objem štátneho dlhu. Nevyhnutnou podmienkou takéhoto riešenia je dosiahnuť, aby štátne rozpočty sa stali prehľadnejšími a zrozumiteľnejším a tak aj prístupnejšími nielen pre kontrolu poslancov, ale aj pre verejnosť.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Hübel. Pripraví sa pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Hübel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda Slovenskej republiky,
vážená Slovenská národná rada,
vo svojom vystúpení budem maximálne stručný. Na úvod dovoľte jednu poznámku. Nazdávam sa, že istú mieru viny nad oneskoreným prerokovaním návrhu štátneho rozpočtu na rok 1992 si musíme pripísať i sami, pretože gestorské výbory zastrešujú určité kapitoly, a tieto výbory skutočne mohli jednotlivé kapitoly prerokovat pred predložením návrhu rozpočtu na rok 1992 do Slovenskej národnej rady, tak ako na upozornil alebo uviedol príklad pán poslanec Táraj, pokiaľ sa dobre pamätám, na spoločnom rokovaní výborov. Takže na jednotlivých kapitolách sa skutočne dalo pracovať i pred predložením návrhu do Slovenskej národnej rady.
Z rokovaní vo výboroch Slovenskej národnej rady i v spoločnom výbore, ale i zo správy pána spravodajcu sme sa dozvedeli, že požiadavky rezortov na výdavky štátneho rozpočtu v roku 1992 predstavujú vlastne stopercentné zvýšenie. Samozrejme, ak prijmeme fakt, že na strane výdavkov sú
vyššie a treba povedať aj mnohokrát opodstatnené potreby ktoré by bolo treba pri očakávanom raste nezamestnanosti smerovať i do sociálnej oblasti, ale aj do rôznych tých oblastí, nazdávam sa, že jediným riešením je hľadať východiská na oživenie ekonomiky a nie na prerozdeľovanie výdavkov, ktoré, domnievam sa, nám tuto situáciu jednoznačne neporieši.
Bola tu už spomenutá oblasť štátnej správy. Túto oblasť považujem za jeden zdroj určitého zvíšenia výdavkov, pretože vlastne sme si už vlani sľubovali, že štátnu správu budeme racionalizovať, ale z predloženého návrhu rozpočtu na rok 1992 to akosi nevidieť. Naopak, ostro s tým napríklad kontrastuje jedna položka vo všeobecnej pokladničnej správe v skupine 6, kde sa rezervuje na mzdy pre ústredné orgány a rozpočtové organizácie 98 miliónov korún. Nazdávam sa, že skutočne by sme potrebovali výdavky na štátnu správu znížiť. V prípade, že by sa nám to nejako rýchlo nepodarilo, odporúčal by som z tejto sumy 98 miliónov korún 50 miliónov korún presunúť, do kapitoly ministerstva financií, a síce na posilnenie finančných a daňových orgánov. Nazdávam sa, že táto oblasť je pomerne značným zdrojom, o ktorom je zmienka i v návrhu rozpočtu, a dobudovanie daňových úradov je nevyhnutne. Je veľmi mnoho únikov daní a odvodov, o čom svedčia nálezy zatiaľ nedobudovaných daňových úradov, ktoré iba za 9 mesiacov v roku 1991 nariadili dodatočne odvody a penále v hodnote 330 miliónov korún. Tieto príjmy, predpokladám, môžu byt po dobudovaní týchto organov vyššie. Daňoví úradníci si rozhodne na seba zarobia. V návrhu rozpočtu ministerstva financií považujem teda zvýšenie počtu pracovníkov na dobudovanie finančných a najmä daňových organov o 456 pracovníkov za nedostatočne.
V kapitole lesného a vodného hospodárstva sa uvažuje so znížením ťažby dreva na 3, 5 milióna m3, samozrejme, súčasne s poklesom zamestnanosti. Nazdávam sa, že tato úloha je neprijateľna. Zníženie ťažby je potrebne, ale súčasne treba
zamestnanosť, nielen udržať, ale ju dokonca zvýšiť zamestnaním lesných robotníkov a ďalších nezamestnaných na záchranu masy dreva, ktorá leží v lese bez úžitku. Už dlhšie pozorujem nezáujem o tieto práce v lese i zo strany samotných štátnych zamestnancov lesov, čo je napríklad v porovnaní so susedným Rakúskom, ktoré je oveľa bohatšie ako my, doslova trestuhodné. Nevyužité drevo v lese sa môže na určitú dobu štať aj vhodným médiom pre vykurovanie bytov najmä na dedinách a na výrobu tepla, ako sa o tom mohla v uplynulých dňoch presvedčiť i skupina našich poslancov v Rakúsku.
Nazdávam sa, že by sa malo pokračovat aj v politike v bytovom hospodárstve, ktorá sa už naznačila, a pre ktorú sú určité programy napríklad aj v našom hnutí, a síce v zmysle odpredaja štátnych bytov a postupne aj družstevných bytov, pochopiteľne, pri prijatí určitých legislatívnych úprav a ďalších nevyhnutných úprav pre takúto realizáciu. I tu vidím určitý zdroj príjmu štátneho rozpočtu, i keď nie príliš veľký, pretože sa domnievam, že byty by sa nemali predávať príliš draho.
K lesom by som chcel uviesť ešte jednu poznámku. Bolo by snáď účelné, keby sa v rámci verejnoprospešných prác alebo prostriedkov na verejnoprospešné práce tieto mohli v lesoch predĺžiť zo 6 na 8 mesiacov, po ktorú dobu by ľudia v lesoch mohli byť zamestnaní.
V štátnom rozpočte na rok 1992 sa uvažuje pomerne s vysokým percentom výdavkov na nemocenské zabezpečenie - pokiaľ si dobre pamätám v úhrnnej hodnote 13, 6 mld, čo predstavuje okolo 11, 6 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Vyvoláva to vo mne predstavu, že sme skutočne chorým národom, a súčasne aj úvahu, či by nebolo účelnejšie isté prostriedky vložiť do prevencie v sociálnej oblasti, najmä pri výchove deti a zabezpečení rodín, ale aj medzi pracovne činným obyvateľstvom, a hľadať prístupy na zníženie pracovnej neschop-
nosti, zníženie úrazovosti, odstraňovanie rizikových prác, atď., čo nás stojí skutočne nemalé prostriedky. V tomto smere sa nazdávam, že sme rozpočet tvorili akosi odovzdane a nesnažíme sa túto oblasť istým spôsobom riešiť ináč. Myslím si, že pokiaľ sa znížia tieto výdavky a vložia sa do prevencie, môže sa tým súčasne riešiť aj otázka v zdravotníctve - výdavkov na lieky, atď.
Dosť málo východísk na oživenie ekonomiky som našiel v samotných programoch pre podnikovú sféru. Nazdávam sa, že sa podniková sféra málo iniciuje. Nevidno napríklad rozvoj takých odborov, ktoré by skutočne boli perspektívne a priniesli využitie i vlastných možnosti. Snáď si budeme musieť počkať na realizáciu prvých privatizačných projektov, ktoré by takéto smerovanie mohli nahradiť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem poslancovi Hublovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Plesník. Pripraví sa pán poslanec Nižňanský.
Poslanec J. Plesník:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, kolegyne, kolegovia,
to, že cely rozpočet vychádza z regulovaného prerozdelenia príliš optimisticky vypočítaných predpokladaných príjmov a neopiera sa o konkretizovanú hospodársku politiku štrukturálnych zmien hospodárstva a spoločenských výdavkov, potvrdzuje napokon i predpokladaný návrh miestnych rozpočtov. I aktualizovane programové vyhlásenie vlády z tohoto roku potvrdilo koncepciu pôvodného programového vyhlásenia
a to, že za základný článok výstavby demokracie považujeme silnú, ekonomicky nezávislú samosprávu. Iste sa pritom vychádzalo zo skutočnosti, že samosprávy i cez svoj rozpočet tvoria významnú zložku regionálnej stability a regionálneho rozvoja Práve cez samosprávy, ich rozpočty, a to i združovaním prostriedkov na úrovni regiónov, sa dajú veľmi efektívne napĺňať potreby znižovania sociálneho napätia cestou vytvárania príležitosti, najmä verejnoprospešného charakteru, riešiť otázky malej ekológie, kultúry, telovýchovy. To všetko ovšem za predpokladu, že miestne rozpočty budú na strane vlastných príjmov v omnoho väčšej miere zainteresovane pravé na prísune zdrojov podľa miesta ich tvorby a bude minimalizovaná ich závislosť na prerozdeľovaní z centrálnych zdrojov.
Nakoľko nová sústava dani vstúpi do účinnosti až v roku 1993, zostáva mi pre toto obdobie konštatovať, že popri miestnych poplatkoch a odvodoch miestnych podnikov je tu už len jeden stupeň voľnosti, a to podiel na dani zo mzdy a objemu miezd a odmien poľnohospodárskych organizácii. Mohlo by sa zdať, že predložený návrh miestnych rozpočtov tým, že podiel na dani zo mzdy sa zvyšuje v porovnaní s rokom 1991 z 13 % na 18, 5 %, čo predstavuje nárast l 232 miliónov, posilňuje tuto suverenitu a nezávislosť samosprávy. Konieckoncov i celkové vlastné príjmy sa rozpočtujú v sume 7 754 miliónov, čo je o l, 5 mld viac, ako v roku 1991. Tuto zdanlivú spokojnosť: však naruším, ak uvediem niekoľko skutočnosti, o ktoré sa príprava miestnych rozpočtov opiera.
Po prvé - predpokladá sa, že miestne dane a poplatky sa naplnia vo výške 2 306 miliónov korún. Tento výpočet však nerešpektuje skutočnosť, že organizácie najmä z dôvodu nesolventnosti, a to v prvom polroku 1992, ktorá bude pokračovat, nebudú schopné platiť poplatky vo vyrubenej výške. Naviac, v dôsledku rozpadu priemyselných poľnohospodárskych organizácií možno počítač i s ďalším výpadkom.
Po druhé - i príjem z dane z príjmov obyvateľstva je založený na hypotetickom základe, že v roku 1992 bude na Slovensku 370 tisíc činných súkromných podnikateľov. Je otázne, koľko z nich však prejde na podnikový register ako právnická osoba, na ktorých sa už potom daň z prijmú nevzťahuje.
A naposledy - ministerstvo financií tiež počíta, že výnosy z majetku obci dosiahnu 712 miliónov korún. Tu sa však nezohľadňuje fakt, že zachovanie uvažovaného 25 -percentného podielu nesprivatizovaných obecných podnikov ako zdroja príjmu je už dnes nereálne. Veď len pre príklad uvediem, že v roku 1991 sa ministerstvo financií pochybilo v stanovení tejto položky nezapočítaním faktorov malej privatizácie o takmer 550 miliónov korún v neprospech obci.
Zreálnenie týchto troch zdrojov príjmov ukazuje, že zvýšenie podielu dane zo mzdy z 13 na 18, 5 % je vlastne kompenzáciou týchto výpadkov. A to neuvádzam, že takto posilnený miestny rozpočet nepočíta s mierou inflácie v porovnaní s rokom 1991, a vlastne aj 1, 2 mld zvýšenia možno považovať práve za kompenzáciu inflačného rastu. Teda, ak chceme ísť cestou rozvoja regiónu, pre budúcnosť sa ukazuje reálny postup iba cez zvyšovanie krytia potrieb obecných rozpočtov. Jeden spôsob môže viest cez vstup štátneho rozpočtu a štátnych fondov vo forme účelových alebo neúčelových dotácii. Takto chápem i presuny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu, ako boli predložené v spravodajskej správe. To však prinesie so sebou posilnenie centralizmu. Predpokladám, že tento postup viacerí odmietate.
Priechodná cesta je preto cez zvyšovanie vlastných príjmov pre rok 1992 a využívanie vzájomného zlučovania miestnych rozpočtov na regionálnej úrovni. S ohľadom na už skôr spomenuté je to možné riešiť pravé zvýšením podielovej
dane zo mzdy z uvažovaných 18, 5% na 25%. Toto zvýšenie predpokladá vzrast nezávislosti obecných rozpočtov o l 664 miliónov korún. Táto čiastka predstavuje zároveň necelé 1, 5 % z rozpočtových kapitol jednotlivých rezortov. Toto 1, 5-percentné zníženie z rezortných kapitol je reálne akceptovania, ak si zvážime, že samotné výdaje na reformu štátnej správy predstavovali v roku 1991 takmer 6 až 7 mld korún a pre rok 1992 sa i v zmysle vládneho uznesenia vyplývajúceho z aktualizovaného programového vyhlásenia vlády ukladá znížiť, výdavky na štátnu správu o takmer 2O %. Ďalej, že značná časť výdavkov v štátnej správe nie je krytá za účelom skvalitnenia výkonu štátnej správy, ale za účelom dobudovania úradov štátnej správy, ktoré nie vždy súvisia so samotnou kvalitou výkonu štátnej správy. A napokon mnohé tu predložené návrhy rovnako vedú k ich čerpaniu na regionálnej úrovni.
Zhrňujem svoj návrh nasledovne: Navrhujem v § 4 ods. l navrhovaného zákona upraviť číslo 81, 5 % na 75 %, číslo 18, 5 % na 25 %, v § 4 ods. 2 upraviť, číslo 81, 5 % na 75 %, ďalej 18, 5 t na 25 % a v nadväznosti na túto úpravu vykonať pomernú úpravu véetkých kapitol štátneho rozpočtu.
Vážené kolegyne, kolegovia, keďže ide o dosť podstatnú zmenu filozofie zákona o štátnom rozpočte, odporúčam, aby po ukončení rozpravy sa rokovanie k tomuto bodu prerušilo a tak, ako navrhol kolega Ftáčnik, sa zaujalo nové stanovisko k predloženým návrhom i zo strany vlády.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Nižňanský. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec Š. Nižňanský:
Vážený pán predsedajúci, ctihodní členovia slovenskej vlády, milé kolegyne, páni poslanci,
pamätám sa, aké ticho obostieralo presne pred rokom otázku riešenia napríklad aj rozpočtu Slovenskej televízie. Dôvody boli rôzne, no najmä politické, priznajme si to. Všetci sme sa asi uspokojili s pochopením potreby vytvoriť aj cez priškrtenie štátnej dotácie potrebný tlak na premenu propagandistického obra s takmer 4 tisícami zamestnancov na pružného, životaschopného, všestranne orientovaného a prijemného domáceho spoločníka, ktorý sa rýchlo vyrovná s programovými, personálnymi problémami, a ešte sa dokáže navyše aj trhovo správať. Nebudem tu teraz rozoberať príčiny, pre ktoré sa to nepodarilo podlá predstáv. Výsledkom nízkej dotácie však nebolo len pritiahnutie obojka, no skôr zrazenie na kolena. Televízia mala iste rezervy, vďaka ktorým prežila. Rezervy sa minuli, dlhy spolu so vstupmi narástli.
Teraz tu máme rozpočet, ktorý verejno-právnu inštitúciu neoslobodzuje, dokonca ju ani nezráža z kolien na všetky štyri, no privádza takmer k bankrotu. Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa k tomu vyjadril zamietavo, navrhoval možne cesty pomoci, ale neprešiel, nepochodil. Nie, nebojte sa, nechcem tu teraz orodovať. o nejaký ten milión navyše. To by nestačilo. Spôsob prípravy rozpočtu sa totiž odrazil už aj v absencii systémových zmien a prístupov k zabezpečeniu takých zdrojov príjmov, takých mechanizmov komerčných aktivít a daňového zvýhodnenia v tejto oblasti, aby sme Slovenskej televízii dovolili v nových podmienkach po novom fungovať. A to sme jej popri zákone dali do vienka aj poslanie byt národnou kultúrnou inštitúciou. Stratou schopnosti rozvíjať tvorbu stratí sa postupne iden-
tita tvorcov, no a následne aj identita divákov. Nemožno zabezpečiť, zaujímavý, kvalitný a pútavý program, prinesie reťazec improvizácie a drobné kroky do suterénu kvality, vkusu i profesionality.
Verím, že niekomu sa môže zdať suma 63 miliónov na program a prevádzku a 30 miliónov na investície až, až. Odborník ale vie, čo to znamená. Pre ilustráciu vám uvediem niekoľko čísiel. Slovenska televízia zo zahraničia nakupovala v roku 1991 dokumentárne, hudobné a zábavne tituly priemerne za 15 amerických dolárov na minutú, detské animovane a hrané seriály priemerne za 12 až 14 amerických dolárov za minútu, hrané tituly priemerne za 25 až 30 dolárov za minutú. Túto cenu zvyšujú náklady na prípravu slovenského znenia a titulkovania alebo dubbing a ďalej tiež náklady na odvysielanie. Pritom ide o produkciu, ktorá nemá atribút špičkovej kvality. Podlá návrhu rozpočtu Slovenskej televízie primeraná cena všetkého vysielania, teda výroba, nákupy aj vysielanie, je prepočítaná na 25 amerických dolárov na minútu. Pri návrhu, ako ho predložilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, teda pri tom, ktorý teraz posudzujeme, znižujúcom príspevok zo štátneho rozpočtu o 230, 6 milióna korún, klesá táto hodnota až na 19, 2 amerického dolára. Zastúpenie príspevku zo štátneho rozpočtu na financovanie potrieb Slovenskej televízie znižuje teda na podiel 5, 7 % v prevádzkovej a 12, 6 % v investične] oblasti.
Vyjadrené v katastrofickom scenári to prinesie najprv nutnosť predaja celého jedného vysielacieho kanála. Bude ním, pravdepodobne, alebo je to už pravdepodobne rozhodnuté, TA3. Vyrábať, a vysielať sa bude spravodajstvo, večerníček a sem-tam aktuálna publicistika na objednávku. K tomuto tvrdému reznú napriek dôkladnému vyklepaniu bude možne na Sl pridať namiesto zemiakov kopu reklám a la "Vy zírate, my zírame", "Ariel", "Kam by si šiel, keď nemáš Shell". A šalátová príloha? Áno, bude aj tá, ale vo forme amerických Rambov
a pornofilmov, lebo tie ponúkajú mnohé firmy v prvých rokoch zadarmo alebo veľmi lacno. Obávam sa však, že nám "haluškárom" privodí takáto strava nielen podráždenie žlčníka, ale i následnú sklerózu, takže onedlho nebudeme vedieť, kto sme, odkiaľ pochádzame a vlastne kam patrime. Následne nám to síce môže občas pripomenúť dravý program českej televízie netrpiaci na finančnú diétu, ale rozhodne sa po zapnutí televízora nebudeme cítiť doma. Naša Slovenská televízia teda nebude vôbec slobodná a samostatná, ale prinútená podliehať finančným, programovým a snáď aj politickým tlakom. Kto dá peniaze navyše, z vďačnosti zaspieva objednanú pesničku a pridá pripadne aj veršík naviac.
Verím, že mnohí z nás si uvedomujeme, že krach Slovenskej televízie v nových podmienkach by mohol mat aj vážne politické podfarbenie a veru nie vhodné, ani nie potrebné. Pred rokom mnoho kolegov-poslancov vzdychalo, že keby boli skôr vedeli, že sa svojou ľahostajnosťou alebo slabou informovanosťou pričinili o množstvo repríz, nezáživných šuplíkových čierno-bielych filmov a iných menej kvalitných programov, boli by vraj hlasovali inak. Nakoľko sa naše konkrétne návrhy na presun prostriedkov napríklad z financovania vzdúvajúcich sa ministerstiev alebo aj o požiadanie dotácie z federálnych prostriedkov nestretli s pochopením, považoval som si za povinnosti oboznámiť vás aspoň s touto neutešenou víziou našej slovenskej papučovej kultúry pri obrazovkách. S pánom riaditeľom Slovenskej televízie sme tak urobili aj v piatok na zasadnutí Rady Slovenskej televízie, no pre nekompletnosť zloženia a časový press už nestihla zaujať k rozpočtu stanovisko alebo prijať k nemu nejaké uznesenie. Dá sa však tušiť, kto bude v nasledujúcich mesiacoch pre 1 300 000 televíznych koncesionárov hromozvodom nespokojnosti. Keďže to nebude jediná, ani nie tá najdôležitejšia oblasť, ktorá bude takto riešená, za predložený rozpočet hlasovať, nebudem. Akceptoval by som pôvodný návrh Slovenskej
televízie alebo návrh Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý prikladám v podstate ako pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Nitrianskemu. Vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Macko.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
obedňajšia prestávka je hlásená na 13. 00 hodinu. Do 13. 00 hodiny sa 8 minútami nevmestím. Prihováral by som sa urobiť teraz prestávku a pokračovat popoludní.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Myslím, že keď to predĺžite o ďalšie 2 minutý, tak sa nič nestane.
Poslanec R. Hofbauer:
To nebudú 2 minúty. Ja to nebudem krátiť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vy máte aký dlhý príspevok? Poslanec R. Hofbauer;
Asi na 20 minút.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Macko, vy máte kratší príspevok? Pripadne by sme to vymenili. Ak poslanec Hofbauer súhlasí, vystúpi teraz pán poslanec Macko ako posledný v doobedňajšej rozprave. Po prestávke o 14. 00 hodine rozpravu začne pán poslanec Hofbauer.
Poslanec Ž. Macko:
Vážený slovensky parlament, vážená vláda,
štátny rozpočet na rok 1992 uvažuje v oblasti výdavkov so štátnymi dotáciami pre lesné hospodárstvo na Slovensku na Ekologizácia a reprodukciu lesa v objeme 400 miliónov korún a so štátnymi dotáciami na zabezpečenie úloh investičnej výstavby v objeme 150 miliónov korún. Keďže oproti roku 1991 ide o výrazné krátenie štátnych dotácii lesnému hospodárstvu, chcel by som, vážení kolegovia, aby ste pri schvaľovaní resp. úprave statného rozpočtu na rok 1992 zvážili niektoré závažné argumenty, ktoré uvediem v zaujme toho, aby sme nedopustili ďalšie zhoršovanie stavu našich lesov na Slovensku.
V prvom rade by som chcel uviesť mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav lesov na Slovensku, ktorý je ovplyvnený pôsobením veľkého rozsahu emisií, najmä v oblastiach priemyselných aglomerácii, ale aj diaľkovým prenosom rozptýlených škodlivín v ovzduší. To si vyžaduje finančne náročné ekologické zásahy do postihnutých lesných komplexov vo forme náročných rekultivácii, meliorácii, ale i neutralizácie pôsobenia kyslých atmosferických zrážok leteckou technikou.
Na druhom mieste, a snáď som to mal spomenúť na prvom, je významný celospoločenský charakter lesov a úloha lesného
hospodárstva, ktorá je s tým spojená, najmä v oblasti intenzifikácie celospoločenských funkcií lesov a v lesoch osobitného určenia, starostlivosť o neupravené vodne bystrinne toky, zveľadenie poľovníctva a rybárstva. Ďalej je to mimoriadne zložitá otázka reprivatizácie lesov, ktorá vyplýva zo zákona č. 229/1991 Zb., v rámci ktorej sa prinavracajú pôvodné vlastnícke pravá. Uplatnenie tohoto zákona znamená, že sa na Slovensku vracia pôvodným vlastníkom lesov cca 55 % lesov. Pre názornosť uvediem skutočnosť, že podlá predbežného zistenia ide o cca 201 000 subjektov. 2 uvedeného počtu je najviac individuálnych vlastníkov lesa, t. j. asi 196 400. Ustanovenia zákona č. 221/1991 Zb. sa vzťahujú na 791 700 ha lesa, t. j. cca na 43, 1 % lesov. V prípade vrátenia obecných a cirkevných lesov pôjde o ďalších 229 400 ha lesa. To znamená, že vo vlastníctve štátu po vykonaní reprivatizácie lesov zostane iba 45 % lesov, t. j. 813 700 ha.
Z hľadiska ekonomickej reformy lesného hospodárstva a reprivatizácie lesov nadobúda mimoriadny význam § 15 a S 24 zákona č. 229/1991 Zb. v tom smere, že sa má pôvodným vlastníkom lesov zabezpečiť náhrada za trvalé porasty, alebo podľa okolnosti výmena lesných pozemkov, prípadne zabezpečiť finančné vyrovnanie, a to užívateľom alebo vlastníkom. Je zrejme mimoriadne zložité a problematické cenové vyrovnanie, pretože podľa ocenenia sa v lesoch podliehajúcich usporiadaniu podlá zákona znížila cena lesných porastov o 9, 5 miliardy korún na výmere 154 500 ha a súčasne sa ich ocenenie zvýšilo o 20 miliárd korún na ploche 620 300 ha - saldo v prospech doterajších užívateľov. Súčasne treba uviesť, že v súvislosti s § 5 a § 22 zákona vzniká medzi organizáciami štátnych lesov a pôvodnými vlastníkmi lesov nájomný vzťah až do vydania lesov oprávneným osobám. Tento nájomný vzťah podlá vyhlášky č. 205/1988 v roku 1991 predstavuje 540 miliónov korún a v roku 1992 cca 980 miliónov korún. Nakoniec je tu S 10 zákona, podlá ktorého štát hradí náklady spojené B ocenením vecí, identifikáciou parciel a vymeraním pozem-
kov, a podľa § 14 ide o cenové vyrovnanie pri odovzdaní budov a iných stavieb prevzatých od pôvodných vlastníkov lesov. Táto čiastka predstavuje po vykonaní niektorých opodstatnených korekcii 890 miliónov korún, pričom sa náklady rozložia na viac rokov podlá toho, ako sa bude reprivatizácia lesov uskutočňovať.. V roku 1992 je potrebné reálne uvažovat v rozpočte Slovenskej republiky s čiastkou cca 150 miliónov korún.
Ako ste mali možnosť posúdiť pár konkrétnych čísel, ktoré som uviedol, ide o závažné dôvody, ktoré je potrebné posúdiť pri schvaľovaní resp. úprave štátneho rozpočtu na rok 1992. Z toho dôvodu navrhujem:
1. Zvýšiť dotáciu na ekologizáciu a reprodukciu lesa v roku 1992 z uvádzaných 400 miliónov na 630 miliónov korún z toho dôvodu, že nie je v danej situácii prijateľné, aby štát redukoval dotáciu na ekologizáciu a reprodukciu lesa oproti stavu v roku 1991 na 46, 5 %, keď to porovnávam s informáciami, ktoré sú spoľahlivé, o mimoriadne nepriaznivom zdravotnom stave lesov na Slovensku, i s prihliadnutím na skutočnosť, že pôvodným vlastníkom lesov sa vracia cca 55 t lesov, ktorí v súčasnej dobe nemajú žiadne alebo obmedzené finančné prostriedky na obhospodarovanie lesov.
2. Zvýšiť štátnu dotáciu na zabezpečenie rozvoja lesného hospodárstva z objemu 150 miliónov na 270 miliónov korún z toho dôvodu, že lesnému hospodárstvu boli v posledných rokoch výrazne krátené štátne dotácie v prospech ostatných odvetví, čo sa mimoriadne prejavilo v nevyhovujúcom technickom stave lesnej mechanizácie, na ukončení rozostavanosti stavieb a v neposlednej miere aj na obmedzení výstavby lesných ciest do prestárlych a tažko prístupných porastov. Musí byt v záujme štátu, aby bolo v prvom rade zabezpečené zúžitkovanie prestárlych porastov, aby boli tieto ťažko prístupné porasty sprístupnené a v neposlednom rade je tu nevyhnutná po-
žiadavka lesného hospodárstva na zavedenie šetrnejších technológii do prevádzky.
3. V súvislosti s finančnými dopadmi na štátny rozpočet, ktorý vyplýva zo zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, treba v rozpočte na rok 1992 vyčleniť na pozemkové úpravy čiastku 150 miliónov korún, na krytie vynútených prenájmov 980 miliónov korún. Tu si dovoľujem upozorniť, že nie sú riešené ani reštitúcie, ktoré predpokladám, že budú kryté z fondu národného majetku.
Vážené kolegyne, kolegovia,
počuli ste, čo lesy potrebujú k tomu, aby hospodárenie v nich začalo byt normálne, aby vychádzalo z toho, čo les v skutočnosti potrebuje. V nadväznosti na to považoval som si za povinnosť upozorniť vás na nesúlad medzi povinnosťami, ktoré rezortu lesného a vodného hospodárstva vyplývajú z ustanovení platných zákonov a ich "zabezpečením" v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1992. Odporúčam do pozornosti i fakt, že lesy reprezentujú približne 40 % nášho územia, teda podstatnú čaši nášho životného priestoru, na ktorom sa ešte ani v budúcom roku nezačne situácia zlepšovať, a to i napriek tomu, že stav našich lesov už dávno nemôžeme považovať za dobrý. Prosím, aby ste predložené fakty vzali do úvahy pri rokovaní o rozpočte a pri jeho schvaľovaní.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Mackovi. Tým končíme náš dopoludňajší program. Dovoľte malú rekapituláciu. Do rozpravy je prihlásených ešte 15 poslancov: Hofbauer, Novák, Varjú, Keltošová, Jakuš, Koptová, Brňák, Zselenák, Hajduk, Bauerova, Mikó, Sabo, Mistríková, Doboš a Porubec. Z toho dôvodu
by som vás prosil o dochvíľnosť. O 14. 00 hodine pokračujeme s tým, že v zmysle § 13 nadpolovičná väčšina poslancov je potrebná na otvorenie schôdze, čiže o 14. 00 hodine budeme pokračovat pri každom počte. Zatiaľ dobrú chuť.
/Po prestávke. / Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pokračujeme v rokovaní bodom rozprava k návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtových kapitol Slovenskej republiky na rok 1992. Ako sme konštatovali pred prestávkou, do rozpravy je prihlásených ešte 15 diskutujúcich. Zatiaľ sa nik ďalší neprihlásil. Dávam slovo prvému z prihlásených pánovi poslancovi Hofbauerovi. Pripraví sa pán poslanec Igor Novák.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážený pán minister, dámy a páni,
v dobe mojej mladosti a detstva pred Blumentálskym kostolom stával slepý žobrák. Bol to slušný človek, skromne a čisto oblečený. Pri odchode od kostola si rýchlo zapálil cigaretu. Nevyzeral byť podvyživený. Raz sa s nim pustil do reči môj otec a zaujímal sa o spôsob jeho života. Vtedy ma prekvapilo, že obnos peňazí, ktorý žobrák vyžobral, pokrýval jeho skromné nároky na spôsob života. Peniaze, ktoré v priebehu týždňa dostal ako almužny, vylučovali riziko, že by hladoval. No rovnako vylučovali aj možnosť, že by si volaco ušetril. Jeho rozpočet bol vyrovnaný, bez aktív i pasív. Nikomu nič nedlhoval, a každý týždeň pred blížiacou sa nedeľou začínal s prázdnymi vreckami, pretože všetky vyžobrané pe-