SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
17., 18., 19. a 20. decembra 1991
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O 20, SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
II. časť
f
IX. volebne obdobie
Tretí deň rokovania 20. schôdze Slovenskej národnej rady 19. decembra 1991
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
budeme pokračovať v rozprave. Prosil by som pánov poslancov a pani poslankyne o trochu pozornosti, aby sme sa s týmto zložitým bodom nášho programu vysporiadali. Do rozpravy je ešte prihlásených 7 poslancov. Dovoľujem si upozorniť, že všetky ďalšie prihlášky len komplikujú problém, pretože riešenie aj tak nebude v rozprave, ale v rokovaní zástupcov klubov. Apelujem na všetkých poslancov, ktorí ešte vystúpia v rozprave, keby maximálne skrátili svoje vystúpenie, pretože vlastné riešenie sme schopní urobiť jedine po skončení rozpravy, keď zosumarizujeme všetky vystúpenia, keď sa znovu stretnú zástupcovia poslaneckých klubov a prijmú politické riedenie, ako tento problém uzavrieť, lebo púhym sumarizovaním sa to uzavrieť nedá. Dá sa uzavrieť, iba politickým rozhodnutia, či už kladným alebo záporným. Prosím vás, chápte túto moju pripomienku ako vecnú, nemienim tým nikoho ovlyvnovať v jeho vlastnom stanovisku alebo názore.
Ďalší je do rozpravy prihlásený poslanec Sabo Peter. Pripraví sa poslankyňa Mistríková.
Poslanec P. Sabo:
Vážené predsedníctvo, vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci,
ak dovolíte, pán predsedajúci, kým začnem, dovolím si
poznámku na margo toho, čo ste hovorili, pretože sa domnievam, že to nie je chyba vystupujúcich, ktorí majú pripravené pripomienky, ale chyba je v tom, že sme mali nesmierny nedostatok času na poriadne preštudovanie si návrhu rozpočtu pred výbormi. Potom niet sa čo čudovať, že vlastne väčšina návrhov odznieva v pléne.
Dovoľte mi predniesť pripomienky poslaneckého klubu Strany zelených na Slovensku k návrhu rozpočtu Slovenskej republiky. Zhodujeme sa vo filozofii s návrhmi, ktoré tu už predniesli poslanci Plesník, ktorý predpokladá vyššiu samostatnosť regionálnych ekonomik, a samozrejme, poslanec pán Huba, vrátane návrhov výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, ktoré spolu požadujú viac prostriedkov pre ochranu životného prostredia. Keďže si pamätáme na minuloročné schvaľovanie rozpočtu a máme obavu, aby z nedorozumenia neboli prehliadnuté princípy obsiahnuté v týchto návrhoch, súčasne s ich podporou predkladáme kompromisný, či správnejšie, minimálny variant úprav štátneho rozpočtu z environmentálneho hľadiska. Zdôrazňujem minimálny.
1. Oproti návrhu pána poslanca Plesníka navrhujeme zvýšenie odvodu dane zo mzdy pre obce nie o 6, 5 %, ale len o 3, 5 %. Domnievame sa, že takéto zvýšenie odráža potrebu rozvoja regionálnych ekonomik a súčasne berie na zreteľ to, že v budúcnosti by mali do rozpočtov obci postupne plynúť, aj príjmy z ich vlastného majetku. Návrh teda znie upraviť odseky l a 2 § 4 na strane 3 nasledovne:
"Ods. l Výnos dane zo mzdy je vo výške 78 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 22 % je príjmom rozpočtov obci v Slovenskej republike.
Ods. 2 Výnos poľnohospodárskej dane z objemu miezd a odmien je vo výške 78 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 22 t je príjmom rozpočtov obci v Slovenskej republike. "
Zvýšené výdavky navrhujeme ušetriť z rozpočtov jednotlivých rezortov. Podľa našich prepočtov si úprava vyžaduje 860 miliónov korún, ktoré navrhujeme získať jednopercentným skrátením rozpočtov jednotlivých rezortov.
2. Keďže jedno percento zo štátneho rozpočtu predstavuje 1, 175 mld korún, ostáva nám ešte 315 miliónov korún, ktoré navrhujeme na doplnenie štátneho fondu životného prostredia. Čiže druhý náš pozmeňovací návrh znie ušetriť z rozpočtov rezortov 315 mil. korún a vložiť ich do Štátneho fondu životného prostredia. Tento fond je dnes extrémne podhodnotený, štátnym rozpočtom je krytý len na necelých 10 % potreby. Z tohto dôvodu žiadam o druhom návrhu hlasovať oddelene aj v prípade, že nebude prijatý prvý návrh. Ešte zhrnutie: Prostriedky pre prvý aj druhý návrh nepresahujú spolu jedno percento rozpočtov všetkých rezortov, ktoré - sme presvedčení - je možne ušetriť.
3. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky podporujeme návrh výboru životného prostredia obsiahnutý v bode 7 spoločnej správy, požadujúci ušetrenie 20 % výdavkov na všeobecnú štátnu správu a ústredné orgány a použitie ušetrených prostriedkov podlá bodu 16 spoločnej správy. V prípade, ak by tento návrh nebol prijatý, žiadame hlasovať o nasledovnom návrhu - zredukovať, výdavky na všeobecnú štátnu správu a ústredné orgány o 10 %, čo predstavuje 208 miliónov korún a rozdeliť ich nasledovne: 108 miliónov presunúť na investičné výdavky Slovenskej komisie pre životné prostredie a 100 miliónov presunúť, na neinvestičné výdavky tejto komisie. Rezort Slovenskej komisie pre životné prostredie sa totiž ešte len buduje a oproti všeobecnej štátnej správe je výrazne materiálne a personálne podhodnotený. Osobitná štátna správa na úradoch životného prostredia je často zredukovaná len na stavebné oddelenie a územné plá-
novanie, chýbajú odborníci, chýbajú najmä zložky zabezpečujúce ochranu prírody. Pritom pribúda objem prác napríklad v súvislosti so schválenými zákonmi o odpadoch. Potom nečudo, že neúplné vybavenie osobitnej štátnej správy často vedie k jej spochybňovaniu. Počas prieskumov sme zistili veľkú nespokojnosť pracovníkov tejto štátnej správy oproti všeobecnej štátnej správe, a doslovne je to charakterizované ako živorenie. Ďalej netreba zdôrazňovať to, že samotná Slovenská komisia pre životné prostredie urgentné potrebuje financie na monitoring v súvislosti s výstavbou vodného diela, ale aj monitoring v Tatrách na realizovanie diaľkového prieskumu zeme či využívanie metód diaľkového prieskumu zeme, údržbu a budovanie chránených území, atď. Kvôli úplnosti uvádzam, že v rezorte Slovenskej komisie pre životné prostredie chýba 160 miliónov na ivestičné výdavky a 168 miliónov na neinvestičné výdavky, takže navrhované prerozdelenie tento deficit nevyrovná, len ho zníži z 328 miliónov na 120 miliónov korún.
4. Chceme zdôrazniť, podporu návrhu Výboru Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý vedie k účelovému viazaniu prostriedkov na zlepšenie stavu poľnohospodárskej krajiny. Ide o návrhy číslo 5 a 17 spoločnej spravodajskej správy. Sme totiž presvedčení, že otázka kvality životného prostredia v poľnohospodárskej krajine je rovnako dôležitá ako produkcia potravín, nakoľko plošné znečistenie krajiny poľnohospodárstvom sa premieta do plošného znehodnotenia alebo zhoršenia zdravotného stavu nášho obyvateľstva.
5. Ďalší návrh sa týka dotácií na modernizáciu výroby hliníka v Závodoch SNP v Žiari nad Hronom a na lacnú elektrickú energiu pre tohto spotrebiteľa. Spolu je vyčlenených 583 miliónov korún. Sú to takmer dve tretiny neinvestičných dotácii podnikateľskej sféry ministerstva hospodárstva, pričom ide, ako všetci vieme, o nesmierne spornú stavbu z hľa-
diska koncepcie strategických zámerov a dôsledkov. Napriek tonu, že stanovisko zelených sa k rozhodnutiu vlády Slovenskej republiky o pokračovaní v modernizácii výroby hliníka nezmenilo, a považujeme ho za strategicky chybné, vzhľadom k sociálnemu napätiu v regióne nežiadame úplnú likvidáciu dotácii 583 miliónov korún, ale náš návrh znie redukovať sumu dotácii 583 miliónov korún o 303 miliónov korún, t. j. presne o rovnaká sumu, akou má vláda ročná dotovať slovenské energetické podniky, o zníženú cenu elektrickej energie pre tohto spotrebiteľa a rozdeliť týchto 303 mil. nasledovne: a/ 200 miliónov korún účelovo viazať vo fonde životného prostredia pre ozdravenie regiónov Žiaru nad Hronom a Hornej Nitry, b/ 100 miliónov vložiť do fondu Pro Slovakia s účelovým viazaním na použitie pri obnove kultúrnych pamiatok historických miest, ako je Banská Štiavnica, Hodruša, Kremnica. Peniaze by teda ostali v regióne, len by boli smerované do iného typu rozvoja s cieľom, aby v budúcnosti tento región mohol žiť viac z rozvoja turistiky ako z výroby hliníka.
6. V rozpočte je plánovaných 50 miliónov pre ďalšie veľmi sporné vodné dielo Žilina, napriek tomu, že o jeho výstavbe ešte nebolo rozhodnuté. Opakuje sa nám situácia z minulého roku, kedy boli vyčlenené prostriedky pre vodné dielo Gabčíkovo a vodné dielo Turček, hoci o ich výstavbe nebolo tiež rozhodnuté. Navrhujeme preto zobrať 50 miliónov určených pre vodné dielo Žilina a vložiť ich do Štátneho fondu životného prostredia. Časť týchto prostriedkov sa môže potom použiť aj na environmentálny výskum potenciálnych dopadov výstavby tohto vodného diela.
Ďalší návrh súvisiaci s touto kapitolou ja, aby 120 miliónov určených pre vodné dielo Turček nieslo názov Prostriedky na zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo, nakoľko primárne je výstavba vodnej nádrže Turček odôvodňovaná zabezpečením pitnej vody, aby tieto prostriedky boli skutočne využívané na ten primárny cieľ.
Z našich návrhov je zrejmé, že chceme posilniť postavenie budovaného rezortu Slovenskej komisie pre životné prostredie a posilniť objem Štátneho fondu životného prostredia tak, aby príspevok zo štátneho rozpočtu sa zvýšil z doterajších 0, 8 % aspoň na l %. V skutočnosti je to absolútne nedostatočný príspevok na to, aby sme zastavili zhoršovanie životného prostredia. Na to by sme potrebovali niekoľko percent. Sme však realisti a uvedomujeme si možnosti vlády. Tieto návrhy sú však naozaj minimálne a nie je ich už možné redukovať.
Záverom ešte dovoľte pár slov k listu riaditeľa Slovenskej televízie o stave Slovenskej televízie, ktorý dostali všetci poslanci. Sme presvedčení, že slovenskú televíziu treba podporiť. Úzko s ňou totiž súvisí potreba ďalšej nezávislej informovanosti verejností aj zo slovenského zdroja a šírenia kultúry. Nechceme, aby Slovenská televízia bola donútená vyrovnávať schodok svojho rozpočtu takými bezduchými reklamami, akými útočí na naše deti v podobe reklám na maskovaných robotov a podobne. Myslím, že takúto zmenu hodnotovej orientácie si nikto z nás nepraje.
Posledný, siedmy návrh poslaneckého klubu preto znie zvýšiť dotácie pre Slovenskú televíziu o 100 miliónov korún, ktoré je možné zobrať z 250 miliónovej investície na výstavbu Slovenského národného divadla. Nikto z nás nespochybňuje potrebu výstavby Slovenského národného divadla, sme si však vedomí, že mestské časti Bratislavy nie sú práve najchudobnejšie a mohli by na výstavbe Slovenského národného divadla určitým spôsobom participovať. Čiže tých 100 miliónov možno z tejto položky presunúť.
Vážené dámy a páni,
poslanecký klub Strany zelených by mohol predložiť da-
leko radikálnejšie návrhy na skutočné zastavenie zhoršovania stavu životného prostredia a začatia jeho zlepšovania. Keďže, ako som už povedal, si uvedomujeme zložitú pozíciu, v ktorej je naša vláda, a jej obmedzené možností, snažíme sa, aby naše návrhy boli realistické. Zdôrazňujem však, aby boli takýmto spôsobom realisticky chápané aj z vašej strany. Chcem totiž upozorniť na jednu vec. Obyčajne sme si všetci vedomí, že ekonomika ovplyvňuje životné prostredie, ale už sa zvykne prehliadať ďalší fakt, že kvalita životného prostredia, osobitne vo vyspelých krajinách, sa veľmi výrazným spôsobom podieľa na vývoji ekonomiky. Takže si myslím, že to sú investície, ktoré sa v každom prípade vrátia.
Ďakujem vám za pozornosť.. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Pani poslankyňa Mistríková. Pripraví sa poslanec Doboš.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som sa na úvod svojho vystúpenia vrátila takisto k téme televízie, ktorú tu spomenul aj môj predrečník. Aspoň v kapitolách, ktoré prerokoval náš výbor, sa rozpočet z minulého roku v podstate štrukturálne nejak výrazne nezmenil. Podľa mňa, veľká chyba, ktorá sa urobila minulý rok, že televízia dostala také množstvo peňazí, aké dostala, sa zopakovala aj tento rok. Príspevok na televíziu je zvýšený len o určitú malú čiastku, tak ako je to v ostatných kapitolách. Chcem len pripomenúť, že minuloročný rozpočet televízia dokázala, ako ste určite všetci postrehli aj ako jej konzumenti, rieôit tým spôsobom, že vytiahla zo
svojho archívu všetko, čo tam našla. Obávam sa však, že budúci rok by už z toho archívu nemala čo vyťahovať. Myslím, že by nám naši voliči všetkých strán neodpustili, keby sme nepodporili aspoň ten zvyšok kultúry, ktorý si naozaj môže dovoliť každý z nich. Preto si dovolím navrhnúť jednu vec.
Odzneli tu argumenty, keď som sa rozprávala s niektorými pánmi poslancami, že v televízii je prebujnelý aparát, že nie je dobre dávať, dotácie televízii na to, aby ich nejakým spôsobom mohla dajme tomu použiť na živenie administratívy, atď. Ak sa nemýlim, v návrhu pána poslanca Nižňanského okrem návrhov na uznesenie sa nachádza návrh, ako nájsť 90 miliónov na televíziu, pán poslanec Sabo navrhol 100 miliónov, ja si dovolím navrhnúť, ak budú páni poslanci súhlasiť, aby sme - ak schválime jeden z týchto návrhov - tieto prostriedky účelovo viazali na tvorbu. To znamená, aby sa naozaj nemohlo štát, že tieto peniaze pôjdu nejakým iným smerom, ale aby to boli peniaze, ktoré budú slúžiť, na výrobu programov. Takže to je môj návrh.
A teraz by som sa, ak dovolíte, vrátila ku kauze štátneho fondu kultúry. Včera som pri rozpočtových pravidlách hovorila o výške percenta štátneho rozpočtu 0, 12. Toto percento znamená v prepočítaní 141 100 tisíc korún. Po konzultácii s niektorými členmi rozpočtového výboru by som si dovolila v tejto chvíli navrhnúť, odkiaľ by bolo možné snáď najbezbolestnejšie nájsť tieto prostriedky pre štátny fond kultúry.
Navrhla by som tieto položky: z kapitoly ministerstva stavebníctva z položky Stavoinvesty, ktorá bola pôvodne rozpočtovaná na výšku 90 miliónov korún, zobrať 30 miliónov korún, z kapitoly ministerstva obchodu z položky neinvestičné prostriedky + správa zobrať 5 miliónov korún, zo všeobecnej pokladničnej správy vládnej rezervy 50 miliónov korún, z realizácie nových zákonných opatrení, ktorá bola rozpočtovaná
pôvodne na 996 miliónov, zobrať 20 miliónov korún, z príspevkov na individuálnu bytovú výstavbu a modernizáciu bytov v osobnom vlastníctve, ktorá bola rozpočtovaná 600 miliónov korún, zobrať 30 miliónov korún, z rezervy na mzdy pre ústredné orgány a podriadené rozpočtové organizácie, ktorá bola rozpočtovaná na 98 miliónov, zobrať 6 miliónov korún, z disponibilného fondu predsedu Slovenskej národnej rady a z disponibilného fondu predsedu vlády z Každého zobrať po 50 tisíc korún, ktoré by vytvorili zvyšných 100 tisíc korún do výšky 141 100 tisíc korún.
Ďalej by som si vám dovolila oznámiť, že ministerstvo kultúry po prehodnotení oznámilo, že je schopné prehodnotiť svoju Kapitolu a zo všetkých položiek vyčleniť dohromady sumu vo výške 155 miliónov korún, ktoré by boli veľmi radi, keby sme predisponovali ako účelovo viazané prostriedky do štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Dohromady táto suma znamená 296 100 000 korún, čo je 0, 25 % štátneho rozpočtu. Je to teda približne polovica toho, čo sme pôvodne všetci sľúbili štátnemu fondu kultúry tým, že sme stlačili tlačidlo, keď sa hlasovalo o paragrafe, v ktorom stojí, že štátny fond kultúry má každý rok dostať zo štátneho rozpočtu pol percenta. Preto si dovolím navrhnúť do § l ods. 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte v položke 2, kde sú účelovo viazané prostriedky štátneho rozpočtu, doplniť položku dotácie do Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. 296 100 000 korún.
Ďakujem vám.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci,
myslím si, že tu dochádza k jednému obrovskému nedorozumeniu. Prosím, keby ste si otvorili návrh štátneho rozpočtu na rok 1992, prílohu č. 3, kde jednoznačne vyplýva, že došlo asi k nejakej hrubej chybe zo strany predkladateľa. Pozrite si prílohu č. 3, kde sa napríklad citujú dva zákony, ktoré ukladali povinnosť predkladateľovi rešpektovať, nejakú zákonnú normu. Prvé - na úhradu výdavkov SOU podlá zákona č. 171/1990 Zb. l 618 198 tis. Kčs. Druhý príklad - výdavky na pozemkové úpravy - zákon 229/1991 Zb. a zákon Slovenskej národnej rady ä. 339/1991 Zb. 140 mil. Kčs. Pýtam sa, keď sa rešpektujú tieto dve právne normy, prečo sa nerešpektuje ďalšia právna norma? Verím, že došlo k chybe, pretože inak by sne to museli označiť, ako pokus o podvod alebo pokus o ignorovanie tohto zákonodarného zhromaždenia, ktoré prijalo nejakú zákonnú normu, ktorú by malo teraz obísť.
Upozorňujem, že k tomuto môjmu tvrdeniu ma vedie i posledný dôkaz, a to je tabuľka č. 14 citovanej predlohy, kde sa cituje 5 fondov, z ktorých sa 3 napĺňajú zo štátneho rozpočtu. Pýtam sa, keď bola prijatá právna norma, ktorú sme tu odsúhlasili, ako je možné, že sa tam neobjavil aj zákonom stanovený príspevok zo Štátneho fondu v tejto kategórii? Chcel by som apelovať jednou myšlienkou na nás všetkých, keďže Brne zákonodarný zbor Slovenskej republiky, nemôžeme porušoval vlastné zákony.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Doboš. Pripraví sa poslanec Porubec. Poslanec L. Doboš:
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom klubu poslancov MKDH a Spolužitie-Együttélés k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992.
1. Poslanci klubu MKDH a Spolužitia súhlasia s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992 za týchto podmienok:
a/ zvýšiť rozpočtované výdavky v kapitole ministerstva kultúry o 65 miliónov Kčs,
b/ zvýšiť rozpočet na výdavky v kapitole Slovenský rozhlas o 1, 5 milióna Kčs,
c/ zvýšiť rozpočet na výdavky v kapitole Slovenskej televízie o 10 miliónov Kčs.
V prílohe č. 3 rozpočtového zákona Slovenskej národnej rady Rezervy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v ods. 2 položky rozšíriť u ministerstva kultúry o novú zarážku národnostná tlač zoskupenia divadlá, knižná kultúra 140 miliónov Kčs. Zaviesť novu kapitolu Slovenská televízia a v nej zvýšiť rozpočet výdavkov na národnostné vysielanie o 10 miliónov Kčs. Zaviesť novú kapitolu Slovensky rozhlas a v nej zvýšiť rozpočet výdavkov na národnostné vysielanie o 1 500 tisíc Kčs.
Ďakujem za pozornosť.
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Podľa § 19 vystúpi poslanec Hykisch. Poslanec A. Hykisch:
Vážený predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,
dovoľte, aby som povedal niekoľko slov ku kapitole o kultúre, aj ku kapitolám rozhlasu a televízie. Mám návrhy, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi na to, aby sme potom o nich hlasovali.
Prvý návrh znie veľmi jasne a jednoducho: zapracovať do zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky naplnenie finančných prostriedkov vo výéke 0, 5% výdavkov štátneho rozpočtu v zmysle už citovaného zákona č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry, v novelizovanom znení 6. 425/1991 Zb. o fonde kultúry Pro Slovakia, ktorý sme schválili na 18. schôdzi Slovenskej národnej rady. Prosím vás, tu o tom jednoducho nemôžu byt nijaké debaty. Takto sme to odhlasovali, toto piati a plne sa stotožňujem so stanoviskom pána poslanca Hudeca, že to zrejme nejakým nedopatrením do rozpočtu nebolo zapracované, a musí to byť zapracované, pretože je to zákon Slovenskej národnej rady. Ak so tu nejaké pozmeňujúce návrhy, teda aj pani poslankyne Mistríkovej, ako to riešiť, o tom môže byt reč, prirodzene, vychádzajúc z tohto zákona. Ale nie je možné, je to postavené na hlavu, aby plénum tu teraz vymýšľalo, ako poruší zákon, ktorý pred mesiacom prijalo. /Potlesk. / Na to sú orgány vlády, ministerstvo financií alebo nejaké dohodovacie konanie, ktoré mohlo dávno prebehnúť, keby sa to bolo zapracovalo, pretože náš gestorský výbor to veľmi podrobne prerokoval, a mohli sme to vyriešiť
povedzme tak, ako to navrhovala pani Mistríková, nižšou sumou. Ale jednoducho to nezapracoval, ignorovať to, s tým plénum skutočne nemôže súhlasiť. To by sme skutočne postavili veci na hlavu. To je môj prvý návrh.
Ďalší návrh sa týka rozhlasu a televízie. Vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sme navrhli konkrétne opatrenia, aj z ktorých kapitol. Nebudem to tu citát, je to v uznesení výboru. Navrhujem, aby sme to tiež zahrnuli do hlasovania, to je môj návrh.
Ďalej sme tam mali návrhy, ktoré sa nedostali do spoločnej správy, ktoré sa týkajú rozpočtu federácie. Tam sme navrhovali požiadať vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby z rozpočtu federácie pokryla šírenie vysielania federálnej rozhlasovej stanice Česko-Slovensko na stredných vlnách na území Slovenskej republiky vo výške 26 Miliónov korún. To je reálna suma. Táto suma sa jednoducho nedostáva na tuto federálnu stanicu na Slovensku. Prečo by tieto veci mali isť do rozpočtu Slovenskej republiky, keď je to jasne Šírenie federálneho rozhlasu. To je predsa logické. O toto žiadam, aby sme požiadali. Uznesenie odovzdám pánovi spravodajcovi.
Takisto sa týka televízie požiadavka obrátiť sa na vládu ČSFR, aby z rozpočtu federácie pokryla zabezpečenie vysielania federálneho programu F1 na území Slovenskej republiky vo výške 30 miliónov Kčs. To je reálny odhad. Vo výbore sme dlho sedeli so zástupcami televízie. Ak toto neschválime a necháme to plávať, skutočne, bez akéhokoľvek dramatizovania, urobíme takú politickú chybu, za ktorú nám občania môžu neviem čo urobiť, pretože skutočne situácia je taká, že ak televízia nedostane ďalšie peniaze, zastaví sa vysielanie na dvoch okruhoch, na F1 a na TA3. To je jednoducho fakt. Prosím, aby ste to zobrali na vedomie. Ak si tento parlament vezme na svedomie, že znivočí jeden jediný masový hlas Slo-
venska v oblasti spravodajstva, kultúry a politiky, vôbec politického vplyvu, tak neviem, na čo sme tu, keď toto dopustime. To skutočne neviem pochopiť.
To isté a rozhlasom. Tam je situácia o niečo menej kritická, ale aj tam sme vo výbore navrhli ďalšie podobné návrhy, ako rozšíriť národnostne vysielanie, regionálne vysielanie, atď., kde by nebol veľký problém nájsť prostriedky v iných kapitolách rozpočtu, aj sme navrhli, v ktorých.
Takže toto sú moje návrhy. Znova ich zopakujem: zapracovať podlá platného zákona o fonde Pro Slovakia tých 0, 5 % s tým, že potom sa môžeme dohadovať o tom, že to znížime, ale to je jednoducho fakt, ktorý nemožno ignorovať. Po druhé - sú to návrhy, aby z federálneho rozpočtu boli aspoň minimálne pokryté tie vysielacie okruhy, ktoré sa týkajú územia Slovenska.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Ďakujem. Poslanec Porubec. Poslanec L. Porubec:
Vážení pani ministri, vážená národná rada,
nebudem tu predvádzať nejakú rozpočtovú ekvilibristiku, len celkom jednoduché počty, ale o to závažnejší ekologický problém. Mesto Žilina je už stotisícovým mestom a má takú zlú polohu, že výmena vzduchu je tam veľmi obmedzená, takže vzniká tam veľmi často doslova nedýchateľný smog. Je tam oveľa horšia výmena vzduchu ako napríklad v Bratislave
a v Košiciach. Keď si všimnete relácie v televízii alebo v rozhlase, večne sa hovorí o tom, aké je zlé ovzdušie v Košiciach, v Bratislave a v iných mestách. Žilina je večne vynechávaná. Sú tam dve chemické továrne a samozrejme, autobusová mestská hromadná doprava. Následkom tohoto zlého prostredia je tam zvýšený výskyt rakoviny, ochorenie horných dýchacích ciest a podobne. Mestský úrad sa snaží čeliť týmto problémom aj tým, že mestskú hromadnú dopravu chce preorientovať na trolejbusovú alebo na dopravu pomocou tzv. ekologických autobusov. Samozrejme, financie na to nemá. Chcem ešte povedať, že už v roku 1985 mala byť v Žiline v prevádzke trolejbusová doprava. Aj vtedy jej boli financie odňaté. V Banskej Bystrici sú také skúsenosti, že po zavedení trolejbusovej dopravy sa ovzdušie podstatne zlepšilo.
Preto navrhujem úpravu tabuľky č. 11 tak, aby sa mestu Prešov, Košiciam a Bratislave investičné dotácie skrátili o 10 %, a takto vzniknutá suma bola pridelená mestu Žilina. Ešte podotýkam, že neinvestičné dotácie pre mesto Prešov, Košice a Bratislavu predstavujú 1, 2 miliardy korún.
Ďakujem. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;
Ďakujem. Ako ďalší je poslanec Brňák. Pripraví sa poslanec Brestenský.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne a páni poslanci,
príspevok, ktorý prednesiem, sa netýka osobitných požiadaviek na výšku navrhovaného finančného príspevku, ale len premiestnenia navrhnutého príspevku pre Maticu Slovenskú
z kapitoly ministerstva spravodlivosti do kapitoly všeobecná pokladničná správa. Rozpočet pre činnosť Matice slovenskej na rok 1992 pre činnosť inštitučnej zložky i matičného hnutia na Slovensku predstavoval 126 miliónov korún. V rozpočtovej politike ide o ojedinelosť, pretože neexistuje obdobný model činnosti viazaný tak na organizáciu ako i na spolkové hnutie.
Podľa zákona o Matici slovenskej tým dochádza k plneniu vedeckých, kultúrnych i spoločenských úloh po dvoch linkách - v oblasti inštitučnej i v oblasti spolkovej. Myslím si, že po rokoch zákazu pôsobenia miestnych odborov Matice slovenskej treba k jej oživotvoreniu pristupovať omnoho veľkorysejšie, ako tomu bolo doposiaľ. Matica slovenská bola ako spolok vylúčená zo života takmer počas celej komunistickej etapy nášho historického vývoja, pričom ostatné spolky živo, vplyvne a účinne fungovali ako nástroj politiky tejto doby, a fungujú i naďalej. Ohrozenosť miestnej kultúry, vysoká strata národného povedomia, záchrana i ochrana národného dedičstva, neúnosný stav úrovne slovenčiny, ba i vlastivedy v našom školstve, potreba okamžitej duchovnej a národnej obrody, záchrana slovenského umenia, kultúry, sprístupnenie všetkých dokumentov pre poznanie slovenského národa, jeho dejín a vývoja, ale i úloha národnej bibliografie, národnej knižnice, a samozrejme, spolupráca so zahraničnými Slovákmi, sú objektívne javy, ktoré sa dotýkajú bytostne aj Matice slovenskej. Je isté, že pred Maticou stoja omnoho dôležitejšie úlohy, ako tomu bolo doposiaľ. Navyše, jej spolková časť predstavuje najväčšie národné hnutie. Má do 150 tisíc členov s vyše 400 miestnymi odbormi, bez akejkoľvek náležitej vybavenosti. Matica sa bude i v tomto smere prebudovávať a dotvárať.
Každý národ si chráni a obhajuje svoje národné inštitúcie a vkladá do nich obraz svojho vývinu i svojich perspektív. V oblasti národnej obrody sme kdesi na začiatku. V spo-