Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lacko, potom pán poslanec Plesník. Ešte predtým sa hlásil pán poslanec Hykisch.

Poslanec A. Hykisch:

Vážený predsedajúci, vážená vláda, vážené dámy a páni,

dovoľte, aby som ako predseda Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vyslovil nesúhlas so znením tejto spoločnej správy, ktorá informuje nie dosť presne. Píše sa tu, že náš výbor vyslovil súhlas iba s návrhmi l až 4. Skutočne vyslovil s nimi súhlas, a takisto vyslovil súhlas s návrhmi 5 a 6, ale s pozmeňujúcimi návrhmi. Taký je stav. Mám tu výsledky hlasovania, konkrétne o bode 5, tam bol jediný návrh zmeniť "v dennej tlači" na zverejnenie projektu "v tlači". Hlasovanie bolo 8, 2, 1. Takisto bod 6, kde sme mali pozmeňovací návrh, že nie vyžiadať si "súhlas" ministerstva, ale "stanovisko" ministerstva, bol odhlasovaný pomerom hlasov 11,, 1. Neviem, prečo je v správe uvedené, že body 5 a 6 neboli prijaté. To je prvá vec.

Druhá vec - v našom výbore pri schvaľovaní týchto bodov nás viedlo úsilie, že v kultúre sú isté špecifické podmienky, ktoré si vyžadujú, ako prax ukázala, aby bol posilnený vplyv zakladateľa v týchto privatizačných procesoch. Konkrétne ide o taký prípad, že v poslednom čase sme svedkami privatizácie, teda vydražovania kníhkupectiev po celom Slovensku, a v priebehu tohto procesu, aj vplyvom reštitúcie, na Slovensku ubudla skoro polovička kníhkupectiev. To znamená, že tento proces, ak by sme ho ponechali bez kontroly

zakladateľa, konkrétne ministerstva kultúry, by mal nielen vážne ekonomické následky, ale následky na národnú kultúru. Je logické, že aj úbytok kníhkupectiev vedie k narastaniu odbytových zásob a podlamuje celkový obraz národnej kultúry. To isté sa týka celej siete predajní gramoplatní a komodít kultúrneho charakteru. Preto sme vo výbore nástojili na väčšom vplyve zakladateľa, tým bolo motivované naše stanovisko.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hykischovi. Najskôr vystúpi pán poslanec Lacko, potom pán poslanec Plesník.

Poslanec E. Lacko:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia slovenskej vlády,

kolegyne a kolegovia,

navrhujem, aby sme ukončili rozpravu k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože sa domnievam, že sme im na tomto pléne, vo výboroch a v kluboch venovali už dosť času. Keďže podľa tlače 199b neboli vo všetkých výboroch jednoznačne zamietnuté všetky pozmeňovacie návrhy a v niektorých výboroch celkom správne v návrhoch objavili aj zdravé jadro, ktoré by stálo za to, aby sa o ňom viac diskutovalo, myslím, že na tomto pléne sme už zbytočne stratili viac času, ako je hlasovanie o jednotlivých bodoch. Žiadam, aby sme o tomto návrhu skupiny poslancov KDH hlasovali jednotlivo, po jednotlivých bodoch.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi. Ešte pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník;

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená vláda,

verím, že pán kolega Lacko mi prepáči, že predsa len budem diskutovať, a to nielen z toho dôvodu, že pán predsedajúci ako vekové staršiemu mu dal slovo predo mnou, ale aj z toho dôvodu, že predsa nie je možné uzatvoriť rozpravu k otázkam, ktoré tu nie sú ujasnené. Naviac, ako jeden z predkladateľov jedného z pozmeňujúcich návrhov mám povinnosť vyjadriť sa k tomu, čo tu pán minister povedal. Práve tým by som aj začal.

Svoj pozmeňujúci návrh, ako som ho predložil, sťahujem, a to najmä po zdôvodnení, ktoré tu predložil pán minister Mikloš, že vláda tejto otázke venuje pozornosť a mieni ju aj riešiť. Avšak už spomínané dôvody v závere môjho odôvodnenia, teda zodpovednosť nás, poslancov voči samosprávam i k zákonu o štátnom rozpočte ma núti, aby som odporučil tento môj pozmeňujúci návrh predložiť ako uznesenie tohoto znenia:

"Slovenská národná rada ukladá vláde Slovenskej republiky predložiť na 19. schôdzu Slovenskej národnej rady zákonnú úpravu, ktorá bude riešiť vykrytie preukázanej straty na odvodoch dôchodkovej dane v príjmoch rozpočtov obcí za rok 1991, spôsobenej predajom prevádzkových jednotiek podľa osobitných predpisov, ktoré boli v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Tieto prostriedky sa po účinnosti tohoto zákona rozdelia medzi jednotlivé obce okresu v pomere podlá počtu obyvateľov. "

Predpokladám, že takáto formulácia by plne vystihovala vysvetlenie pána ministra.

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi vysloviť sa k priebehu včerajšieho rokovania v jednotlivých výboroch, najmä k tým návrhom, ktoré tu predložila skupina poslancov KDH. Nedá mi nevysloviť najprv jednu poznámku. Možno, že by sme našli mnoho názorových spoločných pohľadov na predložené návrhy - ja osobne, i tu s kolegom poslancom Oberhauserom, ale na druhej strane si musíme uvedomiť, že mnohé z týchto otázok sú viazané hmotnoprávnymi predpismi, ktoré upravuje Federálne zhromaždenie. Keby sme ich chceli prijať v znení, ako sú predložené, museli by sme sa rozhodnúť, či pri prijímaní týchto uznesení budeme naplňovať zvrchovanosť: zákonov Slovenskej národnej rady nad zákonmi Federálneho zhromaždenia. Vyslovujem to preto tak, že si musíme uvedomiť, že zodpovednosť za stav hmotnoprávnych predpisov Federálneho zhromaždenia leží na politických reprezentáciách týchto parlamentných strán, v ich zastúpení vo Federálnom zhromaždení.

Osobne si myslím, že k predloženiu týchto návrhov by nemuselo dôjsť, keby v samotnej vláde bola viac ujasnená koncepcia k otázkam privatizácie, či už malej alebo veľkej. Ukazuje sa totiž, že samotná angažovanosť kolegu poslanca Oberhausera v jeho dvojjedinom postavení poslanca i ministra mi umožnila poodkryť moje podozrenie, že v koncepčnej činnosti vlády práve k otázkam privatizácie panujú asi vážnejšie rozpory, než sa verejne pertraktuje, ako bolo aj poukázané. Na jednej strane vytrhávanie prevádzkových jednotiek do malej privatizácie a ponechávanie likvidity záväzkov týchto prevádzkových jednotiek na štátnych podnikoch, a na druhej strane niekedy až panický strach jednotlivých rezortov zaraďovať prevádzkové jednotky do malej privatizácie

- to je len jeden z pohľadov na rozpory v koncepcii. Myslím, že možno by bolo žiadúce, aby tomuto parlamentu bolo objasnené i rokovanie vlády 9. októbra v podvečerných hodinách, ktoré prerokovávalo dokument "Koncepcia a ďalší postup veľkej privatizácie". Pre mnohých snáď nie je tajomstvom, že došlo k dosť závažným rozporom medzi ekonomickými ministrami, zástupcami rezortov a ministrami či členmi vlády, ktorí kryjú ekonomické koncepcie. Nie, nechcem tu týmto spôsobom vyvolávať akési senzácie, ale bol by som rád, keby si i tento parlament konečne uvedomil, že otázka transformačných procesov je jav nezvrátiteľný a v podstate naša zodpovednosť je týmto spôsobom predurčená. Nemôžem sa čudovať ani niektorým vyjadreniam zástupcov rezortov i z toho dôvodu, že predložený dokument koncepcie priniesol vlastne až v tomto období konkretizujúce pohľady a odpovede k jednotlivým otázkam privatizácie, a to z pohľadu oceňovania, dubiózneho majetku, oddlžovania, konkurenčných projektov a podobne.

Strana Demokratickej lavice od svojho účinkovania v parlamentnej politike ani raz neodmietla transformačný proces, ale ako si pamätáte z prerokovávania ústavného zákona o transformácii, ktorý predkladali naši kolegovia z Federálneho zhromaždenia, vo výboroch, pred prerokovaním zákona č. 92/1991 vždy sme stáli na stanovisku, že transformácia môže byť len prostriedkom a nie cieľom k zvýšeniu konkurencieschopnosti a celkovej produkčnej schopnosti nášho hospodárstva. Preto naša kritika, ktorá zaznievala i po prijatí týchto hmotnoprávnych predpisov malej i veľkej privatizácie, nekritizovala transformačný proces už ako taký, ale spôsob, akým sa vykonáva. A tu vážené kolegyne, kolegovia, mám taký dojem, ako keby sa poniektorí z nás striktne pridržiavali vyjadrenia vrchného ekonóma tejto ekonomickej reformy pána ministra Klausa, že akékoľvek oddialenie privatizácie je tragédiou. Tvrdím to aj ja, ale málokto chce so mnou hovoriť o otázkach, že rýchlosť privatizácie sa nemôže hodnotiť podlá toho, ako rýchlo do nej vstúpim, ale ako rýchlo ju usku-

točním. A mám taký dojem, ak z vás včera niekto sledoval udalosti a komentáre, že pán minister Ježek v českej vláde v podstate našiel pochopenie, že otázka rýchlosti tranformačného procesu bude závisieť od toho, ako kvalitne a zodpovedne bude prijatý. Ruku na srdce, páni ministri, ktorí ste zodpovední za tento proces, môžeme dnes s čistým svedomím, s plnou zodpovednosťou i za novoty, ktoré transformačný proces prináša, povedať, že sme takto stopercentne pripravení? Ja na vašom mieste by som v tom smere nechcel sedieť.

Ale prosím vás, aby som nebol len na strane kritiky, pokúsim sa veľmi stručne zopakovať niektoré z tých námetov, ktoré už vo viacerých vystúpeniach zazneli k otázkam už upravených hmotnoprávnych predpisov a ich realizácie.

V prvom rade sa musíme pozrieť na otázku reštrukturalizácie hospodárstva. Tento dokument hovorí, že nemáme na to dostatočný kapitál a preto sa predpokladá, že práve otázku reštrukturalizácie by mali naplniť konkurenčné privatizačné projekty. Podporujem túto myšlienku, avšak pri súčasnom spôsobe términovníka predkladania privatizačných projektov, kedy do 30. októbra mali predložiť privatizačné projekty rezorty a zároveň záujemca o konkurenčný privatizačný projekt, považujem to voči budúcej vytvárajúcej sa novej strednej vrstve podnikateľov za jednoznačne neférové. Osobne si myslím, že keď má byt konkurenčný projekt, konkurenčne sa vypracováva voči nejakému známemu privatizačnému projektu. Preto určitým spôsobom sa prikláňam k takému zneniu, ktoré ste pod bodom 5 obdržali od skupiny poslancov, ktoré však, podlá môjho názoru, treba modifikovať, aby sme nezablokovali predkladanie privatizačných projektov a otvorenie prvej vlny privatizácie. Modifikáciu vidím tak, že v prvom písmene a/ by sa text doplnil o nasledovné znenie: "Záujemca predloží zakladateľovi svoj záujem vypracovať konkurenčný privatizačný projekt do 14 dní po zverejnení informácie. " A v písmene b/ by sa doplnila záverečná veta "u tých privatizačných pro-

jektov, u ktorých bol prejavený záujem podlá ods. 3. " Týmto spôsobom by sme neblokovali na celé dva mesiace každý zverejnený privatizačný projekt, ale vlastne by sme čakali len 14 dní, či sa objaví záujemca, ktorému by sme túto dvojmesačnú možnosť dali.

Druhá moja poznámka: Jednou z ďalších foriem privatizácie má byt priamy spôsob privatizácie, ktorý by mal v minimálne rovnakej miere vyvážiť otázku kupónovej privatizácie. I z tohto dôvodu chápem rozhodnutie nie pre leasing, ale pre odpredaj na splátky. Považujem to i z majetkoprávneho hľadiska za rozumnejšie. Ovšem kladiem si otázku, či 50 % prvej splátky je reálnym motivačným faktorom predkladania konkurečných privatizačných projektov najmä stredných podnikov na priamy odpredaj, keď si uvedomíme, že od 1. decembra má platiť nová vyhláška ministerstva financií o oceňovaní stavieb a pozemkov, ktorá či chceme, či nechceme, ešte výraznejším spôsobom zmení cenu v trhovom ocenení takto pripravených konkurenčných privatizačných projektov. A tu práve odporúčam, aby sa vláda opätovne vrátila k tomuto rozhodnutiu a zvážila, či 20 % ceny ako prvá splátka nie je dostačujúcou zaväzujúcou hodnotou a či nie je to dostatočný stimulačný faktor pre predkladanie konkurenčných privatizačných projektov najmä stredných podnikov na priamy odpredaj.

Tretia moja poznámka: Otvorená zostáva otázka dubiózneho majetku. Ako ekonóm-laik poviem, že riešenie dubiózneho majetku tak, ako ho predložila vláda, teda očistiť ho na úkor disponibilného zisku, chápem. Určitým spôsobom sa nebude znižovať kmeňové imanie zaradených podnikov do kupónovej privatizácie, určitým spôsobom sa bude čerpať z prostriedkov, ktoré budú najmenej postihovať následné odvody. Na druhej strane takýto spôsob očisťovania podnikov od dubiózneho majetku postihne napríklad mňa ako budúceho akcionára držiteľa investičných kupónov, pretože budem kupovať podnik, ktorý keď nebude schopný na úkor svojho čistého zisku

- a mnohé podniky to nebudú schopné - očistiť tento dubiózny majetok, budem kupovať podnik s maximálnym zaťažením dubiózneho majetku, ktorý mi v zapätí zníži trhovú hodnotu akcii. A na druhej strane si myslím, že je to nespravodlivé najmä voči tým podnikom, ktoré sú postihnuté konverziou a ktorých dubiózny majetok tvorí majetok, ktorý ani v následnom kole, tak ako to v podstate predpokladá koncepcia, nebude môcť byť odpredaný, či nejakým iným spôsobom likvidovaný. Preto odporúčam, aby sa vláda vrátila k otázke dubiózneho majetku, najmä u tých podnikov, u ktorých ide o dubiózny majetok preukázateľný, ďalej nepoužiteľný najmä z dôvodu konverzie, a tento riešila znížením na úkor kmeňového imania v kombinovaní s celkovým ziskom.

Posledná moja poznámka - prepáčte, že tak dlho hovorím, ale neodpustím si ju: Včera pán Čarnogurský, keď si registroval privatizačnú knižku, sa vyslovil k dvom otázkam. Prečo je zatiaľ tak málo ľudí zaregistrovaných? Dôvody vidí jednak v tom, že je nízka miera informovanosti občanov a určitá nedôvera ku kupónovej privatizácii, a na druhej strane je to možno aj otázka financií. Osobne si myslím, že zodpovednosť za mieru informovanosti medzi občanmi o spôsobe a vykonávaní kupónovej privatizácie nesie plne vláda. Preto odporúčam, aby vláda iniciovala v rámci federácie, aj vzhľadom na to, že včera česká vláda prerokovala predĺženie predkladania privatizačných projektov, predĺženie registrácie kupónov minimálne na ďalších 15 dní, do polovice januára, čo by určitým spôsobom malo umožniť aj hlbšiu informovanosť občanov o spôsobe kupónovej privatizácie, o stave podnikov, ktoré sú zaradené do prvej vlny kupónovej privatizácie, ale aj určitým spôsobom odbremenilo veľmi prázdne peňaženky pred vianočnými nákupmi. Na druhej strane sa žiada, aby pri týchto informáciách boli jasne zverejnené základné údaje o podnikoch, a teda aj tie údaje, ktoré sa týkajú oddlžovania podnikov. Zatiaľ ani mnohí z nás, poslancov nemáme jasné informácie, ktoré podniky a na základe akých kritérií budú od-

dlžované. Netajme sa tým, že tu je istá forma oddlžovania podnikov, len aby mohli byt zaradené do veľkej kupónovej privatizácie. Ale myslím, že miera oddĺženia by mala byt pre občana známa.

Moja posledná poznámka sa týka investičných privatizačných fondov. Oceňujem, že samotné Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky bolo jedným zo základných iniciátorov ustanovenia investičných privatizačných fondov, avšak hektické termíny pre ustanovenie týchto investičných privatizačných fondov a ich možnú propagáciu možno znemožnia ich zásadný zmysel a postavenie v celej privatizácii. Preto odporúčam, aby ministerstvo zvážilo možnosť určitého časového, i keď možno nie veľkého posunu na ich registráciu, ale najmä na propagáciu ich prospektov.

Také by bolo, vážení kolegovia, moje odporúčanie k predloženému návrhu i k celkovej privatizácii.

Záverom mi dovoľte vysloviť ešte jeden malý pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu, a to k čl. 2 v bode 6, kde sa navrhuje, aby pracovníci fondu boli v dozorných radách nim ustanovených akciových spoločnosti. Osobne si myslím, a tak ako poznám zámery koncepcie, že jednotlivé rezorty budú poverované zastupovaním v týchto akciových spoločnostiach, že pracovníci tohto fondu by nemali byt zaťažovaní touto funkciou. Preto odporúčam tento bod vypustiť.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Slovo má pán minister Oberhauser. Ešte predtým dovoľte, aby som informoval plénum o stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Sloven-

skej národnej rady k vystúpeniu pána poslanca Hykischa. Legislatívny odbor nám oznamuje, že časť správy týkajúca sa stanoviska výboru pána poslanca Hykischa bola taká, ako bolo predložené uznesenie Výboru Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Toto uznesenie odovzdal včera večer pán tajomník Koráb. Toľko na informáciu.

Prosím, pán minister Oberhauser. Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:

Vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,

vážená vláda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor nielen ako minister, ale najmä ako poslanec, ktorý tiež bude skladať účty pred svojimi voličmi k problémom, o ktorých dnes diskutujeme. Do určitej miery ma k tomuto vystúpeniu iniciovalo to, čo povedal poslanec Chmelo a pán poslanec Plesník.

V úvode by som chcel v prvom rade odmietnuť to, čo z pochopiteľných dôvodov ako člen opozície chcel formulovať pán poslanec Plesník. Podlá môjho názoru je to umelo vyvolané. Tí, ktorí interpretovali, že názory ministrov KDH v privatizácii sú v rozpore s názormi ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, urobili medvediu službu celému tomuto chápaniu, lebo to vôbec nebola pravda a ministri KDH nikdy takto nevystupovali. Ich návrhy, ktoré sa prerokovávali aj vo vláde, boli návrhmi, ktoré mali pomoci zdokonaliť niektoré otázky, ktoré súvisia s vlastnou transformáciou, a najmä riešiť kľúčové problémy, ktoré sa ukazujú v procese transformácie, a neboli návrhmi, ktoré mali zabrzdiť privatizáciu, ani vytvoriť prekážky privatizačnému procesu, a už vôbec nie ho spomaliť. Myslím si, že práve to, čo sa deje dnes v Českej republike, a správa, ktorá bola pred-

ložená českej vláde, plne potvrdila obavy ministrov KDH. Česká vláda v tomto smere už prijíma opatrenia. Vidíte, že aj pán minister Klaus po porade s pánmi ministrami pre privatizáciu povedal, že okamžite ustanoví komisie, ktoré budú urýchlene riešiť všetky problémy, ktoré súvisia s týmto transformačným procesom. Je to proces v histórii ojedinelý. Viete, že k tomu, aby sme zvažovali každý problém, každý krok, nás vedú obavy, že urobíme niečo, čo bude nevratné, že urobíme niečo, čo môže dlhodobo založiť problémy v národnom hospodárstve. Čiže ministrov KDH naozaj len tieto obavy viedli k tomu, aby intepretovali svoje návrhy, a intepretovali ich ako návrhy, ktoré majú pomôcť problém riešiť, a nie ako návrhy, ktoré majú problémy zväčšiť a privatizáciu zabrzdiť. Takisto je predložený aj návrh, ktorý predkladá Klub poslancov KDH.

Ešte by som sa chcel vyjadriť k jednej veci. Koncepcia, o ktorej ste hovorili, bola vo vláde prijatá aj za podpory hlasov ministrov KDH. Čiže nie je pravda, že nebol súhlas, že tieto veci neboli riešené naozaj takýmto spôsobom. Pán minister Mikloš sa zaviazal, že niektoré veci, ktoré súvisia s problémami, ktoré sa otvorili, dopracuje a pripraví k tomu opatrenia. Nakoniec aj list, ktorý poslal ministerstvám, tomu jasne nasvedčuje, a týkajú sa malej privatizácie. Ovšem na druhej strane to, čo navrhuje pán poslanec Chmelo, vlastne určitým spôsobom dovršuje hegemóniu ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s tým, že vôbec nie je potrebné súhlasné stanovisko a následné prerokovanie vo vláde.

Z našej strany tento návrh bol myslený tak, že ide naozaj o veľmi vážny proces, kde určitým spôsobom treba rozdeliť aj zodpovednosť na viac subjektov, nakoľko môže dôjsť k omylom, k chybám, keď je rozhodnutie postavené len na jednom subjekte a nie je tu určitý kontrolný mechanizmus. Poviem to na konkrétnych prípadoch zo života, ktoré sa stali.

V malej privatizácii bez prerokovania so zakladateľom podľa § 7 ods. l zákona č. 474/1990 Zb. bolo do dražby ponúknutých 43 prevádzkových jednotiek, a na viacerých sa stali také hrubé chyby, že nás to vedie k obavám. Potom ich následne musíme tažko odstraňovať. Napríklad u konzervárni v Rimavskej Sobote zakladateľ, ktorý to predložil, úmyselne neuviedol, že si vybral úver 85 miliónov. Prevádzková jednotka bola v holandskej dražbe vydražená na 66 miliónov. Bol to objekt, ktorý mal vyvolávaciu cenu 133 miliónov. Táto prevádzková jednotka bola predaná, teraz to musíme pracne riešiť. Zrejme orgány činné v trestnom konaní budú celú vec dávať do poriadku. Keby zakladateľ mal povinnosť vyjadriť súhlas, musí si túto vec preveriť, bol by za to zodpovedný, že úver tam bol, musel by všetko skontrolovať. Následne by aj zakladateľ bol vinný za to, že došlo k takémuto vydraženiu. V tomto prípade zakladateľ naozaj nemôže vedieť, keď nie je ani informovaný, že prevádzka bola ponúknutá do dražby, vôbec nevie, nemôže k tomu zaujať stanovisko. Čiže tento návrh, ktorý dávame, vyplýva z doterajších skúsenosti a má riešiť práve tento problém.

To, čo povedal pán poslanec Chmelo, že predkladateľom je ministerstvo, predkladateľom nie je ministerstvo, predkladateľom je štátny podnik. Ministerstvo sa k celej veci vyjadruje. Čiže nie je pravda, že ten istý si niečo také aj potvrdzuje. Predkladatelia je štátny podnik. Napadli ste práve to, čo sa zároveň navrhuje v novele, že komisia, ktorá bude robiť dražby, má si predložiť aj privatizačný projekt. Práve to sme navrhli odstrániť, lebo komisia nemôže predložiť privatizačný projekt, keď ho potom realizuje na vlastnej dražbe. Veď tým je to, čo ste napadli voči ministerstvu ako zakladateľovi, omylom.

Čiže podlá nášho návrhu body l, 3 a 6, ktoré sa týkajú určitého posilnenia kompetencií zakladateľov ako ústredných orgánov štátnej správy - nejde o každú obec, len o niekoľko

ministerstiev - súvisia s tým, že ministerstvá sú zodpovedné za hospodársku politiku, za štrukturálnu politiku a nemôžu potom v tomto procese zohrávať úlohu, ktorá im vyplýva zo zákona o organizácii ústredných orgánov štátnej správy. Nie je to, podlá nášho názoru, ani v rozpore so zákonmi č. 92 a 427 preto, lebo tu sa nepresúva rozhodnutie na zakladatela. Rozhodnutie v plnej miere zostáva na ministerstve pre privatizáciu, len v sporných prípadoch, ktoré predpokladáme, že budú veľmi ojedinelé, by mala rozhodnúť vláda ako orgán, ktorý v prípadoch, keď dva ústredné orgány majú na tú istú vec absolútne odlišný názor, je jediná oprávnená vyniesť rozhodnutie.

Čo sa týka bodu 2, otázky účasti na dražbe, zase to vidíme, že je to procesná záležitosť, lebo tu nehovoríme o tom, čo sa stane s majetkom, ale o tom, ako sa bude postupovať pri dražbe. V § 10 sa predsa hovorí, ako príde dražite l na dražbu, aké sú procesné veci. Toto je dovŕšenie procesných vecí aj vo vzťahu k posúdeniu dražiteľa, ktorý tam predstúpil. Podlá nášho názoru nie je ani týmto postihnutá Listina ľudských práv a slobôd z toho dôvodu, že štát ako vlastník a Slovenská národná rada, teda tí, ktorí rozhodujú o tom, ako sa má naložiť s vlastníctvom štátu, vlastne len povedia pravidlá, podlá ktorých je záujem predávať štátny majetok. Tu sa predsa majetok neodoberá. Kto má v registri trestov úmyselný trestný čin, neberieme mu majetok. Ale predsa štát má právo rozhodnúť, komu ho chce predať. A vy ste reprezentanti tohto štátu, vy môžete stanoviť pravidlá, za ktorých sa tento majetok predáva. Na dôvažok - tým, že bol schválený spôsob predaja na splátky a výhodnejšie podmienky úverovania v našich bankách, myslím si, že je tu rad možností čestnými prostriedkami vstupovať aj do dražieb a získať oficiálne, legálnymi cestami peniaze na to, aby sa niekto stal podnikateľom.

Otázky v bode 5a/ a b/ hovoria o dobe privatizačných projektov. K tomuto nás naozaj viedlo poznanie, že nie je upravená povinnosť vydávať štruktúru údajov spracovateľom konkurenčných projektov. Je to plne v súlade s tým, čo včera prijala česká vláda, že zakladateľ je povinný vyžiadať si od svojho podniku tieto údaje a potom ich poskytovať spracovateľom konkurenčných privatizačných projektov. Aj česká vláda navrhuje dvojmesačnú dobu. Myslíme si, že zákonné upravenie má pevnejší rámec a vytvorí také predpoklady, že budú jednoznačnejšie stanovené práva a povinnosti ako zakladateľov, tak aj spracovateľov konkurenčných projektov. Samozrejme, že

súhlasíme s tým, čo navrhol pán poslanec Plesník, že by sa tam doplnilo, že záujemci musia prejaviť svoj záujem do 14 dní, aby to neblokovalo privatizáciu podlá už schváleného privatizačného projektu.

Takže toľko na vysvetlenie. Chápte to ako konštruktívny návrh. Viacerí právnici, každý prejavuje svoj názor, či sú to hmotnoprávne alebo procesné otázky. Môžem vám povedať, že tak, ako sa tu s vehemenciou tvrdilo, že všetky tieto návrhy majú vzťah k hmotnoprávnym zákonom, a preto by mali byt vo Federálnom zhromaždení, množstvo právnikov tvrdilo, že sú to procesné veci, konkrétne aj z generálnej prokuratúry, kde sme to diskutovali, a že to môže byt schválené práve v rámci týchto zákonov. Myslím si, že urobíme menšiu škodu, ak by sme v tom urobili aj nejakú malú chybu, ako keby sme tieto návrhy skupiny poslancov KDH neprijali.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. Hlásil sa pán poslanec Galanda a pani poslankyňa Badálová.

Poslanec M. Galanda:

Dovolím si odcitovať krátku správu z českých novín. Titulok sa volá "Vláda schválila požiadavky T. Ježka". Česká vláda sa na svojom včerajšom zasadaní rozhodla odchýliť od pôvodne stanoveného plánu a predĺžila lehotu, v ktorej možno predložiť privatizačné projekty. Do 10. januára 1992 sa budú prijímať privatizačné projekty - uviedol včera na tlačovej konferencii po skončení zasadania vlády Českej republiky minister pre správu národného majetku a jeho privatizáciu T. Ježek, ktorý zároveň zdôraznil, že nejde o odsun kupónovej privatizácie. Predĺženie lehoty sleduje ciel, aby sa ekonomická reforma urobila poriadne. Domnievam sa, že keď to urobila česká vláda, môže to urobiť aj slovenská vláda, nemusí to byt v zákone. Takéto veci, podlá mňa, by mali byť zverené do rúk vlády, aby vláda mohla operatívne a pružne reagovať. To je prvá myšlienka.

K predloženým návrhom - osobne k pripomienkam l, 3 a 6 mám výhrady dvojakého charakteru, formálne-právneho i vecného. Preto sa s nimi, bohužiaľ, nemôžem stotožniť. A takisto ostatné veci idú tak nad rámec a určitú filozofiu, že za to, bohužiaľ, nemôžem hlasovať. Už pán Lacko dal návrh, aby sme túto rozpravu ukončili. Tu budú iba pripomienky za a proti, ale až hlasovanie ukáže, čo si myslime a čo chceme.

Podpredseda SNR M. Zemko;

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chmelo. Poslanec J. Chmelo;

Vo svojom príspevku a návrhu som si dovolil poukázať na niektoré ustanovenia zákona o veľkej privatizácii, a takisto zákona Slovenskej národnej rady. Domnievam sa, že by sme