počet schválilo alebo ho korigovalo, dôležitý je záujem o mládež a šport zo strany vlády a tiež dôvody tejto starostlivosti. Tie sú prozaické. Investície do športu a pre mládež znižujú investície do zdravotníctva. Z mladých sa stávajú dospeli, ktorí nateraz nemajú jasné orientačné body, prejavuje sa u nich pocit neistoty, prázdnoty a práve šport dokáže tieto stavy eliminovať. Skúsme aj my nájst paralelu.
Mnohostranný význam telesnej kultúry ju zaraďuje do oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv občanov vedia práva na vzdelanie, primerane hmotné zabezpečenie a zdravé životné prostredie. Rozpočet v oblasti štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport bude taký, aký bude, aký si môžeme dovoliť, ale skúsme porozmýšľať, či je dostačujúci, či má táto oblasť spomínanú vážnosť, aké sú východiská.
Vážené kolegyne, ctení páni poslanci i ministri,
myslím si, že v prvom rade bude veľmi potrebné vypracovať, priority štátnej garancie v oblasti telesnej kultúry a neponechať spoločensky prospešné telovýchovné zariadenia zbankrotovať, čo rozpočet aj akceptuje 65 miliónmi korún. V súvislosti s týmto problémom sa javí rozumnou a schodnou cestou privatizácie alebo ekonomického prenájmu telovýchovných objektov, lebo ich údržba nemôže tak vysoko zaťažovať rozpočet pre tuto oblasť. Ďalším východiskom je vytvorenie podmienok na postupné osamostatnenie sa ekonomiky telesnej kultúry od disponibilné j formy tvorby zdrojov nezávislej na mieste a regionálne uspokojovanie potrieb, kde stále väčší význam budú nadobúdať miestne občianske športové združenia, kluby a organizácie.
Popri týchto uvedených východiskách sa v súvislosti s problémami financovania telesnej výchovy a športu ponúka ešte jedna alternatíva. Faktom je, že priamo nesúvisí s pre-
rokovaným návrhom štátneho rozpočtu na rok 1992, ale v zaujme riešenia problémov ju odporúčam do pozornosti. Jednotlivé telovýchovné jednoty a organizácie sú zriaďovateľmi podnikateľských subjektov, ktorých predmet činnosti vo väčšine prípadov úzko súvisí s telovýchovnú. Tieto podniky sú však zaťažené 55-percentným odvodom zo zisku. Pritom na príjmovej zložke štátneho rozpočtu sa tieto subjekty podielajú v podiele do 5 %. Navrhované riešenie vychádza z nasledovného: pre rok 1992 znížiť daňové zaťaženie podnikateľských subjektov, ktorých zriaďovateľmi sú telovýchovné jednoty a organizácie, o 5 až 15 %. Takto získané finančné prostriedky by sa účelovo viazali na investičné a neinvestičné financovanie telesnej kultúry a športu.
Toto riešenie však vyžaduje iniciatívu vlády Slovenskej republiky smerom k federálnej vláde. Žiadam preto a] Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby možnými výnimkami podía individuálnych požiadaviek telovýchovných jednôt a organizácii zohľadnilo spomínané problémy telesnej výchovy a športu. Bude tiež nanajvýš potrebné novelizovať zákon č. 198 z roku 1990 Zb. alebo vypracovať nový návrh na podporu športu, ktorý by jasne vymedzil preferencie štátnej starostlivosti o telesnú kultúru.
Dovoľte mi malú poznámku ešte na adresu pána poslanca Hubu v súvislosti s jeho návrhom na zníženie rozpočtu v kapitole telovýchova a šport. Verím, že to myslel úprimne, ale dúfam, že po vypočutí si môjho príspevku pochopí, že jeho návrh v tejto napätej situácii rozpočtu aj v kapitole telovýchova a šport nie je štátnym riešením.
Ďakujem za slovo. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Novákovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Varju. Pripraví sa pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Varju:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážená Slovenska národná rada,
nesklamem vás, budem hovoriť o kapitole poľnohospodárstvo, chcel by som však predtým poďakovať pani poslankyni Kondášovej, že principiálne kritizovala doterajšiu poľnohospodársku politiku - nepolitiku vlády Slovenskej republiky i federálnej vlády. Vysoko si vážim tuto opodstatnene nadnesenú kritiku najmä preto, že o osud predmetného rezortu sa zaviazalo hnutie, ktorého je sama členkou. S jej návrhom, ktorý predniesla, súhlasím.
Za účelom hľadania ďalších zdrojov, ale nielen preto, som preštudoval aj ostatne kapitoly návrhu rozpočtu. Získané informácie ma doviedli k názoru, že vládou predložený návrh štátneho rozpočtu Slovenské] republiky na rozdiel od tvrdenia predkladateľa je schodkový. Príjmová časť je viac ako mimoriadne riziková, ako je to uvedene v správe. Teda neostáva iné než sa uspokojiť s vysvetlením, že síce aj nám, poľnohospodárom prináleží viac, ale neušlo sa. Roľníci nemajú iné východisko než spoľahnúť. sa na vlastné sily a hľadať zdroje vo vnútorných rezervách, ale aj v zvyšovaní cien svojich produktov, teda v zvyšovaní cien potravín.
Pozrime sa však trochu hlbšie na korene problematiky aj v kontexte vzájomného spolupôsobenia jednotlivých faktorov ovplyvňujúcich výsledky hospodárenia. Aj po premietnutí sys-
témových dotácií k zdrojom na rozdelenie hospodárskeho výsledku sa za rok 1991 v rezorte poľnohospodárstva a výživy očakáva strata vo výške zhruba 1, 8 miliardy korún, teda vo väčšine poľnohospodárskych podnikov jednoducho nebudú zdroje na rozdelenie. Podnikateľská sféra rezortu vytvorí v porovnaní s minulým rokom nižšie zdroje na rozdelenie o 3, 8 miliárd korún. K tomuto mimoriadne nepriaznivému štartu do roku 1992 sa dostalo poľnohospodárstvo najmä vplyvom rastu cien vstupov indexom 1, 6, stagnácie nákupných cien poľnohospodárskych produktov indexom iba 1, 02, odbytových tažkosti najmä hovädzieho dobytka, ktoré výrazne zhoršovali ekonomiku výroby, zníženia nepoľnohospodárskej činnosti, zdraženia úverov, atď. Treba pritom pripomenúť celkový negatívny dopad reštrikčnej politiky. Možno by sa tu dalo dodať aj netrhové fungovanie, netrhové prispôsobenie sa poľnohospodárskych podnikov, ale treba si uvedomiť, že trh tu nefungoval.
Bolo by chybou nechať bez zreteľa, že podniky takmer neinvestovali, výrazne obmedzili nákup strojov, údržby a opravy, obmedzili výživu pôdy, odborne a plemenárske veterinárne služby, čo bude mat ďalekosiahle negatívne pôsobenie. Je všeobecne známe, že poľnohospodárske podniky žijú z podstaty. Aj súkromne hospodáriaci roľníci po vyčerpaní výhod vyplývajúcich z poskytovania pre začínajúcich podnikateľov sa dostávajú do veľmi zložitých ekonomických problémov.
Nebudem opakovať vývoj dotácii do poľnohospodárstva v ostatných rokoch. Predniesla to pani poslankyňa Kondášová. Pripomínam iba, že v roku 1988 dotácie do poľnohospodárstva činili približne 18 miliárd korún, na rok 1992 je predurčené 6, 2 miliárd z republikových zdrojov, a nevie sa presne koľko sa ešte pričlení z federálneho fondu trhovej regulácie - predpoklad bol 3 miliardy, a to všetko pri zhruba dvojnásobnom zvýšení cien vstupov do poľnohospodárstva. Aj minis-
terstvo poľnohospodárstva a výživy v predkladanej správe k svojej kapitole rozpočtu uvádza, že ponechaním navrhovanej úrovne dotácii sa ohrozuje vyradenie 600 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy z podnikateľskej činnosti a uvoľnenie ďalších 100 tisíc pracovníkov najmä v podhorských a horských oblastiach. Doteraz sa oproti vlaňajšku znížil počet pracovníkov v poľnohospodárskych podnikoch o 70 tisíc osôb.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci,
konkrétne sa mienim vyjadriť, k fondu trhovej regulácie, samozrejme, k federálnemu, nakoľko slovenský republikový sa na rok 1992 zatiaľ nedoplnil. Vo federálnom fonde, ktorý bol zriadený zákonným opatrením číslo 340 z roku 1991 Zb. pre rok 1992, sa v súlade so závermi rokovaní rady fondu predpokladá zaradiť do regulácie trhu jatočné býky, voly a jalovice, mlieko a mliekárenské výrobky a potravinovú pšenicu. Chcel by som upozorniť, že okrem pšenice, v závislosti na počasí z uvedených produktov možno nebude prebytok v Slovenskej republike, teda nebude na čo z fondu čerpať. Osobne by som tieto peniaze radšej videl v Slovenskom fonde trhovej regulácie. V každom prípade však rozdielne podmienky Slovenska i v tomto prípade bude potrebné pri ďalších rokovaniach rešpektovať, najmä čo sa týka určenia komodít.
K pozmeňujúcim návrhom v spoločnej správe, tlač 224a, ktoré smerujú k zníženiu rozpočtu kapitoly poľnohospodárstvo, zaujímam odmietavé stanovisko okrem iného aj preto, že ich opodstatnenosť nebola dostatočne vyargumentovaná, ale aj preto, že pre tieto prostriedky pripadne by sa našli miesta aj v rámci danej kapitoly, takže netreba ich presunúť do iných kapitol. Moje rolničke svedomie mi nedovolí, aby som svojim hlasovaním podporil predložený návrh štátneho rozpočtu okrem iného najmä preto, že nekorešponduje so zasadaní agrárnej a výživovej politiky vlády Slovenskej politiky, nerešpektuje zákon o Slovenskom fonde trhovej regulácie a ne-
vykrýva požiadavky zásad dotačnej a subvenčnej politiky vlády Slovenskej politiky.
Dovolím si vyjadriť, názor, že návrh rozpočtu, ktorý je v skutočnosti schodkový, poukazuje na mimoriadne nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorej negatívny vývoj je v značnej miere ovplyvňovaný prehnanou reštrikčnou politikou a nekoncepčnou hospodárskou politikou, ktorá sa v súčasnosti zastáva. Dovoľujem si odporúčať jej prehodnotenie a hľadanie východísk v rozvojovej hospodárskej politike. Predpokladám, že začiatkom budúceho roka sa vrátime k tomu v konkrétnejšej podobe.
Záverom by som chcel dodať, že poľnohospodári istotu v rozpočte nemajú. Zostava im už len spoliehať sa na štedrosť prírody alebo na moc najvyššiu, nepoznajú však adresu, komu sa sťažovať v prípade neúrody.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Varjú. Prehovorí pán poslanec Jakuš. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.
Poslanec J. Jakuš:
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,
prv než prejdem k samotnému problému, ku ktorému chcem hovoriť v súvislosti s rozpočtom, dovoľte mi také zamyslenie, prečo je nás tu v parlamente tak málo pri prerokúvaní rozpočtu, ktorý bude rozhodovať, o našom živote v budúcom ro-
ku. Napadlo ma, že vlastne tento parlament bude fungovať ešte pol roka, další polrok bude už po voľbách a tento parlament bude zmenený. Postoj tých poslancov, ktorí tu nie sú, je snáď taký, že pol roka to vydržíme a po pol roku nech sa nový parlament borí s problémami, ktoré zdedí.
Druhá myšlienka, ktorú chcem povedať, súvisí s vystúpením pána poslanca Tatára, kde hovoril o tom, že som ho viac-menej kritizoval za hlasovanie pri schvaľovaní zmeny zákona o rozpočte. Povedal asi v tom duchu, že suma 600 miliónov bola už vládou pridelená, že vlastne nebolo o čom rokovat. Tak som to pochopil. Ja by som to tak nechápal. Pokiaľ viem, siahnutie na prebytok štátneho rozpočtu sa môže udiať a určiť, jedine zmenou zákona. Preto tento zákon bolo potrebné prerokovat, takže hlasovanie, ktoré tu bolo za alebo proti, znamenalo bučí schválenie alebo neschválenie tých 600 miliónov.
Vo svojom vystúpení nebudem plakať a pýtať viac. Budem len konštatovať. Pred rokom, keď sme schvaľovali rozpočet na rok 1991, sme konštatovali, že suma 14, 2 miliardy určená pre zdravotníctvo je nedostatočná. Vláda v priebehu roka rozpočet valorizovala a v konečnom dôsledku sme dostali pre zdravotníctvo cez 17 miliárd. Pán Tatár povedal, že vláda bola voči nám štedrá. Súhlasím s nim, že bola skutočne v rámci celkového rozpočtu štedrá, že to percento, ktoré sme dostali, je skutočne vyššie ako to bolo v minulosti, ale za sumu, ktorú sme dostali, kúpime oveľa menej, ako sme mohli kúpiť pred valorizáciou rozpočtu a ten dlh z minulého režimu, tých 300 miliárd, o ktorých hovoril, nekrátime, ale ho prehlbujeme.
Pre tento rok je v návrhu rozpočtu 18 928 miliónov, teda oproti minulému roku je to nárast o 7, 3 %. Nebudem rozoberať; túto sumu, snáď pán minister zdravotníctva sa k tomuto
vyjadri z pohľadu ministerstva. Zvýšenie prostriedkov v tomto rozpočte je počítané na zvýšenie prostriedkov na mzdy
0 20, 8 %, i keď celkove v hospodárstve sa ráta s valorizáciou miezd až do výšky 29 %. Ale čo je podstatné, vo vecných výdavkoch je v rozpočte oproti roku 1991 menej a oproti návrhu ministerstva zdravotníctva chýba 2 221 miliónov korún. To by tak potvrdzovalo slová pána Ftáčnika o reštriktívnosti rozpočtu, ktorý prerokúvame. Chýbajú a budú chýbať prostriedky na bežnú zdravotnícku starostlivosť, na prevádzku mocnie a pri očakávanom zvýšení cien vstupov bude to znamenať zníženie už i tak obmedzenej zdravotníckej starostlivosti, Toľko suché čísla.
A teraz pár slov k tomu, ako sa tieto čísla premietajú do denného života, do zdravia našej populácie. Zdravotníci mi iste potvrdia, že zaznamenávanie zvýšenie dopytu po zdravotníckej starostlivosti, je zvýšený tlak na uznanie invalidity, je zvýšená práceneschopnosť, obyvateľstva. Podlá dlhodobého sledovania dojčenskej úmrtnosti sme od roku 1980 do roku 1989 zaznamenávali postupný pokles dojčenskej úmrtnosti, ale za rok 1990 a za prvý polrok 1991 došlo k zvýšeniu úmrtnosti dojčiat. Mám k dispozícii štúdiu, kde je vyjadrený vzťah nezamestnanosti k dojčenskej úmrtnosti v Spojených štátoch amerických od roku 1915 do roku 1985. V období najhlbšej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch došlo pri 20-percentnej nezamestnanosti v Spojených štátoch amerických k zvýšeniu dojčenskej úmrtnosti. Absolútne čísla vám môžem dať k dispozícii, kto bude mat záujem. Sme svedkami toho, že
1 v Slovenskej republike sme za obdobie roku 1990 a prvého polroku 1991, kedy zaznamenávame zvýšenú nezamestnanosti, zaznamenali zvýšenú dojčenskú úmrtnosť. Keď napríklad v roku 1976 bola dojčenská úmrtnosť u nás 20, 5 promile, v roku 1989 bola 11, 6 promile, ale už v prvom polroku 1991 je 13, 5 promile, teda stúpla zhruba o 2 promile. V absolútnych číslach vzostup úmrtnosti o l promile na Slovensku znamená úmrtie asi 80 detí.
Keď sa vrátim k údajom uverejneným v bulletinoch Svetovej zdravotníckej organizácie o vzťahu nezamestnanosti a dojčenskej úmrtnosti, musím konštatovať, že súbeh poklesu hospodárskej prosperity, vzrastu nezamestnanosti, znižovania životnej úrovne a nedofinancovanosti zdravotníctva vytvára precedens, ktorého plody budeme sumarizovať v štatistike najsmutnejšej, v štatistike dojčenskej úmrtnosti. Prosil by som preto, aby sme sa zamysleli napriek tejto rozpočtovej mizérii, v ktorej sme, o prioritách, ktoré sú neoddiskutovateľné a ktoré saturovať musíme.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem poslancovi Jakušovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ondruš Miroslav, po ňom pán poslanec Hudec.
Poslanec M. Ondruš:
V súvislosti s úmrtnosťou nechápem jednu vec, že za posledne roky komunizmu bola u nás úmrtnosť okolo 13 promile a nemali sme nezamestnaných. Na západe, kde mali kopec nezamestnaných, bola 5, 5 promile, teda asi 2, 5 krát menej.
Poslanec I. Hudec:
Myslím si, že niektoré otázky a problémy, ktoré odzneli v diskusnom príspevku, sú také závažne, že by bolo vhodné, keby k nim zaujal názor priamo pán minister zdravotníctva. Preto prosím, keby bolo možné mu dať hneď slovo.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
To je snáď váš názor, pán minister zdravotníctva si sám rozhodne, kedy sa prihlási. Teraz je v diskusii prihlásená pani poslankyňa Keltošová. Pán minister sa vyjadri v závere diskusie k týmto problémom. Pripraví sa pani poslankyňa Koptová. Pokiaľ pani poslankyňa nie je prítomná, stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Brňák. Teraz prehovorí pani Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážená Slovenská národná rada, kolegyne, kolegovia, vážený pán premiér, vážená vláda,
dovoľte, aby som nadviazala na mojich predrečníkov, ktorí hovorili na tému rozpočtu rezortu ministerstva zdravotníctva. Ak si dobre pamätám, v októbri výbor pre zdravotníctvo a sociálnu politiku schválil uznesením odporúčanie pre všetky ostatné výbory, aby prerokovali Národný program podpory zdravia. Vedeli sme, prečo to robíme v októbri. Preto, že dnes ste mohli byt lepšie informovaní o súčasnom zdravotnom stave obyvateľstva a mohli ste si urobiť lepší obraz o dostatočností alebo nedostatočnosti financií, ktoré, sa predpokladajú pre tento rezort v rozpočte na budúci rok. Žiaľ, nestalo sa tak, predsedníctvo to zadelilo až na februárové plénum. Napriek tomu mi dovoľte, aby som vás upozornila na niektoré skutočnosti, ktoré s navrhovaným štátnym rozpočtom v súvislosti s kapitolou ministerstva zdravotníctva súvisia.
Mám pred sebou návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý predložil rezort ministerstva zdravotníctva, a mám zároveň aj čísla, ktoré ministerstvo financií resp. vláda potom od-
súhlasili. Môžem vás ubezpečiť, že vo všetkých kolónkach, okrem mzdových prostriedkov, sú samé mínusy. Pán poslanec Jakuš upozornil na to, že vo vecných výdavkoch, ktoré znamenajú skutočne základný zdravotnícky materiál, ktorého až aj teraz je nedostatok, je to mínus 2 221 mil. korún. Vláda pritom pri zostavovaní rozpočtu, tak ako je to konštatované v návrhu rozpočtu na strane 75, vychádzala zo stavu v roku 1991. Nesmieme však zabúdať na to, že zdravotnícke zariadenia začiatkom roku 1991 ešte mali urobene zásoby z roku 1990, čo už tohtoročný rozpočet neumožňoval. Takže už len samotná východisková informácia pri zostavovaní kapitoly bola, podľa mňa, mylná. Medzi návrhmi, ktoré vypracoval rezort zdravotníctva a smernými číslami schválenými vládou vo všetkých položkách sú výrazné rozdiely. Viem, že peniaze nie sú, že rozpočet je veľmi napätý, pýtam sa však vlády, pýtam sa aj vás, či nakoniec by sme sa predsa len nemali zamyslieť nad prioritami. Nechcem uberať z rozpočtu žiadnemu rezortu. Napriek tomu si znovu kladiem otázku, aj po preštudovaní programu národného zdravia, aké sú priority pre tuto spoločnosť?
Chcela by som ešte ďalej povedať, že ak som sa zmienila o jedinom pluse, a to sú mzdové prostriedky, aj tieto mzdové prostriedky zohľadňujú iba smerný rast, ktorý je povinný v rámci valorizácie platov. Ak si zoberiete vecne výdavky, sú spomínané mínus 2 miliardy. Neinvestičné výdavky mínus 2 miliardy, príspevok na prevádzku mínus 10 miliónov, príspevok na investície mínus 4 milióny, investičná výstavba je zmrazená, dokončujú sa iba 4 objekty. Dotácia na neinvestičné veci mínus 78 miliónov. Úhrnom rozdiel medzi návrhom rezortu ministerstva zdravotníctva a schváleným rozpočtom je zhruba 3, 5 miliardy korún.
Mám pred sebou aj stanovisko Asociácie nemocníc Slovenska, v ktorom Asociácia nemocníc Slovenska potvrdzuje svoje pôvodné stanovisko k rozpočtu zdravotníctva pre rok 1992. Na
zabezpečenie plnenia základných úloh zdravotníctva v roku 1992 je potrebné vyčleniť z rozpočtu celkom 25 mld, my schvaľujeme 18 mld. Oproti skutočnosti roku 1991 musí byt podstatne zvýšený podiel prostriedkov pre investičnú výstavbu na zabezpečenie stavebných prác a najmä nákup zdravotníckej techniky. Prihováram sa za stanovisko asociácie a žiadam vás, aby sme pri záverečnom schvaľovaní uvážili aspoň spomínaných 2 221 miliónov na neinvestičné výdavky.
Ďakujem vám. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pani poslankyni Keltošovej. Keďže medzičasom sa vrátila pani poslankyňa Koptová, udeľujem jej slovo. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Poslankyňa A. Koptová:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
dovoľte mi, aby som v súlade so zásadami vládnej politiky k Rómom, ktoré vláda Slovenskej republiky prijala v apríli tohto roku svojim uznesením č. 153, ďalej v súlade B Listinou základných práv a slobôd a tiež so zákonom Slovenskej národnej rady o úradnom jazyku, predniesla nasledujúce návrhy do rozpočtu. Jednotlivé návrhy potom môžem krátko odôvodniť.
Po prvé - založenie, prevádzka a umelecké projekty rómskeho profesionálneho divadla.
Po druhé - v celom rozsahu zabezpečiť ekonomické, priestorové a personálne podmienky na to, aby sa od 1. septembra 1992 mohli otvárať nulté prípravné ročníky základných
škôl pre deti s jazykovo znevýhodneného prostredia. Ide o výučbu a osvojenie si úradného jazyka, či iného vyučovacieho jazyka ako úradného.
Po tretie - vytvoriť podmienky na prevádzku rómskeho konzervatória v Košiciach a vytvoriť predpoklady na budovanie rómskeho národnostného školstva. Zabezpečiť v celom rozsahu.
Po štvrté - podporiť národnostnú rómsku tlač.
Po piate - vyčleniť, štátny príspevok v podobe rôznych foriem pôžičiek na sociálnu pomoc ohrozeným skupinám obyvateľstva, pri riešení havarijného stavu ich bývania a pri riešení bývania a ochrany života v ekologicky ohrozených lokalitách.
Po siedme - z fondu životného prostredia zabezpečiť v obciach a osadách bez verejného vodovodu výstavbu vhodných vodných zdrojov a rekonštrukciu všetkých hygienicky závadných zdrojov ohrozujúcich zdravie a život občanov.
Navrhované čiastky, teda sumu k jednotlivým bodom, navrhujem vyčleniť z neúčelovej rezervy vlády Slovenskej republiky a presunutím v rámci kapitoly jednotlivých ministerstiev. Dovoľte, aby som zdôvodnila aspoň niektoré návrhy.
Založenie, prevádzka a umelecké projekty rómskeho profesionálneho divadla: Tým, že v apríli tohto roku vláda priznala Rómom práva národnosti, vzniklo teda aj toto právo šíriť kultúru v materinskom jazyku. Na Slovensku žijú Rómovia asi 600 rokov, ale stalo by sa po prvýkrát, čo by vláda Slovenskej republiky investovala do rómskeho umenia a prispela k založeniu rómskeho profesionálneho divadla. Dovoľte pripomenúť, že ostatné národnostné menšiny, alebo aspoň tie najpočetnejšie, svoje divadlá majú, a v štátnom rozpočte majú zabezpečený aj svoj rozpočet. Napriek tomu, že zástupco-
via Asociácie kultúrnych rómskych organizácií predložili ministerstvu kultúry tri alternatívy na založenie a prevádzku rómskeho divadla, zatiaľ sa o týchto alternatívach nediskutovalo v takej polohe, aby sa prijal niektorý z navrhovaných projektov. Na ministerstve kultúry táto otázka zostala otvorená. Navrhujem, aby sa teda zabezpečením v štátnom rozpočte skutočne začalo so zakladaním tohto profesionálneho rómskeho divadla. Je to v podstate zákonné právo, ktoré vyplýva z Listiny základných práv a slobôd, aj zo zásad, ktoré vláda prijala tohto roku.
V celom rozsahu zabezpečiť, ekonomické, priestorové a personálne podmienky na to, aby 1. septembra sa otvorili jazykové prípravné ročníky pre deti z nevýhodného sociálneho a jazykového prostredia - dovoľte mi prečítať pár myšlienok, ktoré riaditeľ odboru školstva na národnostne zmiešanom území Dr. Fliegel predniesol na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila asi pred troma týždňami na úrade vlády. Poukázal aj na problémy vyplývajúce z faktu, že rómske deti oproti ostatným deťom takmer štrnásťkrát častejšie prepadávajú, päťkrát častejšie dostávajú druhý alebo tretí stupeň známky z chovania, tridsaťšestkrát častejšie ukončia školskú dochádzku skôr, ako ukončia základnú školu a dvadsaťosemkrát častejšia sú preraďovaní do osobitných škôl. Teda rómska mládež je v podstate negramotná a debilná. Treba si položiť otázku, prečo. Deti, ktoré nastupujú do základnej školy bez znalosti vyučovacieho jazyka, teda slovenčiny, sú v podstate odkázané na odpísanie zo života. Preraďujú sa postupne do osobitných škôl a konala túto školu s diagnózou debility. Sú to na druhej strane fyzicky a duševne zdravé, schopné deti. Považujem to za úradnú debilizáciu rómskeho etnika. Preto považujem za veľmi nutné, aby tieto ročníky, v podstate nulté jazykové ročníky, začali 1. septembra fungovať.
Vytvoriť podmienky na prevádzku rómskeho konzervatória v Košiciach a predpoklady na budovanie rómskeho národnostné-
ho školstva - v podstate tu len konkretizujem to, čo som pred chvíľou povedala. V prípade konzervatória v Košiciach máme veľmi nepríjemnú a nemilú skúsenosť s riaditeľom Školskej správy Košice 2 pánom Ondrom. Napriek maximálnej snahe pracovníkov ministerstva školstva a predstaviteľov ROI na Slovensku vytvoriť podmienky pre elokovanú rómsku triedu na štátnom konzervatóriu sa dodnes nepodarilo k spokojnosti ani rómskych detí, ani Rómskej občianskej iniciatívy, a v podstate ani školstva pripraviť elokovanú triedu tak, aby mala perspektívu ďalej sa rozvíjať. Pán Ondra všetkými svojimi prostriedkami, možnosťami a schopnosťami prekáža rozvoju tejto triedy a musím mať pocit, že je príliš národnostne zaťažený a že nie je v jeho záujme, aby sa toto rómske konzervatórium v Košiciach možno v budúcnosti stalo aj konkurenčným voči štátnemu konzervatóriu. Preto žiadam, aby na budúci rok malo toto konzervatórium vytvorené podmienky nielen priestorové, ale predovšetkým personálne.
Národnostná tlač pravdepodobne bude predmetom dotácie z federálneho rozpočtu, preto sa o tom nebudem zmieňovať.
Vyčleniť štátny príspevok v podobe rôznych foriem pôžičiek sociálne ohrozeným skupinám obyvateľstva a tým obyvateľom, ktorí žijú v ekologicky ohrozených lokalitách - výbor pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva v podstate celý rok sondoval situáciu na Slovensku a zistil veľmi nepriaznivé fakty. Dosť veľká časť obyvateľstva žije na hranici sociálnej odkázanosti a v ekologicky veľmi ohrozených lokalitách. Konkrétne sa tu diskutovalo o prípade Rudňan, teda nemusím o tom ďalej rozprávať. Bolo by teda vhodné, keby tieto skupiny obyvateľstva, ktoré sú odkázané na pomoc, mohli využívať rôzne formy pôžičiek a týmito formami si zlepšiť svoj životný štandard.
Z fondu životného prostredia zabezpečiť v obciach a osadách bez verejného vodovodu výstavbu vhodných vodných
zdrojov, pripadne rekonštruovať tie, ktoré ohrozujú zdravie a život. Asi pred dvoma-troma týždňami som bola v stranách pod Tatrami na pozvanie starostu, ktorý mi vysvetľoval veľmi nepriaznivú situáciu. Je tam asi 800 ľudí, ktorí sú v podstate bez pitnej vody. Voda v studniach, ktoré sa tam navŕ- tali, je hygienicky závadná a v čase nedostatku vody občania berú vodu z potoka, pripadne z regulačných kanálov, ktoré sú zanesené chemickými odpadmi. Preto sa mi javí veľmi dôležitým, aby tieto obce a osady mali možnosť čerpať z finančného rozpočtu a riešiť si situáciu, ktorá im ohrozuje životy.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pani poslankyni Koptovej. Podlá § 19 prehovorí pán predseda Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada,
vzhľadom na to, že som tu nebol, obieham zákulisie, a mám pocit, že sa otázka rozpočtu dostáva do slepej uličky. Navrhujem, aby sa teraz na pol hodinu zišli predstavitelia politických klubov za prítomnosti predsedu vlády, podpredsedu vlády Vavru a ministra financií Danču v mojom salóne. Rozprava v tejto chvíli nadobúda formálny charakter. Som za to, aby sme si vyjasnili, či vôbec má význam naďalej viest rozpravu. Signály hovoria, že je to zle.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Návrh teda je, aby sme urobili prestávku do 16. 00 hodiny. Je potrebné o tom hlasovať? Nie, takže vyhlasujem prestávku do 16. 00 hodiny.