V tejto súvislosti prosím a zodpovedanie týchto otázok:
1. Akým spôsobom vláda Slovenskej republiky a osobitne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zohľadňuje v prípade návrhu na zmenu názvu obce záujem slovenskej menšiny žijúcej v obci a záujem Slovenskej republiky ako takej? Právna problematika zmeny názvu obce mi je známa, poukazujem však na skutočnosť, že menenie názvu obce patrí v konečnom štádiu vláde Slovenskej republiky na návrh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aj po zohľadnení ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky.
2. Aké konkrétne opatrenie uskutočnila vláda Slovenskej republiky resp. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na zjednanie nápravy v súvislosti s dvojjazyčným označovaním názvov obcí a dvojjazyčným označovaním ulíc na južnom Slovensku, ktorých protiprávnosť je daná ustanovením § 3 ods. l zákona č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a ustanovením § 3 ods. 4 zákona číslo 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republiky? Pokiaľ o týchto porušeniach neviete, čo osobne vylučujem, pretože ide o všeobecne známe skutočnosti, som ochotný v ustanovenej lehote predložiť dôkazy o týchto určite nie náhodných excesoch.
3. Pán minister vnútra, máte vedomosť o tom, že napríklad na Mestskom úrade v Komárne sa nenachádza osadený štátny znak, čo som zistil osobne?
Ďalšia otázka smeruje na predsedu Slovenskej národnej rady. Kedy konečne bude plénu Slovenskej národnej rady predložená fundovaná správa o plnení úloh ustanovenej komisie pod vedením poslanca Brndiara v súvislosti s dodržiavaním jazykového zákona v praxi? Niektoré stanoviská členov tejto komisie, s ktorými som sa mal možnosť oboznámiť, sú dokonca
v rozpore s prijatým jazykovým zákonom, napríklad pokiaľ ide o záležitosti dvojjazyčného označovania názvov miest a ulíc.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím poslanca Kmeťu. Pripraví sa pani poslankyňa Kmeťová.
Poslanec J. Kmeťo:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
ctené kolegyne, kolegovia poslanci slovenského parlamentu,
dámy a páni,
moja interpelácia sa dotýka rozpočtov obcí. Podlá sčítania ľudí, domov a bytov najmä v malých obciach s menej ako 2000 obyvateľmi prevládajú ľudia v posproduktívnom veku. V takejto obci býva zárobkovo činných najviac 300 až 400 obyvateľov. Odhliadnuc od dotácií zo štátneho rozpočtu 13-percentný podiel na ich dani zo mzdy najčastejšie tvorí hlavný zdroj rozpočtu. Obce spravidla spravujú niekoľko kilometrov štvorcových územia s niekoľkými kilometrami ciest, inžinierskych sietí, s množstvom objektov a činností, ktoré zabezpečujú. Pre porovnanie 300 až 400 zárobkovo činných osôb v meste znamená dva väčšie paneláky na niekoľkých desiatkach a stovkách metrov štvorcových s niekoľkými desiatkami až stovkami metrov ciest a inžinierskych sietí a takou koncentráciou obyvateľstva a priemyslu, ktorá znamená významný podiel príspevkov do rozpočtu mesta.
Pre nedostatok financií sa na Slovensku vzdá nejeden starosta, aj odstúpilo nejedno obecné zastupiteľstvo. Vzhľadom na to, že sa pripravuje rozpočet Slovenskej republiky na
rok 1992, nepochybujem, že otázka financovania rozpočtov miest a obcí je rozpracovaná aj variantne. V tejto súvislosti by bolo vhodné financovanie rozpočtov obcí upraviť tak, že by sa zvýšil práve podiel z dane zo mzdy. Pokiaľ viem, v Českej republike je tento podiel výrazne vyšší.
S financovaním obcí súvisí ešte jeden problém, na ktorý chcem poukázať. V minulosti často nedobrovoľne spojené mestá a obce sa opäť začali deliť. Stáva sa, že najmä menšie oddelené obce začínajú hospodáriť od nuly, bez dotácií zo štátneho rozpočtu a financie nemajú ani na zriadenie najpotrebnejších veci. Ako príklad uvádzam obec Úľany nad Žitavou v okrese Nové Zámky, ktorá sa oddelila od mesta Šurany, alebo obec Oľšavka v okrese Spišská Nová ves, ktorá sa oddelila od Spišských Vlachov. Takýchto prípadov je zrejme na Slovensku aj viac. Dovoľte mi preto položiť otázku, prečo takéto prípady neboli zohľadnené pri prideľovaní dotácií a ako chce Ministerstvo financií Slovenskej republiky riešiť financovanie oddelených obcí?
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem poslancovi Kmeťovi. S faktickou pripomienkou sa prihlásil poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa;
Vážená Slovenská národná rada,
k vystúpeniu predrečníka chcem uviesť, že dvojjazyčné označenie miest je v súlade s ods. l, článok 25 ústavného zákona o Listine základných ľudských práv. Dvojjazyčné označenie nie je v rozpore so zákonom číslo 517, ako o tom pán Brňák hovoril.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Rózsovi. Prosím pani poslankyňu Kmeťovú. Pripraví sa pán poslanec Černák.
Poslankyňa D. Kmeťová:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
na minulej plenárnej schôdzi vystúpil v interpeláciách pán poslanec Ondruš, kde v jednej zo svojich otázok dával otázku pánovi ministrovi Belcákovi na vystúpenie generálneho riaditeľa Slovenských uholných baní pána Machatu deň predtým v Aktualitách. Chcem dopredu pána poslanca poprosiť, že tu nepôjde o nejaký slovný pingpong medzi Poslankyňou Slovenskej národnej strany a poslancom ODÚ VPN, ale chcela by som vás, vážené plénum, oboznámiť so stanoviskom pána generálneho riaditeľa Ing. Machatu. Vystúpenie pána Machatu, generálneho riaditeľa štátneho podniku Slovenských uholných baní vo vysielaní Slovenskej televízie a jeho argumentácia rozdielnych prístupov slovenskej a českej vlády k problematike financovania uholného baníctva bola v súlade so zásadami trhového hospodárstva, na ktoré sa odvoláva pán poslanec Ondruš.
Skutočnosť vyššej nákladovosti ťažby uhlia na Slovensku oproti českým baniam nie je potrebné zamlčovať. Táto je známa odborníkom, ako aj priemerne informovanej verejnosti. Aplikácia prerozdeľovacích vzťahov uplatňovaných pri financovaní častí uholných revírov v Českej republike je v rozpore s proklamovanými zásadami trhového hospodárstva, ako aj platným zákonom o odvodoch do rozpočtov federácie a repub-
lík. Realizáciou cenových odvodov ziskových baní a ich užitím na financovanie stratovýchť ťažieb v Českej republike dochádza k znižovaniu základne tvorby zisku pre odvodové povinnosti Českej republiky do rozpočtu federácie a následne k zníženiu príjmov rozpočtu Slovenskej republiky. Okrem uvádzaného finančného dopadu na rozpočtové možnosti slovenskej vlády dochádza aj k vedomému znevýhodňovaniu odbytu slovenského uhlia, a tým k negácii tvorby trhového prostredia priamou spoluúčasťou štátnych orgánov českej republiky. Ako perličku by som vám len chcela povedať, že slovenskí baníci Slovenských uholných baní vyhrali XVI. medzinárodnú cenu za najlepšie obchodné meno roku 1991, ktorú každoročne udeľuje klub obchodných vedúcich v Madride. Prezident klubu Arsenio Pedro Rodriqes v jeho liste, ktorý som videla - v pozývajúcom liste do Madridu - síce nevysvetľuje dôvod, čo ho k tomu viedlo, ale zrejme európski obchodníci oceňujú už to, že slovenskí baníci sú schopní aj za tieto ceny slovenské uhlie predávať.
Moja druhá časť je tiež v spojitosti s uhlím. Vzhľadom na súčasnú situáciu v oblasti zásobovania občanov teplom a teplou úžitkovou vodou sa dostáva do popredia otázka platieb za dodávky od občanov. Súčasná legislatíva predpokladá zálohové platby od občanov vo výške jednej dvanástiny celkových ročných nákladov, zúčtovaných raz ročne vo výške skutočných nákladov. Mestské bytové podniky ako hlavný odberatel tepla pre občanov však elektrárenským podnikom platia za skutočný odber tepla a teplej úžitkovej vody, takže v priebehu mesiacov január až marec tvoria zálohové platby 33 % ročnej spotreby, ale skutočná spotreba predstavuje čiastku 50 až 55 % celoročnej spotreby. Na území mesta Prievidze z tohto dôvodu vznikne rozdiel platieb a skutočnej spotreby vo výške 19 až 20 miliónov korún, ktorý sa prejaví ako vyvolaná zadĺženosť mestského bytového podniku voči elektrárni ako dodávateľovi tepla. V predošlom období bola táto otázka riešená štátnou dotáciou, ktorú mestá v priebehu roka plat-
bami vrátili. Súčasná situácia pri neexistencii štátnych dotácií do tejto oblasti však hrozí finančným krachom miest, ktoré ako zriaďovatelia mestských bytových podnikov budú musieť riešiť tento finančný zchodok formou úverov. Len v Prievidzi to predstavuje náklady na úroky pôžičky vo výške 3 až 4 miliónov korún.
Vzhľadom na napätú finančnú situáciu v mestách interpelujem vládu Slovenskej republiky, aby zaujala jasné stanovisko k tejto problematike a zvážila možné mechanizmy jej riešenia napríklad krytím úrokov na prípadné úvery zo strany štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni. Prosím pána poslanca Černáka, aby sa ujal slova. Pripraví sa poslanec Cyril Ivan.
Poslanec D. Černák:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážené dámy, vážení páni,
dovoľte, aby som najprv dal krátku otázku na ministra financií. Prečo minister financií práve v období tvorby štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1992 pripravuje zásadnú reorganizáciu ministerstva financií, ktorú navyše oddiaľuje, a tým oslabuje funkčnosť ministerstva financií pri rokovaniach s ministerstvom financií Českej republiky a federálnym ministerstvom financií?
Ďalej dovoľte jednu interpeláciu, s ktorou sa znovu ob-
raciam na Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súvislosti so zvýšením cien zemného plynu pre domácnosti. Výmer číslo 01 391, ktoré vydalo Ministerstvo financií Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Ministerstvo financií Českej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 25. 9. 1991, zohľadňuje geografické podmienky určitých oblastí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a stanovuje, že v Slovenskej republike v okresoch Považská Bystrica, Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Poprad dochádza k zvýšeniu limitu zo 6 tisíc m3 na 8 tisíc m3 zemného plynu. Občania z týchto okresov zaplatia zvýšenú sadzbu 3, 35 za jeden m3 až vtedy, keď prekročia spomínanú hranicu a za rok spotrebujú viac než 8 tisíc m3 zemného plynu. V iných oblastiach Slovenskej republiky platí pôvodný
limit 6 tisíc m3. Považujem za správne, že ministerstvo financií zohľadňuje geografické podmienky spomínaných okresov, myslím si však, a nehovorím to len za seba, ale za mnohých občanov, že v citovanom výmere by mali byt zohľadnené aj geografické podmienky regiónu bývalého okresu Brezna. Brezniansky región patrí medzi oblasti s priemerne najnižšími teplotami počas celého roka. Občania tohto regiónu sú sklamaní a majú pocit, že vláda nedostatočne rieši ich problémy. Žiadam Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby taktiež zohľadnilo geografické podmienky breznianskeho regiónu a zaradilo ho medzi spomínané okresy, ktoré majú udelenú výnimku pri odbere zemného plynu. Verím, že ministerstvo financií sa bude týmto problémom vážne zaoberať a tejto oprávnenej požiadavke vyhovie, čím prispeje k spokojnosti občanov Brezna a jeho okolia.
Ďalšie interpelácie odovzdám písomne. Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím pána poslanca Cyrila Ivana. Predtým má technickú pripomienku pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel;
Vážené dámy a páni,
chcel by som povedať, že na začiatku tejto plenárnej schôdze minulý týždeň som na tento problém upozornil pána ministra financií s požiadavkou, aby sa znova prehodnotili vybrané geografické oblasti, v ktorých by malo dôjsť k zvýšeniu limitu, pretože iste viete, aj každé diéta v škole vie, že na Orave, na Kysuciach a na Spiši sú v priemere nižšie teploty minimálne o 5 až 6 stupňov. Pre mňa je naprosto nepochopiteľné, že tam nie je napríklad okres Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, ale aj Bardejov, Svidník, kde sú tiež priemerné teploty oveľa nižšie ako napríklad v Považskej Bystrici, ktorá tam je. Samozrejme, ja to Považsko-bystričanom želám, aby mali zvýšený limit, ale je to skutočne nedobre zohľadnené a ministerstvo financií by malo na to prihliadať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem. Prosím pána poslanca Cyrila Ivana. Pripraví sa pán poslanec Vladimír Ondruš.
Poslanec C. Ivan;
Vážené predsedníctvo, vážení poslanci,
podávam interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera. Zvýšená trestná činnosť, narastanie počtu vlámaní, krádeží, prepadov občanov, násilností, ohrozovanie životov, vraždy i zahraničných turistov, vrhajú ne-
priaznivé svetlo na náš právny štát. Súdne vyšetrovania ukázali skutočnosť - bolo to aj v prípade zavraždenej holandskej turistky, že mnohí amnestovaní občania sa dopustili hrubej trestnej činnosti a vrážd s čerstvo vydanými pasmi, ktoré dostali o niekoľko dní po opustení väzenia. Pochybnosť amnestie ukazuje i fakt, že dve tretiny amnestovaných sú už opäť vo väzení. Pýtam sa pána ministra, aké opatrenia má ministerstvo vnútra na zamedzenie vydávania pasov uvedeným občanom?
Ďalšia interpelácia je tiež na pána ministra Pittnera. Premenovávanie a odsúhlasovanie nových názvov by mala vždy schvaľovať názvoslovná komisia okresných úradov, u obcí i miest by to mala schvaľovať názvoslovná komisia Slovenskej republiky, ktorá zaručuje historický i právny akt týchto premenovávaní. Preto ho žiadam, aby v tejto veci dal vysvetlenie komisii pre jazykový zákon, i nám, poslancom.
Podávam ďalšiu interpeláciu na ministra financií Slovenskej republiky pána Danču. Žiadam pána ministra zabezpečiť presun alikvotnej finančnej čiastky z Federálneho ministerstva financií, ktorá bola zo Sazky a Športky určená a plánovaná na krytie rozpočtových kapitol ministerstva školstva a mládeže pre rok 1991. Jej nepresunutie do Slovenskej republiky spôsobilo nezaplatenie plánovaných a vykonaných športových akcií.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím pána poslanca Vladimíra Ondruša. Pripraví sa pán poslanec Dobrovolný.
Poslanec V. Ondruš:
Vážené poslankyne a poslanci,
musím reagovať na vystúpenie pani poslankyne Kmeťovej, ktorá zjednodušene interpretovala moju minulú interpeláciu, aj celý problém uhlia. Odkazujem vás na odpoveď ministra hospodárstva pána Belcáka na túto interpeláciu, kde podrobne popisuje tento problém a celú jeho zložitosť.
Chcel by som položiť túto otázku: V minulých dňoch rokoval zväz priemyslu a za najvážnejšiu otázku dosiahnutia obratu vo vývoji hospodárstva účastníci rokovania považovali problém platobnej neschopnosti a oddĺženie podnikov. Žiadam preto vládu, aby informovala Slovenskú národnú radu o princípoch a postupe oddĺženia podnikov.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem poslancovi Ondrušovi. Prosím poslanca Dobrovolného. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.
Poslanec J. Dobrovolný;
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, poslankyne, poslanci,
v posledných dňoch a týždňoch rozhorčilo banícku verejnosť oznámenie o návrhu zákona o zrušení pracovných kategórií, ktorý mal predložiť minister práce a sociálnych vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V tomto návrhu sa uvádza, že bude platiť od 1. 1. 1992, čo však nie je možné, pretože v tomto čase budú chýbať iné právne normy, ktoré
by mali tento zákon dopĺňať, napríklad zákon o poisťovníctve. Nie však toto bola hlavná príčina štrajkovej pohotovosti a zhromažďovania sa baníkov, na ktorých kládli svoje požiadavky na štátny podnik Slovenských uholných baní, ako aj na federálny odborový zväz a slovenskú vládu, aby riešili problémy, ktoré sa vyskytli. Plný kalich horkosti a problémov v celom rezorte baníctva pretiekol a posledná kvapka bol práve návrh tejto právnej normy.
Ešte sa možno pamätáte na to, keď sme schvaľovali rozpočet na rok 1991, kde som žiadal pre slovenské uholné bane dotáciu vo výške 1, 4 mld korún, alebo ekonomické provizórium. Vtedy ste sa takmer všetci smiali a moje návrhy boli zamietnuté. Problémy máme teraz možnosť sledovať. Neskôr som interpeloval vládu, aby sa vyjadrila ku komplexnej palivovoenergetickej politike. Žiaľ, a na škodu veci, doposiaľ som nedostal odpoveď. Od vlády som žiadal, aby sa do ceny uhlia započítala cena dopravy, ale nie jednotná cena dopravy za tonu, ale reálna cena, to znamená nie 70 korún prepravného, ako je napríklad z Mostu do Elektrárne Nováky a taká istá suma je aj z bane Cígeľ do Elektrárne Nováky.
Riaditeľstvo štátneho podniku Slovenských uholných baní hľadá náhradné programy pre baníkov, ktorí musia po naplnení expozičnej doby opustiť svoje kolektívy a pracoviská. Nechcem polemizovať s odborníkmi o tom, či výška expozičnej doby bola určená správne alebo nie. Vláda, ktorá vládne, a mala by sa tak správať, prijala k týmto problémom v baníctve uznesenia vlády, a to uznesenie č. 125 z roku 1991 a č. 246 z roku 1991. Avšak k týmto uzneseniam musím povedať, že zväčša sa neplnia. Napríklad problém celého palivovo-energetického komplexu, to znamená koncepcia ťažby rúd a palív a útlmové programy. Bol schválený útlm v rudnom baníctve a v slovenských uhoľných baniach, ale čo je najhlavnejšie, financie na útlm doposiaľ neboli vysporiadané. V súvislosti
s cenami hnedého uhlia bola vláda upozornená na úhradu cenového rozdielu vo výške 475 mil. korún.
Z toho, čo som uviedol, vznikajú nasledovné otázky pre vládu:
1. Aké stanovisko zaujala vláda a ministerstvo práce a sociálnych vecí k návrhu zákona o zrušení kategórií pri zabezpečení v dôchodku?
2. Blíži sa čas, kedy sa bude schvaľovať rozpočet Slovenskej republiky na rok 1992. Akým spôsobom sa bude subvencovať rudné baníctvo, uholné baníctvo aj v nadväznosti na útlmový program?
3. Akým spôsobom sa budú riešiť ceny dopravy rôznych tovarov po našich železniciach?
4. Žiadam stanovisko ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce a sociálnych vecí k najvyšším prípustným expozičným dobám v baníctve ako komplexné.
5. Aké náhradné programy, ktoré už vláda pozná - boli predložené vláde - by pozitívne riešili problémy vzniknuté v regiónoch, kde je baníctvo, a ako sa k tomu stavia vláda?
6. V akom štádiu je rozpracovanie celého palivovo-energetického komplexu v nadväznosti na problémy rudného, nerudného a uholného baníctva a energetického priemyslu?
Podpredseda SNR L. Nagy:
Pán poslanec, musím vás upozorniť, že váš čas vypršal
Poslanec J. Dobrovolný:
Na záver ešte jednu otázku predsedovi vlády pánovi Čarnogurskému. V tlači som sa dozvedel o rokovaní zástupcov baníctva na Slovensku s vami dňa 4. 11. 1991, takže mám jednu otázku: Pán premiér, na čom ste sa konkrétne dohodli so zástupcami baníctva?
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy;
Ďakujem pánovi poslancovi. Prosím pán poslanca Gašpara. Pripraví sa pani poslankyňa Oravcová. Pán poslanec Gašpar nie je prítomný, stráca svoje poradie. Prosím pani poslankyňu Oravcovú. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslanec J. Porubec;
Interpeláciu odovzdám písomne. Poslankyňa M. Oravcová;
Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,
moja interpelácia je podobná ako tu predniesli pán kolega Černák a pán kolega Hübel, napriek tomu dovolím si ju prečítať, pretože je stručná.
Výmerom federálneho ministra financií, ministrov financií Českej republiky a Slovenskej republiky č. 13 z 25. 9. 1991 sa zmenil a doplnil zoznam tovaru s regulovanými cenami. Pre spotrebu zemného plynu v domácnostiach sa stanovuje limit ročnej spotreby 6 tisíc m3 s nižšou sadzbou. V okresoch Považská Bystrica, Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Liptov-
ský Mikuláš a Poprad bola stanovená výnimka na 8 tisíc m3. Okres Stará Ľubovňa, ktorý má prinajmenšom také, ak nie horšie klimatické podmienky, sa do tejto výnimky nedostal. Tým sa niektoré domácnosti občanov okresu Stará Ľubovňa dostali oproti spomínaným 6 okresom do značnej nevýhody. Prosím, aby výnimky z výnosu č. 13 boli prehodnotené a k nim zaradené ďalšie okresy, ktoré k tomu majú objektívne dané klimatické a geografické podmienky.
Druhú interpeláciu mám na ministra zdravotníctva pána Rakúsa, ktorá sa týka zriadenia Strednej zdravotníckej školy vo Svidníku. Túto predložím písomne.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Porubec odovzdá svoj príspevok písomne. Prosím pána poslanca Vladimíra Horvátha. Pripraví sa pani poslankyňa Olejníková. Pán poslanec Horváth nie je prítomný, stráca poradie. Prosím pani poslankyňu Olejníkovú. Pripraví sa pán poslanec Galanda.
Poslankyňa M. Olejníková:
Vážené kolegyne, kolegovia,
časť svojej interpelácie odovzdávam písomne pánovi ministrovi vnútra a mám jednu otázku, čiže nebude to trvať ani tých požadovaných alebo predpísaných 5 minút. Obraciam sa na predsedu vlády s informáciou vo veci zverejnenia textu prednedávnom v Novom čase o tom, že vládny denník Národná obroda sa stal denníkom akciovej spoločnosti. Túto skutočnosť po istých právnych úpravách slovenská vláda dodatočne odsúhlasila, vzala na vedomie túto akciovú spoločnosť, ale pri prevode užívateľských práv na akciovú spoločnosť vláda má O % akcií. Keďže v tom texte sa uvádza istá vysoká miliónová suma, rada by som mala odpoveď na to, ako sa to ďalej uzavrelo.
Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pani poslankyni Olejníkovej. Prosím poslanca Galandu.
Poslanec M. Galanda:
Pán predsedajúci,
vážená Slovenská národná rada,
vážení členovia vlády,
dovolím si vystúpiť zhruba k štyrom okruhom. Dúfam, že sa zmestím do limitu.
Po prvé - obrátil by som sa na pána ministra lesného a vodného hospodárstva. Dostal sa mi do rúk určitý materiál, ktorý má názov Návrh zákona Slovenskej národnej rady o obnovení útvarov spoločne užívajúcich lesy. Ide tam o urbariáty, komposesoráty a podobne. Podlá mňa na celom tomto zákone je dôležitá iba časť, ktorá sa volá spoločné záverečné a zrušovacie klauzuly. Rád by som vedel, či je to v pláne legislatívy, resp. kto to pripravuje a kedy to bude predložené. Reagujem na to preto, že som z Oravy, kde k týmto urbariátom a komposesorátom je veľa otázok.
Ďalej by som sa chcel pozastaviť pri jednej veci, a to je otázka interpretácií zákonov. Mám tu materiál, ktorý posielalo na legislatívny odbor Úradu predsedníctva vlády ČSFR spoločenstvo bývalých urbaristov a komposesorátov. Má to titul: nejasnosti v zákonoch, potreba interpretácie. Rovnaké pripomienky vznášajú u mňa naši spoluobčania na Orave. Preto by som si dovolil spýtať sa, ako je to s tým, či je nejaký jednotný výklad zákonov, ktoré sa týkajú pôdy a lesov? Dovolil by som si ešte poukázať na jednu vec. Mám tu poučenie pre žiadateľa, ktorý žiada, aby sa mu vrátilo vlastníctvo.
Je veľký rozdiel v tom, čo všetko musí človek urobiť ak chce pôdu nazad, kým ak túto pôdu prenájme, stačí mu predložiť posledný doklad o vlastníctve a čestné prehlásenie. Pýtam sa, či to náhodou nie je trošku v nepomere?
Ďalej by som si dovolil obrátiť sa na pána ministra poľnohospodárstva. Mám tu petíciu zo zhromaždenia samostatne hospodáriacich roľníkov, zvolaného Oravským združením JHR dňa 10. 11. v Dolnom Kubíne. Nebudem to celé čítať, poviem len zásadné body. To je subvenčná politika, subvencovanie samostatne hospodáriacich roľníkov a najmä ich názor, že by to nemalo byt riešené celoplošne, malo by sa to diferencovať. Stavajú sa k tomu takýmto spôsobom.
Ďalej je tu ďalší problém, ktorý súvisí s navrátením pôdy. Je to najmä problematika notárov, notárstiev. Dovolím si tento materiál odovzdať pánovi ministrovi poľnohospodárstva a jednu kópiu aj predsedovi vlády, lebo je to širšie koncipované.
Tretí okruh problémov sa týka dovozu a vývozu. Týka sa to priemyselných výrobkov a najmä potravín. A tu by som rád vedel, či sú jasné a zverejnené pravidlá, ako sa to robí. Rád by som vedel, aké sú limity, kvóty, kto ich prerozdeľuje a prideľuje. Stretol som sa s tým, že je to rozdeľované dosť subjektívne.
Posledný okruh problémov, na ktorý si dnes dovolím poukázať, sa týka problematiky životného prostredia a výroby. Dovolím si na jednom príklade - OFZ Istebné - poukázať na určité negatívne vplyvy, ktoré má výroba. Je to znečisťovanie ovzdušia. Aj napriek inštalácii kvalitných filtrov v oboch prevádzkach OFZ je zbytkový úlet stále nad príslušnú hygienickú normu. S výrobou súvisí znečisťovanie vôd. Nie sú to len splašky zo sociálnych zariadení, ale najmä kontaminácia vôd ťažkými kovmi, najviac CR z haldy trosky umiestnenej
na štrkopieskových náplavách. Ďalej je to likvidácia odpadov. Využívanie trosky resp. druhotných odpadov či surovín je minimálne a odpad z výroby sa prakticky nevyužíva. Ďalej je tu hlučnosť, ktorá vzniká najmä pri činnosti odprašovacieho zariadenia. Posledným a nemalým negatívnym vplyvom výroby - osobitne výroby takejto koncepcie - je devastácia estetických a rekreačných hodnôt územia v okolí, či už skládkou, schátralými objektami atď.
Toto sú zhruba základné priame dopady na životné prostredie okrem vplyvu na zdravotný stav pracovníkov OFZ. Dovolím si povedať, že OFZ podobne ako VSŽ, hlinikáreň a podobne, patrí k najväčším spotrebiteľom elektrickej energie. Keďže Slovensko má vážne problémy s touto energiou, ktorú musí takmer na 50 % dovážať, dá sa uvažovať, čo ďalej. Ja osobne - a myslím, že aj väčšina rozumných ľudí, kde rátam aj priateľov ochranárov, si nemyslí, že treba všetko zastavit a začať nanovo alebo vrátiť sa do jaskýň, ale rád by som vedel, či existujú nejaké globálnejšie koncepcie rozvoja jednotlivých regiónov a najmä koncepcia, čo s likvidáciou, čo s odpadom. Mám nejaké poznatky, že v Žiari sa niečo robilo. Rád by som vedel, či vláda, rezorty, príslušné podniky pripravili nejakú globálnu koncepciu, čo s výrobou a najmä so sprievodnými nežiadúcimi vplyvmi. A bol by som veľmi rád, keby sa vláda na tom aktívnejšie podieľala, spolupracovala, prípadne to mohla aj spolufinancovať.
Ďakujem. Podpredseda SNR L. Nagy:
Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. Prosím pána poslanca Jaroslava Ivana. Pripraví sa pán poslanec Bartakovics. Pán poslanec Jaroslav Ivan nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Bartakovics, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Pavol Boroň. Pán poslanec Boroň tu nie je, pokiaľ