by sa nedostavil, nasledujú pán poslanec Miroslav Ondruš a pani poslankyňa Bauerova. Takéto je zatiaľ poradie.
Poslanec Š. Bartakovics: Vážený parlament,
interpelujem v dvoch právnických záležitostiach. Po prvé - chcem hovoriť znova o skúsenostiach z oblasti uplatňovania zákona o pôde, brzdenom nesprávnym prístupom príslušných úradov. V obežníku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 26. septembra sú vyzývané okresné štátne notárstva k tomu, aby neobnovovali dedičné konania o znovurozdelení pôdy v tých prípadoch, keď túto pôdu v predošlých krokoch zdedil jeden dedič, teda presnejšie podlá autora obežníka - citujem: "Žiadam všetky štátne notárstva, aby nezačínali konanie vo veciach, pokiaľ návrh bol podaný v zmysle § 40 zákona č. 330/1991. " Ako vieme, toto porušovanie práva v minulosti sme chceli napraviť práve § 40 citovaného zákona. Verte mi, vyvoláva verejné pohoršenie prípad, keď uplatnenie platného zákona brzdí jeden obežník, a to práve zo strany ministerstva spravodlivosti.
Vidíme, že jedna námestníčka pozícia stačí k tomu, aby bol pozastavený jeden z paragrafov platného zákona najvyššieho zákonodarného orgánu. Aký iný úsudok by sme z toho mohli vyvodzovať, než to, že i takto sa dá brzdiť majetkoprávne usporiadanie. Alebo sme si snáď natoľko istí v tom, že medzitým vydaný návrh úpravy bude iste prijatý? Dávam otázku, či ministerstvo zvážilo, aké závažné nahromadenie práce v administratíve spôsobí pozastavenie znovuprerozdelenia dedičstva v prípade, ak skutočne - ako hovoríme - návrh úpravy neprejde?
Posúdenie otázky je dôležité z dvoch hľadísk. Po prvé - medzi obyvateľmi sa obežník stal a stáva známym, že sa ru-
ši § 40, samozrejme, "vďaka" štátnemu notárstvu. Teda nech sa ani stránky neobracajú so svojimi žiadosťami na štátne notárstvo. V následnosti - čo si notárstvo v právnickej praxi navarilo v minulosti, nech zjedia poľnohospodári, občania, majitelia. Chápme to tak, že štátne notárstvo nebude pre občana pracovať zadarmo, lebo ako vieme, § 40 nariaďuje - citujem: "vysporiada toto zníženie dedičských podielov štátne notárstvo bezplatne". Ak v znamení súrodeneckej lásky dediči predsa chcú prerozdelenie pôdy, počujeme poučenie zo strany úradov: sú tam iné právnické možnosti - predaj a kúpa, darovanie, dokonca zrieknutie sa. Tieto právnické akty, ako vieme, stoja pre občana vysoké poplatky v prospech štátu, alebo snáď presnejšie v prospech pokladne štátneho notárstva. Takáto nálada vo verejnosti môže mat za následok aj to, že i v prípade ponechania pôvodného znenia zákona žiadatelia premeškali šesťmesačnú lehotu danú práve § 40 toho istého zákona, nehovoriac o tom, že združovanie súčasne spôsobí v okresoch nahromadenie desaťťisícov prípadov, ktoré štátne notárstvo nebude vládať vybaviť, opäť odročí majetkovoprávne usporiadanie, a tým sa občan znova dostane do rozporu s určenou lehotou v § 40, alebo zamešká už druhý hospodársky rok.
Chcem ešte dodať, že u 80 % žiadateľov o pôdu nie sú usporiadané právne majetkové vzťahy, z toho viac ako polovica vyplýva práve z nesprávneho právneho pokračovania v dedičskom konaní v minulosti. Preto sa s dôverou obraciam na pána ministra s prosbou, aby čo najrýchlejšie preveril protiprávne nariadenie svojho námestníka a nariadil prinavrátenie platnosti nášho zákona v plnom znení.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, musím vás upozorniť na čas.
Poslanec Š. Bartakovics:
Ešte mám aspoň chvíločku? Podpredseda SNR L. Nagy:
Nemáte, čas už uplynul. Ďalšiu časť vašej interpelácie odovzdajte písomne. Ďakujem. Prosím pána poslanca Boroňa. Nie je prítomný, stráca svoje poradie. Pán Miroslav Ondruš nie je prítomný. Pani poslankyňa Bauerova má slovo. Pripraví sa pán poslanec Buday, po ňom nasleduje poslanec Berényi.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
v uplynulých týždňoch sa rozpútala kampaň proti tzv. premenúvaniu obcí a miest na Slovensku, čoho ste dnes svedkami aj vy. V prípade, keď ide o požiadavku prinavrátenia historických názvov usadlostí, sa niektoré politické kruhy snažia tieto spájať s objavením sa iredenty, s prejavom šovinizmu. Vyvíjajú tým značný nátlak na verejnú mienku. Objavujú sa dokonca i návrhy na obmedzenie realizácie prác samospráv obcí v prípadoch, keď v nich žijú prevažne alebo sčasti príslušníci národných menšín. Využíva sa pritom historická amnéza alebo medzery v historickom vedomí. Preto mi dovoľte krátky exkurz do histórie premenúvania našich miest a obcí.
Vyhláška povereníka vnútra zo dňa 11. 6. 1948 o zmenách úradných názvov miest a obcí na Slovensku nariadila zmenu názvov 720 miest a obcí, z nich zhruba polovicu obývali prevažne príslušníci národnostných menšín. Sčasti išlo o gramatické úpravy názvov, ktoré zrejme už vtedy zneli archaicky, ako napríklad Ždaňa, Hornia a Dolnia. Ďalšie názvy sa jedno-
ducho prepísali. Takto vznikli napríklad Vyšné a Nižné Raslavice zo Slovenských a Uhorských Raslavíc. Škoda.
Ďalšiu skupinu názvov tvorili poslovenčené názvy. Z Hochštetna sa stala Vysoká pri Morave, zo Stelbachu Tichý potok, zo Smerdžonky kúpele Červený kláštor. Rozhodujúcu väčšinu zmenených názvov tvorili tie, ktoré napriek tomu, že mali slovenskú podobu, z nejakých dôvodov bolo potrebné vylepšiť. Z Čeklísa sa stalo Bernolákovo, z Kúrta Strekov, z Tornale Šafárikovo, z Bútoru Hamuliakovo, zo Slovenského Mederu Palárikovo, zo Sapu Palkovičovo, z Bösa Gabčíkovo, z Párkána /čo je ináč tureckého pôvodu/ Štúrovo, z Guty Kolárovo, pričom spomínaná vyhláška z roku 1948 vychádza zo zákona 266 z roku 1920, na základe ktorého už vtedy došlo k poslovenčeniu názvov obcí, ktoré nemali slovenský názov.
Po formálno-právnej stránke asi bolo všetko v poriadku. Obyvateľov týchto obcí sa vlastne nebolo potrebné pýtať jednak preto, že politické vedenie riešilo aj iné otázky mocenskými prostriedkami, ale aj preto, že zhruba v polovici týchto obcí žili ľudia, na ktorých bola uvalená kolektívna vina, v dôsledku čoho boli bez štátneho občianstva. O štátne občianstvo sa mohli uchádzať až na základe zákona č. 245 zo dňa 25. októbra 1948 zložením sľubu vernosti republike. Po navrátení občianskych práv príslušníkom národných menšín v roku 1952 uznesením Zboru povereníkov zo dna 1. júla v bode 3 písm. h/ sa uložilo všetkým povereníkom, aby zabezpečili v okresoch a obciach obývaných aj maďarským obyvateľstvom označenie všetkých štátnych, verejných a hospodárskych budov a zariadení aj v maďarskom jazyku. Podlá písm. 1/ - zabezpečili, aby na staniciach, cestných križovatkách, na miestach verejne prístupných boli orientačné a informatívne oznámenia a upozornenia v okresoch s maďarským obyvateľstvom napísané aj v maďarskom jazyku. V bode 4 sa uložilo povereníkovi vnútra urobiť opatrenia, aby názvy obcí a miest na území obývanom maďarským obyvateľstvom boli označené tiež v maďar-
skom jazyku. K realizácii týchto uznesení, napriek tomu, že už v roku 1973 bol vypracovaný návrh novely zákona, nikdy nedošlo.
Ak sa za uplynulých 40 rokov nové názvy neudomácnili, pretože vtedajšie vedenie ich nanútilo obyvateľom tej-ktorej obce, je prinajmenšom politicky chybné, aby sa v tejto praxi pokračovalo. Pohoršenie, s ktorým sa interpretujú požiadavky zmien názvov ulíc, miest a obcí, vychádza z chybnej filozofie. Neznalá osoba by mohla usúdiť, že každá významná osobnosť slovenskej histórie sa narodila alebo pochádza z južného Slovenska alebo aspoň tam pôsobila. Je nanajvýš nedôstojné, aby mená najvýznamnejších osobností slovenskej histórie niesli obce, s ktorým neboli nijak zviazané, a v zásade, ako je z uvedeného zrejmé, tieto názvy neprijali z vlastnej vôle.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pani poslankyňa, veľmi ľutujem, musím vás upozorniť, že musíte končiť, lebo váš čas vypršal.
Poslankyňa E. Bauerová:
Formulovala by som len otázku. Pýtam sa pána ministra vnútra, či názvoslovná komisia ministerstva vnútra bude trvať na podobných omyloch, akým bolo premenovanie Guty, ktorá v rôznych podobách nesie tento názov od roku 1268, na Kolárovo, nie po Jánovi Kollárovi, ale po kolároch, pričom toto remeslo v danej obci nemá nijaké významnejšie tradície. Zároveň interpelujem pána premiéra vo veci dodržania bodu 36 Kodanského dokumentu o ľudskej dimenzii, ktorý zaväzuje vlády podporovať ovzdušie vzájomnej úcty, porozumenia, spolupráce a solidarity medzi všetkými osobami žijúcimi na jeho území, bez ohľadu na etnický alebo národnostný pôvod.
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zrejme mnohým vám robí problém odhadnúť tých 5 minút. Viera, že 3 minúty sú 30 strojom písaných riadkov, čiže to by malo byt zhruba 50 písaných riadkov. Keď máte viac, podlá toho to skracujte, lebo je veľmi nepríjemné vás prerušovať a obmedzovať vás pri prečítaní interpelácie.
Faktickú pripomienku má pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som pani poslankyňu upozorniť najmä na to, že náš právny poriadok pozná národnosť, teda nie národnú menšinu. Druhá vec - tento problém, ktorý sa vyskytuje a robí zlú krv medzi občanmi rôznych národností na južnom Slovensku, by bolo treba riešiť generálne. Preto by som navrhoval vláde aj Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby urobilo jasné smernice, ako a dokedy by mal tento proces prebehnúť. Ďalej, aby aj z hľadiska medzinárodného bolo zabezpečené urýchlene zavedenie premenovaných miest do registru, teda časovo obmedziť možnosti premenovania, a povedať, v ktorých prípadoch toto premenovanie nie je možné. Myslím si, že jedným z tých prípadov je aj Štúrovo, ktoré meno Párkán nieslo len 200 rokov, predtým 700 rokov nieslo celkom iné meno a dnes je tento názov vžitý nielen na južnom Slovensku, ale i z hľadiska medzinárodného. Takže v tomto by bolo treba urobiť zásadnú úpravu, ktorú by urobila vláda spolu so Slovenskou národnou radou.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Gašpar:
K tomu, s čim argumentuje pani poslankyňa, aby sa udržiavali dobré vzťahy v rámci kodanského dokumentu, si myslím, že nielen každé premenované mesto, ale aj každá premenovaná ulica, ktorá kedysi mala slovenský charakter a premenovala sa buď na obecný alebo na iný názov, práve vnáša do celého Slovenska určité napätie a prvok neznášanlivosti. Čo sa týka návrhu, ktorý hovoril pán kolega Hrnko, možno by sa dalo o tom uvažovať, ale v princípe sa domnievam, že akékoľvek premenovania, ktoré sú motivované inak - a to Matica slovenská na juhu Slovenska veľmi dobre vie, ktoré sú to - nie nejaké politické mená po prominentoch, ktoré už nie sú aktuálne, ale filozofia toho celého je zrejmá. Mohol by som argumentovať napríklad tým, ako v meste, ktoré sa premenovalo na Tornaľu, keď sa tam mal názov časti mesta znovu premenovať na slovenský, zo strany miestneho zastupiteľstva bola úplne nenávistná reakcia, že sa niečo takéto podarilo. To znamená, že to nie je vôbec hra o fazuľky, ako sa tu nejako naznačuje. Divím sa aj pánovi poslancovi Hrnkovi, že sa k tomu stavia takýmto spôsobom, akože sa nič nedeje. Deje sa veľmi veľa, a hrá sa v podstate veľká hra o Slovensko.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
rokovací poriadok nijako nereguluje inštitúciu faktických pripomienok, ale myslím si, že všetci by sme mohli súhlasiť s tým, že by nebolo dobré, aby sa bod o interpeláciách a otázkach zmenil na ďalšiu rozpravu. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste svoje pripomienky obmedzili v našom
spoločnom záujme na minimum. To sa týka, samozrejme, každej interpelácie.
Prosím pána poslanca Budaya. Nie je prítomný, stráca poradie, pán poslanec Berényi tiež stráca poradie. Nasleduje pán poslanec Bárány. Pripraví sa pán poslanec Pirovits.
Poslanec E. Bárány:
Vážené dámy, vážení páni,
svoju otázku budem adresovať pánom ministrom Belcákovi a Pittnerovi a bude sa týkať ochrany atómových elektrární na území Slovenskej republiky. Ako všetci snáď vieme, od 1. januára 1992 stiahne Federálne ministerstvo vnútra z jadrových elektrární strážne jednotky, ktoré ich chránili. Ide tu o jeden z dôsledkov, o stránku prechodu kompetencií. Ako by sme snáď tiež mohli vedieť, jednotky závodnej stráže, ktoré by ich potom mali chrániť, nemajú právnu možnosť použiť zbraň proti narušiteľovi objektu jadrovej elektrárne, kým tento neohrozuje priamo ich život. Existuje podstatný rozdiel medzi ochranou najvýznamnejšej banky a atómovej elektrárne. U banky stále ide o určitú majetkovú hodnotu, no v prípade útoku na atómovú elektráreň ide o životy a zdravie obyvateľov, okolia atómovej elektrárne, čo tu znamená podstatnej časti Slovenska, a zasahuje to aj do okolitých krajín.
Nie som si istý, či na základe medzinárodných dohôd by česko-slovenská komisia pre atómovú energiu nemala iba pri takejto ochrane možnosť, ba snáď i povinnosť, zastaviť po 1. januári 1992 prevádzku jadrových elektrární, ktoré by neboli chránené inak, ako bežnou závodnou strážou. Preto sa chcem spýtať pánov ministrov hospodárstva a vnútra, ako sa vysporiadajú s touto kompetenciou, ktorú získali delimitá-
ciou, inak povedané, ako mienia zabezpečiť účinnú ochranu atómových elektrární po 1. januári 1992?
Ako vieme, Federálne ministerstvo vnútra delimitovalo pôsobnosť. Chcel by som však položiť následnú otázku, či delimitovalo aj mzdové a ostatné prostriedky určené na plnenie tejto úlohy, a samozrejme, či orgány Slovenskej republiky o ich delimitáciu žiadali? Aký je dôvod mojej otázky? Mohol som ju skutočne položiť ústne, trebárs počas doby vyhradenej na konzultáciu s pánom ministrom. Nezakrývam, že účelom mojej otázky nie je len získať informácie pre seba, ale informovať verejnosť. Preto verím, že páni ministri podajú príslušné informácie či už verejnou odpoveďou na pléne alebo prostredníctvom tlače.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Pirovitsa. Pripraví sa pán poslanec Húska.
Poslanec L. Pirovits:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
uplatnenie zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde v praxi je v plnom prúde. V súvislosti s budúcou transformáciou družstiev a pozemkovými úpravami to má obrovský význam. Žiaľ, včasné usporiadanie vlastníctva často stroskotá na zdĺhavom vydávaní výpisu z listu vlastníctva, najmä z pozemkovej knihy na štátnych notárstvach. Ide o prípady, keď občania, ktorí o také výpisy požiadajú napríklad v septembri, októbri tohto roku, majú poradové čísla až do
mája a dokonca augusta budúceho roku. Ak k tomu pripočítame ďalšie obdobie pre prípadné dodatočné prejednávanie novonadôbudnutého majetku v dedičskom konaní, keďže štátne notárstva poľnohospodársku pôdu v extraviláne, ktorú užívali poľnohospodárske organizácie, často v dedičskom konaní neprejednali, občan sa dostane do tiesnivej situácie v súvislosti so zákonnými lehotami. Podlá zákona totiž reštitučný nárok možno uplatniť do 31. 12. 1992 a na výpoveď nájmu užívania pôdy platí výnimka jednomesačnej lehoty už iba pre rok 1992, to znamená, že výpoveď sa musí podať do konca augusta 1992. Pre rok 1993 a ďalšie roky výpovedná lehota je už iba jednoročná.
V tejto súvislosti interpelujem neprítomného pána ministra spravodlivosti a žiadam, aby jeho rezort preveril tento stav na jednotlivých štátnych notárstvach, a podal informáciu o tom, ako jednotlivé štátne notárstva použili finančné prostriedky poskytnuté na zdokonalenie vybavenia a činnosti pozemkových kníh, a ďalej o tom, či náhodou nejde o umelo vyvolané javy. Poznamenávam, že úprava vlastníckych vzťahov k pôde nie je iba vecou jednotlivcov, ale je prvým krokom k usporiadaniu existujúceho chaotického stavu v pozemkových vzťahoch. K tejto interpelácii sa zrejme pripoja aj ďalší poslanci.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Húsku. Pripraví sa pán poslanec Német. Pokiaľ by tu nebol prítomný, nasleduje pán poslanec Rózsa.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážená vláda, vážení kolegovia,
interpelujem vládu, aby harmonizovala časový priebeh začatia veľkej privatizácie s českou vládou, aby sa privatizovanie uskutočnilo naraz, teda za dva mesiace. Úplne sa stotožňujem s názorom pána ministra Ježka, že veľká privatizácia nie je pripravená, dokonca si myslím, že tie dva mesiace na to nestačia. Keď vezmeme do ohľadu, že sme sa dopustili pritom ešte jednej veľkej chyby, že sme v rámci prvého kroku transformácie, teda demonopolizácie, upustili od tzv. reštrukturalizácie podnikov, a transformácie podnikov na akciové spoločnosti uskutočňujeme priamo zo štátnych podnikov, bez ich očistenia od nezdravých a neracionálnych prvkov, v budúcnosti to spôsobí, že keď tieto budú bankrotovať, budú sa predávať v nulovej hodnote, alebo v šrotovej hodnote, čo spôsobuje veľký nedostatok pre naše hospodárstvo. Neviem, ako bude chcieť vláda niesť za to zodpovednosť.
Tým, že teraz ponechávame oneskorenie začatia privatizácie v Čechách, vlastne vytvárame neoprávnenú časovú preferenčnú rentu pre českých majiteľov kupónov a pre české fondové spoločnosti, teda privatizačné spoločnosti fondov. Hoci sa pán Ježek v jednom zahraničnom francúzskom časopise vyjadril, že privatizácia je spomaľovaná Slovenskom, a že by bolo najlepšie, keby sa uskutočnila bez neho, ubezpečujem, že tie dva mesiace budú celkom určite využité už rozsiahle etablovanými českými fondami na Slovensku na účastinné spoločnosti, ktoré majú zaujímavú a perspektívnu hodnotu. Teda bezpodmienečne navrhujem, aby sa v tejto oblasti urobili opatrenia na harmonizovanie priebehov.
Ešte jednu poznámku. Rád by som odporučil, aby sme sa kvôli zjednodušeniu pokúsili tak, ako sme zostavili Fond národného majetku, zostaviť na Slovensku aj Fond národného dlhu, celú dlhovú podstatu podnikom nezavinených dlhov previedli do tohoto fondu, a potom z budúcich prebytkov národného rozpočtu a z Fondu národného majetku postupne splácali tento dlh. Veľmi by sme zjednodušili situáciu, v podstate by sme odstránili druhotnú zadĺženosť a pre podniky Slovenska by sme vytvorili podstatne lepšie štartovacie podmienky. Tak či tak to potom štát nesie sám. Veď pozrime sa, čo sme spravili s BAZ-kou. Oddelili sme vlastne štátny dlh, urobili sme duálnu spoločnosť, na túto spoločnosť sme jednoducho zavesili štátny dlh a ten ďalej visí na tomto podniku.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, musím vás upozorniť, že váš čas končí. Poslanec A. M. Húska:
V týchto dvoch oblastiach interpelujem vládu, aby urobila zásah.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Pán poslanec Német nie je prítomný. Prosím pána poslanca Rózsu. Pripraví sa pán poslanec Diovčoš.
Poslanec E. Rózsa;
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
interpelujem vládu Slovenskej republiky a pána ministra poľnohospodárstva vo veci realizovania zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a zákona Slovenskej národnej
rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, s osobitným zreteľom na § 4 zákona č. 229, na § 6 ods. 2 federálneho zákona a § 41 ods. 3 zákona č. 330.
Prečo? Podlá praxe ústredných orgánov a najmä miestnych orgánov štátnej správy a pozemkových úradov dochádza k nejednotnému, účelovému, tendenčnému a deformačnému výkladu týchto ustanovení. V § 4 federálneho zákona sa hovorí o oprávnených osobách a jednoducho sa vymedzuje, že oprávnenými osobami sú občania československej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území. Miestne orgány to vykladajú tak, že považujú za občanov Československej republiky len tých občanov z radov maďarskej národnosti, ktorí podlá nariadenia bývalého Zboru povereníkov č. 26/1948 a na to nadväzujúci zákon č. 245 získali štátne občianstvo, teda ostatných nie. Jednoducho povedané, v súčasnom období jedna sekundárna norma - úprava bývalého Zboru povereníkov - je nadradená nad terajšie platné zákony.
Ďalej, pokiaľ ide o ustanovenie § 6 ods. 2, zákon hovorí, že obdobne treba postupovať aj v tých prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie. V praxi miestne úrady zavádzajú dvojaký postup a dvojaké posúdenie občanov - jedných plnoprávnych a druhých poloprávnych. Totiž u ostatných občanov, podlá prvej pozemkovej reformy 215 z roku 1919 vydávajú sa pozemky až do 150 ha, u maďarských občanov len do 50 ha. Obdobne sa postupuje aj v praxi, pokiaľ ide o realizáciu ustanovenia § 38 ods. l zákona č. 330/1991 Zb.
Pokiaľ ide o § 41 slovenského zákona, tento zákon ukladá všetkým orgánom štátnej správy, súdom, štátnym notárstvam, obciam, strediskám geodézie a archívom poskytnúť potrebnú súčinnosť pri vybavovaní žiadostí a pri uplatnení nároku občanov. V praxi to vyzerá tak, že napriek tomu, že zákon 221 jasne hovorí o tom, že tieto orgány miestnej štátnej
správy majú byt aktívne, že majú pomáhať občanom, že majú poskytovať zdarma potrebné podklady, nie je tomu tak. Ak to pôjde takýmto spôsobom, pán minister poľnohospodárstva, ja sa nedožijem usporiadania vlastníckych vzťahov, lebo to bude trvať minimálne 30 rokov. Bolo by preto potrebné a požadujem od vlády Slovenskej republiky, aj od vás, pán minister - na túto tému už sme raz hovorili - účinne a vecne, konkrétne usmerniť miestne orgány štátnej správy, osobitne pozemkové úrady, aby pristúpili po stránke obsahovej k tomu, aby zákon mohol byt realizovaný včas a vecne.
Inak sa pripájam k interpelácii pána poslanca Pirovitsa a pána poslanca Bartakovicsa.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Prosím pána poslanca Diovčoša. Pripraví sa pán poslanec Brestenský.
Poslanec R. Diovčoš:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
v poslednom období sa v tlači, rozhlase a televízii často hovorí o plynovode. Kauza plynovod je často využívaná ako argument v diskusiách o štátoprávnom usporiadaní, najmä v súvislosti so vzájomným finančným vyrovnávaním. Preto kladiem otázku na ministra financií, prečo doteraz nie sú v plnej výške prevedené finančné prostriedky z Českej republiky do Slovenskej republiky v zmysle uzavretých dohôd?
Ďakujem.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Brestenského, aby sa ujal slova. Zisťujem, že pani Badálová nie je naďalej prítomná, takže ju vyraďujem z prihlásených. Pripraví sa pán poslanec Seják.
Poslanec R. Brestenský:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,
vzdávam sa slova, nakoľko podklad zo stenografického záznamu, ktorý som potreboval zo včerajšieho rokovania, som doteraz neobdržal.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Sejáka. Pripraví sa pán poslanec Kružliak.
Poslanec L. Seják:
Vážení členovia slovenskej vlády, vážení členovia slovenského parlamentu,
dovoľte, aby som obrátil pozornosť na oblasť, ktorá úzko súvisí s existenciou nielen spoločného štátu, ale aj so snahami o osamostatnenie Slovenska. V poslednej dobe sa totiž objavujú informácie, ktoré hovoria o tom, že existencia samostatného Slovenska bude bezproblémová, je zabezpečená, atď. Aby bola táto oblasť dostatočne zrejmá, žiadam zástupcov vlády, ministerstva financií, o poskytnutie informácií
o stratégii a mechanizme tvorby rozpočtových pravidiel Slovenskej republiky, o princípoch tvorby rozpočtu, o jeho stratégii a jeho vzťahoch ku kompetenciám a konečne aj o perspektívach rozpočtu v porovnaní alternatív.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pekne. Prosím pána poslanca Kružliaka. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec Š. Kružliak;
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážená vláda, vážení kolegovia a kolegyne,
interpeláciu na pána ministra školstva dala skupina poslancov na minulom pléne vo veci dodržiavania resp. porušovania zákona č. 428/1990 Zb. v rezorte ministerstva. Odpoveď na interpeláciu skupina poslancov dostala. Chceme pánovi ministrovi poďakovať za vážnosť, ktorá bola venovaná daným otázkam. S odpoveďou, napriek tomuto poďakovaniu, nie sú poslanci spokojní. Nespokojní sú z toho dôvodu, že podľá odpovede pána ministra ani samé ministerstvo školstva nevie, či sa zákon č. 428/1990 Zb. porušuje alebo nie. Poslanci, ktorí interpeláciu pánovi ministrovi Pišútovi predložili, žiadajú, aby pán minister túto otázku neodkladne prerokoval s pánom predsedom súdu a potom dal znova odpoveď poslancom, pretože sú tej mienky, že ani sám pán minister Pišút s odpoveďou, ktorú poslancom dal, nie je spokojný.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi. Prosím pána Hofbauera. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Pán poslanec, ešte predtým, ako vám udelím slovo, chcel by som poprosiť poslancov, ktorí boli zaradení do redakčnej skupiny na prípravu uznesenia k správe o štátoprávnom usporiadaní, aby sa zišli o 12. 45 hodine v malej zasadačke. Chcem vysvetliť, že som zatiaľ nevyhlásil prestávku, lebo predpokladám, že o krátku chvíľu by sme mohli interpelácie skončiť a mali by sme sa dohodnúť, že buď budeme pokračovať odpoveďami členov vlády, pokiaľ budú páni ministri ochotní odpovedať hneď a nevyužijú 30-dňovú lehotu, a po odpovediach by sme potom schválili uznesenie. V tom prípade by sme mohli schôdzu parlamentu skončiť okolo 13. 30 hodiny. Ak by ste s týmto postupom súhlasili, pokračovali by sme bez obedňajšej prestávky s tým, že by sa redakčná skupina zišla o 12. 45 hodine v malej zasadačke.
Môžete súhlasiť s takýmto postupom? /Poslanci vyjadrili súhlas. / Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda vlády, predsedníctvo, vláda, vážené dámy a páni,
prvú časť interpelácie mi vyfúkol pán poslanec Húska, pretože to bola tá istá problematika, o ktorej sa zmienil, t. j. štart kupónovej privatizácie a bezpodmienečná nevyhnutnosť zosúladenia krokov v českej republike a v Slovenskej republike. Dôvody, ktoré uvádzal pán poslanec, som mal pripravené aj ja, opakovať to nebudem.