Odlišný charakter ma ďalšie opatrenie v sociálnej oblasti - navrhovane zrušenie statného vyrovnávacieho príspevku pre ekonomicky činných občanov. Od roku 1992 sa štátny vyrovnávací príspevok ma poskytovať iba dôchodcom a deťom, a to vo výške 220 Kčs mesačne, a ďalej osobám, ktoré poberajú rodičovský príspevok, a to vo výške 140 Kčs. Chápem, že ide o nepopulárne opatrenie, avšak rozsah disponibilných zdrojov štátneho rozpočtu neumožňuje konať inak.
Zmena sa navrhuje aj v oblasti dane zo mzdy. Podlá ne] sa bude z miezd, ktoré prevyšujú 10 000 Kčs mesačne, v budúcom roku vyberať daň zo mzdy jednotnou sadzbou 33 % bez ohľadu na to, koľko prijímateľ tejto mzdy vyživuje osôb a na ďalšie okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre daň zo mzdy. I keď okruh pracovníkov poberajúcich takúto vysokú mzdu je značne obmedzený, očakávaný efekt tohto opatrenia predstavuje celoštátne len 600 miliónov korún. Podotýkam, že ide len o opatrenie pre rok 1992. Od roku 1993 pripravujeme totiž zasadnú prestavbu celej sústavy dani v česko-slovenskej federácii a úpravu a] dane z príjmov obyvateľstva.
V podmienkach všeobecne] napätosti zdrojov rozpočtu ďalší mierny pokles zaznamenávajú dotácie do podnikateľskej sféry, vrátane prostriedkov určených na investovanie. Na druhej strane sa však v nevýrobnej sfére rozsah investičných výdavkov medziročne zvyšuje. Tento vývoj je v súlade s hospodárskou reformou. Investičnú výstavbu vo všetkých jej formách a druhoch bude potrebne prioritne orientovať, na dokončenie rozostavaných stavieb a akcii. Do je] financovania bude nevyhnutne vo väčšej miere zapájať úverové zdroje a pripadne zahraničný kapitál.
K pomerne závažne] zmene dochádza a] vo vzťahu medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obci. Dotácie do rozpočtu obci sa ďalej znižujú z takmer 8 miliárd korún v roku 1991 na navrhovaných 2, 5 miliardy korún. Toto zníženie sa však eli-
minuje zvýšením podielu obci na spoločných príjmoch so štátnym rozpočtom. Namiesto doterajších 13 t sa obce budú podielať 18, 5 % na dani zo mzdy a poľnohospodárskej dani z objemu miezd a odmien. Tým sa ďalej zvyšuje finančná samostatnosť obci, a teda aj samostatnosť a zodpovednosť obecných zastupiteľstiev pri zostavovaní návrhov svojich rozpočtov.
K zmene dochádza aj v samotných dotáciách zo štátneho rozpočtu obciam. V roku 1992 sa budú poskytovať neúčelové dotácie, a to podľa počtu obyvateľov diferencovane podlá veľkostných skupín obci. Výška dotácií sa pohybuje od 120 KČs na obyvateľa v obciach, ktoré majú najviac 1000 obyvateľov do 50 Kčs na obyvateľa v obciach, ktoré majú 3000 alebo 5000 obyvateľov. Účelové dotácie sú určené len na čiastočnú úhradu straty na mestskú hromadnú dopravu a bytové hospodárstvo. Ich absolútne medziročné zníženie súvisí so spomínaným rozhodnutím financovať časť rozpočtových potrieb, konkrétne komplexnú bytovú výstavbu prostredníctvom štátnych obligácii.
Záverom chcem ešte dať do vašej pozornosti, že návrh štátneho rozpočtu na rok 1992 sa po prvýkrát zostavil v netradičnej podobe. Jej formálnym prejavom je to, že popri súhrnných údajoch o štátnom rozpočte sú k tomu priradene aj návrhy jednotlivých kapitol a ich rozpočtov. Postupne tak chcené, aj keď v skromných podmienkach, dosiahnuť štandard rozpočtov bežných v krajinách s trhovou ekonomikou a chceme dosiahnuť pomerne väčšiu prehľadnosť prostriedkov nositeľov jednotlivých rozpočtových kapitol.
Vážená Slovenská národná rada,
vychádzajúc z výrazne limitovaných zdrojov predstupuje vláda pred parlament a návrhom rozpočtu na budúci rok tak, ako ho máte pred sebou. Rozpočet je vybilancovaný nielen vnútorne, ale sústavou medzirozpočtových vzťahov aj s roz-
počtom českej republiky a federácie, takže celá sústava verejných rozpočtov česko-slovenskej federácie je vyrovnaná. Tento rozpočet je síce vnútorne alebo formálne vybilancovaný, skrýva však v sebe niekoľko nebezpečenstiev. Prvé nebezpečenstvo je v tom, že predpokladané príjmy rozpočtu sa nemusia dosiahnuť. Druhé nebezpečenstvo je v tom, že predpokladané výdavky sa budú prekračovať. Aby sa štátny rozpočet Slovenskej republiky v budúcom roku nedostal do schodku, bude potrebné už v priebehu roku a v priebehu času robiť rozpočtové opatrenia a formulovať novú rozpočtovú politiku na krátke obdobie. Uvedomujeme si, že v podmienkach všeobecného nedostatku finančných zdrojov aj najdokonalejšie zostavený návrh štátneho rozpočtu tažko získa všeobecnú a bezvýhradnú podporu. Presvedčili sne sa o tom aj na rokovaní vo vláde a pri posudzovaní rozpočtu v jednotlivých výboroch.
Na rokovaniach vo výboroch ste predniesli celý rad cenných pripomienok, ale aj požiadaviek a nárokov. Chceme vás ubezpečiť, že žiadna z nich, ktorá môže prispieť k zvýšeniu kvality samotného rozpočtu, ale aj celého rozpočtového procesu ako celku, nezostane nepovšimnutá. Zároveň vám v mene vlády odporúčam, aby ste predložený návrh štátneho rozpočtu pre rok 1992 schválili.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi financií. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Štefana Harnu, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec ž. Harna:
Vážená Slovenska národná rada, vážene predsedníctvo, vážená vláda, dámy a pani,
rozpočet Slovenskej republiky na rok 1992 je pripravovaný za veľmi zložitej vnútropolitickej situácie, vyvolanej jednak procesom štátoprávneho usporiadania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, rozdielnymi názormi na proces transformácie ekonomiky a sociálnym napätím vyvolaným zhoršujúcimi sa životnými podmienkami obyvateľstva, ako je rast cien, životných nákladov, nezamestnanosť, pokles ekonomiky a podobne. Požiadavky rezortov, predovšetkým však uspokojenie reálnych spoločenských potrieb, kladu podstatne vyššie nároky na zdroje cca o 100 miliárd korún, než akými bude disponovať Slovenska republika v roku 1992. Treba otvorene povedať, že aj tie, s ktorými sa v rozpočte počíta, sú neisté, a vychádzajú, podľa môjho názoru, z optimistického predpokladu ekonomického vývoja u nás a vo svete.
Návrh rozpočtu je veľmi krehkou konštrukciou, v ktorej nie je možné realizovať nejaké rozsiahle zmeny za predpokladu, že rešpektujeme požiadavku vyrovnaného štátneho rozpočtu a nešpekulujeme o deficitnom rozpočtovom hospodárení. Osobne neodporúčam takéto riešenie, nakoľko to predstavuje šikmú plochu pre ekonomiku v zmysle naštartovania inflačnej špirály. Deficitný rozpočet je prípustný jedine za podmienok, keď z deficitu sa financujú konkrétne a efektívne rozvojové programy. Bolo by veľmi nebezpečne rozpočtový deficit prejest. Vážme si, a oceňuje to aj zahraničie, že sa nám darí udržať prijatú relatívne nízku mieru inflácie.
Nebudem zvlášť hovoriť o ekonomických východiskách zostavenia rozpočtu, máte ich uvedene v návrhu a hovoril tu
o nich aj pán minister financií. V ďalšom prejdem hneď k spoločnej správe výborov.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992, tlač SNR č. 224 mali prerokovať podľa uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 570 zo dňa 29. 10. 1991 všetky výbory SIovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru v lehota do 13. decembra, vrátane pridelených kapitol. Vládny návrh zákona, vrátane pridelených kapitol, prerokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru do 17. decembra 1991. Výbory Slovenskej národnej rady vyslovili s vládnym návrhom zákona súhlas, okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu, Výboru Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy, Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady a Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, kde nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov výboru. To znamená, že šesť výborov odporučilo Slovenskej národnej rade schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992 a v štyroch výboroch návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Pripomienky k vládnemu návrhu zákona nemal Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva. Ostatné výbory navrhujú, aby sa vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992 prijal s pripomienkami uvedenými v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov je zostavená tak, že najskôr sú uvedené návrhy na zmeny v paragrafovom znení zákona, a v ďalšom sú uvedene návrhy na zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu. Tieto návrhy sú rozdelené na časť A obsahujúcu návrhy na krátenie výdavkov v jednotlivých kapitolách a časť B obsahujúcu návrhy na zvýšenie výdavkov. Po-
znamenávam, že výbory navrhujúce zmeny v príjmoch a výdavkoch jednotlivých kapitol, mimo národohospodárskeho a rozpočtového výboru, navrhli zväčša zvýšenie kapitol rezortov v ich gescii a krátenie u kapitol, ktoré nie sú v ich gescii. Za predpokladu, že Slovenská národná rada chce zachovať, vyrovnanosť rozpočtu, zvýšenie výdavkov jednotlivých kapitol je podmienené odsúhlasením navrhovaného zníženia v iných kapitolách.
Z navrhovaných zmien výborov nebolo možne zostaviť blok návrhov na hlasovanie an blok, preto navrhujem, aby sa o jednotlivých návrhoch hlasovalo osobitne. Prosím poslancov, aby si opravili chybu v spoločnej správe, ktorá vznikla pri jej prepisovaní. Ide o bod 8 v časti B, kde bod 8 znie: "V kapitole Kancelárie Slovenskej národnej rady zvýšiť investičné výdavky" - škrtnúť v texte "investičné výdavky" a nahradiť to textom "mzdové prostriedky na mzdy pracovníkov Kancelárie Slovenskej národnej rady". Toľko úvodom pred rozpravou. Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby svoje návrhy mi odovzdali písomne, a chcel by som poprosiť pána predsedajúceho, či by som ako spoločný spravodajca mohol dostať hneď slovo v rozprave.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa okrem pána poslanca Harnu, spoločného spravodajcu, prihlásilo 10 poslancov: pán poslanec Hübel, pán poslanec Plesník, pán poslanec Ivan Ľupták, pán poslanec Nižňanský, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Macko, pán poslanec Igor Novák, pán poslanec Varjú, pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Jakuš. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi llarnovi.
Poslanec Š. Harna:
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,
v návrhu zákona o štátnom rozpočte federácie v § l odsek 4 písmeno c/ sú menovite vyčlenené prostriedky na zabezpečenie potrieb národnosti na celoštátnu regionálnu politiku vo výške 3, 3 miliardy korún. Zo správy k návrhu štátneho rozpočtu federácie na rok 1992 sa dozvedáme, že zo spomínaných 3, 3 miliardy korún na potreby národnosti sú určené výdavky sumou 2 miliardy korún a 1, 3 miliardy korún sú určené na regionálnu politiku. Účel využitia prostriedkov nie je presne určený, teda nie sú presne definované, o uspokojovanie ktorých potrieb ide, a nie je určené ani ich rozdelenie medzi Českú republiku a Slovensku republiku. Keďže ide o položku v rozpočte federácie, mám za to, že majú zabezpečovať výdavky na potreby národnosti žijúcich v oboch republikách. Celá uvedená suma, teda 2 miliardy korún, však bola predisponovaná do slovenského rozpočtu ako dotácia z rozpočtu federácie, a to do rozpočtu kapitoly Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky 1, 5 miliardy korún a do kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pol miliardy korún. Národnosti žijúce v Českej republike z tejto sumy nedostali nijakú dotáciu.
Minister kultúry Slovenskej republiky pán Snopko na zasadnutí Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ako aj v diskusii v Klube poslancov MKDH a Spolužitie k tejto problematike to zdôvodnil tak - citujem: "V Českej republike nežijú národnosti. " Ako som tu už uviedol, dotácia z federálneho rozpočtu určená ako výdavky na potreby národností bola zahrnutá do kapitoly ministerstva školstva a ministerstva kultúry a je navrhnutá na fiancova-
nie bežných potrieb uvedených rezortov, teda nie je oddelene uvádzaná na zabezpečenie potrieb národnosti, ako je to určené v štátnom rozpočte federácie. Námestník ministra financií Slovenskej republiky pán Bosák na rokovaní Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Slovenskej národnej rady za účasti predsedov resp. spravodajcov výborov Slovenskej národnej rady gestorujúcich jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na otázku poslancov, čo znamená dotácia 2 miliardy korún z federálneho rozpočtu na krytie potrieb národností, to vysvetlil tak, že to je dotácia federálneho rozpočtu pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, a že titul, pod Ktorým ho poskytuje, to znamená výdavky na potreby národnosti, slúži na zastretie právaj podstaty, to znamená, že ide o doplnenie zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Sme pobúrení týmto postupom federálnej i slovenskej vlády a protestujeme proti tomu, aby sa menšiny využívali a zneužívali pri riešení štátoprávnych sporov. Keď si totiž vlády myslia, že uvedený titul na poskytnutie dotácii z federálneho rozpočtu do rozpočtu Slovenskej republiky je vhodný na uspokojenie verejnosti, zároveň priznávajú opodstatnenosť takejto dotácie, t. j. poskytnutie prostriedkov na financovania potrieb národností. Že tu dlhy sú, svedčia o tom zanikajúce národnostné časopisy, noviny a s finančnými ťažkosťami sa horiace súbory, knižnice, divadlá a národnostné školstvo. Perfídnosť, tohoto postupu je aj v tom, že táto položka v rozpočte federácie umožňuje Českej a Slovenskej Federatívnej Republike demonštrovať pred svetom, ako sú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike zabezpečené potreby národnosti, že takzvaná pozitívna diskriminácia národnosti predstavuje v rozpočte ČSFR 2 miliardy korún, t. j. 1, 48 % tohoto rozpočtu.
Treba sa však zamyslieť aj nad možnosťou, že v pozadí týchto úvah sú hlbšie nefér politické špekulácie. Napríklad
sa vie, že v parlamentoch sú zastúpené silne národne orientované hnutia a strany, ako aj zástupcovia národných menšín a národnosti, a takáto rozpočtová položka bez predbežného politického konsenzu môže medzi nimi vyvolať vášnivé spory. Národne orientované hnutia môžu pozitívnu diskrimináciu považovať za prehnanú a neúmernú, zástupcovia národnosti sa môžu cítiť právom zaskočení, že z uvedenej dotácie v zmysle pozitívnej diskriminácie vlastne nedostali nič, a odvolávajúc sa na titul budú, túto sumu požadovať. Tento spor sa môže preniesť, do masmédií, aj na ulicu. Môže to však vyvolať problémy aj vo Federálnom zhromaždení českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj v Českej národnej rade, kde zástupcovia národných menšín a národnosti v Českej republike sa právom opýtajú, ako je možné, že oni sa nezúčastnia na touto rozpočtovou položkou danej pozitívnej diskriminácii. V každom prípade je to veľmi nebezpečná politická hra v národne a národnostne rozvášnenej, nekľudnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a v tejto časti Európy. Aby sme v tejto veci videli jasne, a vzhľadom na to, že ide o závažnú položku Štátneho rozpočtu federácie, ktorej čerpanie je osobitne sledované a kontrolované, navrhujem v kapitole ministerstva školstva, mládeže a športu a v kapitole ministerstva kultúry vytvoriť čerpací rozpočtový podúčet, ktorého kontrolu treba zveriť Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské pravá.
Ďakujem za pozornosť:. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi. Traja členovia predsedníctva využili § 19, a to v poradí pán predseda výboru Huba, po non pani Kondášová a pán Ftáčnik.. Pán minister Snopko má technickú poznámku.
Minister kultúry SR L. Snopko;
Mám technickú poznámku k predrečníkovi, pretože som prekvapený spôsobom argumentácie, ktorý zvolil po našom stretnutí. Nerokovali sme iba o financiách, ktoré sú konkrétne viazané na národnostné menšiny, a ktoré, ako určite vyrozumel aj z mnou vydanej tabuľky, sú pre národnostné menšiny na tento rok plánované v podstatne vyššej miere ako doposiaí. Problém národnostných menšín nie je len problémom financií viazaných konkrétne na národnostné menšiny. Predsa musíme uvažovať, keď uvažujeme v širších súvislostiach toho druhu, že všetky zmiešané oblasti, ktoré na Slovensku sú, okrem konkrétne uvoľnených prostriedkov pre fungovanie či už divadiel, kultúrnych zväzov alebo národnostnej tlače majú ešte ďalšie kultúrne funkcie. Predsa pamiatky, ktoré obnovujeme v Rimavskej Sobote alebo v Komárne, sú rovnako slovenské ako maďarské. Číže, ak by sme malí byť takto dôslední, máme ísť aj do hĺbky takéhoto skúmania rozpočtu? Môžeme to tiež urobiť, a potom možno bude pol miliardy málo, neviem. Ale nevidím správne túto argumentáciu využívať takýmto spôsobom, pretože keď som sa v neformálnom rozhovore stretol so zástupcami Klubu Eggyuttélés a MKDH, hovorili sme aj o tomto, a určite som nepovedal, že v Čechách nie sú národnostné menšiny. Hovoril som o tom, že tam majú podstatne menšie problémy s národnými menšinami a je ich tam menej. Takže chcel by som dať najavo, že nabudúce, keď sa stretnem s poslancami Klubu MKDH a Eggyuttélés, budem sa s nimi stretať ako s ľuďmi, na ktorých si treba dať pozor, lebo úprimný rozhovor budú argumentovať vo svoj prospech.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Huba. Pripraví sa pani poslankyňa Kondášová.
Poslanec M. Huba:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážený parlament,
čo bolo sľubov a predsavzatí, keď sme takto pred rokom na tomto mieste prerokúvali návrh zákona o rozpočte na rok 1991. Sľubovali sme si, že sa už nesmie opakovať, aby sme štátny rozpočet schvaľovali tak napochytro, prakticky bez toho, aby sme vedeli, čo schvaľujeme. Zaumieňovali sme si, že sa jeho príprave budeme venovať celoročne, štvrťročne kolektívne posudzovať spôsoby jeho čerpania a podobne. Namiesto toho sme boli svedkami toho, ako sa rozpočet v priebehu roka menil, ako vláda rozhodovala o zmenách zákona Slovenskej národnej rady o Štátnom rozpočte bez účasti Slovenskej národnej rady, ako štedro sa rozdeľovali niekoľkomiliardové zdanlivé prebytky, čo vyústilo do niekoľkomiliardového rozpočtového schodku. Celé toto zvláštne "plnenie" predsavzatí vyvrcholilo minulý týždeň, keď výborom Slovenskej národnej rady ostali hodiny, či skôr minúty na to, aby návrhy rozpočtových kapitol i návrh rozpočtu ako celok kvalifikovane posúdili. Podotýkam, že parlamenty krajín s oveľa konsolidovanejšími pomermi a nepomerne väčšími skúsenosťami si na prípravu rozpočtov rezervujú týždne. Takto máme o dôvod viac uchádzať sa o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Znova sme verifikovali platnosť známeho Parkinsonovho zákona, že dĺžka času venovaného určitému problému je nepriamo úmerná jeho závažnosti.
Ale tentokrát nemožno celú vinu zvaľovať len na vládu. Vzácny čas, v ktorom sme sa mohli venovať rozpočtu, sme naraz venovali vzájomnému osočovaniu sa a honbe za lacným politickým kapitálom. Finalizácia rozpočtov sa odsúvala aj vďaka nezodpovednosti viacerých z nás, ktorí chodili rokovať
bez pocitu potreby, ba povinnosti dohodnúť sa s partnerom.
Dnes, pár dní pred koncom roka, nám nezostáva nič iné, ako
podujať sa na ďalšiu nezodpovednosť, hlasovať, o niečom, čo takmer vôbec nepoznáme.
Patrím k tým, čo chceli poznať, a snažil som sa preštudovať všetky rozpočtové kapitoly, niektoré i viackrát. Priznám sa, že som veľmi nezmúdrel. Kapitoly sú plné nárekov na neakceptovanie rezortných požiadaviek, ale nájsť v nich preukaznú argumentáciu, dokazujúcu, že prostriedky sa žiadajú na niečo skutočne nové, zakladajúce efektívne, progresívne a nezávadné tendencie rozvoja spoločnosti, to akosi v kapitolách chýba. O to viac dominuje hrabivosť. rezortných bratislavských ústredí. Keby aj na chleba na Slovensku nebolo, ale pán minister toho najmodernejšieho bavoráka musia dostať. Nech sa vidiek hoci utopí v odpadoch, v prvom rade treba valorizovať platy pánom ministerským úradníkom. Hoci popadajú všetky slovenské pamiatky, ale ministerský palác modernizovať treba. Ak keď skoro nikto nevie zaobchádzať s počítačom, ale ako by to vyzeralo, keby drahý computer netrónil v každej ministerskej kancelárii. Keby aj všetci ostatní mali byt rovno nezamestnaní, ale mojich priateľov si na svoje ministerstvo dostať musím!
Ďalší fenomén, ktorý úspešne prežíva všetky revolúcie a determinuje aj štruktúru rozpočtu, je fenomén rezortizmu. Rezort dostane na svoje živobytie celkom solídne prostriedky, za ktoré by sa dalo urobiť veľa rozumného. Problém je len v tom, že väčšina javov a problémov, ktoré nás obklopujú, nemá povahu rezortnú, jednorozmernú a zaškatulkovateľnú, ale podobu prierezovú, komplexnú, teda medzirezortnú, či nadrezortnú. A tak financujeme riešenie rezortných, často fiktívnych problémov namiesto toho, aby sme úzko profilové prostriedky venovali v prvom rade na riešenie skutočných aktuálnych, až akútnych problémov, ktoré sa v intenciách jed-
neho rezortu spravidla riešiť nedajú, a keď, tak len polovica to, čo je neraz horšie ako nijako.
Prierezovosť úplne nedostatočne premietnutá do tvorby rozpočtu má ako svoju celoslovenskú makrodimenziu, tak svoju regionálnu mezodimenziu, ako aj lokálnu mikrodimenziu. Z ekonomického hľadiska je takýto komplexný prierezový pristúp výhodný okrem iného aj tým, že umožňuje využívať pri zhodnocovaní prostriedkov synergický efekt, keď tie isté prostriedky sa využijú viacúčelové, minimalizujú sa vstupy a maximalizujú sa výstupy, čo má za následok vznik efektívneho hospodárstva a zostava po tom fungujúca, zdravá a harmonicky pôsobiaca krajina, ako sme toho svedkami v neďalekom zahraničí. Vláda vo viacerých tohoročných uzneseniach, ktorými schválila takéto prierezové koncepcie, potvrdila, že by jej takýto prístup nemusel byt cudzí. Prečo sa však na realizáciu takýchto prierezových koncepcii neuvoľňujú prostriedky a prečo sa s nimi v podstate nepočíta alebo počíta len v minimálnej miere pri konštrukcii aj tohto návrhu rozpočtu?
Môj návrh, ako čiastočne riešiť túto situáciu, by znel asi tak, že z prostriedkov rezortov životného prostredia, obchodu a cestovného ruchu, výstavby a stavebníctva, poľnohospodárstva a výživy, vnútra, práce a sociálnych vecí, Úradu vlády Slovenskej republiky a z kapitoly Všeobecná pokladničná správa by sa presunulo po 20 miliónov korún, a vytvorila by sa osobitná kapitola integrovanej ochrany a efektívneho využitia kultúrneho dedičstva a prirodzeného rekreačného potenciálu slovenskej krajiny v intenciách už prijatých vládnych uznesení. Nemusela by to byt kapitola, ale bola by to skôr účelová dotácia do fondu Pro Slovakia, kým sa nevytvoria predpoklady pre spravovanie takéhoto osobitného fondu, ktorým by sme saturovali tento fond 160 miliónami korún viac-menej účelovo viazanými na napĺňanie patričných vládnych uznesení.
Z prostriedkov hospodárskych rezortov, vnútra, práce a sociálnych veci a kapitoly Všeobecná pokladničná správa - potom to zrekapitulujem a odovzdám pánovi spoločnému spravodajcovi - v tomto mojom prednese nejde ani tak o tieto čísla, ako skôr o filozofiu určitej kompenzácie dominantného, vertikálneho spôsobu "chlievikovania" rozpočtu určitými prierezovými lúčmi alebo prierezovými fondami, položkami, ktoré by sledovali tie reálne, ale bez financií nerezortizovateľne problémy.
Ďalší z fondov, ktoré tu navrhujem, je fond redukcie energetických strát - presunom prostriedkov z rezortov dopravy a spojov, hospodárstva, priemyslu, financií, lesného a vodného hospodárstva, výstavby a stavebníctva, prace a sociálnych vecí, vnútra po 50 miliónov korún vytvoriť fond o rozsahu 400 miliónov korún ako osobitný fond v kapitole Všeobecná podkladničná správa. Tam by celkom dobre korešpondoval s podobnou položkou, a to sú energetické úspory v oblasti bytovej výstavby, ak sa nemýlim.
Ďalší presun by som navrhoval na vytvorenie fondu komplexného ozdravenia regiónov Žiaru nad Hronom, Hornej Nitry a ostatných regiónov s kriticky ohrozeným životným prostredím, a to presunom dotácie, ktorú vláda chce poskytnúť v rámci rekonštrukcie Hlinikárne v Žiari nad Hronom. To je položka suma-sumárum 583 miliónov korún. Z nich 400 miliónov by som navrhoval presunúť do štátneho fondu životného prostredia, teda na jeho dotáciu za týmto účelom a zvyšných 183 miliónov opäť na posilnenie fondu Pro Slovakia ako účelový príspevok na obnovu pamiatok a historických štruktúr krajiny v okrese Žiar nad Hronom, kde ich máme neúrekom, chátrajú, a je to investícia nepomerne perspektívnejšia, ako investícia do Žiaru. Navyše nám to umožňuje dodržať literu zákona o fonde Pro Slovakia.
Aby sme nezostali dlžní ani mikrodimenzii, na podporu ozdravenia a efektívneho ekologicko-ekonomického rozvoja tzv. zelených miest a obcí, teda sídiel, kde je evidentný záujem miestnych samosprávnych orgánov pre takýto typ rozvoja, a kde už pre takýto typ rozvoja vytvorili predpoklady - ako príklad uvediem Trenčín, Piešťany, ale dalo by sa, našťastie, pokračovat, aj keď tých príkladov nie je až tak veta - mal by sa vytvoriť určitý podporný fond z prostriedkov rezortov - zase zrekapitulujem - práce a sociálnych vecí, vnútra, financií, obchodu a cestovného ruchu, výstavby a stavebníctva, všeobecnej pokladničnej správy, poľnohospodárstva a výživy, ktorý by predstavoval 160 miliónov korún.
Ostatné pripomienky sú zahrnuté v uznesení Výboru Slovenskej národnej rady pre životne prostredie a ochranu prírody. Rád by som ich týmto podporil.
Fakt je, že ak niektorý rezort obišiel mimoriadne skrátka, tak je to rezort životného prostredia. Nad tým sme nariekali už minulý rok. Dnes musíme konštatovať, že podiel zo štátneho rozpočtu klesol podlá dostupných analýz asi na 1, 27 % z rozpočtu. Vlani sa vykázalo 4, 4 %, ale po redukcii na reálnejšiu podobu to bolo asi 2, 4 %. V Čechách, pre zaujimavost, je na tieto prostriedky okolo 5 %, ako som si to ešte dnes overoval. Podlá odporúčania OSN pre takú kategóriu krajín, ako sme my, je to okolo 8 %. Potreba, ktorú celkom správne zdôrazňovala Slovenská komisia pre životné prostredie, by bola v takto schátralej krajine minimálne 10 %. Keď si uvedomíme, kto všetko sa bude na fond životného prostredia obracať, teraz už po novom aj všetky obce Slovenska, a aký dlh sme tu zanechali a zanecháme budúcej generácii, tak, tá dotácia je skutočne mizivá. Čiastočne by sa dala riešifc tou cestou, ako som navrhoval v predchádzajúcom texte.
Takisto v iných rezortoch sa položky na životne prostredie krátia mnohonásobne, či je to poľnohospodárstvo, lesné