účinnosti zákona č. 2 odovzdávané lesným závodom. Pýtam sa pána ministra: Existuje táto evidencia? Ak existuje, je tu reálny základ na vrátenie tejto lesnej pôdy jednotlivým subjektom, družstvám atď. Viem, že štát mal záujem zahmlievať predovšetkým evidenciu. Preto v roku 1951 prestali existovať pozemkové knihy. Štát nemal záujem na vedení presnej pozemkovej evidencie. Viete, že zásada res nullis u nás neexistovala. Čo nepatrilo nikomu, patrilo štátu. A na toto štát vsádzal. To isté sa týka aj evidencie, pokiaľ ide o pôdu v jednotných roľníckych družstvách.

Osobne za tento návrh zákona, aj keď má nedostatky - podporujem vypadnutie § 13 a § 14, ktoré tu boli viackrát namietané - budem hlasovať, pretože situácia, ktorá je vonku, si to skutočne žiada. Tým v žiadnom prípade nechcem brániť tomu, či túto službu má mal komisia pre životné prostredie alebo niekto iný. Aj tento návrh sa mi akosi pozdáva.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Sečánskemu. Slovo má pani poslankyňa Urámová.

Poslankyňa D. Urámová:

Vážená Slovenská národná rada, páni ministri,

dovoľte mi, aby som povedala pár poznámok k predkladanému návrhu zákona preto, že náš sociálny a zdravotný výbor v ňom nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, ale o zákone sa rokovalo a boli prijaté niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré by som tu chcela predniesť.

V prvom rade podporujem návrh pána poslanca Majera, ktorý hovoril o vypustení poľovníctva z tohoto návrhu záko-

na. Prešlo to aj v našom výbore. Rozširujem to - aj v názve zákona ide o poľovníctvo, čiže vypustiť to z toho, a následne aj z ostatných paragrafov, kde sa spomína poľovníctvo. Odôvodňujem to tým, že štátna správa poľovníctva patrí do zákona o poľovníctve, pretože aj keď poľovníctvo patri do kompetencie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky, netýka sa len lesného pôdneho fondu, ale aj poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Plne podporujem vypustenie §§ 13 a 14, ale v prípade, že by páni poslanci neschválili vypustenie týchto návrhov, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh do § 14 ods. 3, a to v poslednej vete, kde sa hovorí o dozornej rade, v tomto znení: "Dozorná rada upozorňuje vládu alebo parlament na zistené nedostatky. " Vzťahy orgánov správnej a dozornej rady k vláde a parlamentu by totiž mali byt nezávislé a profesionálne.

Okrem toho v § 28 - je to náplň ministerstva lesného a vodného hospodárstva - odporúčam vypustiť písmená e/ a d/. V písmene e/ sa hovorí, že ministerstvo schvaľuje súhrnné lesné hospodárske plány. Tieto nie je potrebné schvaľovať, pretože sú sumárom plánov za jednotlivé lesné hospodárske celky. Toto, podlá môjho názoru, malo význam, aj keď negatívny, v minulosti, keď bolo direktívne riadenie a keď sa výška ťažieb rozpisovala na nižšie jednotky. A v písmene d/ je to duplicita s § 15 ods. 5. V tomto písmene sa hovorí, že ministerstvo schvaľuje alebo predpisuje kvalifikačné predpoklady odborného lesného hospodára. Tieto sú určené už v § 15 ods. 5, preto to odporúčam z § 28 vypustiť.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Macko.

Poslanec: Š. Macko:

Vážený slovenský parlament, vážení páni ministri,

z tohto miesta som už raz podal stručný prehľad o tom, čo vlastne štátna správa v lesnom hospodárstve je, ale mám pocit, že to nebolo dobre porozumené. Preto si dovoľujem v stručnosti ešte raz na to upozorniť. To, že sme prakticky pred rokom, niekedy koncom minulého roku, zamietli prvý pokus o novelizáciu tohto zákona, nám urobilo nedozierne škody. Ktorí sa trochu touto problematikou zaoberáte, situáciu aspoň sčasti poznáte. Pred chvíľou tu odznelo, že štátna správa bude zabezpečovať vlastne len dozor nad súkromnými lesmi. Chcel by som povedať, že to je jeden zo základných omylov v nazeraní na štátnu správu v lesnom hospodárstve, pretože štátna správa v lesnom hospodárstve bude rovnako dozerať na dodržiavanie všetkých predpisov v terajších alebo v bývalých štátnych lesoch, aj v tých, ktoré ešte zostanú, a takisto v rovnakej miere i v lesoch, ktoré budú vo vlastníctve súkromníkov. To má byť prakticky jeden z prvých krokov k tomu, aby sme docielili toľko požadovanú ekologizáciu lesa. Situácia s imisiaroi a všetkými ostatnými nepriaznivými vplyvmi na naše životné prostredie a na prírodu vôbec, si túto ekologizáciu nesporne vyžaduje, a bez takéhoto orgánu, ktorý bude môcť rýchle a operatívne zasahovať, si toto neviem predstaviť. Zdôrazňujem ešte raz, že štátna správa bude rovnakou mierou zabezpečovať dodržiavanie lesných hospodárskych plánov a hospodárenie podlá nich tak u štátnych lesov, ako u ostatných vlastníkov lesa.

Vidieť tu určité nepochopenie aj v plošnom rozmiestnení a v tom, čo budú robiť úradníci na lesných úradoch. Chcem upozorniť na skutočnosť, že vôbec nejde o úradníkov. Budú to ľudia, ktorí sa toľko nachodia po lese, že im to vôbec nezá-

vidím, hoci som sám lesník a nejaké kilometre už v mám nohách. Budú to ľudia, ktorí budú musieť posúdiť všetky sporné veci - dodržiavanie lesných hospodárskych plánov, všetky odchýlky, ktoré vzniknú z objektívnych alebo neobjektívnych dôvodov, všetky zmeny, ktoré vplynú z rôznych kalamít - to všetko budú musieť posúdiť, budú musieť navrhnúť nejaké riešenie a v konečnom dôsledku ho schváliť. Teraz si predstavte, že najnižší orgán - to sme tu schválili - bude na úrovni okresu. Z pochopiteľných dôvodov - ak si pamätáte, hovoril som o tom - to ani nie je inak možné. Existujú totiž lesné hospodárske celky, ktoré vychádzajú z biologických poznatkov a ktoré sú už veľmi dávno zaužívané ako trvalé lesné jednotky. Na týchto musíme stavať aj ďalej, bez ohľadu na to, či to bude časť lesov v štátnom alebo súkromnom vlastníctve.

V súvislosti s tým oblastné lesné úrady nepovažujem vôbec za zbytočné, pretože teraz, keď je tu niekoľko desiatok tisíc súkromných vlastníkov, ktorým sa budú lesy vracať, neviem si predstaviť, aby tí dvaja-traja ľudia na úrovni okresu dokázali zvládnuť celú ťarchu, celý ten nápor, ktorý to so sebou prinesie, a už vôbec nie, aby tie desiatky tisíc odvolaní, ktoré určité budú, riešil odvolací orgán na úrovni ministerstva. To si neviem predstaviť. Súhlasím s tým, že oblastné úrady nemusia mat trvalú platnosť, ale teraz, najbližších päť - desať rokoch budú nevyhnutné. Potom, keď sa už ministerstvo bude starať len o stratégiu lesného hospodárstva, alebo ak to nebude ministerstvo, bude to nejaký iný úrad, keď na úrovni ústredného orgánu bude len stratégia lesného hospodárstva, teda ktorým smerom sa vývoj má uberať, na tejto úrovni bude nejaká koordinácia činnosti, nejaké štatistické sumarizovanie, ktoré nám umožní získavať sústavné prehľady o lesoch - a ktovie, čo ešte. Ale určite toho nebude toľko, ako teraz na ministerstve. Ale súčasná situácia si toto rozčlenenie nesporne vyžaduje. Hovorím ešte raz, že to nemusí byt trvalá záležitosť a že po určitom čase, keď sa vlastnícke vzťahy vysporiadajú, keď sa lesy vrátia pôvod-

ným majiteľom a v správe štátnych lesov zostanú len tie lesy, o ktoré nebude zo strany pôvodných vlastníkov záujem alebo vlastníci nebudú, potom nič nebráni tomu, aby oblastné lesné úrady zanikli.

V čom spočíva štátna správa? Poukážem iba na jednu okolnosť. Mnohokrát sa aj tu spomínalo, že to možno pričleniť do všeobecnej štátnej správy, k okresným úradom životného prostredia a podobne. Vážení, uvedomme si jedno, že keď v poľnohospodárstve alebo v priemysle dosiahneme konečný výrobok, napríklad nejakú súčiastku, technická kontrola a nakoniec odberateľ vie posúdiť, či tá súčiastka bola vyrobená správne, či má nejakú chybu, a v krátkom čase ju dokážu opraviť alebo vyrobiť nový výrobok. V poľnohospodárstve to trvá maximálne rok. U lesov je to sto rokov. Kto a ako posúdi, či lesník alebo hospodár, ktorý v období existencie lesného hospodárskeho plánu, ktorý sa robí na desaťročné obdobie, hospodáril správne, či lesný hospodársky plán bol urobený dobre, a následne i tie práce vtedy, keď by to mal posudzovať človek, ktorý nemá vysokú odbornú kvalifikáciu? Ako vie povedať, že v storočnej dobe tých desať rokov, ktoré uplynuli, bol les vedený správne? Z tohoto hľadiska sa treba na to pozerať a treba si uvedomiť, že tu treba celú činnosť rozkúskovať na určité časti.

Viete dobre, že v lesníctve sa ťažbou vlastne berie úžitok z lesa. Kým bude možné vziať znovu úžitok, prebehne 8O - 120 rokov /v priemere 1OO rokov/. Takže jednotlivé fázy života lesa tento odborný dozorný úrad by preberal priamo na mieste, nie v kancelárii. Zabezpečenie lesa na holej ploche po výrube by bolo jedno obdobie preberania. Odrastenie mladín, keď sa už začína určitým spôsobom do nej zasahovať - ona určitý čas rastie nejaké obdobie, tých 15 - 2O rokov, sama, potom sa do toho už musí výchovne zasahovať, potom prichádzajú predrubné a následne rubné zásahy. Po vykonaní každého zásahu, teda v intervaloch 15 - 2O rokov, niekde

kratšie, prídu nejaké kalamity, iné okolnosti, nepredvídané, podlá toho sa tie obdobia skracujú, toto vlastne štátna správa má medziiným posúdiť, aj kvalitu práce lesného hospodára, majiteľa lesa, z hľadiska všeobecného záujmu. Dnes už nemôžeme hovoriť, že produkcia dreva je prvoradý ciel lesného hospodárstva. Produkcia sa dnes už dostáva na druhé, tretie, možno až štvrté miesto. Verejný záujem spočíva v niečom inom, predovšetkým v tvorbe životného prostredia. Teda musíme mat všetci záujem na tom, aby lesy boli obhospodarované podlá súčasne známych odborných vedomostí, a nemôžeme to zveriť, aby o nich rozhodoval hocikto, tým viac, že reprezentujú 4O % nášho územia.

Odznelo tu, že lesné úrady budú vyžadovať zvýšené náklady. Ak si spomínate, myslím, že pán minister tu minule spomínal, že to nebude vyžadovať zvýšené náklady, pretože z jednotlivých častí súčasnej lesnej prevádzky tých organizácií, ktoré ministerstvo lesného a vodného hospodárstva má k dispozícii, bude možné tam ľudí presunúť. Keď to dáme do- hromady s tými pracovníkmi vo všeobecnej štátnej správe, ktorí v minulosti mali na starosti lesy, keď sa presunú do štátnej správy lesného hospodárstva, tak to postačí. Ak sa v priebehu času ukáže, že s ohľadom na nával povinností, ktoré v najbližších rokoch lesníctvo čakajú, to bude málo, bude to treba riešiť osobitne. Verím, že si to ministerstvo dá dohromady. Nakoniec, to nie je predmetom toho, o čom tu dnes chceme hovoriť.

Nakoniec tu odznelo, že zo štátnej správy by malo byt vylúčené poľovníctvo. Nevidím dôvod. Už sme raz hlasovali za to, že bude pričlenené k lesom. Je síce fakt, že časť zveri je na poli, lenže poľnohospodári sa tak dokonale postarali o vykynoženie zverí z poľnohospodárskych plôch, že dnes je to už mizivé percento z celkového percenta produkcie diviny. Dnes môžeme kľudne povedať, že všetko je v lese, a teda, keď je to v lese, je úplne logické, že tí, ktorí majú na sta-

rosti štátnu správu v lesnom hospodárstve, sa budú starať aj o to, čo je ďalšie v lese, teda aj o poľovníctvo. Netreba sa na to pozerať tak, že tu bude nejaký monopol štátnych lesov pre obhospodarovanie poľovníctva, pretože tak, ako som spomenul na začiatku, že štátna správa bude rovnako držať pod krkom štátne ako i neštátne lesy, teda tie súkromné, to isté piati o štátnej správe v poľovníctve. Skutočnú ekologizáciu a všetko čo s ňou súvisí dosiahneme jedine vtedy, ak zabezpečíme, aby tieto orgány boli nezávislé. Teda nevidím inú cestu, len tú, že budú ustanovené úplne samostatne tak, ako boli tu navrhnuté. Hovorím, aj keď nie som presvedčený, že budú mať trvalú pôsobnosť, myslím na organizačné členenie, to rozdelenie na lesné úrady a oblastné lesné úrady, a myslím si, že po čase, keď sa vysporiada záležitosť so súkromnými lesmi, už nebude táto organizácia potrebná.

Ďakujem. Podpredseda SNR: M. Zemko

Ďakujem pánovi poslancovi Mackovi. Hlási sa pán poslanec Dobrovolný.

Poslanec J. Dobrovolný:

Chcel by som reagovať na posledné vety pána poslanca Mačku. Ide o poľovníctvo, kde doviedlo poľovníctvo drobnú zver v poľnohospodárskych oblastiach. Myslím si, že to spôsobili nielen samotní poľovníci, ale....

Podpredseda SNR M. Zemko;

Pán poslanec, myslím, že došlo k omylu.

Poslanec J. Dobrovolný:

To je faktická pripomienka, hovorím o poľnohospodároch. Poľovníci sa vlastne starali o to, aby celkom nevyhynula drobná zver z poľnohospodárskych oblastí a zabezpečovali výchovu alebo dorastanie zveri. Takže nie poľovníci boli tou jedinou príčinou, že táto zver vymizla.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Páni poslanci, prosím vás, nepokračujme v tejto diskusii. Pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Panie poslankyne a páni poslanci,

chcel by som sa vrátiť k tomu, že napriek spochybňovaniam, ktoré tu vyzneli k určitým nedostatkom, je veľmi dôležitý princíp tohto zákona, je nevyhnutná štátna správa v lesoch. Chcem upozorniť na spojenie dobrého účelu zákona s ďalším návrhom, ktorý tu bol predložený, aby sme hlasovali o uznesení s tým, že to prejde pod Slovenskú komisiu pre životné prostredie. Nakoniec, je to v programovom vyhlásení vlády, takže to by bola aj otázka na vládu, ako si plní svoje programové vyhlásenie. Ešte by som vás poprosil, aby ste pri hlasovaní brali do úvahy jedno suché číslo, že na Slovensku máme postihnutých viac ako 80 % lesov, z toho viac ako 40 % lesov sa nachádza v stave silného poškodenia.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

/Nikto. /

Vyhlasujem rozpravu o siedmom bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť minister lesného a vodného hospodárstva pán Oberhauser?

Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, vážení prítomní,

na úvod by som chcel povedať, že určité nedorozumenie v tejto diskusii vyplýva z toho, že chýbajú prepojenia a väzby na ostatné zákony a že sa to nevidí v komplexe prijímaných zákonov a zmien, ktoré sa realizujú.

Základnou zmenou, ktorá sa v súčasnosti realizuje, je, že ministerstvá prestávajú byt hospodárskymi nadriadenými organizáciami, že ministerstvá sú orgánmi štátnej správy, to znamená, že nikomu neurčujú, koľko dreva má povinne vyrúbať a koľko má komu dodať. A takto by som mohol uviesť rad ďalších vecí, ktoré už dávno prestali fungovať, ktoré boli v totalitnom spôsobe riadenia hospodárskych organizácií, a v súčasnej dobe jednoducho neexistujú. Preto som veľmi rád, že pán poslanec Sabo povedal, že tento zákon je nevyhnutné prijať, lebo naozaj zapadá do súkolesia iných zákonov a hospodárskych opatrení. Nespájal by som to, ak to naozaj myslí vážne, s organizovaním ústredných orgánov štátnej správy. Nechajme tento problém samostatne, prediskutujme ho, vysvetlime si, aké je skutočné poslanie Slovenskej komisie pre životné prostredie a aké je skutočné poslanie ministerstva lesného a vodného hospodárstva v nových podmienkach ako orgánov štátnej správy, a potom robme v tomto smere uzávery.

Keď voláme po tom, že odborníci majú riadiť svoje oblasti, myslím si, že o lesoch najviac vedia odborníci, ktorí majú vzdelanie, prax, odborné znalosti, skúsenosti práve zo starostlivosti o lesy. Preto návrh, aby vznikol lesný úrad, ktorý toto všetko komplexne zabezpečuje, rieši a týchto odborníkov sústreďuje, považujem za logický, teda sústrediť odborníkov, ktorí sa budú starať o les, budú sa starať o to, aby sa dodržiaval zákon, ktorým sa usporadúva starostlivosť o les. Je to tak aj v iných krajinách. Veľmi by som vás prosil, aby sme nevymýšľali slovenské originály. Tieto úrady sú aj v iných krajinách, preverili sme si to, môžeme vám priniesť konkrétne porovnanie. Je to tak vo Švédsku, vo Fínsku. Vidíte, aké majú výsledky v starostlivosti o les. Tam, kde je dlhodobo vyriešená otázka vlastníctva, je to pri podnikoch štátnych lesov, trebárs v Bavorsku, v Rakúsku, ale tam súkromní vlastníci nie sú citliví, že túto vec vykonávajú pracovníci štátnych podnikov, štátnych lesov. Čiže tu treba zohľadniť aj tento faktor, a treba vidieť, že odlučujeme kontrolnú činnosť od hospodárenia. Vytvorením lesných úradov vzniká osobitná štruktúra úradov alebo orgánov. Veľmi pekne to povedal pán poslanec Macko, že to nie sú žiadni úradníci, tí budú celé dni v lese, budú na mieste kontrolovať dodržiavanie zákona. Týchto ľudí vyčleníme, dáme im aj nejaké stavovské postavenie v spoločnosti. Je to starostlivosť o 40 % Slovenska. Nie je to maličkosť. Má to byt 210 ľudí. Prosím vás, vytvorme zákonné predpoklady, aby bolo 210 ľudí, ktorí sa budú starať o 40 % územia Slovenska, že sa dodržiavajú zákony. To je, myslím, základná myšlienka celého.

K otázke poľovníctva. Viete, že sme tu schválili, že štátna správa poľovníctva prechádza do kompetencie lesného hospodárstva. Dnes 56 ľudí, ktorí robia na okresných úradoch, kumulovane vykonáva aj správu voči poľovníctvu. Veď nemôžeme to od seba jednoducho odtrhnúť, keď je to tak. Viete, že nelogickými kumuláciami rôznych vecí, rôznej odbor-

nosti, sa práve vnáša neodbornosť. Keď sa bude - povedzme - elektrikársky inžinier starať o lesnícke záležitosti alebo o poľovnícke záležitosti, keď bude mať takto skumulovanú funkciu, asi to nebude dobré. Pracovníci v lesnom hospodárstve, odborníci, ktorí majú lesnícke vzdelanie, majú jeden zo základných predmetov, ktorý sa týka poľovníctva. Pán poslanec Majer určite veľmi dobre vie, že na vysokej škole lesníckej a drevárskej je veľmi dôkladné vzdelávanie od otázok genofondu, starostlivosti o zver, až po výkon poľovníctva. Vie veľmi dobre, že pri Výskumnom ústave lesného hospodárstva je jediný výskum v oblasti starostlivosti o lesnú zver a poľovníctvo. Čiže v lesnom hospodárstve sú komplexne pripravené odborné predpoklady pre kvalifikované návrhy a riešenie otázok poľovníctva. Keď sa to z tohto zákona vypustí, zostane to vo vákuu. Kto bude subjektom starostlivosti o poľovníctvo? Veď nevymýšľajme násilné oddelenie niečoho, čo naozaj organicky spolu súvisí, len preto, že si myslíme, že tu bude nejaká neobjektivita. Veď týchto ľudí budeme vyberať spoločne, účastníkmi pri výbere týchto pracovníkov je Združenie súkromných vlastníkov lesov Slovenska a Slovenské poľovné združenie, takže asi vyberieme ľudí, ktorí budú mat naozaj našu všestrannú dôveru, že budú kvalifikovane, nestranne, na odbornej výške posudzovať všetky problémy dodržiavania zákonnosti v našich lesoch a starostlivosti o poľovnú zver. čiže myslíme to úprimne, že všetky tieto zmeny realizujeme tak, aby boli v súlade s cieľom, ktorý táto novela zákona v sebe zahrňuje.

Pani poslankyňa Urámová hovorila, že treba vypustiť v § 28 bod e/ a bod d/. No niekto predsa musí určiť kvalifikačné predpoklady, stanoviť, aby boli objektívne parametre pre všetkých odborných lesných hospodárov na celom Slovensku. Myslím si, že to nie je len otázka, že má vysokoškolské vzdelanie a päť rokov praxe. Tam treba povedať, ktoré praktické skúsenosti, ktoré odborné teoretické vedomosti musí mať abonent, aby boli objektívne kritériá pre výber pracovníkov.

To sa všetko nedalo dať do zákona. Na to treba vytvoriť všeobecné pravidlá, podlá ktorých sa bude jednoznačne vydávať určité osvedčenie, že ten a ten pracovník môže vykonávať funkciu odborného lesného hospodára, lebo má na to absolútne všetky predpoklady, nielen vysokoškolské vzdelanie a päť rokov praxe, ale aj odborné, teoretické skúsenosti a vedomosti v danej oblasti. To bol bod d/.

Takisto aj bod e/ - schvaľovanie súhrnných hospodárskych plánov. Súhrnné lesné hospodárske plány - to nie je len množstvo vyťaženého dreva. To je práve komplexná starostlivosť o les. A keď ústredný orgán štátnej správy má byt plne zodpovedný, že je všetko v poriadku, asi za celé Slovensko povie, že súhrnná starostlivosť o les je v súlade s celkovou koncepciou rozvoja lesného hospodárstva a starostlivosti o lesy Slovenska. Tu je zakotvená zodpovednosť ministerstva, to nie je len právo, ale povinnosti a zodpovednosť. Čiže nestotožňujem sa s návrhom pani poslankyne Uramovej vypustiť tie dva body z § 28.

Lesné hospodárske plány, pán poslanec Sečánský, naozaj existujú. Štátnych lesov je iba 40 %, ale aj tam musia byt rovnaké kritériá pre posudzovanie kvality hospodárenia, ako aj v ostatných lesoch, ale treba si uvedomiť, že je otázka, či môžu slúžiť ako právne podklady pre priznávanie vlastníckych práv. Na to sú predsa zákonom stanovené dokumenty. Hovorili ste tu o dvoch veciach. Spomínalo sa tu uľahčenie prinavrátenia lesov súkromným vlastníkom. Prvá vec bola, hovorili ste, že niekedy v šesťdesiatych, sedemdesiatych rokoch sa určil zoznam a an blok sa prevzali lesy od súkromných vlastníkov do užívania štátnych podnikov, a druhá vec, že Lesoprojekt má všetky lesné hospodárske plány. Áno, aj prvá vec je pravdivá, aj druhá vec je pravdivá. Ale aká je právna záväznosť týchto dokumentov voči súdom, sú tieto dokumenty postačujúce, budú ich uznávať dediči, budú ich uznávať súrodenci medzi sebou? Na to musí odpovedať ministerstvo

spravodlivosti a musí zákonne stanoviť, ktoré dokumenty sú platné pre uznanie vlastníctva. To nie je otázka ministerstva lesov. My tieto dokumenty máme, sú k dispozícii, len sú to dokumenty s otáznou právnou silou. A druhá vec je, že tieto dokumenty nie sú stopercentné. Zoberme si preberanie - preberalo sa od užívateľov lesov, nie od vlastníkov, ktorí mali vlastnícku dokumentáciu v poriadku. Tam je zoznam mien ľudí a parciel, čísla parciel, chýbajú geometrické plány, zmenil sa terén, nie sú vytýčené hranice. A to už nie sú ti ľudia, ktorí sú na zozname, to sú už dnes úplne iní ľudia, ich dediči. Čiže to nie je také jednoduché. Nemyslite si, že sme túto otázku neskúmali, nehľadali riešenia. Lesné hospodárske plány sú tiež v archívoch, sú plne k dispozícii, ale tiež nemajú stopercentne zohľadnené otázky vlastníctva. To sú len pomocné materiály, ktoré môžeme využiť pri odovzdávaní lesov. Takto sa k tomu staviame. Žiaľ, viac sa v tom nedá robiť.

Pán poslanec Sládek hovoril o otázke § 25 - ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a slovenská komisia. Zákon o organizovaní štátnej správy jednoznačne hovorí, že táto otázka štátnej správy podlieha ministerstvu lesného a vodného hospodárstva. Keby sme tam pridali Slovenskú komisiu pre životné prostredie, bolo by to v rozpore so zákonom o organizovaní štátnej správy. Čiže navrhovaná zmena v § 25 nemôže byť, lebo by sa porušil zákon. V § 27 navrhoval, že prednostov oblastných úradov má menovať vláda. Vážení, vznikol by tu paradox, že riaditeľa štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou menuje minister a riaditeľov oblastných úradov by menovala vláda. Myslím si, že tento návrh tiež nie je v súlade s princípmi podriadenosti. Vidíte, že aj na úrovni lesných úradov sme prijali návrh, že ich menuje prednosta oblastného úradu, čiže snažíme sa to maximálne decentralizovať. Menovanie vo vláde je nezvyklosť, nedeje sa to v žiadnom inom rezorte v oblasti štátnej správy. Nepočul som, že sa to takto robí.

Pani poslankyňa Kaliská konštatuje, že s týmto zákonom je všetko v poriadku, lebo je veľmi potrebný, ale tiež má výhrady k štátnej správe. Povedal by som, aby sme celý problém nechali na štátnu správu. Pani poslankyňa, prosím vás, nepodmieňujte to, lebo naozaj je to iný problém. Môžeme ho rozdiskutovať, ale tento zákon je tak potrebný, že keď to myslíte vážne, predsa len zvážte svoje rozhodnutie - keď ste povedali, že je to naozaj potrebné.

K pánovi poslancovi Pirovitsovi by som chcel povedať, že štatút sme teraz navrhli - vláda navrhuje ako doplnenie bodu 6 v § 14, v ktorom sa konštatuje, že vypracujeme štatút a vláda ho bude schvaľovať, takže návrh je totožný s návrhom vlády. Pán poslanec tiež hovoril, že trojstupňové riadenie štátnej správy v tejto oblasti je zbytočné. Situáciu, treba vidieť tak, že doteraz bolo vlastne len 10 subjektov, s ktorými štátna správa rokovala, lebo bolo 10 štátnych podnikov, ktoré vlastne spravovali l 900 tisíc hektárov lesa. Predstavte si, že v súčasnej dobe je 360 tisíc individuálnych vlastníkov, okolo 300 až 400 tisíc tých, ktorí sú združení v urbariátoch, a tí majú ešte svojich dedičov, plus obce a mestá, ktoré by mali prevziať svoje majetky. Odhadujeme, že subjektov, s ktorými bude treba rokovať, prerokovávať plány, prerokovávať ako plnia zákon, budú možno tisíce, ale to sme asi idealisti, možno desaťtisíce alebo státisíce - hospodárskych subjektov, s ktorými bude treba prerokovávať, prečo neplnia zákon. Podmienky sa radikálne zmenili. Vidíme to veľmi optimisticky, že sa nám to vôbec s 210 ľudmi podarí. Na dôvažok tu bude aj množstvo rôznych sporov, rôznych názorov, ktoré bude niekto posudzovať. Naša štátna správa na ministerstve má päť ľudí, možno, že ich bude mať osem. Neviem si predstaviť, že by 5 alebo 8 ľudí dokázalo bez týchto oblastných úradov zvládnuť státisíce rôznych prípadov, ktoré môžu vzniknúť. Preto je to aj určité rozčlenenie sporných otázok, ale aj priblíženie k životu, lebo títo

ľudia budú sedieť v regióne, jeden z lesných úradov bude zároveň aj oblastným. Nebudeme vytvárať nový. Tým budú vedieť posúdiť situáciu oveľa lepšie ako v Bratislave, na strednom Slovensku, na východnom Slovensku. Čiže naozaj vidíme potrebu vzhľadom na množstvo hospodárskych subjektov, ktoré tu sú. Preto by som vás prosil, keby ste to zvážili.

Pán poslanec Majer navrhol novelu zákona neprijať. Hovorím, zostane tu právne vákuum, neviem, či si môžeme zobrať na seba, aby sme nechali štátnu správu a dozor nad lesmi ako doteraz, proste nemôžeme dovoliť, aby sa hospodárska činnosť zmiešavala s kontrolnou. Keď tento zákon neprijmeme, vlastne necháme tento anachronizmus ďalej prežívať. Všetko okolie sa zmenilo, ale zákon o hospodárení v lesoch by ostal starý. Prosil by som vás, keby ste návrh na neprijatie zvážili, či naozaj to treba takto riešiť.

Pán poslanec povedal, že lesy nezachráni žiaden úrad. Úrady nezachraňujú, to je pravda, ale už som vysvetľoval, že to majú byť ľudia, ktorí by mali mať postavenie a dôveru, že držia zákon. Materiálne vybavenie týchto úradov - v súčasnej dobe, kým nedošlo k ďalšiemu pohybu v privatizácii, je možné komplexne vyčleniť majetok pre tieto lesné úrady z existujúcich štátnych podnikov. Viete, že štátne podniky zmenšujú počet administratívy, likviduje sa byrokratický systém, ktorý bol v lesnom hospodárstve, že sa vyplňovali tisíce tlačív. Tam vznikajú materiálne aj priestorové podmienky pre to, aby sme delimitáciou týchto priestorov - a iste sa k tomu vrátime aj pri zákone o privatizácii, ktorý budeme prerokovávať, že pre štátnu správu by sme mali bezplatne delimitovať, vyčleniť tieto priestory. Na to máme teraz jedinečnú príležitosť. V budúcnosti, po prebehnutí toho procesu ju už nebudeme mať. Takže naozaj je to bez akýchkoľvek požiadaviek na štátny rozpočet, lebo je to delimitáciou z existujúceho majetku, z existujúceho vybavenia, z existujúceho nábytku,