staviteľov niektorých strán a hnutí, ktorí vychádzajú z prieskumov verejnej mienky, atď. Ale chcem sa vás spýtať na iné. Ak hovoríte o uplatňovaní priamej demokracie, prečo ste v pondelok minulý týždeň nehlasovali za ľudové referendum Slovenskej národnej rady? Prosím vás pekne, prečo máte takéto demagogické vystúpenia? To je moja otázka na vás, a nielen na vás, ale na každého, ktorý takto demagogicky vystupuje. Ale nie to som chcel povedať. Pán poslanec Csáky tu mal skutočne veľmi závažné vystúpenie. Chcel by som poprosiť, aby sa vláda Slovenskej republiky zaoberala jeho vystúpením, pretože argumenty, ktoré uviedol, skutočne sú veľmi závažné. Podporujem návrh, ktorý tu predniesol pán poslanec Szabó. Skutočne, ak niečo chceme, nemôžeme brať čosi iným - to, čo chceme my. Takže osobne podporujem tento názor. A prosím vás pekne, skončime s tým demagogickým vystupovaním, alebo vráťme sa zajtra a odsúhlasme návrh ústavného zákona o ľudovom referende. Súhlasíte?
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Ondruš. Pripraví sa pán podpredseda Klepáč. Ešte má faktickú pripomienku pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo;
Pán poslanec Sládek pred dvoma-troma hodinami navrhol, aby tento parlament zaujal stanovisko k referendu podlá platného ústavného zákona, ktorý bol prerokovaný legislatívnou cestou a nakoniec bol prijatý ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia. Pán poslanec Andel, predsa vy ste hlasovali proti tomuto návrhu zákona, keď bol prerokúvaný v našom výbore. Prečo sa takto pýtate a stále tou istou otázkou chcete odraziť nejakú fiktívnu loptičku? Prečo?
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Andel odpovie. Poslanec M. Andel:
Pán kolega, vy ste právnik, tak by ste to mali pochopiť, že zákon, ktorý bol schválený vo Federálnom zhromaždení, sa v podstate zaoberá iba jednou problematikou - problematikou štátoprávneho usporiadania. My sa dnes chceme opýtať občanov Slovenskej republiky i na niečo iné - dajme tomu - aký majú názor na prijatie ústavy, aký majú názor na slovenský parlament atď. Tu bola schválená iba jedna otázka. Viete veľmi dobre, že poniektorým náš návrh o ľudovom referende nevyhovoval. A aby sme tento návrh dali do právneho stavu, vyňali sme z nášho návrhu článok 6 ods. 2, v nadväznosti na to článok 7 ods. 2. Myslím si, že niet tu o čom diskutovať. Ste právnik, dajte si to ešte raz do svojich vedomostných súvislostí.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Ondruš. Pán poslanec Chmelo zatiaľ môže o tom premýšľať.
Poslanec V. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada, vážené dámy a páni,
na včerajšom stretnutí členov Zahraničného výboru Slovenskej národnej rady a ďalších predstaviteľov politických strán a hnutí s delegáciou britského parlamentu účastníci diskutovali o predstavách jednotlivých politických subjektov
o štátoprávnom usporiadaní. Pri rôznosti názorov, ktoré tam odzneli, skutočne neviem, ako môže predsedníctvo a Slovenská národná rada dospieť k nejakej dohode. Nevidím ani problém v rovine dohody s Českou národnou radou. Najväčší problém vidím v dohode v rámci Slovenskej národnej rady.
Navonok sa vedú rokovania o spoločnom štáte. Kompetencie spoločného štátu sa stále minimalizujú, až bude jasné, že takýto spoločný štát nie je spoločným štátom a nemôže existovať. Potom sa vyhlási referendum. Medzitým sa ľudom premývajú mozgy protifederálnou propagandou a mnohí čakajú, že sa celkom legitímnou cestou spoločný štát rozpadne. Preto je aj národne orientovaná časť politikov na Slovensku dosial proti referendu, lebo vedia, že ešte pre nich nedozrel čas. Doteraz nechceli poznať názory občanov, lebo je im známe, že väčšina občanov si neželá rozbitie spoločného štátu. Želá si, aby sa prestalo konečne politikárčiť, aby sa začalo konečne aj v parlamente pracovať a riešili sa starosti obyčajných ľudí - ako budú žiť, ako budú pracovať, ako by mohli viac zarobiť, ako a kde sa budú učiť a liečiť ich deti.
Nemienim mlčať, keď sa pripravuje veľký podvod voči občanom a voči voličom. Nevolili vás, páni poslanci, aby ste si liečili svoje komplexy menejcennosti na politickej scéne, aby ste bedákali nad ubiedeným slovenským národom, aby sa rozoštvávali národy a národnosti. Volili vás, lebo vám dôverovali, že ich povediete k demokracii a k ekonomickej prosperite. Namiesto toho sa už celé mesiace hovorí o národnej zvrchovanosti ako o základnej otázke súčasnosti. Občania Slovenska však vyhlásili svoju zvrchovanosť v novembri 1989. Vyhlásili to dostatočne dôrazne a dnes sú slobodnými ľuďmi. Nikto nepochybuje o ich svojprávnosti a identite.
Niektorí poslanci hovorievajú, že keď sa nedosiahne dohoda predsedníctiev a národných rád, budeme sa musieť rozísť. Ale kto sa bude musieť rozísť? Občania Českej a Slo-
venskej republiky? Tí, ktorí to nechcú? Alebo sa bude musieť rozísť predsedníctvo, prípadne i celá Slovenská národná rada, ktorej časť sa usiluje rozbiť štát, hoci si to občania neželajú? Budete sa musieť opýtať konečne ľudí, čo si myslia o svojej budúcnosti, o štáte, v ktorom chcú žiť, či chcú skutočne demokratický štát pre seba alebo chcú štát pre vaše funkcie a kreslá v samostatnom Slovensku. Stále sa spochybňujú federálne orgány akoby neboli rovnako legitímne ako Slovenská národná rada. Akoby vo Federálnom zhromaždení neboli zvolení poslanci rovnako v slobodných voľbách ako poslanci Slovenskej národnej rady. Akoby sa legitimita federálnej vlády neodvíjala od legitimity Federálneho zhromaždenia.
A aká by bola samostatná Slovenská republika? Každý, kto nedávno videl predstaviteľov Slovenskej národnej strany v televízii a počúval ich groteskné ekonomické predstavy, mohol si urobiť obraz. Národne orientované zoskupenia rady využívajú materiály NEZES-u. Nedávno bol zverejnený ďalší z nich o opatreniach v prípade rozpadu štátu. Navrhovali prakticky zastavenie ekonomickej reformy a návrat k centrálnemu riadeniu. Opäť a opäť sa tu nastoľuje otázka zvrchovanosti Slovenska. Znovu a znovu tu odznieva, že len v samostatnom Slovensku bude blahobyt a spokojnosť - opäť tie známe a jednoduché recepty na šťastie. Jeden z pravicových politikov nedávno povedal: "Vždy, keď vám niekto donesie projekt, ako zachrániť ľudstvo alebo národ, opýtajte sa ho, prečo radšej nezaloží pekáreň alebo nelieči deti. " Úplne s ním súhlasím.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Prokeš a Gašpar - faktické poznámky.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená slovenská vláda,
každý normálny človek, keď sa môže rozhodnúť medzi nájomným domom a vlastným domom, rozhodne sa pre vlastný dom. Najprv sa rozhodne pre byt a potom nakupuje nábytok. A čo sa týka zastavenia ekonomickej reformy, tá tu zatiaľ nie je. Žiadne systémové zmeny sa prakticky neurobili. Robí sa len majetková transformácia a rozpredaj republiky.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Poslanec Gašpar. Poslanec J. Gašpar;
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána Ondruša, na jeho sentenciu o tzv. premývaní mozgov protifederálnou propagandou. Myslím si, že na Slovensku sa deje pravý opak.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Kotrus - faktická poznámka. Poslanec V. Kotrus:
Myslím si, že každý normálny človek si ten dom postaví.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Pán podpredseda Klepáč. Pripraví sa poslanec Kaňa.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
bol som účastníkom rokovaní predsedníctiev českej národnej rady a Slovenskej národnej rady 5. a 6. septembra v Bratislave, 22. a 23. októbra v Štiříně a teraz 11. a 12. novembra na Papiernické. Predpokladám, že v tejto sále nesedí nikto, kto by mňa považoval za čechoslovakistu, skôr naopak, pre svoje proslovenské postoje som častým útokom českých masmédií.
Napriek tomu dovolím si vás v tejto situácii vyzvať k zodpovednosti, trpezlivosti a obozretnému postupu. Ak sa dnes máme v niečom zjednotiť - a v otázkach štátoprávneho usporiadania sa musíme zjednotiť, znova vás vyzývam k trpezlivosti, zodpovednosti a obozretnému postupu. V kritických situáciách sa totiž bipolarizujú postoje, bipolarizujú vzťahy. Česká strana už vyše jedného roka tvrdí, že sú len dve cesty - federácia alebo okamžitý rozchod. A myslím si, že práve preto boli a sú všetky doterajšie vyjednávania nesmierne zložité a málo úspešné, lebo sme si stále nepriznali, že medzi centralizovanou federáciou a úplnou samostatnosťou existuje i optimálne riešenie vo forme volnejšieho zväzku medzi českou a Slovenskou republikou. Samozrejme, že k takému riešeniu sú potrebné dve strany. O tom, že na českej strane nastáva posun v myslení v tomto smere, svedči článok ministra českej vlády Šabatu, ktorý minulý týždeň napísal:
"Ak chceme mat fungujúci spoločný štát, musíme ho koncipovať ako reálnu úniu dvoch republík s perspektívou ich začlenenia do širšieho stredoeurópskeho a európskeho rámca, a to ako úniu najtesnejšiu, z dôvodov, ktoré nie je potrebné rozvádzať. Prečo nie volný zväzok, ak on môže byt schodnou cestou obnovujúcou dôveru medzi nami a vytvárajúcou nový priestor pre konštruktívne demokratické sily?" Liberálnodemokratická strana v Českej národnej rade pri našich rokovaniach v Štiříne vydala podobné prehlásenie, v ktorom konštatuje, že doterajšia česká politika v otázkach budovania nového štátu je chybná a postupne pôsobí ku strate možnosti riešiť ho kultúrnym, politickým, pokojným a perspektívnym spôsobom. Obdobným spôsobom vystúpil v sobotu minulý týždeň aj premiér českej vlády Pithart. Znamená to, že sa na českej politickej scéne kryštalizujú názory. Samozrejme, aj tam sú extrémne sily typu pána Vopěnku. Nechýbajú však ani na našej slovenskej politickej scéne.
Mrzí ma, že pán Sládek z Českej republiky má vo svojom menovcovi, ktorý sedí v slovenskom parlamente, takého vážneho konkurenta. Aj keď sa nakoniec spresnilo, že v jeho návrhu ide len o akýsi test poslancov, že ak by sa vyjadrili za slovenský štát, indirektne by donútili parlament vypísať referendum, chcel by som k tomu povedať jedno. Ak chceme testovať poslancov, nezneužívajme na to vec, ktorá by nám mala byt všetkým posvätná - vec Slovenskej republiky.
Rokovania s českou stranou ukázali, že ak česká strana nepopusti právny fundamentalizmus a neuzná, že i dnešná Česká a Slovenská Federatívna republika je podľa ústavy zväzkom dvoch národných štátov, potom sama poprie ústavu, na ktorú sa tak často odvoláva, a ani ďalšie rokovania nepovedú k výsledku. Uznanie existencie dvoch národných štátov, tak ako ich deklaruje prvý článok dnešnej ústavy, má totiž priamy dopad na charakter zmluvy. Ak to neuznávame, potom môžu dva parlamenty - slovenský a český - predložiť len zákono-
darnú iniciatívu Federálnemu zhromaždeniu. Ak to však uznávame, potom môžu tieto dva parlamenty ako reprezentantky Slovenskej republiky a Českej republiky uzatvoriť štátnu zmluvu. Niekoľkokrát som upozornil na Viedenský dohovor o zmluvnom práve, ktorý v čl. 6 hovorí o spôsobilosti každého štátu uzatvárať zmluvu a nehovorí, či je to štát samostatný, federatívny, spolkový alebo nejaký iný. čiže právna možnosť je tu daná.
Viackrát tu bolo hovorené, že sa odchádza z kompetencií, a na druhej strane, že federálu sa už zobralo toľko kompetencií, že federatívna republika už nemôže byť funkčná. Myslím si, že ani jeden ani druhý názor nie je správny a predstavuje istý extrém. Zatiaľ sme rozporovali a nie sme dohodnutí v kompetenciách zahraničnej politiky, ochrany hospodárskej súťaže, dopravy i spojov. Napriek tomu, že pán minister Paule podpísal istý dohovor, ktorým sa vzdáva časti kompetencií v prospech federálnych orgánov, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady to nepodporilo, preto táto otázka ostáva sporná. Nie je celkom doriešený bankový systém, pracovné vzťahy, zamestnanosť, regulácia vývoja miezd, no a to, o čom sa už dnes hovorilo - zákonodarné orgány spoločného štátu.
Ak niekto hovorí, že na rokovaniach sa stráca čas, preukazuje, že sám stratil trpezlivosť. Myslím, že keď sa tam stretne 50 ľudí, ktorí dostanú aj najesť, tým sa tento štát zvlášť neochudobní. Myslím si, že je lepšie, ak budú predsedníctva Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady prelievať pot v rokovacích sieňach, akoby kvôli otázkam štátoprávneho usporiadania mali naši ľudia prelievať krv na uliciach tak, ako je tomu v Juhoslávii. /Potlesk. /
Viackrát sa v referátoch predrečníkov spomenul postoj Kresťansko-demokratického hnutia. Kresťansko-demokratické hnutie je jeden a pol roka členom vládnej koalície. Počas
celého tohto obdobia sa snažilo o zodpovednú politiku. Bolo nútené formulovať svoje predstavy opatrnejšie ako opozičné strany, lebo nieslo i väčší podiel zodpovednosti. Z pohľadu občana sa to mohlo javiť ako lavírovanie, vyčkávanie, prehnaná opatrnosť. Celý čas to však bola snaha o zodpovednú politiku, snaha viest lodičku Slovenska v bezpečných vodách s minimálnymi otrasmi. Preto to nebola populistická politika, skôr naopak. Kresťansko-demokratické hnutie nevyzvalo svojich priaznivcov a voličov na verejné mítingy, demonštrácie, ani na podpisové akcie. Neorganizovalo ani akcie, od ktorých by sa potom muselo dištancovať alebo sa za ne hanbiť. KDH však trpezlivo pracovalo v prospech Slovenska, tlačilo slovenskú vec dopredu na fórach medzinárodných i vnútroštátnych. Ako prvé predložilo návrh Ústavy Slovenskej republiy, návrh štátnej zmluvy medzi českou a Slovenskou republikou a predložilo i program alternatívnych krokov ekonomickej reformy. Náš posledný snem v Žiline vo svojom uznesení rozhodol, že v prípade stroskotania rokovaní s českou stranou Kresťansko-demokratické hnutie bude presadzovať volnejší zväzok, ako je federácia s českým partnerom. Opakujem to, čo sme už povedali viackrát. Kresťansko-demokratické hnutie nemieni tento štát rozbiť, nemieni ho ani zachovať za cenu neúnosných ústupkov. Vidíme výhody spoločného zväzku, preto pôjdeme i naďalej cestou rokovaní, ale nedáme si vnútiť riešenie, ktoré by bolo pre Slovensko nevýhodné.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Kaňa. Pripraví sa pán poslanec Sládek.
Poslanec A. Kaňa_:
Vážený predsedajúci, vláda,
panie poslankyne, páni poslanci,
čím viac sa v poslednej dobe hovorí o potrebe nového štátoprávneho usporiadania, tým častejšie sa súbežne skloňuje aj pojem česko-slovenskej vzájomnosti či slovensko-českého priateľstva, pričom sa zámerne stotožňuje pojem federácia a koexistencia. V priateľskom duchu musíme vychádzať so všetkými národmi, o to viac s českým, s ktorým sme súčasťou jedného štátu. Priateľstvo a dobré spolunažívanie však predpokladá rovnocenný vzťah a vzájomnú dôveru. A o týchto sa nedá, bohužiaľ, medzi Čechmi a Slovákmi v súčasnosti iba snívať. Neviem, či po toľkých zauchách za 70 rokov bude na snívanie ešte chuť a energia. Priateľstvo nemožno nikomu nanútiť. Práve v spontánnosti je jeho devíza. Taktiež nemožno nazývať spravodlivým spolunažívaním vazalský a nerovnocenný vzťah, ak jeden partner mocensko-ekonomickými pákami ovláda druhého. A v žiadnom prípade takéto spolunažívanie sa nemôže fixovať ako navždy dané a samozrejmé.
Žijeme v čase, keď sa národy východnej Európy oslobodzujú, a my musíme so sklamaním konštatovať, že opäť nemáme na svojom historickom slovenskom území slovenskú vládu. Máme iba vládu a parlament na Slovensku, ktoré sú riadené ďalšou vládou a parlamentom, ktoré si sami stále vydržiavame. Myslím, že Andrej Hlinka nemal pravdu, keď hovoril: "Niet národa na svete, ktorý by netúžil po samostatnosti. " Takýto národ existuje - a je ním slovenský národ. To, že netúži po samostatnosti, dokázal slovenský národ viacerými protislovenskými a proti Slovensku prijatými zákonmi i na pôde tohto parlamentu. Tak ako každý národ, aj slovenský národ má nárok na národnú a štátnu zvrchovanosť, ale každému musí byť jas-
né, že zvrchovanosť Slovenskej republiky nemožno dosiahnuť vo federácii, pretože federácia je sama zvrchovaným útvarom, v ktorom nemôžu jestovať suverénne národné republiky.
Ešte 7. decembra 1989 Občianske fórum predložilo Federálnemu zhromaždeniu návrh princípov novej ústavy, podlá ktorých základom Česko-slovenskej republiky je princíp suverenity, rovnosti a štátnosti českého a slovenského národa. Ak teraz česká strana nalieha na jedinnú špecifickú formu štátoprávneho usporiadania - federáciu, je to preto, že vo federácii ani suverenita, ani štátnosť republík nie je možná. Je tu suverenita federálna, ktorá je česká. Vyhlásenie zvrchovanosti nemožno stotožňovať s vyhlásením samostatnosti. Vyhlásením zvrchovanosti by vznikol právny štatút potrebný na ďalšie rokovania. Sovietske republiky prešli podobným procesom. Najprv vyhlásili zvrchovanosť, a len niektoré z nich neskôr vyhlásili samostatnosť. Slovinsko a Chorvátsko, ktoré 70 rokov žili vo federácii pod nadvládou Srbov, vyhlásili samostatnosť až rok po vyhlásení zvrchovanosti, keď bolo jasné, že Srbmi dominujúca federácia odmieta konštruktívne rokovať o konfederácii. Sme jedinní v postkomunistickej východnej Európe, ktorí nemajú vlastného prezidenta, vlastnú ústavu.
Aj predvolebné prísľuby slovenských politických síl jasne hovorili o zvrchovanosti. Pôvodný program VPN Šanca pre Slovensko, ku ktorému sa prihlásil pán Kučerák na ustavujúcom sneme ODÚ VPN v Poprade 19. 10. 1991, sľubuje zavŕ- šiť pre Slovensko všetky aspekty suverénneho, moderného európskeho národa. Keď si uvedomíme, že všetky aspekty suverenity sú aspekty samostatného štátu, a že medzi moderné európske národy nemožno rátať Baskov, Škótov, ale Francúzov, Talianov, vidíme, že program VPN je programom samostatného nezávislého štátu. Takýto program je v rozpore s federáciou. Za týchto okolností zotrvávanie na federácii je alebo výrazom diletanstva alebo opustením predvolebného programu.
Slovensko nemôže dosiahnuť v Európe rovnocenné postavenie, ak ostane vo federácii. Česká strana sa tu často nespráva ako partner, ale ako protivník. Od zrodu štátu až podnes, bez ohľadu na režim, je naša spoločná cesta posiata nesplnenými dohodami a sľubmi. Nejestvuje morálna kontinuita štátu. Jedinná kontinuita je neochota českej politiky deliť sa o politickú moc a prijať Slovákov ako naozaj rovnocenných partnerov. Štátoprávne usporiadanie Slovenska musí byť definované na území Slovenska politikmi Slovenska a nie diktované spoza jeho hraníc, ako tomu bolo napríklad na predposlednom mítingu VPN za spoločný štát. Prítomnosť pána Čalfu a Pitharta by sa normálne inde vo svete kvalifikovala ako hrubá politická chyba. Federálny premiér by mal v diskusiách o štátoprávnom usporiadaní zachovávať striktnú neutralitu. Česká strana by mala sama bez vyzvania urobiť kroky, ktorými by ubezpečila Slovákov o svojej úprimnosti. Namiesto toho vyťahuje právne triky, štátnu zmluvu prekrúca na dohodu, ktorou sa Slovenská republika má zaviazať do federácie, nástroja českej dominancie. Uzavretie takejto dohody na federálnej úrovni by znamenalo, že Slovensko nebude mat jedného partnera, a to Českú republiku, ale bude mat proti sebe troch partnerov - českú republiku, federál a Hrad.
Záverom chcem povedať, že zjednotenú Európu možno budovať len na princípe národných štátov. Štátna suverenita a zvrchovanosť Slovenskej republiky nie je akcia protičeská, je to právo a povinnosť každého národa, ak nechce ďalej kráčať, samozrejme, so zaviazanými očami.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Faktické poznámky majú pán poslanec Ondruš a pán poslanec Chmelo.
Poslanec M. Ondruš;
Pán poslanec Kaňa povedal, že sme poslední, ktorí nemajú vlastného prezidenta. Ak on nemá prezidenta, je mi ho ľúto. Ja prezidenta mám - volá sa Václav Havel. To je po prvé. A po druhé - nemyslím, že je hovorcom Občianskej demokratickej únie, aby vykladal náš program. Keby bol taký láskavý a vykladal program Slovenskej národnej strany.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo;
Ďakujem za slovo. V krátkosti k suverenite. Dovolím si o tom čosi povedať. Suverenita, zvrchovanosť sa definuje ako politický a právny výraz nezávislosti, samostatnosti štátnej moci od akejkoľvek inej moci vnútri i mimo hraníc štátu. Znakom suverenity je, že si nezávisle od akejkoľvek inej moci vytvára vlastný štátny mechanizmus, určuje princípy jeho organizácie a fungovania a riadi a organizuje jeho činnosť. Za druhý znak suverenity sa pokladá skutočnosť, že štát a jeho orgány sú monopolným nositeľom tvorby právnych noriem. Tretím znakom je, že štátna moc v styku s inými štátmi vystupuje nezávisle a nezávisle od cudzej štátnej moci s nimi aj rokuje. Suverenita ako vlastnosť štátu je neodmysliteľne spätá s výlučnosťou štátu, štátnej moci. Výlučnosť štátnej moci spočíva v tom, že si vytvára štát, konštituuje štátnu moc, že štát vo svojom mechanizme koncentruje všetku
politickú moc v danom štátnom území a navonok v tom, že štátna moc vylučuje akúkoľvek inú moc, ktorá by sa nepodrobila regulácii štátu. To k suverenite.
A potom sa pýtam pána poslanca - mám tu aj náš program Šanca pre Slovensko, s ktorým sme minulý rok išli do volieb, takisto tu mám programové vyhlásenie Občianskej demokratickej únie VNP z Popradu. Fakt neviem, a bol by som rád, keby ste mi ukázali, kde sa nachádza to, čo ste tvrdili za týmto mikrofónom o našom programe alebo programovom vyhlásení.
A ešte jednu otázku: Vy alebo pán podpredseda Klepáč, niekto z vás žil v demokratickej federácii? Myslím si, že ešte nie. V tomto územnom celku ešte nikto z nás nežil v demokratickej federácii. Preto je našou povinnosťou ju vybudovať a potom ju môžeme kritizovať, ale doteraz ešte nie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Kaňa sa hlási s faktickou poznámkou. Poslanec A. Kaňa:
Mojím cieľom, samozrejme, nebolo vysvetľovať program Šanca pre Slovensko, program VPN, ale myslím si jedno, že keď v tomto programe je táto veta a tú vám môžem potom ukázať, tak tým, že sa to pripomenie a je to fakt, nič sa nestalo, to nie je vysvetľovanie programu Šanca pre Slovensko, ale proste argumentácia, ktorá tam je.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. O slovo sa hlási poslanec Sládek. Potom sa
pripraví ako posledný poslanec Balún, ktorý prisľúbil, že ako operný spevák nám svoj príspevok zaspieva. /Smiech v sále. /
Poslanec V. Sládek:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
dámy a páni,
stále sa tu odvoláva na rokovanie v Papiernické, preto dovoľte, aby som povedal svoj osobný pohľad ako priamy účastník tohto rokovania. Na začiatok musím dvakrát vyjadriť svoju úprimnú ľútosť. Po prvé úprimne ľutujem, že musím plne súhlasiť s pánom poslancom Weissom v pasáži o mandáte Predsedníctva Slovenskej národnej rady, so slovami, ktoré tam hovoril. Druhá moja ľútosť je taká, že musím konštatovať, že nemožno vylúčiť podozrenie, aj keď je to pre mňa nepríjemné, že ako osoba sa v poslednom roku zúčastňujem na akomsi - po prvé volebnom podvode a po druhé - na budovaní nie demokratických, ale feudálnych politických štruktúr v Slovenskej republike. Indície, z ktorých vychádza tento pohľad, možno nájsť aj v stenografických správach, ktoré sú spísané z doterajších plén za IX. volebné obdobie Slovenskej národnej rady. Je to udeľovanie slova jednotlivým poslancom, deklarovanie zmien politickej príslušnosti niektorých poslancov, nedávanie odpovedí na presné a jasné otázky, alebo urýchľovanie alebo spomaľovanie hlasovania.
Rokovanie v Papiernické ma utvrdilo v názore, že deklarovanie vznešených cieľov je v príkrom rozpore s ich praktickou realizáciou v konkrétnej politickej praxi. Ak chápeme demokraciu ako podradenie sa mienke väčšiny po racionálnej diskusii o probléme, ak chápeme demokraciu ako rešpektovanie záujmov svojich spoluobčanov a podriadenie sa zásadám morál-
ky, z ktorých vyrastá dôveryhodnosť a zodpovednosť, potom je dosť pochybné, či súčasná slovenská politická reprezentácia je schopná obrániť si svoju česť.
Neviem, ako si mám vysvetliť hlasovanie o vykonaní referenda. Podotýkam - padla tu aj taká otázka, prečo nie zákon Slovenskej národnej rady o referende. Vieme, ako dlho trvá legislatívny proces, kým by tento zákon začal platiť a podlá neho by sa mohlo konať. Teraz už máme nástroj, podlá ktorého môžeme konať, a táto otázka je meritórna. Ak by som si to vysvetľoval takto, potom sa mi javí, že väčšina pléna Slovenskej národnej rady je za zachovanie súčasného ústavného stavu - čo sa týka štátoprávneho usporiadania. Potom nechápem, ako prijmeme návrhy riešení právomoci spoločného štátu, ktoré chce Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predložiť nášmu plénu v konkrétnych problémových oblastiach. Spomeniem tri, aj v chronologickom poradí, ako sa o nich hlasovalo. Tam tých problémov bolo viac. Všetky tieto oblasti na protest slovenskej strany boli oznámené ako rozporné a vyňaté z textu.
Prvý bod - Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zrejme nechce, aby spoločný štát použil svoje finančné a materiálne zdroje na rovnoprávne postavenie občanov v oblasti pracovných vzťahov, v zamestnanosti, kolektívneho vyjednávania, regulácie vývoja miezd, dôchodkového a nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia a životného minima. Zrejme chceme, aby tieto oblasti sa riešili rôznym spôsobom v Čechách a na Slovensku. My máme - pre pána poslanca Kaňu - v tom programe rovnoprávnu federáciu, myslím si, že to je zakotvenie určitej nerovnoprávnosti.
Po druhé - Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nechce, aby sa vzťahy v oblasti rodinného práva na úrovni spoločného štátu riešili rovnako. Pán poslanec, ktorý to navrhol, povedal: "Dúfam, že budem prehlasovaný. " Načo dávať pri