zistí, či, a keď, tak kde tento majetok je, pretože, žiaľ alebo našťastie, nemáme o ňom vedomosť a duplom naň nemáme vplyv.

Ďakujem. Poslanec V. Ondruš:

Ako viem, Strana demokratickej lavice je zastúpená v predsedníctve, takže som pochopil výroky pána poslanca Weissa ako skutočnú sebakritiku aj práce poslaneckého klubu SDĽ. A budem veľmi rád, keď predložia nejaké konštruktívne návrhy, ako by sa dalo ďalej pokračovať. Veď SDĽ prispieva svojím podielom k roztrieštenosti názorov na prípravu ústavy, tak ako každá strana a hnutie, ktoré je tu zastúpené.

Predseda SNR F. Mikloško;

Prosím poslanca Krajčoviča. Pripraví sa poslanec Huba. Poslanec M. Krajčovič:

Vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

kolegyne, kolegovia,

skôr ako prečítam to, čo mám pripravené, chcem povedať pár slov k tomu, čo sa tu udialo. Hovoríme, že sme odbočili od problému. Myslím, že o ekonomickom marazme začal hovoriť pán Weiss, čiže tu nastal tento odklon od ústavných debát, ktoré tu teraz máme viest. Myslím si, že pokiaľ sa budeme stále hádať o tom, ako má štát vyzerať, a nebudeme sa chcieť dohodnúť, nebudeme sa vedieť dohodnúť, ekonomika pôjde stále dole. Moje poznatky zo Slovenska, nie z centra v Bratislave, ktorá je postavená k Slovensku excentrický, sú také, že ľudí už prestáva zaujímať toto naše hádanie sa, vykrikovanie po

sebe a neschopnosť dohodnúť sa, a začínajú ich skutočne vážne zaujímať tie problémy, ktoré sme tu mali vyriešiť ako prvoradé. Myslím si, že by sme mali prestať s takýmito konfrontačnými vojnami na pôde parlamentu a začať sa seriózne zaoberať všetkými vecami, ktoré sú potrebné.

Teraz mi dovoľte vrátiť sa k rokovaniu o tvorbe ústavy a o stretnutí predsedníctiev českej národnej rady a Slovenskej národnej rady k zmluve v Papiernické. Dovoľte mi, aby som predniesol názor poslaneckého klubu ODÚ VPN a výkonného výboru našej strany k tomuto rokovaniu.

Rokovanie predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady bolo opäť jedným z mnohých rokovaní oboch reprezentácií zastupiteľských zborov, ktoré neviedli k dohode. Členovia Občiansko-demokratickej únie VPN sa počas rokovania snažili o dosiahnutie dohody, ich postoje by boli dohodu o funkčnej federácii zdola umožnili. Rovnako postupovali i členovia Demokratickej strany, Maďarskej nezávislej iniciatívy a Spolužitia. Bohužiaľ, toto nemožno povedať o zástupcoch ostatných politických strán, ktoré sa rokovaní zúčastňovali, bohužiaľ, aj vrátane KDH, ktoré bolo iniciátorom myšlienky zmluvy. V tejto oblasti sa Občiansko-demokratícká únia VPN nestotožňuje s prístupom zástupcov svojho koaličného partnera KDH, čo však nevylučuje možnosti spolupráce v iných oblastiach.

V súlade so svojím volebným programom Šanca pre Slovensko je ODÚ VPN zástancom federatívneho usporiadania spoločného štátu. Volnejšie formy štátoprávneho usporiadania vychádzajúce z tej či onej formy samostatného slovenského štátu sú pre nás ťažko prijateľné. Doterajšie rokovania predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady nedávajú preto záruky, že dohoda bude dosiahnutá. V prípade, že dohoda medzi českou národnou radou a Slovenskou národnou radou nebude dosiahnutá ani pri ďalších stret-

nutiach, znamená to, že národným radám sa nepodarilo pokročiť na ceste budovania federácie zdola a trvá súčasný ústavný stav.

ODÚ VPN je zásadne proti zneužívaniu nejednotnosti predsedníctiev národných rád na destabilizáciu verejnej mienky a zvyšovanie napätia v spoločnosti. Sme proti nejasnému a nepriamemu politickému a právnemu rozbíjaniu federácie formou jednostranných deklarácií, či v českej národnej rade alebo v Slovenskej národnej rade. V súlade so svojim programom ODÚ VPN bude jasne formulovať vo volebnom programe federatívne usporiadanie. Pokiaľ ostatné strany budú zahmlievať svoju štátoprávnu orientáciu, ODÚ VPN bude presadzovať referendum pred rozhodovaním o akejkoľvek zmene usporiadania nášho spoločného štátu.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Prosím poslanca Hubu. Pripraví sa poslanec Fogaš. Poslanec M. Huba:

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni, kolegovia poslanci,

počas dvoch dní rokovaní v Častej-Papierničke sa často a dosť zapálené diskutovalo aj na tému, či máme alebo nemáme právo ako poslanci, ako politici, nedohodnúť sa s partnermi z českej strany a konštatovať, že sme sa nedohodli. Patril som k tej skupine, ktorá tvrdila, že na to právo nemáme, že v podstate nikto z nás, snáď s výnimkou

poslanca Andela, nikto z členov predsedníctva nemá právo sa nedohodnúť s českou stranou, a vôbec nikto z českej strany nemá právo nedohodnúť sa so slovenskou stranou. Nakoniec sme tento názor, myslím, vcelku presadili, pokračovalo sa v rokovaniach, a keď aj ostali niektoré veci otvorené, je to naozaj otázka ďalšej vôle, aby sa tieto veci doriešili. Patrím k miernym optimistom, nevidím dôvod, že by k dohode dôjsť nemohlo.

Za tejto situácie si veľmi cením vyhlásenie Iniciatívy za spoločný štát, ktoré bolo rozdané účastníkom rokovania, ktoré poukazuje presne na tento problém. Veľmi si cením otvorenosť a adresnosť našich voličov, ktorí nám toto vyhlásenie poslali, pretože trafili terč naozaj presne do čierneho. A keďže naša slovenská tlač citovala z tohto vyhlásenia len veľmi skromne, dovolím si vás s týmto textom oboznámiť.

"Vyhlásenie Iniciatívy za spoločný štát

Už niekoľko mesiacov prebiehajú dramatické rokovania medzi českými, slovenskými a federálnymi politikmi o štátoprávnom usporiadaní. Počas tohto obdobia sú obyvatelia ČSFR ubezpečovaní o tom, že rokovania tažko, ale predsa napredujú. V súčasnosti sú nám však predkladané informácie, podlá ktorých je už jasné, ako by mohol vyzerať obsah nášho ďalšieho spoločného súžitia. Avšak republika sa vraj musí rozpadnúť pre nemožnosť nájsť formálno-právnu cestu, po ktorej by sme sa k takémuto obsahu dostali. Väčšina z nás nie sú právnici, ani politici, nemôžeme sa neustále zaoberať štátoprávnym usporiadaním, nemáme na to čas. Jedno je nám však jasné - alebo sú naši predstavitelia mizernými politikmi a konzultujú s mizernými právnikmi, alebo nemajú vôľu dohovoriť sa. Stále viac nás premáha podozrenie, že cieľom všetkých štátoprávnych rokovaní nie je dohovoriť sa, ale zámerne vytvoriť u občanov oboch republík pocit, že dohoda, a teda ani ďalšie spolužitie nie je možné.

Vyzývame slovenskú politickú reprezentáciu, aby netrvala na postupoch porušujúcich platný ústavný stav. Vyzývame českú politickú reprezentáciu, aby konštruktívnym prístupom pomohla nájsť riešenie, ktoré vytvorí právne záruky pre rešpektovanie obsahu zmluvy medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. Vyzývame federálnu politickú reprezentáciu, aby dala jasne najavo vôľu vytvoriť právne záruky pre rešpektovanie obsahu tejto zmluvy. Vyzývame politikov, aby nehrali hazardnú hru s osudmi 15 miliónov občanov tohto štátu. Sme tu preto, aby ste nám slúžili a nie preto, aby ste vyvolávali obavy, neistotu a chaos. Iniciatíva za spoločný štát. Za správnosť Šípošová. "

Ešte si neodpustím jednu osobnú poznámku na adresu pána poslanca Gašpara. Pokúšal sa veľmi kvalifikovane, ale myslím si, že značne nepresne, hodnotiť podiel jednotlivých zúčastnených strán na neúspechu dohovorov. Rád by som ho niekedy pozval na zasadanie výboru, ktorého je členom, a mohli by sme sa tam o tom pozhovárať. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Prosím poslanca Fogaša. Pripraví sa poslanec Hrnko. Poslanec Ľ. Fogaš:

Vážený pán predseda, vážené predsedníctvo, vážená vláda, vážené panie poslankyne, vážení kolegovia poslanci,

po takej ostrejšej výmene, aká tu odznela, som zvažoval, čo všetko môžem povedať a čo nie, ale povedzme, že to bude sčasti aj sebakritika. Dobre? Začali sme totiž rozpravu

o veciach, ktoré sme mali, ako volení zástupcovia ľudu, prerokovat, podlá mojej mienky, už v piatok, možno aj skôr. Veď tvorba nového ústavného systému nie je a nemôže byt vecou kabinetnej politiky a rokovanie elít za zatvorenými dverami. Mal by slúžiť niekoľko volebných období a umožniť dobre vládnuť politickým zoskupeniam akéhokoľvek zafarbenia, ktoré vyjdú víťazne z demokratických volieb. Poslanecký klub SDĽ vychádza z toho, že hlavnou úlohou tohto parlamentu je budovať právny štát. Jeho právny poriadok má byt kompatibilný s moderným európskym právom. Postupný rozpad starého ústavného systému a jeho postupné novelizácie vedú k vzniku právnych dier a aj k nezákonnosti, k prijímaniu i protiústavných právnych noriem - to nie je vždy úmysel, ale niekedy aj prílišná aktivita poslancov pri schvaľovaní zákonov -, k oslabovaniu právnych ochranných činností štátu. Minule sme si vypočuli správu generálneho prokurátora, v zmysle ktorej rastie kriminalita a s tým súvisia aj daňové úniky, pôsobenie určitých mafií a korupcia. Tento trend nechceme a ani nebudeme podporovať.

Myslím, že dokumenty k ústavám pripravujeme v určitom časovom tlaku, a nebojím sa povedať, že si tento tlak sami vytvárame. Správa prvého podpredsedu Slovenskej národnej rady to tiež ukázala. Obsahovala totiž iba strohý popis činnosti komisie a nie problémy, ktoré sa pri tvorbe ústavy vyskytli. Osobne ich vidím v rôznom systematickom prístupe k spracovaniu ústavy a aj v neochote v niektorých prípadoch hľadať ústretové riešenia. Z toho sa odvíjajú aj problémy týkajúce sa postavenia hlavy štátu, orgánov štátnej moci. Podľa mojej mienky správa mala tieto problémy analyzovať a nie ich iba konštatovať. Pokúsim sa to ukázať aj na konkrétnych príkladoch.

Prepísaných a do určitej podoby spracovaných je vlastne prvých päť hláv a hlava IX. Hneď prvá hlava však obsahuje jeden podstatný problém, ktorý spočíva v tom, či má alebo

nemá byt už na tomto mieste riešený vzťah Slovenskej a českej republiky a tiež zánik tohto vzťahu. To je jeden z kardinálnych problémov, ktoré sa nám v komisii vyriešiť nepodarilo. Hlava II sa zaoberá základnými právami a slobodami. A tu je jedna časť postavená v alternatívach. Je to článok 54, kde ide o otázku, či máme občanovi Českej republiky na našom území garantovať rovnaké práva a povinnosti ako občanom Slovenskej republiky. To je ten problém, či sa máme hneď vyjadrovať vo vzťahu k Českej republike alebo nie. Hlava III - to je hospodárstvo - obsahuje osem článkov a má tri sporné body, z nich dva sú, podlá mňa, vážne. Je to otázka založenia Slovenskej národnej banky a colné územie, ktoré sa tam navrhuje tiež v alternatívach. Hlava IV je zákonodarná moc. V tejto hlave, keď sa to dá tak trošku zovšeobecniť, možno nie celkom presne, je sporné vlastne všetko počnúc názvom. Preto aj existujú jej dva varianty. Žiaľ, ani tieto nepredstavujú jednotiaci celok, aj v nich sú alternatívy, a to aj v podstatných veciach, napríklad v otázke volieb do Slovenskej národnej rady resp. jej volebného systému, v stanovení rozsahu subjektov zákonodarnej iniciatívy, v otázke ratifikácie ústavy spoločného štátu resp. ratihabície, ako tu dnes už odznelo, v pôsobnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Obdobne referendum ako jeden z oddielov tejto časti je upravené v piatich článkoch, pričom na štyroch miestach sú alternatívne riešenia. Nevyjasnené sú podstatné otázky, a to konkrétne predmet referenda a aj to, kto ho má vyhlásiť. V hlave V je vlastne obsiahnutá úprava výkonnej moci. Prvý odsek tejto hlavy sa týka právnej úpravy postavenia hlavy štátu. Už prvý podpredseda vo svojom vystúpení konštatoval, že sú tam vlastne tri varianty, ktoré sa od seba podstatne líšia, to znamená postavenie alebo právna úprava možnosti mať prezidenta Slovenskej republiky, kde sú naviac sporné jeho niektoré právomoci, napríklad vzťah k ozbrojeným silám, k diplomatickým zastupiteľstvám a podobne, ale zrejme aj vzťah k uzatváraniu medzinárodných zmlúv, ktoré má teraz len prezident federácie. Ďalej je tam variant, ktorý predpokla-

dá, že predseda Slovenskej národnej rady bude vystupovať ako hlava Slovenskej republiky, a konečne je tam variant, kde Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako kolektívny orgán bude tiež vystupovať v tejto pozícii. A konečne je pripravená tiež hlava IX, ktorá zakotvuje vyjadrenie vzťahu Slovenskej republiky a Českej republiky, ale aj táto však existuje zatiaľ vo dvoch vyhotoveniach. Hlavy VI, VII a VIII nie sú spracované tak, aby mohli byť aspoň formálne posúdené, myslím vami, nie sú totiž zatiaľ prepísané. Záverečné a prechodné ustanovenia nie sú vôbec spracované a nemusia byt tak jednoducho spracúvané, ako to pán prvý podpredseda naznačil.

To je holé, ale myslím, vecné posúdenie stavu, v akom sa ústava nachádza. Hovoriť teda verejne o tom, že Ústava Slovenskej republiky je pripravená, podlá mňa, nie je v poriadku. Je čiastočne hotový pracovný variant ústavy, ktorý nie je, podlá mňa, spôsobilý zatiaľ na verejnú diskusiu. Domnievam sa, že bolo dohodnuté, že tento materiál bude najskôr prerokovaný v kluboch a až po pripomienkach a po ich zapracovaní možno hovoriť o jeho pripravenosti. Naviac, aby som bol konštruktívny, odporúčam, aby sa čo najskôr ustanovila určitá redakčná skupina, ktorá jednotlivé alternatívy zoradí tak, aby na seba nadväzovali, aby to bolo aj pre tých, ktorí sa na príprave ústavy priamo nepodieľali, jednoducho čitateľné. Jej konečná podoba, teda konečná podoba ústavy, si vyžiada ešte veľa práce, a myslím, že nielen v komisii, ale aj nás všetkých. Preto mi nie je celkom jasné, a tam by som prosil vysvetlenie, či komisia už v tejto podobe činnosť skončila a nebude sa už ďalej podielať na dopracúvaní textu ústavy, alebo to mám chápať tak, že skončila pre túto fázu.

Konečne ešte mám jednu poznámku na margo prípravy tohto bodu. Som tej mienky, že ak sme už nedostali na stôl ústavu, mala byt spracovaná správa a táto mala byt v písomnej podobe

rozdaná všetkým. Domnievam sa, že ústna informácia nestačí, a nestačí najmä ak zostane v polohe, kedy sa mnohé informácie dostali už predtým medzi novinárov a poznáme obsah z verejných masovokomunikačných prostriedkov. V stanoviskách slovenskej politickej reprezentácie sa objavilo viacero možných variantov štátoprávneho usporiadania. Aj preto plénum Slovenskej národnej rady od svojho ostatného zasadania očakáva od vlády ekonomickú sociálnu analýzu jednotlivých modelov. Osobne som predpokladal, že takýto materiál vlády dostanú aspoň členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady pred rokovaním s Predsedníctvo Českej národnej rady v Papierničkách. Nestalo sa tak. Myslím, že vláda Slovenskej republiky neprijala žiadny dokument, ktorý by mohol poslancov zorientovať pri rozhodovaní v otázke, či zostať pri súčasnom stave usporiadania vzťahov s Českou republikou alebo hľadať iné riešenie v podobe optimálnej minimalizácie pôsobnosti spoločného štátu alebo v podobe samostatného štátu. Môžete mi povedať, ministri dali podklady. Áno, dali, ale pri rokovaniach o týchto otázkach sami medzi sebou viedli polemiku. Konečne, stanoviská ministrov nie sú oficiálnym dokumentom vlády, tak ako stanoviská nás, poslancov, nie sú stanoviskami Slovenskej národnej rady, a to dovtedy, kým sa k nim neprijme hlasovaním stanovisko. Za tejto situácie je, podlá mojej mienky, sťažená aj pozícia samotného predsedu vlády pri rokovaniach, pretože môže tlmočiť iba svoje vlastné predstavy, prípadne predstavy svojho hnutia. Ak to tak nie je, prosím, opravte ma. Rozhodovanie bez dostatku informácií môže byt založené iba na intuícii a iba s ňou sa pri riešení štátoprávnych otázok nedá vystačiť. česká vláda si svoju zodpovednosť uvedomuje, a zrejme aj preto tesne pred rokovaniami zasadala.

Viacerí z nás sa vyjadrujú k jednotlivým modelom, hovorí sa tiež o konfederácii. Prosím, ale potom si musíme uvedomiť, že nadišiel čas predstúpiť pred obyvateľov s obrazom skutočnej ekonomickej situácie v Slovenskej republike, a to

i vo vzťahu k federácii. Preto sa pýtam, ako je vláda Slovenskej republiky pripravená umiestniť časť produkcie slovenských podnikov na iný trh? Bude nutná devalvácia koruny, tak ako sa to šíri, podľa mňa, panikársky, medzi ľuďmi? Aké sú možnosti pre hľadanie východísk samostatného prístupu Slovenskej republiky k ekonomickej reforme? Má Slovenská republika urobenú kvantifikáciu dopadov, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s možným rozpadom? Mám na mysli tie dopady, ktoré by mohli vzniknúť vo výrobe, obchode, financiách, odbyte, dovoze, atď. Ako pri každej inej, než federatívnej forme usporiadania, budú riešené otázky záväzkov terajšej ČSFR obsiahnuté v medzinárodných dohodách a zmluvách? Sem patrí tiež odpovedí, čo sa stane so všetkými medzinárodnými zmluvami, na ktoré je viazaná federácia, ako sa rozdelí štátny majetok, ako sa prevezmú dlhy, čo bude s archívmi, členstvom v medzinárodných organizáciách, aký bude platiť vnútroštátny poriadok? Rovnako by ma zaujímalo, či existujú predstavy, ako bude zabezpečená potrebná spotrebiteľská štruktúra tovarov v maloobchodnej sieti, osobitne v preklenovacom období po vzniku úplne novej situácie?

Predpokladal som, že všetci dostaneme odpovede na položené otázky v seriózne spracovanom dokumente. Žiaľ, nestalo sa tak. Pýtam sa, prečo a či vôbec uznesenie pléna Slovenskej národnej rady bude splnené? Už niekto predo mnou povedal, že by sme mohli o takomto dokumente rokovať na neverejnom zasadnutí - a veľmi korektne. Každé rozhodnutie má svoje kladné i negatívne stránky. Môže mať výhody i nevýhody, ale musíme ich aspoň medzi sebou a potom aj ľuďom otvorene povedať. Sme za spracovanie demokraticky ústavných dokumentov. Preto odporúčam, aby dokumenty, o ktorých sa rokovalo na Papierničkách, boli rozdané poslancom na prerokovanie v kluboch, aby teda aspoň tí členovia, ktorí sedia v predsedníctvach, mali určité názory klubov. Po druhé, aby výsledkom nášho rokovania bolo spracovanie uznesenia, a to na báze čo najširšej možnej zhody. Tým by bol daný aj mandát ďalšieho

rokovania Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Skončia sa tým debaty o tom, k čomu má a nemá Predsedníctvo Slovenskej národnej rady mandát, a súčasne sa vytvorí určitý rámec pre ďalšie rokovanie. Verím, že ďalšie rokovania budú.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

S poznámkou sa hlási pán prvý podpredseda. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský;

Pán poslanec Fogaš vzniesol niekoľko otázok, hneď by som na ne reagoval. K tomu, či je alebo nie je pripravený návrh slovenskej ústavy - pán poslanec Fogaš, predsa ste tam boli až do konca, viete, že sme to prešli až do poslednej hlavy. To, že tých posledných 5 hláv nie je prepísaných tak, aby to mohlo byt rozdané, ľutujem, ale naozaj sú v tom výlučne technické, žiadne iné problémy, pretože vzápätí sme sa museli venovať zmluve a rokovaniam s českou stranou, s predsedníctvom, naozaj nebolo tam jednej volnej hodiny na to, aby sme mohli technicky dokončiť ústavu pred zmluvou. Iný problém tam nevidím.

Otázka, či je alebo nie je vhodné dať to na diskusiu s variantami. Domnievam sa, že práve s týmito variantami je to vhodné na diskusiu. Prečo? Tieto varianty totiž žiadna komisia vylúčiť nemôže, ani predsedníctvo, na to predsedníctvo nemá puvoár. Varianty sú odlišné, a to môže vylúčiť iba plénum Slovenskej národnej rady tak, ako pri pozmeňovacích návrhoch k zákonom. Domnievam sa, že práve tieto varianty sú aj pre verejnú diskusiu veľmi poučné alebo zaujímavé. Napríklad podlá jedného variantu má byt hlavou štátu prezident, alebo hlavou štátu má byt kolektívna hlava - Predsed-

níctvo Slovenskej národnej rady. Je to doplnené, je to rozpracované do všetkých detailov, nech sa k tomu verejnosť vyjadri. Prečo by sme takéto zásadné veci riešili len v kolektíve, aj tak rozhodovať budeme tu v pléne, ale mali by sme poznať názory celej verejnosti.

Samozrejme, musím sa vám ospravedlniť za to, že to technicky nebolo do dnešného dňa prepísané a rozdané. Verte mi, naozaj nebolo na to síl, ani času. V priebehu tohoto týždňa a budúceho týždňa tieto materiály dostanete. A čo sa týka úpravy, podobná situácia bola so zmluvou. Urobili sme to sami, bez komisie, a bolo to prehľadné - vyčlenili sme jeden základný text zmluvy a všetky varianty a doplnky sme dali samostatne. Obdobne, myslím si, to treba prepísať aj v prípade ústavy. Tým to bude prehľadné. Samozrejme, nevylučujem a budem veľmi rád, ak sa tejto záverečnej redakcie zúčastní aj ďalší člen komisie alebo hoci aj celá komisia. To je už vyslovene len redakcia, úprava.

Predseda SNR F. Mikloško:

Pán poslanec Fogaš. Poslanec Ľ. Fogaš:

Myslím, že je to vecná výmena názorov a tá sem patri. Kde inde sa máme o tom baviť? Nie som tej mienky, že si máme posielať odkazy cez noviny. Pokiaľ ide o možnosť písomného spracovania, pán podpredseda, viem, že konkrétne vy aj s predsedom ste sa pohybovali v súvislosti s prípravou zmluvy, ale nič nebránilo, aby niektorí členovia komisie boli poverení spracovaním týchto častí aspoň do tej podoby, aby sa to dalo prepísať, a aby sme vecne mohli začať hovoriť o jednotlivých variantoch. Nezdieľam celkom názor, pokiaľ ide o možnosť predložiť ústavu na verejnú diskusiu v toľkých variantoch, ako som ich uviedol. To môže byt síce demokra-

tické, ale domnievam sa, že to súčasne môže byť metúce. Myslím si, že po rokovaniach v kluboch je možné, že sa naše názory zblížia. Je možné, že sa niektoré otázky dostanú do tej polohy, že budú podporované väčšinou v Slovenskej národnej rade, a vtedy to možno ešte trochu usmerniť. Ide mi o to, že keď povieme, že je to nachystané a môže to ísť, aby sme si neurobili takým návrhom hanbu i tým, že vlastne ponúkneme niekoľko riešení, že niekto si má vybrať. Ale kto si má vybrať? My to budeme musieť rozhodnúť, čiže v tomto smere som to myslel.

Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;

Ďakujem. Prosím poslanca Hrnku. Pripraví sa poslanec Brňák.

Poslanec A. Hrnko:

Vážené predsedníctvo, vážené plénum,

dovoľte mi tiež niekoľko poznámok k tomu, čo nás v súčasnosti veľmi trápi. Na rozdiel od pána Krajčoviča si myslím, že to trápi slovenskú verejnosť od Čiernej nad Tisou až po Kúty a že okrem iného aj vyriešenie tohto problému pokladá za veľmi dôležité. Zároveň by som chcel určitým spôsobom reagovať na pánom Hubom prednesenú výzvu Iniciatívy za spoločný štát, i na komuniké, ktoré bolo prijaté v Papierničkách. V tomto prehlásení sa konštatuje, že si neprajú porušenie platného ústavného stavu a v tomto referende na záver sa píše, že obe predsedníctva sa zaväzujú, že urobia všetko pre to, aby pri riešení otvorených problémov neboli použité žiadne protiústavné, či mimoústavné postupy.

Vážené dámy a vážení páni,

ako ináč, ako v rozpore s jestvujúcou ústavou možno dospieť k novému ústavnému stavu? To sa pýtam, a myslím si, že odpoveď je jednoznačná. Len tým, že odmietneme predchádzajúcu ústavu. A o to ide. Ide o vybudovanie úplne nového systému, ktorý tým, že táto snemovňa je prvý, skutočne prvý slobodne zvolený snem slovenského národa, má mandát konečne a definitívne rozhodnúť o budúcnosti Slovenska na najbližšiu dobu. Nemôžem v žiadnom prípade prijať tézu, že nejaké kroky, ktoré by urobila táto snemovňa v štátoprávnom ohľade, by boli protiústavné resp. že ich nemôže urobiť preto, že sú protiústavné. Ak by sme túto tézu prijali, popreli by sme ústavnosť resp. legitímnosť vývinu slovenského národa od roku 1918. Vecí ako inak, ako v rozpore s takmer tisícročnou ústavou uhorského štátu, potvrdenou Pragmatickou sankciou z roku 1723 i Októbrovým diplomom z roku 1860, mohli Slováci odísť z Uhorska? Všetky predchádzajúce pokusy domôcť sa slovenského práva v rámci uhorskej ústavnosti, či už Mikulášskymi žiadosťami z roku 1848 alebo Memorandom národa slovenského z roku 1861 ukázali, že dovolávanie sa práva prirodzeného voči právu platnému nie je možné ináč, iba revolučným odmietnutím práva platného.

Preto aj pochybujem, že by sa rokovania medzi Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a Predsedníctvom Českej národnej rady mohli skončiť ináč, ako bez úspechu, keď budeme dodržiavať ústavu, ktorá dnes platí a odvolávať sa na jej články. Však táto ústava je nevýhodná pre Slovensko. A stačí len povedať, že chceme ústavnosť, a Slovensko zostane v tej istej polohe, v ktorej bolo doteraz. Štúr, Hurban a Hodža veľmi rýchlo pochopili, že nemôžu dosiahnuť skutočné uplatnenie slovenských požiadaviek inak, ako odmietnutím predchádzajúceho právneho systému. Proklamanti SIovenskej národnej rady v 19. 9. 1848 preto nie bez príčiny vyhlásili: "V roku tomto pamätnom usmiala sa sloboda mnohým národom

a mnohé bremená spadli z ich hlavy. On prinesie slobodu i nám, ak i my tak, ako druhí, za ňu zahoríme. Vy ste sa doposiaľ len žalúvali, na kolená padávali, o milosť ste prosievali a milosti ani uľahčenia nenašli. Nie tak si dobúdajú národy slobodu. Sloboda sa vydobúda len zbrojom v ruke, len obetami. Tým, čo si ju tak vydobúdaju, pomáha Boh, také národy vyslobodzuje z jarma jeho ruka otcovská. " Koniec citátu.

Vy, čo počúvate tieto slová takmer 150 rokov, zamyslite sa nad sebou, o svojom predchádzajúcom hlasovaní, a dajte si otázku, ako ďaleko sme pokročili za tých posledných 150 rokov. Stále len ponížene prosíme, ale odpoveď je len opätovný kopanec, opätovné poníženie. Štúr pred 150 rokmi pochopil, že jediná cesta k slobode je nie o slobodu prosiť, o slobodu prosia len otroci, ale slobodu si treba vziať. Dnes to pochopili Litovci, Lotyši, Slovinci a ďalší, a tak ako Štúr predvídal, tým, čo si ju tak vydobúdaju, pomáha Boh, také národy vyslobodzuje z jarma jeho ruka otcovská. Kto to nepochopil, nech sa pozrie po okolí.

To, že v rámci panujúceho ústavného práva nie je možné dobyť sa skutočnej pravdy, skutočnej slobody pre slovenský národ, pochopili i martinskí deklaranti v roku 1918. Z hľadiska formálneho ústavného práva sa dopustili vlastizrady, avšak uvedomovali si to, odmietali formálne právo a prihlásili sa k právu prirodzenému. Kto pozorne číta text deklarácie, zistí, že deklaranti urobili to isté, čo my žiadame dnes, čo je povedané v deklarácii. Odmietli predchádzajúci ústavný poriadok a vyhlásili, že - citujem: "V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská národná rada. Nie je na to oprávnená uhorská vláda, nie sú na to oprávnené ani tie tzv. zastupiteľské zbory, nie sú na to oprávnené ani také ľudové zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia. " Koniec citátu. To sa týka, myslím si, aj dnes pertraktovaného federalistického referenda.