Poslanec M. Strýko;
Vážená Slovenská národná rada,
príprava ústav a tiež zmluvy medzi Slovenskou národnou radou a Českou národnou radou, kde akoby chýbala vôľa k dohode, znepokojuje našu verejnosť, ktorá sa obáva, že politické reprezentácie - u nás je to Slovenská národná rada - nevykonávajú dostatočne vôľu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú v prevažnej miere za zachovanie spoločného štátu. Poznáme prieskumy verejnej mienky, kde za samostatný slovenský štát je asi 17 % občanov. Vývoj v Slovenskej národnej rade bol však taký, že v Slovenskej národnej rade je oveľa viac prívržencov slovenského štátu. Mnohí, zvolení za myšlienku federácie, ju už dávno opustili, čím oklamali voličov. Preto sa vytvára veľmi nebezpečná situácia, že k rozpadu štátu dôjde proti vôli občanov Slovenskej republiky. Obávam sa, že Slovenská národná rada v otázke štátoprávneho usporiadania nie dosť dobre prezentuje vôľu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú v abolútnej väčšine za zachovanie spoločného štátu. Títo by boli v záujme zachovania republiky viac ústretní, ako mnohí predstavitelia Slovenskej národnej rady. Ak by teda kvôli neústupnosti niekoľkých osôb došlo k rozbitiu republiky proti vôli občanov, bol by to kardinálny parlamentný podvod. Ako kresťan nemôžem v tejto veci nehovoriť pravdu, a viem, že pravdu by povedala aj história na hanbu tých, ktorí by takýto podvod dopustili. Zlý zákon sa dá časom zmeniť, ale rozbitá republika sa viac nespojí.
Dúfam, že sa nikto neurazí, ale celý tento náš parlament by v týchto týždňoch nevyhnutne potreboval intenzívne politologické kurzy, pretože v našich rukách je obrovská zodpovednosť za štát. Všetci by sme si mali uvedomiť, že občania tejto republiky nie sú naším majetkom, nie sú našimi otrokmi, nie sú stádom nemých zvierat, ktoré bez jeho vôle pripojíme, či odpojíme od Českej republiky /potlesk/. Dovol-
me, prosím, uplatniť nášmu ľudu, občanom Slovenskej republiky, právo na sebaurčenie, o ktorom tak dlho a farizejsky rozprávame, v referende. Nerobme tak za neho, nikdy by nám to neodpustil.
Ďalej - neviem, prečo naši najvyšší ústavní činitelia nepovedia občanom, že v prípade prijatia plnej ústavy a po následnom nepodpísaní zmluvy, ak by sa tak stalo medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou, budú napríklad pre ozbrojené zložky platiť dva zákony súčasne - plná Ústava Slovenskej republiky, ktorá ich bude zriaďovať, aj federálna ústava, ktorá ich stále zriaďuje. A toto by bol naozaj dvojprávny, či bezprávny stav, právny chaos. A bezprávie je stav, ktorý by sa určite nezaobišiel bez konfliktov, to uznáme všetci. Nikto, myslím si, nemá právo dohnať Slovenskú republiku do takéhoto stavu, znovu opakujem, proti vôli občanov. Zdá sa mi však, že niekto k takémuto bezprávnemu stavu cieľavedome smeruje ako k poslednej možnosti žničiť demokraciu, a potom v chaose, ktorý nastane, navodiť vládu pevnej ruky.
Tiež by som prosil, aby sa do budúcnosti už nepoužívali také zavádzajúce pojmy, ako "Slovensko chce", "Slovensko nechce", "Slovensko už neustúpi" a podobne. Prosím vás, nie Slovensko, ale ja, ty a naši priatelia v Slovenskej národnej rade, dajú sa vymenovať - nechcú, neustúpia, nechcú dôjsť k dohode, a radšej dopustia rozpad štátu často kvôli veci, ktorá je obyvateľom viac-menej ľahostajná. Žiadam preto, aby Slovenská národná rada v takej vážnej historickej chvíli rešpektovala mienku občanov. A ak ju niekto spochybňuje a referendum zároveň nepripustí, nebude mat pri prípadnej katastrofe čisté svedomie. Na jednej strane sú to osobné záujmy jednotlivcov, ktorí sa už vidia na čele Slovenského štátu, a na druhej je nerešpektovaná vôľa občanov Slovenskej republiky. Na nás záleží, čomu dáme prednosť. A najmä hovorme, prosím, ako kresťania, jasne a zreteľne. Splníme v tejto
otázke štátoprávneho usporiadania vôľu občanov Slovenskej republiky, alebo ju budeme ignorovať a naplníme vôľu svoju.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktickú poznámku má pán Prokeš. Poslanec J. Prokeš:
Rád by som sa spýtal pána poslanca Strýka, aké štatistiky používal, keď hovoril to, čo hovoril? Druhá otázka je, ako hlasoval o zaradení alebo nezaradení zákona o referende v pondelok?
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Rokovací poriadok nedáva povinnosť, že poslanec musí odpovedať.
Faktickú poznámku má pán poslanec Ftáčnik. Poslanec M. Ftáčnik:
Hovorilo sa tu o štatistikách, pán poslanec citoval jednu štatistiku, ktorú, podlá mňa, pripravil novinár, ktorý vidí do problémov, o ktorých teraz diskutujeme, a opýtal sa občanov, akú federáciu, aký spoločný štát si predstavujú. 51 % občanov Slovenska sa prihlásilo za federáciu založenú na ústavách republík, 21 % v tom prieskume sa postavilo za samostatné Slovensko, 8 % sa postavilo za súčasnú federáciu a zvyšok za konfederáciu. Myslím si, že k tomu, čo povedal pán poslanec Strýko, že musíme alebo mali by sme rešpektovať názory našich voličov a občanov, netreba viac dodávať.
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Keď sa tu už oháňame štatistikami, poznám štatistiku, ktorú urobil denník Práca, nikto nespochybňuje, že ho číta málo ľudí. A z tejto štatistiky vyplýva, že 55 % ľudí chce samostatný Slovenský štát. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
S faktickou poznámkou vystúpia poslanec Strýko, potom poslanec Ondruš.
Poslanec M. Strýko:
Vážení priatelia, práve preto, aby sme predišli takýmto celkom zbytočným a k ničomu nevedúcim diskusiám o percentách, bol prijatý zákon Federálneho zhromaždenia o referende, ktorý práve tie politické strany, ktoré nechcú počuť volu občanov, nepripustia naplniť. Myslím, že toto referendum by bolo celkom dokonalou štatistikou. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Je viac faktických poznámok. Prosím, aby sme boli vecní. Poslanec Ľupták má prednosť, potom pán Ondruš a pán Hrnko.
Poslanec I. Ľupták:
Kandidoval som za Východoslovenský kraj na tej istej kandidátke ako pán poslanec Strýko. Viem veľmi dobre, že keď
sme chodili v rámci predvolebnej kampane, hovorili sme o budovaní spolužitia Čechov a Slovákov zospodu. To znamená prijatím ústav Slovenskej republiky a zmluvou s Českou republikou vytvoriť štát.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, teraz nemôžete hovoriť. Poslanec M. Strýko:
Chcem iba reagovať na priamu výzvu. Pán Ľupták, vtedy sme - ja ani ty - o zmluve ani nesnívali.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Ondruš, potom pán poslanec Hrnko, a budem rád, keď pôjdeme ďalej.
Poslanec V. Ondruš:
Myslím, že pán poslanec Hrnko je povolaním historik, vedecký pracovník, a hádam mal by niečo vedieť o metodikách výskumu. Predsa jeden prieskum denníka je vždy iba prieskumom názorov čitateľskej obce tohto denníka, čitatelia Práce sú čitatelia Jerguša Ferku, a nie vzorka občanov Slovenska. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Slovo má pán poslanec Hrnko. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec A. Hrnko:
Nepopieram rôznosť štatistík. Štatistika je súbor pres-
ných čísiel o nepresne zistených veciach. Osobne tiež podporujem referendum, ale na rozdiel od pána Strýka si myslím, že referendum resp. rozhodovanie o budúcnosti Slovenska, aj akéhokoľvek iného národa alebo štátu, patrí výlučne do rúk toho národa, ktorého sa týka. Predsa žiadne Federálne zhromaždenie nemôže rozhodnúť o budúcnosti slovenského národa. Tento mandát má Slovenská národná rada, preto sme podali návrh na referendum.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Krajčovič, potom pán poslanec Brestenský. Poslanec M. Krajčovič:
Nedá mi, aby som na to teraz nereagoval, pretože to je lož. Vo Federálnom zhromaždení sú ľudia zo Slovenska, ktorých volili tí istí voliči, ktorí volili nás.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Brestenský, pán poslanec Brňák, potom pán poslanec Hykisch.
Poslanec R. Brestenský;
Vážené dámy, vážení páni,
mal by som dve prosby. Po prvé prosím, aby ten, kto hovorí, mohol hovoriť. Ak nie, budeme musieť požiadať o výmenu predsedajúceho, aby tu udržal poriadok, aby sa tu rokovalo kultúrne. Po druhé si dovolím podotknúť, že čo sa týka referenda, domnievam sa, že tak, ako je možné vyhlásiť referendum na území celého štátu, keďže podlá momentálnych právnych predpisov Slovenská republika má svoju svojbytnosť, môže byt
vyhlásené referendum i na úrovni Slovenska, len to musíme uzákoniť.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, úlohou predsedajúceho je dať slovo každému, ale aj upozorniť, že téma tohto bodu je príprava ústavy a nie faktické poznámky, ktoré idú od tejto témy.
Poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák;
Pán poslanec Krajčovič, ak považujete takých ľudí vo Federálnom zhromaždení zo Slovenska, ako sú pán poslanec Bakšay, Mlynárik a podobne, tak ďakujem pekne. /Potlesk/.
Predseda SNR F. Mikloško;
Podľa § 19 sa hlási o slovo poslanec Hykisch.
Poslanec A. Hykisch:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, poslanci,
nerád by som bol, aby sme pokračovali v tomto tóne. Dovoľte mi trocha sa zamyslieť nad otázkami okolo ústavy a okolo toho, čo nás čaká. V živote národov práve tak, ako v živote človeka, prichádzajú chvíle, ktorým sa ťažko vyhnúť. Tak, ako sa raz dieťa naučí písať a čítať, raz chlapec sa začne holiť a dievča si začne niečo kupovať v drogérii, môžeme si o tom myslieť všeličo, môže nám to byť nepríjemné,
môže to vadiť našim rodičom, súrodencom, susedom, no sú to veci, ktoré majú prísť a prichádzajú. Čím viac sa pred nimi bránime, pred nimi unikáme, tým väčšou silou nás musia zasiahnuť. Nemožno utiecť pred rastom, pred fyzickým alebo duševným dospievaním. V civilizovanej spoločnosti nemožno utiecť dokonca ani pred maturitou, pred občianskym preukazom, ba ani pred nástupom vojenčiny. Každý takýto útek sa zväčša skončí katastrofou a dezilúziou.
Slovensko je, podlá mňa, krajina s viackrát umelo oddialeným dospievaním. Slovensko je krajina umelo udržiavaná v puberte, krajina, ktorá si navyše aj časťou svojich obyvatelov voľká v tejto puberte /potlesk/. Táto nenormálna záíuba v nesvojprávnosti, napríklad výkrik "načo je nám zvrchovanosť", sa desiatkami rokov stáva samozrejmosťou nielen pre Slovákov, ale aj pre ich okolie. Z deviácie, z abnormality, z úchylky sa desiatkami rokov stal zákon, norma, dogma a tabu. Naši predkovia boli o niečo statočnejší, pokúšali sa likvidovať túto abnormalitu. Nedávno sme si napríklad z tohto miesta pripomenuli, ako 19. septembra 1848 štúrovskí povstalci vyhlásili nezávislosť slovenskej krajiny na dávnej uhorskej moci. Bol to pre okolie možno čin pubertálny, nedopadol najlepšie. Podobne naši dedovia v Turčianskom Svätom Martine deklarovali 30. októbra 1918 zánik tisícročného spolužitia s Maďarmi. Tiež nedopadli najlepšie. Hoci Slováci dospievali, známky a prístup k maturite sa im dve desiatky rokov odopierali v mene všeobímajúcej bratskej starostlivosti.
Zo zdvorilosti preskočím obdobie mladíckej nerozvážnosti, ako možno označiť Slovenský štát pod bdelou ochranou veľkonemeckého ozbrojeného suseda s fúzkami.
Dovoľte mi pripomenúť ďalšie kapitoly z nedávnych dejín. V treskote mínometov a guľometov v protifašistickom povstaní bola napríklad zverejnená Deklarácia Slovenskej ná-
rodnej rady z 1. septembra 1944, prvé skutočne moderné prehlásenie suverenity Slovenska. Odcitujem, ako to znelo. Nariadenie č. 1 z roku 1944 striktne hovorí: "Slovenská národná rada nariaďuje - § l Slovenská národná rada vykonáva celú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku. § 2 Všetky zákony, nariadenia a opatrenia zostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú duchu republikánsko-demokratickému. § 3 Toto nariadenie nadobúda ihneď účinnosť. " Exilový prezident a exilová vláda mohli vládnuť na časti územia. Na vládu na Slovensku potrebovali aspoň formálny súhlas a dohodu so Slovenskou národnou radou. Takúto suverenitu malo protifašistické Slovensko napríklad na jar 1945 i v nasledujúcich povojnových rokoch. Bolo tu formálne Československo, ale my starší si pamätáme, že tu boli dve meny, dve národné banky, dva trhy, dvojaké dane, ceny, sadzby. Takzvaná československá ústredná vláda mohla vydávať zákony a nariadenia striktne obmedzené len na územie Čiech, Moravy a Sliezska.
Musel prísť až spoločný nápor všetkých českých politických strán a spojené sily českých a slovenských komunistov, aby v rokoch 1945-46 postupne zlikvidovali a aspoň zmiernili tento dualizmus, ktorý existoval, aby v slávnej Ústave 9. mája po víťaznom februári zlikvidovali právomoci Slovenskej národnej rady. V cieľavedomom procese túto likvidáciu zavŕ- šil pamätný náš prezident Novotný. Počas jeho vlády mala Slovenská národná rada akurát právo starať sa o vodohospodárstvo, ľudovú výrobu, rozvoj čipkárstva a tanečné súbory.
Dejiny opätovného nastolenia tej chorobnej deviácie sa začali sériou povestných pražských dohôd v júni 1945 a v apríli 1946. Tieto dohody sa uzatvorili medzi ústrednou pražskou vládou a Predsedníctvom Slovenskej národnej rady. Boh mi odpusť, po štiřínskych rokovaniach som pochopil chod dejín. Ústredná pražská vláda veľmi pestovanými rukami ministrov odlupovala korku z pomaranča slovenskej suverenity kúsok po kúsku, kompetenciu po kompetencii, v mene fungovania
jednotného štátu. Minule som si pozeral zápisnice z týchto dohôd, dokonca aj kompetencie, ktoré naši váhaví predchodcovia Slováci vo vtedajšom Predsedníctve Slovenskej národnej rady tak neochotne púšťali z rúk, sú presne tie isté, o aké sme sa hádali pred pár týždňami v Štiříne a budeme sa o ne hádať o dva dni v Modre-Papierničkách. Menia sa javiská, len hra, dráma je tá istá, smeruje k tomu istému koncu. Mnohí aktéri si myslia, že je nutné pre dobro spoločného štátu zopakovať po polstoročí tú istú hru, že totiž skrotia neposedného, neposlušného mládenca a zabránia mu hýbať vlastnými nohami a rukami.
Filozofia federácie zhora, razantnosť vstupu federálnej vlády do hry, ktorá sa nám teraz predkladá v novinách, filozofia dohody dvoch národných rád ako zákonodarnej iniciatívy
pre ústredný federál existujúci od vekov a v moci nebies, je v praxi filozofiou nútenej dohody, filozofiou zviazaných rúk. Keď vám niekto tretí zviaže ruky, nemôžete ich podať ani najlepšiemu priateľovi. Keď si majú dvaja ľudia podať ruky, uzatvárať nejaké zmluvy, musia byt slobodní nielen duchovne, ale aj fyzicky, musia mať obe ruky volné a pružné. Režírovať bratstvo inak znamená zvoliť si vopred zlý a katastrofický koniec, znamená predstierať, klamať seba aj ostatných. Javiská možno ostali, iba sa zmenili aktéri, a zmenilo sa aj obecenstvo, aj samotné texty, hry, idú iné témy, iné hity. Myslím si, že na sklonku roku 1991 po grandióznom rozpade centralistických komunistických federácií východného bloku len naivný režisér si môže myslieť, že práve Česko-Slovensko a jeho ústava, napísaná v tieni tankov dohasínajúcej jesene v roku 1968, prežije toto všeobecné zemetrasenie. Slovensko dnes a teraz, práve pred opätovným rokovaním o dobrovoľnej prestavbe spolužitia Čechov a Slovákov, poučené nedávnymi dejinami, by si malo znova deklarovať svoju dospelosť a suverenitu /potlesk/. Malo by tak urobiť, aby dalo najavo, že hra na retardáciu sa konči, že nedostatok zvrchovanosti nie je normálnym, ale abnormálnym javom, aby
ubezpečilo seba aj svojich susedov, že byt dospelým je stav normálny a nie chorobná úchylka.
Vravieva sa nám, že suverenitu máme. Iste, máme jej zárodky v ústavnom zákone z roku 1968 v slovách. Keby sme suverenitu mali v skutočnosti, tak by nám niekto druhý a tretí nemohol každú hodinu, každú polhodinu dokazovať, že na správu svojej dopravy, polície, vysokých škôl, vyrubené dane, patentovú prihlášku, nestačí naše vlastné ministerstvo, vlastný úrad, vlastný výbor, ale že na správu týchto prepotrebných vecí potrebujeme navyše ešte jeden a jediný úrad, najvyšší úrad, ministerstvo ešte v ďalšom hlavnom meste, pretože medzinárodné dohody si to vyžadujú. My však vieme niečo iné, čo medzinárodné dohody tiež nástojčivo vyžadujú, ale o tom sa, povedzme, aj v rozkošnom zámku v Štiříne zdvorilo mlčí. To je skutkový stav, dámy a páni, to je stav 5 miliónovej inak slobodnej a chudobnej krajiny v strede Európy. Dospelosť sa nedáva dekrétom, tým sa iba potvrdzuje. Dospelosť vzniká prirodzene, ako voda a sneh, mráz a nové stromy. Zvrchovanosť sa nedarúva, ona je daná, ako v semiačku je zárodok budúcej jablone. Zvrchovanosť treba objaviť ako nový kontinent, zvrchovanosť možno objaviť, ako keď mladík v puberte zrazu zistí, že má na brade jemné chĺpky, fúziky, a niet tej sily, niet toho depilátu, ktorý by ho natrvalo zbavil tejto zákonitosti života.
Myslím si, že by sme mali práve teraz, niekoľko dní pred rokovaniami predsedníctiev uvažovať o tom, akou formou budeme deklarovať túto zvrchovanosť Slovenskej republiky. Pred niekoľkými minútami sme rokovali v Predsedníctve Slovenskej národnej rady o nejakých možnostiach spoločného postupu, a dospievali sme vždy k nejakej chybe, k nejakej čiernej diere, ktorá existuje, pretože aby dva subjekty, dve republiky mohli vyhlásiť, mohli sa dohodnúť na nejakej zmluve, ktorá by bola zmluvou svojprávnych subjektov, musia mať tieto práva plné a aspoň načas ničím neobmedzené. Inak to
nie je zmluva rovnoprávnych subjektov, ale je to zmluva iného typu. Preto túto zvrchovanosť Slovenskej republiky možno vyhlásiť a možno deklarovať rôznymi spôsobmi. Možno ju vyhlásiť ústavou, možno ju vyhlásiť nejakým politickým vyhlásením. V pondelok na tomto zasadnutí sme odmietli formu nejakého ústavného zákona alebo paragrafovaného zákona, ktorý by deklaroval zvrchovanosť Slovenskej republiky. Isteže, väčšina poslancov alebo neveľká väčšina, mala na to svoje dôvody, v prvom rade právne, ústavné, legislatívne. No myslím si, že napriek tomu otázka zvrchovanosti a jej deklarovania, akou formou sa to stane, stojí pred nami a pred týmto plénom. Tejto otázke sa nebudeme môcť nijako vyhnúť.
Preto navrhujem, aby sme diskutovali aj o tejto otázke. Je tu možnosť dohodnúť sa na nejakej deklarácii, ktorá by nemala formu zákona, ani paragrafovaného, to znamená, že by odpadli všetky námietky k tomu, ktoré sú iste aj oprávnené, že by mohlo dôjsť k nejakej destabilizácii zákonného stavu, ústavného stavu. Je tu možnosť predložiť takú deklaráciu, ktorá vychádza vlastne z preambuly doterajšieho ústavného zákona o československej federácii z roku 1968, slovom, sú tu možnosti, s ktorými by mohla súhlasiť dokonca väčšina zástupcov našich voličov, ktorí tu sedíme. Uvážme sami, či naozaj prišiel čas. Myslím si, že tento čas prišiel na takúto formu. Uvážme zodpovedne, či sa môžeme zhodnúť na takejto forme. Tu v laviciach koluje text takejto deklarácie. Mysleli sme, aj ja osobne, že ho prečítame teraz. Chcem byť natoľko zodpovedný, že to ešte neurobím, radšej si veci prediskutujme, ale ako som povedal, dospievaniu sa nedá zabrániť, to nás dohoní. Keď to neurobíme teraz, tak to budeme musieť urobiť, a udalosti nás donútia, aj budúce rokovania nás k tomu donútia. Aby sme pristupovali k partnerom, aby sme mohli podať niekomu ruku, musíme mať tú ruku nezviazanú. Nikto tu nechce rozbíjať nejaké spolužitie, to mne osobne nikto nemôže imputovať. Ide len o to, aby sa spolužitie Čechov a Slovákov transformovalo od základu takým spôsobom,
aby bolo prijatelné všetkým medzinárodným dohodám, základným ľudským právam, právam na sebaurčenie a všetkému, čo sa okolo nás deje.
Ja a my viacerí vás prosíme o to, aby sme sa zjednotili aspoň na niekoľkých slovách. Nemáme nič, iba tieto slová o tom, že tu existujeme, že sme svojbytný subjekt, čím sa cítime a na čo máme právo. Náš prezident je vzorom úcty k slovu, slovu jasnému, slobodnému a oslobodzujúcemu. V mene tejto úcty k slovu by som vás prosil, aby ste aj vy zodpovedne uvážili nejakú formu rozumnej deklarácie našich práv a našej zvrchovanosti práve pred začatím veľmi dôležitých ďalších rokovaní.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Vážení prítomní,
myslím si, že v tejto chvíli máme dve možnosti - prvá je, že budeme pokračovat v príspevkoch tých poslancov, ktorí boli prihlásení, druhá, že schôdzu prerušíme, že v mojej kancelárii sa stretnem so všetkými predstaviteľmi politických strán, ktoré sú v parlamente, a k tomuto problému zaujmeme stanovisko. Ak dovolíte, dám hlasovať o týchto dvoch návrhoch.
/Hlasy z pléna, aby bola vyhlásená prestávka. /
Pozmeňujúci návrh je, aby sme vyhlásili prestávku. Stretnú sa kluby a potom by som sa stretol s predstaviteľmi všetkých klubov, aby sme tento problém posúdili. Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 121 poslancov. /
Ešte to spresním. Kluby by sa malí stretnúc k tomu, s čím tu vystúpil pán poslanec Hykisch. To znamená, že by sa prijala nejaká forma politickej deklarácie o zvrchovanosti a suverenite slovenského národa. On sám naznačil, že by to mohlo byt aj v tom kontexte, ako je to v preambule dnešnej ústavy. Čiže toto je téma rokovania klubov, ktoré by sa mali teraz stretnúť.
Kto je za to, aby bola teraz vyhlásená prestávka, aby sa zišli kluby a aby sa potom stretli predstavitelia klubov? /Za návrh hlasovalo 115 poslancov/. Kto je proti? /Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /
Prosím, aby o 11. 30 hodine prišli predstavitelia všetkých klubov do salónu pri mojej kancelárii. Ďakujem.
/Po prestávke. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte, aby som vás informoval o stretnutí s predstaviteľmi poslaneckých klubov. Ako bolo oznámené, počas prestávky sa stretli jednotlivé kluby, potom som sa stretol so všetkými predstaviteľmi klubov. Z desiatich poslaneckých klubov, alebo, ak by sme započítali aj klub pána poslanca Brňáka, z jedenástich poslaneckých klubov sa šesť klubov vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla, vyjadrilo za prerušenie
schôdze a jej pokračovanie v stredu o 13. 00 hodine. Z tohto dôvodu si osvojujem tento návrh a dávam o ňom hlasovať bez rozpravy.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 135 poslancov. /
Kto je za prerušenie schôdze a pokračovanie v stredu o 13. 00 hodine?
/Za návrh hlasovalo 71 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, že sme prerušili 18. schôdzu Slovenskej národnej rady. Pokračovanie je v stredu o 13. 00 hodine.
Prosím Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby sa teraz zišlo v malej zasadačke.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
4., 5., 6., 7., 8., 13., 14. a 15. novembra 1991
STENOGRAFICKÁ SPRAVA
O 18. SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
III. časť
IX. volebné obdobie
Šiesty deň rokovania 18. schôdze Slovenskej národnej rady
13. novembra 1991
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní 18. schôdze Slovenskej národnej rady. Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 107 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Osemnástu schôdzu Slovenskej národnej rady sme prerušili po vystúpení pána poslanca Hykischa. Vzhľadom na to, že bod, ktorého sa dotkol vo svojom vystúpení, nebol hlasovaním zaradený do programu, pokračujeme v rokovaní našej schôdze rozpravou o práci nad Ústavou Slovenskej republiky. Ako viete, včera večer sa skončili rokovania medzi Predsedníctvom Českej národnej rady a Predsedníctvom Slovenskej národnej rady. Pýtam sa, či chcete vypočuť informáciu, ktorú by som vám povedal na začiatku tejto schôdze, alebo či to zatiaľ odložíme. Môžete o tom rozhodnúť, dávam o tom hlasovať.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 123 poslancov. /
Kto je za to, aby ako prvý bod som predniesol informáciu o tom, ako skončili rokovania medzi ČNR a SNR včera v Papierničkách?
/Za návrh hlasovalo 102 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov. /
Konštatujem, že tento bod sme prijali.
Ako som povedal, je to informácia, to znamená, že tento bod bude bez rozpravy, kto ho chce zohľadniť v diskusii o problematike ústav, môže sa ho dotknúť.
Vážený pán predseda slovenskej vlády, vážená Slovenská národná rada,
ako som povedal, v pondelok a utorok, teda predvčerom a včera sa v Papierničkách stretli predsedníctva Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, aby rokovali v ďalšom kole o návrhu zmluvy a budúcom štátoprávnom usporiadaní českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tomuto stretnutiu predchádzalo stretnutie predsedov, prvých podpredsedov a expertov z každej strany, ktoré sa uskutočnilo v piatok večer v Prahe. Hovorím to preto, že z tohto stretnutia experti boli poverení, aby z obidvoch návrhov zmluvy - ako Českej národnej rady, tak Slovenskej národnej rady - vypracovali spoločný dokument, ktorý by sa stal vodítkom pre rokovanie obidvoch predsedníctiev. Zdôrazňujem to preto, lebo keď neskôr spomeniem, že na dvoch ustanoveniach z tohoto spoločného materiálu sme sa nedohodli, vyplýva to zo skutočnosti, že to bol návrh expertov, to znamená, že to nebol návrh jednej alebo druhej strany.
Dotknem sa dvoch bodov, ktoré tvoria jadro celej problematiky zmluvy, a to je otázka kompetencií a otázka procedúry. Otázku kompetencií tu podrobne nebudem rozvádzať, pretože jednotliví členovia predsedníctva, ktorí sú zároveň členmi poslaneckých klubov, vás môžu o tom detailne informovať, len skonštatujem, že v otázke kompetencií z 88 ustanovení resp. z celej zmluvy bolo 15 výhrad zo Slovenska, 5 z Čiech a v 2 ustanoveniach vyjadrili výhrady voči návrhu spoločnej zmluvy obidve strany. Chcem povedať, že otázku