byt nezvrchovaným - občan alebo jeho poslanec? Občan, či poslanec baží po kresle prezidenta, ministra, veľvyslanca alebo provinčného šéfa? Kedy a ako uspokoja niektorí páni a dámy svoje egoistické ciele pod zástavou národa?
Keď teda dnes veľahlasne hovoríme o pojme zvrchovanosti, dajme tu možnosť rozhodnúť sa o tom tým, o ktorých hovoríme, že ich zastupujeme - našim občanom. Opýtajme sa ich, či chcú žiť v spoločnom štáte pokojných ľudí, na princípe rovný s rovným, a či chcú žiť každý osve. Využime konečne aj princíp priamej demokracie. S ľútosťou som preto včera prijal správu o tom, že poslanci Slovenskej národnej strany i HZDS vo Federálnom zhromaždení toto prirodzené právo našich občanov odmietli, keď referendum o štátoprávnom usporiadaní neprijali. Je to náhoda? či rieka Morava, neskoršie Váh, potom Hron, má deliť ľudí? A pódia čoho? Len prosím vás, nedávajte do úst ľudí vlastný ctibažný názor, ktorý vás má vyniesť hore, pretože i ten najvyšší piedestál sa zrúti, ak nemá múdrosťou podopretý základ. Ten základ tkvie v normálnom žití, v tom, že sa navzájom uznávame, ctíme.
Neuznávam teóriu vyslovenú pánom Slobodníkom, ktorú prezentoval v relácii "Čo týždeň dal". Hovorím obrazne - ak sa rozdelíme, nielen my budeme chodiť s holým zadkom, ale Česi tiež. Malá to útecha, nízky to pud. Spoločnosť by nemala ísť dozadu. Ideou nie je ani chudoba, dezintegrácia, chaos, zloba, ale pocit krajšieho rána. A to rozhodne a určite príde. Príde vtedy, ak svoje sily a um dáme a realizujeme na strane aktívnej reformy v ekonomike, kde dáme plnú možnosť silám, ktoré to dokážu. Som za to, aby v tejto krajine zavládol pocit potreby zvrchovanosti rozumu, lebo ten nám najviac chýba. Preto navrhujem, aby sme pred každým závažným rokovaním hlasovali predovšetkým o zvrchovanosti rozumu, lebo tento princíp tu viditeľne absentuje. Nervozita je črta, čo nás v poslednom čase najviac kmáše. Prečo? Pán
Prokeš tvrdí, že sme otrokmi, že parlament nie je schopný niesť zodpovednosť. Pýtam sa, je tým schopným on sám? A či niekedy vôbec navrhol ako riešiť problém, okrem štátoprávneho?
Drobný človek nečaká od nás nejaké expozantné riešenia stavu, najmä stavu poslancov, ale stavu svojho - možnosti robiť, zarobiť, mat svoj slušný domov a slušne žiť. Toto sú hlavné atribúty, o ktoré usilujem ja a hnutie, ktoré ma nominovalo do volieb. Ak nervozita, tak potom preto, že ide o súboje medzi tými, ktorí svoje osobné túžby vyzdvihli vyššie, než prostý záujem tých, ktorých prezentovať je ich povinnosťou. A zastierať dnes svoj vlastný egoistický záujem záujmom národným je príliš priehľadné a nesvedčí o serióznosti.
Vážené dámy a páni,
nevyplýva táto nervozita i z toho, že v platnosť prišiel i zákon o podmienkach pre výkon povolania - po vašom lustračný? Alebo samotné uznesenie Slovenskej národnej rady k lustrácii? Osobný strach z toho, že raz nebudem tam, kde som si myslel, že budem doživotne, nie je práve tým, čo nám nedáva v noci spať? Že budú konečne navrchu tí, ktorí nie sú zaťažení biľagom temná a neschopnosti? Že sa budeme musieť rozlúčiť s tými, ktorí sú a boli viditeľne poznačení minulosťou a dnes sú jednoznačnou brzdou reformy - reformy duchovnej i ekonomickej?
"Čokoľvek ste urobili pre jedného z nich, teda i pre nepriateľov, pre mňa ste urobili" - riekol pán Ježiš učeníkom svojim. Teda musia prísť aj iní, lebo doterajší zvyčajne robia len pre seba. Preto my, čo tu sedíme a uznávame tieto základné postuláty, musíme o tento vlastný princíp usilovať, lebo len múdrosťou, slušnosťou a snahou môžeme dosiahnuť pre našich občanov kýženého cieľa, a to na obidvoch stranách to-
hoto štátu. Mali by sme sa držať myšlienky velikána európskej kultúry Goetheho, ktorý povedal: "Kedykoľvek sme zvíťazili, bolo to vždy prevahou ducha, než silou fyzickou. " Nuž a táto myšlienka nech nás neustále osvetľuje pri dôležitých rozhodnutiach, lebo kde mlčí rozum, rinčí oceľ. A to iste z nás nikto nechce.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko, potom pán poslanec Blažko.
Poslanec A. Hrnko:
Pán poslanec Paučo sa odvolával na rôznych básnikov, medziiným aj na Kollára. Dovolil by som si citovať jednu strofu zo známej Slávy dcéry - základu to panslavizmu. Pán Kollár, básnik Kollár hovorí:
"Neb tomu tam se přichyl dubisku, jež zhoubným až dosaváde odoláva časúm. "
Všetci vieme, ako dopadlo to štyridsaťročné prichyľovanie, ktoré bolo vlastne priviazanie k tomu dubisku. Takisto dopadli aj tie vízie básnikov, ktorí si mysleli, že existuje nejaká idea okrem reálneho záujmu. Existuje skutočne len reálny záujem, neexistuje žiadna idea. "Každé hrable k sebe hrabú" - hovorí slovenské ľudové príslovie. Čudujem sa len, že páni z ODÚ), ktorí tak vehementne vystupujú proti určitým snahám bratislavských úradníkov, ktorí sa chcú stať bohvie čím v budúcom samostatnom štáte, tak vehementne obhajujú tie mastné hrnce pražských centralistov. Nuž páni, nehnevajte sa.
A keď už ideme k tomu referendu. My sme povedali, prečo neuznávame právo Federálneho zhromaždenia rozhodovať o nás. My sme tu navrhli zákon o referende, lenže vy ste ho odmietli, páni. A o tom, kto sa bojí, že tu nebude - lustračný zákon o tom nebude rozhodovať, o tom budú rozhodovať volebné lístky, páni. A ešte keď sa tu spomínala Biblia, tiež by som si dovolil citovať z Biblie. "Blahoslavení sú chudobní duchom, lebo ich bude kráľovstvo nebeské. " /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Blažko. Pán poslanec V. Blažko;
Vážení prítomní,
predovšetkým na adresu pána Hrnku a na ten citát - som odborník z teológie, a prosil by som ho, keby mi vysvetlil, kto sú tí chudobní duchom. Či presne vie, čo ten výraz znamená? To je jedna záležitosť. Druhá záležitosť - prosím vás, je tu dezinformácia. Od pána Pauču sme počuli jeho prihovor z hľadiska jeho osobného prístupu k tejto problematike i z hľadiska poslancov z federácie. Škoda, že nie je tu pán poslanec Ľupták, ktorý hovoril o tom faxe, že toľko a toľko poslancov poslalo svoj podpis za Deklaráciu o suverenite Slovenska. Neviem, ako potom existuje tá dezinformácia v tom zmysle, že na sneme KDH v Žiline sme počuli od pána inž. Tahyho, ktorý hovoril v mene predsedu poslaneckého klubu KDH z federácie, že z 21 poslancov federácie za KDH bolo 18 za zachovanie funkčnej federácie.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. Slovo má pán poslanec Sabo. Pripraví sa pán poslanec Porubec.
Poslanec P. Sabo:
Vážené predsedníctvo, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte odviesť vašu pozornosť trochu inde, -a síce odviesť ju na jedno miesto, ktoré si v každom prípade vyžaduje, aby sa oň ľudia zaujímali. Je to situácia na území bývalej Juhoslávie. Sme presvedčení, že zdržanlivosť svetového spoločenstva štátov a ich neschopnosť rozpoznať hĺbku politickej krízy v bývalej Juhoslávii umožnili eskaláciu vojenského konfliktu, ktorý si už vyžiadal tisíce ľudských obeti a spôsobil nenapraviteľné škody na prírodnom prostredí a kultúrnom dedičstve tu žijúcich národov. Ničené sú celé mestá, Dubrovník, ani svetoznáme Plitvické jazerá už nemajú takú podobu, akú poznáme z pohľadníc. Čísla, ktoré denne počúvame o následkoch vojny, sú niečím strašným. Zrejme však pri ich počúvaní zabúdame, že nejde o štatistiku, ale ide o to, že za každým z nich sa skrývajú ľudské tragédie. Tieto tragédie sú obžalobou všetkých, ktorí v mene nezasahovania do vnútorných vecí bývalej Juhoslávie taktizujú, zaujímajú vyčkávací postoj a hovoria o potrebe mieru bez toho, aby preň čokoľvek urobili.
Prvým krokom, ktorý je podlá názoru poslaneckého klubu Strany zelených na Slovensku nutné urobiť, je rozpoznanie skutočnosti, že v bývalej Juhoslávii nejde o žiadnu občiansku vojnu, ale o obyčajnú hrubú agresiu Srbska voči Chorvátsku, ktorého jedna tretina územia je dnes už okupovaná.
Predchádzala jej agresia voči Slovinsku, a ani nebezpečenstvo jej obnovenia nie je zažehnané. Toto poznanie nás nevyhnutne vedie k tomu, aby sme požadovali od vlád a parlamentov kroky vedúce k uznaniu nezávislosti Slovinska a Chorvátska. Ďalšími krokmi, ktoré je podlá nášho názoru nutné realizovať, sú - po druhé: identifikácia všetkých subjektov bývalej Juhoslávie a artikulovanie záujmov a požiadaviek všetkých strán zúčastnených v konflikte. Po tretie: medzinárodná podpora mierovému hnutiu v republikách zastúpených v konflikte, ktoré tu naozaj existuje. Záruky a kontrola dodržiavania ľudských práv vrátane práv národnostných menšín. Po štvrté: vytvorenie nárazníkového pásma medzi bojujúcimi stranami so vstupom medzinárodných mierových zborov vrátane zaručenia bezpečnosti vzdušného priestoru.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
zavedenie ekonomických sankcií voči subjektom zastúpeným v konflikte tento nezastaví, ale zvýši utrpenie civilného obyvateľstva. Uznanie nezávislosti Slovinska a Chorvátska považujeme za prvý bod k riešeniu vojnového konfliktu. Vzhľadom na to dovoľujem si vás požiadať o zaradenie veľmi stručného návrhu uznesenia alebo deklarácie Slovenskej národnej rady týkajúceho sa nezávislosti Slovinska a Chorvátska do nášho programu a o hlasovanie o ňom. Text je veľmi jednoduchý a znie nasledovne:
"My, poslanci Slovenskej národnej rady vedomí si utrpenia ľudí zasiahnutých vojnovým konfliktom na území bývalej Juhoslávie a presvedčení, že akceptovanie reality vzniku nezávislých národných štátov na tomto území je jedným z predpokladov zastavenia konfliktu, vyzývame vládu českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a všetky civilizované štáty sveta, aby urýchlene podnikli kroky vedúce k uzna-
niu nezávislosti Slovinska a Chorvátska, o ktorej občania týchto krajín rozhodli slobodne a demokraticky.
Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Hlasovať o tom budeme zrejme v závere tohto bodu tak, ako o ostatných uzneseniach. Prosím, pán poslanec Porubec.
Poslanec L. Porubec:
Chcel som len technickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca Pauču. Prekvapuje ma, že poslanci za VPN zabúdajú na svoj predvolebný sľub, totiž že sú za úplnú zvrchovanosť slovenského národa. Neviem, prečo teraz tak vehementne proti tej zvrchovanosti útočia. A keď sa tu tak básničkovalo, aj ja pridám dva kratučké veršíky:
Zrada vlastných nám cestu prieči.
A druhý: Slovensko už nové vstáva z dlhej poroby, zhnité putá pretrháva, striasa okovy.
A vy, páni z Ventúrskej, už týra pútam nezabránite, aby sa nepopretŕhali.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán poslanec Diovčoš, pán poslanec Pirovits - nie sú prítomní. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer;
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, predsedníctvo, vláda, vážení prítomní,
dnešný deň rokovania ma teda naplnil veľmi malým nadšením, pretože to, čo sa tu v priebehu 18. schôdze Slovenskej národnej rady deje, v podstate signalizuje rozpad tohoto parlamentu, nie nefunkčnosť predsedníctva, ale nefunkčnosť celého tohoto poslaneckého zboru. Domnievam sa, že miesto plytvania prostriedkov na referenda by bolo adekvátne tieto prostriedky využiť na parlamentné voľby, pretože tento národ si zaslúži kvalitnejší poslanecký zbor ako ten, ktorý tu sedí. Ale to len tak na úvod.
Myslím, že málokedy si mala možnosť naša spoločnosť aj Slovenská národná rada vypočuť niečo tak zarážajúce, ako to, čo predseda Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady prečítal o činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po 17. novembri, čo sa v súlade so želením koaličných strán a hnutí dialo na neverejnej časti schôdze, a aj rozprava k tomuto bodu bola neverejná. Dôvodov na neverejnost prerokúvania tohoto materiálu bol celý rad. Prvý z nich je fakt, že celá táto činnosť bola a aj je v rozpore so zákonom. Ďalej, že metódy a prostriedky, ktoré sa pri tejto činnosti používajú, sú v zásade tiež nezákonné, že naprostá väčšina v správe uvádzaných faktov je účelovo využitá, zakomponovaná a interpretovaná, aby vyznievala negatívne, povytŕhané z kontextu.
Osobitnou častou je otázka procesno-právna. Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady nemal a nemá právomoci súdu. A tak ním pozvaní vypočúvaní prísť mohli i nemuseli. Ak prišli, opäť vypovedať mohli alebo nemuseli. Prav-
divosť alebo nepravdivosť ich výpovedí nebola a ani nemohla byt konfrontovaná, a v prípade, ak nevypovedali pravdivo, toto na nich po právnej stránke nemalo vôbec žiadny dopad. Ak jeden z uvádzaných vypočúvaných údajne stratil pamäť, bolo to v poriadku.
Správa, ktorá bola uvádzaná ako tajná, vychádza v súčasnosti na pokračovanie ako zlý rodokaps v novinách blízkych ODÚ VPN - v Rešpekte a Východoslovenských novinách. To, čo uvádzajú tieto noviny, nie je v súlade s pravdou vo veciach skutočných udalostí, a žiadam, aby boli v plnom rozsahu k dispozícii aj výpovede vypočúvaných. Ak z týchto metód, postupov a záverov, ako to tu uvádzam, bola zostavená uvedená správa branno-bezpečnostného výboru, pýtam sa, akú má hodnovernosť, vypovedaciu schopnosť a váhu, a to tým skôr, že časť samotných členov branno-bezpečnostného výboru sa pod túto správu odmietla podpísať.
Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 290 z 19. marca 1991 predsedníctvo rozhodlo o vyšetrovaní ministerstva vnútra od 17. novembra 1989. Takto neurčito formulované poverenie bez určenia konkrétneho účelu i termínu ukončenia, ako ukázala predmetná správa, zdegradovalo v podstate iba do jediného dominantného smeru - dodatočného ospravedlnenia, zdôvodnenia a zargumentovania údajnej opodstatnenosti odvolania slobodne a demokraticky ustanovenej slovenskej vlády 23. apríla 1991 a jej premiéra.
Pre osvieženie pamäti - Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady, ktorého úlohou bolo vyšetrovať zahraničné cesty predsedu slovenskej vlády, iného nikoho, ani predtým, ani potom, iba jeho, nezistil žiadne negatívne skutočnosti. Práve naopak. Prvý námestník Federálneho ministerstva zahraničných vecí pán Matějka konštatoval, že všetky cesty boli medzinárodne, politicky a komerčne úspešné a boli v súlade s kompetenciami federácie aj národných republík. Takéto kon-
štatovanie pre zdôvodnenie odvolania premiéra Vladimíra Mečiara bolo pre Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nepoužiteľné, bolo tendenčné zdeformované tak, ako sme sa mohli oboznámiť z dennej tlače 6. mája 1991. Chcel som preto konfrontovať skutočné výpovede, ktoré odzneli zo strany vypočúvaných osôb na pôde Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady so znením správy Predsedníctva Slovenskej národnej rady. No už týždeň po vydaní tejto správy Predsedníctva Slovenskej národnej rady moja písomná žiadosť o prepis výpovedi vypočúvaných, ktoré boli priebežne nahrávané na magnetofónový záznam, ostala nevybavená. A ostala nevybavená i dodnes. Dôvod je prostý. Prepis výsluchov sa neuskutočnil a záznamy výsluchov z magnetofónových záznamov boli zmazané z dôvodu údajného nedostatku nahrávacích médií. Tento fakt pripomína nie dobre zaranžovanú inscenáciu politických monštraprocesov z pätdesiatych rokov.
V prípade vyšetrovania Branno-bezpečnostným výborom Slovenskej národnej rady sa postupovalo netradične odlišne. Výsledky sú netradične odlišné. Keď po pol roku Slovenskej národnej rade nebola predložená vôbec žiadna správa o výsledkoch tohto výboru, na septembrovej schôdzi Slovenskej národnej rady predseda branno-bezpečnostného výboru pán František Javorský i predseda Slovenskej národnej rady pán František Mikloško sa na základe požiadavky zaviazali predložiť správu o vyšetrovaní Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na októbrovej schôdzi Slovenskej národnej rady. 18. schôdza Slovenskej národnej rady sa koná v polovici novembra, no k oznámenému 17. bodu schôdze, ktorej program schválilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, k tlači pod číslom 201 nebola rozdaná žiadna dokumentácia. Dôvod bol jednoduchý. Do termínu prerokúvania tejto správy totiž táto správa vôbec neexistovala. Dôrazne sa preto pýtam predsedu Slovenskej národnej rady pána Františka Miklošku, akým právom sú poslanci zavádzaní nesystematickou prácou Predsedníctva Slovenskej národnej rady, keď na program schôdze v súla-
de s uznesením 17. schôdze Slovenskej národnej rady bol zaradený bod programu, ktorého materiál Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nielen, že neprerokúvalo, ale ktorý pri začatí 18. schôdze Slovenskej národnej rady vôbec neexistoval? Tak plénum hodiny čakalo, kým Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady túto správu chvatom dorábal.
Na schôdzi bola prečítaná bez toho, že by Predsedníctvo Slovenskej národnej rady bolo s jej znením oboznámené a že by ju schválilo. Skutočnosť, že jej čítanie sa dialo za vylúčenia verejnosti, mala za ciel vyvolať nimbus tajuplnej výnimočnosti jej obsahu, ktorý je údajne tak hrozivý, že verejnosť by ho isto iste neuniesla. Opak bol pravdou. Celá správa je iróniou tvrdení tých, ktorí od nej očakávali tak hrôzostrašné zistenia. Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady mal vyšetriť činnost Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po 17. novembri. Pozrime sa teda, čo skutočne vyšetroval, s čím sa moril, a čo bolo výlučným predmetom tejto jeho činnosti. Mal k tomu čas od 19. marca do 4. novembra 1991, teda 230 dní.
Vyšetrovaním sa zaoberalo 10 členov Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady, a teda vyšetrovanie disponovalo 2300 človekodňami. Aké sú výsledky tohoto titanského úsilia? Spracovateľ členil činnost Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na 5 období nasledovne: Prvé obdobie od 17. novembra do 12. decembra 1989 za miništrovania ministra Lazára, druhé obdobie od 12. decembra do 13. januára 1990, keď tento rezort spadal pod podpredsedov vlády Vargu a Ondruša, tretie obdobie od 13. januára do 27. júna 1990, keď ministrom vnútra bol Vladimir Mečiar, štvrté obdobie od 27. júna do 22. novembra 1990, keď ministrom vnútra bol Anton Andráš, a konečne piate obdobie od 22. júna do súčasnosti, keď ministrom vnútra je pán Pittner. Čítanie správy trvalo rovných 100 minút, 20 minút zobrali všeobecné informácie dostupné z bežnej tlače o dianí v novembri a decembri 1989,
o krokoch Ústredného výboru KSS, o postupnom rozklade vtedajšej štátnej moci, teda úvod vcelku zbytočný, pretože bol dostupný z bežnej tlače. Zvyšná minutáž z čítaného textu bola nasledovná: obdobie ministra Lazára 16 minút, obdobie podpredsedu vlády Vargu a Ondruša 7 minút, obdobie ministra Mečiara 57 minút, obdobie ministra Andráša O minút, obdobie ministra Pittnera O minút.
Dámy a páni,
už i z tohoto vidíte, že predmetom a cieľom činnosti Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady vôbec nebolo vyšetrovanie činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po 17. novembri, ako to bolo uložené, ale len a len snorenie po čomkoľvek, čo by ako tak mohlo zdôvodniť čierny pondelok 23. apríla 1991, čierny pondelok pre demokraciu v tomto štáte, a hoci dodatočne zdôvodniť údajnú správnosť odvolania premiéra slovenskej vlády. Právnou irelevantnosťou obsahu správy a zámerným zmätením a chaotičnostou pojmov a kompetencií sa zaoberať nebudem. To je problematika prelínania ministerstva vnútra, ktoré spadalo pod slovenské ministerstvo vnútra a Štátnej bezpečnosti, jeho zložiek, ktoré nikdy nespadali pod slovenské ministerstvo, ale pod Federálne ministerstvo vnútra. Zameriam sa preto iba na niektoré skutočnosti. Po prvé - čítaná správa uvádzala priebežnú správu predsedu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady z 19. apríla 1991. Žiadna takáto správa však neexistovala ani neexistuje, nik ju nevidel. Správa Predsedníctva Slovenskej národnej rady z apríla 1991 uvádza o tejto problematike nasledovné - citujem: V zmysle tohto uznesenia dospelo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do dnešného dňa k týmto poznatkom:
1. zobralo na vedomie priebežnú správu predsedu Brannobezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady v nasledovnom znení: Branno-bezpečnostný výbor Slovenskej národnej rady na
základe citovaného uznesenia prešetruje činnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 17. novembra 1989 až do súčasnosti formou pohovorov s bývalými a terajšími funkcionármi a pracovníkmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dosial boli prizvaní a poskytli informácie 1O pracovníci tohoto ministerstva, a okrem nich pán premiér Mečiar ako bývalý minister vnútra, terajší minister vnútra pán Pittner, predseda Slovenskej národnej rady pán Mikloško a federálny minister vnútra pán Langoš.
Na aprílovej schôdzi Slovenskej národnej rady však členovia Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady popreli, že by výbor prerokúval alebo schválil či už priebežnú správu branno-bezpečnostného výboru, ako uvádza súčasne predložená správa, alebo vôbec nejakú správu predsedu Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady pána Javorského, ako uvádza vtedajšia správa Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Ide teda o dvojnásobné účelové tvrdenie v rozpore so skutočnosťou ako v správe Predsedníctva Slovenskej národnej rady z apríla 1991, tak aj v teraz predloženej správe.
2. Správa branno-bezpečnostného výboru uvádza ako sprievodný dokumentačný materiál 299 porovnávacích článkov z novín a časopisov. Žiadam zodpovedanie, o aké články ide, či sú to publikácie autorizované autorom, alebo najrôznejšie neautorizované výtvory, ktorých senzačnosť býva úžasná, no hodnovernosť nulitná. Žiadam ďalej o vysvetlenie, v akom vzťahu k prečítanej správe sú tieto "porovnávacie články", čo s čím porovnávajú, čo z nich vyplýva a či sú v nich obsiahnuté aj všetky články z autorstva predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Javorského. Niektoré sú totiž skutočne pozoruhodné, napríklad jeho výroky o príprave vojenského zvrhnutia slovenskej vlády a Predsedníctva Slovenskej národnej rady v Spišských listoch.
3. Správa Predsedníctva Slovenskej národnej rady z apríla 1991, ako sme počuli, uvádza prizvanie a vypočúvanie predsedu Slovenskej národnej rady Františka Miklošku. Správa Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady zo 4. novembra 1991, ako ju čítal pán Javorský, ak som dobre počul, uvádzala 47 mien prizvaných osôb. Nepostrehol som, že by uvádzala aj predsedu Slovenskej národnej rady pána Františka Miklošku. Žiadam teda nielen vysvetlenie tejto skutočnosti - možno som sa mýlil ja, možno pán Javorský, teda či údaj v správe Predsedníctva Slovenskej národnej rady z apríla bol pravdivý, no žiadam najmä predloženie prepisu výpovede pána Františka Miklošku, pretože porovnanie obidvoch správ nevyhnutne preukazuje, že jedna z nich je pravdepodobne nie presná. Vyjadrujem sa veľmi zdvorilo.
Na záver - člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady pán Peter Tatár minulý týždeň v tlači vyhlásil - bol to, myslím, Nový čas -, že tvrdenia pána Žitného z jari 1991 sa ukázali ako pravdivé. Pokiaľ som si mal možnosť konfrontovať vtedajšie vyhlásenia pána Žitného, pán Žitný pripísal Vladimírovi Mečiarovi údajné prelustrovanie 6 či 7 tisíc osôb. Žiadam predsedu Lustračnej komisie Slovenskej národnej rady
o názor, koľko osôb a aký dlhý čas by potrebovali na absolvovanie tejto sizyfovskej práce, a či takúto činnosť by bolo vôbec možné robiť konšpiratívne, ako sa to zosadenému predsedovi slovenskej vlády pripisovalo. Kým v marci a apríli pán Vladimír Mečiar bol osočovaný z protiprávneho vykonávania lustrácií, súčasná predložená správa branno-bezpečnostného výboru toto nielen, že nepotvrdzuje, práve naopak, ten istý muž je pre zmenu osočovaný, že lustrácie nevykonával na príslušníkoch polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Teda ide o ďalšiu absurdnú piruetu tvrdení, veď bolo
i je známe, že archívy Štátnej bezpečnosti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nikdy nepodliehali, a táto činnost vtedy i teraz by bola v rozpore so zákonom. Zákon Fede-
rálneho zhromaždenia o tejto problematike piati iba od jesene tohto roku.
Zo správy branno-bezpečnostného výboru vyplýva však ďalšia závažná skutočnosť, na ktorú chcem upozorniť, že protizákonné lustrácie vykonával osobne práve predseda tohto výboru pán Javorský, že lustráciami nesporne prešlo nešpecifikované množstvo ľudí, a ich plné mená sú v súčasnosti verejne publikované v Rešpekte či vo Východoslovenských novinách.
Takže končím tam, kde som aj začal. Predložená správa nedokumentuje nič iné, než výnimočne zlú vizitku našej cesty, po ktorej sa vydala súčasná vládna koalícia iba dva roky po novembri 1989.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou pripomienkou sa hlási pani poslankyňa Olejníková, potom pán poslanec Chmelo.
Poslankyňa M. Olejníková:
Pán poslanec pred chvíľočkou uviedol, že je tu akási nejednotnosť v parlamente. Chcela by som povedať, že naopak, podlá môjho pozorovania sa veľmi zjednotili isté sily v tomto parlamente, v minulosti sme ich volali komunistické, ktoré pod heslom "Do všech strán" naozaj sa tu prejavujú tak, ako vystupujú a citujú zlomky, aby dokázali, že ovládajú čosi z literatúry, ale, žiaľ, iba tak vo fragmentoch. A tak tu skresľujú, čo sa čudujem pánovi historikovi, aj pána Kollára, ktorý hlásal predovšetkým československú vzájomnosť. Prosím vás, nehrajte sa na básnikov, tých už máme dosť, ale tí nás nenakŕmia. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo:
Pán kolega, čudujem sa, že vás baví vysloviť toľko prázdnych slov.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec Ivan Ľupták tu momentálne nie je. Pán poslanec Dianiška tu tiež nie je. Nasleduje pán poslanec Biely.
Poslanec P. Biely:
Vážený pán predsedajúci, členovia predsedníctva, vážení páni ministri, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia,
objavujem sa za týmto pultom prvýkrát počas môjho pôsobenia v parlamente. Nechcem sa nejako moc angažovať, ale nedá mi, aby som neprejavil určitý názor a stanovisko k problémom, ktoré nás v súčasnosti tlačia, nielen problémy ekonomické, politické, ale najmä spoločenské. Vybral som si oblasť školstva. Keďže som v školských službách pôsobil pár desatročí, presne 35 rokov, mám určité poznatky z tohoto obdobia a chcel by som venovať pozornosť najmä otázkam deboľševižacie stredného a základného školstva z pohľadu skúseností, ktoré som za toto obdobie, najmä posledné obdobie zažil.