Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch kategórií odbytu vcelku priaznivo sa vyvíja vývoz za konvertibilné meny, a tým aj vývoz celkove. Za obdobie 9 mesiacov dosiahol vývoz za konvertibilné meny index rastu 150, 8 %, do konca roku 1991 predpokladáme až 192, 8 %. Pomalším tempom sa vyvíja vývoz celkove, ale i tu za rok 1991 očakávame nárast 119 %. Tieto údaje sú výsledkom usilovnej práce štátnych podnikov, ich podnikového managementu, organizácií zahraničného obchodu, ale i výsledkom značnej aktivity pracovníkov rezortu ministerstva priemyslu.
Ak som spomínal situáciu v rezorte z pohľadu hmotnej výroby a odbytu, vo finančnom hospodárení vyjadrenom v tvorbe zisku je vývoj veľmi priaznivý. Za rezort sme k 30. 9. 1991 dosiahli zisk vo výške 6 miliárd korún, čiže oproti rovnakému obdobiu minulého roku je index vzrastu 146 %. Napĺňajú sa tak aj zámery v tvorbe zdrojov štátneho rozpočtu zo ziskov podnikov rezortu, ktoré sú už týmto pre rok 1991 vysoko prekročené a očakávame ho preplniť o viac ako 2 miliardy korún. Vo vzťahu ku kapitole rezortu bol predpoklad rozpočtu dosiahnuť zisk 2, 7 miliardy korún, najmä z dôvodov zrušenia FENZO, aktívnou obchodnou politikou na konvertibilných trhoch sa však tento zámer vysoko prekročil.
Menej priaznivá je však situácia v likvidite podnikov. Platobná neschopnosť v našom rezorte dosiahla 7, 6 miliardy korún. Aj keby nás mohlo tešiť, že je to prevažne druhotná platobná neschopnosť, predsa nás tento stav neuspokojuje. Na ministerstve sme v spolupráci s ostatnými odvetvovými rezortami vlády Slovenskej republiky a spolu s Ministerstvom priemyslu českej republiky pripravili návrh na riešenie tejto situácie vzájomným započítavaním pohľadávok a záväzkov plošne v rámci celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Realizácia tohoto projektu len na území Slovenska je nemysliteľná.
Veľkú pozornosť venujeme vývoju nezamestnanosti. Štátna politika zamestnanosti sa realizuje podlá zákona o zamestnanosti a nadväzujúcich všeobecne záväzných predpisov, v ktorých je vymedzená pôsobnosť a kompetencia len štátnym orgánom práce. Ekonomické rezorty zo zákona nemajú priame kompetencie v oblasti politiky zamestnanosti. Ministerstvo priemyslu sa usiluje aktívne podporovať a ovplyvňovať vývoj zamestnanosti. Pravidelne sa uskutočňujú rokovania s vybranými problémovými podnikmi, formou dialógou. Na rokovaniach sa riešia konkrétne problémy a navrhujú opatrenia na reštrukturalizáciu výroby, organizáciu a usmernenie vstupu zahraničného kapitálu. Osobitnú pozornosť venujeme práve najviac ohrozeným regiónom, ako sú Kysuce a Banská Štiavnica. Môžem vám s radosťou povedať, že sa nám darí obnoviť výrobu v týchto regiónoch a priberať pracovné sily. Na úrovni ministerstva sa tomu venuje pozornosť prakticky každý mesiac, kedy máme aktívy. Chcel by som vás informovať, že za celý rezort je nahlásených na úrady práce len 4, 5 % v porovnaní zhruba s 10-percentnou nezamestnanosťou v rámci celého Slovenska.
Vážená Slovenská národná rada,
je to mimoriadne náročné obdobie pre všetky podniky nášho rezortu. Vyžaduje osobitný prístup, mimoriadne aktivity podnikového managementu, ale aj súčinnosť s rezortom pri riešení tak závažných problémov, ako je prechod na trhovú ekonomiku. Verím, že naše doteraz dosiahnuté aktivity vydržia v tomto tempe až do konca roku 1991, kedy budeme bilancovať, a verím, že úspešne.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi Holčíkovi. Teraz prosím pána poslanca Harnu, aby podal informáciu o prerokovaní správy v Národohospodárskom a rozpočtovom výbore Slovenskej národnej rady.
Poslanec Š. Harna:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,
predložená správa vlády bola prerokovaná len v národohospodárskom a rozpočtovom výbore za prítomnosti pána ministra Danču a jeho námestníka pána Bosáka. Národohospodársky a rozpočtový výbor pripravil návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k predloženej správe, ktorý vám bol rozdaný na začiatku 18. schôdze v pondelok. Ako spravodajca národohospodárskeho výboru dovolím si vyjadriť svoj názor k predloženej správe a k rozpočtovej politike vlády ako takej. V záujme stručnosti nebudem uvádzať číselné údaje rozpočtového hospodárenia, vecí ich máte k dispozícii aj s potrebným komentárom v správe vlády. Vašu pozornosť však chcem upriamiť na niektoré otázky a problémy rozpočtu a rozpočtového hospodárenia.
Hneď úvodom treba konštatovať, že správa vlády o realizácii úloh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v prvom polroku je predložená plénu Slovenskej národnej rady s veľkým oneskorením. Je predložená v čase, keď máme už za sebou nielen tretí štvrťrok, ale aj prvý mesiac štvrtého štvrťroku. Oslabuje sa tým kontrolná činnosť parlamentu nad rozpočtovým hospodárením vlády a dostávame sa do pozície, keď už môžeme len konštatovať výsledky a pramálo na ne vplývať. Aj
preto som na minulej 17. schôdzi interpeloval v tejto veci vládu.
Ako z predloženej správy vyplýva, vláda ešte v júli upravila štátny rozpočet, zvýšila celkové príjmy a výdavky štátneho rozpočtu o 6, 5 miliárd korún, pri zachovaní schváleného salda štátneho rozpočtu, to znamená prebytok vo výške 700 miliónov korún. Upravila, zvýšila, respektíve znížila aj väčšinu príjmových a výdavkových položiek rozpočtu. Výsledkom týchto úprav je, že máme úplne iný štátny rozpočet, než aký sme schválili v zákone o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991. Vzniká otázka, či túto úpravu je ešte možné považovať za rozpočtové opatrenia v zmysle § 15 zákona Slovenskej národnej rady číslo 592/1990 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Podlá tohto zákona iste nemožno, lenže v § 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 593/1990 Zb. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1991 Slovenská národná rada vlastne udelila vláde generálne zmocnenie, dala jej úplne volnú ruku na zmenu záväzných úloh a limitov štátneho rozpočtu s jedinou podmienkou, že musí byť zachované v zákone stanovené saldo. Musíme teda konštatovať, že úpravou rozpočtu vláda neporušila zákon o štátnom rozpočte.
Dovoľte mi ešte niekoľko myšlienok k tejto problematike. Chápem vládu, že v tak zložitých ekonomických a politických podmienkach chce mať čo najširší manévrovací priestor aj v rozpočte. Myslím si však, že Slovenská národná rada tu bola príliš benevolentná, čo v budúcnosti už nie je možné pripustiť. Musia sa určiť aspoň percentuálne limity, v ktorých vláda môže manévrovať, a nad ich rámec musí požiadať parlament o novelu rozpočtového zákona. Keď sa zamyslím nad úpravou rozpočtu, natíska sa otázka, ako mohla vláda zvýšiť aj celkové príjmy rozpočtu o 6, 5 miliárd korún pri poznaní negatívnych trendov vo vývoji ekonomiky, teda pri jej hlbokom poklese? Odpoveď je samozrejmá. Preto, aby mohla zvýšiť
rozpočtové výdavky a pritom neporušiť rozpočtový zákon. Pokles ekonomiky je však tak hlboký, že samotná vláda je nútená vo svojej prognóze priznať reálnu hrozbu rozpočtového deficitu od 0, 6 do 7, 1 miliárd korún. Vládu možno pochopiť, že pod tlakom verejnosti aj politickej opozície bola nútená prijať rozpočtové opatrenia vo forme zvýšenia výdavkov na zachovanie funkčnosti verejného sektora a vnútropolitického kľudu. Musíme si však na rovinu povedať, že sa mlčky spoliehame na prebytok federálneho rozpočtu, na to, že federál bude nútený niečo pre nás urobiť napriek tomu, že jeho zdroje nie sú zväčša našej proveniencie.
Vážená Slovenská národná rada,
napriek všetkým nedostatkom v rozpočtovom hospodárení vlády treba jasne vidieť aj nesporné pozitíva uplatňovanej hospodárskej politiky a v rámci nej aj rozpočtovej politiky. Veď uvedomme si, že rozpadnutie trhu bývalej RVHP, na ktorom sme realizovali vyše 50 % nášho exportu, preorientácia sa na iné náročné trhy pri danej štruktúre a technickej úrovni našej produkcie, už samo osebe je dostatočným dôvodom na ekonomický kolaps. A k tomu ešte treba pripočítať síce prechodný, ale výrazne negatívny vplyv transformácie ekonomiky, pri ktorej sa mení celý systém integrácie a koordinácie ekonomiky z centrálne-administrativneho na trhový. Pravdou je to, čo sa vytýka vláde, predovšetkým federálnej, že bola predimenzovaná rozpočtová reštrikcia zameraná na odbúranie previsu agregátneho dopytu nad ponukou, čo sčasti prehĺbilo pokles ekonomiky. Zastávam však názor, že jej poddimenzovanie by prehĺbilo infláciu. A nakoľko potrebnú mieru reštrikcie nemožno presne kvantifikovať, len približne odhadnúť v určitom rozmedzí, bolo výhodnejšie ju spočiatku viac priškrtiť a potom podlá potreby v nej poľaviť, ako to urobiť opačne, a prehĺbiť tým mieru inflácie.
V tejto súvislosti treba tiež spomenúť skutočnosť, že niektorí ekonómovia, ale aj niektoré politické strany a hnutia vytýkajú vláde reštriktívnu rozpočtovú politiku, lebo podviazala ekonomický rast, a tvrdia, že vláda mala v záujme stimulovania ekonomiky zvýšiť výdavky rozpočtu nad príjmy a uplatňovať vlastne deficitné rozpočtové hospodárenie. Osobne sa nedomnievam, že by to bola schodná cesta na prekonanie recesie a skrýva v sebe veľké nebezpečenstvo naštartovania cválajúcej inflácie. Inflácia totiž nie je trestom božím, ktorý prichádza spontánne, ale ju vytvárajú vlády svojou nezodpovednou hospodárskou a predovšetkým rozpočtovou politikou. Jej podstatou je, že vlády míňajú viac peňazí, než im dovoľujú príjmy, a tým zrieďujú peniaze. Keď sa však raz inflácia spustí, potom sa dá len veľmi tažko zastaviť. Treba si uvedomiť, že sme nepotrebovali umelo zvyšovať globálny dopyt cestou deficitného rozpočtu, ten tu existoval 40 rokov. A práve preto, že neexistovala možnosť na vytvorenie makroekonomickej rovnováhy cestou relatívne rýchleho zvýšenia ponuky, najmä pre nedostatok kapitálu, bolo nevyhnutné odstrániť previs agregátneho dopytu aj rozpočtovou reštrikciou. Prostredníctvom nej sa vlastne podarilo vytvoriť globálnu rovnováhu ponuky a dopytu, aj keď na nižšej úrovni. Oprávnená je však požiadavka, aby vláda realizovala ofenzívnu rozvojovú aj štrukturálnu politiku, lebo bez nej sa bude pokles v ekonomike prehlbovať, a to väčšou mierou, než je to vzhľadom na transformáciu ekonomiky nevyhnutné.
Nakoľko zabezpečenie schváleného salda štátneho rozpočtu sa ukazuje ekonomicky aj politicky mimoriadne dôležité, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady navrhuje Slovenskej národnej rade prijať odporúčania a úlohu pre vládu Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v návrhu uznesenia.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Harnovi. Prosím, aby sledoval pripomienky k návrhu uznesenia, ktorý máte rozdaný. Otváram rozpravu k šestnástemu bodu nášho programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásili poslanci pán Jakuš a pán Zselenák. Prosím pána Jakuša, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Jakuš:
Vzdávam sa vystúpenia. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Zselenák. Poslanec J. Zselenák;
Vážený pán predsedajúci,
vážené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady,
vážená vláda,
dámy a páni,
veľmi ma mrzí, že vláda Slovenskej republiky už tradične verná svojmu prístupu k rokovaniu Slovenskej národnej rady, vždy, keď je na programe taký vážny bod, ako napríklad teraz rozpočet, v hojnom počte absentuje. Mrzí ma najmä to, že tu dnes nie sú hospodárski ministri našej vlády, ktorých česť zachraňuje pán minister Holčík, ale tiež si myslím, že je jeden z tých, ktorý mal skôr príčinu a dôvod prísť sa pochváliť relatívne dobrými výsledkami v rezorte, ktorý riadi, a tí ostatní, ktorí chýbajú, sú skôr z tých rezortov, kde sa problémy viac prehlbujú a vyhrocujú.
Dámy a páni, ak platí výrok o tom, že láska ide cez žalúdok, zrejme piati aj to, že politika sa robí cez rozpočet a peniaze. Je len prirodzené, že parlament sa nemôže vyhnúť zodpovednosti za svoju kontrolnú funkciu nad tvorbou a realizáciou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. O tom, do akej miery plní túto funkciu Slovenská národná rada, by sa dalo dlho polemizovať. Chcem k tomu uviesť iba niekoľko poznámok. Na rozdiel od inde bežnej praxe, kde štátny rozpočet sa prerokúval s maximálnou vážnosťou, Slovenská národná rada ho v závere minulého roka schválila v časovej tiesni, prakticky v priebehu jedného dňa. Podotýkam, že bez potrebnej prípravy, konzultácií, a za nejasnej argumentácie samotných navrhovateľov. Len pre informáciu uvádzam, že napríklad maďarský parlament o štátnom rozpočte rokoval takmer celý mesiac december, dokonca aj na Silvestra.
Už v priebehu prvého a druhého kvartálu sa v štátnom rozpočte prejavili vážne odchýlky od očakávaného vývoja. Dostavil sa výrazný prebytok rozpočtov tak republík, ako aj federácie. Ak by sme nebrali do úvahy zdroje takéhoto prebytku, mohli by sme sa tomu aj tešiť. Za veľkej publicity sa potom tento prebytok aj prerozdelil, myslím si, že celkom dobre a rešpektujúc tie najakútnejšie potreby spoločnosti. Pritom sme však boli svedkami paradoxného javu, keď sumu niekoľkých desiatok miliónov korún Slovenská národná rada presúvala v rámci rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky novelou zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky a súčasne vláda rozhodla o užití miliardových položiek prakticky bez Slovenskej národnej rady a jej orgánov, de facto bez novely zákona o štátnom rozpočte. Nechcem tým naznačiť, že by tu došlo k porušeniu rozpočtových pravidiel, ale je to jav iste nezvyklý.
Na druhej strane málo alebo takmer vôbec sa nehovorí o tom, že v štátnom rozpočte popri relatívnej globálnej vyváženosti príjmov a výdajov, sú aj v oblasti príjmovej, aj
v oblasti výdavkov vážne odchýlky v ich plnení a čerpaní. V podstate to znamená, že relatívne priaznivý výsledok hospodárenia v globále spočíva v tom, že výrazný výpadok príjmov v niektorých položkách, pritom nesmierne závažných z hľadiska dlhodobej hospodárskej stratégie, je eliminovaný relatívnym prebytkom v iných položkách, ktorý je však javom iba dočasným. Výrazné sú odchýlky od očakávania v takých vážnych otázkach, ako je pokles výroby a následný výpadok hrubého národného produktu, vyššia nezamestnanosť a tendencia jej ďalšieho rastu. Veď oproti 5 % sa očakáva až 11 až l2-percentná nezamestnanosť v druhom polroku. Ďalej je tu zhruba 60-percentný rast spotrebných cien, čo je dvojnásobok očakávania. Tieto aj ďalšie údaje majú výrazný vplyv na stav ekonomiky.
Dámy a páni, aj vnútorný neporiadok na mnohých ministerstvách je príčinou nepriaznivého stavu. Či chceme, či nechceme, musíme si priznať, že štátny rozpočet je nadmieru zaťažený aj financovaním činnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorej počet pracovníkov opäť vykazuje stúpajúcu tendenciu. Ďalej sú tu náklady na zriaďovanie úradov všeobecnej štátnej správy a najmä na prebujnelú sieť orgánov špecializovanej štátnej správy.
Osobitnú kapitolu tvorí počínanie Ministerstva financií Slovenskej republiky v procese rozdeľovania dotácií na rozvojové programy a komplexnú bytovú výstavbu obciam. V tejto súvislosti hodnotím časť správy týkajúcu sa rozpočtov miestnych samospráv ako pokus o kamufláž a zakrytie hriechov ministerstva financií. Relatívny prebytok v príjmoch obcí a aj stav v plnení dotácií opomenul termíny, kedy tieto prostriedky obce v skutočnosti dostali. Do vašej pozornosti odporúčam dve správy Ministerstva kontroly Slovenskej republiky, ktoré jasne dokazujú, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky porušilo aj vlastné pravidlá pre poskytovanie dotácií obciam na rozvojové programy a komplexnú bytovú vý-
stavbu, čoho dôsledkom bolo, že dotácie dostali mnohé obce, ktorým vôbec nepatrili, a nedostali ich tie, ktoré sú na ne bytostne odkázané. Aj pridelené dotácie sa do rozpočtov obci dostali neskoro. Navyše, obce nemohli včas vyrúbiť ani miestne dane a poplatky, čoho dôsledkom je, že v tomto roku prišli o tretinu týchto svojich príjmov. V dôsledku malej privatizácie obce prichádzajú o časť svojho podielu na výnosoch z majetku obci. Teda finančný stav obci zďaleka nie je taký ružový, ako by to vyplývalo z predloženej správy vlády. Pritom ani predpoveď na druhý polrok nie je o nič lepšia. Vo výpočte týchto nedostatkov by sa dalo pokračovať.
Som presvedčený, že tento stav je priamym dôsledkom neuvážene zvoleného scenára ekonomickej reformy, ktorý pre Slovensko v začiatku prináša omnoho tvrdší dopad ako pre Českú republiku, ako aj nezodpovedne predávkovanej reštriktívnej politiky federálnej a slovenskej vlády. Takáto miera reštrikcie totiž nevedie, a ani nemôže viest k oživeniu ekonomiky. Práve naopak, spôsobuje pokles výroby bez potrebných impulzov na presadzovanie adaptačných procesov založených na realizácii proefektívnostne a proinovačne orientovaných nových výrobných programov. Prirodzeným výsledkom už môže byt iba hospodársky pokles. Je len príznačné pre vládu Slovenskej republiky, že predložená správa iba sucho konštatuje stav a očakávaný vývoj v druhom polroku. Nepíše sa však o tom, ako sa budú úlohy štátneho rozpočtu zabezpečovať v ďalšom období, najmä čo sa týka plnenia položiek príjmov.
V tejto súvislosti nemožno zanedbať ani prípravu štátneho rozpočtu na finančný rok 1992. Dovoľte mi, dámy a páni, aby som predložil záverom svojho vystúpenia návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady v tom zmysle, aby bolo uložené vláde Slovenskej republiky predložiť novelu zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky poslancom a orgánom Slovenskej národnej rady do konca novembra 1991. Ďalej, aby návrh rozpočtu Slovenskej republiky vláda predložila poslan-
com a následne orgánom Slovenskej národnej rady najneskôr do 3. 12. 1991, a aby sa nanovo - to by som vás chcel zvlášť poprosiť - rozdelil dohľad výborov Slovenskej národnej rady nad čerpaním kapitol rozpočtu, menovite, aby napríklad Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu bol určený na kontrolu nad financovaním orgánov štátnej správy a samosprávy a dotáciami pre obce a regióny, a podobne sa to urobilo aj u ostatných výborov Slovenskej národnej rady.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SMR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Kto ďalší sa hlási do diskusie? Pán poslanec Ľupták.
Poslanec I. Ľupták;
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na to, že pán minister, aj spravodajca výboru už dosť narábali s číslami, viac-menej vás oboznámili aj s trendami vývoja rozpočtov, svoj pripravený príspevok veľmi skrátim a nebudem vás znovu otravovať týmito číslami. Skôr by som vyslovil ľútosť, že podlá doterajších informácií sa plnenie rozpočtu vyvíja podlá alternatívy číslo 2, čiže približuje sa, povedal by som, skôr ku krízovej alternatíve. Následne na to, ako už spomínal pán minister, budú vypracované regulačné opatrenia. Prosil by som pána ministra a vládu, aby približne určili, aké budú tieto regulačné opatrenia, aby sme sa nimi mohli zaoberať aj my, snáď z obavy, či
to zase nebudú opatrenia čisté reštriktívneho charakteru, ktoré budú mať za následok ešte hlbšie, ešte väčšie prehĺbenie recesie hospodárstva a vôbec ekonomiky ako takej. Čiže, prosil by som, či by sa nemohol zástupca vlády vyjadriť, dokedy bude výbor pre národné hospodárstvo a rozpočet oboznámený s týmito regulačnými opatreniami.
Čo sa týka príjmovej časti rozpočtu, všetci veľmi dobre viete, že podstatnou častou príjmovej časti rozpočtu sú dane. Chcel by som hovoriť o daňovom úniku. Tiež by som prosil pána ministra financií, keby do konca tohto mesiaca nám dal do výboru informáciu, ako to vyzerá na daňových úradoch, či sú tieto daňové úrady schopné pracovať efektívne, alebo čo mieni vláda urobiť, aby tieto daňové úrady boli schopné efektívne pracovať.
Ešte sa dotknem správy, ktorú mal pán minister Holčík. Mňa by viac uspokojilo, keby jeho informácia o jeho rezorte bola udávaná v tovarových jednotkách a nie v korunách, a to vzhľadom na devalváciu koruny, lebo tie nárasty sú - dá sa povedať - jednoznačne fiktívne vzhľadom na to, že kto vyváža, v korunách sa mu to neúmerne vracia, čo je veľmi pozitívny prvok, ale nedáva to obraz o tom, či tá-ktorá časť priemyslu má stagnujúcu alebo stúpajúcu tendenciu.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Hübel. Predtým ešte faktickou poznámkou chce reagovať pán minister Holčík.
Minister priemyslu SR J. Holčík:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
uvediem pánovi poslancovi Ľuptákovi dve čísla. V roku 1990 bola výroba tovaru v hodnote 98 883 miliónov. Predpokladáme, že v roku 1991 bude 98 716, index 99, 1. Zisk v roku 1990 nepovie nič, lebo je devalvácia. Predpokladali sme 5 949 miliónov odvodu zo zisku, do konca roka predpokladáme temer 8 miliárd korún.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem. Pán poslanec Hübel. Poslanec J. Hübel:
Vážená vláda,
vážená Slovenská národná rada,
v krátkosti by som chcel poukázať na niektoré načerpané položky výdavkovej časti štátneho rozpočtu, ktoré ma do určitej miery znepokojujú, pretože naznačujú, že sa v určitých oblastiach veci neriešia tak, ako by sa mali. Je to predovšetkým nečerpanie prostriedkov na rekvalifikácie. Z vyčlenenej čiastky 1, 4 miliardy korún pre Slovenskú republiku na rok 1991 sa čerpá len 261 miliónov korún, čo je veľmi málo, a naznačuje, že u nás nie je ešte vykryštalizovaná štrukturálna prestavba. Samozrejme, že trh do určitej miery túto prestavbu vykryštalizuje, ale sú určité odvetvia, o ktorých vieme, že by sa mali uberať istým smerom. Spomeniem len dávno omielanú konverziu zbrojárskej výroby alebo elektrotechnický priemysel, kde sa veci riešia skutočne veľmi pomaly,
a aj nezamestnanosť najmä v týchto odvetviach sa rysuje ako pomerne veľmi vysoká.
V súvislosti s poklesom ekonomiky nám nezamestnanosť rastie. Nezamestnanosť ovšem plošne nevyzerá všade rovnomerne, a napodiv, práve v tých oblastiach, kde hovoríme o konverzii zbojárskej výroby, je oveľa menšia ako napríklad u nás na východnom Slovensku, kde iba v našom okrese bola v auguste na úrovni zbruha 12 % a koncom roku môžeme reálne očakávať 18 - 19 %. Takže sa rysuje, že treba venovať zvýšenú pozornosť najmä týmto oblastiam, a tu veci riešiť.
Hovorilo sa tu o naplnení príjmovej časti rozpočtu. To je kategorická otázka, kategorický základ pre plnenie aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Sú ovšem niektoré oblasti, ktoré doslova žíznia po prostriedkoch, ktoré by sa v budúcnosti vedeli vrátiť. Uvediem napríklad len dve. Dnes som čítal Národnú obrodu. Zaujal ma článok o stave našich lesov. Už som to tu asi dvakrát prednášal, ale stav sa vôbec nezlepšuje, naopak, zhoršuje sa. Kto chodí do lesa, vidí, v akom stave les je, koľko je tam ešte dnes absolútne nevyužitej drevnej hmoty. V našom lesnom závode som inicioval pracovníkov, aby zvýšili svoj záujem o ďalšie zamestnanie ľudí, najmä nekvalifikovaných, ktorí by pri určitej malej rekvalifikácii boli schopní v týchto lesoch pracovať. V troch polesiach takíto ľudia už do práce nastúpili, a uvidíme, čo nám to prinesie. V závere roka sa k tejto veci vrátime, vyhodnotíme to. Zo skúseností v oblasti, kde žijem a kde poznám, v akom stave lesy sú, aká nevyužitá hmota leží v lesoch, domnievam sa, že by sa dalo čosi urobiť aj na väčšej ploche, aby sa zvýšila aj zamestnanosť a zvýšila sa, samozrejme, aj produkcia.
V tejto súvislosti mi nedá, aby som nepoukázal na fakt nečerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na ekologizácia lesa, i keď sa hovorí, že štátne lesy resp. podniky v tomto
rezorte prispeli na tento účel na základe svojich výsledkov svojimi prostriedkami, ale stav lesov, na ktorý ste už mnohokrát poukazovali, je taký, že prostriedky treba čerpať v plnom rozsahu. Takže to ma veľmi znepokojuje, i keď sa nemôžeme donekonečna vyhovárať na neusporiadanie vlastníckych vzťahov v našich lesoch. Túto oblasť považujem za veľmi perspektívnu, kde komplexným zúžitkovaním drevnej hmoty by sa dali dosiahnuť oveľa lepšie výsledky a dovolím si tvrdiť, že by sa vedelo zamestnať celoplošne na Slovensku niekoľkotisíc ľudí. Samozrejme, môže to byt na prechodnú dobu, kým sa veci nejako usporiadajú a kým sa hladina vyrovná. Zaráža ma to, že sa v tejto veci nič nerobí. A tento článok tomu tiež napovedá.
Ďalšou oblasťou je oblasť cestovného ruchu. Tu je niekoľko možností. Samozrejme, treba vložiť určitý kapitál, určité prostriedky aj zo štátneho rozpočtu, pretože - z nášho výboru sme to tu už niekoľkokrát prednášali - chýbajú prostriedky na zachovanie miestnych pamiatkových rezervácii. Znovu opakujem, neviem, keď sem budú chodiť turisti, čo im budeme ukazovať, či tie sídliská, alebo historické pamiatky, ktoré máme, ale ktoré sú v strašnom stave. Posledne sme vykonali prieskum v Banskej Štiavnici, ktorá je doslova skvostom v našom štáte, a keby ste videli, v akom stave sa to nachádza, je to na zaplakanie. Samozrejme, že obec nedokáže takéto mohutné stavby zrekonštruovať z vlastných prostriedkov. A nielen, že ich budeme ukazovať, ale turistov tam môžeme aj ubytovať. V Banskej Štiavnici dnes nevedia ubytovať jedného človeka, lebo jeden hotel, ktorý tam je, podlieha reštitučným nárokom, ľudia sa tam vadia, tieto nároky nie sú usporiadané. Hotel je zavretý a musíte sa vyviesť na Počúvadlo, aby ste sa ubytovali v nejakej chate.
Takýto stav je, samozrejme, aj v Levoči, kde na to poukazujeme už niekoľkokrát. Je tam hotel, ktorý už vyše roka zíva prázdnotou, temperuje sa, stráži sa, nábytok je tam
zložený, a pre nejakých 4 alebo 5 miliónov korún, ktoré chýbajú a ktoré mesto nevie zohnať, tento hotel nie je využitý. Samozrejme, nie je využitý aj preto, že chýba reštauračná časť. Pritom turisti, ktorí prišli z Anglicka, Francúzska, hovoria, že by ostali, že by sa rozhliadli po okolí, ale za takéhoto stavu, samozrejme, sa zdržia v meste jednu-dve hodiny, odídu preč a prostriedky unikajú niekde inde. To je ďalšia oblasť, kde vkladanie prostriedkov vidím ako veľmi perspektívne. Vláda si vo svojom programe vytýčila, že sa bude budovať oblasť cestovného ruchu, ale nevidím, že by sa táto otázka systémovo riešila.
Sú určite aj ďalšie oblasti, kde by bolo možné zvýšiť príjmovú časť štátneho rozpočtu, niektoré už boli naznačené. Bude potrebné, aby sme sa všetci týmto zaoberali, pretože sa skutočne nazdávam, že je to pre našu ekonomiku naprosto rozhodujúce. Firmy, ktoré sa rozbehli do sveta, aj firmy z nášho regiónu, a ktoré hľadajú odbytové možnosti, tieto odbytové možnosti našli. Sú práve z rezortu ministerstva priemyslu, o ktorom hovoril pán minister Holčík. Dáva to veľkú nádej, že nastane v tomto smere určitý obrat.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Hlási sa ešte niekto z prítomných do diskusie? Pán poslanec Jakuš.
Poslanec J. Jakuš:
Dovoľte mi, aby som reagoval na slová môjho predrečníka pána poslanca Hubia v súvislosti s čerpaním rozpočtu na rekvalifikácie. O tomto probléme som hovoril už dávnejšie, že vlastne rekvalifikácie nebežia. Je to z dvoch pohľadov. Prvý pohľad je, na čo budeme ľudí rekvalifikovať, keď ich potom