Pred časom dostali poslanci materiál z vlády o informačnej politike, ktorý mal názov "Obraz Slovenska v zahraničnej tlači". Jeho analýza nie je potešujúca. Kým sa o Slovensku pred dvoma rokmi skoro vôbec vo svetových médiách nepísalo, dnes sa o ňom píše rozhodne viac, ale napospol negatívne. Najčastejšie témy viažuce sa k našim reáliám sú nacionalizmus, antisemitizmus alebo porušovanie ľudských práv. Národné pohyby napríklad v Pobaltí sú vo svetových renomovaných denníkoch prijímané so sympatiami, slovenský pohyb sa hodnotí ako negatívny, deštrukčný, a slovenská politická reprezentácia je často obviňovaná z národno-socialistickej orientácie.
Ako vieme, verejná mienka vo svete sa vytvára predovšetkým renomovanými svetovými novinami, z ktorých informácie preberajú menšie regionálne masmédiá. Pokiaľ totiž svetové denníky budú pokračovat v prinášaní dezinformácií naďalej, európska svetová verejná mienka sa časom stotožní so stereotypom o Slovensku. Tieto predsudky tu môžu spôsobiť, že sa Slovensko ako subjekt bude tažko presadzovať, a to nielen politicky, ale aj hospodársky. Ak teda vznikajú hypotézy, že negatívny obraz o Slovensku v zahraničí je súčasťou kampane, je slovenská vláda povinná prejsť do systematickej protikampane. V opačnom prípade si sama podkopáva základy vlastnej suverenity. Uvažovanie, že máme pravdu a svet sa o tom časom presvedčí, je mylné a naivné. Pokiaľ svet nebudeme informovať o sebe, budú za nás informácie podávať iní. A ako sa zdá, tie informácie majú už dosť dlhú dobu podobu kampane.
Jedným z predpokladov každej národnej štátnej či hospodárskej suverenity sú autentické informácie, ktoré musia predchádzať akejkoľvek transformácii štátotvorného usporiadania. O verejnú mienku vo svete treba bojovať. Treba však konštatovať, že dva roky sa slovenskej politickej reprezen-
tácii nepodarilo vybudovať ucelený systém informačného toku. Je povinnosťou slovenskej reprezentácie vysvetľovať a artikulovať transparentnejšie, i na vyššej diplomatickej úrovni. Už 16. mája vypracovala vláda uznesenie Rady vlády pre informačnú politiku a masmédiá k obrazu Slovenska v zahraničí. V praxi sa však zdá, že situácia sa nelepší. Informačný tok štátu je v rukách ČSTK, ktorú slovenské orgány nemajú možnosť kontrolovať. Diplomatickí pracovníci na jednotlivých ambasádach na rôzne dezinformácie ani nereagujú, nieto ešte, aby sa snažili zaujať v zahraničí vysvetľujúce stanoviská. Oficiálne protesty slovenských politických činiteľov na dezinformácie by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.
Určitú pasivitu vlády v otázke informovanosti zahraničia zneužívajú niektoré české a federálne informačné kanály na vytvorenie jednostranného zdeformovaného obrazu. Je potrebné, aby slovenská vláda zaujala jednoznačné stanoviská k skresľovaniu politických cieľov Slovenska zo strany niektorých českých i federálnych politických subjektov. Prvým krokom v tomto smere by malo byť zriadenie vládnej propagačnej agentúry. Vláda by mala tiež podporovať vznik a činnosť ďalších informačných a spravodajských stredísk, ktoré by plnili v tomto smere parciálne funkcie. Investície do informácií a propagácie sa všade vo svete považujú za vysoko návratné - ak sa vôbec dajú vyčísliť. Som si vedomý, že toto všetko stojí peniaze a neprináša okamžitý účinok, ale akékoľvek uskromňovanie v tomto smere nemá miesta.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Laciakovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ondruš.
Poslanec V. Ondruš;
Mám len krátku poznámku, že porovnávať situáciu pobaltských republík so Slovenskom je skutočne neprimerané. A po druhé, že úrad propagandy bol známy už v predchádzajúcom období dosť neslávne.
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa hlási najprv pán poslanec Andel, potom pán poslanec Hrnko.
Poslanec M. Andel:
Mrzí ma, že musím reagovať, pretože pán Ondruš je už známy - prepáčte za výraz - nenávisťou proti Slovenskej národnej strane. Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, prečo potom dávate do súvislosti vývoj na Slovensku s vývojom v Juhoslávii?
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Na repliku pán Ondruša musím skutočne povedať, že vo svete sa vytvára obraz o niečom vždy prostredníctvom tlače. A žiaľ, musím konštatovať, že Česko-slovenská tlačová kancelária centralisticky riadená je skutočným protislovenským úradom propagandy česko-slovenského centralistického federalizmu. Možno sa o tom presvedčiť hocikedy, hocikde. Možno je i dôkazom tohto pléna, že sme 20. decembra minulého roku prijali vyhlásenie ohľadne ospravedlnenia sa židovským obča-
ňom za deportáciu zo Slovenska. Toto prostredníctvom Československej tlačovej kancelárie do sveta nikdy nebolo vydané, a naproti tomu rôzne hanlivé veci o Slovensku do sveta išli, hoci boli menej dôležité.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Pán kolega Hrnko, aj obraz Slovenska sa utvára aj z tohto parlamentu, aj z vašich rečí.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
vystúpením pána poslanca Laciaka sme uzavreli prvé kolo rozpravy. Teraz v druhom kole by mali prísť k slovu ti poslanci, ktorí stratili poradie, ale medzičasom sa vrátili do sály. Začne ich čítať rad radom. Pán poslanec Ľupták sa nevrátil, pán poslanec Dianiška sa vzdáva vystúpenia, pán poslanec Moravčík sa vzdáva vystúpenia, pán poslanec Brestenský nie je tu, pán poslanec Strýko nie je tu, pán poslanec Hudec nie je tu. Slovo má pán poslanec Galanda.
Poslanec M. Galanda:
Pán predsedajúci,
vážené poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, pokúsim sa tu a teraz pomenovať a analyzovať príčiny, prečo naši spoluobčania majú nedôveru či nega-
tívny vzťah k Slovenskej národnej rade a poslancom ako takým. Reagujem na rôzne ankety, relácie. Myslím, že každý si to mohol v denníkoch alebo týždenníkoch prečítať, čo si
o nás naši spoluobčania myslia. Najprv si dovolím definovať niektoré pojmy, z ktorých treba vychádzať. Sú to nasledovné štyri pojmy.
Po prvé je to pluralizmus. Podlá slovníka to znamená uznanie, že spoločnosť pozostáva z množstva vedia seba existujúcich, navzájom si konkurujúcich a na seba sa vzťahujúcich sociálnych skupín. Je to základný znak slobodnej demokracie.
Druhý základný pojem je parlament. Parlament = najvyšší volený zastupiteľský zbor. Jeho funkciou je zákonodarná činnosť, jeho akty sú záväzné pre všetky štátne orgány i občanov. Predstavuje zvrchovanú moc na danom území, je mu podriadená moc výkonná.
Tretí pojem, ktorý treba definovať, je koalícia. Koalícia podlá slovníka znamená zoskupenie politických skupín podmienené faktom, že neexistuje politická sila schopná prevziať riadiacu zodpovednosť na úrovni vlády, či na úrovni miestnych štruktúr. Koalícia môže byť predvolebná, či povolebná, krátkodobá, t. j. účelová alebo dlhodobá. Existuje koalícia vládna i opozičná.
Štvrtý pojem je opozícia. Opozícia = skupiny orientované na zmenu vlády a realizovanej vládnej politiky resp.
i zmenu systému. V zásade sú opozíciou všetky politické subjekty, ktoré nie sú vo vláde. Opozícia môže byť parlamentná aj neparlamentná, legitímna alebo nezákonná - to sú tzv. teroristické alebo zločinecké inštitúcie. Opozícia môže byť i v rámci jedného politického subjektu. Sú to frakcie alebo skupiny či jednotlivci presadzujúce menšinový alebo svoj názor. Existuje i tzv. lojálna opozícia. Mimochodom, ciele
a metódy opozície sú poväčšine v takom principiálnom rozpore s oficiálnou politikou resp. vládnou politikou, že u nás používaný pojem konštruktívna opozícia odporuje trochu danej logike. Neviem, či tento terminus technikus nepatri skôr do spoločnosti pojmov, ako je demokratický centralizmus, riadená slobodná spoločnosť, regulovaný trhový systém, socializmus s ľudskou tvárou atď. Túto slovnú zásobu síce obohacuje, ale prax hovorí niečo iné.
A teraz k tomu dôležitému - nedôvere voči parlamentu, voči Slovenskej národnej rade, voči nám, poslancom. Pravdu povediac, ak si uvedomím, aké informácie o práci Slovenskej národnej rady, o práci výborov, klubov, a najmä nás, jednotlivcov, má verejnosť, ani sa nedivím, že obraz je taký, aký je. Okrem občasných noticiek v novinách o tom, že niektoré výbory zasadali a niečo prerokovali, okrem niekoľkých prenosov z pléna Slovenskej národnej rady, ľudia o nás, o našej práci, a najmä o jednotlivcoch a osobách nevedia nič. Za tým by som dal skoro výkričník. Čo sa týka priamych televíznych prenosov, kto a s čím najčastejšie vystupuje a aké problémy sa pred kamerami "riešia"? A tiež aké výstupy z toho idú von? Povedzme si otvorene, ako vyzerá taká klasická rozprava. Prehovorí spravodajca, je tu nejaký návrh, prehovoria poslanci z koalície, potom sú tu známe rečnícke typy - nebudem ich menovať, myslím, že ich všetci poznáme - politické či iné stanovisko zaujme niektoré opozičné hnutie alebo strana, z klubu strany zelených vystúpi väčšina poslancov, väčšinou veľmi zaujímavo, ale trochu to ide mimo, a občas niektorý z kolegov poslancov maďarskej národnosti sa zjaví za mikrofónom. Samozrejme, je tu § 19, to je Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a vláda, plus kopa faktických či technických pripomienok, ktoré, podlá môjho názoru, sú väčšinou politické či účelové repliky. To by som si dovolil zvýrazniť. Je to chyba rokovacieho poriadku, k tomu sa však nejdem vyjadrovať. Masmédiá si z toho vyberú, čo sa im páči, resp. čo ich zaujalo alebo im vyhovuje, a to sa potom pre-
zentuje ako "naša slovenská politická scéna, náš slovenský parlament". Reakcie ľudí? Ani sa im nedivím, keď sa pýtajú, čo to tam vlastne riešite, o čom tam vlastne hovoríte? To nie sú akútne a aktuálne problémy? Podotýkam, že sú. Sú to ekonomické a sociálne problémy.
Tragédiou je, že sa tu opäť zovšeobecňuje a zjednodušuje, že sa nadáva na Slovenskú národnú radu ako celok, že zlý je tento parlament, vláda, alebo totalita VPN, dnes je to plus totalita KDH. Som zvedavý, na koho budeme nadávať v budúcnosti. Vraciame sa k čiernobielemu videniu a, podlá mňa, prichádzame do obrovského nebezpečenstva zjednodušovania a hľadania jednoduchého riešenia. Opätovne sa vytráca konkrétna osobná zodpovednosť politikov a ústavných činiteľov, pre pár neschopných poslancov sa javí neschopným až nefunkčným celý parlament, celý systém parlamentnej zastupiteľskej demokracie, a nechcem povedať, čo nám to môže priniesť v budúcnosti. Podobne si dovolím povedať, že pre pár krikľúnskych ambicióznych vodcov a Mesiášov, pre fakt, že niektorí jedinci či skupiny používajú nedemokratické, netolerantné spôsoby a metódy, sa vytvára obraz Slovenska a jeho politiky ako nedemokratický, s totalitárnymi praktikami, a to nás doma i vo svete nepravdivo diskriminuje, diskredituje. To, myslím, všetci vieme.
Nemálo výčitiek je adresovaných disciplíne a najmä účasti poslancov. Plénum má 150 poslancov. Je tu koalícia, je tu opozícia a niekoľko takzvaných nezávislých. Mimochodom, nezávislý poslanec, keďže niekto sa tým veľmi rád oháňa, povedzme si, čo to vlastne je a kto to je. Argumentuje sa tým, že sú tu nezávislí poslanci, že ich zvolil národ, že reprezentujú názory a hlasy svojich voličov, že len tým, ktorí ich zvolili, sú zodpovední, atď. Nezostáva mi nič iné, ako spýtať sa, a pýtam sa Slovenskej volebnej komisie a žiadam, aby do budúcej schôdze zverejnila nasledovné údaje: koľko preferenčných hlasov dostal ten-ktorý poslanec vo voľ-
bách, lebo to sú hlasy, ktoré dostal osobne a iba na tie môže povedať, že mu ich zverili jeho voliči, že to sú jeho voliči. S týmto pojmom sa tu už niekto oháňal. Bol by som rád, aby sa zverejnilo, kto tu je nezávislý poslanec, kto mohol byt zvolený ako nezávislý poslanec, a ktorí sú tu ako poslanci len vďaka tomu, že nejaká strana, hnutie alebo koalícia ich dala na kandidátku dosť vysoko, aby sa mohli dostať do tohto parlamentu za určitým konkrétnym účelom.
Dovolím si pokračovat k tej účasti. Plénum tvorí 150 poslancov. Väčšinou nás býva 120 - 130, občas okolo 100, niekedy sme na hranici uznášaniaschopnosti. Koľko je nás teraz, nechcem to rátať, ale dovolím si povedať, že nie je to ten hlavný a dôležitý argument. Dovolím si úprimne a otvorene prehlásiť, že nepovažujem za jediné alebo hlavné kritérium účasť poslancov na sedení počas pléna. Nemyslím si, že to najdôležitejšie je, aby si poslanec plénum a výbory "odsedel". Môj názor je, že poslanec musí byt prítomný pri otvorení schôdze alebo výboru, pri schvaľovaní programu a najmä pri hlasovaní - a to by som chcel zvýrazniť. Poslanecká práca nie je len to, že tu sedíme v pléne, prípadne rečníme za mikrofónom. Dôležité a hlavné je pre nás to, či robíme to, na čo tu sme, či schvaľujeme zákony, či kontrolujeme vládu, či vytvárame koncepciu. Ak poslanec náhodou nie je v sále prítomný, neznamená to, že nie je v budove a že nevykonáva inú zmysluplnejšiu prácu, ako je napríklad činnosť vo výbore, práca v poslaneckom klube, riešenie akútnych problémov spoluobčanov, diskusia s ministrami, s tlačou atď. Priznám sa, že niekedy tu vydržať je skoro až neúnosné, a to vzhľadom na fyzické a psychické možnosti človeka ako takého. Dôležité a rozhodujúce je, aby poslanec vedel, kedy, o čom, prečo a ako hlasovať. To by som si dovolil zvýrazniť a podčiarknuť.
Dovolím si pripomenúť, že hlasovanie je zistenie názoru väčšiny. Je to /klasický prejav demokracie. Hlasovanie v plé-
ne, ktoré charakterizuje parlamentnú či zastupiteľskú demokraciu, je zárukou a prejavom demokracie. Ak sa nám nepáči výsledok hlasovania, nepatrí sa potom reagovať slovami, že je to nedemokratické, nespravodlivé a podobne. Znamená to len jedno, že istý názor získal toľko hlasov, koľko získal, buď viac alebo menej, ako si niektorí želali. Ale je to fakt a spochybňovať fakt je neprístojne a nedemokratické. Pri hlasovaní sú dôležité nasledujúce skutočnosti: po prvé - fórum prítomných, potrebných na to, aby plénum alebo organizácia bola uznášaniaschopná, po druhé - počet získaných hlasov za prijatie uznesenia alebo návrhu a po tretie - ostatné hlasy, kde sú hlasy proti, zdržal sa, nehlasoval plus chybné. Ale v globále je vlastne všetko ostatné proti. Zjednodušene povedané, ak v rámci hlasovania je počet "za" hlasov väčší, ako súčet hlasov v bode 3, znamená to, že niečo bolo prijaté a diskutovať o tom je zbytočné. Je tu niekoľko pripomienok k technike, systému hlasovania, s tým plne súhlasím. Bolo tu niekoľko ponúknutých modelov, čím to skôr vylepšíme tým bude lepšie. Pripomínam, že sú krajiny, kde sa hlasuje len systémom "za a proti". Mohol by som uviesť Spojené štáty americké, teraz som videl niečo podobné v Anglicku, myslím, že nemecký rokovací poriadok má tiež také uznesenie, a my tiež niekedy máme možnosť hlasovať len "za" a "proti". To je na výber a nehovoril by som, ktorý systém alebo model je lepší, ale keď si niečo vyberieme, keď niečo potom funguje, potom by som to nerád spochybňoval, reguloval, opravoval a napádal.
Dovolím si povedať ešte jednu vec. Vzhľadom na vyššie spomínané - na tú účasť a ostatné - to, že niekedy poslanci demonštratívne opustia sálu, alebo na to reagujú inak, to je prirodzené a normálne, to sa robí. Ale povedzme si otvorene, neovplyvní to výsledok a netreba z toho robiť nejakú aféru alebo tragédiu. Nerád by som to tu v budúcnosti videl. Ale keď som hovoril o účasti, navrhujem a žiadam Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a Kanceláriu Slovenskej národnej
rady, aby pripravili nasledovné údaje: po prvé - počet absencií jednotlivých poslancov, aj ospravedlnených, na plénach a výboroch, po druhé - počet absencii poslancov pri hlasovaniach. Podlá mňa, keby to bolo rozdané predsedom poslaneckých klubov, pripadne dané v jednej kópii k dispozícii masmédiám, možno by si urobili iný obraz o tom, ako ten-ktorý poslanec pracuje, a ako ten-ktorý poslanec robí niečo iné.
Ďalší pálčivý problém, ktorý sa týka poslancov a našej funkcie, sú naše tzv. vysoké poslanecké platy. Pripomínam, že je to 7 000 zdaniteľných korún plus príplatky. Vieme, v akej atmosfére, kedy a prečo sme to príjmali a aký nám to prinieslo osoh i neosoh. Nemyslím si, že tí poslanci, ktorí poslaneckú funkciu berú vážne, naplno sa venujú len politike, platia si poslaneckú kanceláriu, dávajú si robiť analýzy, expertízy, skrátka sú to poslanci-profesionáli, by si to nezaslúžili - a možno, že by si zaslúžili aj viac. Ale sú aj iné problémy. Navyše je tu jeden problém - poslanec je ústavným činiteľom. Je to viac-menej zamestnanec štátu, a veľmi dôležitý zamestnanec štátu, ak to tak môžem povedať. A tu si dovolím poukázať na istú skutočnosť, a to na možnú duplicitu príjmov od štátu - dvoch alebo viacerých príjmov u jednej osoby. Štátni zamestnanci, podlá mňa, nemajú právo ani morálny nárok na to, aby poberali od štátu dva či viac príjmov. Preto si dovolím položiť viac otázok. Po prvé
- koľko poslancov je zároveň aj funkcionármi, či vysokými úradníkmi, štátnymi zamestnancami, podotýkam - štátnymi zamestnancami v niektorých organizáciách, inštitúciách. Po druhé - ako to stíhajú, ak to vôbec stíhajú, a po tretie
- ako to formuje obraz poslanca, politika, profesionála nielen dnes, ale pre budúcnosť. Uvedené sa týka aj plateného členstva v správnych a dozorných radách, nenamietam voči funkciám v neziskových, dobročinných a iných organizáciách. Toto by sa mohlo vzťahovať aj na ďalších ústavných činiteľov, nielen na poslancov, ale to je na širšiu debatu. K pla-
tom ešte jednu poznámku: Osobne sa domnievam, že by sme mali uvažovať o novej úprave.
Možno by bolo dobré, aby sme ešte uvažovali o dvoch veciach. Blížia sa nové voľby a mali by sme zvážiť, či volebné zákony a všetko, čo s tým súvisí, je dobré. Bol by so rád, keby budúci parlament nemal také problémy, ako my. Preto si dovolím navrhnúť dve veci: uvažovať o možnej novelizácii zákona o plate poslancov a najmä o novelizácii volebných zákonov a funkcii poslanca ako takej. K platom poslancov mám pracovný materiál, odovzdám to predsedníctvu. Nie je to zákonodarná iniciatíva, je to pracovná verzia. K volebným zákonom - pokiaľ ministerstvo vnútra už má niečo pripravené, bol by som rád, keby sme to čo najskôr dostali, aby sme sa tým mohli zapodievať, aby to potom nebol nejaký predvolebný guláš.
A dovoľte mi ešte jedno také malé osobné vyznanie na záver. Keď som sa stal poslancom Slovenskej národnej rady, a navyše som bol zvolený za člena ústavnoprávneho výboru, považoval som to za veľkú česť. Podieľať sa na tvorbe zákonov a najmä ústavy - to sa málokomu podarí. Bohužiaľ, málo chvíľ, ktoré som strávil tu v parlamente, patrí medzi tie, na ktoré budem rád spomínať. Z parlamentnej práce, prípravy a schvaľovania zákonov sa tu neraz stalo politikárčenie, vytĺkanie politického kapitálu a popularity. Mal som párkrát chuť aj položiť poslanecký mandát, a nebojím sa, že ako právnik či fiškáľ, ako nás niektorí titulujú, by som sa neuživil. Nedalo mi však abdikovať, keď som si spomenul na ľudí, s ktorými som sa v novembri 1989 dostal do politiky, ktorí mi umožnili kandidovať - myslím tým na ľudí od nás z okresu, študentov, na všetkých tých, ktorí volili aj kvôli mne číslo 5, ktorí volili aj mňa a ktorí si to predstavovali trošku ináč, ako to dnes vyzerá. Kvôli nim som zatiaľ neabdikoval.
Dovolím si ešte povedať, že v dnešnej dobe je politika nie najpopulárnejšie remeslo a nie sú to veľmi pozitívne príklady. Preto by som si dovolil ponúknuť vám, milí kolegovia, i celej verejnosti, jeden pozitívny príklad človeka a politika. Mám na mysli pána Michaela Kocába, slobodného umelca, aj bohatého človeka, to si priznajme, nemal sa zle ani pred novembrom. A povedzme si, čo urobil tento človek. V tej dobe, v tej krízovej ťažkej dobe, keď išlo o veľa, keď išlo dokonca o viac, ako si vieme predstaviť - bola tu akcia "Norbert", bola tu naša povestná ŠtB - sa tento človek angažoval do politiky a dal sa na ťažké remeslo. Stal sa poslancom, stal sa členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Stanovil si konkrétne, jasné ciele a systematicky, demokraticky a tolerantne ich aj plnil. A keď ich splnil, keď od nás odišiel posledný sovietsky vojak, splnil aj svoj sľub, abdikoval z funkcie člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia i poslanca. Dovolil by som si povedať, že toto je určitý spôsob, ako sa robí pozitívna politika. Rád by som videl takýchto príkladov viac aj v našej politickej praxi.
Nedá mi nespomenúť si na jednu vec, čo tu predniesol kedysi kolega Sládek. To boli slová, keď nám odporučil inšpirovať sa Veľkou francúzskou revolúciou, a po vzore členov konventu sa vyhlásiť za nezvoliteľných, aspoň v tom najbližšom období. Tieto slová mi znejú úplne ináč ako tým, ktorí za týmto názorom hľadali nejaké inotaje a vtipnými replikami to zahrali do autu. Nesúhlasím s filozofiou, že niektoré politické subjekty, či priamo osoby si myslia, že len oni musia byť zastúpené v parlamente, a že ak tam nie sú, je to nedemokratické, nespravodlivé, nereprezentatívne a neviem ešte aké. Pamätajme si, že robíme zákony pre spoločnosť aj pre nás, a mňa by netešilo, keby zákony, ktoré sme tu prijímali, vrátane ústavy, okolo ktorej je tak veľa problémov aj rečí, by musel niekto po nás, teda naši najbližší nástupcovia po najbližších voľbách, novelizovať alebo úplne negovať. To by som bol veľmi nerád.
Dovolím si pripomenúť, že našou hlavnou úlohou bolo zasadiť a budovať jednu vec - demokratický systém, budovať tu parlamentarizmus a s tým súvisiace mechanizmy, pravidelne sa opakujúce voľby a k tomu náležité volebné zákony. Všetkých, ktorí to podporujú a presadzujú - a je jedno, či sú v Slovenskej národnej rade alebo nie sú, alebo či tu budú, považujem za mojich, za našich spojencov. A všetkých, ktorí popierajú, negujú, že toto je naša budúcnosť, považujem za nešťastie a nebezpečenstvo pre demokraciu, slobodu, Slovensko a možno aj pre celý svet. Pevne dúfam, že v budúcich i ďalších voľbách, lebo ja verím, že voľby sa tu budú pravidelne opakovať, si zvolia naši spoluobčania poslancov s jasnými volebnými programmi, s pevnými zásadami, cieľmi a metódami, že sa už nestane, že po zvolení a získaní funkcie zmenia názory, presvedčenie, ciel i politické dresy.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Andel, potom pán poslanec Hrnko.
Poslanec M. Andel;
Začal by som tam, kde pán poslanec skončil. Skutočne, ak niekto ide do volieb, má program, a potom ho zmení, a to aj v nadväznosti na to, čo povedal, že niektorí poslanci sú tu nezávislí, páni, pýtam sa vás, máte politické a morálne právo reprezentovať názory niektorých ľudí? Išli ste predsa do volieb ako nejaké veľké hnutie a dnes ste zmenili svoj program, vytvorilo sa z vás nejaké ODÚ a podobne a neustále tu čosi mätiete. Súhlasím s vami napríklad v problematike
poslancov, skutočne to bolo niečo nové, to treba podporiť. Ale prosím vás pekne, nezahmlievajte, neodvolávajte sa práve vy na mandát voličov, ktorí nemáte morálne ani politické právo sa na tento mandát odvolávať. Išli ste do volieb ako hnutie VPN pod heslom "šanca pre Slovensko". Pýtam sa vás, kto ste dnes, aký je váš program? Dostali ste jeden mandát? Ani jeden.
Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickými poznámkami sa hlásia v poradí pán Hrnko, pán Galanda, pán Paučo, pán Ondruš.
Poslanec A. Hrnko:
Vážené dámy a vážení páni,
pán poslanec Galanda tu spochybňoval mandáty rôznych osôb, rôznych nezávislých poslancov, ktorí boli zvolení na iný program resp. boli potiahnutí inými osobnosťami. Ja sa pýtam pánov poslancov z VPN, dnes ODÚ, koľko ľudí by ich volilo bez pánov Budaja, Mečiara, Dubčeka, Kňažka, Čiča - koľko ľudí by vás volilo? A dnes sú to vaši najväčší nepriatelia, najviac na nich nadávate, najviac na nich pľuvate. Prečo? Aký mandát vám k tomu dali? A k ďalšej veci - pána Galandu ako právnika by som chcel upozorniť, že nič ľudské nie je večné, len Pán Boh je večný, a preto aj zákony, ktoré prijímame, sú zákonmi na túto dobu. Bolo by zbytočné voliť ďalších poslancov, keby sme my prijali definitívne reguly na ďalších sto, tisíc rokov. A za najväčšie nebezpečenstvo pre demokraciu pokladám dogmatikov.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. V zmysle § 19 vystúpi pán minister Snopko.
Minister kultúry SR L. Snopko;
Vážené plénum, chcem uviesť len jednu informáciu, ktorá bude pre pána poslanca Hrnku možno paradoxná, ale najviac referenčných hlasov v tomto parlamente má pán poslanec Vladimir Ondruš. Takže, je to v poriadku.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Galanda, potom pán poslanec Paučo. Poslanec M. Galanda:
Vážení kolegovia, milé dámy a páni,
toto je jedna z vecí, ktoré vôbec nemám rád - takéto repliky využívať na určité účely, ale nedá mi nereagovať na dve veci. Po prvé - neviem, či hovorím dobre a zrozumiteľne po slovensky, že niektorí takto reagujú na to, čo som povedal. Neviem, prečo niektorí ľudia niečo vzťahujú na seba. Potom sa asi za tým niečo skrýva. Po druhé - ak sa tu niečo hovorí o volebných programoch, bol by som rád, keby sme si porovnali volebné programy, ktoré dnes niekto hlása, s tými, s ktorými sme išli do volieb. Dodnes si myslím, že volebný program, za ktorý som bol ja, za ktorý sme boli my v týchto prvých radoch, sme zatiaľ nezmenili. Pokiaľ viem, ani Slovenská národná strana nemala nejaký slovenský štát vo svojom volebnom programe, ale to už je dnes detail. Nechcel som hovorit o nejakej večnosti, o nejakých dogmách, ale niekto si to asi zle vysvetľuje. A to je fakt, že dogmatici sú nebezpečenstvom. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Paučo.
Poslanec J. Paučo:
Chcem len povedať, že je zbytočné polemizovať s pánmi, ktorí neustále vyskakujú a robia sa tu najmúdrejšími. To je akoby hrach na stenu hádzal - a to je zbytočné.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Pán poslanec Ondruš, potom pán poslanec Zselenák a potom pani poslankyňa Olejníková.
Poslanec V. Ondruš:
Pán poslanec Andel hovoril, že priam nenávidím Slovenskú národnú stranu. Ja by som to skutočne tak nedefinoval, ja len nemám rád nevedomosť spojenú s arogantnosťou.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Zselenák. Poslanec M. Andel;
Ak to nemáte rád, tak potom to nepoužívajte. Ďakujem. Poslanec J. Zselenák:
Dámy a páni,
pánovi poslancovi Galandovi sa úctyhodným spôsobom podarilo v jednom vystúpení uraziť takmer každého poslanca Slovenskej národnej rady, bez ohľadu na to, či patrí podlá nejakej deľby do opozície alebo do koalície. A myslím si, že tieto moje slová platia aj vtedy, ak takéto obviňovanie, ktoré vzniesol, nebolo celkom adresné a presné. Mohol ho-