V druhej časti interpelujem ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera vo veci vyhodnotenia funkčnosti súčasného stavu usporiadania štátnej správy a miestnej samosprávy. Túto úlohu, pokiaľ si pamätám, si dávala už predchádzajúca vláda, pretože jestvovali signály, že do súčasnosti uskutočnené organizačné kroky sa vo viacerých smeroch ukázali ako problematické alebo dokonca nefunkčné. To nie je kritika súčasného ministerstva, pochopiteľne, to je len nevyhnutnosť preskúmania tohoto stavu.
Čo ma k tomu vedie? Konkrétne v Bratislave je dosť neprehladná situácia, kde úrady na mestskej a okresnej úrovni vedú veľmi zložitú korešpondenciu a investori, stavební podnikatelia, dodávatelia v podstate poletujú medzi viacerými stupňami úradov na týchto úrovniach bez toho, že by sa vedeli dorezať konečného stanoviska a jednoznačného záveru. Konkrétne dôsledky sú pre rozvoj mesta veľmi nepriaznivé. Môžem uviesť stav, že pravdepodobne v tomto roku sa nezačne výstavba ústavu pre telesne postihnutú mládež, pretože magistrát, okresné úrady a mestské úrady životného prostredia a hygieny nie sú schopné túto problematiku jednoznačným spôsobom uzavrieť. Obávam sa, že telesne postihnuté deti ostanú sídliť v tej istej budove adaptovanej muničnej továrne z čias prvej svetovej vojny, čo by bolo veľmi nedobré. V interpelácii k tomuto problému nežiadam obligatórny termín riešenia do 30 dní, pretože to je problematika, domnievam sa, podstatne širšia. Prosil by som len informáciu, ako sa bude s touto problematikou zaoberať pán minister resp. rezort ministerstva vnútra a ako a kedy sa súčasný stav vyhodnotí a predloží.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Gašpara. Pán poslanec Ta-
tár požiadal o predradenie jeho vystúpenia, lebo v čase, kedy by mal vystupovať, bude v komisii. Takže po poslancovi Gašparovi nasleduje pán poslanec Tatár.
Poslanec J. Gašpar:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
otázka na pána ministra kultúry: Nedávno sa konalo stretnutie ministrov kultúry krajín stredoeurópskeho priestoru, ktoré inicioval pán minister Snopko. Chcem sa opýtať, či pán minister nehovoril pri tejto príležitosti s českým ministrom kultúry o navrátení bojnického oltáru, a podobne s maďarským ministrom o navrátení umeleckých pokladov protiprávne odvezených zo Slovenska po prvej a druhej svetovej vojne? Ako chce ministerstvo postupovať v tejto veci, ako vyzerá v tomto ohľade jeho taktika a stratégia?
Otázka pre pána ministra vnútra: Keby bude vydaný vykonávací predpis k jazykovému zákonu? Ako je možné, že ešte aj po roku neexistuje?
Otázka pre ministra privatizácie a správy národného majetku pána Mikloša: Zargumentujte svoj návrh, aby až 97 % majetku štátnych podnikov sa vyčlenilo na kupónovú privatizáciu.
Otázka pre ministra lesného a vodného hospodárstva pána Oberhausera: Vysvetlite a zargumentujte protinávrh, aby sa na kupónovú privatizáciu vyčlenilo len 30 až 40 % majetku štátnych podnikov.
Otázka na vládu: Ako vyzerá situácia s textom asociačnej dohody s európskymi spoločenstvami, ktorý navrhla doplnit do preambuly vláda Slovenskej republiky? Ďalej otázka
pre vládu: S akou koncepciou pristupuje vláda Slovenskej republiky k mimoriadne dôležitým rokovaniam o rozpočtoch?
Otázky štátoprávneho usporiadania sú v súčasnosti naším najvážnejším vnútropolitickým problémom. Jednou z diskutovaných a ešte nevyriešených vecí stále ostávajú kompetencie. Vzhľadom na to, že na túto tému dostávame otázky, chcel by som požiadať vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala komplexný a prehľadný materiál, ktorý
1. presne zdokumentuje, aké kompetencie má v súčasnosti federálna vláda,
2. ktoré z týchto kompetencií požadovala a požaduje slovenská vláda, aby prešli na republikovú úroveň /so stručným zdôvodnením/,
3. ako v rámci tých kompetencii, ktoré vláda Slovenskej republiky nepožaduje, chce zabezpečiť rešpektovanie reálneho slovenského národného záujmu, aké návrhy na riešenie tohto stavu už partnerskej strane podala alebo chce podať - napríklad oblasť kádrová alebo organizačná štruktúra, pretože súčasný stav v niektorých oblastiach je neprijateľný - pozri ministerstvo zahraničných vecí a národnej obrany,
4. pri ktorých z týchto kompetencií vznikla už dohoda medzi všetkými zúčastnenými stranami o ich prechode na republikovú úroveň,
5. ktoré z týchto kompetencií by slovenská vláda žiadala, keby bol ideálny stav a partner by bol ochotný prijať akúkoľvek formu riešenia štátoprávneho usporiadania - aj korofederáciu, či dokonca aj samostatný štát.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím pána poslanca Tatára. Medzitým pán poslanec Brestenský dostal stenografický záznam. Pán poslanec, koľko času potrebujete, aby ste to prečítali? Počkáte v ďalšom poradí, ale mám vás zaradiť po poslancovi Tatárovi?
Poslanec R. Brestenský:
Ja sa prihlásim. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Hamerlík sa hlási s technickou poznámkou.
Poslanec R. Hamerlík:
Nepýtam sa pána predsedajúceho, ani ctený parlament, ale pánov kameramanov, na základe akého kľúča vyberajú osoby a potom šoty, na základe čoho to prezentujú v televízii, a vlastne informujú slovenský národ o tom, čo sa tu deje?
Podpredseda SNR L. Nagy:
Páni kameramani dostávajú zrejme pokyn od svojho režiséra. Prosil by som pána režiséra, aby prišiel potom za mnou a dal mi vysvetlenie. Zrejme nebude potrebné, aby vystúpil v parlamente.
Prosím pána poslanca Tatára.
Poslanec P. Tatár;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
obraciam sa s interpeláciou na ministra lesného a vodného hospodárstva a na ministra predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie. Dovolím si upriamiť ich pozornosť na list, ktorý obdržali, s vyhlásením politických strán, hnutí a samospráv v okrese Komárno. Zároveň upozorňujem, že sa táto problematika týka aj susediaceho okresu Dunajská Streda. Ide o súvis s vodným dielom Gabčíkovo-Nagymaros. Tam sa niekoľko rokov uskutočňujú rozsiahle práce na realizácii projektu. Tá časť projektu, ktorá súvisela s pôvodným nagymarošským projektom, vlastne sčasti stráca opodstatnenie a projektované ekologické otázky a otázky životného prostredia neboli doriešené a nie sú kompenzované.
Tento list veľmi stručne pripomeniem, pretože celý zásah do krajiny ovplyvňuje režim podzemných vôd, stabilitu ekosystému, poľnohospodásrstvo aj lesníctvo, a v minulosti sa obyvatelia tohto regiónu, takisto ako všetci ostatní naši obyvatelia, k tvári svojej krajiny nemohli vyjadrovať. Takže by bolo treba vlastne napraviť niektoré zásahy. Sú tu dva okruhy námetov - všeobecné, ako napríklad náhradná výsadba stromov alebo výstavba kanalizácií. Sú tu spomínané obce ako Čičov, Trávniky, Kosihy, Zlatná, Iža, Patince, Radvaň, Moča, Kravany. Takisto aj čističky. Sú tu ďalšie návrhy na všeobecné ekologické riešenia situácie, a je tu 22 konkrétnych návrhov. Ide o kompenzáciu za následky výstavby vodného diela. Ide o to, že posledná zeleň vlastne v týchto okresoch sa nacháda v imundáciách, sú tu návrhy na výsadbu lesoparkov, ale aj také návrhy, ako sú cyklistické chodníky a podobne. Ide o to, že nakoľko sa nestavia Nagymaros, mnohé práce, ktoré dnes prebiehajú, strácajú svoj význam a tieto investície treba presmerovať do iných oblastí. Okrem úspory vznikne
naozaj aj prospech a ide o kompenzáciu neblahých vplyvov na prostredie. To je všetko.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Nasledoval by pán poslanec Vladimir Horváth, ktorý nie je prítomný, teda ho vyraďujem z poradia. Pán poslanec Košický a po ňom nasleduje pán poslanec Brestenský.
Poslanec M. Dziak-Košický; Vážené dámy, páni,
ak dovolíte, mám otázku na vládu a príslušných ministrov v súvislosti s prebytkom hovädzieho mäsa, o ktorom sa stále hovorilo a hovorí. Ak je teda tento prebytok taký výrazný, prečo hovädzieho mäsa niet, prečo sa opäť zvýšili jeho ceny, a ako je to so zaručene nezaručenou správou o podpísaní kontraktu na vývoz 2 tisic ton hovädzieho mäsa, ktoré naraz nie je, ktoré chýba?
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Brestenský. Pripraví sa pán poslanec Boroň.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
včera v rozprave vystúpil pán poslanec Galanda, ktorý pri analýze činnosti parlamentu použil i termín, že sa tu
nachádzajú takzvaní nezávislí poslanci. Osobne proti tomuto termínu veľmi intenzívne protestujem a interpelujem Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a imunitný a mandátový výbor/ čím vznášam podnet, aby podlá zákona z vlastného rozhodnutia konal, ak tak rozhodne, pretože som jeden z tých, ktorý som už na kandidátnej listine mal zrejme napísané, že som nezávislý. Preto považujem za minimálne urážku hovoriť o mne ako o takzvanom nezávislom poslancovi. Žiadam, aby pán poslanec Galanda sa verejne ospravedlnil tak, ako to tu verejne vyslovil, pretože to, čo je napísané v zozname poslancov, a ako je to tam napísané, o tom som nerozhodol ja. Čo je tam napísané, je pravda. Bol som na kandidátke Slovenskej národnej strany a som na to dokonca mnohokrát hrdý.
Ďalej mám druhú interpeláciu na ministrov hospodárskych rezortov a pána ministra pre privatizáciu a správu národného majetku. Žiadam, aby predložili Slovenskej národnej rade, alebo predložili aspoň mne, akým spôsobom je zabezpečené, aby pri veľkej privatizácii bolo spracovaných a termínovo doručených dosť konkurenčných projektov veľkej privatizácie určených štátnych podnikov na privatizáciu. Dalo by sa tu o tom hovoriť dve hodiny. Myslím, že veci sú vám zrejmé, preto dôvod, prečo o tom hovorím, tu nebudem rozvádzať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Medzitým vidím, že sa schádza komisia. Chcem upozorniť všetkých poslancov - Csákyho, Rózsu, Fogaša, Kmeťa, Tatára, Pokorného, Olejníkovú, Miškovského, Sečánskeho a Berényiho, aby sa odobrali do malej zasadačky.
Hlási sa pani Olejníková.
Poslankyňa M. Olejníková;
Dovolím si zareagovať na pána poslanca, nechcem sa tu nikoho zvlášť dotýkať, ale predpokladám, že väčšina to tak pochopila ako ja. Keď pán poslanec Galanda vravel o takzvaných nezávislých, nemyslel tým jeho, ale - som z Demokratickej strany - myslel tým poslancov pána Brňáka a pani Keltošovú, ktorí vlastne odstúpili od záujmov, za ktoré im voliči dali hlasy, takže sú takzvaní nezávislí.
Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem. Prosím pána poslanca Boroňa. Pripraví sa pán poslanec Ondruš Miroslav - nevidím ho, pán poslanec Buday - nie je prítomný, pán poslanec Berényi.
Poslanec P. Boroň;
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vo svojej interpelácii dotkol dvoch problémov. V prvom prípade by som si dovolil interpelovať pána ministra poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky, prípadne podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Vavru. V mechanizme trhového hospodárstva zohráva nemalú úlohu i systém rôznych búrz. Uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. augusta 1990 bolo rozhodnuté o začatí prípravných prác na založení finančnej burzy na Slovensku. Tieto práce v týchto dňoch vrcholia a koncom roka sa má, podlá informácií v tlači, začať s jej činnosťou. V systéme búrz má však svoje pevné postavenie aj agrárna burza, v ktorej sa sústreďuje ponuka výrobcov a dopyt spracovateľov poľnohospodárskych a potravinových produktov.
V rámci svojej interpelácie by som si preto dovolil dať pánovi ministrovi poľnohospodárstva resp. pánovi podpredsedovi vlády podnet na to, aby vo vláde iniciovali návrh na vytvorenie komoditnej agrárnej burzy a bezodkladné začatie prípravných prác na jej založení. Na upresnenie uvádzam, že Ministerstvu hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol predložený návrh zákona a agránych burzách Združením na prípravu agrárnej burzy v českej republike. Tento návrh bol postúpený z Ministerstva poľnohospodárstva Českej republiky, ktoré ho posúdilo a schválilo. Dovolím si preto požiadať interpelovaných pánov o neodkladné posúdenie mojej interpelácie a o konanie v uvedenej veci.
V druhom prípade by som chcel poukázať na isté, domnievam sa, nezrovnalosti v rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky vo vzťahu k obciam a mestám. Domnievam sa, že zvolené kritériá pre poskytovanie účelových dotácií pre obce a mestá jednotlivých okresov nie sú úplne objektívne. Konkrétne v roku 1991 okres Banská Bystrica dostal účelovú dotáciu vo výške 975 tisíc korún. Oproti ostatným okresom, napríklad oproti okresu Nitra, ktorý dostal 45 miliónov korún, bol okres Banská Bystrica poškodený. Každá obec spracováva svoje požiadavky na účelovú dotáciu v zmysle vydaných kritérií, ktoré vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ministersto financií svoj postup pri poskytovaní účelových dotácií zdôvodňovalo aj tým, že budú zvýhodňované menej rozvinuté okresy vzhľadom na infraštruktúru miest a obcí. Žiaľ, tieto požiadavky okresu Banská Bystrica, a myslím, že aj iných okresov, neboli rešpektované, nakoľko výška dotácií oproti iným okresom bola nedostatočná, a konkrétny prípad okresu Nitra ako menej rozvinutého okresu tiež neobstojí. Z týchto dôvodov žiadam pána ministra financií Slovenskej republiky, aby účelová dotácia pre okres Banská Bystrica na rok 1992 bola oproti iným okresom Slovenskej republiky zvýhodnená.
Ďalej odporúčam pánovi ministrovi financií Slovenskej republiky účelovú dotáciu pre rok 1992 prerozdeliť koeficientom na jedného obyvatelia nasledovne: do 1000 obyvateľov - koeficient 2, do 10 tisíc obyvateľov koeficient 1, 5, od 10 tisíc do 50 tisíc obyvateľov koeficient l a nad 50 tisíc obyvateľov koeficient 0, 7. Taktiež navrhujem pánovi ministrovi financí neúčelovú dotáciu prerozdeliť tak, ako je navrhnuté prerozdelenie účelovej dootácie, to znamená koeficientom, a brat do úvahy aj príjmy obcí a miest v zmysle miestnych poplatkov. Ako dôvod uvádzam, že napríklad v roku 1991 boli na obce a mestá oddelimitované miestne kultúrne strediská, požiarnici, údržba miestnych komunikácií, zvýšili sa ceny za energiu, to znamená, že obce a mestá musia financovať elektrickú energiu, vykurovanie, pohonné hmoty na vozidlá atď. Chcel by som tiež podotknúť, že miestne dane a poplatky sú stále nepostačujúce na to, aby nejakým spôsobom na slušnej úrovni mohli zabezpečiť financovanie miest a obcí, to znamená, že mestá a obce sú stále odkázané na dotácie zo štátneho rozpočtu.
Ďalej by som tiež navrhol, aby sa na ministerstve financií zaoberali aj tým, aby sa zvýšil odvod daní zo mzdy práceschopného obyvateľstva a to z 13 % na viac ako 20 %. Presne by som to nejako neobmedzil.
Jednoduchý dôvod je taký, že každodenne sa zvyšuje počet nezamestnaných obyvateľov, a tým klesá príjmová časť rozpočtu obce. Zvýšením percenta odvodu dane zo mzdy práceschopných obyvateľov sa podstatne vylepší príjmová časť obce, resp. pri veľkom počte nezamestnaných sa aspoň vyrovná príjmová časť rozpočtu obce. V malých obciach treba riešiť túto časť príjmu obce dotáciou na jedného obyvateľa. Napríklad obec Moštenica v okrese Banská Bystrica má 170 obyvateľov, z toho je v súčasnosti zamestnaných len 50 obyvateľov. V roku 1991 dostala táto obec neúčelovú dotáciu vo výške 54 tisíc korún. Podobne sú tu aj ostatné obce v okrese Banská
Bystrica, napríklad Sebedín, Besov, Tajov, Králiky, Hiadeľ a iné. Návrh pre ministerstvo financií, aby sa riešila dotácia na obyvateľa nasledovne: do 500 obyvateľov 1000 korún na obyvateľa, od 500 do 1000 obyvateľov v obci 500 korún na obyvateľa.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Ondruš nie je prítomný, pán poslanec Buday nie je prítomný, vyraďujem ich z prihlásených. Pán poslanec Berényi. Pripraví sa pán poslanec Paučo.
Poslanec J. Berényi:
Vážená Slovenská národná rada,
mám krátku otázku na pána ministra kultúry. Ministerstvo kultúry svojím nariadením zmenilo názov Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Proti tomu protestovalo aj múzeum, aj Zväz Rusínov Ukrajincov ČSFR, aj Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku. Svojím listom sa obrátili na Úrad vlády Slovenskej republiky, na Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, na Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, na Radu vlády Slovenskej republiky pre národnosti a etnické skupiny, na Parlamentnú komisiu pre ľudské práva a národnostné menšiny Federálneho zhromaždenia ČSFR. Preto sa pýtam pána ministra, aký dopad má takáto zmena na život celého múzea, na pôsobenie celého múzea? Listina základných ľudských práv a slobôd určuje, že takéto zmeny treba konzultovať s dotknutými organizáciami. Preto sa pýtam, s kým ministerstvo konzultovalo takúto zmenu a či sa Rada vlády Slovenskej republiky pre národnosti a etnické skupiny zaoberala touto problematikou?
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Berényimu. Prosím pána poslanca Pauča. Pripraví sa pán poslanec Német.
Poslanec J. Paučo;
Vážená Slovenská národná rada,
ešte na začiatku tohto zasadnutia Slovenskej národnej rady odzneli niektoré vety ohľadne privatizácie jedného závodu v Žiari nad Hronom, teda odkúpila to spoločnosť Xénia. Takže apelujem na pána ministra Oberhausera, aby urýchlene riešil uvolnenie exportných licencií pre firmu Xénia v Žiari nad Hronom, časť Šašovské Podhradie. Podlá mojich osobných zistení konštatujem, že doterajšie riešenie vecí sa umelo brzdí, najmä z ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Som toho názoru, že spoločnosť, ktorá túto prevádzkovú jednotku vydražila, má nárok a podmienky na vydanie licencii. Napokon rozšírila a zfinalizovala časť výroby, zamestnáva o 37 ľudí viac, čo je o 50 % viac ako predtým, zavádza dvojsmennú prevádzku a nové strojové zariadenia. Tvrdenie, aby táto spoločnosť obchodovala cez štátny podnik Bučina, je prinajmenšom čudné. Je pochybné, aby práve výrobcovi bola takáto možnosť odňatá. Žiadam preto o urýchlené riešenie tejto záležitosti.
Podpredseda SNR L. Nagy_
Ďakujem. Prosím pána poslanca Németa. Pripraví sa pán poslanec Hrnko.
Poslanec J. Német;
Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní,
po vypočutí správy branno-bezpečnostného výboru som pochopil, akú veľkolepú hru si s nami niekto rozohral ako s figúrkami na šachovnici. Bohužiaľ, musím pritom konštatovať, že do tejto hry je zatiahnutý aj tento parlament, ktorý v hre má, podľa mňa, priradenú figúrku kráľa. Sám je málo pohyblivý, prešľapuje dopredu, dozadu i do strán a zároveň sa pritom pripravuje na blížiaci sa mat. Kto za tým stojí, jednoznačne potrvdzuje uvedená správa. I keď sa môj kolega poslanec pán Hajduk podriaďuje dohovoru s pánmi Lastovkom a Javorským, že sme už pred viac ako mesiacom zakopali zbrane, pretože útoky na políciu by v súčasnosti vraj mohli ohroziť kľudné riešenie štátoprávneho usporiadania, práve pri pohľade na vyvíjajúce sa udalosti som dospel k názoru, že je to ďalší ťah figúrkou, ktorý by mal kohosi priblížiť k vytúženému cieľu - k opätovnému uchopeniu moci, a to, dovoľujem si tvrdiť, i za cenu samostatného Slovenska.
Po novembri 1989 sme si všetci začali predstavovať našu budúcnosť založenú na demokracii, pluralite, vzájomnej tolerantnosti, a čo by som chcel vyzdvihnúť, aj na spravodlivosti. Hlavné, čo naši občania očakávali, bolo vysporiadanie sa s podvodníkmi, zlodejmi, špekulantmi, jedným slovom s mafiami. S dôverou sa preto obracali na tvoriace sa VPN-ky pri poskytovaní informácií i dôkazových materiálov. V našom okrese pracovala skupina, ktorá keď nedosiahla žiadny úspech pri stíhaní podvodníkov na miestnej úrovni, využila ponuku dodávať materiály priamo na ministerstvo vnútra pánovi Svěchotovi. Dnes sa už vôbec nečudujem, po vypočutí si uvedenej správy, že sa všetko strácalo ako v čiernej diere.
Tento prvý neúspech vystriedal druhý. Za náčelníka okresnej správy VB nám bol pánom Mečiarom menovaný pán Dický. V rozhovore pre okresné noviny Zemplín sa jednoznačne vyjadril, že vie o okresnej mafii, a čo ho najviac vtedy mrzelo, bola prepojenosť okresnej správy VB najmä k bývalému vedeniu. Na základe toho bola vykonaná previerka ministerstvom vnútra. Ako dopadla? Nič sa nezistilo. Celé vedenie zostalo, iba inšpektor major Baran bol obvinený z nesprávneho postupu vyšetrovania a bol potrestaný. Preto sme došli k názoru, že pán Dický nie je tým správnym náčelníkom a požiadali sme ministra pána Pittnera o jeho výmenu. Zároveň sme navrhli, aby do tejto funkcie bol menovaný pán Baran. Pán minister mal však na pána Dického len tie najlepšie odporúčania, preto nás to stálo mnoho úsilia, kým sa rozhodol majora Dického odvolať. Teraz mi je už takmer jasné, prečo to tak ľahko nešlo. Náš tretí neúspech sme už zákonite očakávali. I keď nám pán minister niekoľkokrát prisľúbil, že menuje pána Barana veľmi rýchlo, začal meniť názor, keď odkiaľsi začali na tohto kandidáta chodiť rôzne negatívne posudky, ktoré ho jednoznačne vyčiarkli z kandidátky.
Týmto si dovoľujem povedať, že zavádzajúcim informáciám podľahli, bohužiaľ, aj pán Lastovka a pán Javorský. Naopak, začala sa šíriť fáma, že tí, čo presadzujú pána Barana, sú pod vplyvom troch či štyroch bývalých príslušníkov ŠtB, o čom sa zmienil i pán minister tu, na pôde parlamentu. Táto fáma sa šíri až doposiaľ tak ďaleko, že sme dokonca obviňovaní z eštebáckeho manipulovania i okresného snemu VPN. Mrzí ma preto, že Lustračná komisia Slovenskej národnej rady ešte nezverejnila svoje výsledky, ale zároveň prehlasujem i za svojich kolegov, že pri podpisovaní prihlášok do strany ODÚ VPN sme sa zaviazali podrobiť lustráciám podlá federálneho zákona č. 451, ktorý má prísnejšie kritériá, než si ich stanovili poslanci Slovenskej národnej rady.
Vychádzajúc z výsledkov šetrenia branno-bezpečnostného výboru sa potvrdzuje naša domnienka, že to tak musí byt, je tu vyšší záujem. Opäť ďalší ťah na šachovnici inou figúrkou. Opäť sa rozhodlo, opäť je uvedený rozhovor v okresných novinách s novým veliteľom, ktorý tam uvádza vyslovené klamstvo. Uviedol tam, že
Podpredseda SNR L. Nagy: Pán poslanec, je veľmi interesantné, čo hovoríte, ale vyčerpali ste čas.
Poslanec J. Német:
Už končím. Niektorí kolegovia ušetrili čas. Uvádza tam, že nemá na svojom obvodnom oddelení žiadneho eštebáka. Pritom tam stále pracuje pán Dický, najprv vo funkcii veliteľa obvodného oddelenia a teraz ako starší referent násilnej trestnej činnosti. A pán minister konštatuje ešte 23. 9., že sa muselo pri zaraďovaní prihliadať na jeho vzdelanie, prax a neviem ešte na čo. Je tu potom aj ďalší podporučík M. P., nechcem ho tu menovať.
Keďže mám už jasnejšiu predstavu, o čo tu ide, žiadam vás, pán minister, aby ste zvážili moje slová. Aj vy ste vlastne len figúrkou na šachovnici, ale prisudzujem vám post dámy, ktorá má najväčšiu možnosť zabrániť matu. Stačí vymenit nepohodlné figúrky. Správa, i keď mi otvorila oči, ma zároveň presvedčila, že na pôde vášho rezortu sa od začiatku revolúcie uskutočňuje jedno veľké sprisahanie - sprisahanie proti občanom Slovenska, ktorému môžete hádam zabrániť. Azda je na to ešte čas.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Hrnku ako posledného, aby sa ujal slova.
Poslanec A. Hrnko:
Pred začatím si dovolím jednu poznámku na vystúpenie pána Németa. Mráz mi beží po chrbte, keď počúvam tieto reči, aj včerajší list pána námestníka Federálneho ministra vnútra, ktorý označil poslancov Slovenskej národnej rady za zločincov. Veľmi mi to pripomína obdobie, kedy jedna politická strana tiež využívala možnosti takto vystupovať v parlamente a v rokoch 1945-1948 rozrušila demokratický systém. A kam to viedlo? Nerád by som sa vydal opäť touto cestou.
Ale k veci. Obrátil by som sa na podpredsedu vlády pána Porubjaka s nasledovnou interpeláciou. Vláda Slovenskej republiky dňa 8. 10. 1991 zrušila svoje uznesenie číslo 433/199O o doterajšom zložení Rady vlády Slovenskej republiky pre národnosti a schválila nové zloženie rady, ktorým uvolnila z členstva v tomto poradnom orgáne vlády zástupcu Matice slovenskej. Podlá slov, pán podpredseda vlády, ktoré ste sám povedali, v rekonštruovanej rade pre národnosti nebudú zástupcovia politických strán a hnutí, len predstavitelia spoločenských a kultúrnych organizácií. Pýtam sa, prečo z rady bol uvolnený zástupca Matice slovenskej, konkrétne zástupca Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Matica slovenská nie je politická strana, ani politické hnutie. Podlá zákona o Matici slovenskej sa prisudzuje tejto celonárodnej inštitúcii starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj výskum slovenskej menšiny v zahraničí. Súčasne zákon Slovenskej národnej rady o Matici slovenskej prisudzuje túto činnosť Matici slovenskej aj vo vzťahu k Slovákom žijúcim na národnostne zmiešaných územiach Slovenskej republiky.
Doposiaľ v platnom štatúte rady pre národnosti je zakotvená i starostlivosť rady o krajanov žijúcich v zahraničí. Ústav pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej je jedinou inštitúciou, ktorá doposiaľ v Slovenskej republike vykonávala interdisciplinárny výskum slovenskej menšiny v zahraničí. Má v tejto oblasti bohaté skúsenosti a jeho výsledky výskumu sú všeobecne uznávané. Takmer 20 rokov vydáva známy zborník o vedeckom svete doma i v zahraničí pod názvom Slováci v zahraničí. Zorganizoval niekoľko vedeckých podujatí na medzinárodnej úrovni. Má za týmto cieľom vybudovanú dokumentáciu a knižnicu. Okrem Ústavu pre zahraničných Slovákov nie je v Slovenskej republike, ani v rámci SAV, takéto špecializované pracovisko. Keďže v rade pre národnosti okrem zástupcov jednotlivých rezortov sú i predstavitelia národnostných spolkov, zástupcovia SAV, predstavitelia miestnej správy, ani jeden z nich sa nezaoberá Slovákmi v zahraničí.
Žiadam preto, aby Matica slovenská bola zastúpená v rade pre národnosti, a to tak pre otázky Slovákov v zahraničí, ako aj pre otázky Slovákov na národnostne zmiešanom území Slovenskej republiky. Takisto žiadam, aby tak ako v predchádzajúcej rade pre národnosti boli členmi rady aj zástupcovia slovenských učiteľov, pracovníkov z oblasti kultúry a matičiarov najmä z južného Slovenska. Podotýkam, že príslušníci maďarskej menšiny majú v rade pre národnosti okrem zástupcov CSEMADOK-u aj zástupcu Národopisnej spoločnosti Maďarov v Česko-Slovensku, ďalej zástupcu Maďarskej vedeckej spoločnosti v česko-Slovensku, ako aj zástupcu tzv. Študentskej siete Diákhálózat, čo je neúmerné a neúnosné vzhľadom na to, že tam nebol žiaden zástupca z Matice slovenskej. Teda sa pýtam, na základe akých kritérií bola zostavovaná Rada vlády Slovenskej republiky pre národnosti, kto ich vypracoval, a bolo by dobré, keby pán podpredseda vlády mi na to písomne odpovedal.