Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pekne. Prosím pánov poslancov, aby sa vrátili do sály, budeme hlasovať o tomto zákone. Prosím pána poslanca Poliaka, aby postupne uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy.
Poslanec M. Pollák:
Prvé pozmeňujúce pripomienky sú zo spoločnej správy. Navrhoval som an blok prijať pripomienky číslo l, 2, 6 a 8.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 78 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 75 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. /
Konštatujem, že sme prijali pozmeňovacie pripomienky pod bodmi 1, 2, 6 a 8 spoločnej správy.
Poslanec M. Pollák:
Ďalej som navrhol an blok neprijať pripomienky t. 3, 4, 5 a 7. Aby to bolo formálne správne, keďže podľa rokovacieho poriadku sa najprv hlasuje o prijatí pozmeňovacích návrhov, navrhujem takýto text: Kto je za prijatie aspoň jednej z pripomienok č. 3, 4, 5 a 7? Je to formálne presne, keď budete proti, tým zamietnete každú z nich.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 77 poslancov. /
Poslanec M. Poliak:
Kto je za prijatie aspoň jednej z pripomienok č. 3, 4, 5 alebo 7? Je to presná formulácia.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec Sabo - faktická pripomienka. Poslanec P. Sabo:
Prepáčte, ale domnievam sa, že takto nemôžeme hlasovať, že aspoň jednej, pretože každý poslanec si môže predstavovať inú pripomienku.
Poslanec M. Poliak:
Pravé preto, že ak ich chceme zamietnuť, všetky, iba týmto spôsobom ich všetky zamietneme. Navrhujem to domyslieť doma. /Smiech v sále. /
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím budeme hlasovať.
Kto je za?
/Za návrh hlasovalo 17 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že návrhy v bodoch 3, 4, 5 a 7 neboli prijaté.
Poslanec M. Poliak:
Pán poslanec Miček navrhol vyňať bod č. 9 z § 6. Navrhujem pripomienku pána poslanca prijať.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Kto je za návrh?
/Za návrh hlasovalo 73 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. /
Konštatujem, že návrh pána poslanca Mičeka sme prijali.
V súlade s ustanovením § 26 odsek 1 rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Najskôr sa budeme prezentovať.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 77 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe v živnostenskom podnikaní. /Potlesk. /
Pán minister, pán poslanec, ďakujem za spoluprácu. Druhým bodom programu je
Vládny návrh zákona zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve.
Materiál ste dostali ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 204 a spoločnú správu ako tlač 204a. V neprítomnosti pána ministra Danču prosím pána ministra Belcáka, aby návrh zákona uviedol.
Minister hospodárstva SR J. Belcák:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
18. decembra v minulom roku tento zákonodarný orgán schválil zákon o poisťovníctve, ktorý sa stal určitým medzníkom v histórií poisťovníctva na našom území. Prijatím zákona o poisťovníctve sa skončil monopol výkonu poisťovacej komerčnej činnosti zo strany dovtedajšej štátnej poisťovne. Môžem povedať, že predmetný zákon sa reálne uplatňuje v praxi, a to tak v oblasti vzniku nových poisťovni, ako aj v oblasti zabránenia rôznych podnikateľských činnosti v prospech iných poisťovni, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie v poisťovníctve na území Slovenskej republiky.
V súčasnosti na území Slovenskej republiky v univerzálnej poisťovacej činnosti podniká 5 poisťovní, z toho 4 poisťovne so sídlom na území našej republiky. Sú to: Slovenská
poisťovňa, akciová spoločnosť, Poisťovňa Istota, štátny podnik, Česko-slovenská družstevná poisťovňa Kooperatíva, akciová spoločnosť a Poistovňa Otčina, akciová spoločnosť. Piatou poisťovňou je Česká poisťovňa, štátny podnik, ktorej bolo udelené povolenie na podnikanie i na území Slovenskej republiky dozorným orgánom nad poisťovníctvom. Osobitnú poisťovaciu činnosť vykonáva poisťovací spolok Betliar. Ide o činnosť sociálno-humánnu. V súčasnej dobe už právne existuje i ďalšia poisťovňa, a to Slovenská investičná poisťovňa, akciová spoločnosť so sídlom v Košiciach, ktorá však na výkon poisťovacej činnosti sa ešte iba pripravuje.
K spracovaniu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve, viedli v podstate dva dôvody. Prvým dôvodom je potreba v nadväznosti na ústavný zákon číslo 23/1991 Zb. o základných právach a slobodách zákonom ustanoviť zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Doteraz je toto poistenie ustanovené vládnym nariadením o prevádzke na cestách z roku 1953. Od začiatku roka 1992 bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky upravovať len zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Sme si vedomí, že aj výkon tohto poistenia bude potrebné umožniť, viacerým poistovniam. V súčasnosti však novovzniknuté poisťovne nedisponujú takou výškou základného poistného rezervného fondu, aby mohli toto poistenie vykonávať bez zaistenia. Na druhej strane pri výkone tohto poistenia jednou poisťovňou je možné zabezpečiť nižšie poistné, ako pri výkone tohto poistenia viacerými poisťovňami. Tento stav by však mal zotrvať najdlhšie do 1. januára 1994, kedy by malo toto zákonné poistenie prejsť na povinné zmluvné poistenie. Pritom nevylučujeme možnosť skrátenia tejto lehoty i k 1. januáru 1993. K zavedeniu povinného zmluvného poistenia bude potrebné popri prijatí osobitného zákona pripraviť i ďalšie právne predpisy.
Druhým dôvodom, ktorý viedol k spracovaniu návrhu novely zákona o poisťovníctve, sú niektoré rozdiely v zákonoch Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady o poisťovníctve. V predkladanom návrhu sa reaguje na tieto rozdiely, ktoré možno charakterizovať v tom smere, že vytvárajú možnosť vzniku nepriaznivej situácie pre ekonomiku Slovenskej republiky. Napriek skutočnosti, že i pri príprave nášho zákona o poisťovníctve sme jeho obsah konzultovali s Ministerstvom financií Českej republiky, predsa pri schvaľovali zákona zákonodarným orgánom došlo k určitým podstatným rozdielom.
K najzávažnejšiemu rozdielu došlo v ustanovení tzv. ochrannej lehoty pre vznik nových poisťovní cudzozemských osôb. Pokiaľ zákon Slovenskej národnej rady o poisťovníctve má toto ochrannú lehotu do l. marca 1993, obdobný zákon Českej národnej rady do 20. mája 1992, teda rok po tom, čo nadobudol zákon Českej národnej rady o poisťovníctve svoju účinnosť. Vzniká tu deväťmesačný rozdiel, ktorý možno charakterizovať ako pridlhý. Sú tu vytvorene nerovnaké podmienky a vzniká možnosť, že poistný trh na území Slovenskej republiky bude ovládnutý domácimi a zahraničnými poisťovacími spoločnosťami so sídlom v Českej republike. Preto v návrhu predkladaného zákona odporúčame tieto ochranné lehoty zjednotiť so zákonom Českej národnej rady.
Z obdobných dôvodov odporúčame zvýšiť, do konca ochrannej lehoty výšku podielu kapitálovej účasti zahraničného účastníka v domácej poisťovní z pôvodných 25 % na 45 %. Jednotlivé poisťovne budú musieť samé zvážiť, do akej miery v súlade so zákonom umožnia vstup zahraničnej poisťovne. Toto obmedzenie bude však platiť len do konca ochrannej lehoty. Po jej skončení sa táto maximálna hranica stane bezpredmetnou. Nepredpokladáme ani po skončení tzv. ochrannej lehoty živelný nárast poisťovacích spoločnosti zakladaných zahraničnými osobami. Pri povoľovali ich činnosti na území
Slovenskej republiky budeme vychádzať zo zásady reciprocity, teda čo sa týka počiatočného kapitálu i výšky kaucie, v obdobnej hranici ako požadujú zákony iných štátov pri podnikaní našich poisťovni na ich území. Znenie zákona Slovenskej národnej rady o poisťovníctve nám tento postup umožňuje.
Pri povoľovaní činnosti zahraničných poisťovní na našom území budeme brat zreteľ i na skutočnosť, či takéto poisťovne nepôsobili na našom území v predchádzajúcom období v rozpore s našimi zákonmi. Na druhej strane očakávame od predstaviteľov miest a obci, že vytvoria priaznivé podmienky na umiestnenie nových poisťovní a ich organizačných jednotiek vo vhodných priestoroch. Vznik, nových poisťovní prinesie i nové pracovné príležitosti a existencia týchto poisťovacích ústavov môže byť i nemalým prínosom pre samotné mesta.
Na základe poznatkov získaných z prerokovania návrhu novely zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady považujem za potrebné bližšie ozrejmiť, dôvody, ktoré nás viedli k návrhu vypustiť zo zákona i 28. Ide o bod 14 návrhu novely. Uvedený § 28 splnil svoj účel, zabezpečil kontinuitu medzi bývalou Slovenskou štátnou poisťovňou ako štátnym poisťovacím ústavom a štátnym podnikom čo do všeobecných poistných podmienok platných pre tuto poisťovňu. Vzhľadom na skutočnosť, že novovznikajúce poisťovne, akciové spoločnosti si vytvárali svoje vlastné všeobecné poistné podmienky a pre štátnu poisťovňu platili poistné podmienky vydané vyhláškami, ministerstvo financií vyhláškou číslo 364/1991 Zb. s účinnosťou od 1. novembra 1991 zrušilo vyhlášky upravujúce poistné podmienky platné pre štátnu poisťovňu. Právne vzťahy zo zmluvných poisťovní a poistení, ktoré vznikli pred l. novembrom 1991, sa však posudzujú podľa dovtedajších predpisov, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Aj Slovenská poisťovňa pre poistenia uzatvorené po 1. novembri vydala svoje vlastné všeobecná poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skončilo sa tak obdobie, kedy sme sa niekedy
stretávali s názorom, že Slovenská poisťovňa nemohla poistiť niečo iné, lebo jej to vyhlášky ministerstva financií neumožňovali. Aj v tomto smere majú teda poisťovne pôsobiace na našom území rovnaké podmienky. Ostatné navrhované zmeny spresňujú ustanovenia pôvodného zákona o poisťovníctve.
Vážená Slovenská národná rada,
i po prijatí predloženého návrhu zákona bude platiť, že zákon o poisťovníctve je zákonom prechodným, ktorý vytvoril právne predpoklady pre liberalizáciu poisťovníctva. Našou snahou je v čo najkratšom čase v budúcnosti ho nahradiť zákonom o dozore nad poisťovníctvom, ako je to bežné v štátoch s rozvinutým trhovým hospodárstvom. Do tohto času z dôvodov, ktoré som uviedol, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve a odporúča Slovenskej národnej rade tento návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Vladimíra Horvátha, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec V. Horváth;
Vážená Slovenská národná rada,
zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve upravuje podmienky na vznik poisťovni a poisťovacích spoločnosti na území Slovenskej republiky. Jeho zásadnú filozofiu však vidím v konštituovaní tzv. ochrannej
lehoty, ktorá umožňuje vstup zahraničného kapitálu do podnikania práve v oblasti poisťovníctva na území Slovenskej republiky, ako aj činnosť obchodných zastupiteľstiev zahraničných poisťovní až po uplynutí dvoch rokov od jeho účinnosti. Takisto ustanovuje podmienku, že podiel zahraničného kapitálu v tuzemských poisťovniach nesmie prevýšiť 25 % ich základného kapitálu. Táto podmienka nie je časovo obmedzená.
Cieľom tejto novely by malo byť podľa predkladateľa priblíženie zákona Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. k zákonu Českej národnej rady číslo 185/1991 Zb. o poisťovníctve. To znamená zníženie ochrannej lehoty pre slovenské poisťovne o takmer rok, ako aj zvýšenie podielu zahraničného kapitálu na základnom kapitále slovenských poisťovní z 25 % na 45 %. Zaujímavé je, že predkladateľ už nekorešpondoval i v ďalšom bode zákona Českej národnej rady, a to konkrétne vo výške kaucie, ktorú je potrebné jednorazovo zložiť ako záruku solventnosti zakladateľa poisťovne u dozorného orgánu príslušnej republiky. V Slovenskej republike je tato čiastka jeden milión, v českej republike 10 miliónov.
Za jediný plus predkladanej novely považujem fixovanie zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a tým uviesť doterajšiu nevyhovujúcu úpravu tejto problematiky upravenú vo vládnom nariadení do súladu s požiadavkou na zákonnú úpravu aj v tejto oblasti, ako to ukladá Listina základných práv a slobôd. Novela ďalej zahrnuje zmeny, ktorých cieľom je spresnenie a zosúladenie znenia zákona Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve s medzičasom prijatým zákonom Slovenskej národnej rady číslo 84/1991 Zb. o daňových orgánoch. Navrhuje sa ustanoviť subjektívnu i objektívnu lehotu na ukladanie pokút a zákaz prevodu účelových poistných fondov do zahraničia. To je však, podľa môjho názoru, slabá ochrana. Spôsob ako sa dá legálne a jednoducho vyviesť obrovský kapitál bez zdanenia za hranice Slovenskej republiky,
poviem podrobnejšie v rozprave. Tento fakt novela nerieši. Naopak, pokusom o zvýšenie zahraničnej účasti na základnom Kapitále slovenských poisťovní z 25 na 45 % dáva možnosť legálneho vývozu kapitálu mimo územia Slovenska, a to dokonca v konvertibilnej mene.
Vzhľadom na tieto fakty navrhujem plénu Slovenskej národnej rady nasledovnú reakciu na spoločnú správu: Zo spoločnej správy navrhujem an blok prijať bod 5 a bod 7. Bod 5 korešponduje aj s názorom predkladateľa, kde sa vypúšťa § 27, ktorý je momentálne neaktuálny. Bod 7 - navrhovaný termín účinnosti zákona od 1. januára 1992 mením na "dnom vyhlásenia" vzhľadom na to, že do 1. januára 1992 sa zákon nestihne pripraviť tak, aby nadobudol skutočnú účinnosť. Čiže navrhujem body bod 5a 7 prijať an blok. Navrhujem ďalej an blok neprijať body 1, 2, 3, 4, 6 a 8, keďže ten je identický s bodom 7.
Pán predsedajúci, navrhujem otvoriť rozpravu k predmetnému bodu a súčasne sa do nej hlásim ako prvý.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode. Pán spravodajca, máte slovo ako prvý. Zatiaľ sa písomne do rozpravy neprihlásil nikto.
Poslanec V. Horváth:
Ďakujem. Rád by som pokračoval a popísal možnosť legálneho vývozu veľkého finančného kapitálu mimo územia Slovenska, ako i skrátenia ochrannej lehoty pre slovenské poisťovne. V dôvodovej správe k bodu 16 návrhu sa uvádza, že zahraničné poisťovne, ktoré by boli zriadené na území Českej republiky, alebo by tu vykonávali činnosť prostredníctvom obchodného zastupiteľstva, ktoré by malo sídlo na území Českej
republiky, by mohli ovládnuť trh na území Slovenska. Podlá i 9 odsek 4 zákona číslo 24/1991 Zb. môžu poisťovne so šidlom mimo územia Slovenskej republiky podnikať v poisťovníctve na území Slovenska v rozsahu povolenia udeleného dozorným organom Slovenskej republiky. Dozorný organ nemusí predsa povolenie vydať, alebo ho môže obmedziť podľa potreby záujmov poisťovníctva na území Slovenska. Pri rokovaní o návrhu terajšieho zákona číslo 24 v pléne Slovenskej národnej rady sa dostatočne zdôvodnilo, prečo zahraničné poisťovne, alebo teda aj fyzické osoby, by mali na Slovensku pôsobiť alebo tu vykonávať činnosť prostredníctvom obchodného zastupiteľstva do doby, ktorá sa uvádza v zákone 24, to znamená, od 1. marca 1993. Rád by som k tomu uviedol niekoľko poznámok.
Demonopolizácia bývalej Slovenskej štátnej poisťovne, ktorá už neexistuje, sa uskutočnila možnosťou založenia viacerých domácich poisťovní. Na Slovensku existuje podstatne viac poisťovni ako v Čechách. V Čechách je stále len jedna, na Slovensku je ich už 6. Čiže tento zákon tak, ako je prezentovaný, skutočne splnil to, čo sa od neho očakávalo. Umožnila sa konkurencia viacerých domácich poisťovní, čo má viest ku skvalitneniu poisťovníctva aj vo vzťahu na poistenie reflektujúcich subjektov. Našim novým poisťovniam treba dať priestor na rozvinutie svojich podnikateľských aktivít a finančné zosilnenie, čo nebude možné naplniť, ak skrátime ochrannú lehotu.
S prihliadnutiu na dnešný kurz našej koruny môžu zahraničné poisťovne u nás pôsobiť pre ne s relatívne nízkym kapitálom, ovládnuť poisťovací trh a tým znemožniť konkurencieschopnosť našich domácich poisťovní, najmä preplácanie domácich odborníkov. Len pre zaujímavosť - v Českej republike, keďže táto možnosť je daná bankám, v pohraničí so Spolkovou republikou Nemecko jednoducho niet odborníkov. Jednoducho ich preplatia zahraničné poisťovne, pretože platy, ktoré
môžu poskytnúť domáce a zahraničné subjekty, sú značne rozdielne. Predpokladám, že po uplynutí ochrannej lehoty v Čechách sa táto situácia premietne aj do poisťovacieho trhu, takže vlastne naši ľudia budú robiť v podstate pre cudzie poisťovne. Za účelom preniknutia zahraničných poisťovní na náš poisťovací trh môžu isť so sadzbami poistného až tak nízko, že budú dva-tri roky pasívne, ale urobia to za účelom vyradenia našich poisťovni. Takže, na jednej strane síce umožňujeme vznik našich nových poisťovní, ale na druhej strane, ak skrátime túto ochrannú lehotu alebo ju nebodaj zrušíme, tieto novovznikajúce poisťovne, ktoré na vznik potrebujú nejaký čas, aby sa pozbierali, aby si vytvorili nejaké rezervné fondy, jednoducho necháme položiť, zahraničím.
V našom poisťovníctve, predovšetkým v slovenskom, vzhľadom na vznik viacerých slovenských poisťovni - tu už boli citované - Slovenská poisťovňa, Istota, Kooperatíva, Otčina, Betliarsky spolok, čiže 6 ku l, vzhľadom na nedostatok kapitálu v rezervných fondoch vznikla potreba vykonávať zaisťovaciu činnosť. A to je vlastne moment, ako sa dá legálne vyviesť kapitál bez toho, že by podliehal zdaneniu. Čo to v praxi znamená? Ak poisťovňa poisti majetok a v prípade plnenia poistnej udalosti by nebola schopná zaplatiť, potrebnú čiastku, musí si túto čiastku zaistiť v inej poisťovni. Príklad: Máme nejakú fabriku, ktorá sa poisťuje na hodnotu jednej miliardy, čo si myslím, že pre dobrý výrobný podnik nie je veľa. Poistenie podľa rizika môže byť, povedzme, 20 miliónov korún ročne. V prípade plnenia poistnej udalosti, to znamená, že niečo sa tomu poistenému stane, by poisťovňa musela túto čiastku zaplatiť. Nové poisťovne, ktoré tu máme, túto čiastku však nemajú. To znamená, že ak má základný kapitál nejakých 300 miliónov korún, nemôže ručiť za čiastku jednej miliardy. Túto čiastku si musí zaistiť u inej poisťovne. Za to, že si zaisti toto plnenie u inej poisťovne, samozrejme, piati. Povedzme z 30 miliónov dá 20 miliónov poisťovni, v ktorej si zaisťuje krytie. Ak teraz zvážime, že
podiel zahraničnej poisťovne je väčší ako 25 %, povedzme 45 %, samozrejme, že zahraničná poisťovňa sa bude snažiť, aby sa zaistenie robilo u nej. To znamená, že keď zinkasujeme peniaze, povedzme, 30 miliónov v našich korunách, na realizáciu zaistenia u zahraničnej poisťovne, pretože tá tam bude mať tých 45 %, musíme v konverventibilnej mene týchto 20 miliónov zaplatiť ako istenie. Považujem to za takú skutočnosť, že tieto peniaze zinkasujeme v našich podnikoch v korunách a musíme ich použiť v tvrdej mene na zaistenie. V prípade, že necháme limit 25 %, väčšinový kapitál, väčšinoví akcionári, kedže zostávajú naši, pretlačia plnenie zaisťovacej činnosti u iných domácich poisťovní, aby sa toto riziko tu rozložilo.
Uznáte teda, keďže poisťovne nebývajú neziskové, bývajú relatívne ziskovými inštitúciami, že tento kapitál by nám bez nejakého zdanenia mohol unikát. Uzavrel by som to tak, že pokiaľ vo výrobných oblastiach treba doviesť zahraničný kapitál k nám, pretože začneme vyrábať, u zahraničných poisťovni, ktoré začnú u nás pôsobiť pre ne s relatívne nízkym kapitálou, treba rátať s pomerne veľkým odlivom kapitálu u nás.
Na základe konštatovaní, čo som tu povedal, dávam svoj pozmeňujúci návrh na neprijatie bodov 4 a 16 predkladanej novely zákona, ktorým sa doplna zákon číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Bod 4 navrhujem neprijať a bod 16 navrhujem takisto neprijať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov. Pán poslanec Kerti - faktická pripomienka.
Poslanec A. Kerti;
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som položil pánovi spravodajcovi jednu otázku k jeho terajšiemu vystúpeniu. Rozviedol len polovicu skutočnosti, teda odliv kapitálu. Bol by som rád, keby rozviedol aj druhú stránku - čo v prípade plnenia, ako je to s devízami, ktoré by eventuálne prichádzali.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Plesník.
Poslanec J. Plesník:
Vážený pán predsedajúci,
odporúčam vyňať z hlasovania an blok bod číslo l spoločnej spravodajskej správy s tým, že ho odporúčam na prijatie. Odôvodňujem to tým, že dôvodová správa k uvedenému bodu odporúča vymedziť v zákone, kto môže vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Pôvodne predložené znenie návrhu novely tejto požiadavke nie plne zodpovedá. Navrhujem preto túto podrobnejšiu úpravu tak, ako je uvedená pod bodom 1 spoločnej spravodajskej správy. Tým by sme sa dostali aj do súladu s riešením uplatneným v zákone Českej národnej rady a zabezpečila by sa vzájomná reciprocita. Takže bod 1 spoločnej spravodajskej správy odporúčam vyňať, z hlasovania a blok a na prijatie.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Nikto. /
Pán minister, chcete sa na záver rozpravy vyjadriť. k týmto pripomienkam?
Minister hospodárstva SR J. Belcák: Vážená Slovenská národná rada,
spoločný spravodajca pán poslanec Horváth ako odborník v tejto oblasti rozviedol problém príliš podrobne. Chcel by som reagovať na dva problémy. Predovšetkým sa stotožňujem s tým, že treba hlasovať an blok a schváliť návrhy príslušných bodov, ktoré uviedol. K bodu 5 by som chcel poznamenať, že je to bežná zmena, prakticky je riešenie prežité, v zákone je to riešené, pretože štátna poisťovňa je akciovou spoločnosťou. K poznámke spoločného spravodajcu, pokiaľ ide o kauciu, chcem poznamenať, že možno akceptovať návrh 10 miliónov korún na zvýšenie kaucie tak, ako je to v českej republike, ale táto otázka je dostatočne riešená súčasným znením príslušného § 10, ktorý hovorí o reciprocite kaucii. Z toho dôvodu právne nie Je potrebné meniť návrh, ktorý je vám predložený na dnešné rokovanie Slovenskej národnej rady. Ostatné je na poslancoch a poslankyniach Slovenskej národnej rady, ako rozhodnú o jednotlivých návrhoch paragrafového znenia podľa návrhu spoločného spravodajcu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa ešte vyjadriť v závere?
Poslanec V. Horváth:
Odpoviem na faktickú poznámku. Skutočne je fakt, že keď nastane poistná udalosť, plnenie v tomto prípade by bolo zo zdrojov zahraničnej poisťovne. To znamená, že skutočne by bolo devízové. Ovšem, ak by sne chceli zarobiť na poisťovne
- nech mi je odpustené z tohto miesta to povedať - asi by muselo byť tých poistných udalosti vedome alebo nevedome
- nechcem to nazvať krutejšie. Povedal som, že poisťovne nie sú neziskové, poisťovne sú ziskové. To znamená, že pomer vývozu v pomere K tomu, čo by sne mohli získať, je v neprospech získania.
S druhou poznámkou vyňať, z hlasovania an blok bod l súhlasím. Tento bod som navrhoval neprijať, len preto, že v podstate je to inými slovami už povedané v zákone 24. Akceptujem pripomienku, zásadne sa na tomto zákone nič nezmení. Môžeme o tom hlasovať, akceptujem túto pripomienku.
Čo sa týka pána ministra Belcáka, je to pravda tak, ako tu bolo povedané, že dozorný orgán, v tomto prípade ministerstvo financií, skutočne môže túto kauciu zvýšiť. Nebola predmetom môjho pozmeňovacieho návrhu, ale pre abonentov môže kauciu zvýšiť s tým, že zákon predpisuje minimálnu hranicu l milión. Takže tam, myslím, k nijakému rozporu neprialo.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca