Poslanec J. Chmelo;

Pýtal som sa na stanovisko k celému návrhu. Poslanec K. Dubjel:

Aby to nevyznelo ako ovplyvňovanie tohoto zákona, k tomu sa nevyjadrím.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Dobre, ďakujem. Pán poslanec Plesník. Poslanec J. Plesník:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

predpokladal som, že keď sa na predchádzajúcej schôdzi Slovenskej národnej rady neprijal pôvodný vládny návrh tejto novely, opakovane predkladaný návrh bude reagovať na všetky vznesené pripomienky s tým, ako uvádzal predkladateľ, že sú zapracované prijaté pripomienky. Mňa veľmi prekvapilo, že dôvodová správa o nič podrobnejšie nevysvetľuje ustanovenie §§ 13 a 14 o zriadení lesného pozemkového fondu, ako v predchádzajúcom návrhu, napriek tomu, že i z môjho vystúpenia bol jasný rozpor k týmto ustanoveniam. Využil som časový posun v predkladaní novej úpravy novely zákona o štátnej správe v lesoch a hlbšie som posúdil dôvody, ktoré ma viedli k vysloveniu návrhu na neustanovenie lesného pozemkového fondu, teda vylúčenie §§13 a 14 tak, ako sú obsiahnuté v predloženej novele, resp. po prijatí bodu l spoločnej správy s označením 13a, 14a. Pokúsim sa svoje dôvody teraz postupne a s dostatočným prehľadom vysvetliť. Sledujte, prosím vás, so mnou.

1. Podlá § 17 ods. l zákona č. 229 z roku 1991 o pôde pozemkový fond spravuje len tie lesné nehnuteľnosti, ktoré podliehajú podlá § 6 ods. l tohoto zákona reprivatizácii. Teda neobhospodaruje lesnú pôdu v štátnom vlastníctve. Pritom rozsah vlastnícky nedoloženej lesnej pôdy, teda tej, u ktorej je predpoklad, že po dvoch rokoch prejde do vlastníctva fondu, je nepatrné množstvo v porovnaní s predpokladom vlastnícky nedoloženej poľnohospodárskej pôdy.

2. Slovenský pozemkový - pre spresnenie uvádzam - poľnohospodársky fond, ktorý už vznikol a bol ustanovený v zákone č. 330, by sa mal postupne štát podnikom, ktorý bude mat z prenajímaných vlastnícky nepodložených pozemkov dostatočné príjmy. Príjmy, ktoré budú potrebné na krytie nákladov účasti tohoto fondu v pozemkových úpravách, ako i pri zabezpečovaní privatizácie tejto pôdy po dvoch rokoch podlá § 17 ods. 2 tohoto zákona pri uplatnení zákona 92. Zrovnaním faktov uvedených pod bodom 1 však vyplýva, že lesný pozemkový fond práve pre nízky objem doložených lesných pozemkov by nebol schopný zabezpečiť na krytie svojich výdavkov v pozemkových úpravách a privatizácii dostatok príjmu z prenájmu. Jeho samostatné ustanovenie teda v tomto smere útočí i na požiadavky krytia zo štátneho rozpočtu.

3. Dôvodová správa k zriadeniu lesného pozemkového fondu uvádza - citujem, že "uvedený pozemkový fond má zásadné rozdielne úlohy ako pojmovo obdobný poľnohospodársky". Ja uvádzam, že pritom § 13 ods. 2 tohoto návrhu zákona vymedzuje pre lesný pozemkový fond presne tie isté úlohy a funkcie, ako ich má už ustanovený Slovenský pozemkový poľnohospodársky fond. Jediným rozdielom medzi týmito dvomi fondami je, že v rozsahu správy nehnuteľností je v návrhu predloženom teraz obmedzený len na lesné nehnuteľnosti a pozemky vymedzené v zákone č. 229, ale podotýkam, že v pôvodnom návrhu

zákona č. 330 z roku 1991 o pozemkových úpravách a zriadení Slovenského pozemkového fondu, ktorý rieši kompetenciu tohto pozemkového fondu, boli obsiahnuté i lesné pozemky a nehnuteľnosti, ktoré pôvodne mal spravovať len jeden pozemkový fond. Až pri prerokovávaní vládneho návrhu č. 330 vo vláde sa na zásah pána ministra Oberhausera časť lesných nehnuteľností a lesných pozemkov z tohto Slovenského pozemkového fondu vyňala s tým, že ju bude riešiť samostatný lesný pozemkový fond. Teda pôvodná koncepcia vlády predpokladá jeden pozemkový fond, a ani predložený vládny návrh neuvádza žiadne iné nové špecifiká postavenia lesného pozemkového fondu.

4. Už prvé poznatky z riešenia obnovy vlastníckych vzťahov ukazujú, že zriadenie dvoch pozemkových fondov proces reprivatizácie a pozemkových úprav neurýchli, skôr skomplikuje. Prečo? Musíme si uvedomiť, že v predchádzajúcom období potlačených vlastníckych práv došlo k početným zámenám poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu navzájom. Zákon č. 229 z roku 1991 o pôde práva vlastníka rieši v § 11 ods. 2 a 3, v § 17 ods. 2, v § 22 ods. 4 a v § 24 ods. 3 a 4. To sú teda kompetencie pozemkového fondu vymedzené v návrhu pod § 13 ods. 2 tak, aby mu boli vydané pozemky pôvodné resp. zodpovedajúce náhradné, a to v tomto prípade zo štátneho vlastníctva. Preto je nielen nadmieru zložité, aby do pozemkových úprav vstupovali dva subjekty, lesný a poľnohospodársky fond, ale ako som už uvádzal, pozemky v štátnom vlastníctve bude vlastniť len Slovenský pozemkový fond, teda ten poľnohospodársky, a nie tento, ktorý by mal byt zriadený. Teda i z tohto pohľadu účasť samostatného lesného pozemkového fondu je viac ako problematická.

Vážené kolegyne, kolegovia,

uviedol som štyri základné odôvodnenia, pre ktoré nevidím účelné zriaďovať samostatný lesný pozemkový fond. Podo-

týkam, že špecifiku lesných pozemkov sme v zákone č. 330 na pozemkových úradoch vyriešili nie zriadením samostatných pozemkových lesných úradov, ale len ustanovením príslušného lesného odboru. Teda obdobnú analógiu odporúčam i pri ustanovení a činnosti pozemkového fondu. Zostáva na vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či sa rozhodnete pre racionálne riešenie tohoto problému, alebo prijmete vládnu predlohu i s vedomím, že opätovne rozširujeme počet subjektov v neproduktívnej sfére. Ja to nazývam skrytou štátnou správou, či štátnou organizáciou.

Môj návrh zhrňujem nasledovne: Odporúčam §§ 13 a 14 vládnej predlohy vypustiť a nadväzne na to prijať uznesenie tohoto znenia: "Slovenská národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby na decembrovú 19. schôdzu Slovenskej národnej rady predložila novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 330 z roku 1991 na doplnenie § 34 ods. 2 o vymedzenie správy lesných nehnuteľností vo vlastníctve štátu ustanovených osobitným predpisom. "

Podotýkam, že toto časové oddialenie nijakým spôsobom nebráni pokračovat v obnovovaní vlastníckych vzťahov k pozemkom a nehnuteľnostiam v zmysle metodických pokynov Ministerstva lesného a vodného hospodárstva č. 157/240/1991, ani začatiu pozemkových úprav.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Plesníkovi. Slovo má pán poslanec Dobrovodský.

Poslanec D. Dobrovodský:

Vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

vážené predsedníctvo,

svojou pripomienkou by som nechcel narušiť prijatie tejto novely. Dovolím si však podať pripomienku k metodickým pokynom, ktoré ministerstvo vydalo a ktoré by mali zrýchliť odovzdávanie lesov lesných spoločenstiev pôvodným majiteľom.

Lesy lesných spoločenstiev boli v minulosti pod odbornou štátnou správou, boli teda zoštátnené a pri zoštátnení odovzdané štátnym lesom v roku 1958 na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 2 z roku 1958. Tento zákon uložil i spôsob odovzdania týchto lesov prostredníctvom odovzdávajúcich protokolov. Tento protokol bol spísaný v štyroch exemplároch, z ktorých jeden dostal odovzdávajúci, teda majitel, ktorý to často nepodpísal, jeden dostal preberajúci, t. j. Štátne lesy, a celkom určite jeden exemplár išiel do pozemkovej knihy. Na základe týchto protokolov Štátne lesy prebrali všetky lesy spoločenstiev do užívania. V protokoloch bolo označené všetko, čo prevzali, teda lesy i s príslušenstvom, napríklad stavebné objekty a hospodárske plány. Do hospodárskych plánov boli zapísané čísla vložiek, na ktorých je tento majetok zapísaný v pozemkovej knihe a všetky parcelné čísla tohoto lesného majetku. Ďalej lesný hospodársky plán obsahoval všetky pestovné a ťažobné práce, ktoré sa museli vykonať na tomto lesnom majetku. Teda všetky právne a majetko-právne doklady boli odovzdané Štátnym lesom. Tieto umožňujú jednoduchý proces odovzdávania. Preto lesomajitelia pociťujú postup privatizácie navrhnutý ministerstvom ako oddalovanie, prípadne až znemožňovanie prinavracania lesov. Prečo majú majitelia a ich dediči prácne zháňať doklady o vlastníctve, keď všetky tieto doklady Štátne lesy majú? Treba, aby siahli do svojich archívov, vytiahli odovzdávajú-

ce protokoly a podľa nich majetok vrátili. K tomu nie je potrebné žiadne ďalšie schvaľovanie pozemkového úradu, lebo je to majetok konkrétnych spoločenstiev. Je pravdou, že zložitejšia situácia je u súkromných majiteľov, ale lesy lesných spoločenstiev mohli byt už dávno vrátené. Je chybou, že navrhovateľ zákona tieto problémy dostatočne nediskutoval s predstaviteľmi spoločenstiev, resp. nerešpektoval ich názory.

Na zabezpečenie odovzdávania lesov pôvodným majiteľom boli vypracované metodické pokyny, ktoré sú však v rozpore so zákonom Slovenskej národnej rady č. 330 z roku 1991 o pozemkových úpravách. Myslím konkrétne na § 10. Tieto pokyny sú založené na dokazovaní vlastníctva pôvodnými majiteľmi a nie na skúmaní užívateľa, či je užívaný majetok jeho. Štátna inštitúcia by mala vedieť, na koho majetku hospodári, najmä ak je toto skúmanie organizačne zabezpečené. Z iniciatívy pána ministra Oberhausera boli na závodoch a podnikoch Štátnych lesov vytvorené oddelenia privatizácie. Tieto môžu vlastnícke práva lanko overiť a tiež naplniť znenie § 10 zákona č. 330 z roku 1991 o pozemkových úpravách. Tieto útvary môžu ľahko vstúpiť do rokovania s pôvodnými vlastníkmi na základe vlastnej kompetentnej dokumentácie. Tým by sa vylúčili fázy a/ a b/ článku 3 metodických pokynov, ktoré celý proces prinavracania neúmerne predlžujú. Žiadam preto, aby metodické pokyny boli prepracované a aby proces prinavrátenia lesného majetku spoločenstvám bol zjednodušený a urýchlený.

Keď som teraz, pred začiatkom prerokúvania tohto bodu diskutoval o tomto probléme s pánom ministrom, dostal som informácie, že takýto navrhovaný postup nemá v tejto situácii právnu silu, právnu účinnosť. Prosím preto, aby sa problém riešil spoluprácou obidvoch ministerstiev, teda ministerstva lesného hospodárstva a ministerstva vnútra, aby sa

v krátkej dobe vytvorili legislatívne podmienky pre zjednodušenie postupu prinavracania majetku spoločenstiev prostredníctvom dokumentácie, ktorá v Štátnych lesoch leží.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Dobrovodskému. Slovo má pán poslanec Sabo.

Poslanec P. Sabo:

Vážená Slovenská národná rada,

tento zákon už preberáme druhýkrát, takže budem stručný. Mám jednu pripomienku, ktorá sa týka bodu 3 § 6 ods. l, záveru vety, kde sa hovorí o vyhlasovaní ochranných lesov a lesov osobitného určenia orgánmi štátnej správy. Za bodkočiarkou text znie: "lesy osobitného určenia vyhlasuje po dohode s vlastníkom". Keď to domyslíme do dôsledkov, znamená to, že v prípade trebárs viacerých vlastníkov stačí, ak jeden z desiatich vlastníkov sa postaví proti a les osobitného určenia nie je možné vyhlásiť. Je to dosť závažná chyba textu. Navrhujem zmeniť túto dikciu, aby tam nebolo po dohode, ale po prerokovaní s vlastníkom lesa. To je všetko.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sabovi. Slovo má pán poslanec Majer.

Poslanec J. Malér;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

svoje podrobné pripomienky k tomuto zákonu som rozviedol vo výbore, na základe čoho národohospodársky a rozpočtový výbor neodporučil tento zákon na prerokovanie v pléne Slovenskej národnej rady. Nechcem to tu opakovať. Napriek tomu mi dovoľte niekoľko poznámok, a ak by mal byt tento návrh prijatý, aj pozmeňujúcich návrhov. Minule som neprehovoril a neprijali sme ho, možno že teraz ho prijmeme. Môj názor na budovanie lesných úradov väčšina z vás, vrátane pána ministra, pozná. Dovolím si k tomu niekoľko slov.

Po prvé - myslím si, že naše lesy nezachráni žiaden úrad. Zachránia ich jedine lesníci a milovníci prírody, ak si budú poctivo robiť svoju robotu. Ak je totiž správny lesák na správnom mieste, neunikne mu z úseku ani myš. Ak sám nekradne, nenechá kradnúť ani iných. Ak nenechá ležať padnuté drevo, aby mu ho napádali škodcovia, potom nebude ani grafióza duba, ako je na mnohých miestach, ani iné škody. Iná vec sú emisie, ale to je otázka nás všetkých a najmä komisie pre životné prostredie.

Po druhé - návrh sídiel a územnej lesodohliadacej služby nie je nič iné ako sídla lesných podnikov, závodov a lesných správ, ktoré má Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky aj tak v plnej kompetencii a malo by prostredníctvom nich riadiť celé hospodárstvo. Na to ministerstvo lesného a vodného hospodárstva, myslím si, nepotrebuje úrady.

Po tretie - zriadenie Slovenského lesného pozemkového fondu presahuje rámec pôsobnosti tohto zákona, a tento fond,

tak ako všetky ostatné, by mal byt zriadený osobitným zákonom.

Po štvrté - zriadenie každého úradu trvá dlho a vyžaduje si veľké náklady. Je dosť zavádzajúce, ako sa hovorí v predkladacej správe, že ide len o presuny 210 pracovníkov okresných úradov Lesoprojektu a Verejnoprospešného podniku lesného hospodárstva v Banskej Bystrici a o presun investičných prostriedkov. Každý okresný a iný lesný úrad potrebuje okrem pracovníkov i kancelárie, kancelársky nábytok a vybavenie, čo sú nemalé finančné prostriedky. A ak pán minister súri s vybudovaním úradov, lebo mu vraj na Kysuciach kradnú drevo a rabujú lesy, otázka je, čo a ako tam robia svoju robotu lesáci. Potom by v prospech veci lepšie urobil, keby podľa potrebnosti navrhol doplnenie okresných úradov svojimi luďmi bez zvýšených nákladov. Možno na Kysuciach by ich bolo 5, 6, 8, ale možno v Nových Zámkoch by stačil na túto robotu iba jeden úradník. To by bolo riešenie rýchle, pohotové, účelné a málo nákladné. Prakticky by presunul svojich odborníkov aj so mzdovými prostriedkami. Lenže o to asi pánovi ministrovi a ministerstvu nejde, aj keby to bolo pre spoločnosť - podľa mňa - riešenie najefektívnejšie, lebo tak by ministerstvo stratilo úradnú moc nad lesmi. A čo je minister bez moci? Bolo by to však spravodlivé, lebo vlastníkmi lesa sú súkromní vlastníci a štát, a úradnú moc nad lesmi by mal objektívny orgán a nielen jeden z užívateľov lesa - cca 40-percentný, t. j. ministerstvo lesného a vodného hospodárstva.

Po piate - pokiaľ ide o odborných lesných hospodárov, myslím si, že ich nemožno prikazovať. Nech tieto funkcie vykonávajú odborne schopní lesní pracovníci aj s právomocou navrhovať úradu sankcie - niečo podobné, ako sú úradní súdni znalci. Nech si schopní lesáci zarobia aj popri zamestnaní. Kto ich potrebuje, určite využije ich pomoc.

Po šieste - pýtam sa, ako je možné, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zaradí na rokovanie pléna Slovenskej národnej rady návrh zákona, ktorý bol dvakrát prerokovaný vo výboroch, neprešiel, a dokonca neprešiel ani na poslednom 17. zasadaní Slovenskej národnej rady, a opäť bol zaradený na rokovanie výborov a na najbližšie plénum v rekordnom čase. To by som mohol aj ja opätovne predložiť vylepšenú novelu zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorá neprešla len preto, že pán minister, hoci už prebiehalo hlasovanie, ovplyvnil plénum tým, že vraj ide o presadenie socialistického zákona. Pritom on a jeho ľudia už najmenej tretí raz tento tzv. socialistický zákon oprašujú, pretože nový zákon nie sú schopní utvoriť, ani ho neutvoria, pokiaľ nebudú usporiadané vlastnícke vzťahy k pôde a k lesom fakticky, nie len zákonne. Po dohode s predstaviteľmi slovenského poľovníctva sme zvolili iné riešenie o poľovníckom zákone. Chceme rokovať s pánom ministrom Oberhauserom a dohodnúť sa na zmene poľovníckeho zákona tak, aby bol prijateľný pre obidve strany. Ak sa nedohodneme, potom budem musieť použiť metódu pána ministra a poslanca Oberhausera a predložiť proti jeho oprášenému socialistickému poľovníckemu zákonu kontranávrh. Dúfam len, že mi ho potom Predsedníctvo Slovenskej národnej rady tiež zaradí na rokovanie.

Po siedme - nemám rád zavádzanie, tobôž nie v predkladacej správe, v ktorej sa hovorí, že na minulej schôdzi Slovenskej národnej rady chýbali k schváleniu tri hlasy, bolo 58 namiesto 61. Pravda je taká, že zo 114 prítomných hlasovalo len 50 poslancov za, teda chýbalo 8 hlasov. Môžem to preukázať výsledkami z počítača.

Na základe týchto mojich niekoľkých pripomienok navrhujem predloženú novelu zákona č. 100/1977 Zb. neprijať a dať o tom hlasovať ako prvom návrhu. Ak by však tento môj návrh neprešiel, potom mám tieto pozmeňujúce návrhy:

1. K ustanoveniam §§ 13, 14 a 15 čl. l bod 7 a 8 - vypustiť navrhovaný paragraf 13 a 14 o Slovenskom lesnom pozemkovom fonde, tak ako to navrhol pán poslanec Plesník, a § 15 o odborných lesných hospodároch.

2. K článku l bod 23, pripojenie odseku 3 k § 36 - vypustiť novonavrhovaný odsek 3 § 36. To je ten paragraf o polovníctve.

3. Ak by sme predsa prijali navrhovanú novelu zákona č. 100/1977 podľa predloženého návrhu, navrhujem zveriť všetky kompetencie vyplývajúce z novelizovaného zákona 100/1977 Zb. objektívnemu orgánu, a to Slovenskej komisii pre životné prostredie a jej okresným úradom.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Majerovi. Slovo má pán poslanec Pirovits. Pripraví sa pani poslankyňa Kaliská.

Poslanec L. Pirovits;

Vážená Slovenská národná rada,

vo svojom veľmi krátkom príspevku by som sa chcel dotknúť dvoch, podlá mňa dôležitých oblastí tohoto návrhu, a to otázky Slovenského lesného pozemkového fondu a orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Podlá tohoto zákona sa zriaďuje Slovenský lesný pozemkový fond, ktorý v zmysle zákona č. 229/1991 má spravovať nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Veľkým nedostatkom návrhu zákona je práve skutočnosť, že okrem konštatovania správcovskej funkcie fondu a odkazu na príslušné ustanovenia zákona č. 229 Zb. neobsahuje žiadne

bližšie vymedzenie základných úloh tohto fondu. Práve presným vymedzením úloh tohto fondu by bolo možné vyjasniť špecifiká, ktoré vyplývajú z troška odlišnej právnej úpravy lesnej pôdy v porovnaní s ostatnými poľnohospodárskymi pozemkami.

Ďalšie podrobnosti činnosti tohto fondu by mal ďalej vymedziť štatút fondu. Žiaľ, návrh zákona sa nezmieňuje o štatúte, ani o spôsobe jeho prijatia. Absencia týchto skutočností, ak zákon bude takto prijatý, bude mat za následok výkladové tažkosti o kompetenciách fondu a neobmedzené možnosti fondu pri vymedzení jeho činnosti.

Ďalším problematickým bodom je štruktúra orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Som toho názoru, že ide o zbytočné trojstupňové riadenie štátnej správy v tejto oblasti. Je jednoznačné, že ťažisko právomoci a úloh zabezpečujú a patrí lesným úradom ako prvostupňovým orgánom štátnej správy. Konštituovanie oblastného lesného úradu sa javí ako zbytočné. Ide o riadiace kompetencie, ktoré podľa zákona číslo 1OO/1977 Zb. patrili krajským národným výborom a za terajšej situácie a podlá ich charakteru možno ich presunúť do sféry kompetencií ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Nič nebráni tomu, aby ministerstvo lesného a vodného hospodárstva na plnenie niektorých úloh, ak by to bolo vôbec potrebné, zriadilo tzv. vysunuté pracovisko v príslušných regiónoch, a to aj bez zákona. Na základe uvedených navrhujem z návrhu zákona vypustiť ako orgán oblastný lesný úrad.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Pirovitsovi. Slovo má pani poslankyňa Kaliská. Pripraví sa pán poslanec Sládek.

Poslankyňa G. Kaliská; Vážení prítomní,

budem maximálne stručná. Podporujem prijatie tohto zákona, pretože si myslím, že naše lesy sú na tom skutočne veľmi zle a proces prinavracania lesov drobnovlastníkom a súkromníkom bude predsa len dlhodobý. Za tento zákon zatlačím tlačidlo len vtedy, ak bude prijaté uznesenie, ktoré som prečítala na predchádzajúcom pléne a odôvodnila som ho tým, že o lesy by sa mala starať Slovenská komisia pre životné prostredie, a nezriaďovať ďalšiu špecializovanú štátnu správu. Dovolím si teda návrh tohto uznesenia prečítať ešte raz.

"Slovenská národná rada

1. Odporúča vláde Slovenskej republiky predložiť návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/199O Zb. s akceptovaním prenosu kompetencie

a/ do 31. 12. 1991 v oblasti pôsobnosti výkonu štátnej správy na úseku ochrany lesa na Slovenskú komisiu pre životné prostredie,

b/ v oblasti pôsobnosti výkonu štátnej správy na úseku pôdy v nadväznosti na prijatie zákona o ochrane pôdy spolu s úpravami ďalších súvisiacich právnych predpisov, ktoré riešia výkon štátnej správy v dotknutých oblastiach.

2. Ukladá príslušným výborom Slovenskej národnej rady, aby priebežne sledovali plnenie tohto uznesenia. "

Podotýkam, že Ministerstvo pre životné prostredie v Českej republike túto kompetenciu v oblasti lesov má.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pani poslankyni Kaliskej. Slovo má pán poslanec Sládek.

Poslanec V. Sládek;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda, dámy a páni,

mal by som iba drobné pozmeňujúce návrhy k textu predkladaného návrhu zákona, ktorý máme na stole, takže nemienim hovoriť o nejakej širšej filozofii. Myslím si, že v tomto texte sa dajú robiť zmeny, ktoré by napomohli uplatniť záujmy ochrany životného prostredia. Navrhoval by som zhruba asi toto:

Kým sa pripraví a prijme novela zákona č. 347/199O Zb. na prerozdelenie kompetencií ústredných orgánov štátnej správy, aby sa v tejto oblasti predchádzalo konfliktu záujmov a nezavádzal sa faktický stav, ktorý by potom bolo treba znovu legislatívne riešiť, dovolil by som si navrhnúť rozšíriť tituly ústredných orgánov, ktoré majú právo vecne a metodicky riešiť problematiku v dotknutej oblasti. Sú to tri návrhy. Prvý je § 25 ods. l písm. c/, ktoré by znelo: "Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenská komisia pre životné prostredie ako ústredné orgány štátnej správy". Druhý návrh sa týka § 27 predloženého návrhu, a to v odseku 3 na konci vety slovo "minister" nahradiť slovami "vláda Slovenskej republiky na návrh ministra lesného a vodného hospodárstva". Týka sa to vlastne 6 funkcionárov, takže nie je to až tak vecne náročné. A posledný pozmeňovací návrh je v § 29 doplniť nadpis "a Slovenská komisia pre životné prostredie" a v texte tohto paragra-

fu doplniť predvetie "a Slovenská komisia pre životné prostredie".

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Sládkovi. Slovo má pán poslanec Huba.

Poslanec M. Huba:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

niekoľkými vetami by som tiež rád zaujal stanovisko. Viete, že neprechovávam nejaké mimoriadne sympatie k rezortu, ktorý vedie pán minister Oberhauser. Napriek tomu v tomto prípade, aj keď dočasne vlastne ide o posilnenie tohto rezortu, považujem za menšie zlo návrh prijať ako ho odmietnuť, aj keď námietky, ktoré tu proti nemu odzneli, majú svoje racionálne jadro. Tiež som alergický na nových úradníkov a podobne, ale neviem si dosť dobre predstaviť ani pri všetkom vzťahu k prírode, ako tá hŕstka ľudí, ktorá momentálne v tejto oblasti pôsobí, by bola schopná čeliť tomu, čo sa v našich lesoch deje a čo naozaj hraničí s anarchiou. Chcem tiež podporiť - a odvážim sa tvrdiť, že to je aj stanovisko väčšiny členov nášho výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, aj keď sme to do uznesenia skôr možno z nedostatku času nezakotvili - názor identický s tým, čo zakotvil ústavnoprávny výbor do svojho uznesenia, predniesla tu pani poslankyňa Kaliská a v podstate ešte trochu konkretizoval pán poslanec Sládek. Takéto je moje stanovisko.

Ďakujem.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Hubovi. Hlási sa pán poslanec Sečánský, potom pani poslankyňa Urámová.

Poslanec M. Sečánsky:

Panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri,

v sále je tu okolo 4O-45 ľudí. Viem, už čakáme prestávku, ale predsa mi len dovoľte povedať niekoľko pripomienok k tejto problematike.

štátna starostlivosť o lesy, predovšetkým o typicky neštátne lesy, nie je v žiadnom prípade nová. Pokiaľ sa dobre pamätám, po prvýkrát bola normovaná zákonným článkom číslo 19 z roku 1789, teda ešte v minulom storočí. Zároveň mi prichádza na rozum, či pán Majer vie, kedy bolo po prvýkrát zákonným spôsobom normované poľovníctvo. V roku 152O, kedy bol po prvýkrát vydaný zákon o poľovníctve, tzv. zákonný článok o poľovníctve. Teda skutočne je to veľmi stará disciplína, ktorá bola právne normovaná.

Boli tu rôzne pripomienky k lesnej dohliadacej službe - takto ju nazvem. To sú tí pracovníci, ktorí sa majú starať o neštátne lesy. Priatelia, pripomínam, že musí ísť o vysoko odborný útvar, ktorý bude garantovať dodržiavanie zásad hospodárenia v lesoch na príslušnej odbornej výške - nielen odbornej výške, aj spoločenskej výške. Inak by takýto orgán nesplnil svoje poslanie. Štátna dohliadania služba bola v minulosti organizovaná veľmi jednoducho. Bola na lesných úradoch, potom na okresných národných výboroch, kým sa nezrušila. Bolo to prakticky pár obvodných horárov, ktorí mali

jednotlivé časti neštátnych lesov pridelené do svojej kompetencie, pokiaľ ide o hospodárenie. No a vrcholný úrad bol na okresnom úrade. Pritom to bol kolektív, ktorý podlá množstva lesov, počtu hektárov mal 5-7 ľudí. Teda v žiadnom prípade nie veľa. A verte mi, že stačili, a v neštátnych lesoch bol poriadok - pokiaľ sa na to pamätám. Prečo bol poriadok? Pretože povinnosťou dodržovať poriadok v lesoch bol zaviazaný predovšetkým vlastník. A to je to, čo mi teraz akosi chýba. Teda nie je len povinnosťou štátu garantovať poriadok, ale predovšetkým povinnosťou vlastníka. Ten si zodpovedal za poriadok vo svojom lese, či to bolo lesné družstvo, bývalý urbárnický komposesorát alebo niekto iný. To je prvá zásada, ktorá by sa mala normovať aj v zákone.

Pokiaľ ide o evidenciu - priatelia, ministerstvu v žiadnom prípade nezávidím vrátenie lesov vlastníkom. Prečo? Pokiaľ sa pamätám, okolo 48 % pôdy je neštátna. Zákon číslo 2 z roku 1958 nezrušil vlastníctvo, zrušil len užívanie, presne povedané, pričlenil užívanie jednotlivým lesným závodom - bývalým krajským správam lesov. Vlastníci zostali, subjekty zostali, lenže títo ľudia vymreli. Z bývalých urbárnikov alebo z lesných družstiev, z tých pôvodných, prakticky už neexistuje nikto. A prekážkou je aj to, že v dedičskom konaní sa s týmto nikto nezaoberal. Neprechádzalo to na dedičov. Čo s týmto, čo s vlastníctvom? Kto je nástupníkom? Veď de facto tieto útvary, pokiaľ ide o subjekty, už neexistujú. Tí ľudia dávno vymreli. To je jedna poznámka, s ktorou by sa bolo potrebné veľmi vážne zaoberať.

Druhá poznámka k evidencii - lesné hospodárske plány, ktoré boli vypracovávané prv, boli čo do evidencie hádam jednými z najpresnejších na svete. To bola de facto kopírovaná pozemková kniha, kde v osobitnej kapitole boli riešené vlastnícke vzťahy a kde v osobitnej kapitole bola riešená evidencia nehnuteľností. Tam nemohol uniknúť ani jeden jediný štvorcový meter. Tieto lesné hospodárske plány boli pri