Ďalej by som sa obrátil na pána premiéra v súvislosti s tým, o čom som sa pokúsil vystúpiť na začiatku tohto bodu nášho programu. Keďže z vyhlásenia federálnej vlády jasne rinčia zbrane, spýtal by som sa pána premiéra, aké je jeho osobné stanovisko k tomuto vyhláseniu a, vôbec, či nejaké stanovisko odporučí prijať vláde Slovenskej republiky.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem. S interpeláciami sa prihlásili ešte dvaja poslanci. Prosím, pán poslanec Zoričák a pripraví sa pán poslanec Krajčovič.
Poslanec A. Zoričák;
Vážené plénum,
vážený pán predseda vlády,
obraciam sa na ministra pre správu a privatizáciu národného majetku pána Mikloša. Chcem pána ministra upozorniť na nedodržiavanie zákonnej tridsatdňovej lehoty na vyplatenie vydraženej jednotky. Stáva sa to dosť často. Počúvam, že dokonca ministerstvo dalo podnet na predĺženie tejto lehoty okresnej privatizačnej komisii, pričom sa táto lehota využíva na vznik tzv. akciových, nejakých zvláštnych spoločností, ktoré potom v tej lehote sa v konkrétnej privatizačnej jednotke zgrupujú a využívajú dokonca protizákonné prostriedky na nátlak, na úplatky, na odstupné. Súbežne s tým žiadam pána ministra vnútra, ak je to možné, zabezpečiť tieto akcie pri vydražovaní bezpečnostné, teda políciou, pretože skutočne dochádza veľmi zvláštnym spôsobom k nátlakom, dokonca k vyhrážkam jednotlivcov, ktorí sa zúčastňujú dražieb.
Ďakujem pekne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím poslanca Krajčoviča, aby sa ujal slova. Poslanec M. Krajčovič;
Ďakujem za slovo, budem veľmi stručný. Chcem sa obrátiť na premiéra Slovenskej vlády. V Novom čase boli zverejnené prednedávnom informácie o vzniku akciovej spoločnosti Národná obroda, podľa ktorých táto spoločnosť: nevznikla celkom legálne. Dokumenty, na ktoré sa Čas odvolával a ktorých existenciu doteraz nikto nespochybňoval alebo nedementoval, hovoria o tom, že bývalý šéf Úradu vlády pán Kunc bez poverenia podpísal prevod denníka Národná obroda z vlády na akciovú spoločnosť Národná obroda s výškou základného kapitálu 185 tisíc korún. Takže sa pýtam, či je to normálne, aby sa zabehaný denník, čo je aj dosť veľký kapitál, takto lacno prevádzal? Chcem sa spýtať pána premiéra, či skutočnosti, ktoré boli v tejto kauze uverejnené, sú pravdivé, akým spôsobom na ne reagoval alebo bude vláda reagovať?
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Galanda sa hlási s faktickou pripomienkou.
Poslanec M. Galanda;
Dovoľte mi, aby som zareagoval na slová, ktoré som si pred chvíľkou vypočul z úst kolegu pána poslanca Brestenského a ktoré boli adresované mne osobne. Rád by som to dnes tu ukončil. Dovolím si odcitovať zo záznamu môjho včerajšieho vystúpenia. Plénum má 15O poslancov. Je tu koalícia, je tu
opozícia, je tu niekoľko tzv. nezávislých. Mimochodom - nezávislý poslanec. Povedzme si, keďže niekto sa tým veľmi rád oháňa, čo to vlastne je, a kto to je. Argumentuje sa tým, že sú to nezávislí poslanci, že ich zvolil národ, že oni reprezentujú názory a hlasy svojich voličov, že len tým, ktorí ich zvolili, sú zodpovední, atď. Tu nezostáva nič iné, len sa spýtať Slovenskej volebnej komisie - a žiadam ich, aby do nasledujúcej schôdze zverejnili tieto údaje: Koľko ten-ktorý poslanec dostal preferenčných hlasov vo voľbách, lebo v tom sú hlasy, ktoré dostal on osobne. Iba tie hlasy mu zverili jeho voliči, tí sú jeho voliči. Bol by som rád, keby sa zverejnilo, kto je nezávislý poslanec, kto mohol byt zvolený ako nezávislý poslanec a ktorí sú tu ako poslanci len vďaka tomu, že nejaká strana, hnutie alebo koalícia ich dala na kandidátku dosť vysoko, aby sa do tohto parlamentu mohli za konkrétnym účelom, za určitým cieľom dostať. Koniec. Ak ma napadol, že som ho nejako urazil alebo osopil, dovolím si povedať, že som nijaké mená nespomínal, nikoho konkrétne som nechcel uraziť a napadnúť. Súhlasím s tým, aby sa tým zapodieval mandátový a imunitný výbor, jeho výsledku sa podriadim. To som chcel povedať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec Brestenský má faktickú pripomienku.
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
udivuje ma pohľad pána poslanca ako právnika. Pokiaľ by
poznal volebný zákon, podlá ktorého voľby prebiehali, tak to inak nebolo možné.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto s interpeláciou?
/Nikto. /
Vyhlasujem dvadsiaty bod nášho programu za skončený.
Posledným bodom programu sú
Odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie a otázky poslancov Slovenskej národnej rady z 18. schôdze Slovenskej národnej rady.
Pýtam sa členov vlády, či chcú na prednesené interpelácie a otázky poslancov odpovedať teraz? Odpovedať chcú pán minister vnútra, pán minister kultúry, pán minister financií a pani ministerka práce a sociálnych vecí. Slovo má pán minister vnútra.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
pokiaľ ide o premenovávanie miest a obcí, problematiku s tým spojenú, vrátane jazykového zákona, námietky sú z obidvoch strán, tak zo strany našich maďarských spoluobčanov, ako aj zo strany slovenských občanov týchto miest, kde žijú zmiešané národnosti a národ. Pokiaľ ide o túto problematiku, stretli sme sa so zástupcami jednej i druhej strany
u predsedu Slovenskej národnej rady, kde, ako sú ich zástupcovia informovaní - konkrétne ide o zástupcov zo Štúrova zo slovenskej strany, pokiaľ ide o maďarskú stranu, bol tam pán poslanec z predsedníctva, prepáčte, že v rýchlosti neviem jeho meno - sme dohodli určitý postup. Ak s týmto postupom by najmä maďarskí spoluobčania neboli uzrozumení, samozrejme, že je možné potom postupovať podľa § 7, kde v prípadoch, že nie sú uzrozumení z rozhodnutiami prednostov okresných úradov, možno sa obrátiť na súd. Nám však išlo o iné riešenie a myslím si, že toto riešenie by mohlo vyhovovať obom stranám.
Pokiaľ ide o problematiku, ktorú spomínal pán poslanec Bárány - ochrana atómových elektrární na území Slovenskej republiky, chcem povedať, že stiahnutie federálnych zložiek z tejto ochrany nebolo dôsledkom delimitácie kompetencii, ale dôsledkom vyňatia týchto objektov z objektov, ktoré si vyžadovali takúto ochranu, pretože napríklad ochrana letísk je naďalej v kompetencii federálnych orgánov. Bude sa tam postupovať v súlade s medzinárodne platnými a zvyklými postupmi.
Pokiaľ ide o pána poslanca Hofbauera, chcem ho informovať, že jestvuje komisia vlády, ktorá skúma funkčnosť štátnej správy a samosprávy. Táto komisia práve v krátkom čase by mala predložiť vláde výsledky svojho zisťovania s námetmi, čo a ako ďalej.
Pokiaľ ide o pána poslanca Németa, otázku odvolania pána Dického som realizoval ja. Bola realizovaná nie na podnet pána poslanca Németa, ale na základe anonymných udaní, ktoré som dostal, a trvalo dosť dlhý čas, kým sa mi podarilo zistiť jednak v súčinnosti s federálnymi orgánmi a jednak v súčinnosti aj s podaniami, ktoré tu medzitým v parlamente odzneli, ale najmä cez jeho osobný spis, o čo tu vlastne išlo. Chcem povedať, že pokiaľ ide o jeho úplné riešenie, nie je
možné tento prípad riešiť inak, ako cez lustračný zákon, veď
práve preto bol prijatý lustračný zákon, že na základe platných zákonov o služobnom pomere príslušníkov a na základe platného zákona o príslušníkoch Policajného zboru nie je možné tento prípad riešiť inak. čiže preto bol prijatý aj lustračný zákon pre políciu, či už federálnu, alebo v našom prípade pripravovaný zákon pre slovenskú políciu. Pokiaľ ide o to, koho namiesto neho menovať do tejto funkcie, názory časti miestnych zástupcov boli na pána Barana. Po diskusiách, ktoré mali s kompetentnými pracovníkmi, t. j. s velitelom polície a predstaviteľmi branno-bezpečnostného výboru, sa ukázalo, že optimálnym kandidátom bude pán Pipta, a doteraz nás pán Pipta nesklamal.
Pokiaľ ide o celkové zhodnotenie situácie v polícii, naozaj je taký stav, že ak by sme chceli uplatňovať nejaké kritériá, ktoré by sa vymkýňali z príslušných zákonov alebo by išli dokonca nad lustračný zákon, potom by sa polícia naozaj rozkmitala a dôsledky by boli nedozierne. Preto by som chcel aj pánov poslancov žiadať o určitý zmysel pre - ak nie demokratičnosť - aspoň pochopenie situácie a o to, aby sme zákony uplatňovali na obidvoch stranách.
Pokiaľ ide o poslanca pána Zoričáka - zabezpečenie miestností pri vydražovaní políciou - vzhľadom na opakujúce sa až viditeľné prejavy manipulácie pri dražbách po dohode s ministrom pre privatizáciu sme urobili určité opatrenia, o ktorých, samozrejme, nemôžem podrobne hovoriť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi ministrovi vnútra. Prosím ministra kultúry pána Snopku.
Pán minister, ospravedlňujem sa, pán poslanec Brňák má faktickú pripomienku.
Poslanec P. Brňák;
Pán minister, prosím vás, možno to chápať ako predbežnú informáciu s tým, že ešte bude konkretizovaná v písomnej podobe?
Minister vnútra SR L. Pittner;
Áno. Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR L. Snopko;
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená vláda,
moje vystúpenie tiež môžete brať ako predbežnú informáciu, samozrejme, odpovedať budem aj písomne.
Chcel by som odpovedať na obidve interpelácie, teda najprv na prvú, ktorú predniesol pán poslanec Gašpar. Je to interpelácia dotýkajúca sa dvoch tém. Prvou je veľmi významná historická pamiatka - obrazy z bojnického múzea, z bojnického kaštieľa. V súčasnosti tento problém riešime nielen na úrovni ministerstva kultúry, ale aj kontaktom s predsedom českej vlády. Legislatívne to nie je ľahký problém, pretože obrazy z bojnického kaštieľa ostali v Prahe a Slovensko dostalo na výmenu akúsi protihodnotu. Ale zase testament hovorí výrazne o tom, že obrazy majú ostať na pôvodnom mieste.
teda v Bojniciach, dokonca ani nie v Slovenskom národnom múzeu. Takže v rámci tohoto problému sme kdesi uprostred dôkazového hodnotenia.
Čo sa týka maďarských pamiatok, ministerstvo kultúry má svoju pracovnú komisiu, ktorú vedie pán profesor Marsina. Táto komisia jednak zhodnocuje všetky kroky, ktoré boli učinené doposiaľ, jednak pripravuje návrh na kroky a ďalší postup. Tam tiež sa stretávame s veľmi zložitou legislatívnou situáciou, pretože mnohé z pamiatok, ktoré sa nachádzajú v maďarských múzeách, boli svojimi pôvodnými majiteľmi, farármi, buď predané alebo darované. Takže tieto pamiatky musíme rozkategorizovať, musíme ich dať na rôzne kôpky, z ktorých každá má inú právnu hodnotu a iný právny problém, ktoré treba pri jej riešení použiť. Táto komisia pripravuje výsledky svojho rokovania. Popri tom sa zároveň realizuje súpis všetkých týchto pamiatok, a to už nielen v Maďarsku, ale aj v Rakúsku, v Čechách a kdekoľvek vo svete. Osobne som hlboko presvedčený, že pamiatku národ vlastní vtedy, keď ju vlastní v plnej miere vo svojom vedomí. Darmo budeme mať pamiatky aj na Slovensku, keď ich necháme schátrať, nikdy sme ich nevlastnili. Takže aj z tohoto hľadiska sa snažíme postupovať všetkými smermi.
Pánovi poslancovi Berényimu by som odpovedal na jeho otázku dotýkajúcu sa zmeny názvu Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku bolo múzeom ukrajinskej kultúry. Vo Svidníku a v okrese Svidník však žijú aj iné národy a národnostné menšiny. Myslím si, že hovoriť o rusínsko-ukrajinskej národnosti je predčasné. To je tak, ako keby sme hovorili o česko-slovenskej alebo srbo-chorvátskej národnosti. Ak sa v súčasnom sčítaní ľudu prejavilo určité národné etnikum ako rusínske a nechalo sa označiť ako rusínske, a niektoré ako ukrajinské, musíme tolerovať názor občanov. Ministerstvo kultúry tento názor tolerovalo tým, že Múzeum ukrajinskej kultúry v jeho zábere
rozšírilo alebo poverilo rozšírením z výlučne ukrajinskej kultúry aj na kultúru rusínsku a ostatnú, veď v okrese Svidník žijú aj Slováci. Preto nemôžeme hovoriť o diskriminácii ukrajinskej národnosti. Prečítam vám vybrané pasáže zo štatútu, ktorý sme prijali 1. 4. 1991. "Vlastivedné múzeum vo Svidníku, ďalej len "múzeum je štátnou regionálnou špecializovanou inštitúciou so spoločensko-vedným zameraním, so špecializáciou na múzejnú dokumentáciu materiálnej a duchovnej kultúry Rusínov a Ukrajincov v Slovenskej republike". To bol článok l ods. 1. Článok 2: "Múzeum múzejné dokumentuje historický a kultúrny vývoj rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva na celom území Slovenskej republiky. " Pritom nemôžem za to, že niekto v uplynulom režime zatajoval rusínsku národnosť, ktorá u nás žije.
Čo sa týka činnosti múzea, na základe prieskumov a vedeckých výskumov múzeum buduje, eviduje, odborne spracúva a ochraňuje zbierky hmotných dokladov, sprievodnú dokumentáciu a študijné materiály o historickom a kultúrnom vývoji okresu Svidník a v celoslovenskom meradle aj doklady o živote a kultúre občanov rusínskej a ukrajinskej národnosti. Myslím si, že hovoriť z tohto hľadiska o akejsi diskriminácii je bezpredmetné, nevraviac o tom, že ministerstvo kultúry na rok 1991 zvýšilo príspevok na Vlastivedné múzeum vo Svidníku o 5 miliónov korún, takže celkove tento príspevok predstavoval 11 miliónov korún. Toľko na vysvetlenie interpelácie pána poslanca Berényiho.
Viem, že je to zložitý problém, ale tento problém bude zrieť a jeho riešenie budeme v budúcnosti sledovať vo vývoji vzťahu rusínskeho a ukrajinského národa na našom území.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pánovi ministrovi Snopkovi. Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Danču.
Minister financií SR J. Dančo:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, dámy a páni,
niekoľko interpelácií odznelo smerom na ministerstvo financií, ktoré bolo najviac interpelované v oblasti miestnych rozpočtov a financovania obci a miest.
Pán poslanec Kmeť sa pýta, či sa zlepšia rozpočty obcí, a osobitne mal na mysli, či sa zvýši podiel z odvodu miezd poľnohospodárstva do rozpočtu obcí. Pre budúci rok počítame, že terajších 13 % sa zvýši na 17 %, zrušia sa niektoré účelové dotácie a budú poskytované neúčelové dotácie pre obce, ktoré sú malé a nemajú dostatok príjmov na to, aby obecné zastupiteľstvá mohli fungovať. Samozrejme, tento tlak zastupiteľstiev obcí a miest sa rieši v celom komplexe opatrení - v pravidlách rozpočtu i v pravidlách vzťahov štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí a miest, pričom veľký problém, ktorý tu už odznel aj z iných úst, to znamená účelové dotácie štátneho rozpočtu, bude redukovaný na mieru, ktorá je únosná pre štátny rozpočet.
Pán poslanec Černák sa pýta, prečo ministerstvo financií robí reorganizáciu v rezorte a prečo sa nevenuje veciam štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií nerobí reorganizáciu, reorganizácia je pripravená. Práve pre rozpočtové práce tento zásah sa tam ešte nedeje. A ak sa nejaké úpravy dejú,
ide o nefunkčné útvary a pracoviská, ktoré sa postupne menia na iné.
Bola tu otázka k limitom na zemný plyn, prečo niektoré okresy nie sú zahrnuté do výnimky alebo do zmenenej ceny a limitu spotreby zemného plynu. Otázka zemného plynu nie je vecou ministerstva financií, ale riešil to Slovenský plynárenský podnik, ktorý podlá teplotných pásiem Slovenska si zvolil druhé teplotné pásmo s okresmi Poprad, Čadca, Považská Bystrica, Žilina, Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš, kde túto výnimku poskytuje. Táto výnimka predstavuje 1, 65 až 3, 35 korún na kubík zemného plynu, pričom tieto prostriedky nejdú zo štátneho rozpočtu, ale sú účtované na vrub hospodárskych výsledkov Slovenského plynárenského podniku. To znamená, že tieto okresy určil tento podnik. Ministerstvo financií požiadalo Slovenský plynárenský podnik, aby do druhého teplotného pásma boli zahrnuté ešte ďalšie okresy, kde je priemerná ročná teplota 18 stupňov. Spôsob riešenia ešte nie je známy.
Pán poslanec Ondruš žiadal informovať vládu o oddĺžení podnikov a najmä o princípoch oddĺženia podnikov. Vláda je informovaná. Ak však mal na mysli, aby o princípe oddĺženia bola informovaná Slovenská národná rada, potom len jednou vetou: Ide o 15 miliárd korún, navrhuje sa 18 miliárd korún, aby oproti Fondu národného majetku boli u niektorých podnikov, ktoré majú možnosť hospodársky prežiť, odňaté úvery, ktoré sú nežiadúce alebo z minulosti nesplatiteľné.
Pokiaľ ide o interpeláciu pána poslanca Sejáka, ktorý žiada, aby sa poskytli informácie o rozpočtových pravidlách, o rozpočtovej stratégii, o rozpočtových alternatívach v prípade existencie samostatného slovenského štátu alebo iných alternatívach, môžem uviesť toľko: Ministerstvo financií má prepočítané všetky varianty. Máme zhruba asi 20 variantov, od územnej samostatnosti Slovenska až po rôzne odtiene
a možnosti federácie. Tieto alternatívy sa pohybujú v rozpätí od 6 do 22 až 23 miliárd schodku. Budeme o tom hovoriť na neverejnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, kde sa bude hovoriť o hospodárskych možnostiach, o stave hospodárstva a o dôsledkoch aj z pohľadu štátneho rozpočtu. Preto by som tu do toho nezachádzal, lebo by išlo o veľký rozsah čísiel a pomerne rozsiahle pravidlá. Uvediem len, že rozpočtová stratégia je taká, aby spoločné výdavky, ktoré sú zákonom určené a budú určené pre každého obyvateľa federácie, boli výdavkom federálneho rozpočtu, a ostatné výdavky, ktoré sa vytvárajú na území Slovenska, aby boli predmetom príjmu a výdavku republikového rozpočtu. Druhá a veľmi závažná podmienka je, aby republikový rozpočet bol vyrovnaný. Tieto dve podmienky nie je vždy ľahké zladiť, preto pravdepodobne dôjde k určitej redukcii výdavkov.
Pán poslanec Berényi hovoril veľmi široko a navrhol celý rad opatrení, dokonca i postupov, ako postupovať, pokiaľ ide o pravidlá rozpočtovania v obciach a mestách. On i mnohí už pred ním konštatovali, aj ministerstvo financií konštatuje, že systém, ktorý sa použil v tomto roku, nie je dobrý a treba ho zmeniť. Od tohto systému odchádzame, máme iný, predovšetkým taký, ktorý nie je založený na celkom neobjektívnych alebo nepresných štatistických údajoch o vybavenosti obcí. Účelové dotácie, ktoré boli v tomto roku poskytované, boli poskytované práve podlá týchto kritérií. Keď sa obce rozdeľovali na dve alebo niekoľko častí, posudzovala sa každá rozdelená časť obce samostatne z hľadiska miery vybavenosti základnými potrebami obce. A ak niektorá obec po rozdelení nedostala nejakú účelovú dotáciu, znamená to, že jej vybavenosť je aspoň taká, alebo sú ešte horšie vybavené obce, ktorým sa účelová dotácia poskytla. Pre budúci rok pán poslanec navrhuje nejaké postupy, rozdeľovať to podlá koeficientov. My hovoríme o tom, aby sa účelové dotácie začali pomaly zmenšovať a zväčšovať príjmy obcí z ich prirodzených príjmov, to znamená príjmy z daní, aby si obce rozhodovali
o tom, akým spôsobom použijú prostriedky, a nie ministerstvo financií, ktoré prostredníctvom dotácií, najmä účelových, predurčuje, čo obce majú a čo nemajú robiť. Pokiaľ ide o jeho názor zvýšiť podiel na dani zo mzdy v rozpočtoch obcí na 25 %, to nie je možné, to je možné len prepočítať v celom komplexe príjmov a výnosov štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí.
To je, pán predsedajúci, všetko, čo som chcel k interpeláciám povedať. Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pani ministerku Wolekovú. Ešte predtým, ako udelím slovo pani ministerke, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Boroň.
Poslanec P. Boroň:
Chcel by som pána ministra vyviesť z omylu. Som poslanec Boroň a nie Berényi, ako to uviedol.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pani ministerka, máte slovo. Ministerka práce a sociálnych vecí SR H. Woleková:
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dámy a páni,
pokúsim sa tak, ako ste stručne formulovali svoje otázky a interpelácie, tiež stručne odpovedať. Pani poslankyňa Keltošová sa ma pýtala na náš odhad alebo prognózu rozsahu nezamestnanosti v prvom polroku. To je, samozrejme, vždy
veľmi ošemetná otázka, ale na konkrétnu otázku treba dať konkrétnu odpovedí. Odhadujeme, že by to mohlo byť 14 až 16 %. K čomu nás vedie takýto údaj? Na jednej strane musíme vziať do úvahy, že nám opäť končí nadpriemerne silný populačný ročník, ktorý sám osebe znamená nárast 2 až 2, 5 % nezamestnaných, pokiaľ sa nám ich nepodarí umiestniť. A bohužiaľ, tohtoročných absolventov sa nám veľmi nedarí umiestňovať napriek tomu, že úrady práce vlastne uhrádzajú mzdu zamestnávateľom.
Samozrejme, že na mieru nezamestnanosti budú vplývať i opatrenia, ktoré budeme robiť v aktívnej politike zamestnanosti. Jedným z tých, ktoré nie sú až tak aktívne, ale predsa sa len akosi daria, pomocou ktorých sa znižuje miera nezamestnanosti predovšetkým v Českej republike, je vyhláška o skrátenom pracovnom čase. Táto vyhláška už platí aj u nás od septembra. Každý týždeň na našom ministerstve zasadá komisia zložená zo zástupcov hospodárskych rezortov, ministerstva financií, odborov a zamestnávateľov a posudzuje žiadosti podnikov o príspevok štátu pri skrátenom pracovnom čase. Nemám overenú informáciu, ale pán minister Holčík tvrdí, že v Českej republike na takýto skrátený čas pracuje len v rezorte ministerstva priemyslu až milión ľudí, ktorí pracujú len dva lebo tri dni v týždni. Keby sme si to prepočítali, - ale netvrdím, že je to skutočne pravdivé číslo - úroveň nezamestnanosti v Českej republike by bola rovnaká ako úroveň nezamestnanosti v Slovenskej republike.
Treba ovšem povedať, že naši ľudia i naše podniky trochu otáľajú alebo váhajú prejsť na takúto formu skráteného pracovného času, pretože to znamená podpísať zmenu pracovnej zmluvy na skrátený pracovný čas. Dávajú prednosť tomu, že keď majú zmluvu a otázka uvoľňovania ešte nie je definitívne rozhodnutá, majú možnosť získať vyšší príjem, ako keď pôjdu na skrátený pracovný čas, pretože neodpracované
hodiny sa zo štátnych peňazí uhrádzajú len v 50-percentnom rozsahu.
Iný problém je otázka rekvalifikácií. Do konca októbra ukončilo rekvalifikáciu 3 990 osôb, z čoho 2 246 boli uchádzači o zamestnanie a l 744 boli ľudia, ktorí sú zamestnaní v podnikoch, ale podnik prechádza na nový výrobný program, a preto úrady práce sa zúčastňujú finančnými prostriedkami na rekvalifikácii týchto ľudí. V súčasnosti okrem tých, čo ju už ukončili, je v rekvalifikácii 2 246 ľudí, z toho l 712 uchádzačov o zamestnanie a 534 ľudí v podnikoch. Celkove sme do konca októbra vynaložili na rekvalifikáciu 21 240 tisíc korún. Rekvalifikácie sa orientujú na dve základné skupiny. Jednak sú to kurzy a školenia na robotnícke profesie, kde máme predovšetkým zváračov, kuričov, ale na počudovanie i veľa stavbárskych profesií, pretože o tieto je stále veľký záujem. Na druhej strane sú to rekvalifikačné kurzy pre tzv. technicko-administratívnych pracovníkov, kde ide predovšetkým o rekvalifikáciu administratívnych pracovníkov a - povedala by som - nižšieho ekonomického účtovníckeho personálu, kde im poskytujeme jednak nové znalosti v práci s počítačom, jednak ich učíme, aby mohli pôsobiť nielen v podnikoch, ale samostatne ako účtovníčky pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si sami nevykonávajú tieto účtovné práce, ale v určitom rozsahu ich zadávajú práve takýmto účtovníčkam.
V podstate v každej z oblastí, na ktorú sú zamerané rekvalifikácie, sme uzavreli dohody o príprave rekvalifikačných programov s príslušnými inštitúciami. Čo sa týka sektoru bankovníctva a poisťovníctva, máme uzavretú dohodu s bankovým inštitútom, ktorý pripravuje rekvalifikačný kurz po obsahovej stránke, ale súčasne túto rekvalifikáciu bude aj realizovať priamo s tým, že uchádzačom o zamestnanie tieto náklady bude hradiť úrad práce. Treba však povedať, že napriek proklamovaným velikým číslam, ktoré by sa v tomto sektore mali uplatniť, bohužiaľ, naše banky ani poisťovne sa
zatiaľ neobracajú na úrady práce a nežiadajú nové rekvalifikované, po novom pripravené pracovné sily. Toľko v stručnosti k tomu prvému okruhu - nezamestnanosti.
Druhá otázka bola sociálna - aký podiel sociálne odkázaných jednotlivcov alebo rodín dnes vykazujeme. Nie je stála štatistika, pretože oddelenia sociálnych vecí majú dosť veľa práce, takže sme ich nezaťažovali nejakým permanentným vykazovaním štatistiky, ale na siedmich okresoch výberovo sledujeme tieto počty. Nemám ich za tretí štvrťrok spracované, takže nemôžem odpovedať na túto otázku konkrétne. Chcem len povedať, že na dávky sociálnej starostlivosti sa vyplatilo za prvé tri štvrťroky 286, 5 milióna korún. Je to 65 % z rozpočtu, ktorý máme na tento rok. To, že na štvrtý štvrťrok zostáva relatívne najviac peňazí, je spôsobené i tým, že v septembri už začali platiť nové sadzby pre sociálnu odkázanosť a tieto budú znamenať vyššie výdavky na sociálne dávky.
Takisto nemožno zodpovedať na otázku, aké percento deti u nás žije na hranici alebo pod hranicou biedy, pretože takéto deti môžu byt i v rodinách, ktoré majú vysoké príjmy. To je skôr otázka, ktorá by sa dala položiť rodičom, pretože to záleží od rodiča. Neviem si teraz predstaviť rodiča, ktorý dostane sociálne dávky na to, aby mal v rámci životného minima dostatok príjmov, a jeho dieťa by bolo podvyživené preto, že tie peniaze použil na niečo iné. Na to už, bohužiaľ, sociálne úrady majú dosah len vtedy - a vlastne to je aj úlohou sociálnych pracovníkov, keď priamo zistíme, že rodičia si neplnia svoje povinnosti. Vtedy máme možnosť prikročiť k sankčným opatreniam, že tieto deti sa potom trebárs rodičom odoberú a musia sa dať prechodne alebo trvalejšie do ústavu, čiže nedá sa povedať, koľko takýchto detí je, ale myslím si, že je to predovšetkým zodpovednosť rodičov, aby prostriedky i v rámci sociálnych dávok, ktoré pre deti dostanú, použili na výživu a ochranu detí.
K pánovi poslancovi Dobrovolnému - stanovisko vlády a ministerstva práce k návrhu zákona o zrušení pracovných kategórií - je odpoveď veľmi jednoduchá. Požiadala som pána premiéra, aby sme tento zákon zatiaľ nezaradili na program rokovania vlády, pretože v slovenskej tripartite nedošlo k súhlasnému stanovisku všetkých partnerov k tomuto návrhu. V slovenskej tripartite sme akceptovali námietky odborárov, že pokiaľ sa niektoré sporné veci nedoriešia, pripadne nedopracujú, nemožno tento zákon pustiť ďalej. Naše stanovisko resp. stanovisko nášho ministerstva k najvyšším prípustným expozíciám - ja, takisto aj moji ostatní rezortní kolegovia, rešpektujeme dohodu resp. závery niekoľkomesačného rokovania zástupcov vlády so sociálno-zdravotnou komisiou Federálneho odborového zväzu baníkov, ktoré bolo počas celého minulého roku a ktoré potom dospelo k vládnemu nariadeniu, ktoré hovorí o najvyššej prípustnej expozícii. Nemyslíme si, že by na tom bolo treba niečo meniť, pretože je v ňom založená nová filozofia voči baníkom, filozofia, ktorá hovorí, že nebudeme platiť ľuďom za poškodzovanie vlastného zdravia, a že práve tým chceme, aby baníci zotrvávali v podzemí len dovtedy, kým nedôjde k narušeniu zdravia, zabrániť tomu, aby sme potom nemuseli riešiť prvé, druhé a neviem aké kategórie, ktoré vlastne iba kompenzujú to, čo už sa nedá navrátiť.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani ministerke. Pán minister poľnohospodárstva sa ešte chce vyjadriť k niektorým interpeláciám.
Chcel by som oznámiť poslancom, ktorí cestujú lietadlom, že autobus bude pristavený o 14. 30 hodine pred budovou Slovenskej národnej rady a lietadlo odlieta okamžite po príchode autobusu na letisko.