práce komisie. Napriek tomu, ako som informoval, komisia tento návrh, o ktorom hovoríte, brala do úvahy, a určité časti, ktoré v ňom boli lepšie, sú zapracované v tomto spoločnom návrhu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Poslanec Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Pokiaľ si dobre spomínam, pôvodne sa hovorilo o termíne prijatia ústavy - aspoň začatia rokovania 30. júna. Táto skupina vypracovala spoločný prierezový návrh preto, že oficiálna komisia sa nevie dopracovať k reálnemu výsledku.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Podotýkam, že zo strany pána poslanca Sečánskeho to bol tretí návrh, z toho dôvodu ešte čakáme, či náhodou nepríde štvrtý návrh.
Pán poslanec Miškovský. Pripraví sa poslanec Zoričák. Poslanec V. Miškovský;
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, prosím, pár poznámok k štátoprávnemu procesu. Hovorí sa, že múdri sa učia na chybách druhých a nie na vlastných. Preto si berme poučenie z toho, ako dopadol štátoprávny proces v rokoch 1968-69. Je to poučné, lebo po vystúpení federálneho premiéra hovoriacom o razantnom zapojení sa federálnej vlády alebo byrokracie do doterajšieho procesu rokovaní národných rád, historické paralely sú viac ako očividné.
Prvú paralelu by som nazval atmosféra. V rokoch 1968-69 sa zo slovenskej strany vynaložilo veľa námahy na to, aby sa neustále vyvracali obvinenia, že Slovensko je slabým článkom, alebo ako sa vtedy vravelo, slabým článkom demokratizačného procesu. Dnes sme podlá niektorých zdrojov nebezpečenstvom pre svoje okolie, ba priam pre celú Európu. Potvrdenie o tom nájdete v najbližšom stánku s českými novinami alebo na ambasáde Spojených štátov amerických.
Druhá paralela - čo je dôležitejšie. Slovensko dnes je ako v roku 1968, má inú východiskovú situáciu v ekonomike, v sociálnej sfére i v kultúre. I dnes, tak ako vtedy, sa vyriešenie národného postavenia javí najaktuálnejšie. Slovensko i vtedy od toho chcelo rozvíjať ostatné sféry spoločenského života. Ak si pozriete vtedajšiu českú tlač, opäť je tam staronový argument. Slovensko sa príliš venuje národnej otázke na úkor riešenia iných problémov, ktoré trápia spoločnosť. Vtedy to bolo zlaté tela tzv. demokratizácie, dnes je to radikálna ekonomická reforma.
Tretia paralela - nadvláda Federálneho zhromaždenia. Kedysi chartista Hýbl, bohužiaľ, už mŕtvy, ktorý z nich mal najväčšie porozumenie pre Slovensko, napísal v knihe s názvom Cesty k moci, že spor nebol o federáciu, ale o to, ako ju urobiť, aby fungovala v prospech oboch národov a celej republiky. Zdá sa, že nie sme ani o krok ďalej. I vtedy sa hovorilo o parite, princípe štátnych tajomníkov, iba o 3-4 rezortoch, o malej vláde. Diskusie sa viedli o ústavnom súde, ktorý mal riešiť kompetenčné spory, o hospodárstve, o štátnom občianstve, o usporiadaní súdnictva, o daňovom a menovom systéme. Teda nedávne rokovania v Karlových Varoch, Papiernické, oprášili v podstate len východiskový bod k dnešnému stavu. Prečo? Lebo ústavný zákon č. 143 o československej federácii prisúdil pomerne rozsiahlu právomoc Federálnemu zhromaždeniu. Veľa záležalo na ňom, či podľa člán-
ku 38 zverí právomoc republikám, ich zákonodarstvu, a či Slovenská národná rada a Česká národná rada nebudú vykonávať len parciálne záležitosti.
To, samozrejme, predpokladalo, že národné rady neskĺznu len do úlohy riešiteľov týchto parciálnych záujmov, a že priamo volené vlastnou zákonodarnou iniciatívou vybavené Federálne zhromaždenie nepripustí, aby iniciatíva prešla na národné rady, lebo si je dobre vedomé, spolu s federálnou vládou, že je to ich koniec. Z tohto pohľadu Karlove Vary a razantná iniciatíva premiéra Čalfu, kedysi trojjediného autora Ústavy Československej socialistickej republiky /potlesk/, všetky inicitívy uprednostňujúce postup v smere zmluva resp. dohoda a potom ústava, všetky pokusy o novú trojjedinosť, napríklad naraz platné ústavy, kompatibilné ústavy, sú identické s tým, ako sa v rokoch 1968-69 z federácie stal unitárny štát. Nie je to nič iné, len pekné gestá, obmedzenie originálnych právomocí a suverenity štátnych útvarov. Kárové Vary, návrhy Českej národnej rady, Hrádeček, Častá, neriešia medzinárodne právnu subjektivitu republík. A tu leží podstata problému.
Štvrtá paralela - nazval by som ju budúca. Ak sa slovenská politická reprezentácia nechá uhovoriť a chytiť na medový motúz podlá premiéra Čalfu, do nekonečna sa bude pripravovať inštitucionálna štruktúra, budú rokovať navzájom rezortní ministri, budú sa upresňovať vzťahy, vymedzovať kompetencie. Nakoniec potichu, v anonymite, s vylúčením verejnosti a národných rád sa skonštituuje unitarizmus zhora. Dejiny si už nájdu vyústenie. Je celkom jedno, kto bude mať politický dozor nad realizáciou celého procesu. Čím menšiu právnu silu bude mať zmluva, dohoda, čím menej bude Federálne zhromaždenie podriadené ustanoveniam tejto zmluvy, tým ľahšie to využijú centrálne federálne orgány vo svoj prospech. Nebuďme už, konečne, naivní. Federálny byrokratický
ľud by bol najpostihnutejší pri rozpade federácie. Historicky sú dva princípy uznávania práv národov. Prvý princíp - legitímny, ktorý svätá aliancia zaviedla na viedenskom kongrese v roku 1814. Monarchovia Ruska, Rakúska, Anglicka a Pruská sa dohodli, že len oni majú právo priznať národom Európy právo na štát a jeho reprezentáciu. Preto aj štúrovci obracali svoje memoranda k Viedni. Tento princíp zrušil prezident Wilson v roku 1918, keď priznal národom Európy právo na princípe sebaurčenia a zvrchovanej rovnosti národov. Tento princíp je základom dnešnej mapy Európy i sveta. Je preto paradoxné zavádzať dnes voči Slovensku akýsi princíp legitimity odvodený od oprášenej komunistickej ústavy. Odtiaľto, z tejto snemovne, musí vyjsť základná a ústavodarná myšlienka bez toho, aby jej už v zárodku pristrihovala krídla nejaká zmluva alebo federálna nadústava.
Ako som už povedal, dejiny si svoje vyústenie nájdu, skôr či neskôr, napriek novodobým monarchom, ktorí si na Slovensku zriaďujú miestodržiteľstvá, používajú neústavný znak, ochraňujú veľvyslankyne, ktoré robia vo svete zo Slovákov vrodených antisemitov. Naši predkovia chodili do Viedne prosiť, lebo verili, že svätá aliancia im ich právo milostivo udelí. Verím, že raz táto snemovňa dospeje k takej úrovni myslenia, k takému stavu, že pochopí, že netreba nikde chodiť prosiť, ani do Prahy.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím poslanca Gašpara. Pripraví sa poslanec Weiss,
Poslanec J. Gašpar;
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená slovenská vláda,
česká politická reprezentácia je dnes postavená pred morálnu voľbu, domnievam sa, že jednu z najdôležitejších, pred akou vôbec kedy stála. Bude sa musieť rozhodnúť, aký prístup, akú cestu má zvoliť, či bude ďalej pokračovat v modifikovanej ideológii čechoslovakizmu s názvom unitaristický federalizmus, alebo prekročí svoj tieň vo vzťahu k Slovensku, či bude schopná prekonať svoj paternalistický prístup s vlastníckymi neokolonialistickými prvkami a tendenciami, ktoré okrem Srbska odmietajú v Európe už všetci. Veď práve toto, a nič iné, sa skrýva za slovami, že niekto "nemůže a nechce" rokovať, za pojmami ako "funkční federace" a podobne. Česká politická reprezentácia stojí pred morálnou voľbou, a jej rozhodnutie je dôležitejšie pre Čechy a Moravu, ako pre Slovensko. Čas ukáže, či sa jej rozhodnutie stane hodným demokratických, kultúrnych, humanistických tradícií, za dedičov ktorých sa zrejme česká politická reprezentácia chce pokladať. Jedna lastovička sa už objavila, ale tá, ako je známe, jar ešte nerobí.
Chcel by som sa ešte vyjadriť k pojmu "idea spoločného štátu", na ktorý sa na posledných rokovaniach národných rád niekto odvolával. Táto idea bola formulovaná v konkrétnych historických okolnostiach, vznikla ako reakcia na situáciu, v ktorej sa nachádzali naše národy, a jej realizácia mala zabezpečiť podmienky pre ich zachovanie a rozvoj. Chcem však zdôrazniť jednu vec. Nemýľme si prostriedok, ktorým bol spoločný štát, s cieľom a zmyslom idey, t. j. so všestranným rozvojom oboch národov. Prioritný je teda rozvoj národov, to je podstata idey, jej humanistický odkaz, nie spôsob jej
realizácie. Spoločný štát, či dokonca konkrétna štátotvorná forma sa preto nesmie fetišizovať, nemôže sa z nej vytvárať samoúčel. Keď jeden z partnerov vyjadrí vôľu zmeniť štátotvorné usporiadanie tak, že nebude poškodzovať druhú stranu, ani získavať na jej úkor výhody, druhá strana by to mala rešpektovať. Inak vlastne nehodnotí morálny imperatív spoločného štátu. Dnes druhý partner nemusí rešpektovať ani volu politickej reprezentácie, ani vôľu národa vyjadrenú referendom, pokiaľ sa aj sám, na obidvoch úrovniach, nevyjadrí súhlasne. Sem patria aj vyjadrenia typu "nemáme na to mandát od voličov". Toto všetko po formálno-právnej stránke možno obstojí ä druhá strana si to takto obháji, ale dovoľte citát - "z vyššího princípu mravního" - toto určite neobstojí a obstáť nemôže.
S vaším dovolením by som na záver použil jednu metaforu. Na lúke medzi väčšími stromami rastú dva menšie. Sú zatienené, nemôžu sa dostatočne rozvíjať, musia byt preto presadené. Všade dookola však fúka silný vietor, ani jeden strom by mu sám neodolal. Musia byt teda presadené na volné priestranstvo tesne vedia seba, kmeň pri kmeni, aby sa vzájomne podopierali. Čas plynie a jedného dňa stromy zosilnejú natoľko, že ani jeden z nich sám osebe už vietor nezlomí. Už nepotrebujú rásť vedľa seba, naopak, koruny sa navzájom prerastajú a tienia si. Je teda čas stromy opäť presadiť, nie ďaleko, len natoľko, aby si vzájomne netienili a aby sa ich koruny mohli plne rozvíjať. Ponúkam túto metaforu za tie, ktorými sme z druhej strany obdarúvaní a obštastňovaní. Hovorí sa v nich napríklad o mrzačenej federácii, o federácii ako ranenom zvierati a v podobných poetizmoch. Každý si môže vybrať podľa svojho vkusu, vecí patríme k národom básnikov.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Prosím poslanca Weissa. Pripraví sa poslanec Krajčovič.
Poslanec P. Weiss;
Vážená vláda alebo torzo vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v komuniké zo spoločného zasadania predsedníctiev Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady v ČastejPapiernické z 11. a 12. novembra 1991 sa hneď v úvode uvádza, že predsedníctva Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady po prvý raz komplexne prerokovali všetky otázky súvisiace s prípravou zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania. Toto priznanie je symptómom straty času premrhaného neplodnými rokovaniami. Komuniké priznáva aj pretrvávajúce problémy v základných prístupoch k zmene súčasného ústavného systému. Z toho sa niekedy vyvodzujú závery, že ďalšie rokovania vraj už nemajú zmysel. Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že filozofia "do tretice všetko dobré alebo zlé" tu nie je namieste. Tri stretnutia, to je málo, keď sa rozhoduje o takých závažných veciach a dlhodobých dopadoch na občanov Slovenskej republiky.
*
Ešte s väčším prekvapením počúvam hlasy vysokých ústavných činiteľov, že keď nedôjde k dohode medzi predsedníctvami Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady, vlastne sa nič hrozné nestane, lebo predsa zostane súčasný ústavný stav. Že by to napokon po dvoch rokoch malo skončiť ako v tej známej Shakespearovej komédii "Veľa kriku pre nič"? Za Stranu demokratickej lavice musím aj z tohto miesta povedať, že pri takejto hre s občanmi nechceme asistovať. Náš poslanecký klub sa nezapojil do súťaže predkladania návrhov ústa-
vy a zmluvy, ktorá sa napokon zmenila na politický zápas o prestíž, predvolebné body, a pre niektoré strany a hnutia aj na spôsob, ako sa dostať z vlastnej hlbokej krízy dôvery občanov. Pritom vari nikto nepochybuje o tom, že aj náš klub disponuje takými odborníkmi a intelektuálnym zázemím, že aj my sme mohli ísť s vlastnými návrhmi ústavy či zmluvy. Sústredili sme sa na hľadanie takých riešení, ktoré by umožnili pripraviť nový ústavný systém ešte v tomto legislatívnom období. Nemyslím, že sme urobili málo, najmä prostredníctvom našich poslancov, či už pri príprave Ústavy Slovenskej republiky, návrhu zmluvy, alebo aj pre záchranu niekedy už-už sa rútiacich rokovaní predsedníctiev Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Nečakali sme za to od nikoho vďaku, lebo z novej ústavy nechceme vytĺkať politický kapitál. Odmietame však opakované výroky pána Tatára aj ďalších predstaviteľov Občianskej demokratickej únie VPN v tlači, akoby sa Strana demokratickej lavice nevyjadrovala jasne k otázkam štátoprávneho usporiadania a akoby aj ona bola spoluzodpovedná za hlbokú politickú krízu, v ktorej uviazli rokovania o štátoprávnych otázkach.
Napätie vo vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré stále narastá, je v prvom rade dôsledkom hlbokej krízy vládnej politiky a chybných politických krokov vládnej garnitúry, je dôsledkom hlbokých protirečení a z nich prameniacej bezkoncepčnosti a neschopnosti zjednotiť sa v základných veciach vo vládnej koalícii na slovenskej, ale aj českej, a tobôž už na federálnej úrovni, a to nielen v štátoprávnych otázkach, ale čoraz zreteľnejšie aj v prístupoch k hospodárskej politike. Za tieto rozpory, skrytý aj otvorený mocenský boj a boj o dominanciu vo vládnej koalícii my nemôžeme. Je preto neseriózne a nepoctivé príčiny problémov, do ktorých sa dostali rokovania o štátoprávnych otázkach, hádzať na opozíciu, aj keď tým nechcem povedať, že s postupom všetkých opozičných strán v tejto oblasti súhlasím, lebo máme aj svoje vlastné predstavy.
Chcem pripomenúť, že prvýkrát boli predstavitelia opozície prizvaní na rokovania až v Budmeriaciach, takmer rok po voľbách. A ešte neserióznejšie je zľahčovať situáciu a hovoriť, že sa nič také vážne nestane, ak parlamenty nesplnia svoju hlavnú úlohu a nový ústavný systém neschvália. Výhovorky, že poslanci zákonodarných zborov vraj nemajú na prijatie ústav mandát, sú jednoducho smiešne. Keď ho mali na pred voľbami nikým nespomínané rozsiahle reštitúcie, násilné vyvlastňovacie, lustrácie a čo ja viem, čo ešte, musia ho mať: aj na to hlavné - na riešenie neudržateľného stavu v súčasnej pseudofederácii a schválenie moderného ústavného systému, ktorý by vytvoril široký priestor pre realizáciu rozvojových možnosti oboch republík.
Tým ústavným činiteľom, ktorí zrazu tak ľahkomyseľne bagatelizujú neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa aspoň medzi sebou, nieto ešte s opozíciou, ktorej hlasy budú k schváleniu ústav potrebné, by som rád parafrázoval nie príliš dávne slová pána prezidenta, že ak sa ústavy neprijmú, bude to tažké prehra novej demokratickej moci, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb. A verte mi, že ani ako opozičný politik, ale ani ako občan sa z tejto prehry vôbec nebudem tešiť. Na rozdiel od niektorých ústavných činiteľov si nemyslím, že veci sa automaticky vyriešia novými voľbami. Vecí predsa vo voľbách pôjde nielen o programy strán v štátoprávnych otázkach, ale aj, a najmä o koncepcie riešenia hlbokých hospodárskych a sociálnych problémov, ale aj problémov, do ktorých sa dostala slovenská národná kultúra i kultúrny rozvoj národnostných menšín. Okrem toho, že takto vedená predvolebná kampaň posilní náchylnosť, ku krajným, nepripraveným, na emóciách a predsudkoch postaveným riešeniam, sa obávam aj toho, že práve toto sústredenie pozornosti vo voľbách len a len na problémy štátoprávneho usporiadania niektorým politickým silám veľmi vyhovuje. Jedni chcú predstavením seba samých ako jediného garanta spoločné-
ho štátu dostať sa z hlbokého politického závozu, iní sa usilujú zvaliť vinu za tažké problémy, do ktorých sa dostala koncepcia transformácie národného hospodárstva presadzovaná koalíciou ako jedine možná, zvaliť na proces zmien v kompetenciách, ktorý začal v Trenčianskych Tepliciach. Ďalším jendostranným zdôrazňovaním štátoprávnych otázok usilujú zastrieť skutočnosť, že nie sú schopní ponúknuť vecné riešenia aj ďalších problémov transformačného procesu. A sú tu aj takí, ktorí sústavným lavírovaním a menením stanovísk vedome komplikujú rokovanie a odsúvajú problémy do stratená, aby si vytvorili lepšie východiskové podmienky pre predvolebný zápas. Možno raz bude príležitosť podrobnejšie hovoriť o záujmovom hospodárskom i geopolitickom pozadí lavírovania niektorých hnutí a strán v tejto zložitej problematike, ale kým je nádej na rozumnú dohodu, ktorá by umožnila skutočne rovnoprávne spolužitie Českej republiky a Slovenskej republiky, sústredím radšej vašu pozornosť na niektoré subjektívne príčiny, prečo sa rokovania dostali do závozu.
Veľmi by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Sládkovi za jeho otvorenú a úprimnú sebakritiku, resp. sebakritiku koaličnej väčšiny v Predsedníctve Slovenskej národnej rady, že pri rokovaniach s Predsedníctvom Českej národnej rady nemala mandát Slovenskej národnej rady. Pán Poliak sa mýlil, ak povedal, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady konalo vždy v našom mene. To sa mohlo stať vtedy, keby sa nebolo prerušilo piatkové rokovanie a keby sme sa o novom návrhu zmluvy boli bavili na rokovaní Slovenskej národnej rady. Takýto mandát malo však Predsedníctvo Českej národnej rady od Českej národnej rady. Bolo mi veľmi smutno v nedeľu, keď som sledoval, ako usilovne zjednocovalo svoje východiská Predsedníctvo Českej národnej rady v spolupráci s ministrami českej vlády, a keď som sa dozvedel, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady išlo na rokovanie tak, že návrh zmluvy pripravenej užšou redakčnou skupinou v piatok posudzovali členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady bez konzul-
tácie s expertami a poslaneckými klubmi takpovediac na prvé čítanie. A takto "pripravené" a nejednotné, bez mandátu Slovenskej národnej rady neišlo na rokovanie prvýkrát. Takto síce vznikol priestor pre kuloárové hry, ktoré sú niekedy dôležité, ale aj pre to, že za názor Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa počas rokovania vydávali aj názory jednotlivcov. Za túto nedostatočnú pripravenosť na rokovania by si niekto mal konečne uvedomiť zodpovednosť.
Ukázala sa aj iná vec. Schopnosť predsedníctva tohto parlamentu odrážať názory Slovenskej národnej rady a zjednotiť sa, je na rozdiel od Predsedníctva Českej národnej rady negatívne poznamenaná skutočnosťou, že nebolo utvorené na princípe pomerného zastúpenia. Predseda Slovenskej národnej rady už od júna sľubuje na túto tému politické rokovania, ale ešte sa nekonali. Najdôležitejšia pre nás, ale najmä pre občanov Slovenskej republiky, je však skutočnosť, že o jednotlivých možných riešeniach štátoprávneho usporiadania sa diskutuje, rokuje, a už aj rozhoduje bez toho, aby vláda Slovenskej republiky plnila uznesenie Slovenskej národnej rady z 27. septembra, ktoré jej uložilo spracovať ekonomicko-sociálne hľadiská jednotlivých variantov štátoprávneho usporiadania. Je načase, aby sme od vlády dostali presné odpovede na to, čo by z hľadiská ekonomického, sociálneho, geopolitického, vojensko-bezpečnostného, z hľadiska európskych integračných procesov, atď. znamenalo zotrvanie v tejto unitárnej federácii alebo dokonca v zmenenom unitárnom štáte, čo by znamenalo vytvorenie konfederatívneho zväzku štátov a čo by znamenalo vytvorenie dvoch samostatných štátov, čo by to znamenalo pre rozpočet, pre financovanie armády, pre vydržiavanie diplomatických a obchodných zastupiteľstiev, aké by boli možnosti nášho prieniku na iné trhy atď. Akú má slovenská vláda pripravenú stratégiu riešenia jednotlivých možných situácii? Ak treba, zasadanie o týchto veciach by mohlo byť aj neverejné, aj keď po skúsenostiach s minulým neverejným zasadnutím neverím, že by informácie
neprenikli von. Chcem veriť, že vláda je na možné varianty vývoja precízne pripravená. Ak nie je, znamená to dobrý dôvod na konštatovanie jej nefunkčnosti. A ak je pripravená, neviem si vysvetliť, prečo Slovenská národná rada ešte nedostala tieto informácie, ktoré sú pre kvalifikované rozhodovanie o novom ústavnom systéme životne dôležité, a nielen pre nás, poslancov, ale aj pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Weissovi. Ak dovolíte, mám faktickú poznámku. Myslím si, že predsedníctvo, na čele ktorého stojím, je naprosto otvorené ku všetkým vecným pripomienkam ako počas procedúry rokovania, tak ku všetkým chybám, ktoré sa prípadne na našej strane urobili, ale tón, ktorým niekedy poslanci Strany demokratickej lavice, a najmä vy, pán predseda Weiss/ vystupujete, či už tu alebo v novinách, niekedy vo mne trošku zmrazí krv. Myslím si, že by vám nezaškodilo viac pokory, pretože ak sa dnes topíme v akomsi marazme, je to marazmus 40 rokov komunizmu /potlesk/. Pán predseda Weiss, boli ste členom komunistickej strany až do konca, a pokiaľ by druhí za vás tú revolúciu neurobili, boli by ste aj naďalej, prepáčte /potlesk/. V tomto smere opakujem, že vecné pripomienky prijímame, ale tón mi veľmi pripomína tón demagógie minulých rokov, a niekedy sa pýtam, či zmena názvu strany mení aj myslenie ľudí /potlesk/.
A celkom vecne - po prvé - je pravdou, že návrh zmluvy dostalo predsedníctvo v nedeľu ráno, v sobotu večer ho priniesli experti, pretože to nebolo ináč možné, ale to nebolo nič iné, len návrh zmluvy, ktorý pripravila skupina desiatich, v ktorom ste mali svojho stáleho zástupcu. Po druhé - predseníctvo nemalo mandát, ale má tam všetkých svojich
zástupcov politických strán. Rokovať s mandátom znamená rokovať tak, ako sme narážali na problémy s Českou národnou radou, že sme sa v jednej chvíli nevedeli pohnúť, pretože pri nejakom probléme sa povie, že nemáme na to mandát, kým predsedníctvo ako kolektívna hlava má právo konať tak, aby zvažovalo alternatívy, ktoré, samozrejme, nakoniec predloží na schválenie plénu. Čiže to treba postaviť ako otázku, čo je lepšie a čo nie. To je všetko.
Pán poslanec Weiss, pán poslanec Dianiška. Poslanec P. Weiss;
Pán predseda, navrhoval som vás spolu so svojimi kolegami za predsedu Slovenskej národnej rady, pretože som veril vo vašu toleranciu a zmysel pre určitú historicitu toho, čo sa tu deje. Je mi veľmi smutno z toho, že miesto vecnej diskusie o tom, prečo sa tvorba nového ústavného systému dostala do takých problémov, do akých sa dostala, sa celý problém znovu veľmi lacným spôsobom ideologizuje. Tiež by som sa vás mohol pýtať, prečo vám nevadí, že určitý človek je podpredsedom vášho hnutia, či na odpustky stačí to, že niekto zavčasu alebo skôr urobil politické rozhodnutie. Myslím, že takýmto tónom sa nedostaneme k tomu, aby sa toto plénum zjednotilo na takom spoločnom variante nového ústavného systému, ktorý bude môcť byť schválený viac ako trojpätinovou väčšinou.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Dianiška.
Poslanec I. Dianiška:
Chcem poopraviť pána Weissa. My, myslím tým stranu ODÚ VPN, sme boli za novú demokratickú federáciu aj predtým, než sme sa dostali do závozu, ale máte asi tušenie, možno i strach, pán Weiss, že práve tento náš nemenný postoj nás z neho vytiahne. Preto ho nedehonestujte.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:
Skutočne si myslím, pán poslanec Weiss, že za to, čo sa stalo za vlády komunistickej strany, sa treba hanbiť a kajať. Dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že ako poslanec Slovenskej národnej rady máte ako člen opozície alebo opozičnej strany tú istú právomoc, ako ja, ako člen koalície. Máte taký istý prístup do fabrík, kde je zlá ekonomická situácia, ako ho mám ja, a dokonca, povedal by som, že do niektorých fabrík máte ešte bližšie. Veľmi rád by som zpoza tohoto pultu počul, keby ste povedali, akým spôsobom ste v tej-ktorej konkrétnej fabrike pomohli riešiť konkrétnu situáciu. Veľmi rád by som to od vás počul, keby ste sa týmto prezentovali, a nie neustále rozprávali o marazme v našej ekonomike. To, že sa nahonobil obrovský majetok komunistickej strany, ktorý sa mohol vložiť do základných prostriedkov týchto fabrík, ktoré sú v takom stave, ako sú, a nevedia produkovať poriadne a kvalitné výrobky, je čia vina? Je to vina jednoročného pôsobenia tejto vlády? Prepáčte, je to od vás nekritické.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Poslanec Weiss, potom poslanec Balún a Ľupták.
Poslanec P. Weiss:
Nechcem zavádzať polemiku o veciach, ktoré patria do zajtrajšej rozpravy. Myslím, že tu diskutujeme o veľmi konkrétnom probléme, o riešenie ktorého máme spoločný záujem, a to je štátoprávne usporiadanie. Pozrite sa, zajtra sa môžeme o tom baviť, ale tu ide skôr nie o to, že dedičstvo, ktoré sa zdedilo po bývalom režime, bolo tažké a zložité, ale o to, ako a prečo tak rýchlo strácame komparatívne výhody, ktoré sme mali napríklad oproti Maďarsku a Poľsku. Myslím si, že to je parketa, na ktorej aj Strana demokratickej ľavice robí kritiku niektorých krokov vlády. Myslím si, že sme v opozícii na to, aby sme upozorňovali na problémy, ponúkali riešenie, aby sme sa aj spojili. Obávam sa, že niektorým poslancom v tejto sále nevonia, keď majú proti sebe opozíciu.
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Balún. Potom sa pripraví poslanec Krajčovič s riadnym vystúpením.
Poslanec F. Balún:
Vážená Slovenská národná rada,
súhlasím s tým, čo povedal pán Weiss, aby sme mali opozíciu, len nerozumiem tomu termínu "násilné vyvlastňovanie". Prepáčte, pán kolega, chceli ste sa vrátiť v spomienkach do pätdesiatych rokov? Potom s vami veľmi súhlasím. Ak myslíte na reštitúcie, bolo by hádam vhodné porozmýšľať ešte o majetku, ktorý je za hranicami našej republiky, aby sa vrátil a potom by hospodárstvo malo veľmi dobrú injekciu. Skúste, pán Weiss, navodiť svojich kolegov, aby poprosili o tento majetok a doniesli ho späť.
Predseda SNR F. Mikloško; Pán poslanec Kliman. Poslanec L. Kliman:
Práve sme svedkami klasického príkladu toho, ako koalícia, keď sa otvorene a objektívne poukáže na jej chyby, závoz, do ktorého dostala ekonomiku, a najmä sociálnu situáciu a dnes aj štátoprávne usporiadanie, nedokáže reagovať na úrovni, vecne a argumentačne, ale vyvoláva dedičné hriechy, navyše voči ľuďom, ktorí neboli ochotní zaprieť svoje určité sociálne názory v minulosti a predať ich za vysoké postavenie v štátnych funkciách. Pán predseda, je to veľmi úbohé, keď sa k takýmto prostriedkom utieka človek tak vysoko postavený, ako vy. Je mi to veľmi ľúto, lebo osobne si vás, ako viete aj z nášho osobného rozhovoru, veľmi vážim, rád by som tak aj naďalej. Chcem ešte dodať, že ak sa bude takýmto spôsobom narábať s opozíciou, ktorá by mala byt celkom prirodzeným indikátorom problémov spoločnosti, môžu sa dosiahnuť len dva účinky - alebo sa umlčí, a vtedy beda koalícii, ktorá nebude mať svoje zrkadlo, alebo sa vygraduje jej vyššia agresivita, militantnosť. Dúfam, že nedôjde k tomu prvému, a chcel by som za seba povedať, že nebudem za to druhé.
Predseda SNR F. Mikloško;
Poslanec Bárány, potom poslanec Ondruš. Prosím, aby sme sa potom vrátili k téme.
Poslanec E. Bárány;
Skutočne sme veľmi odbočili od témy, ku ktorej by sa mala viesť rozprava. Preto mám len stručnú poznámku k jednému z odbočení. Niektorý z predrečníkov tu spomínal majetok vonku. Strana demokratickej lavice bude veľmi rada, ak štát