jem nerastného bohatstva a vlastnícke vzťahy k nemu. Novela ponecháva rozsah štátneho vlastníctva nerastného bohatstva podlá súčasného právneho vzťahu, -zabraňuje však ďalšiemu znázorňovaniu ložísk nevyhradených nerastov, ktoré zostávajú súčasťou pozemku.
Rovnoprávne postavenie všetkých podnikateľských subjektov pri využívaní nerastného bohatstva je vytvorené v prvom ustanovení § 7a, podľa ktorého vyhľadávanie, prieskum, dobývanie výhradných ložísk, ale aj inú banskú činnosť, môžu vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti fyzické alebo právnické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo podrobnejšie upravuje ustanovenie §§ 24, 27 a 28, o ktorých sa zmienim ďalej.
Prvky trhového mechanizmu, keď na jednej strane stojí podnikateľský subjekt a na druhej strane štát ako vlastník vyhradeného ložiska, sú obsiahnuté v novelizovaných ustanoveniach § 13 a § 14. Na rozdiel od doterajšieho stavu si podmienky využiteľnosti ložiska bude určovať organizácia. Výpočet zásob výhradného ložiska, ktorého súčasťou sú i podmienky využiteľnosti ložiska, bude schvaľovať štát prostredníctvom Slovenského geologického úradu. Platný banský zákon umožňuje v § 24 dobývať výhradné ložisko len štátnym organizáciám. Vo výnimočných prípadoch z dôvodov celospoločenského záujmu môže štátna organizácia odovzdať výhradné ložisko do trvalého užívania inej socialistickej organizácii, najmä družstevnej. Toto výlučné právo štátnej organizácie pri využívaní nerastného bohatstva novela odbúrava. Podnikanie vo využívaní nerastného bohatstva v podmienkach trhového mechanizmu rieši novela zavedením inštitútov prednostného práva v súbehu pri určovaní dobývacieho priestoru, ale aj opatrením proti nečinnosti organizácie, ktorej bol dobývací priestor určený.
Novela banského zákona ustanovuje v § 22a ako ekonomické nástroje úhradu za dobývací priestor a úhradu za vydobyté nerasty. Úhrada za dobývací priestor je odplatou, ktorú platí podnikateľský subjekt štátu za zabezpečovanie ochrany výhradného ložiska a za priznanie práva z výhradného ložiska dobývať. Úhrada za vydobyté nerasty je zasa odplatou, ktorú platí podnikateľ štátu za nakladanie s nerastami po ich vydobytí z výhradného ložiska, ktoré je vo vlastníctve štátu. Návrh umožňuje, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky po dohode so Slovenským banským úradom a zohľadnení stanoviska príslušného rezortného ministerstva mohlo v odôvodnených prípadoch na žiadosť organizácie individuálne znížiť úhradu za vydobyté nerasty, prípadne povoliť dočasné oslobodenie od platenia tejto úhrady. Pôjde najmä o prípady dobývania palív a iných nerastov dôležitých pre zásobovanie národného hospodárstva a obyvateľstva, najmä pri dobývaní ložísk so zložitými banskogeologickými podmienkami, so zvýšeným nebezpečenstvom a podobne. Spôsob výpočtu a platenie úhrad, podmienky zníženia alebo oslobodenia od platenia úhrad podrobnejšie upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky. S ohľadom na predpokladanú účinnosť novej komplexnej právnej úpravy finančnej, daňovej a cenovej sústavy v našom štáte k 1. 1. 1993 sa povinnosť začatia platenia oboch úhrad ako jedného z nástrojov trhového mechanizmu viaže k tomuto termínu. Novelou sa dopĺňa ustanovenie § 33 o účasť občanov, fyzických a právnických osôb, pri riešení stretov záujmov.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
výbory Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona prerokovali na svojich schôdzach v termínoch od 4. októbra 1991 do 16. októbra 1991. Všetky výbory s ním vyslovili súhlas a odporúčajú vládny návrh zákona schváliť s 11 úpravami resp. doplnkami.
Spoločnú správu výborov Slovenskej národnej rady máte k dispozícii ako tlač Slovenskej národnej rady číslo 171a. Chcel by som zdôrazniť, že ani jedna z prednesených pripomienok nemení vládny návrh zákona po stránke vecnej. Sú to prakticky pripomienky, ktoré vylepšujú vládny návrh po stránke legislatívnej, pripadne sa volí vhodnejšia výrazová forma. Prosím vážené poslankyne a poslancov, aby si vzali spoločnú správu. Skôr, ako budeme hlasovať o navrhovaných úpravách, chcel by som ich krátko zdôvodniť.
V úprave číslo l ide o gramatickú úpravu, pretože v § 12 odsek 2 sa tiež hovorí o odmene. Odporúčam túto úpravu prijať. V úpravách 2, 3 až 7 v § 14 odsek 4, v § 14a odsek 4 a v § 29 odsek 6 odporúčam nahradiť slovný výraz "upraví" slovným výrazom "ustanoví". Je to vhodnejší výraz. Odporúčam navrhované úpravy prijať. V úprave číslo 4 sa v § 27 odsek 3 odporúča slovo "žiadosť" nahradiť slovom "návrh". Ide o legislatívnu úpravu, pretože už samotný odsek 3 tohoto paragrafu na začiatku prvej vety cituje slovo návrh. Odporúčam prijať. V úprave číslo 4 sa ďalej odporúča v druhej vete za slovami "návrh nepodala" vložiť slová "alebo takáto organizácia nie je" a pokračovať slovami "rozhodne banský úrad". Úpravu odporúčam prijať, pretože vyčerpáva všetky možnosti, ktoré sa môžu vyskytnúť. V úprave číslo 5 sa v § 27 odsek 7 ukladá organizácii, ktorá zmluvne prevádza dobývací priestor na inú organizáciu, povinnosť túto skutočnosť oznámiť na obvodný banský úrad. Vzhľadom na závažnosť, ktorú dobývací priestor určite má, odporúčam navrhovanú úpravu prijať. V úprave číslo 6 v § 27 odsek 9 sa slovo "priestoroch" nahrádza slovom "priestorov". Ide o gramatickú úpravu a túto odporúčam prijať. V úprave číslo 8 sa v § 32a odsek 10 za slová "vydobyté nerasty" vkladajú slová "a oslobodenie od tejto úhrady". Úprava vhodne kompletuje okruh otázok, ktoré má riešiť nariadenie vlády Slovenskej republiky o úhradách za dobývací priestor a za vydobyté nerasty. Úpravu odporúčam
prijať. V úprave číslo 9 sa v záujme zvýšenej ochrany vlastníckych práv, v súlade s Listinou základných práv a slobôd zvýrazňuje nutnosť existencie verejného záujmu na vydobyté ložiská pri riešení stretov záujmov. Úpravu odporúčam prijať. V úprave číslo 10 v § 33 odsek 6 navrhovaná úprava v znení "na konci sa pripája veta", za ktorým pokračuje znenie "ak ide o stavby... " atď., lepšie vystihuje úmysel navrhovateľa novely zákona. Úpravu odporúčam prijať. V poslednej úprave číslo 11 sú odkazy 2b/ a 2c/ pod čiarou. Tieto taktiež odporúčam prijať.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
všetky úpravy, ktoré odporučili výbory Slovenskej národnej rady k novele zákona číslo 44/1988 Zb., túto legislatívne skvalitňujú a jazykovo dolaďujú. Vyslovujem názor - a verím, že to nie je len môj názor, že novele zákona bola venovaná zo strany navrhovateľa známa banícka dôslednosť a vážnosť. Odporúčam, aby sme všetky navrhované úpravy v počte 11, uvedené v spoločnej správe, prijali spoločným hlasovaním. Zároveň ako spoločný spravodajca odporúčam, aby po rozprave vážené plénum Slovenskej národnej rady novelu zákona číslo 44/1988 Zb. schválilo.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Kružliakovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím zároveň, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o dvanástom bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nik. Hlási sa pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel:
Vážené predsedníctvo, vážení zástupcovia vlády, poslankyne, poslanci,
hneď na úvod dovoľte, aby som mal jednu faktickú poznámku do našich radov. Viete veľmi dobre, že oblasť baníctva je v poslednej dobe v našej spoločnosti veľmi frekventovaná a v tejto oblasti vzniká nemalé sociálne napätie. Mnohí poslanci už v minulosti na tieto fakty poukazovali s tým, že tejto oblasti treba venovať trvalú pozornosť. V tejto súvislosti ma zaráža fakt, že pri tak dôležitých zákonoch, ktorým, samozrejme, nemusí každý rozumieť, v tejto miestnosti nesedí ani jedna tretina poslancov. /Potlesk. / Chcem sa spýtať, keď avizované sociálne napätie v tejto oblasti vyústi do demonštrácií na námestiach, kto k nim príde rečniť. My máme priestor v tejto sále, aby sme legislatívnymi prostriedkami dokázali tieto sociálne napätia eliminovať - a nesedíme tu. /Potlesk. /
Baníctvo na Slovensku má obrovskú tradíciu, niekoľkostoročnú tradíciu. Bohužiaľ, v poslednej dobe i vplyvom bansko-geologických podmienok a vyťaženia nerastov, i keď sa uplatňuje intenzívne vyhľadávanie geologickým prieskumom, nerastov nie je na Slovensku toľko, aby sme sa mohli nimi nejak veľmi pýšiť, a aby zásadným spôsobom ovplyvnili chod národného hospodárstva. Napriek tomu si dovoľujem tvrdiť, že i to, čo máme, je potrebné racionálnym spôsobom využívať.
Myslím si, že aj táto novela zákona resp. zmeny a doplnky k banskému zákonu priniesli okrem legislatívnej úpravy, samozrejme, aj faktické prínosy, pretože sledujú podmienky vývoja spoločnosti po roku 1989 i v banskej činnosti a všetky legislatívne zmeny a zákony, ktoré sme doteraz v tomto parlamente prijali.
Keď som bol na začiatku taký nepríjemný, tak najmä preto, že novela uplatnená v § 32a výrazným spôsobom zasiahne do ekonomiky banských podnikov. Je tam navrhovaná úprava odplaty alebo úhrady za vydobyté nerasty až do výšky 10 % ich hodnoty. V dôvodovej správe sa uvádza, že to môže byt okolo 200 miliónov korún. Je možné, že podlá trhovej ceny to v budúcnosti bude i viac, alebo, samozrejme, môže byt aj menej. Uvádza sa ďalej, že táto úhrada je nákladovou položkou, a teda môže byt zapracovaná do ceny výrobku. Lenže chcem upozorniť na jeden fakt, že naše suroviny, aj upravené rudy, nie sú momentále konkurencieschopné podlá cien na svetových trhoch, a teda každá takáto úprava, takéto zvýšenie, bude znamenať sťaženie ich odbytu aj v domácom priestore.
Preto, samozrejme, k tejto oblasti treba pristupovať veľmi citlivo. Hovorím to preto, že na túto úpravu nadväzuje vládne nariadenie, ktoré jednoznačne vymedzuje, aká výška úhrady sa bude platiť za jednotlivé nerasty. Toto vládne nariadenie je vo forme návrhu, zatiaľ nebol prijaté, a pokiaľ ma informoval pán predseda Slovenského banského úradu, bude prekonštruované. Bol by som veľmi rád, aby sa tak stalo, pretože výšky úhrad, ktoré boli uvedené v pôvodnom návrhu, nie sú ničím podložené, sú prevzaté z nejakých skúsenosti zo zahraničia, a bolo by veľmi zlé, keby sme to takto uplatnili, pretože by nesledovali bansko-geologické podmienky, kondície, ktoré u nás máme, a technológie, ktoré sú zavedené u nás a do tejto doby pre nás dostupné. Samozrejme, nič nebráni tomu, aby technickým rozvojom sa získavali ďalšie technológie, ktoré dokážu využiť ďalšie úžitkové zložky nerastov.
Preto sa veľmi prihováram za to, i keď v návrhu je povedané, že prvá odplata alebo úhrada za vydobyté nerasty sa bude platiť za rok 1993, aby v súvislosti s prijatím budúcich zákonov o daňových úpravách a daňových zákonov boli
zohľadnené určité dannosti a určité špecifiká banskej výroby. Napriek tomu, že dochádza k útlmu baníckej výroby, pretože niektoré ložiská nutne musíme uzavrieť, lebo nebudú schopné konkurencie so svetovými producentami, prihováram sa za to, aby táto oblasť bola v trvalej pozornosti vlády už aj vzhľadom na spomínané sociálne napätie, a aby sa skutočne veľmi dôsledne a diferencovane pristupovalo ku každému podniku, pokiaľ ide o úhrady. Môže sa totiž stať, že niektoré podniky sa dostanú do tzv. zápornej diferenciálnej renty a bude tu ďalší tlak na dotácie zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, rezorty i samotné podniky, pretože v trhovom mechanizme sa musia správať trošku inak, ako sa správali doteraz, musia dbať na to, aby svojimi vlastnými opatreniami zekonomizovali ťažbu, zekonomizovali úpravu rúd a svojich výrobkov, aby sa presadili aj na trhoch.
Veľmi by som vás preto prosil, aby to nevyznelo ako kritika zo strany nejakého koaličného poslanca, ale skutočne ide o vážny spoločenský problém, a týmto otázkam sa musíme permanentne venovať. Preto by som odporúčal, keby tento zákon mohol byt v tomto parlamente odsúhlasený s tým, že ešte raz prosím vládu, aby sa týmto otázkam permanentne venovala, a najmä pri prijatí daňových zákonov, aby tieto otázky baníctva boli trvalé riešené.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem pánovi poslancovi Hüblovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?
/Nikto. /
Nie je tomu tak. V tom prípade vyhlasujem rozpravu
o dvanástom bode nášho programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Zászlós?
Podpredseda vlády SR G. Zászlós;
Nie. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov pán Kružliak?
Poslanec Š. Kružliak;
Vážení kolegovia a kolegyne poslankyne, poslanci,
myslím si, že samotná formulácia zákona, dôvodovej správy, zdôvodnenie predkladateľa, aj vystúpenie pána poslanca Hubia zaujali k tejto otázke dostatočne seriózne a logické stanovisko. Skutočne, nemám čo k tomu dodať. Chcel by som iba požiadať vážený parlament, aby sme všetky úpravy navrhované v spoločnej správe v bodoch l až 11 schválili spoločným hlasovaním. Pripomienka pána kolegu Hubia nemá taký charakter, aby sme potrebovali zákon doplniť. Prosím, pán predsedajúci, keby ste dali hlasovať o všetkých 11 úpravách.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 86 poslancov. /
Kto je za prijatie 11 pozmeňovacích návrhov v spoločnej správe?
/Za návrh hlasovalo 86 poslancov. / Kto je proti? /Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto. /
Konštatujem, že plénum 11 pozmeňovacích návrhov prijalo jednomyseľne.
V súlade s ustanovením § 26 ods. l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady dávam hlasovať o návrhu zákona ako celku.
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 90 poslancov. /
Kto je za prijatie vládneho návrhu zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 90 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Nikto. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva.
/Potlesk. /
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi, ktorý si žiada ešte slovo.
Poslanec Š. Kružliak:
Chcel by som váženým kolegyniam a kolegom skutočne zo srdca poďakovať za absolútnu dôveru, na ktorú sa ešte pri žiadnom hlasovaní o zákone nepamätám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Vážené kolegyne a kolegovia, navrhujem, aby sme ešte do obedňajšej prestávky prerokovali bod 13 programu a potom vyhlásili obedňajšiu prestávku.
Trinástym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.
Návrh ste dostali ako tlač 171 a spoločnú správu výborov ako tlač 171a. Návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Gábor Zászlós.
Podpredseda vlády SR G. Zászlós.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci,
predtým, než by som uviedol nasledujúci návrh zákona, chcem sa vrátiť jednou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Hubia. Áno, pochopiteľne, vláda sleduje túto citlivú oblasť. Z posledných opatrení vlády vyplýva, že do budúcna úspešne čelí vzniku sociálneho napätia. Ako príklad by sme mohli uviesť aj riešenie problému oddĺženia podnikov v Slovenskej republike.
Čo sa týka toho staro-nového inštitútu, ako som uvádzal v predchádzajúcom úvodnom slove, tento inštitút už bol zakotvený vo všeobecnom banskom zákone z roku 1854, čiže preto je to staronové. V tomto vákuu 40 rokov to tu neexistovalo.
Nasledujúcim návrhom zákona je, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štát-
nej banskej správe. Tento zákon bezprostredne nadväzuje na novelu banského zákona, ktorú sme prerokovali. Obdobne ako v novele banského zákona, sa tento zákon dopĺňa o nové ustanovenie § 3a vymedzujúce pojem organizácie tak, aby sa vytvorilo rovnoprávne postavenie všetkých druhov podnikateľských subjektov pri vykonávaní banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a inej činnosti upravenej týmto zákonom, napríklad pri používaní výbušnín.
Zákon Slovenskej národnej rady číslo 51/1988 Zb., ktorý je z prevažnej časti predpisom procesným a organizačným, doznáva novelizáciou najviac zmien v oblasti výkonu štátnej správy. Tieto zmeny vyplývajú z novely banského zákona a zo zmien v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy republík i federácie, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy. Ide predovšetkým o zmenu v § 19, podlá ktorého dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, ktoré nepodliehajú režimu banského zákona, budú povoľovať obvodné banské úrady. Budú tak odbremenené stavebné úrady, ktoré túto činnosť doteraz povoľovali. Nedotknutá zostáva kompetencia stavebných úradov vo vydávaní rozhodnutí o využití územia pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
Osobitný dôraz sa v novele kladie na posilnenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Z toho dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia o banskej záchrannej službe, o vzájomnej pomoci pri haváriách a požiadavkách na osobitnú spôsobilosť pracovníkov v uvedených činnostiach.
V oblasti výbušnín sa v novele spresňuje pojem výbušnín a výbušných predmetov a oprávnenie na výrobu a spracovanie výbušnín. Odber výbušnín a vykonávanie trhacích a ohňostrojných prác budú v celom rozsahu povoľovať obvodné banské úrady. Splnomocňujú sa príslušné ústredné orgány Slovenskej
republiky na vydanie bezpečnostných predpisov pri výrobe a spracovaní výbušnín, ako aj predpisov o používaní pyrotechnických výrobkov, čím sa odstráni doterajšia právna medzera na tomto úseku.
Novela zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. upravuje len nevyhnutné zmeny. Ako som uviedol pri prerokovávaní novely banského zákona, predpokladáme vydať nový komplexný banský zákon, ktorý zahrnie aj problematiku upravenú zákonom Slovenskej národnej rady č. 51. Predpokladá sa, že oblasť výbušnín bude upravená osobitným zákonom o výbušninách.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky odporúčam vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe, schváliť.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady pána poslanca Jozefa Dobrovolného, ktorý patrí asi medzi najkompetentnejších, aby predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec J. Dobrovolný:
Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážené poslankyne, poslanci,
ako spoločný spravodajca výborov Slovenskej národnej
rady, ktoré prerokovali vládny návrh na doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe, predkladám spoločnú správu výborov Slovenskej národnej rady.
Tento návrh bol pridelený na prerokovanie všetkým výborov Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Vo všetkých výboroch bol návrh na doplnenie zákona prijatý s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov - tlač 171a.
Predkladateľ pred malou chvíľou uviedol, čo viedlo vládu k doplneniu tohto zákona. Tento návrh úzko súvisí s už prerokovaným banským zákonom, pretože oba komplexne upravujú banskú činnosť. Zákon Slovenskej národnej rady č. 51 navyše upravuje činnosť vykonávanú banským spôsobom, výbušniny, organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov novelizácie zákona č. 51/1988 Zb. bola potreba zohľadniť zmeny, ktoré prináša novela banského zákona v nadväznosti na politicko-ekonomické a právne zmeny v našej spoločnosti.
Vážené poslankyne, poslanci,
predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady je v prevažnej časti predpisom procesným a organizačným. Schválením tejto novely sa sledujú najmä tieto ciele: realizácia výkonu štátnej správy v oblasti ochrany a využívania nerastného bohatstva, dobývania ložísk nevyhradených nerastov a používania výbušnín, zabezpečenie požadovanej miery bezpečnosti práce a prevádzky, vrátane likvidácie havárií pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, realizovaných ekonomickými a organizačne nezávislými podnikateľskými subjektami, posilnenie ochrany práv a právom chránených záujmov občanov a ďalších dôležitých verejných záujmov, vrátane ochrany životného prostredia.
Teraz prosím poslankyne a poslancov, aby si pripravili spoločnú správu výborov - tlač 170a. Navrhujem, aby body 6, 7, 8, 9 a 10 boli schválené an blok. O bodoch l a 2 navrhujem hlasovať samostatne. Pri prijatí bodu 2 spoločnej správy sa potom navzájom vylučujú body 3, 4a 5. Pri náhodnom neschválení bodu 2 by sme hlasovali o bodoch 3 a 4 a po prijatí bodu 4, by sa bod 5 spoločnej správy vylúčil.
V spravodajskej správe je uvedené uznesenie národohospodárskeho a rozpočtového výboru, v ktorom sa uvádza, aby bolo vyhotovené úplné znenie zákona č. 51/1988 Zb. K tomuto uzneseniu sa vrátime na záver hlasovania o pozmeňovacích návrhoch uvedených v spoločnej správe, pripadne pripomienok, ktoré vyplynú z rozpravy k tomuto vládnemu návrhu.
Na záver môjho vystúpenia by som chcel požiadať pánov poslancov, ktorí budú mat pozmeňujúce návrhy, aby ich odovzdali písomne, pretože potom vznikajú zbytočné polemiky, ako to predkladajúci poslanec myslel.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver odporúčam tento návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovolnému za prednesenie spravodajskej správy. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu k 13. bodu nášho programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne neprihlásil nik. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Pán poslanec Hübel.
Poslanec J. Hübel:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pán spoločný spravodajca navrhol osobitne hlasováť o bode 2 spoločnej správy, ktorý hovorí o dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu. Podporujem toto samostatné hlasovanie, ale chcel by som k tomu uviesť poznámku. Zalial čo u ložísk vyhradených nerastov vlastníctvo k nerastu je oddelené od vlastníctva k pozemku, u ložísk nevyhradených nerastov je nevyhradený nerast súčasťou pozemku. Návrh novely v pôvodnom znení v § 19 ods. 4 hovorí o vyvlastnení v prípade určitého verejného záujmu, ktorý prevažuje nad záujmom vlastníka pozemku alebo súkromníka. Samozrejme, tento inštitút je inštitútom minulého režimu, ktorý vlastne uznával najmä spoločenské vlastníctvo a ostatné vlastníctva boli v úzadí, resp. ich vôbec neuznával.
Keď sme to prerokovávali vo výbore, tieto pripomienky vlastne vznikli v našom výbore. Prosil by som vás, aby ste podporili ich prijatie, pretože hovoria o tom, že vlastník pozemku ako rovnoprávny subjekt ostatným fyzickým a právnickým osobám má prednostné právo využívania nerastu, ktorý sa nachádza na jeho pozemku. Je to veľmi významné najmä pri malých nahromadeniach týchto nevyhradených nerastov, ktoré možno využívať pre lokálne účely.
Pokiaľ by išlo o taký vyhradený nerast, kde by prevažoval záujem spoločnosti nad záujmom vlastníka, teraz sa umožňuje dohodnúť sa s vlastníkom na určitej odplate, a síce odplate za pozemok, aj za nevyhradený nerast. I keď, samozrejme, nemusí dôjsť k takejto dohode a môže dôjsť i naďalej k stretom záujmov, ale určitým spôsobom upravuje tento problém, ktorý by bol vznikol, a v budúcnosti by boli veľké strety záujmov.
Uvediem príklad. Ak sa náhodou stane, že v oblasti nejakej významnej stavby sa nájde nejaké ložisko, veľké ložisko nevyhradeného nerastu, ktoré sa môže využiť pre stavbu, a je to vlastníctvo nejakej fyzickej osoby, bol by obrovský problém dohodnúť sa s týmto vlastníkom. Táto pozmenená novela v spoločnej správe umožňuje istým spôsobom sa dohodnúť na odplate za tento pozemok, aj za nevyhradený nerast, ktorý vlastník nechce ťažiť. Veľmi sa prihováram za to, keby ste mohli bod 2 odsúhlasiť, pretože tým by sme sa skutočne mohli vyhnúť dosť veľkým stretom záujmov.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Hübelovi. Kto ďalší z poslancov sa hlási do rozpravy?
/Nikto. /
Vyhlasujem teda rozpravu o trinástom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť podpredseda vlády pán Zászlós?
Podpredseda vlády SR G. Zászlós:
To, čo uvádzal pán poslanec Hübel, bolo predmetom podrobného rozboru jednak vo výbore, samozrejme, predtým aj odborníkov. Je naším záujmom pri zrovnoprávnení všetkých druhov vlastníckych vzťahov pri nevyhradených nerastoch vykonať v podstate všetky úkony predtým, a najmä z titulu zmluvného vzťahu resp. zmluvného princípu najprv sa dohodnúť s vlastníkom. Až následne, keby zlyhali všetky možné mechanizmy na získanie dobývania nevyhradeného nerastu, potom by sme mohli podlá konštrukcie uvedenej v spoločnej správe pristúpiť k vyvlastneniu.
Pred chvíľou, keď som uvádzal tento návrh zákona, nepovedal som, že predkladateľ súhlasí so zmenami v spoločnej správe, až na jedno spresnenie v bode, kde sa navrhuje v poslednej časti vety § 19 pridať slová "a ochrany prírodného prostredia". Zrejme omylom sa uvádza prírodného prostredia, má tam byt "ochrany životného prostredia". Ďalej návrh ohľadne republikácie celého textu novely by sme neodporúčali prijať. To nie je vecná, ale vyslovene legislatívnotechnická pripomienka.
Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Žiada si záverečné slovo spravodajca pán Dobrovolný?
Poslanec J. Dobrovolný;
Na záver by som chcel povedať, že podporujem myšlienku, ktorú predniesol pán Hübel a pán podpredseda. Viac pripomienok nemám.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o jednotlivých bodoch v zmysle spoločnej správy.
Poslanec J. Dobrovolný;
Dávam návrh, aby sme an blok odsúhlasili body 6, 7, 8, 9 a 10 spoločnej správy.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za odsúhlasenie vymenovaných bodov spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 85 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Nikto. /
Pozmeňovacie návrhy sme prijali jednomyseľne. Poslanec J. Dobrovolný:
Ďalej je to bod číslo l spoločnej správy, ktorý odporúčam prijať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Hlasujeme o bode l spoločnej správy. Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za prijatie pozmeňovacieho návrhu v bode l spoločnej správy?
/Za návrh hlasovalo 81 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 4 poslanci. /
Konštatujem, že pozmeňovací návrh v bode l spoločnej správy sme prijali.