pokiaľ vy hovoríte, pán Sládek, ja sa budí smejem v duchu alebo potichu, ale nevykrikujem.
Ešte by som sa rád dotkol ďalších momentov tejto správy. Ako viete, som z Košíc, a od prvých dní revolúcie som bol do tohto diania zapojený, čiže veci, ktoré sa týkajú Košíc, sa ma priamo dotýkajú. Napríklad z tej správy sa chcem dotknúť problému pána Dickyho, o ktorom sa dokázalo, že to bol vyslovený eštebák, o ktorom sa dokázalo, že bol spolupracovníkom KGB, ale nakoniec, veľmi dobre viem - a škoda, že tu nie je pán poslanec Komár, on bol hrdý na to, že cez pána Čarnogurského, terajšieho premiéra, sa mu podarilo tohto pána Dickyho dostať do tejto funkcie. Poznám veľmi dobre pána poslanca Komára a viem veľmi dobre - ani by ma vo sne nenapadlo, že pán Komár by presadzoval nejakého eštebáka, a už vonkoncom by som si to nemyslel o pánovi Jánovi Čarnogurskom. Chcel som len poukázať na moment, že sme žili naozaj v takej chaotickej dobe, že sa mohlo štát, že aj ľudia, ktorí boli týmito eštebákmi prenasledovaní, z neznalosti po-
merov a z neznalosti situácie v tom chaose mohli urobiť to, že ich menovali do tejto funkcie.
Počas miništrovania pána Mečiara vo funkciách na ministerstve vnútra, podľa tejto správy, ktorú sme mali k dispozícii, boli zamestnaní traja spolupracovníci ŠtB. Sú napísaní slovom, boli to traja ľudia za celé obdobie. Pánovi Mečiarovi sa to v tejto správe vytýka ako zásadná chyba, a že ich zamestnával úmyselne. Prosil by som pána Javorského, ten tu nie je, ale ostatných členov branno-bezpečnostného výboru, či by nebolo možné zistiť, koľkí ľudia boli počas tohto obdobia na tomto ministerstve vymenení. Však pokiaľ viem, počas tohto obdobia ich bolo vymenených najviac práve z dôvodov, aby sa vymenili staré štruktúry. Bolo by zaujímavé posúdiť, koľko percent robia tí traja z tých vymenených. Čiže chcem poukázať na ten moment, a preto som to hovoril aj v spojitosti s pánom Dickým, že úspešnosť odstraňovania ľudí
z totalitného režimu na tomto ministerstve bola veľmi vysoká, a že sa tam tí traja ľudia dostali, to je naozaj minimálne percento.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa najskôr hlásil pán poslanec Čečetka, potom pani poslankyňa Oravcová.
Poslanec V. Čečetka:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážení členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady,
vážení kolegovia a kolegyne,
myslím si, že na diskusné vystúpenie pána poslanca Ľuptáka budeme musieť zaujať stanovisko ako branno-bezpečnostný výbor. Neosobujem si tu teda hovoriť ani za osobu predsedu výboru pána Javorského, chcel by som vyjadriť len svoj osobný názor. Skutočnosť, tak ako ju pomenoval pán poslanec Ľupták, myslím si, je celkom vzdialená tomu, ako ju tu dezinterpretoval. Aj počas neverejného sedenia, keď som chcel vystúpiť. Branno-bezpečnostný výbor pri svojej práci, ako bol poverený plénom Slovenskej národnej rady, si skutočne kládol iné ciele. Myslím si, že čo sa týka obsažnosti správy týkajúcej sa iných období ako obdobia výkonu funkcie ministra vnútra, pokiaľ ju zastával pán Mečiar, je podlá našich možností, výpovedí svedkov a našich informácií spracovaná v dostatočnej miere. Čiže hovoriť o tom, že cieľom práce nášho výboru bolo dehonestovať pána Mečiara už ako premiéra za výkon funkcie ministra vnútra je, podľa môjho presvedče-
nia a názoru, skutočne pokusom o dezinterpretáciu, nebojím sa povedať, dokonca klamstvom.
Dovoľte teraz ešte odpovedať na skutočnosti o percentách, koľko a akých ľudí bolo vymenených. Myslím si, že aj tohoto problému sa správa dotýka. Bolo vymenované, koľko ľudí bolo odvolaných a koľko sa ich vrátilo po určitom odstupe znovu do výkonu rozmanitých funkcií v rezorte ministerstva vnútra. Dovoľte ale, aby som zaujal - aspoň podlá mňa - principiálne stanovisko k problému, ako ho naniesol pán poslanec Ľupták. Áno, aj správa konštatuje, že v prvom období januára a februára roku 1990, či už občianske komisie alebo komisia podobná tej, v ktorej zastával funkciu aj terajší pán poslanec Komár, sa mnohokrát z dobrej vôle, ale z neznalosti vecí dopustila omylov. Dovoľte mi zaujať stanovisko v tom smere, že je snáď celkom iné, keď koná do veci nezainteresovaný člen občianskej komisie alebo podobnej inštitúcie, a keď o obsadení dôležitých miest na ministerstve vnútra rozhodne minister vnútra. A pokiaľ sa týka osôb, tak ako ich vymenoval pán Ľupták, myslím si, že nie je celkom jedno, či zastáva človek funkciu okresného náčelníka alebo funkciu prvého námestníka ministra vnútra alebo vedúceho personálnej správy. Myslím si, že výkon jednej alebo druhej funkcie nemôžeme porovnávať.
Napriek tomu bol by som rád, aby toto moje vystúpenie bolo chápané tak, že vzhľadom na to, že sa už aj v tlači objavili informácie, tak ako ich pomenoval pán Ľupták, a vzhľadom na to, čo tu povedal vo svojom vystúpení, predpokladám, že branno-bezpečnostný výbor zaujme k tomu svoje stanovisko.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pánovi poslancovi. Pani poslankyňa Oravcová.
Poslankyňa M. Oravcová:
Vážený pán predsedajúci, myslím si, že v sále je nadpolovičná väčšina členov. Prosím, aby sa rokovalo o mojom návrhu, ktorý som predložila pred prestávkou, a poslanecké kluby sa k tomu zišli a poradili. Žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Áno. Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa zdržujú mimo zasadacej sály, aby okamžite prišli späť. Pán poslanec Hamerlík sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec R. Hamerlík:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
o chvíľu máme hlasovať o tom, či odvolať pána Ivana Čarnogurského zhruba preto - ak som dobre rozumel, lebo stroskotali rokovania v Papiernické. Neviem, akú vinu má na tom pán Čarnogurský. Nie je tu, išiel z poverenia predsedníctva do Frankfurtu, teda sám sa brániť nemôže, ani to nemôže vysvetliť. Preto žiadam niekoho iného, nestranného, napríklad pána Brndiara, on tam bol tiež, aby nám podal informáciu ako rokovania prebiehali. Myslím, že je to veľmi dôležité už len z toho dôvodu, že máme rozhodnúť o čomsi, o čom nemáme dostatok informácií. Takže to žiadam. Teraz neviem, či pán Čarnogurský nebol dostatočne profederálny, alebo či nebol dostatočne proslovenský, teda za samostatné Slovensko. Odvolať ho z funkcie žiada pani Oravcová zo Strany demokratickej lavice. Ak sa nemýlim, SDĽ ako taká do volieb nekandidovala nikoho, vtedy ešte neexistovala, ale išli do volieb ako Komunistická strana Slovenska. Mám pred sebou ich
volebný program pod číslom 10. Čítam z neho, aby som niektoré veci pripomenul. Tu je napísané, sme za českú a Slovenskú Federatívnu Republiku ako suverénny demokratický štát. Tu je to. /Potlesk. /
Ďalej - niektoré skupiny neustále žiadajú rekonštrukciu predsedníctva - od nepamäti, proste odkedy sme tu. Prečo asi? Ďalšia vec - čo sa tu viackrát zopakovalo - viem, že pravda sa nedobre počúva. /Šum a prejavy nesúhlasu. / Búchajte, nech sa páči, môžete aj odísť niektorí, ktorí v tom máte skúsenosť. Ďalšia vec - už sa to tu viackrát zopakovalo - je deklarácia o zvrchovanosti - pokúšajú sa všemožnými prostriedkami. Nedávno tu jeden občan, tzv. politik nás posmeľoval - bol som tam - čo sa bojíte, netreba hneď púšťať do gatí. Potom došlo k hlasovaniu, mal zdvihnúť lístok vtedy, keď väčšina boli proti - a bál sa. Bál sa pozrieť pravde do oči. Pýtam sa prečo? Pustil do gatí? /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pani poslankyňa Oravcová s faktickou poznámkou, potom pán poslanec Brocka.
Poslankyňa M. Oravcová:
Pán predsedajúci, trvám na svojom návrhu. Každý poslanec má právo predložiť svoj návrh a hlasovaním sa môže každý k tomu vyjadriť. Žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo bez rozpravy tak, ako som navrhla, teda tajným hlasovaním.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Rozprava k tomu nebola otvorená. Hlásia sa iba poslanci s faktickými poznámkami. Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
dnes tu bol jeden návrh, myslím, že to bol návrh od poslanca Fogaša 20 Strany demokratickej lavice, aby sme vytvorili komisiu na vyhodnotenie prác na ústavách. To je prvá vec. Ktosi tu potom znovu navrhol, aby sme už aj kohosi vyhodnotili za jeho prístup pri prácach na ústavách. Ešte som ani nestihol za náš klub nadiktovať meno predsedajúcemu. Čiže sa mi to zdá byt nečestné. Ďalší dôvod, pre ktorý sa mi to zdá byt aj necharakterné, že pána, o ktorom ideme rokovať, pred dvomi hodinami Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyslalo na služobnú cestu do Nemecka. Navrhujem, aby sme tento bod rokovania preložili na budúcu schôdzu Slovenskej národnej rady, keď tu bude aj poslanec Čarnogurský, keď prípadne sa bude môcť k prácam na ústave vyjadriť aj komisia, ktorú tu dnes máme vytvoriť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Paučo. Poslanec J. Paučo:
Dámy a páni,
keby sme sa boli držali toho, na čom sme sa minule na ostatnom pléne dohodli, dnes by bola situácia trošku iná. Na ostatnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady bola totiž ukončená rozprava k politickým otázkam po vystúpení desiateho diskutujúceho - pána poslanca Hamerlíka. Predsedajúci vyhlásil, že poradie zostáva, to znamená, že dnes majú vystupovať poslanci a poslankyne v poradí, ktoré bolo evidova-
né na spomínanom pléne. Ak tento fakt nebude rešpektovaný, potom naozaj vždy ostane táto tribúnka len pre krikľúňov, ľudí, ktorí sa radi zadarmo prezentujú, a slušnosť zostane opäť bokom. Žiadam preto, aby predsedajúci tento fakt rešpektoval. A keď som tu, využijem ešte ďalšie dve minúty.
Dámy a páni, nedá mi nereagovať na vystúpenie pána ministra vnútra, ktorý urputne bojoval o správnosť postoja svojho rezortu v prípade nečinnosti policajtov na Námestí Slovenského národného povstania. Žiaľ, nemôžem súhlasiť s tou argumentáciou, že v danej veci nebola naplnená skutková podstata trestného činu resp. priestupku. Ako laika ho chápem, no musím vyjadriť počudovanie nad tým, že takto hovorí ako minister, ktorého povinnosťou je ochraňovať život, zdravie a majetok občanov. A na tribúne boli predovšetkým ústavní činitelia. Chce sa mi plakať nad takýmto postojom. Vari polícia zasiahne až vtedy, keď miesto vajec a iných vecí budú lietať granáty? Každý mor začínal takýmto spôsobom. A k tomu i dnes musíme zaujať takýto postoj, a nie ľahostajný, ako odznel i teraz na tribúne. Pýtam sa teda vás, poslancov opozície, i vtedy by ste mali takýto zástoj, keby tomu bolo naopak? Preto za neprimerané považujem tvrdenia, že hlavným nedostatkom bola nedostatočná usporiadateľská služba. Tá totiž má iné povinnosti, než sa ruvať s nespratníkmi. Jej úlohou je organizačne upravovať priaznivcov a nie rozbíjačov, a na to tých 12 usporiadateľov hravo stačilo. Dúfam, že pán minister mi dá za pravdu, že takáto služba nemôže zasahovať tam, kde na to nie je podlá zákona oprávnená a zmocnená. Takéto oprávnenie má, veru, našťastie, len polícia. Žiadam, aby tomuto plénu bola predložená správa Federálneho ministerstva vnútra českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o jeho poznatkoch z tohto mítigu. Myslím si, že potom bude i náš názor iný, než doposiaľ.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:
Dámy a páni,
v tejto miestnosti sa síce už odvolávali ľudia bez toho, aby mali možnosť sa obhajovať, ale za Klub Strany demokratickej lavice môžem povedať, že sme skutočne nevedeli, že pán Ivan Čarnogurský dnes poobede odchádza preč. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhujem, aby tento bod sa prerokoval na nasledujúcej schôdzi Slovenskej národnej rady. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko;
Je to pozmeňujúci návrh. Hlási sa pán poslanec Hamerlik. Poslanec R. Hamerlik:
Musím povedať, že skutočne je to férový partner. Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pani poslankyňa, vy ste navrhli, aby sme hlasovali. Tu je pozmeňujúci návrh pána poslanca Weissa. Dávam o ňom hlasovať.
Poslankyňa M. Oravcová:
Tento svoj návrh nesťahujem, ale súhlasím s tým, aby bol prvým bodom ďalšieho rokovania. Prosím, aby sme o tom hlasovali.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 125 poslancov. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Pani poslankyňa, môžete presne špecifikovať, o čom máme hlasovať? Z tejto schôdze to sťahujete. Máme hlasovať o tom, že sa to bude ako 1. bod prerokovávať na budúcej schôdzi. A čo, keď plénum s tým nesúhlasí?
Poslankyňa M. Oravcová:
Ak plénum s tým nebude súhlasiť, trvám na tom, aby sa o tom hlasovalo na tejto schôdzi.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Prosím, budeme sa ešte raz prezentovať.
/Prezentovalo sa 125 poslancov. /
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Weissa znie, aby sme o návrhu pani poslankyne Oravcovej hlasovali v 1. bode na budúcej schôdzi Slovenskej národnej rady. Kto je za?
/Za návrh hlasovalo 84 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov. /
Zisťujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Weissa bol prijatý.
Pokračujeme ďalej v rozprave. Ďalším prihláseným bol pán poslanec Strýko, ale momentálne tu nie je. Hlási sa pán poslanec Paučo.
Poslanec J. Paučo;
V predchádzajúcej námietke som predsa povedal, že minule bolo dohodnuté, že bude zachované poradie tých poslancov, ktorí nemali predtým možnosť hovoriť, tak na tom trvám.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Bohužiaľ, na to môžem povedať len jedno, že ten materiál nemám na stole, čiže nemôžem podľa neho podstupovať. To mi je veľmi ľúto. Čiže pokračujeme podlá toho zoznamu, ktorý mám tu pred sebou. Podlá toho by mal byt na rade pán poslanec Strýko. Hlási sa pán poslanec Košický.
Poslanec M. Dziak-Košický;
Prepáčte, pán predsedajúci, ale toto je už naozaj mimoriadne nekvalifikovaná odpoveď. Akákoľvek iná odpoveď na otázku pána poslanca Pauču by bola v poriadku, ale povedať, že nemám nejaký papier, tak budem pokračovat podlá toho, ktorý mám - veď odpovedzte tak, že bola alebo uzatvorená debata, alebo je to vina organizátorov. Ale nepovedzte, že tu mám nejaký papier, a teda budeme sa hrať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Zrejme ide o vinu organizátorov. V tom to bolo implicitne obsiahnuté, pán poslanec Košický. Organizátori svoj omyl napravili, doručili mi to v tejto chvíli, môžeme teda pokračovat podlá tohoto zoznamu. To znamená, že teraz je na rade pán poslanec Markotán. Pán poslanec Markotán sa vzdáva
vystúpenia. Potom je pán poslanec Paučo. Pripraví sa pán poslanec Belan.
Poslanec R. Belan:
Pán predsedajúci, pokiaľ sa nemýlim, na predchádzajúcej schôdzi v poradí jedenásty som bol ja.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Pán poslanec, bohužiaľ, váš lístok tu nie je vložený. Neviem z akého dôvodu.
Poslanec J. Paučo:
Je to pravda, pán poslanec Belan bol predo mnou, to poradie som videl, keď som odchádzal, prezrel som si to. Dávam prednosť pánovi poslancovi Belanovi. /Potlesk. /
Poslanec R. Belan:
Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,
naša cesta do spoločného Európskeho domu môže byt úspešná len vtedy, keď ju nastúpime ako usporiadaný, dobre fungujúci štát, v ktorom bude bezvýhradne platiť zásada zvrchovanosti. Jednou z podmienok je, aby sa zásadným spôsobom prehodnotil vzťah Slovenskej republiky a Českej republiky a k spoločnej federácii. Tento problém nechápeme len ako zápas o kompetencie, ale ako výraz práva národa na sebaurčenie. Nepochybujem, že ste si všimli, že oba citáty sú z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, teda už viete, o čom bude reč. Reč však bude trochu aj o tom, ako nemálo vysoko postavených ústavných činiteľov a predstavite-
lov najmä vládnucich politických strán a hnutí, a to nielen na federálnych poliach, ale aj na poliach slovenských, je rozkolísaných, alebo sa obracia chrbtom k tomu, čo je našim bytostným určením - k zápasu o našu zvrchovanosť, suverenitu, sebaurčenie. Chrbtom alebo aspoň bokom, teda váhavo, nerozhodne, opatrnícky a v konečnom dôsledku aj nezodpovedne.
Samotná skutočnosť, že na pôde Slovenskej národnej rady sme až doteraz nedokázali vytvoriť v rámci programu osobitný priestor pre otvorený dialóg reprezentantov všetkých parlamentných strán a hnutí o najfundamentálnejších otázkach nášho bytia, o otázkach uplatnenia práva nášho národa na sebaurčenie spôsobila, že v tejto vypätej spoločenskej situácii namiesto prirodzene očakávanej súdržnosti vo veci národnej postati prevládajú v našich vzťahoch dohady a upodozrievania, a v našich rokovaniach, ale predovšetkým mimo nich, najmä v masovokomunikačných prostriedkoch prevláda netolerancia, hašterenie, osočovanie a nie zriedkavo aj urážky. Na radosť iných navzájom si znásobujeme svoje slabosti. Je najvyšší čas si uvedomiť, že takáto cesta nevedie k úspechu.
S problémom vecnosti v riešení týchto otázok zápasí, žiaľ, predovšetkým predsedníctvo nášho slovenského parlamentu. Nadobúdam totiž dojem, že aj keby sa náhodou na naše predsednícke grémium zázrakom vzniesla zhoda, azda ani potom by nedokázalo riešiť reálnu situáciu v súhlase s povahou potrieb nášho národa a národností žijúcich na Slovensku. Prečo? Pretože dodnes nedokázalo vytvoriť vhodné, prijateľné, reálne, skutočne tvorivé ovzdušie na dozretie myšlienok obsiahnutých dnes už v mnohých viac či menej známych dokumentoch či návrhoch na štátoprávne usporiadanie do logicky konzistentných záverov, do východísk na zásadné prehodnotenie vzťahov medzi Slovenskou a českou republikou a medzi Slovenskou republikou a federáciou. Teda do toho, čo by tvorilo základ naozaj nového riešenia štátoprávneho usporiadania. Toto tápanie v otázke fundamentu fundamentov, teda
v otázkach budúcnosti slovenského národa a národností žijúcich v Slovenskej republike by nás mohlo doviesť k premárneniu historickej šance na naplnenie práva nášho národa na reálne sebaurčenie, zvrchovanosť, suverenitu. Po kolky raz by to už bolo v našej národnej histórii?
Každý národ, aj ten najmenší, má neodňateľné právo slobodne rozhodovať, bez akéhokoľvek zasahovania zvonku, o svojom politickom postavení, ako aj o svojom ekonomickom, spoločenskom a kultúrnom bytí a zriadení. Vyplýva to aj z charty OSN, z jej 1. a 55. článku, ale aj z ďalších medzinárodných paktov, ako je napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, alebo z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z toho istého roku. Tieto práva sú všeobecne uznávané celým medzinárodným spoločenstvom. Napriek tomu u nás snaha po ich uplatnení vyvoláva ostré polemiky a spôsobuje hlboké nedorozumenia. Česi stále viac nedôverujú Slovákom a Slováci sa stále viac obávajú nadvlády Čechov. A s touto situáciou, žiaľ, akosi naslepo zápasí aj náš parlament i naša vláda. Myslím si však, že treba sa nám k tomu už konečne jasne vysloviť.
Navrhujem, aby každý poslanecký klub ešte na tomto pléne nás oboznámil so svojim názorom na štátoprávne usporiadanie, a na základne týchto stanovísk klubov by sme mali sformulovať mandát pre Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, na základe ktorého by bolo oprávnené pokračovat v rokovaní s Predsedníctvom Českej národnej rady. Vidím v tom možnosť, ako nájsť východisko z dnešnej zložitej situácie. Totiž iné riešenie, ako úspešne dovŕšiť zápas za našu národnú a štátnu zvrchovanosť, by bolo celkom iste účtom, ktorý iný spotrebuje a iný zaplatí. Kto bude spotrebiteľ, môžeme len tušiť. Kto bude platiť, to dnes vieme celkom presne - slovenský národ, všetci občania Slovenskej republiky.
Ak naozaj nechceme uvaliť na Slovensko, na jeho budúcnosť hypotéku, mali by sme sa zjednotiť. Dnes totiž skutočne nie je vhodný čas na zbytočné spory. Naša jednota v tejto chvíli je bytím bytia, nerstvom nerstva. Stranícke a iné zbroje, ktoré cvendžia v tomto parlamente i mimo neho, treba jednoducho odložiť a usilovať sa súperiace tábory zblížiť. K tomu je však potrebná politická vôľa, ale i zmysel pre kompromis, ktorý je imanentnou súčasťou každého parlamentarizmu, bez ktorého nemožno robiť praktickú, reálnu politiku.
Dámy a páni,
za seba i za kolegov z poslaneckého klubu Strany demokratickej lavice chcem povedať, že vytváranie takejto jednoty, jednoty glejenej základným záujmom slovenského národa a národností žijúcich na Slovensku budeme bezvýhradne podporovať, že stojíme za zvrchovanosťou a suverenitou Slovenskej republiky, teda za spoločnou vlasťou Slovenského národa a príslušníkov všetkých národností, ktorí v nej žijú. Sme aj za dobrovoľné spojenie s Českou republikou v spoločnom štátnom útvare na princípe rovného s rovným a budovaného skutočne ako dom, totiž zdola. Spoločný štátny útvar nechápeme ako nežiadúce obmedzenie našej suverenity. Naopak, takú cestu, v ktorej skutočne dobrovoľné postúpime časť svojich kompetencii spoločnému štátnemu útvaru a v ktorej dobrovoľné preberieme na seba záväzky z toho vyplývajúce, chápeme ako prejav vlastnej suverenity.
Dámy a páni,
je výnimočný čas neodolateľne naplniť dejinnú túžbu a nádej nášho národa stať sa suverénom svojho ďalšieho vývoja, týmto túžbam a nádejam dať čo nasjkôr aj adekvátny právny výraz v podobe prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Ak sa tak nestane, časom budeme musieť bezvýhradne uznať, že sme svoju historickú úlohu nesplnili. Naši predkovia pamätné
Martinské memorandum v roku 1861 končili slovami - citujem: "História ale učí nás, že v osudových dobách národov alebo štátov zameškaná príležitosť nikdy sa viacej nevráti. " - Koniec citátu. Pamätajme, že to povedali pred 130 rokmi.
Ďakujem za pozornosť, /potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Belanovi. Dávam slovo poslancovi Paučovi.
Dovoľte mi, vážení kolegovia, aby som vás informoval o prihlásených do rozpravy potom, ako sa spojili dva zoznamy. Sú to okrem pána poslanca Pauču pán Balážik, pán Sabo, pani Tóthová, pán Porubec, pán Diovčoš, pán Pirovits, pán Hofbauer, pán Ivan Ľupták, pán Dianiška, pán Biely, pán Moravčík, pán Hübel, pán Dobrovodský, pán Brestenský, pán Strýko, pán Košťál, pán Hudec, pán Gašpar, pán Galanda, pani Vilčeková, pán Chmelo, pán Ľupták Ján, pán Hrnko, pán Berényi, pán Prokeš, pani Rozinajová, pán Miškovský, pán Buday, pán Homola a pán Laciak.
Napočítal som 41 prihlášok. Pán Košťál sťahuje svoju prihlášku.
Poslanec J. Paučo:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
horúca súčasnosť nás núti vážne sa zamyslieť nad našou minulosťou, no najmä nad tým, či naozaj medzi národmi a národnosťami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky boli a sú nezhody a neznášanlivosť takých rozmerov, ktoré v danej
chvíli vari nie sme sami schopní riešiť. Je to náhoda, či osud, ktorý znovu skúša pevnosť a či krehkosť zväzku, čo rodil sa dávno predtým, než deklaroval sa písmom alebo zmluvou? Veď koľko múdrych mužov z jednej i z druhej strany, koľko ctihodných diev svojim životom preukázalo, že patrime spolu. Už zabudli sme snáď, že velikáni z nás - Kollár, Jesenius a mnoho ďalších našli azyl a pochopenie práve tam, kde dnes už vlastne nechceme poznať priateľa, ktorý s nami ešte včera na vojenských posteliach v dlhých večeroch sníval sen - a teraz už vlastne viem, že o tom, čo sa veľmi tažko dá uskutočniť. Sme tam, kde nás doviedlo to druhé ja - horšie z nás, neznášanlivosť, závisť a zášť. A veru pod vplyvom takýchto vodcov a radcov sa hlúposť častokrát vyvyšuje našťastie len ako mudrcov plást. Oj smutno i do plaču by bolo autorovi hymnusu Martinovi Rázusovi, ktorý i dnes tak krásne zmie:
Matkou našou Vltavienka, otcom Dunaj valný, spev náš hučí po Šumave jak pod Tatier bralmi.
Sme jedna krv, národ, tisíc síl v nás drieme, otrokmi sme dosiaľ boli, viacej nebudeme.
Prisaháme na tie hroby padlých našich bratov, prisaháme na zem čiernu, čo nám drahou, svätou.
Prisaháme hoc sa zdvihnú všetkých pekiel plemä, otrokmi sme dosial boli, viacej nebudeme.
Iste mi poslankyne a poslanci, čoby národne orientovaní, dajú za pravdu, že tento veľký človek slovenského národa, nebol čechoslovakista, o čom svedčí i jeho motto, ktoré sa skvie na záhlaví dnes istých nezávislých novín. To síce hovorí, aby každý oral svoje. Na nešťastie zmysel týchto slov doposiaľ nepoznajú, nepochopili ho, a preto je to tak. Ak zhlúpne politik, nahradí ho iný, ale ak tento prekročí svoj tieň a k hlúposti pridruží i to, čo mu občan-volič do volebného venca nedal, to sa seriózne dá nazvať - prinajmenšom mierne - excesnou aroganciou a zlobou. Nuž, a pod takýto pojem je možné subsumovať chovanie časti poslancov tohoto suverénneho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky. Veď ako možno inak kvalifikovať úsilie poslancov, ktorí sa evidentne odtrhli nielen od volebných sľubov vlastných politických strán a hnutí, ich programov, ale i samotných voličov, ktorí týmto predsavzatiam verili. Iste mi dáte za pravdu, že žiadna, dokonca ani Slovenská národná strana nemala v programu rozbitie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Emancipácia je však pohľad iný. Kukučí princíp poslanca Brňáka by medzi slušnými ľuďmi nemal nájsť žiadne miesto, aspoň vo vymedzenom čase volebného obdobia, lebo skákať z jedného vlaku do druhého ako klokan sa niekedy nevypláca, a to nielen z prozaického hľadiska.
A kdesi tu nám začína v ušiach, neskoršie v mozgu, rezonovať pojem zvrchovanosti. Pojem, o ktorom jedni tvrdia, že je naplnený, iní len sčasti, a preto treba oň bojovať - dúfam, že bez šablí, stínania hláv, predovšetkým slovom a múdrosťou. I tento pojem sa každý snažíme vysvetlovať po svojom. Držme sa radšej toho hmotno-právneho, definovatelného teóriou štátu a práva, nielen našej právnej vedy, ale i ustálených právnych teórií vo svete. Nie som proti zvrchovanosti, nie som totiž proti ničomu, čo môže byt užitočné tým, ktorých som sa rozhodol zastupovať a ktorí mi v ostatných voľbách dali svoj hlas. Otázka je jedna: Kto sa cíti