niaze mu akurát vystačili na obživu a na škatuľku cigariet do najbližšej nedele.

Prečo som si spomenul na túto epizódu z môjho detstva pri študovaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992? Stretol som sa totiž aj tu s podobnou argumentáciou, ako som spomenul v úvode. Za hlavné a rozhodujúce pozitívum nášho budúcoročného rozpočtu je vydávaný fakt, že tento návrh je uvádzaný ako vyrovnaný rozpočet. Od hladu možno nezomrieme, no nič nezarobíme, nič nenaakumulujeme, pretože niet z čoho. Iba jediný ukazovateľ uvádza nesporný rast - počet predpokladaných bankrotov v podnikoch priemyselnej výroby i poľnohospodárskej produkcie, rast nezamestnanosti asi na 17 %, čo predstavuje, že takmer každý piaty obyvateľ Slovenska bude bez prace. Podpora v nezamestnanosti veľkoryso krátená na pol roka a objemovo zredukovaná, na základe predpokladanej prejudikácie federálnych zákonov prispeje ďalej k tomu, že spotreba všetkých produktov, priemyselných i potravinových, sa ďalej zníži. Znížená spotreba predstavuje ďalšiu zníženú výrobu a zrýchľujúcu sa vzostupnú špirálu do lievika biedy.

Z týchto východísk budeme ďalej pripravovať východiska pre rok 1993. Aké to budú východiska, keď pre rok 1992 sa projektuje úpadok a zaseje zbedačenie? Odkiaľ sa vynoria húfy solventných slovenských podnikateľov, ktorí roztočia zamestnanosť a výrobu, obnovia dynamiku rastu spoločnosti? Odkiaľ zoberú prostriedky, keď úroková miera úverov je úžerou, a dane a odvody od okamihu začatia ich podnikania už v štádiu štartu podnikania im vlastne znemožňujú rozlet? Príliš veľa skepsy a príliš málo optimizmu poskytuje preštudovanie návrhu štátneho rozpočtu. Ani zďaleka nie iba preto, že je v ňom zhmotnený balvan problémov predchádzajúcich desiatok rokov. Oveľa vážnejší je fakt, že z uvedeného materiálu je možne sa dočítať iba diagnózu zomierajúceho pacienta, terapiu, ktorá predávkovaním federálnych liekov spôsobuje ďalšie

chradnutie pacienta. Návrh rozpočtu neobsahuje ani náznak predstavy, ako ďalej, ako vybrdnúť z tohoto úšustu, v ktorom, zdá sa, kára nášho hospodárstva postráda nielen brzdy, ale aj riadenie. Z preštudovaného materiálu je zjavné, že do Európy sa asi dostaneme kolenačky a možno aj hladní, a ako takí budeme pre západoeurópskych ekonomických tigrov bezbrannou a iste chutnou pochúťkou.

Pri analýze položiek štátneho rozpočtu nie je možné obísť, magické čísla 25: 40: 35, alebo 22: 43: 35, či 23, 5: 41, 5: 35, pokorný, ba až servilný prístup slovenských predstaviteľov k českým a federálnym partnerom v rámci malej finančnej rady 19. novembra, naše postoje pri zamietavom stanovisku Českej národnej rady a českej vlády, naivne zaranžované hlboké znekľudnenie ministra financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václava Klausa, ktorý zahral údajný rozpor federácie s českou stranou takmer dôveryhodne. A tak dosiahnutý stav 23, 5: 41, 5: 35 sa podal ako víťazstvo rozumu, víťazstvo kompromisu a víťazstvo slovenského rozpočtu. Nuž je to víťazná prehra. Nič viac a nič menej.

Celá naša tzv. ekonomická reforma je od samého začiatku postavená na hlavu. Akcentovalo sa pranie špinavých peňazí, reštitúcie, ktoré neboli v žiadnom volebnom ani vládnom programe, rozbitie polnohospodárskej výroby, liberalizácia bez konkurenčného prostredia, divý trh v monopolnom prostredí, nefungujúce daňové úrady a obrovské nekontrolované daňové úniky. A toto všetko na pozadí nemenností daňového systému, ktorý reforme mal bezpodmienečne predchádzať. Namiesto toho reforma daňového systému sa črtá až niekedy v roku 1993. A dovtedy sa obe národné republiky budú navzájom podozrievať a osočovať, kto na koho dopláca, a čo pre koho znamená zmena 1, 5 percenta. Nuž a Slovenska republika bude, povedané terminológiou finančníkov, dovtedy platne.

Do pozornosti však dávam iný údaj, o ktorom sa neviedli a nevedú siahodlhé diskusie a prudké polemiky a ktorý sa podáva ako nemenná fyzikálna konštanta, 35 % prostriedkov, ktoré zhltne imaginárna federácia, aby z nej potom prerozdelovala prostriedky podlá viac než sporných kritérií a ešte spornejších cieľov. A tak z týchto bohatých federálnych zdrojov sa tvoria nepochopiteľné fondy, napríklad poľnohospodársky fond trhovej regulácie, za situácie, že u nás nemáme federálnu pôdu, vari iba s výnimkou kvetináčov vo Federálnom zhromaždení. Veď pôda i produkcia z nej je iba česká pôda a produkcia alebo slovenská pôda a produkcia. Z tohoto federálneho rohu hojnosti je financovaná federálna televízia, Česko-slovenský rozhlas a Česko-slovenská tlačová kancelária, ktoré aj za slovenské peniaze svetu vykresľujú nenávistný a zdeformovaný obraz Slovenska, voči čomu naša vláda nemá dosť hrdosti ani len protestovať. Z týchto federálnych, ale i slovenských prostriedkov minister národnej obrany Ľuboš Dobrovský ubezpečil ministra národnej obrany Spojených štátov amerických Cheinyho o nákupoch amerických zbrani. Z týchto nemalých prostriedkov je platená, a dobre platená, federálna byrokratická mocenská mašinéria, pre ktorú unitárna federácia je jedinou možnou formou vzťahu Českej a Slovenskej Republiky ako európskeho reliktu.

Za stavu nesvojprávnosti Slovenskej republiky a za stavu diktovania federálnych pravidiel hry, ktoré Slovensko vedú k úpadku, za stavu, že nerozhodujeme o dianí u nás, a za stavu pokory našich predstaviteľov pred českými a federálnymi partnermi stav je taký, aký je v predloženom materiáli k dispozícii. Na tomto stave bez politickej a ekonomickej zvrchovanosti a bez rovnocenného sebavedomia našej strany, aké majú českí a česko-federálni partneri, sa nezmení nič alebo iba veľmi málo - aspoň nie k pozitívnemu.

Od prijatia vládneho programu slovenskej vlády uplynuli tri štvrtiny funkčného obdobia, z toho štvrťroka nová vláda

bola bez vlastného vládneho programu. Od jeho prijatia uplynul ďalší polrok. Naša súčasná vláda nedala do súčasnosti odpočet zo svojho vládnutia, splnenia predsavzatí, zbilancovania dosiahnutých cieľov, trajektórie jej ďalšieho postupu. Za tohto stavu máme predložený program, návrh rozpočtu na budúci rok a z toho na posledný polrok súčasného funkčného obdobia. Opäť sú rozpisované príjmové a výdavkové položky na rezorty, ktoré už dávno nemali existovať a ktoré mali byt ináč preskupené. Máme predložené predstavy spotreby, no nie predstavy tvorby, v súlade s názorom pána Klausa o prednostnej spotrebe a o malom manévrovacom rozvojovom priestore. Je vari táto poľsko-rumunská cesta našim vzorom a cieľom?

Presne ako ten žobrák, ktorý vždy priebežne zjedol bez zvyšku všetko, čo vyžobral. Poľnohospodársku výrobu na Slovensku nesubvencujeme, no kupujeme české subvencované uhlie a naše bane zatvárame. Sme energeticky nesebestační, no namiesto dokončenia energetických diel tieto konzervujeme a prostriedky plytváme na ich údržbu. Slovensko ma neuveriteľne zastaralú technickú infraštruktúry, no najväčšie investičné položky sú štvrťmiliardová investícia na pokračovanie vo výstavbe gigantického komplexu Národného divadla, ktoré zhltne ešte ďalšiu miliardu a po dokončení bude požierať štvrť miliardy korún prevádzkových nákladov ročne. Ďaláia obrovská investičná položka je na výstavbu ďalších pracovísk akadémie vied - 150 miliónov. Za stavu, že tato inštitúcia disponuje rozsiahlymi komplexami objektov, hotelmi na úrovni Hiltona a gotickým pálfyovským hradom. Štúdium návrhu Štátneho rozpočtu veru nebudí dojem bilancie nevyhnutnosti a potrieb, skôr aditívneho skladania náhodilých individuálnych predstáv a názorov jednotlivých rezortov.

Za situácie, že Európa je pospájaná sieťou trati parametrov Inter City Express s cestovnou rýchlosťou 160 km za hodinu a rýchlych trati s cestovnou rýchlosťou 300 kín za hodinu, naše vlaky sa plazia priemernou rýchlosťou 50 km za

hodinu, naše stanice si v prevažnej miere pamätajú minule storočie, náš druhý železničný hlavný ťah sa buduje bezúspešne už tretie desaťročie. Prečo v týchto smeroch naši vedúci predstavitelia neatakujú federálne centrum? Za stavu, že štáty európskeho spoločenstva avizujú, že v priebehu 10 rokov sa predpokladá nárast európskeho tranzitu v smere východ - západ až o 1000 %, a za situácie existencie najväčších európskych železničných prekladísk na východnom Slovensku, niet náznaku záujmu urýchleného študovania tvorby juhoslovenského dopravného koridoru. Rýchlosť a spoľahlivosť dopravy ľudí, substrátov a informácii je východiskom pre hospodársky rozvoj. Kto však príde rozvijať naše hospodárstvo, keď je jednoduchšie dostať sa na Mesiac než na horné Pohronie, stredné Rudohorie či na východné Slovensko? Kto zo svetových podnikateľov bude rozvíjať, okres Svidník, ktorý nemá ani meter železničných trati?

Osvietení panovníci v stredoveku v časoch núdze dávali budovať tzv. hladové stavby. Naši predstavitelia uvádzajú podpory v nezamestnanosti a ochotne ustretovo odstupujú naše kompetencie - neveľké - federálnemu centru, ktoré i v súčasnom rozsahu pre zabezpečenie rozvoja Slovenska nie sú postačujúce, a federálne centrum ich pre rozvoj Slovenska nikdy nebude usmerňovať. Pozri koncepcia výstavby rýchlych železničných tratí Viedeň-Praha obchádzajúca Bratislavu, či koncepcia rozvoja výstavby diaľnic Praha-Norimberk, PrahaBerlin, na Slovensku Bratislava-hranica s Maďarskom.

V budúcom roku v položke Slovenska národná rada nemalou čiastkou mátoží stavba budovy a ubytovacieho zariadenia Slovenskej národnej rady, ktoré mali byt odovzdane do užívania v septembri tohto roku. Kde sa prepadli tohtoročné investičné prostriedky na tento účel? Bolo nedodržanie hospodárskych zmlúv penalizované, či nie? Koľko predstavuje cenový nárast stavby? A menujme jasne zodpovednosť za tento stav. Všimol si vôbec ktosi z čelných predstaviteľov našej vlády alebo

parlamentu nevkus úpravy reprezentačných priestorov Bratislavského hradu, ktorého stropy tvoria železobetónové rebrové konštrukcie ako v továrni, svietidlá sú z jeklových profilov a holých žiaroviek a steny zdobí najčudesnejsia všehochuť predchádzajúcich rokov? Ak už pre budúci rok Slovenská národná rada mala počítať s finančnými prostriedkami, tak nie na živenie dodávateľov, ktorí nedodržujú hospodárske zmluvy, ale na vytvorenie skutočných reprezentačných priestorov nepripomínajúcich opustenú továrenskú halu, ale zodpovedajúcich hradnému palácu korunovačného mesta - hlavného mesta Slovenskej republiky.

Vážené dámy, páni,

žiadam zodpovedať nasledovné okruhy otázok v predloženom návrhu rozpočtu: Po prvé - čo sa ukrýva pod pojmom realizácia nových zákonných opatrení a cifrou 996 mil. Kčs? Nepodarilo sa mi to identifikovať. Po druhé - z akých zdrojov a kým sú vlastne financované súčasné Stavoinvesty, ktoré, podlá môjho skromného investičného názoru, by mali byt ako zárobkové organizácie a nie navesené na štátny rozpočet? Po ďalšie - čo je tvorené a napĺňané v položke rezervy na mzdy pre ústredné orgány a podriadené rozpočtové organizácie vo výške takmer 100 mil. Kčs, presne 98? Všetky ústredné orgány totiž majú obsiahnuté priamo vo svojej položke svoju čiastku, takže toto je čosi, čo som nevedel identifikovať. Po ďalšie - výdavky na obyvateľa Slovenska do vlaňajška boli v priemere vyššie, tohto roku prvý raz sú nižšie. Toto signalizuje zásadnú zmenu pravidiel prerozdeľovania v rámci federácie. Akým spôsobom tento fakt vláda zobrala na vedomie? Na toto upozornil aj pán Ľupták. Ďalej celý návrh rozpočtu vychádza z prejudikácie zmeny federálnych zákonov a nie obrátene. Tento stav je právne neprijateľný, pretože vlastne prijatím rozpočtu predurčujeme to, že čosi bude prijaté. A čo, keď to prijaté nebude, alebo podmieňujeme to, že tieto

zákony majú byť na federálnej úrovni prijaté? Je možné vôbec z takýchto nesprávnych východísk tvoriť návrh štátneho rozpočtu?

Navrhujem uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu nasledovné zmeny:

1. Z rezortu ministerstva kultúry z účelového príspevku vo forme individuálnej dotácie na stavbu Slovenského národného divadla zo sumy 250 mil. Kčs ponechať pre tento účel 30 mil. Kčs, ktoré umožnia ukončenie rozostavaných časti a zakonzervovanie stavby. Nedomnievam sa, že gigantický komplex Národného divadla je pravé to najnaliehavejšie, čo súčasne naša republika potrebuje.

2. Z rovnakých dôvodov a s rovnakou argumentáciou z investičných výdavkov akadémie vied v sume 150 mil. Kčs ponechať pre tento účel 50 mil. Kčs, ktoré umožnia zakúpenie potrebnej prístrojovej techniky a zakonzervovanie rozostavaných stavieb.

3. Takto získané prostriedky v objeme 220 mil. z ministerstva kultúry plus 100 mil. z akadémie vied sústrediť, pre rezort dopravy a spojov s cieľom prioritného dokončievania rozostavaných diaľničných stavieb, pokračovania vo výstavbe rýchlostnej komunikácie Nitra-Žiar nad Hronom-Banská Bystrica a s cieľom prípravy inžiniersko-geologického prieskumu trasy diaľnic a štúdii prípravy južného dopravného koridoru. Toto sa nedá zabezpečovať takým nadšeneckým spôsobom, ako sa to pokúšajú robiť priatelia na východnom Slovensku v rámci konzorcia D-1, pretože sa to miliónové položky a prieskumy si vyžadujú desiatky miliónov.

Ďalej dôrazne žiadam, aby vláda Slovenskej republiky predložila v januári 1992 na rokovanie Slovenskej národnej rady plnenie svojho programového vyhlásenia.

Ďakujem za vypočutie. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi. Dovoľte mi, aby som v zmysle f 19 vás oboznámil s faxom, ktorý som dostal ako predsedajúci 20. schôdze Slovenskej národnej rady. Je to petícia starostov a primátorov miest a obcí Slovenska zúčastnených na zasadnutí Rady ZMOS 18. 12. v Žiline. Je to pomerne krátke, dovoľte, aby som vám to prečítal, aby ste boli s tým oboznámení,

"My, starostovia a primátori obci a miest v zastúpení regionálnych združení dôrazne žiadame Slovenskú národnú radu v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 85/1990 Zb. o petičnom práve

1. pri prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992 akceptovať požiadavky miest a obcí pri bilancovaní príjmov a výdavkov rozpočtov miestnych samospráv predložených Národohospodárskemu a rozpočtovému výboru Slovenskej národnej rady dňa 10. decembra 1991 v celkovej čiastke príjmov a výdavkov 12 936 000 Kčs.

2. V prípade, že naša požiadavka nebude akceptovaná, žiadame rozpočet neschváliť a stanoviť provizórium do konca februára 1992.

3. Predložený návrh štátneho rozpočtu v časti samospráva miest a obci je podhodnotený a nezabezpečuje ekonomickú samostatnosť samospráv v zmysle § 4 zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.

4. O riešení požiadavky starostov a primátorov miest a obcí urýchlene informovať Radu ZMOS.

V Žiline 18. 12. 1991 o 12. 00 hodine. " Z 80 starostov a primátorov miest je podpísaných 48 starostov a primátorov a ďalších 16 členov a funkcionárov ZMOS.

Ďalej v zmysle S 19 sa prihlásil pán poslanec Tatár. Po ňom vystúpi pán poslanec Novák.

Poslanec P. Tatár;

Vážený pán predsedajúci,

vážení ministri,

vážená Slovenská národná rada,

dovolia si niekoľko akoby technických poznámok, ktoré smerujú k prerokovávanej téme. Tu sa o rozpočte hovorí, či je dobrý alebo je zlý a kto je za to vinný. Samozrejme, verím, že nikto z vás nezabúda na to, že rozdeliť, môžeme len to, čo máme. Vláda jednoducho spravuje rozpočet, my sa snažíme vytvárať pravidlá, lebo v tomto krátkom a prechodnom období sa všetko mení, pravidlá sa menia. Naozaj mnohé výhrady, ktoré tu boli, sú oprávnené. Niektoré stavby alebo niektoré spoločenské zámery, ktoré pochádzajú z minulosti, naozaj sú dnes nevyhovujúce, a budeme ich musieť korigovať tak, aby sne maximálne splnili dnešné aktuálne požiadavky, ale mysleli aj na budúcnosť.

Zvyčajne v tejto hre na dobrý a zlý rozpočet neexistuje dobrý a zlý. Máme toľko, koľko máme, a musíme sa snažiť, to rozumne rozdeliť. O toto ide, toto je hra, ktorú tu máme hrať. Samozrejme, za tým sa skrýva ešte druhá vec. Pravidlá treba vytvárať tak, aby sme umožnili vytvárať v budúcnosti väčšie zdroje, aby sme budúci rok mohli rozdeľovať viac.

Výhrady sú zhruba dve, že v rozpočte je malo tam alebo onan. Samozrejme, na televíziu je málo, na životné prostredie je málo, na mnohé iné veci je oprávnene málo. Druhá výhrada je taká, že Česká republika je zlá alebo federál je zlý, že na nich doplácame. Dokonca táto situácia ide až tak ďaleko, že ak sa prerozdeľuje z federálneho rozpočtu pod položkou národnostných menšín, a všetky tieto peniaze nie sú efektívne vykazateľné v niektorých rozpočtových položkách priamo pre národnostné menšiny, tieto sa politicky bránia atmosfére akejsi nevraživosti, z ktorej celá táto hra vyviera. Čiže nehľadáme lepšie zdroje a nehľadáme lepší spôsob rozdeľovania, ale hráme tú hru - dobrý a zlý rozpočet. To je falošná hra.

Pán Ľupták tu spochybnil princíp spolupatričnosti, keď v minulom roku bol pomer l: 1, 91, dnes objavil číslo 2, 1 a hovorí, že už dnes doplácame. Ale zároveň sa akoby ozvalo akési zlé svedomie, keď dodal, že zato ešte nie sme separatisti, že takto hovorí. Myslím si, že kľúč, ktorý sa použil tento rok, je l: 2 a nie l: 2, 1.

Ešte si dovolím niekoľko ďalších čísiel. Keď sa urobili všetky vypočítané odhady, prerozdeľovanie spoločných príjmov potom vyzerá tak, že po prepočte v dohodnutých pomeroch, o ktorých tu už bola reč, sa dá zistiť, že predpokladaný príjem českej republiky zo spoločných zdrojov je 111, 8 mld a predpokladaný príjem Slovenskej republiky je 63, 3 mld pre rok 1992. Keď urobíme takýto pomer z tohto čísla, vyjde nám 1, 77: 1.

Vrátim sa ešte do minulého roku, keď príjem dane z obratu a z oboch dani zo zisku v roku 1991 bol zhruba 71, 7 % za Českú republiku a 28, 3 % za Slovensku republiku, čo je 2, 53: 1. Dnes sa znova celkom jasne a zrejme aj územne oprávnene hovorilo o dani za benzín, ale to je jediná daň,

ktorá sa argumentačne využíva v tomto zmysle a opakovane sa spomína. Rád by som videl štatistiku všetkých takýchto daní, a potom by sa jednoducho mohla používať presná matematika a nie to všeobecné doplácanie alebo nedoplácanie.

Ešte je možný ďalší, iný predpoklad prepočtov týchto pomerov. Ide tu o tvorbu zdrojov. Tam je taký predpoklad, že Slovenská republika zo 76 mld prerozdelením dostane 63, 3 mld, o ktorých som už hovoril, čiže prínos by potom bol 12, 7. Z odhadu pre Českú republiku zo 191, 8 mld tvorby spoločných zdrojov po prerozdelení sa im vráti späť 111, 8, ktoré som spomínal vyššie, a zostávalo by 80, 9. Keby sme tuto urobili pomer, bolo by to 7, 5: 1, 2. Takže naozaj je veľmi tažko používať všeobecne čísla tu za mikrofónom, a namiesto princípu, ktorý som hovoril na začiatku, jednoducho zneužívať situáciu, ktorá je takto umelo sama vytvorená.

V druhej časti svojho príspevku by som sa rad zmienil o rozpočte, ktorý mal na starosti výbor pre veci sociálne a zdravotné. Žiaľ, tým, že sme neboli všetci prítomní, neodsúhlasili sme rozpočet ani pre ministerstvo práce a sociálnych veci ani pre ministerstvo zdravotníctva, ale keď spočítame 40, 27 miliardy pre ministerstvo prace a sociálnych vecí a 18, 9 miliardy pre ministerstvo zdravotníctva, vyjde 59, 2 miliardy, čo je tesne viac ako polovica celého rozpočtu. Naozaj sa môžeme vrátiť X rozprávke o troch grošoch, kedy jeden groš vraciam, to sú všetky dôchodky a zároveň sociálne dávky, jeden groš požičiavam, to je zdravotníctvo, ale aj Školstvo, ktoré nespadá do nášho výboru, a jeden sa použije. Z tohto hľadiska rozdeľovanie z tých zdrojov, ktoré máme, naozaj je istým spôsobom optimálne. Ak by sme hovorili, že pridáme buď na sociálne veci alebo na zdravotníctvo - náš výbor vždy hovorí, že je tam málo, objektívne je tam málo, dalo by sa spotreboval viac, mnohé ústavy sociálnej starostlivosti sú v strašnom a katastrofálnom stave - potom by sme museli zobrať zo životného prostredia, atď.

Rád by som povedal, ak sa mi podarí odpovedať na niektoré z legislatívne podmienených zvýšení rozpočtu, na ktoré sa pýtal poslanec Hofbauer, že vlastne ide o valorizácie, ktoré v sociálnych otázkach sú dané zákonom. Tak napríklad 268 miliónov je v súvislosti so zákonom o životnom minime. Tam je takýto predpoklad: predpokladá sa 132 miliónov na sociálne dávky pri dopadoch cien nájomného a služieb spojených s bývaním - energia a podobne. Je tam novelizácia vyhlášky, ktorá sa týka zdravotne tažko postihnutých občanov, tam sa predpokladá suma 52 miliónov. Predpoklad nezamestnaným, ktorí prejdú zo stavu nezamestnaných do sociálnej siete, očakáva sumu 240 miliónov. Keby sme to takto zrátali, to sú tie zákonom vynútené zvýšenia.

Ešte sa zmienim o rozpočte pre zdravotníctvo. Samozrejme, nebude postačovať. Samozrejme, budeme o tom veľakrát diskutovať. Už aj v tomto rozpočtovom roku sme sa tým veľmi vážne zaoberali. Náš výbor navrhol, aby sa z rozpočtovej rezervy vlády presunulo, a aj sa presunulo 600 miliónov do zdravotníctva, a ešte predtým sa niečo presunulo z prebytku rozpočtu v prvom polroku. Tu by som možno mohol poukázať na jeden príklad, ako sa používajú niektoré fakty. Ako výbor sme navrhli presunúť 1, 9 miliardy do rozpočtu pre zdravotníctvo. Nakoniec sa našlo 600 miliónov z rezervy. Pán poslanec Jakuš navrhol, aby sme zaradili tento bod na program 18. schôdze. Keďže výbor to navrhol, vláda to už presunula a rozpočtové kapitoly boli posunuté, všetci sme o tom vedeli, hlasoval som proti zaradeniu tohto bodu do programu. Kolega Jakuš v médiách povedal, že som hlasoval proti presunutiu 600 miliónov, ktoré však už boli presunuté. Obaja sme o tom vedeli. Čiže, to je len taký príklad, aby sme v politickej hre pristupovali k faktom serióznejšie.

A teraz krátky komentár k rozpočtu pre zdravotníctvo, o ktorom som hovoril, že zase bude krátky, zase ho budeme

musieť doplňovať, ak bude z čoho. V súčasnosti ide z rozpočtu na zdravotníctvo 14 %. Možno to nezdravotníkom veľa nehovorí, ale mali sme dlhodobý priemer do 5 % alebo 4, 5 %. Keď to prepočítame na európsky priemer 7, 5 %, za tie desaťročia je to vyše 300 miliardový deficit a ten tak rýchlo nesplatíme. Už minulý rok bolo v rozpočte pre zdravotníctvo vyše 10 t. Tento rok je 14 % a stále to nepostačuje, v zdravotníctve sa v budúcom roku nezačne ani jediná investícia, jediná nová stavba, ledva sa podarí udržať prevádzku zdravotníctva, ktorá bola minulý rok. Tým chcem ukázať, že všetky dlhy, ktoré sme nahonobili akýmsi iným spôsobom hospodárenia, než táto krajina potrebuje, budeme musieť tažko splácať, aj keď je rozpočet pre zdravotníctvo až 14 %-ami štedrý.

Takže na týchto dvoch príkladoch - kde hľadáme chyby nie v tvorbe zdrojov, nie v premene pravidiel, nie v zmene spoločnosti, aby sme mali 60 viac rozdeľovať, a na druhom príklade, že vlastne to, čo máme, sme prerozdelili pomerne štedro, aj keď dokopy toho nie je veľa, som chcel ukázať, aby sme nepoužívali takýto prístup, ale skôr konštruktívny. Podporujem všetky návrhy, ktoré sú v časti A spravodajskej správy, ktoré hľadajú zdroje na prerozdelenie. Chcel by som poukázať napríklad na to, že v štátnej správe na ministerstvách je na Slovensku o 1400 úradníkov viac ako v štátnej správe na ministerstvách v Českej republike. Takže tam podporujem všetky zmeny. Na druhej strane je tam aj položka pre Žiar nad Hronom, kde nie je dlhodobo isté, že táto investícia je efektívna. Tam by som tiež podporil prehodnotenie týchto položiek. A ešte na záver sa obrátim k životnému prostrediu. Je tam položka 300 miliónov na sanáciu polychlórovaných bifenylov. Sú to chemikálie, ktoré sú naozaj jedovaté. Nahonobili sne si ich v pôde a v prostredí za dlhý čas. S touto položkou treba súhlasiť. Na nich chcem ukázať, že ak sa nesprávnym spôsobom investuje do životného prostredia, do prevencie alebo do spotrebnej sféry, nahromadia sa

nám takéto dlhy. Preto by som chcel všeobecne podporiť presuny, ktoré sú navrhnute.

Toľko k návrhu rozpočtu. Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Novák. Pripraví sa pán poslanec Varjú. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko.

Poslanec A. Hrnko:

Súhlasím s pánom Tatárom, že rozdeliť možno len to, čo máme. Ale k tomu žonglovaniu s číslami by som ho chcel upozorniť, že sú aj iní žongléri a vyžonglovali to celkom inak. Len sa čudujem, prečo pán Tatár nie je ministrom financií Českej republiky, keď tak vehementne obhajuje tie isté stanoviská, ktoré sa objavujú v Lidových novinách a podobných piatkoch.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Pán poslanec Novák. Pripraví sa pán poslanec Varjú. Poslanec I. Novák:

Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci,

ekonomická reforma zasiahla aj telovýchovu a šport. Na program dňa sa dostáva otázka, čo sa stane najmä s tými telovýchovnými a športovými aktivitami, ktoré sa nedokážu uživit z vlastných zdrojov, ale spoločnosť; ich potrebuje ako

súčasť svojho rozvoja. Zvyk, že do telovýchovy a športu plynú automaticky prostriedky zo štátneho rozpočtu, je ešte stále silný. Svedčia o tom požiadavky na dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré sú podstatne vyššie ako sľubuje rozpis Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ekonomické reality si vyžadujú zmeny v doterajších metódach a prístupoch fiskálnej politiky telesnej kultúry. Je pochopiteľné, že ťažiskom zdrojov príjmov nemôže byť štátny rozpočet, ale aj výnosy z podnikateľskej činnosti, darov, subvencií a dotácii sponzorov. Silnejúci tlak na samofinancovanie a vytváranie zisku je však potrebné na druhej strane vyvážiť určitými finančnými garanciami štátu na zabezpečenie spoločenských aktivít v oblasti telesnej kultúry, ktoré sú spoločensky potrebné, ale ziskové byť nemôžu.

Zo zákona 198/1990 Zb. o telesnej kultúre jasne vyplýva, že v telovýchove nemôžu existovať priame vzťahy medzi výkonmi telovýchovných zariadení, nákladmi na ne vynaloženými a výnosmi z nich plynúcimi. Väčšina spoločenských telovýchovných zariadení poskytuje obyvateľstvu služby za ceny, ktoré nemôžu byť kalkulované ako ceny ekonomické, teda nákladové. Uvediem príklad z Rakúska, kde podobné zariadenia sú vysoko dotované z rozpočtu obcí a miest, sponzorov a podobne. U nás je ale situácia s rozpočtami obcí a miest obdobná, ako s rozpočtom pre telesnú výchovu a šport. Jednoducho povedané na to nemajú. Vynára sa teda otázka čo ďalej, keď v roku 1991 z celkového štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pripadlo na šport 0, 13 % - zdôrazňujem 0, 13 - a na rok 1992 sa situácia zrejme nezmení. Uznáte, že je to málo pre túto oblasť v porovnaní s inými rezortami a rozpočtovými odvetviami. Musím podotknúť, že napríklad ministerka športu Francúzskej republiky požiadala Národné zhromaždenie v novembri tohto roku o 10-percentne zvýšenie v porovnaní s rokom 1991, a investície do športu vo Francúzsku sú podstatne vyššie ako u nás, pohybujú sa v miliardách a nie v miliónoch. Myslím si, že nie je podstatné, či Národne zhromaždenie roz-