Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pán poslanec Moravčík. Poslanec J. Moravčík:
Pokiaľ som dobre rozumel návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Mistríková, navrhla úpravu pre tento rok. Nevidím v tom nejaký rozpor, keď sa to upraví pre tento rok, ale na druhej strane, keď sa zákonom o štátnom rozpočte schváli iná sadzba, je to neskorší zákon, čiže tým sa vlastne mení predchádzajúci zákon.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Kto ďalší sa hlási do rozpravy? Bolo by dobre keby ste reagovali teraz, aby ste potom záplavou faktických poznámok nesprevádzali samotné hlasovanie.
/Nikto. /
Oficiálne vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Trúfam si povedať, pán poslanec Hudec, že ani magnetofónový záznam nedokáže, že som rozpravu ukončil. Ak si tak myslíte, skúste si ho prehrať. Chce sa k rozprave vyjadrít pán minister Dančo? Prosím, dávam mu slovo.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
chcel by som obrátiť vašu pozornosť na tie návrhy poslancov, ktoré tu odzneli, aby sme v zákone o rozpočtových pravidlách neupravovali určité čiastky, určité percentá určené na špecifické fondy. Vzhľadom na to, že prostriedky
štátneho rozpočtu sú pohyblivé čiastky, môže sa to riešiť v štátnom rozpočte a v zákone na príslušný rok. Rozpočtové pravidlá určujú spôsob, akým vláda, akým Slovenská národná rada vytvára rozpočet, akým spôsobom tento rozpočet schvaľuje, používa, robí rozpočtové opatrenia a podobne. Táto novela zákona bola pripravená predovšetkým preto, aby vláda mala určité obmedzenia v tom, aký rozsah alebo do akej čiastky môže robiť rozpočtové opatrenia a k akým čiastkam potrebuje schválenie Slovenskej národnej rady. Novela zákona vychádza len z určitých potrieb rozšíriť existujúci zákon a zmeniť jeho formulácie v tom, aby sme si nepredurčovali do budúceho obdobia prostriedky určené na niektoré fondy. Keby sme akceptovali to, čo tu bolo navrhnuté, už dopredu by sne si alokovali peniaze a prostriedky štátneho rozpočtu na tieto účely, a mohlo by to za určitých okolností ohroziť plnenie úloh, ktoré má štátny rozpočet pre budúce obdobie. Preto by som prosil, aby ste vzali do úvahy tie návrhy poslancov, ktoré hovorili, aby sme v tomto zákone tieto čiastky a tieto percentá neuvádzali, ale riešili to v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím ešte o záverečné slovo spoločného spravodajcu pána poslanca Brestenského.
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
je možné do pravidiel dať i pravidlá veľmi prísne, dokonca i percentuálne, lenže domnievam sa, že sú tu už tri percentuálne položky, ktoré by sa tu mali objaviť. Som veľmi
presvedčený o tom, že nájdeme ešte ďalšie percentuálne položky, ktoré by bolo vhodne, aby sa tu objavili. Domnievam sa, že v momentálnej hospodárskej situácii a v momentálnej tvorbe zdrojov je ozaj veľmi ťažko dopredu určiť tieto - podotýkam - predpokladane zdroje, pretože štátny rozpočet vo svojej príjmovej časti nemá peniaze uložené v skrini, ale predpokladane príjmy. Toto, prosím vás, treba jednoducho vziať na vedomie. Preto sa domnievam, že možno v budúcnosti sa mnohé tieto veci budú dať proporcionálne určiť, ako by to bolo vhodne, ale momentálne to nie je najvhodnejšie riešenie. Prosil by som navrhovateľov, aby zvážili svoje návrhy. Druha vec je, že v ďalšom bode, ktorý bude nasledovať, kto sa bude biť o 5, 50 alebo 15 miliónov na tie alebo iné účely. To bude platiť prakticky v budúcom roku. Takže prosil by som vás, aby ste zvážili vaše návrhy. Samozrejme, každý poslanec ma právo navrhovať, a plénum rozhodne, či to prijme.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem, pán spravodajca. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, keby ste postupne uvádzali hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a v zmysle výsledkov rozpravy. Nastáva to, čoho som sa obával, spúšťame znovu faktické poznámky. Pani poslankyňa Mistríková.
Poslankyňa Z. Mistríková:
Vážený pán predsedajúci,
mojim cieľom nebolo skomplikovať rokovanie o tomto zákone. Naozaj som chcela, aby sme dostali dva zákony do súladu. Nechcela som ani vyvolať, dojem, že dopredu chcem prejudikovať, presun nejakých prostriedkov v rámci rozpočtu. Keď vidím, že môj návrh vyvolal ďalšie návrhy, a keď pán minister financií má názor, aký ma - dúfam, že poslanci si zapamätajú argumentáciu, ktorá tu odznela, a keď sme teda ochot-
ni akceptovať, že jeden zákon alebo jeden paragraf zákona nebude rok platiť, svoj návrh stanujem a vyslovím ho ešte raz v rámci rozpravy o rozpočte.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Nemajú obdobne faktické poznámky pán poslanec Sabo a pani Keltošová? Nemajú. V tom prípade pristúpime k hlasovaniu.
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení pani,
ak dovolíte, prešli by sme k návrhom v spoločnej spravodajskej správe. Keďže v rozprave neboli napadnute žiadne mnou navrhnute body, odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch l, 2 a 4 an blok.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 97 poslancov. /
Kto je za prijatie pripomienok obsiahnutých v bodoch l, 2 a 4 spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 97 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Nikto. /
Konštatujem, že pripomienky obsiahnuté v bodoch l, 2 a 4 spoločnej správy sme jednomyseľne prijali.
Poslanec R. Brestenský;
Bod 3 je vylúčený bodom 2 a bod 5 je vylúčený bodom 4, takže nie je o čom hlasovať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím, teraz pristúpime k pozmeňovacím návrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Poslanec R. Brestenský:
Ďalší bol pozmeňovací návrh pána poslanca Sabu, aby v f 23 bol nový odsek 5, že v roku 1992 sa výška dotácií pre Štátny fond životného prostredia upravuje na l % z výdavkov štátneho rozpočtu.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Vypočuli ste pozmeňovací návrh. Dávam o ňom hlasovať.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za prijatie pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Sabu?
/Za návrh hlasovalo 31 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov. /
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Sabu sme neprijali.
Poslanec R. Brestenský:
Ďalej bol návrh pani poslankyne Keltošovej, ktorý znie: "Zakotviť v rozpočtových pravidlách každoročný finančný prídel do národného fondu zdravia, ktorý schválila vláda SIovenskej republiky, vo výške O, 5 % rozpočtu Slovenskej republiky. " Dovolím si podotknuť, že návrh nie je dostatočne formulovaný, aby mohol byt zakotvený v novele.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka. Poslankyňa o. Keltošová:
Môžete ho začleniť do § 23 odsek 5, keďže návrh pána poslanca Sabu nebol schválený, resp. prečíslovať.
Poslanec R. Brestenský:
Pani poslankyňa navrhuje, aby znenie ďalšieho bodu novely - to bude prakticky bod 4 - bolo, že sa doplňuje § 23 o odsek 5: "Každoročný finančný prídel do národného fondu zdravia ]e vo výške 0, 5 % rozpočtu Slovenskej republiky. "
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 104 poslancov. /
Kto je za návrh pani poslankyne Keltošovej?
/Za návrh hlasovalo 38 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pani poslankyne Keltošovej sme neprijali.
Tým sme, myslím, vyčerpali všetky návrhy. V súlade s ustanovením § 26 odsek l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme teraz hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Najskôr prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 103 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 96 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili__vládny návrh zákona slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a doplna zákon SIovenskej národnej rady č. 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. /Potlesk. /
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem i vám, pán spravodajca.
Siedmym bodom nášho programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992.
Návrh ste dostali ako tlač 224 a spoločnú správu výborov ako 224a.
Dovolím si požiadať, ministra financií pána Jozefa Danču, aby návrh uviedol.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci,
po prerokovaní a schválení vládou Slovenskej republiky a po posúdení vo výboroch Slovenskej národnej rady predkladáme dnes návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992 na rokovanie pléna Slovenskej národnej rady.
Príprava štátneho rozpočtu na rok 1992 vychádzala z uskutočnených zámerov hospodárskej a finančnej politiky na rok 1991. K hlavným zámerom patria tieto zásady rozpočtovej politiky: finančnou politikou ovplyvňovať a zadržiavať inflačný proces, znížiť mieru znovurozdeľovania, znížiť podiel transférových výdavkov pre obyvateľstvo vo výdavkoch rozpočtov, uvolniť daňové zaťaženie a obmedziť dotácie pre podnikovú sféru. Tieto zámery boli prijaté a k nim boli prijaté aj opatrenia vyplývajúce z transformačného procesu, ako aj opatrenia, ktoré reagujú na postup procesu transformácia.
V priebehu tohto roka sa znížil počet regulovaných cien a bola prijatá zásada liberalizácie cien. Bola prijatá zásada vymeniteľnosti koruny, uvolnenia zahraničného obchodu
a jeho liberalizácie, zjednodušenie dane z obratu, zjednotenie sadzieb a ich zníženie, zníženie odvodov zo ziskov podnikov. Začal proces privatizácie a zaviedla sa dovozná prirážka a dovozná daň. Pre riešenie niektorých dôsledkov, ktoré vyplynuli z týchto opatrení a z vývoja hospodárstva, sa prijali opatrenia, ktoré kompenzujú zvýšenie cien palív a energie vybraným skupinám obyvateľov, zvýšili sa sociálne dôchodky. Toto zvýšenie sa uskutočnilo dvakrát. Valorizovali sa mzdy u rozpočtové opatrenia, ktorými sa zvýšili výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Rok 1991 zaznamenal nielen pokles výsledkov hospodárskej aktivity a činnosti, ale a] niektoré pozitívne javy, ktoré sa prejavili zvýšením produkcie, osobitne priemyslu o 2, 1 %, produkcie malých a družstevných podnikov dokonca o 3, 6 %. Aj keď objemové ide o neveľký prírastok produkcie, ktorý predstavuje iba 0, 6 mld Kčs, naznačuje to možne a nove tendencie, ktoré sa prejavujú v našom hospodárstve, osobitne v priemysle. Dodavky do obchodnej siete sa od septembra zvýšili o 12, 7 % a objem vývozu vzrástol až o 16, 8 %. Toto sa udialo na pozadí poklesu priemyselnej výroby veľkých podnikov, ktorá dosiahla 20, 5 % a v podnikoch s viac ako 100 zamestnancami dokonca klesla o 22, 5 %. Ceny tovarov vykázali mesačný prírastok 0, 1 % a ceny nepotravinárskeho tovaru sa znížili o O, l %. Potravinárske tovary sa zvýšili o 0, 5 %. Index životných nákladov za 9 mesiacov tohto roka sa zvýšil o 40, 6 %. Nominálne peňažné príjmy v septembri poklesli oproti augustu, v neskoršom období objem nerealizovaných peňažných prostriedkov dosiahol 0, 9 mld Kčs. Za január až september sa peňažné príjmy oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšili o 8, 5 % a výdavky o 9, 8 %. Trh práce, ako je známe, vykazuje nezamestnanosť, dosahujúcu viac ako 10 %. V podnikoch so 100 a viac zamestnancami sa počet pracovných miest zvýšil o 1 700, v stavebníctve sa znížil o 2 400 osôb. Pritom ponuka voľných miest sa zvýšila na 8 200 osôb. Počet podnikateľských povolení sa zvýšil na 252 tisíc. Menový vy-
voj sa udržiava v hranici nominálneho tempa rastu hrubého domáceho produktu. Prírastok úverov podnikom a domácnostiam bol za 11 mesiacov 18, 7 %.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prepáčte, pán minister Prosím kľud v sále. Myslím, že sú to závažne čísla na to, aby ste teraz viedli diskusiu.
Minister financií SR J. Dančo:
Opakujem, prírastok úverov podnikom a domácnostiam za 11 mesiacov dosiahol 18, 7 % a nepresiahol celoročný zámer rastu úverov o 22, 5 % Emisia peňazí nepresiahla predpokladaný rast hrubého domáceho produktu a menová politika takto patri k dôležitým stabilizačným faktorom hospodárstva.
V roku 1992 sa predpokladá uplatnenie prísnejšieho rozpočtového obmedzenia do finančného hospodárenia podnikateľských subjektov a znemožnenie rôznych únikových manévrov tak, ako sa to deje v tomto roku. Osobitne treba upozorniť na únikové manévre, ktoré spočívajú v raste platobne] neschopnosti resp. tzv. raste platobnej neschopnosti, výrobe na sklad, udržiavaní prebytočných pracovných miest, obmedzovaní pracovnej doby a podobne. Predpokladá sa zníženie medzíročnej intenzity pôsobenia vonkajších i vnútorných faktorov. V roku 1992 v hospodárstve kladieme doraz na 4 oblasti. Prvá je oblasť hospodárskeho rastu Predpokladáme, že ešte v roku 1992 sa zníži hrubý domáci produkt o 5 až 7 %, ale v priebehu roku by sa mala dosiahnuť stabilizácia reálnej úrovne individuálnej spotreby. Mal by sa zastaviť pokles, resp. mala by sa začínať oživovať investičná aktivita cestou rozvoja investícii do infraštruktúry
V oblasti zamestnanosti v budúcom roku Ba predpokladajú adaptačné procesy v hospodárstve, ktoré začnú pôsobiť na znižovanie nepotrebnej zamestnanosti, ale aj vznik nových pracovných miest.
Inflácia a vývoj cenovej hladiny bude určovaný vývojom agregátnej ponuky a dopytu a limitujúcim faktorom cenového rastu bude agregovaný dopyt. Je to založené na predpoklade, že nedôjde k dramatickému obratu vo svetovej ekonomike a osobitne v jej európskom priestore. Naďalej bude prioritou vlády udržiavať mzdový, úverový a rozpočtový vývoj tak, aby sa zachovalo mierne prekročenie dopytu nad ponukou.
Vo vonkajších vzťahoch pre rok 1992 sa nepočíta s výrazným oživením zahraničného obchodu, ani so zlepšením platobnej bilancie.
Ciele finančnej politiky pre rok 1992 možno teda v krátkosti formulovať, ako ciele, ktoré budú minimalizovať hospodársky pokles, ktoré ohraničia inflačné tendencie a budti ich môcť tlmiť, a bude sa pokračovat v transformácii hospodárstva a poklese angažovanosti štátu v hospodárstve.
Navrhujeme, aby sa rozpočtová politika pre rok 1992 zakladala na týchto princípoch finančnej a rozpočtovej politiky: aby štátny rozpočet bol zostavený ako vyrovnaný, aby spolu s protiinflačným zameraním vytváral podmienky pre pokračovanie v transformácii ekonomiky na jej trhové princípy. Výrazom tohoto je skutočnosť, že dynamika rozpočtových výdavkov nominálne i reálne je pomalšia ako dynamika nominálneho i reálneho hrubého domáceho produktu.
Prednostne sa zabezpečujú potreby spoločenskej spotreby, najmä tie, ktoré vyplývajú zo zákonných sociálnych nárokov obyvateľstva. Malo by sa aktívne pôsobiť proti ďalšiemu poklesu v hospodárstve a zvyšovaniu nezamestnanosti. V tomto
smere by mala pôsobiť skutočnosť, že disponibilné zdroje podnikov budú rásť rýchlejšie ako hrubý domáci produkt, čo by malo vytvárať priestor pre zvýšenie ich investičnej aktivity.
K podpore dopytu budú významne prispievať investície do infraštruktúry a do akcii významných z hľadiska štrukturálnej transformácie hospodárstva, ktoré by sa mali čiastočne financovať aj zdrojmi, ktoré budú získané na kapitálovom trhu.
Už pri návrhu štátnych rozpočtov na rok 1991 sme sa usilovali o uplatnenie tzv. územného princípu. Znamená to, že obe národné ekonomiky hospodária so zdrojmi, ktoré sa reálne vytvoria na ich území. Zdôrazňujeme slovo reálne, pretože pre komplikované organizačné, deformované hodnotové, existujúce daňové a iné väzby, ktoré boli založené desiatkami rokov budovanej jednotnej ekonomiky, nebolo možné výkonnosť oboch republík reálne kvantifikovať. Ani v návrhoch štátnych rozpočtov na rok 1992 sa teda nepodarilo zjednotiť na týchto územných medzirozpočtových proporciách, i keď sa v nich princíp závislosti republikových výdavkov od tvorby rozpočtových zdrojov významne posilňuje.
Okrem týchto doteraz neuzavretých otázok zostavenia návrhu rozpočtu sa výrazne komplikovali aj nedoriešené štátoprávne otázky. Rozpočtový proces a otázky rozpočtov sa postupne dostali do pozície, že s ich riešením sa začala spájať ďalšia existencia spoločného štátu, resp. prinajmenšom hrozilo, že budeme hospodáriť v podmienkach rozpočtového provizória. Preto, aby bolo možné vypracovať návrhy štátnych rozpočtov na budúci rok a dodržať termíny pre ich schvaľovanie vo vládach i parlamentoch, bolo rozhodnuté, že sa vypracujú podľa spoločnej dohody ministrov, ktorá sa uskutočnila na tzv. malej finančnej rade 19. novembra tohoto roku. Dohoda nadväzovala na návrhy a závery, ktoré prerokovali premié-
r 16. novembra tohoto roku a na následne rokovania republikových rád.
Závery týchto rozhodnutí sa determinovali v tom, že oproti tohtoročnému rozpočtu sme v návrhu na rok 1992 vo výraznejšej miere viazali úhradu niektorých výdavkov republík na tvorbu vlastných zdrojov z ich územia. Na druhej strane však v rámci spoločného štátu sa niektoré výdavky, najmä vo vzťahu k obyvateľstvu, zabezpečujú v obidvoch republikách jednotne. Po prvýkrát sa v tejto súvislosti v rozpočtoch stretávame s pojmom, ktorý sa nazýva občianska spolupatričnosť. Rozumejú sa nim predovšetkým výdavky orientovane na hmotne zabezpečenie v nezamestnanosti, statný vyrovnávací príspevok, výdavky na zabezpečenie potrieb školstva, národnosti a na statnú regulačnú politiku osobitne vo vzťahu k jednotlivých regiónom. Okrem tejto skupiny výdavkov sa jednotne, to znamená z úrovne statného rozpočtu federácie, majú zabezpečovať aj výdavky na jednotu trhových podmienok na celom území spoločného štátu. Možno sem, a] keď nepriamo, zaradiť aj výdavky na akcie celofederálneho významu.
Podlá týchto dohodnutých princípov zostavený návrh rozpočtu Slovenskej republiky prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 26. novembra tohoto roku. Štátny rozpočet bol pôvodne zostavený ako vyrovnaný na úrovni 119 mld Kčs príjmov i výdavkov. V príjmoch pripadalo 57, 8 mld Kčs na tzv. vlastne alebo nedelene príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a 61, 2 mld Kčs tvoril podiel SIovenskej republiky na spoločných podielových príjmoch sústavy štátnych rozpočtov česko-slovenskej federácie.
Pre rok 1992 zostal zachovaný princíp spoločných príjmov, a to v rovnakom rozsahu ako v roku 1991. Ide teda o daň z obratu a dovoznú daň, ako aj odvod zo zisku a poľnohospodársku daň zo zisku. Vychádzame z toho, že v podmienkach tažko predvídateľného ekonomického a spoločenského vývoja je
výhodnejšie, ak sa rizika rozdelia medzi tri štátne rozpočty, čím sa aspoň čiastočne eliminujú možné nepriaznivé dopady. V porovnaní s rokom 1991 sa však zmenili vzájomne pomery republikových rozpočtov pri delení spoločných príjmov o 3 body, a to z pôvodných 25: 40 na 23, 5: 41, 5. Podiel federácie vo výške 35 % zo spoločných príjmov zostal zachovaný. Podiel štátnych rozpočtov republík na spoločných príjmoch sa teda zmenil v pomere 1: 1, 6 roku 1991 na pomer 1: 1, 77 návrhu na budúci rok.
V oblasti výdavkov rozpočtov republík sa pomery zmenili od 1: 1, 91 na 1: 2, 10. Treba však pritom brat do úvahy, že v porovnaní s rokom 1991, ako som to už uviedol, štátny rozpočet federácie zabezpečuje v prospech republík viaceré výdavkové dôvody, ktoré sa dosial hradili z republikových rozpočtov.
Pri následnom rokovaní o štátnom rozpočte Českej republiky vláda Českej republiky požadovala zvýšenie pôvodne odsúhlasenej výdavkovej časti rozpočtu o 5, 4 mld Kčs. S cieľom riešiť tieto kritické požiadavky, ktoré v rozpočtovej sústave vznikli jednostranným zvýšením potreby výdavkov rozpočtu Českej republiky, sa uskutočnilo 4. decembra rokovanie v Brne, ktorého sa zúčastnili nielen premiéri, ministri financií, ale aj prezident republiky.
Pre štátny rozpočet slovenskej republiky prináša táto nová dohoda v porovnaní s vládou schváleným návrhom rozpočtu niekoľko zmien. Ich prehľad a dopady do rozpočtových kapitol a rozpočtových čísiel sú uvedené v spracovanom dodatku k návrhu rozpočtu, ktorý je pod názvom "Dopracovanie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992" súčasťou prerokovávaného materiálu.
Podstatu zmien možno charakterizovať takto: namiesto pôvodne rozpočtovanej sumy 3 mld Kčs, ktorá sa formou prevo-
du inkasa odvodu z objemu miezd mala presunúť z Českej republiky do slovenského rozpočtu, presunie sa len polovica, a to 1, 5 mld Kčs. Zo štátneho rozpočtu federácie sa pre potreby republikových rozpočtov vyčleňuje jednorazová suma vo výške 5 mld Kčs. Medzi republiky sa rozdelí v pomere počtu obyvateľov, t. j. 3, 3 mld Kčs pre Českú republiku a 1, 7 mld Kčs pre Slovenskú republiku. Účelové použitie týchto prostriedkov pre Slovenskú republiku sme riešili tak, že o ich sumu znižujeme objem dotácii vyčlenených v slovenskom rozpočte pre poľnohospodárstvo. Naopak, prostriedky pôvodne vyčlenené pre slovenské poľnohospodárstvo vo federálnom rozpočte sa v rovnakom objeme zvýšia z 1, 3 mld na 3 mld. Výpadok príjmov slovenského rozpočtu vo výške 1, 5 mld Kčs bol teda kompenzovaný odľahčením jeho výdavkov na ťarchu federálnych prostriedkov o 1, 7 mld Kčs. Disponibilné zdroje rozpoätu Slovenskej republiky sa v konečnom dôsledku zvýšili o 0, 2 mld Kčs.
V súvislosti s prevodom inkasa odvodu z objemu miezd 1, 5 mld Kčs z Českej republiky do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky chcem upozorniť, že túto problematiku chceme riešiť zákonnou úpravou. V návrhu zákona Federálneho zhroMždenia o štátnom rozpočte federácie pre rok 1992 však príslušné ustanovenie zatiaľ nie je premietnuté. Preto som požiadal podpredsedu vlády a ministra financií českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby vo svojom úvodnom vystúpení zdôvodnil nevyhnutnosť takéhoto ustanovenia a požiadal o jeho zapracovanie do zákona o štátnom rozpočte federácie. Zároveň sme požiadali aj našich poslancov vo Federálnom zhromaždení, aby tento návrh zákona podporili.
Po premietnutí brnenských dohôd navrhované príjmy sústavy rozpočtov Slovenskej republiky, t. j. štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí sú 125, 3 mld Kčs, z toho na štátny rozpočet pripadá 117, 5 mld Kčs a rozpočty obci disponujú príjmami vo výške 7, 8 mld Kčs.
Z celkových príjmov sústavy rozpočtov Slovenskej republiky predstavujú teda vlastne príjmy 64 mld Kčs a spoločné príjmy 61, 3 mld Kčs. Výška rozpočtových zdrojov bezprostredne súvisí s ekonomickým vývojom, ďalším očakávaným hospodárskym poklesom, ale aj s rastom, s poklesom hrubého domáceho produktu, čim nadväzujeme najmä na nižšiu dynamiku tvorby zdrojov podnikateľskej sféry a zvýšenú dynamiku podnikateľskej súkromnej sféry. Na druhej strane však jednotlivé rezorty a správcovia rozpočtových kapitol predložili požiadavky na rozpočtové prostriedky, ktoré boli vyššie o 104 mld Kčs, ako vôbec bolo nožné pri zachovaní princípu vyrovnanosti štátneho rozpočtu do rozpočtu vložiť. Preto bolo potrebné v súlade so zámermi hospodárskej reformy výrazne diferencovať, tieto požiadavky a z tohto hľadiska posudzovať i zapracované potreby. V záujme vyrovnanosti štátneho rozpočtu sa časť potrieb, konkrétne v oblasti investičnej výstavby, po prvýkrát zabezpečuje mimorozpočtovými prostriedkami a prostriedkami štátnych obligácii. Z hľadiska týchto východísk pri uplatnení diferencovaných prístupov sa v návrhu rozpočtu prednostne zabezpečujú nároky založené zákonnými úpravami v sociálnej oblasti, vrátane valorizácie miezd, v oblasti ekológie, zdravotníctva a školstva.
V štátnej správe ide predovšetkým o ďalšie budovanie inštitúcii, ktoré spoluvytvárajú podmienky pre transformáciu ekonomiky na trhové hospodárstvo. Napriek medziročnému poklesu úhrnného objemu výdavkov štátneho rozpočtu neinvestičné výdavky, ktorými sa zabezpečujú potreby označované ako spoločenská spotreba obyvateľstva, sa zvyšujú indexom 103, 2. I napriek tejto tendencii rastu neinvestičných výdavkov bolo potrebné v snahe zabezpečiť vyrovnanosť štátneho rozpočtu v sociálnej oblasti realizovať viaceré obmedzujúce opatrenia. Ich cieľom je brániť neúmernému rastu neproduktívnych výdavkov a súčasne vyvolávať pozitívne tendencie a pôsobenie pre zvyšovanie zamestnanosti. Tieto opatrenia si
vyžadujú novelizovať viaceré právne normy. Vzhľadom na to, že ide o právne normy s federálnou pôsobnosťou, ich novelizácia sa musí zabezpečiť zákonom Federálneho zhromaždenia o štátnom rozpočte federácie na rok 1992. Stručne uvediem podstatu navrhovaných zmien. Ruší sa možnosť súčasného poberania starobného dôchodku a mzdy u mužov vo veku od 60 do 65 rokov a u žien do 60 rokov pri zachovaní možnosti pracovať 60 dní alebo 510 hodín v kalendárnom roku. Hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti sa bude poskytovať len občanom, ktorí stratili zamestnanie nie vlastnou vinou. Podstatné zmeny sa navrhujú aj v spôsobe poskytovania podpory v nezamestnanosti. Podpora sa nebude súbežne poskytovať s odstupným. Doba jej poskytovania sa skracuje na 6 mesiacov, pričom táto doba sa počíta až po období, v ktorom bol občan zabezpečený odstupným. Pokiaľ v priebehu podpornej doby nastúpi občan na rekvalifikačný kurz alebo inú formu rekvalifikácie, bude hmotne zabezpečený aj po cele obdobie jej trvania, maximálne však 6 mesiacov. Výška hmotného zabezpečenia v nezamestnanosti sa zníži na 60 % v prvých troch mesiacoch a v ďalších troch mesiacoch na 50 % čistého zárobku. V snahe podporiť rekvalifikáciu nezamestnaných občanov sa po celú dobu rekvalifikácie poskytuje podpora vo výške 70 % čistého zárobku. Ruší sa minimálna hranica podpory, a naopak, stanovuje sa jej maximálna hranica vo výške 3000 Kčs mesačne.
Navrhovane opatrenia sa stali predmetom intenzívnych rokovaní na úrovni tripartity. I keď nepochybne majú svoj finančný efekt, nemožno ich, podlá nášho názoru, hodnotiť len z pozície štátneho rozpočtu a potrieb zabezpečenia jeho vyrovnanosti. Chápeme ich aj ako nevyhnutné sprísnenie doteraz určitej liberálnosti našej sociálnej siete. Ako inak si možno vysvetliť situácie, keď pri tých počtoch nezamestnaných, ktorých dnes máme, sú prípady, že naše podniky nemôžu získať pracovníkov pre svoje prevádzky.