mických, neprijateľné. V rámci existujúcich kompetencií daných ústavným zákonom je právna úprava podmienok prevodu vlastníctva vlastne zakotvená federálnymi zákonmi o privatizácii, a to zákonom č. 427 a zákonom č. 92. Návrhy, ktoré sa tu navrhujú, znamenajú práve zásah z hľadiska právnej úpravy týchto hmotno-právnych podmienok, ktoré sú stanovené federálnym zákonom, takže ich prijatie, konkrétne prijatie návrhov v bodoch l, 3, 5 a 6 by bolo v rozpore s federálnymi zákonmi upravujúcimi proces privatizácie. Takisto tieto ustanovenia, konkrétne body l, 3 a 6, by boli v rozpore so zákonom Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, kde sa v § 7 ods. 2 jednoznačne hovorí, že ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre odštátnenie a privatizáciu národného majetku je ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku. Prijatie týchto pozmeňovacích návrhov by teda znamenalo porušenie minimálne dvoch zákonov - zákonov federálnych aj zákonov Slovenskej národnej rady. Tým, samozrejme, nechceme tvrdiť, že by sa ministerstvo privatizácie chcelo vyvyšovať nad iné ministerstvá. Treba ale vidieť, že každé ministerstvo má v určitej pôsobnosti určitú zodpovednosť a určité právomoci, a ministerstvo privatizácie ich má práve v procese privatizácie. Samozrejme, iné ministerstvá ich majú v inej oblasti. Preto si myslíme, že prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov by bolo aj z hľadiska vecného zásahom do kompetencií ministerstva privatizácie a postavilo by toto ministerstvo do čisté formálnej stránky.
Z hľadiska vecného by to mohlo znamenať, že ak by existovali rozpory medzi stanoviskom zakladateľa a stanoviskom ministerstva, nedošlo by v potrebnom čase k schváleniu privatizačných projektov potrebných napríklad na včasné naplnenie ponukovej stránky kupónovej privatizácie. Teda lanko by sa mohlo stať, že by to ohrozilo včasný a úspešný priebeh kupónovej privatizácie a mohlo by to mať aj negatívne politické dôsledky najmä pre tých občanov, ktorí do tohto proce-
sú idú, a už si zakúpili kupónové knižky a registračné známky. Čiže to je k bodu 1.
K bodu 2, kde sa navrhuje povinnosť preukazovať nadobudnutie vlastníctva a kde sa navrhuje vylúčenie tých občanov z dražieb a z privatizácie, ktorí majú zápis v registri trestov, treba povedať, že prijatie tohoto pozmeňovacieho návrhu by znamenalo porušenie čl. XI Listiny ľudských práv, kde sa jednoznačne stanovuje, že každému občanovi musí byt umožnené vlastniť majetok. Toto opatrenie nemožno porovnávať s obmedzeniami, ktoré sú dané napríklad živnostenským zákonom, kde sa stanovujú podmienky na výkon niektorých činností, pretože tu treba rozlišovať vlastnícke právo a právo uskutočňovať nejakú podnikateľskú činnosť. Nejde o to isté. Chcem povedať, že o tejto otázke by sme mohli siahodlho diskutovať.
Samozrejme, cítim takisto potrebu riešenia týchto problémov, pretože tak ako vy, aj ja viem, že v tejto oblasti dochádza aj k nekalým praktikám a činnostiam, som však presvedčený o tom, že takéto riešenie nie je riešením, pretože neprinesie výsledok, ktorý od neho očakávame. K tomu naozaj môže prebiehať siahodlhá diskusia. Prinesie to so sebou subjektivizmus, pretože tí, ktorí chcú, potvrdenia získajú nekalým spôsobom. Peniaze, ktoré majú, tak či tak uplatnia. Ak ich nebudú môcť uplatniť v podnikaní tu, vyvezú ich do zahraničia, alebo sa budú tieto peniaze točiť v čiernej ekonomike. A môže nastať jedna veľmi zaujímavá vec - ak by sme to uplatnili na Slovensku napriek tomu, že je to proti Listine ľudských práv, a neuplatnilo by sa to v Českej republike, došlo by k tomu, že slovenské špinavé peniaze by sa investovali v Českej republike, pomohli by rozvíjať českú ekonomiku, kým na Slovensku by to znamenalo aj ekonomický úpadok a nižší ekonomický rast. Čiže to je k bodu 2.
Návrh v bode 3, ktorý vlastne navrhuje, aby schválenie privatizačného projektu ministerstvom privatizácie bolo podmienené predchádzajúcim schválením rezortného ministerstva, znamená zase porušenie zákona o veľkej privatizácii č. 92/1991 Zb., znamená porušenie kompetenčného zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov nenaplnenia koncepcie privatizácie, ktorú schválila vláda, - a chcem povedať, že aj tento návrh predkladala sem vláda - myslím si, že tento bod je neprijateľný.
V bode 4 sa navrhuje neprijať novonavrhovaný § 3a, ktorý umožňuje pôsobiť privatizačným komisiám v procese veľkej privatizácie tým, že budú môcť vypracovávať privatizačné projekty, najmä privatizačné projekty na dražby. K tomuto bodu treba povedať, že tu nehrozí to, čoho sa obáva dôvodová správa. Nehrozí to preto, že rozhodujúcim pre realizáciu je proces schválenia privatizačného projektu, nie proces jeho vypracovania. Okresné privatizačné komisie budú mat právomoc vypracovať projekty, ale vždy ich bude schvaľovať buď ministerstvo alebo vláda a až po schválení budú uskutočňované. Myslíme si, že jedným z účelov tejto novelizácie má byť využitie skúseností okresných privatizačných komisií a ľudí, ktorí v nich pracujú, v procese veľkej privatizácie. Účelom má byt najmä zníženie, eliminovanie množstva priamych predajov, pretože chceme to využívať najmä tam, kde v základných projektoch budú navrhované priame predaje, napríklad dnešnému managementu alebo iným právnickým alebo fyzickým osobám. Tam chceme pôsobnosť komisií využiť v tom smere, aby najmä na tieto projekty boli vypracovávané konkurenčné projekty na dražbu. Samozrejme, ten, kto navrhoval priamy predaj, sa dražby môže zúčastniť, ale už eliminujeme nebezpečenstvo predaja pod cenu, nebezpečenstvo špekulácií, nebezpečenstvo množstva priamych predajov, čiže znížime tým aj zaťaženie vlády, ktorá musí schvaľovať všetky priame predaje.
K bodu 5, ktorý navrhuje zakotviť v tomto zákone povinnosť zverejňovania informácií, treba povedať, že zase ide
o úpravu hmotno-právnych podmienok veľkej privatizácie, čiže táto záležitosť je riešená zase v zákone o veľkej privatizácii. Cítime vecnú potrebu toho, čo navrhuje tento bod, preto do Federálneho zhromaždenia je už predložený spoločný návrh českého a slovenského ministerstva pre privatizáciu na novelizáciu zákona č. 92/1991 Zb., kde je uložená povinnosť, podnikov predkladať údaje na prípravu konkurenčných privatizačných projektov. Takže vecne je to riešené v návrhu zákona, v ktorom to môže byt riešené aj podlá pôsobnosti, podlá kompetenčného zákona.
K písmenu b/ toho istého bodu 5 treba povedať, že je zbytočný, pretože stanoviť lehoty na vypracovanie privatizačných projektov prislúcha podlá § 41 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. vláde Slovenskej republiky. Takže nie je potrebné tieto lehoty stanovovať v zákone. Okrem toho samotný pojem konkurenčný privatizačný projekt nie je v právnych predpisoch vymedzený a známy.
K bodu 6, ktorý stanovuje právo alebo povinnosť pri návrhu zmeny schváleného privatizačného projektu vyjadrovať sa ministerstvu pre privatizáciu a rezortným ministerstvám, treba povedať, že to je analogický problém, ako v bodoch
1 a 3. Zmenu privatizačného projektu schvaľuje vždy ten, kto schvaľuje privatizačný projekt, teda buď ministerstvo privatizácie alebo vláda, ak ide o priamy predaj. Takže aj z tohto hľadiska by prijatie tohto bodu znamenalo zasahovanie do kompetencie ministerstva privatizácie a rozpor s federálnym zákonom č. 92/1991 Zb. a zákonom Slovenskej národnej rady č. 374/1990 Zb. o kompetencii ústredných orgánov štátnej správy.
To sú dôvody, pre ktoré neodporúčam schváliť pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Lacko. Obmedzil
som sa na právne dôvody. Existujú aj vecné dôvody, ekonomické dôvody a - povedal by som - aj sociálne a politické, prečo by nebolo vhodné tieto pozmeňovacie návrhy schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi ministrovi. V zmysle našej dohody teraz navrhujem, aby zasadli výbory. Pán poslanec Ďurišin má faktickú poznámku. Dúfam, že to nevyvolá rad ďalších faktických poznámok.
Poslanec P. Ďurišin:
Vážené dámy, vážení páni,
myslím si, že návrh klubu poslancov nemôžeme brat ako pozmeňujúci návrh k novele. Je to ďalšia nová novela. O tom by sme dnes vôbec nemali rokovať. Podobný prípad sme už raz zažili pri zákone o poľovníctve, keď pán poslanec Oberhauser mi ako spoločnému spravodajcovi dal kompletnú novú novelu, ktorú chcel zapracovať ako pozmeňujúce návrhy. Vtedy som to odmietol. Myslím, že parlament by aj v tomto prípade mal tento návrh poslancov odmietnuť. Ten sa vôbec netýka danej novely, ktorú momentálne máme odsúhlasenú v programe.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ľutujem, ale odhlasovali sme niečo iné. Pán minister Oberhauser.
Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážení páni poslanci, poslankyne,
chcel by som dať faktickú pripomienku asi v ton zmysle, že by som chcel poprosiť ústavnoprávny výbor, aby preskúmal, či naozaj je to v rozpore, ako povedal pán minister Mikloš, či sa to týka procesných alebo vecných otázok. Táto vec by sa mala celkove preskúmať. Sme presvedčení, že všetky body sa týkajú procesných otázok.
Takisto v bodoch l, 3 a 6 by som chcel poprosiť ústavnoprávny výbor, aby posúdil, či tieto veci sú v rozpore s uvedenými zákonmi o usporiadaní orgánov štátnej správy, nakoľko v týchto bodoch sa nehovorí, že ministerstvá, zakladatelia rozhodnú. Tieto dajú stanovisko, čiže rozhodne ministerstvo pre privatizáciu, pri rozpornom stanovisku situáciu posúdi vláda a dá svoj záver. Čiže zase si myslíme, že ide o niečo, čo nie je v rozpore. Prosím, keby to ústavnoprávny výbor posúdil.
Takisto, čo povedal pán minister k bodu 2, že vlastniť majetok má právo každý občan, v bode 2 nejde o vlastnenie. Tiež by som chcel poprosiť ústavnoprávny výbor, aby túto vec posúdil. Tu ide o nadobudnutie majetku, a to je iná otázka. Podlá nášho názoru to nie je v rozpore s ústavnou Listinou ľudských práv.
Pokiaľ ide o komisie, to sú už ostatné vecné otázky, ale tieto by som chcel poprosiť, aby ústavnoprávny výbor posúdil. Konkurenčné privatizačné projekty zaviedli ministerstvá pre privatizáciu. Ináč práve v tomto čase vláda Českej republiky prerokovávala zmeny pri veľkej privatizácii a materiál k tomu vám môžem poskytnúť.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán minister Mikloš.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:
Mám tiež len faktickú poznámku k tomu, čo povedal pán minister na záver. Áno, pojem konkurenčné projekty zaviedli ministerstvá, česká vláda dnes prerokováva tento materiál, a to je potvrdenie toho, čo som povedal, že stanovenie lehôt na predloženie konkurenčných projektov nemá byt vecou zákona, ale podlá § 41 zákona č. 92/1991 Zb. je to vec vlády. Vláda môže o tomto rozhodnúť.
K jeho pripomienkam o posúdení ústavnoprávnym výborom - predpokladám, že keď teraz budú výbory rokovať, ústavnoprávny výbor tieto veci posúdi. Na to sa výbory zídu.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. V zmysle schváleného postupu teraz navrhujem, aby do 18. 30 hodiny zasadli poslanecké kluby. Od 18. 30 hodiny by začali schôdze výborov Slovenskej národnej rady v takomto rozdelení:
Ústavnoprávny výbor SNR v miestnosti č. 250, Národohospodársky a rozpočtový výbor SNR tradične v malej zasadačke na I. poschodí, Výbor SNR pre obchod a služby v pracovni predsedu výboru, Výbor SNR pre štátnu správu a územnú samosprávu v Štúrovom salóne na prízemí, Výbor SNR pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva v miestnosti č.
112 na I. poschodí, Branno-bezpečnostný výbor SNR v pracovni predsedu výboru, Výbor SNR pre životné prostredie a ochranu prírody v pracovni predsedu výboru, Výbor SNR pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy v Hnedom salóne na I. poschodí, Výbor SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport vo veľkej zasadačke, teda v tejto miestnosti, Zahraničný výbor SNR v Modrom salóne na I. poschodí.
Tento rozpis vyvesím na dvere. Od 18. 30 hodiny by mali zasadnúť výbory tak, aby ešte v priebehu dnešného večera prijali uznesenia a aby sme v zajtrajšom pokračovaní mohli tento bod uzavrieť. Pán minister Mikloš spolu so svojimi spolupracovníkmi je pripravený navštíviť jednotlivé výbory a zodpovedať na otázky.
Pán poslanec Ásványi má faktickú poznámku. Poslanec L. Ásvánvi;
Pán predsedajúci, neviem, kto dal taký návrh, aby teraz bolo zasadanie poslaneckých klubov. Hovorili sme, že bude jedna spoločná informácia pre všetky výbory a potom sa zídu výbory. Teraz budeme hovoriť v kluboch hodinu. Klub Kresťansko-demokratického hnutia hovoril k tomu neviem koľko hodín. Necítim potrebu klubového rozhodovania o tejto veci. To je čisté hospodárska vec patriaca jednotlivým výborom, nech sa k tomu vyjadria. Môj názor je, že by kluby nemali rokovať, a najmä nie hodinu. Hádam nie kluby budú rozhodovať o tejto hospodárskej veci.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Bola k tomu požiadavka, konkrétne klubu ODÚ VPN. Návrhov bolo príliš veľa. Snažil som sa vyjsť s nejakým optimálnym návrhom. Ak budú protinávrhy, musím dať hlasovať, rozhodnete vy. Pán poslanec Chmelo má ešte faktickú poznámku.
Poslanec J. Chmelo:
Chcel som povedať to isté, čo pán kolega. Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pán poslanec Tatár dal tento návrh, takže keby ho zdôvodnil.
Poslanec P. Tatár:
Vážené kolegyne, kolegovia,
nie je to už ani hodina, je to päťdesiat minút. To možno nie je krátky alebo dlhý čas. Keďže tu boli stanoviská legislatívne, ústavnoprávne, o ľudských právach, atď., potrebujeme si to v kluboch v pokoji zvážiť. Dávame tento návrh. Inak si nevieme predstaviť rozumené rokovanie o tejto veci. Je dobre, keď niekto vie, ako sa k tomu postaviť, ale chceme sa poradiť. Trváme na tom.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Takže vypočuli ste dva návrhy - jeden návrh, aby okamžite zasadli kluby, druhý návrh, aby zasadli výbory. Myslím, že jednoznačne sa môžeme vyjadriť jedine hlasovaním.
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 78 poslancov. /
Kto je za to, aby zasadli hneď po skončení nášho zasadnutia výbory Slovenskej národnej rady? /Za návrh hlasovalo 50 poslancov. / Kto je proti, teda chce, aby zasadli kluby? /Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Takže sme rozhodli, že sa teraz zídu výbory Slovenskej národnej rady.
Zajtra začíname rokovať o 9. 00 hodine.
Štvrtý deň rokovania 18. schôdze Slovenskej národnej rady
7. novembra 1991
Podpredseda SNR M. Zemko;
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
pokračujeme v rokovaní. Prosím, aby sme sa tlačidlom prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 95 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Pokračujeme prerokúvaním bodu 14, ktorým je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a zákon Slovenskej národnej rady číslo 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
Máte predloženú spoločnú správu výborov k návrhu skupiny poslancov za Kresťansko-demokratické hnutie - tlač SNR 199b. Pýtam sa spoločného spravodajcu pána poslanca Ladislava Ásványiho, či sa chce k správe vyjadriť.
Poslanec L. Ásványi:
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
novú spoločnú správu výborov Slovenskej národnej rady
- tlač 199b ste po osobitnom prerokovávaní pozmeňujúcich návrhov Klubu poslancov KDH dostali dnes ráno. Zaiste ste ju so záujmom preštudovali. Najprv si dovolím vrátiť sa k jednému uzneseniu Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady z apríla 1991. Pri prerokovaní návrhu zákona o zmene rozpočtu pán poslanec Huba v rozprave vystúpil s novým návrhom, ktorý vybočoval z rámca návrhu novely, a dotýkal sa samotného platného zákona. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady sa uzniesol, že tento návrh možno prerokovávať iba ako samostatný návrh novely. Stalo sa tak, a ďalší zákon
- novela bola schválená 18. 6. 1991. Teda v rámci rozpravy je možné predkladať návrhy iba k obsahu prerokovanej novely zákona.
Návrh Klubu poslancov KDH sa vo viacerých bodoch dotýka platného zákona a je nad rámec prerokúvaného návrhu zákona
- tlač 199. Pýtam sa, či bolo uznesenie ústavnoprávneho výboru z 29. 4. 1991 správne a či platí i dnes, lebo potom by sme návrh Klubu poslancov KDH nemali vôbec prerokovávať. Prosím o vyjadrenie pána predsedu ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ásványimu. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ nikto neprihlásil. Pán predseda ústavnoprávneho výboru bol oslovený. Chce sa vyjadriť?
Poslanec M. Sečánský:
Samozrejme, že uznesenie ústavnoprávneho výboru bolo správne, pretože návrh pána Hubu vtedy vybočoval z prerokovávanej veci. Bolo to niečo úplne nového. Myslím, že tam išlo o pamiatky, už si presne nepamätám, o čo šlo. Aj tento návrh, ktorý podalo KDH, sme de facto považovali za nový návrh, preto sme odporučili v rámci normálneho legislatívneho procesu jeho prerokovanie vo výboroch, teda tak, ako prerokovávame všetky návrhy zákonov. Výbory sa k tomu vyjadrili, plénum treba len oboznámiť s výsledkom rokovania týchto výborov a o návrhu potom samostatne hlasovať.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Sečánskemu. Hlási sa pán poslanec Chmelo. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi: Dámy a páni,
ak máme prerokovávať návrh Klubu poslancov KDH, dovoľte mi poukázať na obsah novej spoločnej správy - tlač SNR 199b. Pozmeňujúci návrh Klubu poslancov KDH ako celok nebol schválený ani v jednom výbore. Štyri výbory ho zamietli ako celok. V troch výboroch k zamietnutiu, ale ani k prijatiu, teda k súhlasu, nebola získaná nadpolovičná väčšina hlasov. V jednom výbore bol vyslovený súhlas iba s bodom 2, a v jednom ďalšom výbore súhlas s bodom 5 písm. a/. V ďalšom výbore diskutabilne bol daný súhlas k bodom 1 a 4, ako je uvedený v poslednom odseku spoločnej správy - tlač 199b. Vzhľadom na prevažujúce nesúhlasné stanovisko výborov Slovenskej národnej rady odporúčam hlasovať v pléne o celkovom zamietnutí pozmeňujúceho návrhu Klubu poslancov KDH.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Ásványimu. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pirovits.
Poslanec L. Pirovits;
Chcel by som sa vyjadriť k tomu, že tento prípad je obdobný, ako ktorý predložil pán poslanec Huba. Návrh, ktorý vtedy predložil pán poslanec Huba, vybočoval z rámca návrhu, ktorý bol predložený zo strany vlády. To je rovnaký prípad.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem. Pán poslanec Chmelo.
Poslanec J. Chmelo;
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
dámy a páni,
mal by som len jednu poznámku, že pri schvaľovaní novely zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu sme nad rámec tejto novely alebo predkladaného návrhu zmien a doplnkov prijali dosť veľké množstvo nových dikcií paragrafov, takže sa na začiatku svojho vystúpenia stotožňujem s pánom spravodajcom, podporujem jeho návrh neprijať návrhy pána Lacka.
Výsledkom nášho rokovania v tomto prerušenom bode by
mala byť novelizácia dvoch zákonov Slovenskej národnej rady,
ktoré legislatívne zabezpečujú proces realizácie malej a veľkej privatizácie v Slovenskej republike. Predovšetkým
podporujem prijatie návrhu oboch noviel, ako sú predložené v tlači SNR 199. Môj pozmeňovací návrh smeruje k zákonu Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Navrhujem v § 3 ods. 2 vypustiť druhú vetu. Budem ju citovať: "V prípade, že ministerstvo schvaľuje privatizačný projekt v rozpore so stanoviskom zakladateľa, je povinné toto rozhodnutie zdôvodniť na rokovaní vlády Slovenskej republiky. " Uvedenú vetu sme na zasadnutí Slovenskej národnej rady v máji tohto roku doplnili do ustanovenia § 3 ods. 2 vtedajšieho návrhu zákona. Pán poslanec Lacko v predložených pozmeňujúcich návrhoch Klubu poslancov KDH ide v bode 3 tohto návrhu ešte nad rámec uvedenej vety a navrhuje, že vláda bude vždy rozhodovať o schvaľovaní privatizačného projektu, keď ministerstvo schvaľuje tento v rozpore so stanoviskom zakladateľa. Obdobnú situáciu navodzuje návrh Klubu poslancov KDH v bode l, ale toto sa týka zákona Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb.
Tento svoj návrh na vypustenie druhej vety v § 3 ods. 2 zdôvodňujem takto: Orgány štátnej správy predkladajú všetky návrhy privatizačných projektov podniku, ktorého sú zakladateľom, prípadne zriaďovateľom, so svojím stanoviskom Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Je to ustanovené v § 3 ods. l zákona Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. a v § 8 ods. l písm. b/ zákona 92/1991 Zb. Tiež návrhy tých privatizačných projektov podniku, ktoré neodporúčajú uskutočniť, s odôvodnením svojho stanoviska. Toto je ustanovené v § 3 ods. 2 zákona č. 253 a v § 8 ods. 2 zákona č. 92 o veľkej privatizácii. Zo zákona zakladateľovi vyplýva povinnosť predložiť všetky privatizačné projekty, teda i tie, ktoré neodporúča, a to vždy so svojím stanoviskom, avšak nezúčastňuje sa procesu schvaľovania, nakoľko je predkladateľom.
Zákonom Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, v znení ďalších dvoch noviel prijatých v tomto roku, sme zriadili Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre odštátnenie a privatizáciu národného majetku. Podlá vládneho programu sa toto ministerstvo bude výrazne podielať na kvalitatívnej zmene a zdokonaľovaní vlastníckych foriem v ekonomike. To bude dynamizovať rozvíjanie moderného kapitálového trhu na Slovensku.
Každé ministerstvo vykonáva v rozsahu svojej pôsobnosti štátnu správu a plní ďalšie úlohy ustanovené v zákonoch a iných záväzných právnych predpisoch. To je ustanovené v § 27 zákona o organizácii ministerstiev. Ďalej ministerstvá skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti a spracúvajú koncepcie zverených oblastí - § 28 tohto istého zákona. Ministerstvá pri plnení svojich úloh úzko spolupracujú - § 30 ods. 1-a ich činnosť riadi, zjednocuje a kontroluje vláda - ustanovené v § 32. Z osobitných zákonov č. 92/1991 o veľkej privatizácii a najmä zo zákonov Slovenskej národnej rady č. 253 z tohto roku a č. 474 z vlaňajšieho roku vyplývajú pre ministerstvá úlohy a tiež má stanovené úlohy vláda. Ministerstvá majú povinnosti pri vypracovávaní a posudzovaní privatizačných projektov, ako už bolo povedané, majú povinnosť predložiť všetky privatizačné projekty, vrátane tých, ktoré neodporúčajú Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, a jedine toto ministerstvo má povinnosť schváliť a zverejniť privatizačný projekt podniku. Je to ustanovené v § 5 ods. l zákona č. 253/1991 Zb. a v § 1O ods. 1 písm. b/ zákona č. 92/1991 Zb. Vláda si môže vyhradiť schválenie privatizačného projektu podniku - ustanovené v § 8 ods. 1 zákona č. 253 a v § 1O ods. 2 zákona o veľkej privatizácii. Ak ide o priamy predaj mimo verejnej dražby resp. verejnej súťaže, vláda
schvaľuje privatizačný projekt vždy. To je ustanovené v § 8 ods. 2 zákona č. 253 a v § 10 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.
Z uvedených dôvodov druhá veta v § 3 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. je nadbytočná, nakoľko v obidvoch zákonoch má každý jasne stanovené úlohy a povinnosti, t. j. vláda, ministerstvá i ministerstvo pre správu a privatizáciu, ktoré bolo dočasne zriadené práve na tento účel, nakoľko i vládny program za kľúčový problém považuje zmenu vlastníckych foriem, privatizáciu a tiež súkromné podnikanie. Ustanovenie § 3 ods. 2 druhá veta môže navodiť situácie, ktoré skomplikujú prácu vlády Slovenskej republiky, aj tak zavalenej množstvom problémov.
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lacku v bodoch l a 3 priam predurčujú, domnievam sa, že ak zakladáteľ nebude odporúčat privatizačný projekt, alebo nebude súhlasiť so zaradením prevádzkovej jednotky do zoznamu privatizovaných jednotiek, vláda bude musieť o tom rokovať a rozhodnúť. Pritom však môže ísť o nejakú malú, nie veľmi podstatnú prevádzkovú jednotku, môže ísť o výhodný, perspektívny privatizačný projekt, s množstvom iných vlastností, ktoré odôvodňujú dať mu prednosť pred ostatnými, a ústredný orgán štátnej správy pre odštátnenie a privatizáciu národného majetku nebude môcť rozhodnúť, lebo takýto privatizačný projekt má len jednu jedinnú chybu - zakladáteľ ho neodporúča. Výsledok? Možný posun podniku do následnej vlny privatizačného procesu, nezhody vo vláde, nespokojnosť v odsunutom podniku, zvyšovanie nezamestnanosti, finančné straty a predovšetkým predlžovanie procesu veľkej i malej privatizácie a existencia zbytočného ústredného orgánu štátnej správy.
Ďakujem za pozornosť.