu produkcie a oživenie ekonomiky. Na dosiahnutie tohoto cieľa sa zameriava vládny návrh štátneho rozpočtu, preto podporujem jeho schválenie. O vecných návrhoch, ktoré tu odzneli, či už poslanca Nitrianskeho, Koptovej a ďalších, je potrebné rokovať V poslaneckých kluboch a potom hlasovať v pléne. Myslím však, že je skutočne neskoro na pléne v takejto šírke roko-
vať o jednotlivých položkách. Mali sme to urobiť vo výboroch. Tu sa veľa hovorí o tom, že bolo malo času na posúdenie rozpočtu. Lenže, prosím vás, však výbory by sa mali priebežne zaoberať touto stránkou každého rezortu a celého vývoja, mali by sa priebežne pripravovať na tvorbu rozpočtu. Nemali by tu odznievať iba ponosy, že v poslednej fáze návrhu už bolo malo času.
Vážení poslanci, skutočne by som vás chcel vyzvať, aby sme neuprednostňovali opäť politické záujmy strán a hnutí pred záujmami občanov a snažili sa dosiahnuť kompromis a schválenie rozpočtu.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Faktické poznámky - poslanci Ľupták a Huba. Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci, vážená plénum,
stal sa zázrak, zrejme budem súhlasiť s pánom poslancom Ondrušom. Naozaj je to tak. Ale najskôr mi dovoľte, aby som niečo povedal ku koaličným stranám. Koaličné strany, zdá sa, vyjadrili súhlas s výsledkami rokovaní či už malej finančnej rady alebo rokovaní z Brna, čiže súhlasili s tým, že rozpočet, čo sa týka obnosu, je taký, aký je. Ale na druhej strane si dovolím tvrdiť, ako som sledoval diskusiu, že ak niekto tento rozpočet na tomto pléne rozbíja, tak sú to najmä poslanci koaličných strán. To by sa dalo veľmi ľahko spočítať. Táto rozprava o rozpočte mi jednoznačne pripadá ako preteky tu sediacich poslancov - kto bude pýtať viac, kto koho tromfne. Pritom o tom mali hovoriť vo výboroch. Zrejme
vo výboroch im niečo neprešlo, tak skúšajú tu. Ale, páni, predsa na to sú výbory. Potom Slovenskú národnú radu sme zasadaniami výborov minulý týždeň obrali o x-peňazí, čo sa týka cestovného. Zbytočne sme sem cestovali.
A zase je tu moment, ktorý som už spomenul, že tým sa prakticky obíde gesčný výbor nad rozpočtom, a to rozpočtový výbor, ktorý takto sa musí len pozerať, čo sa tu deje. A navyše, páni poslanci, všetci ste členmi toho-ktorého výboru. Teraz ste zrazu priali s požiadavkami. Som presvedčený o tom, že tieto vaše požiadavky, až na výnimky, nemajú reálny podklad, nie sú dokladované, nemáte na to projekty, ale v rámci pretekov, ktoré tu prebiehajú, budeme prihadzovať. Ste členmi výborov, v priebehu celého minulého roku ste mali možnosť sledovať svoje kapitoly, nad ktorými máte gesciu, a hľadať rezervy. Nikto ma nepresvedčí o tom, že školstvo, zdravotníctvo, dokonca aj sociálne veci nemajú "vatu". Tam je toľko "vaty", že si neviete predstaviť. A keby ste sledovali prácu týchto rezortov, dnes neprichádzate s týmito požiadavkami, ale len v rámci tej-ktorej kapitoly by ste žiadali úpravy. Keby tu sedel pán minister školstva, alebo sedí tu pán minister zdravotníctva, bolo by im možné povedať, kde tú "vatu" majú. Čiže takto, myslím si, treba pristupovať k celému tomuto rokovaniu, lebo kto má teraz z toho vyjsť? Teraz sa to hodí na rozpočtový výbor a tento má posúdiť vaše požiadavky. Nuž čo, sú také protichodné, že jeden káže z kapitoly zobrať a hneď druhý za nim káže k tejto kapitole pridá t. Potom to postavíme na jednu stranu, na druhú stranu, a budeme to navzájom škrtať. Prídeme k hlasovaniu a rozpočet prejde tak, ako sme ho navrhli cez rozpočtový výbor.
Ďakujem vám. Prvý podpredseda SNR J. Čarnogurský:
Ďakujem. Ďalšiu faktickú pripomienku má poslanec Huba.
Poslanec M. Huba:
Vážené dámy, vážení páni,
z obavy, že som včera možno nebol dosť pochopený, chcem povedať, že som žiadal celkom vyrovnané úpravy v časti príjmy a časti výdavky. Pomer bol absolútne fifti-fifti. Nešlo tu o nejaké hľadanie prostriedkov tam, kde nie sú, nejaké ponosovanie sa, že je nedostatok, tam, kde by mali byť, a už vôbec tu nejde o to, saturovať nejakú nadstavbu v podobe, povedzme, životného prostredia. Tu išlo o hľadanie určitých synergických efektov, kde sa tie isté prostriedky z viacerých rezortov združia a využijú sa vlastne viacnásobne a viacnásobne sa tým rezortom vrátia. Keď hovoríme o nejakom fonde energetických úspor, keď hovoríme o tom, že nemáme prostriedky na meraciu a regulačnú techniku pre x zariadení v rezorte školstva, v rezorte zdravotníctva a v rezorte sociálnej starostlivosti, a na druhej strane plačeme, že máme málo energetických zdrojov, že tu potrebujeme obrovské prostriedky na rozvoj energetiky, tak kde je väčšina racionalita? Združiť tie prostriedky a dať ich naozaj týmto rezortom, aby konečne začali podľa všetkých vládnych proklamácii šetriť energiou, alebo ich dáme na hľadanie veľmi problematických a konfliktných energetických zdrojov?
Neviem, či vás mám presviedčať o tom, ako viacnásobne efektívne pre celý rad rezortov, ale najmä pre cele národne hospodárstvo a ozdravenie tejto krajiny je podporiť spracovanie druhotných surovín, kde neriešime len problém odpadov, ale aj problém dosť absentujúcich primárnych energetických zdrojov, nedostatku surovín, oživenia energetiky, hľadania nedostatkových pracovných príležitosti, atď. O fonde záchrany a oživenia historických štruktúr krajiny ani nechcem hovoriť, o tom som tu hovoril viackrát. Na tom participuje asi
osem rezortov, tie prostriedky sa nám vrátia vlastne osemnásobné. O tento synergizmus tu ide, nie o nejaké žobranie o nejaké prostriedky, ktoré sú nenávratne, že si tu ideme nejako nadstavbovo vylepšovať tvár tejto krajiny, alebo niečo podobné.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Galanda. Pripraví sa poslanec Prokeš. Poslanec M. Galanda:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni,
mame pred sebou návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992, tlač SNR 224. Rozpočet aj ja považujem za jeden z najdôležitejších zákonov, aký parlament vôbec schvaľuje. V klasických parlamentných demokraciách sa tento proces nazýva delenia koláča, a dobrý gazda vie, že rozdeliť sa dá len to, čo máme, resp. to, čo môže reálne vzniknúť. A hoci nie som expert na ekonomiku a účtovníctvo, viem, čo je to ľavá a pravá strana, viem, čo sú to príjmy a výdavky, a zrátať si to je vlastne jednoduché. Je to vec jednoduchej elementárnej matematiky alebo počtov. Sú tu len tri možnosti, ako teoretické, tak praktické - vyrovnaný rozpočet, mínusový alebo prebytkový. Osobne sa hrozím niečoho takého, že by sme urobili nejaký deficit, lebo viem si predstaviť, čo by to znamenalo. Máme vzor v severnom Poľsku.
Poznámka k včerajšej, pripadne k dnešnej rozprave. Ak chceme niekomu niečo dať, musíme zároveň aj povedať, odkiaľ to vziať. Bohužiaľ, musím konštatovať, že väčšina príspevkov hovorila len o tom, čo treba, ale nie odkiaľ. Za výnimku poväzujem napríklad vystúpenie pána Hubu, pripadne dnešné vy-
stúpenie poslancov za Stranu zelených. To bolo, podľa mňa, reálne ocenenie skutočnosti, boli to realistické požiadavky, povedali, kam treba, ale aj odkiaľ treba zobrať. Toto oceňujem, akceptujem a za toto budem hlasovať. Takisto budem hlasovať aj za pripomienky zo spoločnej spravodajskej správy, lebo sa domnievam, že vo výboroch to bolo možné reálne prežuť a reálne si postaviť aj podmienky a požiadavky. Za väčšinu návrhov, ktoré tu odzneli a žiadali zvýšiť peniaze pre rezort, pre oblasť alebo pre určitú skupinu, nemôžem a nebudem hlasovať.. Hovorím to otvorene a poviem aj prečo. Lebo nebol tam dokladovaný zdroj, odkiaľ na to vziať. A tak, obratne povedané, hoci moje srdce s tými požiadavkami súhlasí, rozum mi nedovolí za to hlasovať. Nechcel by som riskovať dve veci: deficit alebo nejaké narušenie rozpočtu, lebo viem si predstaviť, čo by to znamenalo.
Toto som považoval za korektné a zodpovedné povedať
nahlas. Dúfam, že aj konečné hlasovanie ma presvedčí o tom,
že Slovenská národná rada dokáže pragmaticky, korektne a zodpovedne konať.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci, vážené zvyšky vlády,
navrhujem - bolo to aj v našom výbore a prešlo to - do kapitoly obchodu, konkrétne pre SOU, zvýšiť dotáciu z 30 miliónov minimálne na 45 miliónov, v našom výbore prešlo do
kontrahovanej výšky, to by bolo až 55 miliónov. V tejto zelenej knižke je uvedených 40 miliónov investičných výdavkov, ovšem podľa kapitoly ministerstva obchodu a cestovného ruchu sa delia na SOU a IBV POCR. Tam ide 10 miliónov. Preto aj v národohospodárskom a rozpočtovom výbore sa zobrala celková suma 40 miliónov ako pre SOU, čo v podstate nie je pravda. Navrhujem, aby minimálne týchto 15 miliónov, ak neprejde zvýšenie celej sumy 25 miliónov, bolo z kapitoly ministerstva školstva, konkrétne z investičných príspevkov a dotácii nevýrobnej sfére, pretože to ide zo školstva do školstva. Chcem upozorniť na to, že konkrétne v Zlatých Moravciach je situácia taká, že tam, kde momentálne je učilište, to spadá pod reštitúciu, a navyše je to v takom stave, že hrozí, že bude musieť byt zavreté. V septembri roku 1993 by sa mali deti začať učiť v novom. Ak to dnes zastavíme, budú z toho akurát len straty.
Ďakujem vám. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Z vytrvalcov sa ešte prihlásil poslanec Boroň. Potom by sme sa snáď mohli dohodnúť na ďalšom postupe.
Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
na rokovaní pléna Slovenskej národnej rady minulý týždeň o hospodárskej politike vlády Slovenskej republiky a ďalšom uskutočňovaní ekonomickej reformy som vyslovil určitý rad výhrad a námetov, ktoré poukazovali na viditeľne slabé miesta v zameraní hospodárskej politiky a zdôraznili nedostatočnú vyšpecifikovanosť v takých súvislostiach, ktoré sú rozhodujúce pre zastavenie úpadku ekonomiky Slovenskej
republiky a pre navodenie trhových vzťahov v záujme jej rozvoja.
V tomto svojom vystúpení by som chcel poukázať na určité zásadné rozpočtové súvislosti zamerania hospodárskej politiky i na ďalšie hľadiska samotnej rozpočtovej politiky, ktoré na jednej strane rozhodnú o účinnosti hospodárskej politiky a na druhej strane stavajú do odlišného svetla vzťah ekonomiky Slovenskej republiky k predpokladaným návrhom rozpočtov republík a federácie. Všetkým je nám napríklad známe, že uskutočňovaná reformná hospodárska politika vedie k určitým neúnosným ekonomickým i sociálnym dôsledkom v Slovenskej republike, a to, čo bude nasledovať v roku 1992, ich ešte ďalej zhorší. Pritom si musíme uvedomiť, že navrhovaný štátny rozpočet Slovenskej republiky, a to najmä po dohode v Brne, jednoznačne znevýhodňuje Slovenskú republiku. Z 5 miliárd korún pre Slovenskú republiku ostali iba 0, 2 miliardy, kým pre Českú republiku 4, 8 miliárd. Tých 200 miliónov by podľa správy k návrhu rozpočtu malo byť určených na oživenie ekonomiky - strana 4 dopracovania návrhu štátneho rozpočtu.
Pri porovnaní rozpočtov Slovenskej republiky a Českej republiky priam bije do očí, že v roku 1992 bude na spoločenskú spotrebu na jedného občana v Slovenskej republike vynaložené zhruba o l 700 korún menej ako v českej republike. Na tejto skutočnosti nič nemení, že na podporu v nezamestnanosti bude v Slovenskej republike vynaložených z rozpočtu federácie viac prostriedkov, než v Českej republike, nakoľko tým sa nemení suma uvažovanej spoločenskej spotreby. Pritom väčšia nezamestnanosť v Slovenskej republike je jednak dôsledkom chybných rozhodnutí federálnej vlády v minulosti, jednak dôsledkom terajšej nesprávnej hospodárskej politiky. Zužovať pojem občianskej solidárnosti len na nezamestnanosť pri uvedenom podstatnom znížení výdavkov na spoločenskú spotrebu v Slovenskej republike, je príliš zjednodušujúce, a bolo by riešiteľné priamym vzťahom príslušných fondov me-
dzi republikami, bez sprostredkovania rozpočtu federácie, hoc aj návratným spôsobom. Spôsob zostavenia štátnych rozpočtov, ktorý posilňuje postavenie rozpočtu federácie, jednak konzervuje v minulosti kritizované znovurozdeľovacie alebo prerozdeľovacie procesy, jednak zväčšuje závislosť rozpočtov republík od rozpočtu federácie. To je v rozpore s celkovým snažením o nové postavenie republík v spoločnom štáte, jednak trvalé udržiava v českej verejnosti dojem o doplácaní výkonnejšej ekonomiky Českej republiky na ekonomiku Slovenskej republiky. Napríklad viaceré periodiká a výsledky rôznych výskumov v Českej republike uvádzajú, že v rokoch 1971 až 1989 sa na Slovensko presunulo 195 miliárd korún, ročne teda 9, 5 miliárd. Ide o údaj účtovníctva, ktorý nezohľadňoval cenové, daňové a rozpočtové deformácie. V skutočnosti nešlo o doplácanie, len o vracanie zdrojov z Českej republiky do Slovenskej republiky. Konkrétne to boli cenové deformácie, ako boli nižšie ceny hliníka, plechu, niklu, dreva, vyššie ceny plynu spotrebovaného z 50 % v Slovenskej republike a nižšie ceny uhlia spotrebovaného najmä v českej republike, s dopadom 5 až 6 miliárd korún. Boli to ďalej daňové deformácie, inkaso dani v sídle podnikov Českej republiky aj za zložky sídliace v Slovenskej republike v rozsahu 3 až 4 miliardy Korún, inkaso dani od občanov Slovenskej republiky zamestnaných v Českej republike v rozsahu 1, 5 miliardy korún - celkový dopad 4, 5 až 5, 5 miliardy korún. Ďalej to boli rozpočtové deformácie. Z federálneho rozpočtu sa hradili české výdavky napríklad ČSA, Československý film, atď. v rozsahu okolo jednej miliardy korún. Spolu teda ide o 10, 5 až 12, 5 miliardy korún zdrojov vytvorených v Slovenskej republike a vykázaných v Českej republike resp. použitých na konto Slovenskej republiky v Českej republike.
Uplatnenie územného hľadiska tvorby zdrojov svedčí o tom, že na území Slovenskej republiky sa tvorí oveľa viac rozpočtových zdrojov, ako sa v skutočnosti vykazuje. Ide najmä o odvod zo zisku a daň z obratu, ktoré v roku 1991