/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali miesto v sále, budeme pokračovat v rozprave.
Ako ďalší v poradí je pán poslanec Brňák. Nie je prítomný, stráca poradie. Nasleduje pán poslanec Zselenák. Pripraví sa pán poslanec Hajduk.
Poslanec J. Zselenák:
Vážený pán predsedajúci,
vážene predsedníctvo,
vážená vláda Slovenskej republiky,
dámy a páni,
pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1992 nie je nožné nevidieť jeho súvislosti s plnením štátneho rozpočtu počas roka 1991. Jeho plnenie resp. neplnenie sa totiž výrazne odlišovalo od proklamovaných zámerov a vymedzuje aj naše dnešné možnosti. O čo tu ide? V priebehu prvého a druhého kvartálu sa dostavil výrazný prebytok rozpočtov tak republík ako aj federácie, ktorého dôsledky však najviac pocítili občania, pretože bol dosiahnutý najmä na ich úkor. V ďalšom sa to však už vyvíjalo k horšiemu. Kým v júli ešte platilo, že rozpočet - aspoň naoko - bol vyvážený, jasne sa ukázalo, že relatívny prebytok v niektorých položkách, ktorý bol javom iba dočasným, v žiadnom prípade nemohol vyvážiť výpadok príjmov v ďalších položkách, pritom nesmierne závažných z hľadiska dlhodobej hospodárskej stratégie. Rozpočtová politika bola takto skôr hasením problémov, než serióznou orientáciou na rozvojové prvky, a de facto iba okrajovo riešila pokles výroby a pokles výkonnosti ekonomiky.
Dámy a páni, som vážne znepokojený tým, že v týchto trendoch sa naďalej pokračuje a hrozí aj vnútorný dlh v rámci samotného rozpočtu. Nielenže opäť absentuje cieľavedomý ťah na oživenie ekonomiky, rozvoj nových výrobných programov, štruktúrnu prestavbu výroby a koncepcie regionálneho rozvoja, ale navyše už priamo do štátneho rozpočtu sa zabudovávajú časované bomby hroziace ekonomickým kolapsom a sociálnym výbuchom najmä v poľnohospodárstve, v živote obcí, ale aj niektorých regiónov, najmä v súvislosti s ďalším nárastom životných nákladov a nezamestnanosti. Na riešenie týchto otázok rozpočet akoby rezignoval.
V príkrom rozpore s týmto stavom je vývoj na úseku štátnej správy ako celku. Vo finančnom roku 1991 na správu boli vyčlenené prostriedky vo výške 2 592 miliónov korún. Podobne je tomu aj teraz. Aj z toho je zrejmé, že zriaďovanie nových orgánov všeobecnej a špecializovanej miestnej štátnej správy bolo vo väčšine hradené z iných kapitol rozpočtu Slovenskej republiky, najmä kapitol ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Oprávňuje to teda k tvrdeniu, že činnosť orgánov štátnej správy bola financovaná ďaleko za rámec schváleného rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1991. K tomu chcem dodať, že v tomto prípade vláda, ako aj Slovenská národná rada, sa správala k výkonu štátnej správy nanajvýš neekonomický a neefektívne. Z predložených dokumentov, ktoré všetci máte pred sebou, je celkom jednoznačne zrejmé, že výdavky na správu, mzdové prostriedky, investičné a neinvestičné náklady súvisiace so štátnou správou boli v jednotlivých kapitolách, a to počnúc Kanceláriou Slovenskej národnej rady a Úradom vlády Slovenskej republiky a končiac - aby som nehovoril všetky - napríklad miniterstvom lesného a vodného hospodárstva, v drvivej väčšine prípadov boli prekročené. Navyše, oproti očakávanej skutočnosti plnenia jednotlivých položiek štátneho rozpočtu súvisiacich s výkonom štátnej správy, ktoré, ako som spomínal, bolo výrazne vyššie ako pôvodný zámer, návrh
na rok 1992 ráta s indexom 110 až 130, často aj výrazne viac, teda a rastom výdavkov zhruba odhadom o 25 t. Takýto nárast výdavkov na štátnu správu, dámy a páni, skutočne nie je v dnešnej ekonomickej situácii prípustný. Štátna správa sama výrazne zaťažuje štátny rozpočet vysoko nad únosnú a potrebnú mieru a bujnejúci štátny byrokraticky aparát navyše úplne kontroluje a rozhoduje o čerpaní ďalších položiek štátneho rozpočtu. Tento stav je súčasne aj v príkrom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, vrátane jeho aktualizovanej podoby.
Takýchto a podobných nezrovnalostí v rámci predkladaného návrhu je viac. Za všetky ostatné mi dovoľte uviesť aspoň jeden. V štátnom rozpočte pod hlavičkou Všeobecná pokladničná správa sú uvedené sumy 6O miliónov korún určených na náhrady z reštitúcii, z mimosúdnych a súdnych rehabilitácii, ďalej 996 miliónov na realizáciu ďalších nových zákonných opatrení. V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa však o tejto veci nič nepíše a nieto tam ani zmienky. Neviem teraz, či tu ide napríklad o to, že boli schválené zo zákona vyplývajúce nároky za odškodné za nezákonné odvlečenie do Sovietskeho zväzu, ktoré vláda z rôznych príčin nebola schopná alebo nestihla realizovať v tomto finančnom roku a jednoducho sa to premieta do štátneho rozpočtu na budúci rok, alebo sú tam aj nejaké iné plánované kroky, o ktorých zatiaľ s ohľadom na výšku týchto prostriedkov nie sme dostatočne informovaní. Bolo by dobre túto vec podrobnejšie vysvetliŕ,.
Podľa uznesenia Slovenskej národnej rady má vláda do konca roku 1991 predložiť, návrh nového územného členenia republiky. S realizáciou tejto úlohy akoby však návrh štátneho rozpočtu nepočítal.
Dámy a páni, určite sa pamätáte, keď som tu, v Slovenskej národnej rade vyslovil svoj názor - bolo to vtedy, keď
sme rokovali o aktualizácii vládneho programu - na to, aby sa územne členenie neznásilňovalo za každú cenu, aby vláda tento vážny zásah do života spoločnosti dôsledne zvážila aj s tým, čo to bude stáť, teda aký to bude mať dopad na štátny rozpočet. Som zasadne toho názoru, že nové územne členenie treba uplatniť súčasne s prechodom na novy daňový systém k 1. januáru 1993, tak, aby v roku 1992 štátny rozpočet z tohto titulu nebol už ďalej zbytočne zaťažovaný, keďže vieme, aký je tento rozpočet napätý. Medzitým treba dôsledne zabezpečiť legislatívny rámec pre bezkonfliktný prechod na nové územné členenie a najneskôr v novembri 1992 prijať potom príslušné zákony.
Dámy a pani, vychádzajúc z uvedeného navrhujem znížiť objem celkových prostriedkov vynakladaných na štátnu správu a všeobecnú pokladničnú správu vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu, ktorých sa to týka, o celkovú sumu 4 mld korún a z týchto prostriedkov dofinancovať potreby obci, poľnohospodárstva, kultúry a životného prostredia.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ako ďalší prehovorí pán poslanec Hajduk. Pripraví sa pani poslankyňa Bauerova.
Poslanec A. Hajduk:
Vážená Slovenska národná rada, vážená vláda,
dotknem sa kapitoly ministerstva lesného a vodného hospodárstva a jeho dopadu na životne prostredie a vôbec na
rozvoj regiónov. Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 384 zo dňa 23. 1. 1991, ako i vláda ČSFR súhlasili so začatím výstavby a uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením v septembri 1991. Vodohospodársky orgán vydal na dočasné riešenie stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 11. 1991. Na obidve uvedené investície Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky požadovalo zo štátneho rozpočtu sumu 4 189 miliónov korún. V skutočnosti na tuto stavbu nie je poukázaná žiadna čiastka, myslím tým mimo objemu 50 miliónov na údržbu súčasne vybudovaných objektov. Na strane 15 v návrhu rozpočtu na rok 1992 v bode číslo 5 sa uvádza - citujem: "Na finančné krytie rozostavaných investícii komplexnej bytovej výstavby a Sústavy vodných diel Gabčíkovo bude v roku 1992 potrebných 4, 2 mld Kčs. Navrhuje sa tieto náklady kryt emisiou štátnych dlhopisov. " Koniec citátu. Môj doplňujúci návrh znie: Požadujem, aby navrhovateľ zákona doplnil bod 5 na strane 15 návrhu rozpočtu o kvantifikáciu objemu 4, 2 mld korún s rozdelením pre KBV a vodné dielo Gabčíkovo. To tento rozpočet postráda. Zároveň žiadam vysvetlenie navrhovateľa, ako si predstavuje rokovanie investora s dodávateľom pre KBV a vodné dielo Gabčíkovo na začiatku roka o prestavaní objemov, ak ich investor v rozpočte nemá a je odkázaný na štátne dlhopisy, kde dnes nie sú ešte vytvorené podmienky.
Ďalej navrhovaný objem dotácií zo štátneho rozpočtu na vodné dielo Málinec II. stavba vo výške 200 mil. korún je absolútne nepostačujúci na realizáciu vysokorozvinutých stavebných prác vo vlastnej hrádzi vodárenskej nádrže. Vychádzajúc z predpokladu, že v roku 1991 budú na stavbe vykonávané práce cca HO mil. korún viac, ako umožňujú pridelené dotácie zo štátneho rozpočtu, je nevyhnutné počítať s odčerpaním dotačných zdrojov v roku 1992 v uvedenej výške na krytie úveru za predchádzajúci rok, čím sa disponibilné zdroje na realizáciu tejto stavby znížia len na necelých 100 mil. korún. V rámci uvedenej čiastky investičných dotácii neboli
by vytvorené podmienky pre plynulé pokračovanie vo výstavbe tohto významného zdroja pitnej vody. Uvažovaná výška investičných dotácii pokrýva práce podľa harmonogramu výstavby len do konca mája roku 1992. Vzhľadom na akútnosť potreby zabezpečenia realizácie tejto stavby v súvislosti s riešením nedostatku pitnej vody v okrese Lučenec, bolo by žiadúce zvýšiť investičné dotácie zo štátneho rozpočtu na túto stavbu v roku 1992 minimálne na 400 miliónov. Nezabezpečenie potrebných finančných prostriedkov zapríčiní nielen niekoľkoročný odsun uvedených kapacít vodného zdroja do prevádzky, ale aj neefektívne umŕtvovanie doteraz vynaložených nemalých finančných prostriedkov a v konečnom dôsledku aj podstatné zdraženie stavieb.
Navrhovaný objem dotácii na investičnú výstavbu 770 mil. korún pre podniky Vodárne a kanalizácie je nepostačujúci. Výška dotácii pre podniky Vodárne a kanalizácie pokrýva cca 32-percentnú potrebu na rozostavané stavby v investor— stve týchto podnikov. Pri rozpisovaní pridelených dotácií bude preto treba veľmi starostlivo posudzovať, na dokončenie ktorých rozostavaných stavieb sa použije a ktoré stavby sa budú musieť zastaviť resp. zakonzervovať. Na to sú tiež potrebné finančné prostriedky? Celkový nedostatok prostriedkov na investičnú výstavbu sa prejavuje prakticky už - ak si odmyslím posledné roky - minimálne 2 roky dozadu, stagnáciou výstavby vo vodnom hospodárstve, čo zapríčiňuje nedokončovanie všetkých zdravotne-vodohospodárskych stavieb na území Slovenskej republiky, samozrejme, s nepriaznivým dopadom na životné prostredie a rozvoj regiónov.
V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že v roku 1990 bolo v Slovenskej republike zásobovaných vodou z verejného vodovodu 75, 2 % obyvateľov, v Českej republike 83, 2 * a napojených na verejnú kanalizáciu len 50, 7 % obyvatelov, v Českej republike je to 72, 6 %. Nepostačujúce prostriedky na investičnú výstavbu nedávajú predpoklad na priaz-
nivejší vývoj v tejto oblasti, ani na zlepšenie životného prostredia, nehovorím už o tom, že v mnohých obciach a mestách ľudia majú závadnú vodu. Len tak prierezové prejdem niektoré stavby, ktorých sa to dotýka - a je to prakticky na nás, poslancoch, ak sa nás voliči v týchto miestach spýtajú, ako to ďalej pôjde. Dotýka sa to takých stavieb, ako je čistička odpadových vôd Petržalka, Levice, Trnava, Banská Bystrica, Martin, na východnom Slovensku sú to Humenné, Svidník, Košice, Prešov, Poprad, Michalovce.
Ako ste mali možnosť posúdiť z uvedených číselných údajov vo vzťahu k úlohám, ktoré sú verejno-prospešné podniky, štátne podniky vodného hospodárstva povinné zabezpečovať, požiadavky vodného hospodárstva sú odôvodnené. Vzhľadom na to, že sme limitovaní príjmami zo štátneho rozpočtu a neušlo sa takmer každému rezortu tak, ako si to predstavuje, žiadam vás, vážené poslankyne a poslanci, aby ste uvedený stav vo vodnom hospodárstve a jeho dopad na životné prostredie a rozvoj regiónov brali vážne s tým, aby pri najbližších finančných možnostiach, ktoré nám život donesie, tieto uplatnili do vodného hospodárstva.
Zároveň by som sa chcel ešte vyjadriť k bodu 6 spoločnej správy, kde Výbor Slovenskej národnej rady pre obchod a služby navrhuje v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky znížiť účelové prostriedky štátneho rozpočtu na cirkev z 391 Miliónov na 200 miliónov. Podlá návrhu rozpočtu na rok 1992 cirkvi majú stanovený približne taký istý objem, ako v roku 1991. Vzhľadom na ten istý navrhovaný objem nie je pre cirkvi zohľadnené zvýšenie nákladov na energiu, služby a valorizáciu miezd. Napríklad výdavky na Charitu znamenajú výdavky na 18 charitatívnych domov pre starých a chorých ľudí. Tam tieto zvýšené náklady pocítia. V budúcom roku Charita bude poskytovať aj iné formy činnosti, a to otváranie útulkov pre osoby, ktoré sú na to odkázané a zriaďovanie vývarovní pre chudobných. Určite, vážení poslanci, ste si
všimli, ako zo zdevastovaného objektu vedia Slovenskej národná j rady, u kapucínov, došlo práve z prostriedkov na opravy objektov k jeho skrášleniu. A napokon, 60 miliónov z prostriedkov cirkví bolo poskytnutých na opravy národných kultúrnych pamiatok. Domnievam sa, že všetci si uvedomujeme absurdnosť návrhu v bode 6 spoločnej správy. Posúďte to sami uvážene.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Bauerova. Ak nenaplní čas do 17-tej hodiny, je ešte prihlásený pán poslanec Mikó.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená slovenská národná rada,
krajiny, ktoré sú ekonomicky v nepriaznivej situácii, svojou rozpočtovou politikou môžu sledovať, dva zásadne odlišné prístupy - útek dopredu podporou oblasti a projektov strategického vyznanú, ktoré sú schopné plniť funkciu rastového pólu hospodárstva, alebo hasenie najpálčivejších problémov hospodárskeho a sociálneho života v záujme znižovania sociálneho napätia, vrátane udržiavania neperspektívnych podnikov resp. kombináciou týchto dvoch rôznych prístupov. Takzvaný japonský zázrak po druhej svetovej vojne sa zakladal na veľkorysom financovaní inovačného procesu vládou, najmä vedeckého výskumu, teda útekom dopredu.
Rozpočtová politika prezentovaná v návrhu rozpočtu sa touto veľkorysosťou voči inovačnej politike a menovite ve-
deckému výskumu nevyznačuje. Kým v roku 1990 na vedu a výskum sa usli ešte 2, 3 % rozpočtových výdavkov, v návrhu na rok 1992 sa počíta pre túto oblasť o viac ako 100 mil. menej, pričom celkový podiel výdavkov na túto oblasť činí už len 1, 77 %. V danej situácii nie je možné počítať s tým, že v hospodárskej sfére vzniknú výraznejšie zdroje prostriedkov pre vedu a výskum alebo stimuly pre činnosť tohto druhu. Pre vytváranie takéhoto prostredia i vo vyspelých štátoch zohráva významnú úlohu štát a jeho finančná politika. Všeobecne sa akceptuje názor, že účinky hospodárskej konkurencia v tejto súvislosti sú rozporné. Vyspelé kapitalistické štáty nepodporujú vedu a výskum len z presvedčenia o účinnosti vedeckotechnického rozvoja, ale vychádzajú z praktického významu vedy a techniky v súčasnom svete ako neodmysliteľného faktora ekonomického, sociálneho a politického postavenia príslušnej krajiny a z rastu konkurenčnej schopnosti jeho národnej produkcie.
Intervencie štátu pre stimulovanie vedeckotechnického rozvoja sa neznižujú ani po prechode na neoliberálny model ekonomického rozvoja. I v takej krajine ako je Veľká Británia, ktorá v súčasnosti má snáď najotvorenejší a najmenej regulovaný trh zo všetkých krajín európskeho spoločenstva, prostriedky venované na rozvoj vedy a výskumu zo štátneho rozpočtu zvyšuje v posledných rokoch o 9 až 1O% ročne. Podobný vývoj možno pozorovať aj v ďalších vyspelých krajinách. Beztak relatívne skromne výdavky na vedu a výskum v porovnateľných malých európskych krajinách boli na obyvateľa napríklad v roku 1989 v Belgicku 208, v Dánsku 223, vo Švajčiarsku 506, v Nórsku 318, na Slovensku 217 dolárov. Tieto výdavky ďalej klesajú.
Sústavný pokles miery financovania vedy a výskumu môže mat dramaticky neželaný účinok - zvýšenie technologického zaostávania krajiny, nenávratný odliv vedeckého potenciálu, vznik generačnej medzery vo vede na Slovensku, ktorú prak-
ticky možno preklenúť len za veľmi dlhé obdobie, alebo vôbec nie.
Pre strategický význam tejto záležitosti z hľadiska budúcnosti Slovenska vás žiadam, aby ste podporili návrh výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v bode 18b, kde sa navrhuje zvýšiť prostriedky na nové spoločné grantové financovanie vedeckých projektov v sume 50 mil. Kčs a v bode 21 v kapitole Slovenskej akadémie vied zvýšiť výdavky na služby a výdavky nevýrobnej povahy o 20 mil. Kčs, kde došlo k enormnému zníženiu 40 mil. Kčs, takže toto zvýšenie by krylo iba polovicu zníženia, pretože v tomto prípade by bola ohrozená jednoduchá prevádzka mnohých, aj perspektívnych ústavov.
Zároveň mi dovoľte v nadväznosti na predrečníka položiť jednu otázku pánovi ministrovi Tirpákovi, či z dlhopisov sa plánuje aj splnenie 19 podmienok, ktoré Slovenská komisia pre životné prostredie dala ako podmienku prevádzkovania vodného diela.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták;
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážená vláda,
vedomý si svojho členstva vo výbore pre národné hospodárstvo a rozpočet nebudem mat žiadnu požiadavku na zvýšenie
nejakej kapitoly v peniazoch, ale mal by som jeden návrh na určity presun.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec, čiže to nie je faktická poznámka, ale vystúpenie.
Poslanec I. Ľupták;
Prednesiem to v rámci tých 3 minút. V účelových dotáciách zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre mestskú hromadnú dopravu v hospodárstve obci je v kolónke investičné dotácie určených 850 mil. Kčs. Rozdelené je to nasledovne: 45 mil. Prešov, 197 mil. Košice a 608 mil. Bratislava. Vzhľadom na to, že na rok 1991 bolo taktiež približne 850 mil. Kčs rozdelených tým spôsobom, že pre Košice išlo 20 mil., neviem presne koľko do Prešova, a zvyšok išiel do Bratislavy na investičnú výstavbu, Košice si urobili dlh na investičnej výstavbe v rozvoji trati atď. v tomto roku za 30 mil. Kčs. čiže mám návrh, aby z položky, ktorá má ísť pre Bratislavu, bol približne ten dlh 30. mil. Kčs presunutý pre Košice a 10 mil. pre Prešov. Je to nutné, lebo v Bratislave sa stavalo vlani, predvlani. A keď nechceme, ako hovoria niektorí politickí proroci, aby medzi Európou a Áziou boli hranice na Morave, treba budovať aj východ, aby sme hranice posunuli na východnú hranicu našej republiky.
Ďakujem vám. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Nasleduje pán poslanec Miko ako posledný diskutujúci v dnešnej rozprave.
Poslanec E. Mikó:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
budem celkom konkrétny a stručný. Mám pripomienku k Časti A pojednávajúcej o znížení niektorých kapitol návrhu štátneho rozpočtu na rok 1992, konkrétne k bodu 6, kde je návrh v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky znížiť účelové prostriedky štátneho rozpočtu na cirkev z 391 na 200 miliónov, teda zredukovať tento návrh rozpočtu na polovicu, na 50 %. Považujem to za dosť odvážny a nerozvážny návrh. Nie je dostatočne zdôvodnený a myslím, že je i nedôsledný. Ide o získanie financií v prerozdeľovacom procese.
Znekľudňuje na tento návrh, a ubezpečujem vás, že tento reštrikčný návrh bude znekľudňovať veľkú väčšinu občanov Slovenska. Ak to bude prijaté, posilnime trend, ktorý v tejto krajine vládol od februára 1948 do novembra 1989. Práve vlani, keď bol tento návrh, niekto žiadal zníženie o 50 miliónov. Nemohol som neprotestovať. Ako politické strany, ako poslanci stratíme dôveru našich voličov, keď odsúhlasíme tento návrh. A na druhej strane prinútime cirkvi a náboženské spoločnosti pôsobiace v našej vlasti, aby naďalej vyhľadávali kontakty s partnerskými cirkvami vyspelých štátov západnej Európy a zámoria, a naďalej tak, ako sme to robili 40 rokov, prosili a žiadali o podporu a pomoc.
Vo februári som bol na valnom zhromaždení v Austrálii, v Cambere, kde sa stretli všetky cirkvi z celého sveta, zo všetkých kontinentov. Konštatovalo sa, že už neexistuje Východ a Západ. Práve preto, že západné myslenie je nasmerované tak, že toto rozdelenie už neexistuje, dovolím si pripomenúť, že zníženie návrhu rozpočtu pre cirkvi nie je iba
ekonomickou otázkou, oveľa dôležitejší je aspekt politický, a zo strany poslancov je to aj otázka etická. Cirkvi v Česko-Slovensku zďaleka nie sú v menšine. Na medzinárodných grémiách o českej krajine už nehovoríme ako o krajine kresťanskej. Inakšia situácia je na Slovensku, na to nesmieme nikdy zabúdať, a práve preto túto otázku nesmieme bagatelizovať. Prosím, aby sme si to zvážili a hlasovali zodpovedne, s apelom na vlastné svedomie. Viem, že je jednoduchšie znižovať rozpočet, ako doriešiť majetkovú rehabilitáciu alebo realizoval totálnu reštitúciu. Nemôžeme však prijatím tohto bodu 6 prispieť k ďalšiemu rozkladu našich vzácnych kultúrnych pamiatok. Musíme myslieť v európskom kontexte. Návrh v bode 6 nie je zameraný proti cirkvám, ale proti vlastnému národu, proti možnosti záchrany zdevastovaného kultúrneho dedičstva našich otcov.
Podporujem stanovisko spoločného spravodajcu a navrhujem o tomto bode hlasovať osobitne. Bolo by potešujúce pre celé Slovensko, keby sme tento návrh neprijali.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Mikóovi. V dnešnej diskusii vystúpilo 19 diskutujúcich. Nakoľko sa blíži záver nášho dnešného rokovania, chcem vás informovať, že do zajtrajšej diskusie zostalo 6 prihlásených: pán poslanec Sabo, pani poslankyňa Mistríková, pán poslanec Doboš, pán poslanec Porubec, pán poslanec Brňák a pán poslanec Brestenský. Končím naše dnešné rokovanie. Pokračujeme zajtra o 9. 00 hodine.