rozdelenia kompetencií, resp. aby som sa presne vyjadril tak, ako to chápeme, otázku odovzdania kompetencií zo strany republík smerom k orgánom spoločného štátu nevidím ako taký zásadný problém, že by bol neprekonateľný. Mám pocit, že ešte pri nejakom vyjasnení a pri istej politickej vôli môže na tomto poli prísť k obojstranne prijateľnej dohode tak, aby neboli narušené záujmy žiadnej strany. Z tohto dôvodu, tak ako ste čítali aj v komuniké z tohto stretnutia, ktoré máte predložené, sme dali trojtýždňovú lehotu, to znamená do konca novembra, aby obidve strany ešte zvážili a pokúsili sa najprv v separátnych rokovaniach a potom prípadne spoločne túto záležitosť dotiahnuť do konca. Opakujem, vidím to ako problém, ktorý je prekonateľný.
Druhá záležitosť, to je otázka procedúry, kde zatiaľ vyvstávajú vážnejšie problémy. Popíšem ich s tým, že nakoniec poviem svoje stanovisko.
Stanovisko Českej národnej rady je jednoduchšie v tom zmysle, že to bol jeden návrh, z toho dôvodu ho spomeniem ako prvý. Spočíva v procedúre a zároveň akoby v podstate tej zmluvy v nasledovnom: Česká národná rada chápe túto zmluvu ako zákonodarnú iniciatívu smerom k Federálnemu zhromaždeniu, ako spoločnú zákonodarnú iniciatívu dvoch národných rád s tým, že prehlasuje, že politicky sa cíti byt viazaná touto zmluvou a zohľadní ju vo svojej ústave. Zároveň tvrdí, že v ratifikácii federálnej ústavy je dostatočná poistka pre národné rady, aby táto zmluva, ktorá je zákonodarnou iniciatívou, bola aj politicky chápaná zo strany poslancov Federálneho zhromaždenia ako čosi - nazvime to - záväzné.
Stanovisko slovenskej reprezentácie, teda Predsedníctva Slovenskej národnej rady, sme zhrnuli do štyroch bodov tak, ako sme ich aj predložili. Jadrom nášho stanoviska bolo, aby na jednej strane bola zaručená kontinuita štátu, to znamená, aby čo len chvíľu nenastalo akési vákuum pri pokračovaní re-
publiky, ktorej chceme dať iný tvar, a zároveň, aby bola zohľadnená požiadavka slovenskej strany v tom, že táto zmluva bude mat väčšiu vážnosť, bude mať právny základ, bude právnym východiskom pre ďalšie rokovanie. Tieto štyri alternatívy vám precitám, pretože ste nemali možnosť byť o nich podrobne informovaní.
Prvá alternatíva ako bod 1 je návrh na novelu terajšieho ústavného zákona č. 143/1968 Zb., a to § 142 ods. l, ktorý stanoví spôsob prijímania novej Ústavy ČSFR. Táto novela by zakotvila existenciu zmluvy, určila by subjekty, predmet a spôsoby jej prijatia. Po druhé - ešte v prvej alternatíve - novela by určovala vzťah zmluvy a ústavy. Konštatovala by, že ústava vychádza z tejto zmluvy, resp. konštatovala by, že ústava nadobúda účinnosť po tom, čo s ňou vyslovia súhlas Česká národná rada a Slovenská národná rada. Teda ešte stále tá novela. Po tretie - vec, ktorá tvorí predmet tohoto návrhu, je skutočnosť, že zmeny ústavy spoločného štátu, ktoré budú v rozpore so zmluvou, by nadobudli účinnosť po jej schválení Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. To je bod, ktorý sa týka budúcnosti, že by bol zavedený proces tzv. opakovanej ratifikácie. Po štvrté v tejto prvej alternatíve - spory o tom, či predložený návrh je alebo nie je v súlade so zmluvou, by rozhodoval ústavný súd spoločného štátu. To je prvá alternatíva, ktorá bola predložená z našej strany.
Druhá alternatíva: Uvedené skutočnosti by netvorili súčasť uvedenej novely ústavného zákona č. 143/1968 Zb., ale tvorili by súčasť novej ústavy spoločného štátu. To znamená, že definitívny vzťah zmluva-ústava a celý ďalší mechanizmus by bol až v novej ústave spoločného štátu, že toto všetko by nadobudlo platnosť práve v ústave spoločného štátu, kde by sa kontinuita post factum podržala.
Tretia alternatíva predvída skutočnosť, že celá proble-
matika by bola upravená v ústave spoločného štátu, ale tak, že problematika následnej ratifikácie by nebola riešená odkazom na zmluvu, ale výpočtom vecí, ktoré sa zo strany republík pociťujú ako najvýznamnejšie z hľadiska ochrany ich záujmov. To je napríklad taký okruh vecí, ako je rozsah pôsobnosti spoločného štátu, alebo rozsah vecí, v ktorých platí zákaz majorizácie. Návrhy, ktoré by viedli ku zmenám tohto okruhu vecí, v ústave spoločného štátu by nadobúdali účinnosť po ich schválení Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou, teda ratihabíciou. Je to vlastne to isté, s tým, Že v prvom je odkaz na zmluvu ako takú, v druhom by bol vypočítaný konkrétny počet ustanovení, ktorých sa týka opakovaná ratifikácia.
Nakoniec štvrtá alternatíva - táto alternatíva je kompromisom vychádzajúcim z predchádzajúcej alternatívy s tým, že by došlo k novele ústavného zákona č. 143/1968 Zb., ale len čiastočne. Je v tom zmysle, že by sa v tejto novele, článku 142 ods. l definovala zmluva a konštatoval by sa už dohodnutý princíp všeobecnej ratihabície týkajúci sa celej novej prijímanej ústavy. Nová ústava spoločného štátu by potom vymedzila okruh vecí, napríklad okruh pôsobností zverených a okruh vecí, u ktorých by mal platiť princíp zákazu majorizácie, a konštatovala by, že v takýchto zmenách by účinnosť nadobúdali až po schválení Českou a Slovenskou národnou radou.
Všetky tieto štyri návrhy, tak ako ich predložil náš expert, boli pri rokovaní zamietnuté. Tak, ako je spomenuté v komuniké, nakoniec zo strany Predsedníctva Slovenskej národnej rady bol daný na zváženie tzv. ústretový variant, ktorý by mal byť, tak ako je konštatované v komuniké, prerokovaný v poslaneckých kluboch Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Tento variant spočíva v tom, že by Federálne zhromaždenie prijalo novelizáciu článku 142 ústavy už teraz v tomto zmení: "Federálne zhromaždenie prijíma ústavu
spoločného štátu na základe spoločného návrhu zásad ústavy, dohodnutého v zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, zastúpenými Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. Platnosť ústavy vyžaduje schválenie národnými radami. " Dodatok - už len akýsi politický - je, že by muselo byt potom zabezpečené záväzné vyjadrenie národných rád k zmenám ústavy. Mohlo by sa diať opakovanou ratifikáciou, prípadne tvorbou tzv. federálnej rady, ktorá by bola tvorená z poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ktorí by mali právo tzv. suspenzívneho veta. O tomto návrhu budú rokovať poslanecké kluby ako v našej národnej rade, tak v Českej národnej rade. Čiže tu kdesi skončila diskusia okolo procedúry resp. filozofie tvorby celej zmluvy.
Chcem povedať, že napriek tomu, že v tejto chvíli sa situácia v ponímaní zmluvy zdá byt nezmieriteľná, viem si predstaviť, že by pri politickej vôli bolo znovu možné, napríklad aj cez tento posledný návrh, prekonať aj tento problém. Pre obidve strany by totiž bolo splnené to, čo nejakým spôsobom požadujú.
Takto skončilo rokovanie, ktoré by do troch týždňov malo ukázať, či nakoniec je možné preklenúť tieto problémy. Vzhľadom na to, že tieto rokovania trvajú už dlho a vzhľadom na to, že sa blíži predvolebný čas, že treba urobiť isté rozhodnutia, zvažovali sme možnosti, čo by nastalo, ak by nedošlo k dohode.
Pred nami vyvstali prakticky len tri možné varianty. Prvý je, že by o existencii spoločného štátu rozhodlo referendum, čím by diskusia pre politické strany o tom, či štát rozdeliť alebo nie, na päť rokov skončila, a musela by sa preniesť už v tejto atmosfére spoločného štátu k problémom, o ktorých sa diskutuje, a o ktorých by sa diskutovalo viac, ale referendom by sa zmenilo podhubie celej atmosféry. To je prvá alternatíva, ktorá záleží od toho, či referendum ako
také bude do posledných dôsledkov Federálnym zhromaždením prijaté a schopné realizácie.
Druhá alternatíva je, že by sa konštatovala nemožnosť alebo neschopnosť dohody a na základe toho by boli vypísané predčasné voľby. K tejto alternatíve sa žiadna zo zúčastnených strán nepriklonila.
Ako tretia alternatíva, ku ktorej sa priklonilo z obidvoch predsedníctiev najviac členov, je, že by sa skonštatovalo, že k dohode neprišlo, zároveň by sa skonštatovalo, že naďalej platí ústavný stav, aký je, že by sa tým celá problematika odložila - ako kompetencií, ktoré by priebežne mohli byt prerokúvané, ale zásadná otázka štátoprávneho usporiadania by sa pravdepodobne potom realizovala tak, že by si to jednotlivé politické strany z dôvodu nedohody mohli zakomponovať do svojho volebného programu resp. do programu na ďalšie volebné obdobie, čím by vlastne vo voľbách došlo k nepísanému referendu o tom, ktorú z alternatív ďalšieho usporiadania štátu voliči preferujú.
Zároveň, ako hovorí posledný odsek spoločného komuniké, predsedníctva národných rád sa zaviazali, že urobia všetko pre to, aby nedošlo k narušeniu ústavného stavu v našej republike, v čom vidíme - a to podčiarkujem - naozaj záruku toho, že nedôjde k nepredvídateľným javom, ktoré by mohli súvisieť s istým vyvolaním dvojprávia resp. následných skutočností, ktoré by boli neblahé.
Toto je teda správa o rokovaní predsedníctiev. Ak by ste chceli, môžete sa toho dotknúť v diskusii o ústave. Ak by predseda vlády chcel k tomu niečo dodať, prosil by som ho, s tým, že potom ďalej pokračujeme v programe, ako som naznačil.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
k faktom predneseným v informácii predsedu Slovenskej národnej radý o rokovaní predsedníctiev oboch národných rád v Papierničkách nemám čo dodať. Chcel by som dodať iba jeden postreh, napoly osobný, napoly politický. Ten postreh spočíva v tom, že pri rokovaniach oboch predsedníctiev národných rád v Papierničkách bolo veľmi hmatateľne, veľmi zreteľne pozorovať, cítiť aj formulovať zodpovednosť, ktorú mali a majú predsedníctva oboch národných rád voči občanom tejto republiky, voči občanom oboch republík, a zodpovednosť, ktorú predsedníctva národných rád majú vo vašom zastúpení, inými slovami - prostredníctvom predsedníctiev národných rád túto zodpovednosť nesiete aj vy. Pri rokovaniach oboch predsedníctiev bolo veľmi zreteľné, že úlohou zástupcov reprezentantov občanov, ktorými ste vy, a ktorými bolo pri rokovaniach predsedníctvo, je vytvoriť podmienky pre pokoj, bezpečnosť a prinajmenšom smerovanie k lepšiemu životu všetkých našich občanov, že je to zodpovednosť voči týmto občanom, aj voči spoločnému štátu.
Obe predsedníctva hľadali a budú pokračovať v hľadaní lepších riešení, aj štátoprávnych, než je existujúce štátoprávne riešenie, ale toto hľadanie má byt a musí prebiehať tak, že najskôr musíme nájsť lepšie, vyhovujúcejšie riešenie, a až potom môžeme prípadne - nazvem to - odstrániť alebo meniť existujúce. Nemôžeme najskôr zbúrať existujúce štátoprávne riešenie, ktoré zabezpečuje občanom tohoto štátu pokoj, bezpečnosť a aspoň aké-také smerovanie k lepšiemu životu, to znamená, že nemôžeme najskôr toto usporiadanie zničiť, a až potom diskutovať, hľadať, tvoriť nejaké iné riešenie. Postup musí byť, ako som povedal - najskôr máme iné riešenie a potom môžeme opúšťať toto riešenie.
Týmito snáď hypotetickými a príliš abstraktnými slovami som chcel povedať to, čo nakoniec visí vo vzduchu nad týmto dnešným zasadnutím. Vieme všetci, že toto zasadnutie pokračuje po prerušení, kedy v tejto snemovni zaznel podnet na vyhlásenie zvrchovanosti Slovenska. V kontexte existujúcich rokovaní by prijatie takejto deklarácie prakticky znemožnilo ďalšie rokovania, znamenalo by alternatívu, ktorú som povedal, to znamená najskôr by deštruovalo súčasný stav, a až potom by hľadalo nejaký nový, nevedno, či lepší stav. Z toho dôvodu som za to, aby táto snemovňa neprijímala deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Jej právna, ústavná či politická interpretácia môže byt rôzna, v kontexte rokovaní, ktoré prebiehajú, môžem prehlásiť, že prijatie takejto deklarácie by ďalšie rokovania prakticky znemožnilo.
To je jediné, čo som chcel dodať k správe predsedu Slovenskej národnej rady. Rozhodnutie a zodpovednosť bude, samozrejme, na vás.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško_
Podlá § 19 sa hlási pán poslanec Sládek a podlá toho istého paragrafu potom poslanec Andel.
Poslanec V. Sládek;
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
dámy a páni,
hľadanie riešenia budúceho štátoprávneho usporiadania
našej krajiny je prameňom mnohých nedorozumení a rozčarovania na politickej scéne. Zvrchovanosť je, zdá sa, iba nedôsledným krokom k tomu istému cieľu. Poslanci poslaneckého klubu Občianskej demokratickej únie VPN akceptovali snahu politických strán a predsedníctiev národných rád dospieť k dohode či zmluve, ktorá by tvorila námet pre vytvorenie novej ústavy federácie, schodnú cestu pre odstránenie nedôvery a psychologických bariér budúceho spolužitia Čechov a Slovákov. Nikdy sme sa však nevzdali mandátu, ktorý nám bol udelený voličmi vo voľbách, a domnievame sa, že nastal okamih ho pripomenúť. Vzhľadom na patovú situáciu, ktorá vznikla pri rokovaní predsedníctiev národných rád, vzhľadom na zjavný nedostatok politickej vôle k dohode, a najmä vzhľadom na stále častejšie sa vyskytujúce vyjadrenia typu "Slovenská republika má pocit", "Slovenská republika potrebuje", "slovenský národ požaduje" a podobne, ktorými si niektorí politickí predstavitelia prisvojujú úlohu, ktorú im nikto nedal, že v každom okamihu vedia interpretovať vôľu 5 miliónov ľudí, považujeme vypísanie referenda za jediné legálne vyriešenie situácie.
Predkladáme návrh na hlasovanie Slovenskej národnej rady. Navrhujeme, aby Slovenská národná rada požiadala pána prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o vyhlásenie referenda na území Slovenskej republiky k štátoprávnemu usporiadaniu podlá zákona č. 327 z roku 1991 Zb. čl. l ods. l a 2 a čl. 3 ods. 3. Otázka navrhovaného referenda znie: "Ste za vytvorenie samostatného Slovenského štátu?"
Pozitívna otázka, ako ju opozičné strany vo Federálnom zhromaždení na dnešnom rokovaní správne spochybnili, tvrdia, že nepatrí do kompetencie Federálneho zhromaždenia, ale národných rád. Myslím si, že preto sme povinní týmto stranám a ich voličom a priaznivcom poskytnúť príležitosť, aby sa mohli vyjadriť. To je prvý návrh.
V dňoch 11. a 12. novembra sa stretli predsedníctva národných rád na ďalšom z toľko spochybňovaných rokovaní. Keďže Slovenská národná rada doteraz nevybavila svojich zástupcov vecnou náplňou mandátu pre rokovanie, teda plénum nevybavilo predsedníctvo mandátom, nevyslovila jasne svoju väčšinovú politickú vôľu, ktorú má predsedníctvo presadzovať, pripravuje pôdu aj naďalej pre potvrdzovanie pravdivosti výrokov rôznych neprajníkov o ďalšom z neplodných a zbytočných stretnutí. Preto predkladáme návrh na druhé hlasovanie Slovenskej národnej rady. Otázka by bola totožná: "Ste za vytvorenie samostatného Slovenského štátu?"
Odpoveď "áno" dá Predsedníctvu Slovenskej národnej rady mandát na rokovanie o ústavnom spôsobe vystúpenia Slovenskej republiky zo súčasnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, mandát na pokojnú a pragmatickú prípravu takého kroku. Odpoveď "nie" zakotví povinnosť rokovať iba o forme spoločného štátu bez akýchkoľvek volnejších zväzkov či anticipácie oddelenia sa v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Toto chápeme ako prvotný krok, ktorý bude zaväzovať aj našich nástupcov v duchu vôle voličov Slovenskej republiky.
Prečo navrhujeme zároveň vypísanie referenda aj hlasovanie v pléne Slovenskej národnej rady? Pri akomkoľvek výsledku hlasovania o predloženej otázke v pléne Slovenskej národnej rady považujeme za dôležité spriehľadniť, ako súčasná Slovenská národná rada vyjadruje skutočné názory voličov v Slovenskej republike. Výsledky oboch hlasovaní budú porovnateľné. Referendum buď podporí názor pléna Slovenskej národnej rady, teda nás, alebo oprávnení voliči prejavia opačnú volu. V prípade, že výsledok referenda bude totožný s výsledkom nášho hlasovania, a teda potvrdí, že Slovenská národná rada je skutočným reprezentantom vôle obyvateľov Slovenskej republiky, budeme pokračovat podlá tejto najsvätejšej vôle. V prípade, že názor obyvateľov nebude totožný
s názorom prejaveným súčasnou Slovenskou národnou radou, navrhujeme ukončiť činnosť tohoto parlamentu a vypísať predčasné voľby do najvyššieho slovenského zákonodarného zboru, pretože tento preukáže neschopnosť presadzovať názory voličov, ktoré mu musia byt bližšie ako záujmy aparátov politických strán či hnutí, či záujem bratislavských štátnych úradníkov.
Vážené kolegyne a kolegovia,
pevne veríme, že podporíte náš návrh a pomôžete tak vyriešiť našu neprirodzenú politickú situáciu, aby sme znemožnili rozvratníkom a rôznym silám, o snahách ktorých sme sa dopočuli aj počas tejto schôdze Slovenskej národnej rady v správe Branno-bezpečnostného výboru Slovenskej národnej rady, pokračovat v ich činnosti, aby sme dokázali, že tento parlament má záujem, chce poznať mienku národa.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, to druhé stanovisko mám takisto chápať ako stanovisko klubu VPN?
/Smiech v sále/.
Faktické poznámky majú pán Prokeš, pán Brňák, pán Porubec a pán Ľupták ako prvý podľa § 19.
Poslanec I. Ľupták:
Vrelé podporujem návrh Klubu poslancov ODÚ-VPN na referendum, len, keďže táto otázka je, samozrejme, nepriechodná,
navrhol by som inú otázku. Otázka, by znela: "Ste za unitárnu federáciu terajšieho typu?" /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
skôr ako sa vyjadria poslanci s faktickými poznámkami, upozorňujem, že o obidvoch týchto bodoch budeme oddelene hlasovať ako o nových bodoch rokovania. To je zaradenie nových bodov, čiže budeme musieť, o tom hlasovať. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš;
Dávam druhý pozmeňovací návrh k návrhu pána Sládka na otázku: "Chcete, aby Slovenská republika bola aj naďalej nesvojprávna?" /Potlesk/. To je pozmeňovací návrh k tomuto bodu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, upozorňujem, že ešte nebol ani schválený ako bod programu.
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák;
K návrhom pána poslanca Sládka mám taktiež pozmeňovací návrh, ktorého prijatím by vlastne boli vylúčené jeho návrhy. Ten návrh znie: "Ste za to, aby poslanci ODÚ-VPN odišli z parlamentu?" /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Panie poslankyne, páni poslanci,
upozorňujem, že najprv sa bude hlasovať o zaradení tohto bodu na program a potom bude k nemu otvorená rozprava. V tomto zmysle by som prosil, keby sa ujal slova poslanec Andel.
Poslanec M. Andel: Dámy a páni,
v piatok 8. novembra bol plénu Slovenskej národnej rady predložený návrh na prijatie politickej deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nakoľko sa však následne mali uskutočniť spoločné rokovania predsedníctiev Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady, problematika deklarácie sa neprerokúvala s odôvodnením, aby jej prijatie nenarušilo priebeh rokovaní v Častej-Papierničkách.
Dámy a páni,
Papiernický máme za sebou, a preto vzhľadom na patovú situáciu, ako to potvrdil i poslanec Sládek, mi dovoľte, aby sme dnes začali tam, kde sme v piatok skončili. V mene 63 poslancov Slovenskej národnej rady vám predkladám návrh Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
"My, poslanci Slovenskej národnej rady ako legitímni zástupcovia občanov Slovenskej republiky, ktorí boli zvolení v prvých slobodných voľbách, v čase, keď všetky národy strednej a východnej Európy sa zbavujú pút neslobody a nanúteného centralizmu, budujú si vlastnú štátnosť a vytvárajú spoločenstvá demokratických štátov nového typu, vedomí si
nescudziteľného a prirodzeného práva každého národa na sebaurčenie, zakotveného v medzinárodných dokumentoch a v súlade s preambulou doteraz platnej Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ústavného zákona o československej federácii z roku 1968 týmto slávnostne vyhlasujeme:
1. Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa a národností žijúcich na území Slovenska. Zvrchovanosť Slovenskej republiky vyjadruje prirodzené právo jej občanov bez ohľadu na ich pôvod, národnosť, vierovyznanie či politické presvedčenie.
2. Nositeľom a predstaviteľom Slovenskej republiky je jej najvyšší zákonodarný zbor Slovenská národná rada. Len Slovenská národná rada ako predstaviteľka politickej vôle občanov Slovenskej republiky má neobmedzené právo plne uplatňovať zvrchovanosť štátu, prípadne zmluvne odovzdať jej časti iným štátnym zväzkom a nadnárodným spoločenstvám.
3. Deklaráciou o zvrchovanosti občania Slovenskej republiky vyhlasujú odhodlanie plne rozhodovať o svojom osude a ako subjekt medzinárodného práva spolupracovať s ostatnými národmi.
Obraciame sa na všetky národy a štáty s výzvou, aby blahovoľne prijali túto deklaráciu a poskytli Slovenskej republike svoje uznanie i pomoc pri naplňovaní deklarovanej zvrchovanosti.
Vážení pán predseda, žiadam vás, aby tento návrh bol predložený na hlasovanie.
Ďakujem. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Chápem to ako zaradenie do bodu programu, o ktorom sa bude hlasovať. Faktickú poznámku má pán poslanec Poliak.
Poslanec M. Poliak:
Vážené kolegyne, kolegovia,
pamätám sa na jedno konštruktívnejšie vystúpenie pána kolegu Andela. To bolo v čase, keď zabudol, čo vlastne chcel povedať. /Smiech v sále. / V každom prípade na niečo úplne základné, elementárne, sme asi zabudli všetci, ako tu sedíme, a síce - ďakujem všetkým, ktorí v celom tom maratóne sa v našom mene snažili nájsť pozitívnu dohodu s druhou stranou, s českou stranou. Osobitne ďakujem Ferovi Mikloškovi a Ivanovi Čarnogurskému. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško;
Samozrejme, že Fero Mikloško a Ivan Čarnogurský ďakujú. Pán poslanec Krajčovič a Strýko, potom pán poslanec Porubec. Len by som prosil, keby sme naozaj zostali vo vecnej rovine, pretože tu boli dané pozmeňujúce návrhy na program. Budeme o nich hlasovať.
Poslanec M. Krajčovič;
Chcel by som len odpovedať pánovi poslancovi Brňákovi, keď položil otázku, či majú poslanci ODÚ-VPN odísť zo Slovenskej národnej rady. Myslím si, že nie. My máme svojich voličov a budeme mat svojich voličov. Chcem sa spýtať pána poslanca Brňáka, či on nezradil voličov Demokratickej strany, keď kandidoval za ňu, a už ako poslanec týchto voličov zavrhol? /Potlesk/.
Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
v navrhnutej deklarácii je okrem iných vecí v texte upotrebená jedna lož, teda nepravda. Je tam napísané, že občania Slovenskej republiky niečo vyhlasujú, či prehlasujú. Prosím pekne, to nie je pravda. Toto môžu maximálne vyhlásiť či prehlásiť nejakí poslanci Slovenskej národnej rady. Chcem upozorniť na to, že Slovenská národná rada vo veciach štátoprávneho usporiadania podlá všetkého nereprezentuje mienku občanov Slovenskej republiky. Z toho by mala sama pre seba vyvodiť isté dôsledky. Má totiž jeden jediný mandát - spýtať sa občanov Slovenskej republiky, aký majú oni názor, požiadať o vypísanie referenda alebo začať urýchlene rokovať o vypísaní predčasných volieb. Slovenská národná rada sa podlá všetkého v prevažnej väčšine bojí mienky občanov v tejto veci. Neviem si inak vysvetliť, prečo je tu strach z vypísania referenda. Myslím si, že máme tento jediný mandát - spýtať sa občanov. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško:
Páni poslanci a panie poslankyne, chcel by som, aby ste chápali vystúpenie pánov poslancov Sládeka a Andela ako návrh na zmenu programu, o ktorom máme hlasovať. Preto osobne by som tieto faktické poznámky odložil až do bodu rokovania, keď sa bod otvorí, samozrejme, s rozpravou. Dávam preto na zváženie, aby sme nepokračovali vo faktických poznámkach. Pán Andel podľa § 19 má právo na vystúpenie.
Poslanec M. Andel:
Poslancovi Strýkovi iba toľko. Čudujem sa, že v pondelok minulý týždeň nehlasoval za inštitút referenda, ktoré by
mala k dispozícii Slovenská národná rada, a teraz žiada, aby Slovenská národná rada zisťovala prieskum verejnej mienky.
Pán predseda, moje stanovisko nebolo ako zaradenie bodu rokovania, ale aby sa o ňom okamžite hlasovalo, nakoľko všetky poslanecké kluby mali k dispozícii znenie tohto textu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Nemali, pán poslanec, o tomto texte nebola vôbec reč. K tomuto textu sa poslanci ani poslanecké kluby nezišli. Zišli sa k vystúpeniu pána poslanca Hykischa.
Páni poslanci, panie poslankyne, kto prečítal tento text minulý týždeň v piatok? Nikto.
t
Poslanec M. Andel;
V poriadku. Pán predseda, rokovanie politických klubov k tejto problematike v piatok sa uskutočnili u teba. Áno? A predsa každý predstaviteľ politickej strany resp. hnutia tento text mal. Vy ste sa iba rozhodli o tom, že prerušujete plenárku.
Predseda SNR F. Mikloško;
Kto ho rozdal, komu? To sa nerobí na chodbe, to sa robí oficiálne. Oficiálne nebol rozdaný. V tomto zmysle je to nový bod rokovania.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, o zmene programu musíme dať hlasovať s tým, že navrhujem 15-minútovú prestávku na stretnutie klubov ku všetkým trom navrhovaným zmenám programu. Pokračujeme o 14. 35 hodine.
/Po prestávke. / Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta, pokračujeme v rokovaní.
Pred prestávkou boli vznesené tri požiadavky na zmenu programu. Po prestávke máme hlasovať o tom, či tieto tri body budú zaradené ako body programu. Prosím, aby vystúpil pán poslanec Sládek, predniesol svoj prvý návrh a zároveň navrhol, ako ktorý bod programu ho navrhuje.
Poslanec V. Sládek;
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážený Slovenská národná rada,
dámy a páni,
pred prestávkou som navrhol dva nové body programu. Prvý, na ktorom zotrvávam, je návrh, aby Slovenská národná rada požiadala pána prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o vyhlásenie referenda na území Slovenskej republiky k štátoprávnemu usporiadaniu podlá zákona č. 327/1991 Zb. čl. l ods. l, 2 a čl. 3 ods. 3. Už som aj formuloval otázku ako návrh, ale toto je znenie môjho návrhu. V ďalšej rozprave pán poslanec Andel navrhol bod programu, ktorý, myslím si, je vecne totožný s mojím druhým návrhom, takže prípadné rokovanie o návrhu pána poslanca Andela považujem za totožné s vecnou stránkou návrhu, ktorý som dával, preto ho sťahujem. Navrhujem, aby sme o mojom prvom návrhu, ktorý som nestiahol, rokovali po ukončení tohto bodu.
Ďakujem.