a vodné hospodárstvo a ďalšie rezorty. Tam ide rádovo o pať-desať násobné krátenie. Ešte zmienka o vede a výskume, kde je percento na životné prostredie tiež tak okolo l % zo všetkých prostriedkov na tento typ ľudskej činnosti.
Nenaplnená ostala oprávnená požiadavka rezortu školstva, mládeže a športu na inštaláciu meracej a regulačnej techniky pre energetiku tohto rezortu. To je 120 miliónov korún, ktoré navrhujem presunúť z neadekvátnej požiadavky ministerstva hospodárstva na vodné dielo Žilina, ktorého investičná výstavba - som presvedčený - na budúci rok nebude môcť byť začatá. Tam mali položku 89 miliónov, takže tých 20 miliónov navrhujem uvolniť na to, čo som uviedol, a zvyšok, ale to už je adresované do vnútra kapitoly, na intenzifikáciu a zefektívnenie využitia ostatných hydroenergetických diel na Slovensku.
Na druhej strane žiadam presunúť, z ministerstva školstva, mládeže a športu, konkrétne z položky venovanej na šport, 10 miliónov korún a účelovo ich viazať, na fond životného prostredia, na likvidáciu a rekultiváciu zariadení, ktoré v rozpore s poslaním Národného parku Nízke Tatry v tomto priestore budujú právni nástupcovia ČSZTV, teda organizácie zastrešované týmto ministerstvom.
Iste, že by sa tu dalo rozprávať ešte veľmi dlho a dávať podstatne viac pozmeňovacích návrhov, ale uvedomujem si, že je to nad prípustný rámec, daný vašou trpezlivosťou.
Ďakujem pekne. Inak návrhy odovzdávam pánovi spoločnému spravodajcovi.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi. Nasledujú faktické poznámky pána ministra Pišúta, pána Brestenského a pána Agárdyho.
Poslanec M. Huba:
Pardon, ešte by som prosil o týchto položkách hlasovať osobitne.
Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som sa pokúsil vysvetliť tú časť príspevku pána poslanca Harnu, kde sa hovorilo o 1, 5 miliarde na národnostné školstvo. Najprv by som chcel poznamenať, že sme veľmi radi, že tých 1, 5 mld máme v rozpočte, pretože rozpočet školstva je napätý, ale som presvedčený, že z neho vyžijeme.
Keď sa pozrieme na štruktúru rozpočtu školstva, celý rozpočet je zhruba 18 mld, z toho sú zhruba 3 miliardy na vysoké školstvo a 15 mld na základne a stredné školy. 1, 5 mld je asi desatina zo všetkého, čo máme na základné a stredné školy. Keď sa človek pozrie na zloženie obyvateľstva, asi 10 % u nás sú národnostné školy, takže tých 1, 5 mld zhruba zodpovedá tomu, čo je časť pripadajúca na deti iných národností, ktoré chodia do škôl. Keby sme sa snažili chápať, nikdy som to nepovedal, a podrobne som toto otázku vysvetľoval vo výbore pre vzdelávanie ako pozitívnu diskrimináciu, potom by to vychádzalo tak, že na národnostnú školu by v priemere pripadalo dvakrát toľko prostriedkov, ako na slovenskú školu, čo prirodzene, nie je prípustné. Je tiež prirodzené, že v národnostnom školstve máme častejšie menšie školy, takže náklady na žiaka budú pravdepodobne o niečo vyššie, ale rozhodne nie na úrovni 100 %.
Pán poslanec Harna navrhol tiež vyčlenenie fondu pre národnostné školstvo, ktorý by bol kontrolovaný a spravovaný
výborom pre národnosti. Myslím si, že vytvorenie takého fondu nie je potrebne, pretože sme jednak v neustálom styku a v istom zmysle pod kontrolou výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru a šport, a nemáme žiadne námietky, ani by sme ich napokon nemohli mat, aby sa zintenzívnili naše styky s výborom pre národnosti s tým, že sme ochotní hocikedy vyložiť karty na stôl a povedať, ako ktoré školy financujeme. Sme ochotní to urobiť aj v styku s poslancami MNI, MKDH a Egyuttélés. Mali sme viaceré rokovania s poslancami z týchto klubov o rôznych problémoch. Niečo sa nám už podarilo vyriešiť, niečo nie, ale nemal som nikdy pocit, že jednám s niekým, kde si musím dávali pozor na každé slovo.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pani ministerka Woleková - faktická poznámka. Ministerka práce a sociálnych veci SR H. Woleková:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni,
vysoko oceňujem snahu pána poslanca Hubu po skutočne koncentrovanom prierezovom riešení problematiky, o ktorej hovoril. Sami reprezentujeme jeden z prierezových rezortov, preto vien, aké veľmi tažké je zvládnuť takýto komplexný problém. Z jeho návrhov vyplýva predpoklad, že použitie časti prostriedkov ministerstva práce a sociálnych veci vlastne zabezpečí určitú zamestnanosť, a tým je takéto použitie prostriedkov účelnejšie a efektívnejšie, ako vyplácať to na podpory. Táto Úvaha je, samozrejme, správna. Maličká formálna chyba je len v tom, že v našom slovenskom rozpočte sa nenachádzajú prostriedky na zamestnanosť. Čiže, aby som to povedala úplne presne, 98, 2 % prostriedkov v našej kapitole je
určených na dávky sociálneho zabezpečenia a 1, 8 % z tohto rozpočtu je na fungovanie všetkých úradov a správ, ktoré tých 39 mld vyplácajú. Tam v podstate nie sú žiadne možnosti, pretože fond zamestnanosti je súčasťou federálneho rozpočtu. Pokiaľ bol takýto myšlienkový chod pána poslanca, a myslím si, že bol správny, bohužiaľ, v slovenskom rozpočte sa to nedá riešiť, pretože tieto dávky sú určené na sociálne zabezpečenie a tam to nejde presúvať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Ľupták v zmysle S 19, potom pán poslanec Huba tiež v zmysle § 19.
Poslanec I. Ľupták:
Myslím, že musím vyjadriť určitú nespokojnosť nad vystúpením pána poslanca Hubu ako predsedu výboru pre životné prostredie. Vo výbore predsa rozpočet prerokovávali, a požiadavky, ktoré tu naniesol, sa z ich uznesení do nášho rozpočtového výboru nedostali, čiže náš výbor nemal možnosť sa k tomu vyjadriť. Myslím si, že teraz prichádzať s takou širokou škálou nových návrhov nie je vôbec správne.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba:
V mojich návrhoch, kde tak často figuroval rezort práce a sociálnych vecí, sme sledovali trend aktívnej zamestnaneckej politiky. Pani ministerka to veľmi správne pochopila. Nevylučujem, že to z istých takpovediac technických príčin v navrhovanom rozsahu nebude možne. Preto by som navrhoval hlasovať per partes. Ale k tomu, čo povedal pán Ľupták, by
som mal tiež pripomienku - jednak v tom časovom priestore, ktorý sme mali, nebolo možné s celým výborom prediskutovať každý návrh. Aj do uznesenia sme uviedli, že ostatne návrhy, na ktorých sme sa všetci nezhodli, alebo Ktoré nie sú každému vlastné, prednesie v rozprave každý člen výboru osobitne. Myslím si, že v nenormálnej situácii, v ktorej sme sa ocitli, je to normálne.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Brestenský - faktická poznámka. Poslanec R. Brestenský;
Vážené dámy, vážení páni,
súhlasím s pánom poslancom Hubom, že zostavovanie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sprevádzali najmä problematika tvorby zdrojov a ich reálnosť, problematika podielu republík a federácie na týchto problematických predpokladaných zdrojoch, a že z toho vyplynul časový tlak. Súhlasím aj s tým, že máme veľa rezortov a z toho vzniká rezortizmus a nedostatočný prierezový pohľad na mnohé veci. Ovšem, ak by sme mali uplatniť návrhy, ktoré tu predniesol, domnievam sa, že to nie je takto možné, pretože nie je predložené, akým spôsobom sa v jednotlivých kapitolách prostriedky upravia, z jednotlivých analytických položiek, alebo potom to znamená, že je to návrh na vrátenie rozpočtu na prepracovanie a nové predloženie.
Ďakujem.
Podpredseda SNR J. Klepáč: Pán poslanec Agárdy.
Poslanec G. Agárdy:
Vážení prítomní,
pán minister Snopko trochu emocionálne komentoval vystúpenie poslanca Harnu z nášho klubu, čo som mu ako kresťan ihneď aj prepáčil, ale iste nevedel o tom, že náš klub ešte dnes, pred začatím zasadnutia pléna mal dôležitý rozhovor s pánom premiérom, a pán premiér sa jednoznačne vyslovil za to, že treba povedať pravdu. Teda pán poslanec Harna pravdu povedal. Pán poslanec Harna nehovoril o tom, koľko žiadame, z ktorej kapitoly zvýšiť alebo znížiť, resp. ako rozdeliť financie, ktoré môžeme rozdeliť, ale o tom, že pod federálnou nálepkou dotácie národnostiam sa skrýva čosi iné, čo nie je pravda. Nič iné nežiadame, len to, aby sme diéta pomenovali po mene, ako sa na slušných ľudí patrí. Ak si pán minister Snopko myslí, že zostaneme slušní a charakterní vtedy, ak pravdu zamlčíme, myslím si, že je na omyle. Pritom všetkom mu z celého srdca prajem tú polmiliardovú dotáciu, takisto, ako tých 1, 5 mld ministrovi Pišútovi.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Faktická poznámka - pán poslanec Brocka. Poslanec J. Brocka:
To je na adresu pán poslanca Agárdyho. V našom návrhu slovenského rozpočtu nie je ani slovíčko o tom, že sú to dotácie pre národnostné menšiny. Aj vo federálnom som našiel, že to sú prostriedky pre regionálne programy, myslím, takže hovoríme tu o niečom, čo v rozpočte vôbec nie je napísané.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kondášová. Pripraví sa pán poslanec Ftáčnik.
Poslankyňa K. Kondášová:
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia,
pri schvaľovaní návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992 vás musím vyzvať a upriamiť vašu pozornosť na rezort ministerstva poľnohospodárstva a výživy. Tento rezort zabezpečuje výživu národa a naozaj si zaslúži pozornosť. Nech už je aká forma poľnohospodárstva, nech už to bude čokoľvek, či akciová spoločnosť; alebo podielnické družstvo, poľnohospodárstvo stále zabezpečovalo, aj teraz zabezpečuje aj ďalej bude zabezpečovať výživu národa. Poľnohospodárstvo sa všade vo svete dotuje. Teraz, keď mám pred sebou vývoj rozpočtu kapitoly Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - je mi veľmi ľúto, vážení kolegovia, hovoríme o poľnohospodárstve, ktoré zabezpečuje výživu národa. Nikomu asi nie je jedno, aký kus chleba bude mať na stole, a vás to nezaujíma a vyrušujete. Prosím vás z tohoto miesta, keď hovoríte vy, ja vás nevyrušujem, dajte mi v kľude dohovoriť. Sú to vážne problémy a poľnohospodárstvo si to zaslúži. /Potlesk. /
Neinvestičné dotácie a subvencie pre poľnohospodárstvo v roku 1990 boli 16 835 600 korún, lenže v roku 1991 táto kapitola bola znížená na 10 437 mil. korún, a pre rok 1992, vážení kolegovia, návrh je na 6 200 tisíc korún. Už v tomto roku investičné dotácie a subvencie boli o 6, 4 mld nižšie ako v roku 1990, a následkom toho už ku koncu roku 1991, čiže teraz, je 40 % poľnohospodárskych podnikov stratových.
Pri navrhnutej čiastke pre rok 1992 vo výške 6, 2 mld, ktorá je oproti roku 1991 nižšia o 4, 2 mld, môžem z tohto miesta povedať, že je viac ako pravdepodobné, že naše poľnohospodárstvo to neprežije. Preto, lebo poznám prácu poľnohospodárov, pochádzam z tohto rezortu, a dosť dlho som pracovala medzi našimi poľnohospodármi. Hoci beriem na zreteľ aj plus 1, 3 mld z rozpočtu federálu, čo už spolu činí 7, 5 mld, stále je to pre poľnohospodárov málo.
V rozpočte kapitoly Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky na rok 1992 chýba veľmi dôležitý fond, a to fond trhovej regulácie. Poviem prečo. Poľnohospodári sú odkázaní na poveternostné podmienky, ktoré majú veľký vplyv na úrodu. Poľnohospodárske plodiny sa urodia nie vždy rovnako, či nadmerné sucho, trvalé dažde, alebo tuhé mrazy, všetko sa odzrkadli na úrode. A až niečoho sa neurodi, ak je úroda malá a produktov je málo, potom sú, vážení, vysoké ceny. A to najviac postihne našich občanov resp. spotrebiteľskú verejnosť. Keď je napríklad neúroda zemiakov, ktoré nazývame našim druhým chlebom, aby ich cena nebola neprimerane vysoká, treba ju regulovať, čiže regulovať trh. Aby sa mohol trh regulovať, je potrebná nejaká čiastka do trhovej regulácie. Preto pre fond trhovej regulácie v rozpočte kapitoly Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky - neinvestičné dotácie a subvencie - navrhujem upraviť a zvýšiť túto kapitolu najmenej o čiastku O, 5 mld korún. Dávam na zváženie a prosím vás o podporenie tejto myšlienky preto, lebo pri schvaľovaní tejto čiastky musíme brat na zreteľ, že sa to týka každého, bez ohľadu na stranu a hnutie, bez ohľadu na to, či som z dediny alebo z mesta, lebo naši občania, naši voliči, najmä ženy-matky, ktoré zásobujú základnými potravinovými zložkami svoje rodiny, sú na to odkázaní a budú to potrebovať. Preto ešte raz hovorím, podporte tuto myšlienku zvyšiť tuto kapitolu pre rezort poľnohospodárstva. Bude to zároveň v tejto predvianočnej nálade ako darček pre všetky slovenské rodiny a zároveň želanie
Nového roku s tým, že neukrojme z kúska chleba zo stola našich rodín, ale takýmto spôsobom im pomôžme.
Ďakujem za pochopenie. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pani poslankyni. Prosil by som vás o istú toleranciu, aby ste svojimi poznámkami, pripadne diskusiami, ktoré vediete v rámci lavíc, neprerušovali vystúpenia rečníkov.
Štruktúra nášho dnešného rokovania bude asi takáto: o 13. 00 hodine bude obedňajšia prestávka do 14. 00 hodiny. Od 14. 00 hodiny pokračujeme do 17. 00 hodiny, kedy musíme dnešné rokovanie ukončiť, nakoľko o 18. 00 hodine bude na Bratislavskom hrade odovzdávanie Národnej ceny Slovenskej republiky.
S faktickou poznámkou sa hlásil pán spravodajca Harna. Poslanec Š. Harna:
Chcem reagovať na technickú poznámku pána poslanca Brocku. Ako člen národohospodárskeho a rozpočtového výboru dostal návrh zákona o štátnom rozpočte federácie. Svoje vystúpenie som začal s tým, že je to v § l odsek 4 písmeno c/. Je tam menovite uvedené: "prostriedky na zabezpečenie potrieb národnosti a na celoštátnu regionálnu politiku". V správe k tomuto návrhu je tato položka rozdelená tak, ako som hovoril, 2 miliardy na národnosti a 1, 3 mld na regionálnu politiku.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Vystúpi pán poslanec Ftáčnik a po ňom v roz-
pravé vystúpi v zmysle § 19 pán poslanec Ľupták. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi niekoľko stručných poznámok k predloženému návrhu rozpočtu, ktoré viac ako konkrétnym návrhom budú určitým stanoviskom.
Po prvé - treba konštatovať a podporujem názor, ktorý tu predniesol pán poslanec Huba, že parlament sa dostal pri prerokúvaní rozpočtu do časovej tiesne. Nemôžeme považovať za normálne, že poslanci dostali jednotlivé kapitoly v piatok 6. 12. a už od pondelka o nich mali rokovať vo výboroch, a súhrny návrh rozpočtu bol k dispozícii až v priebehu týchto rokovaní. Okrem dôvodov, ktoré uviedol pán Huba, si myslím, že je to aj preto, že do prípravy rozpočtov vstúpila politika, nátlak jednej republiky na druhú, namiesto toho, aby sa vychádzalo z platného ústavného stavu a rešpektoval sa rokovací poriadok. Tieto skutočnosti sú nám známe. V tomto plene už boli kritizovane, ale považoval som za potrebné ich pripomenúť.
Po druhé - k charakteru rozpočtu. Tvrdí sa, že rozpočet nie je reštriktívny, ale v jednotlivých kapitolách vychádza väčšinou z úrovne roku 1991, kedy rozpočet reštriktívny bol, pridáva v zásade určité zákonné nároky, smerný rast miezd a niektoré nevyhnutné položky. Ak k tomu prirátame infláciu, nejde teda o reštriktívny rozpočet? Tvrdí sa tiež, že rozpočet je vyrovnaný. Súčasne sa ale predpokladá, že bude vydaných za 4, 2 miliardy obligácií, čo je určité protirečenie. Ak peňažné ústavy tieto obligácie aj kúpia, nebude dostatok
prostriedkov na úvery, čo opäť len potvrdzuje úvahy o reštiktívnom charaktere rozpočtu.
Po tretie - tvorba zdrojov. Samotná vláda konštatuje, že na strane príjmov je rozpočet mimoriadne napätý - ja by som povedal optimisticky nadhodnotený -, len aby vyšiel za každú cenu vyrovnaný. Rata sa v ňom s rastom dane z obratu. Ale ako bude rásť daň z obratu, ak súčasne klesá kúpyschopnosť obyvateľstva? Aj výška odvodov zo zisku vzbudzuje pochybnosti, ak si uvedomíme, že bude pokračovať reštriktívna politika a pokles výroby. Tu sa ukazuje jednoznačný súvis problémov pri zostavovaní rozpočtu a doterajšej hospodárskej a finančnej politiky vlády. Napriek tomu, že vláda prijala program rozvojových impulzov, sme svedkami pohybu po špirále, ale žiaľ, smerom dolu. A navyše, v rozpočte nie sú pre rozvojové zámery vlády vytvorené, resp. ak sú, tak len minimálne predpoklady, čo súvisí napríklad i s neujasnenou štrukturálnou politikou, nízkym dôrazom na práve tento rozvojový program, ktorý vláda prijala už v júli tohto roku.
Po štvrté - vzťah k federálnemu rozpočtu. Ani zdroje vyčlenené pre Slovenskú republiku vo federálnom rozpočte nemajú úplne reálne krytie, pretože v návrhu federálneho rozpočtu sa predpodkladá, že sú postavene okrem iného na predpokladoch vymáhania nedobytných pohľadávok a reštrikcie sociálnych výdavkov. Pri tvorbe zdrojov i smerom k federálnemu rozpočtu treba ešte pripomenúť úlohu odkladanej daňovej reformy. Na jednej strane sa takto vytvára priestor pre miliardové daňové úniky, ktoré v rozpočte chýbajú, na druhej strane neprehľadnosť tvorby spoločných príjmov, ktorá vytvára priestor pre politické konflikty.
Po piate - stručný záver. Ako opoziční poslanci sme mali minimálnu možnosť ovplyvniť zostavovanie rozpočtu. Naše opakované pripomienky k hospodárskej politike vlády, ktorej predkladaný rozpočet je dôsledkom, koaličná vláda nebrala do
úvahy. Preto vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj vzhľadom na nevyčerpané možnosti vnútorného prerozdelenia vo výdavkovej časti rozpočtu, napríklad v oblasti prebujnenej štátnej správy, nemôžeme rozpočet v predloženom znení s pokojným svedomím podporiť. Domnievame sa, že vláda by mala vziať do úvahy pripomienky, ktoré odzneli vo výboroch, pripomienky, ktoré odznejú v tejto diskusii - sú do nej pripravení viacerí moji kolegovia s konkrétnymi pripomienkami - a predložiť parlamentu novú verziu rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ftáčnikovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Ľupták. Pripraví sa pán poslanec Hübel.
Poslanec I. Ľupták:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
pri zostavovaní štátnych rozpočtov na rok 1991 bol dohodnutý vzťah výdavkov medzi Slovenskou republikou a Českou republikou 1: 1, 91 v príjmoch a 1: 1, 56 vo výdavkoch. Delenie proporčného fondu bolo dohodnuté na známych 40, 25 a 35. Vývoj v priebehu roka ukázal, že pokiaľ boli prebytky vo všetkých troch rozpočtoch, hoci fiktívne, najväčší bol vo federálnom. A teraz, keď sú republikové schodkové, česká republika má schodok cez 7 miliárd, Slovenska republika 3 miliardy, federálny rozpočet je stále prebytkový. Niekoľkokrát sme v našom výbore hovorili na túto tému. Hovoril som o tom aj v pléne, že delenie proporčného fondu je nesprávne a federálny fond treba krátiť v prospech republík. Dúfal som, že
vláda bude tak postupovať pri zostavovaní rozpočtov na rok 1992. Ak tak nepostupovala, chcem veriť, že to bolo z toho dôvodu, že pri zostavovaní rozpočtu na rok 1991 bolo dohodnuté, že pravidlá a jednotlivé vzťahy sa v tomto volebnom období meniť nebudú. Zatiaľ sme sa presvedčili, že česká vláda toto nedodržala. Preto bolo pre mňa nemilým prekvapením, keď som sa dozvedel, že federálny diel zostáva neporušený, ale že sa bude krátiť diel Slovenskej republiky o jeden a pol boda, čo predstavuje sumu 3, 9 miliardy v neprospech Slovenskej republiky. Tento jeden a pol boda sa pridal Českej republike, takže pomer medzi Českou republikou a Slovenskou republikou oproti roku 1991 sa zmenil o tri body v neprospech Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o vzťah medzi Českou republikou a Slovenskou republikou vo vyjadrení v príjmoch, zmenil sa z doterajších l: 1, 56 na l: 1, 77 a vo výdavkoch z doterajších l: 1, 91 na 1, 0: 1, 96. Keď sme v priebehu roka na túto tému debatovali vo výbore, či už s pánom podpredsedom Vavrom alebo s pánom ministrom Dančom, uisťovali nás, že Slovenská republika v týchto vzťahoch nemôže isť vyššie ako je l: 1, 95, čo by bolo pre Slovenskú republiku prijateľné, nakoľko aj pomer obyvateľstva v oboch republikách je vyjadrený číslom l: 1, 95. Čiže to, čo je nad 1, 95, je už v neprospech Slovenskej republiky.
To, o čom som doteraz hovoril, boli výsledky rokovania nalej finančnej rady zo dňa 19. 11. v Bratislave. Až potom prialo uznesenie vlády Českej republiky a následné rokovanie v Brne. O tomto rokovaní sa už s čiastočnou nadsádzkou dá hovoriť ako o malom slovenskom rozpočtovom Waterloo. česká vláda priala s požiadavkou znížiť slovenský podiel na proporčnom fonde o ďalší 1, 5 boda, čiže o tých známych vyše 5 miliárd Korún. Táto požiadavka sa dá hodnotiť rôzne. Mne napadli dve alternatívy dôvodu tejto požiadavky. Po prvé - vyskúšať si slovenskú reprezentáciu, čo si môžu k nej do-
voliť, a tiež dať možnosť federálnej svokre dokázať, aká je dôležitá, ako je potrebné dať jej čo najviac rozhodovacích pák. Plne to zapadá do scenára kampane, ktorý u nás prebieha v posledných mesiacoch.
Vrátim sa však do Brna, kde bolo dohodnuté, že z federálu bude uvolnených 5 miliárd korún, ktoré sa rozdelia medzi Českou republikou a Slovenskou republikou podielom 3, 3 miliardy pre Českú republiku a 1, 7 miliardy pre Slovenskú republiku, a že prevod inkasa odvodu z objemu miezd z Českej republiky za výrobné jednotky, ktoré sú umiestnené na území Slovenskej republiky a odvádzajú daň v Čechách, sa bude krátiť z 3 miliárd na 1, 5 miliardy v prospech Českej republiky. Čiže, keď si to spočítame, Česká republika zarobila na tejto transakcii 4, 8 miliardy korún a Slovenská republika 200 miliónov. Teda pomer výdavkov súhrnu verejných rozpočtov Slovenskej republiky a Českej republiky sa zmenil na l: 2, 1. Keď si pripomenieme, že pomer obyvateľstva v týchto republikách, ako som už spomenul, je l: 1, 95, vyjde nám, že občan Slovenskej republiky bude v roku 1992 na tom horšie, a to prevolávanie, že v prípade, ak by sme išli na volnejší zväzok, by sme na to hrozne doplatili, ako vidíte, doplácame na to už pri tejto unitárnej federácii.
Niekto môže namietať, že takto je to správne, lebo česká ekonomika je výkonnejšia. Súhlasil by som s tým, ale nesmel by mi tým istým dychom tvrdiť, že rozpočty na rok 1992 sú stavané na princípe spolupatričnosti. Tiež by mi musel dokázať výkonnosť tej-ktorej ekonomiky spriehľadnením príjmovej časti rozpočtov. Viem, že to ešte nejde a vedia to aj naši priatelia v Čechách, takže by mali prestať hovoriť o doplácaní na Slovensko. Bolo by však možné urobiť už aspoň prvé kroky k spriehľadneniu príjmovej časti rozpočtu, a to urobením presnej evidencie podnikateľských subjektov podnikajúcich na Slovensku - som presvedčený, že to nevieme - a v čo najkratšom čase prijať rozhodnutie zákonom Slovenskej
národnej rady o povinnej registrácii všetkých podnikateľských subjektov na príslušných orgánoch Slovenskej republiky v záujme ich zdanenia a inkasom dane za benzín podľa miesta produkcie. Takéto opatrenia by urobil každý dobrý hospodár, a keďže by sa tým nepretrhla žiadna ekonomická väzba na Českú republiku, nikto by ho nemohol obviniť so separatizmu.
Ešte mi dovoľte vrátiť sa k tej 5 miliardovej čiastke, ktorá bola uvoľnená z federálneho rozpočtu. Tieto peniaze federál uvoľnil, ale čuduj sa svete, na konte federálu sa to neobjavilo. Ani sa nemuselo. Jednu miliardu zobral federál z fondu trhovej regulácie, na čo, keď si to domyslíme, zase asi najviac doplatí poľnohospodárstvo na Slovensku, a 4 miliardy so štátnych finančných aktív, za čo iste pána federálneho ministra financií poslanci Federálneho zhromaždenia nepochvália, lebo nepatri sa prejedať chlieb a majetok našich detí.
Vážené poslankyne, poslanci, z toho, čo čom tu povedal, a z čísiel, ktoré si môžete nájsť v papieroch, ktoré ste dostali k jednotlivým rozpočtom, vyplýva, že politické ústupky, ktoré urobila naša reprezentácia v Brne, boli neodôvodnené. Zrejme potrvá nejaký čas, kým si to všetko plne uvedomíme.
Ešte mi dovoľte pár slov. Vieme, že nás v júni čakajú voľby. Myslím si, že by bolo vhodné uznesením Slovenskej národnej rady zaviazať vládu, aby najmä v neinvestičných výdavkoch neprekročila, povedzme, hranicu 48 %, aby táto vláda resp. iná vláda po voľbách mala vôbec z čoho žiť a z čoho rozdeľovať. /Potlesk. / Ak by to nebolo možné riešiť týmto spôsobom, vláda môže natrhnúť riešenie, ktoré bude priechodnejšie.
Ešte mi dovoľte vyjadriť sa k celkovej konštrukcii rozpočtov v našej veľkej republike. V nedeľu a pondelok rokova-
li zástupcovia rozpočtových výborov v Papierničke a zaoberali sa ekonomikou a rozpočtami všetkých troch republík resp. všetkých troch rozpočtov. Z tohto sedenia bolo vydané jedno prehlásenie. Keďže v tomto prehlásení sú a] moje myšlienky resp. myšlienky poslancov, ktorí sa tohto sedenia zúčastnili za náš výbor, dovoľte, aby som vás s ním oboznámil, nakoľko plne vyjadruje situáciu, ktorá sa týka aj rozpočtu Slovenskej republiky.
V súlade s prehlásením zo septembra tohto roku napriek ubezpečovaniam vlád konštatujeme, že naďalej pretrváva nebezpečenstvo deficitu v súhrne rozpočtov za rok 1991. Zapríčiňuje ho jednak nevyužitie rozpočtových prostriedkov rozvojovej povahy, jednak nadhodnotenie predpokladaných rozpočtových príjmov. Upozorňujeme preto na nevyhnutnosť hľadať zdroje na krytie celoročného deficitu rozpočtového hospodárenia. Schodkový vývoj v rozpočtoch hrozí aj v roku 1992. Predložené návrhy štátnych rozpočtov považujeme za vyrovnané iba formálne. V skutočnosti obsahujú skrytý schodok. Formálna vyrovnanosť vyplýva z nadhodnotenia hlavných príjmových položiek, najmä dane z obratu, odvodov zo zisku a z vymáhaných zahraničných pohľadávok. Ma strane výdavkov sa vyrovnanosť rozpočtového hospodárenia dosahuje výrazným znížením niektorých sociálnych a investičných položiek. Únosnosť, zníženia sociálnych výdavkov posúdia najmä sociálne výbory. Návrhy obmedziť sociálne výdavky v rozpočte federácie sa predložili oneskorene. Ich prijatie je pritom iba jednou z podmienok, ako vôbec dosiahnuť formálnu vyrovnanosť súhrnu rozpočtov. Pokles investičných výdavkov stáži i spomalí oživenie ekonomiky už v najbližšom období. Navrhovane dotácie z federálneho rozpočtu do rozpočtu republík nie sú v súlade s platnými rozpočtovými pravidlami. Za týchto okolnosti odporúčame otvorene priznať schodkový charakter návrhu rozpočtov, obnoviť dynamiku rozpočtových príjmov prostredníctvom ofenzívnej hospodárskej politiky podporujúcej perspektívne návratné investície, zamedziť. daňovým unikom a obmedzovať